Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206133
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206133.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: E. L., nar. XX. XX.

XXXX, G. X, XXX XX J., štátna občianka SR, v konaní právne zastúpená JUDr. Ľubou Berezňaninovou,
advokátkou so sídlom Hlavná 45, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ľ. L., nar. 16. XX. XXXX, bytom DN.
X, XXX XX J., štátny občan SR, v konaní právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom so sídlom
v Prešove, Masarykova 13, o zaplatenie 981,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69 eur z a s t a v u j e .

III. Z a m i e t návrh žalobkyne na zmenu žaloby doručený súdu dňa 24. 4. 2017.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 689,82 eur v lehote do pätnásť dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

VI. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 27,5 % trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa24.3.2016sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia
sumy 891,46 eur titulom bezdôvodného obohatenia.

2.Svojužalobuodôvodnilatým,žežalobkyňadňa10.3.2016vyrovnalanedoplatoknabytovomdružstve
Prešov za byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu, a to v sume 891,46 eur, z uvedenej

sumy bolo 716,82 eur zaplatených na istinu (nedoplatok) a 19 eur ako poplatok z omeškania.

3. Žalobkyňa uvedenú sumu vykonala prepočtom tak, že v mesiaci marec a apríl 2015 uhradila platby v
prospech bytového družstva aj za žalovaného, a to vo výške 192,01 eur, následne k tomuto pripočítala
sumu 33,69 eur, ako alikvotnú čiastku, na ktorú má nárok žalobkyňa za preplatok, ktorý bol vo výške
50,54 eur za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015 a ktorú sumu si ponechal žalovaný, pričom
mal nárok na preplatok iba do mesiaca január 2015, k sume 16,85 eur pripočítala sumu 716,82 eur,

ktorú uhradila bytovému družstvu na základe informácie z bytového družstva, čo bola dlžná čiastka za
rok 2015 a poukazovala na potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016, ďalšia suma 19
eur bola suma penále za nedoplatok na nájomnom za manžela za rok 2015, spolu to predstavuje sumu
961,52 eur, od ktorej sumy odpočítala 70,05 eur, ako preplatok vrátený zo strany bytového družstva zarok 2014 (ktorý bol vrátený v sume 140,09 eur, čo predstavuje 1/2 sumu 70,05 eur) a uplatnila si sumu
891,46 eur. Po zmene žaloby sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 1.903,11 eur.

4. Žalobu odôvodnila tým, že dlh vznikol z dôvodu, že žalovaný v období od apríla do decembra 2015
neplatilplatbyBytovémudružstvuPrešov.Dňa14.9.2015bolažalobkynidoručenáupomienkabytového
družstva. Uviedla, že žalovanému ostali kľúče od bytu, ku ktorému má voľný prístup a túto možnosť aj
využíva. Poukázala nato, že do bytu žalobca chodieva pravidelne a často sa tam zdržuje, niekedy je
tam celý deň, pričom prirodzene spotrebováva energie, pričom za spotrebované energie platí výlučne

žalobkyňa. Uviedla, že žalovaný odišiel z bytu dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia, žalovaný
išiel bývať k svojim rodičom, počas dňa však, keď nie je v práci, do bytu prichádza. Žalobkyňa uviedla,
že sa nedomáha zaplatenia úhrad za energie, tieto platí sama tak, ako ich spotrebuje. Domáhala sa
však zaplatenia nedoplatku voči bytovému družstvu, ktorý sama vyrovnala za žalovaného, napriek tomu,
že tento je vlastníkom predmetného bytu a tento byt aj užíva. Odmieta sa však podieľať na nákladoch
spojených s jeho užívaním. Uviedla, že priebežne platila časť nákladov súvisiacich s užívaním bytu v

rozsahu 1/2. Zálohový predpis bytového družstva za obdobie január až apríl 2015 bolo vo výške 192,01
eur. Počas vedenia spoločnej domácnosti so žalovaným bola medzi nimi dohoda, že každý z nich platí
polovicu z týchto nákladov, t.j. po 96 eur. Platby bytovému družstvu sa platia mesačne vopred. Žalovanej
teda riadne zaplatil svoju časť v mesiacoch január v decembri 2014, za február 2015 v januári v roku
2015, od marca 2015, teda aj za február 2015, prestal platiť časť pripadajúcu na náklady spojené s

užívaním predmetného bytu, v mesiacoch marec až apríl 2015 žalobkyňa uhradila platby v prospech
bytového družstva za žalovaného v celkovej výške 192,01 eur, v mesiaci máji 2015 vydalo bytové
družstvozálohovýpredpisnasumu191,61eur.Odmája2015žalobkyňazačalaplatiťbytovémudružstvu
iba polovicu nákladov pripadajúcich zálohe, t.j. v sume 96 eur mesačne takto platila sumu až do konca
roka 2015, od júla 2015 bol opäť vydaný nový zálohový predpis na sumu 183,60 eur. Ku dňu 24. 9. 2015

bol splatný preplatok, ktorý vznikol v predmetnom byte na energiách a aj išlo o preplatok vo výške 50,54
eur za zúčtovacie obdobie od 3. 9. 2014 do 2. 9. 2015. List, ktorým bola táto skutočnosť oznámená,
prevzal žalovaný, preplatok sám vybral a túto sumu si ponechal. Pritom nárok na tento preplatok mu
vznikol iba do mesiaca január 2015 a za 5 mesiacov v sume 16,85 eur, zvyšná suma preplatku mala
patriť žalobkyni. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu, dňa 10. 6. 2015 bol žalobkyni vrátený zo strany bytového

družstva preplatok za rok 2014 vo výške 140,09 eur, pričom polovica z tohto predstavuje sumu 70,05 eur,
žalobkyňa započítala žalovanému na nezaplatený nedoplatok na bytovom družstve za rok 2015 práve
túto sumu, 70,05 eur, preto konečná suma, ktorá žalobkyni nebola zo strany žalovaného zaplatená, je po
započítaní vráteného preplatku a poplatkov z omeškania pripadajúcich na žalovaného za rok 2015 spolu
891,45 eur, žalobkyňa opakovane ústne telefonicky vyzývala žalovaného, aby si splnil časť pripadajúcu

na úhrady spojené s užívaním predmetného bytu, avšak neúspešne. Keďže žalobkyňa sama zaplatila
za žalovaného časť úhrad spojených užívaním bytu, ktorá pripadá na žalovaného, došlo tým na jeho
strane k bezdôvodnému obohateniu vo výške 891,46 eur.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 žalobkyňa rozšírila návrh a žiadala, aby súd pripustil zmenu

žaloby, pričom rozšírenie žaloby odôvodnila tým, že žaluje viac o sumu 968,65 eur, a to titulom úhrad,
ktoré realizovala žalobkyňa za žalovaného v období roku 2016, a to od januára 2016 do decembra 2016.

6. Žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil, navrhol prerušiť konanie do skončenia konania o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného pod sp.zn. 15C/359/2014 na

tunajšom súde, kde predmetom vyporiadania je aj predmetný trojizbový byt (úhrady, ktorého sa týkajú).
Mal zato, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rieši otázka
zásadného významu pre toto konanie a ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní.
Na rozdiel od podielového spoluvlastníctva pri BSM, nie je možné vymedziť podiel manželov na
právach a povinnostiach vyplývajúcich z podielu v rámci BSM. Každý z manželov je vlastníkom celej

veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého. Mal teda zato, že pokiaľ užíva
predmetný byt sama žalobkyňa, sama tiež znáša náklady spojené s užívaním a udržiavaním predmetnej
nehnuteľnosti a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že
došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu. V priebehu konania žalovaný prehodnotil svoju
argumentáciuavzáverečnejrečinapojednávaníkonanomdňa25.5.2017uviedol, žeakjeuplatňovaný

nárok dôvodný, tak len do výšky polovice takzvaných pravidelných, resp. fixných nákladov, ktoré by v
danom prípade predstavovali sumu 33 eur mesačne. Pokiaľ ide o rozšírenie žalobného návrhu, namietal,
že žalobkyňa žiada na žalovanom zaplatenie o 800 eur viac oproti pôvodného návrhu bez toho, aby
tento údajný dlh zaplatila.7. V ďalšom žalovaný poukazoval na dobré mravy, pretože žalobkyňa účelovo marí konanie o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva a poukázal v ďalšom na to, že za posledné tri roky

strany sporu boli účastníkmi piatich súdnych konaní, ktorých iniciátorkou bola žalobkyňa. Žalovaný v
ďalšom poukázal na to, že z predmetného bytu sa odsťahoval z dôvodu, že spolužitie so žalobkyňou
bolo neznesiteľné a každodenné hádky mali zlý vplyv na ich dcéru, ako aj na samotného žalovaného,
uviedol, že z predmetného bytu odišiel dňa 2.12.2014, pričom si zobral len svoje osobné veci. Uviedol,
že momentálne býva v domácnosti svojich rodičov. Poukázal na to, že pred uzatvorením manželstva

so žalobkyňou vlastnil jednoizbový byt, ktorý predal a za tieto finančné prostriedky bola realizovaná aj
kúpa predmetného trojizbového bytu. Poukázal na to, že žalobkyňa koná účelovo, keď dlh na úhradách
za rok 2016 zaplatila až po tom, čo na pojednávaní v rámci konania o vyporiadaní BSM vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 15C/259/2014 konanom dňa 8. 12. 2016 bol súdom vyslovený predbežný
názor ohľadne údajného dlhu, a to, že tento údajný dlh podľa názoru súdu do BSM nepatrí.

8. Žalobkyňa súdu predložila listinné dôkazy, a to faktúru spoločnosti SLOVAKIA ENERGY s.r.o.,
emailovú komunikáciu s Bytovým družstvom Prešov, upomienku bytového družstva zo dňa 9. 9. 2015,
upomienku zo dňa 14. 1. 2016, potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 3. 2016 z jej osobného
účtu na účet bytového družstva vo výške 716,82 eur, ďalej zo dňa 10. 3. 2016 v sume 19 eur,
rozsudok tunajšieho súdu o rozvode manželov, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, sumarizáciu

zaplatených zálohových platieb za rok 2015, potvrdenia o zrealizovaní transakcie zo dňa 10. 6. 2015 z
osobného účtu žalobkyne na sumu 140,09 eur, potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 24. 3. 2016.

9. Žalovaný predložil emailovú komunikáciu so žalobkyňou (č.l.sp. 35), záznam o podanie oznámenia
o priestupku ( č.l.sp. 36).

10. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného reagovala písomne podaním doručeným súdu dňa 29. 8. 2016
(č.l.sp. 42 až 44) a uviedla, že nie je sporné, že predmetný byt je v bezpodielovom spoluvlastníctva
manželov. Trvala na tom, že je logické, že v období do právoplatného vyporiadania BSM budú
pokračovať úhrady za predmetný byt tak, ako počas manželstva. Okolnosť, či žalovaný predmetný byt

užíva alebo nie, považovala bez právneho významu. Poukázala na to, že platby za užívanie bytu, podľa
zákonač.182/1993Z.z.uhrádzavždyvlastníkbytu,niejehoužívateľ.Pokiaľtedaježalovanývedenýako
jeden z vlastníkov predmetného bytu, vzťahuje sa naňho tiež príslušná zmluva o správe bytového domu,
v ktorom sa predmetný byt nachádza a preto povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy si má plniť rovnako
akožalobkyňa.Namietala,ževkonaníovyporiadanieBSMsanevyporiadavajúpohľadávkyvzniknutépo

rozvode manželstva, ale len majetok nadobudnutý bývalými manželmi počas manželstva, uplatňovaná
pohľadávka vznikla evidentne po zániku manželstva, preto mala za to, že nie je daný žiadny relevantný
dôvod, aby táto pohľadávka bola vyporiadaná v rámci vyporiadania BSM. Uviedla, že žalovaný odišiel
z bytu vo februári 2015, nie v decembri 2014, svoj odchod zo spoločnej domácnosti odôvodnil tým, že
keďže žalobkyni končila pracovná zmluva k 12. 2. 2015, obával sa, že nebude schopná uhrádzať 1/2

platiebzabyt.Spočiatkutvrdil,žemuideajodcéru, abymalasvojuvlastnúizbu,avšakdodnešnéhodňa
žalovaný má v byte množstvo svojich vecí, ktoré sú umiestnené práve v detskej izbe dcéry. Žalobkyňa
doplnila aj listinné dôkazy, a to sumarizáciu o zaplatených platbách bytovému družstvu za rok 2016,
emailovú komunikáciu s bytovým družstvom. Žalobkyňa súdu doložila upomienku zo dňa 19. 9.
2016 doručenú jej zo strany Bytového družstva Prešov, upomienku zo dňa 10. 10. 2016, jej odpoveď

správcovi bytového domu zo dňa 14. 10. 2016, dohodu o uznaní dlhu a platbách za plnenie spojené
s užívaním bytu a o jeho vyrovnaní splátkami zo dňa 2. 11. 2016, potvrdenia o zrealizovaní transakcie
dňa 20. 12. 2016 na sumu 43 eur ako úroku z omeškania za nedoplatok na nájomnom, potvrdenia o
zrealizovaní transakcie zo dňa 20. 12. 2016 vo výške 968,65 eur ako dorovnanie dlhu na nájomnom,
náhradný platobný doklad SIPO za obdobie február 2015 vo výške 192,01 eur, potvrdenie o úhrade 40

eur za mesiac február 2015 za elektrickú energiu, doklad SIPO za obdobie marec 2015 na úhrady sumy
192,01 eur a za to isté obdobie úhrady elektrickej energie v sume 35 eur.

11. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaný reagoval podaním doručeným súdu dňa 20. 9. 2016,
podal návrh na zastavenie konania (pritom nebol žalobcom teda pánom sporu) z dôvodu, že predmetná

pohľadávka bude predmetom vyporiadania ako aktíva a pasíva pri rozhodnutí súdu o vyporiadaní BSM,
ďalej opätovne podal návrh na prerušenie konania a vo vzťahu ku veci samej uviedol, že byt neužíva,
nebýva tam, navštevuje však dcéru, zotrval na tom, že v decembri v roku 2014 sa z bytu odsťahoval,
nakoľko spolužitie bolo neznesiteľné.12. Na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 súd pripustil zmenu žaloby o povinnosti zaplatiť žalobkyni
1.903,11 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

13. Podľa predložených listinných dôkazov žalobkyňou, založených na č.l.spisu 8, vo výške 716,82 eur a
za rok 2016 vo výške 968,65 eur č.l. spisu 66, aj za žalovaného žalobkyňa realizovala prostredníctvom
bankového účtu platby pre bytové družstvo.

14. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nebol nútený opustiť byt a tvrdila, že sa zdržiava v predmetnom byte,
nakoľko ho v byte našla, keď si myslel, že bude v práci. Na podporu svojich tvrdení predložila evidenciu
vedenú pre styk s dcérou, ktorú si sama vedie .

15. Žalovaný nepopieral, že občas chodieva do bytu za dcérou, avšak len sporadicky. Uviedol, že býva
v byte s rodičmi na ulici Z. XX, J., predložil potvrdenie o pobyte (č.l.sp. 100), riadne prihlásenie o

prechodnom pobyte od 2. 12. 2014. Uviedol, že polovicu úhrad naposledy za užívanie bytu realizoval
ešte aj za január 2015. Uviedol, že z bytu odišiel dňa 2. 12. 2014, pričom z bytu si zobral iba svoje
osobné veci. Byt opustil pre šikanózne správanie zo strany žalobkyne. Žalovaný sa okrem iného bránil
tým, že on sám platil daň z nehnuteľnosti vo výške 10,95 eur a predložil potvrdenia o prijatí tejto sumy
(č.l.sp. 82), taktiež, že uhrádzal poplatky za komunálny odpad vo výške 57,48 eur dňa 29. 5. 2015 (č.l.sp.

84), daň z nehnuteľnosti uhradil aj dňa 30. 5. 2016 vo výške 12,41 eur a poplatok za komunálny odpad
uhradil v roku 2016 dňa 24. 8. 2016 vo výške 40,18 eur a dňa 30. 5. 2016 vo výške 20,10 eur (č.l.sp.
88), tieto žiadal započítať.

16. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21. 6. 2016 opakovane návrhom doručeným súdu dňa 20.

9. 2016 navrhoval, aby súd prerušil toto konanie do času právoplatného rozhodnutia o vyporiadaní
BSM vedenom pod sp.zn. 15C/359/2014 na tunajšom súde. Svoj návrh odôvodňoval tým, že v konaní
o vyporiadanie BSM sa rieši otázka zásadného významu pre toto konanie a bude mať význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní, keďže predmetný byt bude po právoplatnom rozhodnutí súdu vo
vlastníctve jedného z bývalých manželov.

17. Podľa § 162 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP)
(1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh

na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej
únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

18. Podľa § 163 CSP
(1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd
konanie preruší najmenej na tri mesiace.
(2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na
pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania,

súd konanie zastaví.

19. Podľa § 164 CSP - Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

20. O prerušení konania súd môže rozhodnúť na návrh strany alebo aj bez návrhu. Ak mieni konanie
prerušiť aj bez návrhu, ešte pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany, pričom
uvedie dôvody, pre ktoré mieni konanie prerušiť a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania. Civilný sporový poriadok však pripúšťa aj návrh na prerušenie konania podaný stranou sporu.

Takýto návrh doručí súd druhej strane spolu s výzvou na vyjadrenie.

21. Žalobkyňa s návrhom na prerušenie konania nesúhlasila.22. Ohľadom rozhodnutia o prerušení konania podľa § 164 CSP je potrebné uviesť, že na rozdiel od
obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám
vyriešiť ako prejudiciálne (§ 194 CSP). Je na vôli súdu, či tak urobí alebo, či počká na vyriešenie otázky

v súdnom alebo správnom konaní, ak takéto konanie už prebieha, alebo môže dať na takéto konanie aj
sám podnet a následne konanie preruší. Rozhodnutie súdu závisí od konkrétnych okolností.

23. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že predmetom tohto konania je samostatná pohľadávka,
ktorá vznikla po rozvode manželstva, na tejto situácii nič nezmení ani skutočnosť, ako bude rozhodnuté

o zrušení a vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko z pohľadu časovej osi pre rozhodnutie
o uplatnenom nároku je dôležité, kto v čase za aký je uplatňovaný nárok, bol vlastníkom predmetného
bytu a nie je dôležité, kto ním ešte len v budúcnosti bude, z týchto dôvodov súd návrh na prerušenie
konania zamietol.

24. Súd poukazuje v tejto súvislosti na právnu vetu nálezu Ústavného súdu SR z 20. septembra 2000,

sp. zn. I. ÚS 21/2000, ktorý ja aplikovateľný aj v tejto právnej veci, v ktorom bolo konštatované, že
ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (teraz ustanovenie § 164 Civilného sporového poriadku)
sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho
ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca
právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109
ods. 2 písm. c/ O.s.p preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy
Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

25. Pokiaľ ide o vec samú, súd mal z vykonaného dokazovania nesporne zistené, že žalobkyňa
a žalovaný sú toho času bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu zapísanom na LV č. XXXXX,
nachádzajúcom sa v katastrálnom území J., byt č. X nachádzajúci sa na 4. poschodí bytového domu,
súpisné č. bytového domu XXXX, na ulici G., Y. Č.. X, ktorý je postavený na parcele KN C č. XX
XXX so všetkými jeho súčasťami a príslušenstvom a spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 73/2190

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom vo
veľkosti 73/2190 na pozemku parcely KNC č. XX XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368
m2, ktorému zodpovedá výmera 12,267 m2. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom č.k.
24P/324/2013-49 právoplatným dňa 3. 12. 2013.

26. Žalobkyňa si uplatnila v tomto konaní bezdôvodné obohatenie vo výške jednej polovice úhrad, ktoré
boli povinní ako bývalí manželia uhrádzať podľa predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu,
a to od februára 2015 do decembra 2015 a potom od januára 2016 do decembra 2015. Ďalej si uplatnila
sumu 33,69 eur ako alikvotnú čiastku z preplatku za odber elektrickej energie za obdobie od 3. 9. 2014
do 2. 9. 2015, ktorý si preplatok vo výške 50,54 eur ponechal len žalovaný. Z čiastky, ktorú by mal uhradiť

žalovaný za rok 2015, odpočítala preplatok vo výške jednej polovice, ktorý vznikol za rok 2014 a ktorý
jej bol vyplatený zo strany správcu bytového domu, t.j. v sume 70,05 eur, spolu to bolo 140,09 eur).
Žalobkyňa si taktiež uplatnila sumu 19 eur, ktoré musela uhradiť za vzniknutý úrok z omeškania, nakoľko
došlo k úhrade mesačných zálohových platieb oneskorene a sumy 43 eur.

27. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 26. 4. 2017 zobrala čiastočne žalobný návrh späť, a to
vo výške 33,69 eur ako pomerný preplatok na energiách pripadajúcich na žalobkyňu, ktorý vznikol za
rok 2015, ktoré si ponechal žalovaný. Súčasne týmto návrhom žiadala, aby súd uložil žalovanému aj
povinnosť platiť na účet správcu bytového domu na účely úhrady platieb súvisiacich s užívaním bytu
sumu 87,98 eur, a to do právoplatného skončenia súdneho konania o vyporiadanie BSM.

28. Podľa § 139 CSP - Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

29. Podľa § 140 ods. 1, 2, CSP - Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe.30. Podľa § 142 CSP - O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom
bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena
žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

31. Podľa § 143 ods. 1, 3 CSP - Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v
konaní o pôvodnej žalobe.

32. V danej právnej veci bolo predmetom vydanie bezdôvodného obohatenia žalobným návrhom
nazvaným „upresnenie petitu“, žalobkyňa, aj keď právne zastúpená sa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému platiť sumu 87,98 eur do budúcna, presnejšie až do právoplatného skončenia súdneho
konania o vyporiadanie BSM, takýto návrh však nezodpovedá právnej kvalifikácii dovtedy prejednávanej
veci, kedy sa žalobkyňa domáhala vrátenia toho, čo plnila za žalovaného. Súd nepripustil zmenu, teda
rozšírenie takejto žaloby, a to z toho dôvodu, že ani výsledky doterajšieho konania by nemohli byť

podkladom pre toto konanie o zmenenej žalobe, nakoľko sa skôr dotýka žaloby o usporiadanie práv
a povinnosti medzi rozvedenými manželmi týkajúcich sa majetku patriaceho do masy bezpodielového
spoluvlastníctva.

33. Nič však nebránilo, aby súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 33,69 eur, vzhľadom na

procesný úkon žalobkyne.

34. Podľa § 451 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

35. Podľa § 454 OZ , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

36. Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním

37. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.

38. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

39. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

40. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

41. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

42. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania boli manželmi,
počas trvania manželstva nadobudli do BSM byt, v ktorom zostali bývať spoločne s jedným dieťaťom
aj po rozvode manželstva.

43. Z výpovedí účastníkov konania vyplynulo, že byt je od 2. 12. 2014 užívaný výlučne žalobkyňou, súd
mal preukázané z potvrdenia o prechodnom pobyte žalovaného, že tento v byte už trvale nežije. Opak
žalobkyňa nepreukázala a ňou predložená štatistika za rok 2016 naopak preukazuje, že žalovaný sa v
byte skutočne zdržiaval len sporadicky (č.l.sp. 125 až 130 ).

44. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu je možné vyhovieť
len čiastočne. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k
spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva.45. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im

najbližšie. V období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa
právne pomery bývalých manželov ako účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami
o BSM.

46. Teda po zániku majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z bývalých

manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého manžela.

47.Súddospelkzáveru,žebytajpozánikuichmanželstvasapovažujezaspoločnýmajetok,kuktorému
majú obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti.

48. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve podľa § 144 OZ užívajú obaja manželia spoločne a spoločne

tiež uhradzujú náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedeného
vyplýva, že právu spoločného užívania veci zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov.
V prípade, že spoločnú vec užíva len jeden z (bývalých) manželov sám, možno dospieť k záveru, že by
mal tiež sám znášať náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci
v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie

povinnosť veci užívať.

49. V danej právnej veci reálne byt užíva žalobkyňa, ktorá, aj keď deklarovala, že neznemožňuje
žalovanému byt užívať, tento sa presťahoval k rodičom. Uvedený stav pre súd nie je nezvyčajný,
spolunažívanie bývalých manželov v jednom byte je často vo všeobecnosti komplikované. Vzťah medzi

žalobkyňou a žalovaným, ako sa prejavil aj na pojednávaniach v tejto právnej veci, nie je výnimkou.
Žalobca aj žalobkyňa sa nevedia dohodnúť v elementárnych otázkach, ktoré život prináša. Preto
odchod z bytu zo strany žalovaného, súd považuje za prirodzený a udávané dôvody žalovaným, že
mal záujem upokojiť situáciu najmä pre dcéru, je logický. Opak zo strany žalobkyne preukázaný nebol
a na preukázanie iných skutočností, zo strany žalobkyne označené dôkazy neboli. Byt po odchode

žalovaného užíva výlučne žalobkyňa, pričom občasné návštevy žalovaného tento záver nevyvracajú (a
ani vykonané dokazovanie toto nepreukázalo).

50. Súd z týchto dôvodov profiloval úhrady za tento byt, podľa predpisov mesačných platieb, podľa toho
ktorého obdobia tak, že platby, ktoré vyplývajú z vlastníctva žalovaného k predmetnému bytu, je povinný

uhrádzať napriek tomu, že v tomto byte sa trvalo nezdržiava a platby súvisiace so spotrebou energií je
povinná uhrádzať v celom rozsahu žalobkyňa. Platby, ktoré súvisia s vlastníctvom predmetného bytu, sú
platby príspevok do fondu prevádzky, opráv a údržby, elektrická energia za spoločné priestory, poistenie
domu, príspevok pre zástupcu vlastníkov domu, výťah (výťah je súčasťou bytového domu, preto platby
sú viazané na vlastnícke právo bez ohľadu, či ho žalovaný užíva alebo nie), prevádzka MRT a poplatok

za výkon správy. Platby, ktoré sú spojené s reálnym užívaním bytu ich konzumovaním žalobkyňou sú
dodávka tepla, dodávka teplej úžitkovej vody a vodné a stočné.

51. Podľa predpisu k predmetnému bytu účinného od 1. 2. 2015, predstavovala rezerva na údržbu a
opravy bytového fondu sumu 51,93 eur, elektrická energia pre spoločné priestory 2,93 eur, príspevok na

správu 7,21 eur, prevádzku meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena
pre povereného zástupcu 0,66 eur, výťahy 3,57 eur, poštovné 0,40 eur, spolu 68,96, z čoho polovica
predstavuje sumu 34,34 eur. Predmetný výmer bol platný za obdobie február, marec, apríl - 2015 a
suma za tieto 3 mesiace ktorou sa mal podieľať žalovaný predstavuje (3 x 34,34) sumu 103,03 eur.
Od 1. 5. 2015 nadobudol platnosť ďalší výmer, v zmysle ktorého rezerva na údržbu a opravy bytového

domu predstavovala sumu 51,93 eur, elektrická energia pre spoločné priestory 2,93 eur, príspevok na
správu 7,21 eur, prevádzka meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena
povereného zástupcu 0,66 eur a výťahy 3,57 eur, spolu to predstavuje sumu 68,29 eur, pričom polovica,
ktorá pripadá na žalovaného je 34,14 eur. Predmetný výmer bol platným do 30. 6. 2015, čo je
mesiac máj a jún, suma, ktorá pripadá na žalovaného, je teda 68,29 eur. Od 1. 7. 2015 bol platný výmer,

v zmysle ktorého rezerva na údržbu a opravy bytového domu predstavovala sumu 51,93 eur, elektrická
energia pre spoločné priestory 3,95 eur, príspevok na správu 7,21 eur, prevádzka meracej a regulačnej
techniky 1,06 eur, poistenie domu 0,93 eur, odmena povereného zástupcu 0,66 eur a výťahy 3,95 eur, čo
predstavuje spolu sumu 69,96 eur a polovica predstavuje sumu 34,84 eur (34,84 x 12 mesiacov nakoľkopredmetný predpis platil od 1. 7. 2015 až do 1. 7. 2016 =) 418,08 eur. Keďže bezdôvodné obohatenie
bolo uplatnené žalobkyňou aj za rok 2016 a od 1. 7. 2016 platil opäť nový predpis (č.l.sp. 114), v ktorom
bola rezerva na údržbu a opravu bytového domu 51,93 eur, elektrina pre spoločné priestory 3,19 eur,

príspevok na správu 7,21 eur, na prevádzku meracej a regulačnej techniky 1,06 eur, na poistenie domu
0,93 eur, na odmenu povereného zástupcu 0,66 eur, a na výťahy 2,96 eur, spolu uvedené predstavuje
sumu 67,93 eur a polovica sumu 33,97 eur (33,97 eur x 6 mesiacov od 1. 7. 2016 do 31. 12. 2016), za
6 mesiacov to je 203,82 eur. Spolu tak žalovaný je povinný podieľať sa na úhradách 793,22 eur.

52. Žalovaný však namietal, že uhradil za žalobkyňu sumy vo výške 10,95 eur titulom dane z
nehnuteľnosti a 57,48 eur poplatok za komunálny odpad v roku 2015 a v roku 2016 sumu na dani 12,41
eur a na poplatok za komunálny odpad, spolu 60,28 eur (uhradené bolo v dvoch sumách 40,18 eur a
20,10 eur), spolu to predstavuje sumu 128,17 eur, pričom polovica, ktorá bola žalovaným uhradená
za žalobkyňu, predstavuje sumu 64,35 eur a túto sumu súd odpočítal z celkovej sumy 793,22 eur, čo
predstavuje potom sumu 728,87 eur.

53. Z tejto sumy taktiež súd odpočítal sumu 70,05 eur, ktoré žalobkyňa prevzala ako preplatok za rok
2014 (spolu vo výške 140,09 eur), teda 728,87 eur - 70,05 eur = 658,82 eur.

54. Súd však priznal žalobkyni 1/2 z účtovaných poplatkov za nedoplatky zo sumy 19 eur za rok

2015 a 43 eur za rok 2016, nakoľko mal súd za to, že žalovaný nesie zodpovednosť vyplývajúcu z
vlastníckeho práva k predmetnému bytu, keďže vznikali nedoplatky na byte aj jeho zavinením, nakoľko
svoje vlastnícke povinnosti, odkedy sa odsťahoval z predmetného bytu, úplne ignoroval. K sume 658,82
eur teraz súd pripočítal sumu, ktorú žalobkyňa za žalovaného aj na týchto poplatkoch uhradila výpočtom
19 + 43 = 62 : 2 = 31 + 658,82 = 689,82 eur. Žalovaného teda zaviazal k zaplateniu tejto sumy a v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

55. Vzhľadom na to, že súd právne posúdil veci ako bezdôvodné obohatenie, nemohol z tohto titulu
zaviazať žalovaného na platenie polovice nákladov do budúcnosti. Podľa § 217 ods.2 CSP je možné síce
uložiť povinnosť k plneniu dávok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti, ak ide o opakujúce sa dávky,

ale takými dávkami je treba rozumieť také plnenie, ktoré sa pravidelne opakuje, bez toho, aby k tomu
museli pristúpi ďalšie skutočnosti požadované hmotným právom. Nebolo preto možné uložiť povinnosť
platiť mesačne úhradu za užívanie bytu a služby čiastkami, ktoré sa mali stať splatnými v budúcnosti,
a už vôbec nie subjektu, ktorý nie je účastníkom konania (Bytovému družstvu), z týchto dôvodov súd
ani nepripustil zmenu žaloby.

56. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

57. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. V danej právnej veci žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy pôvodným žalobným návrhom 891,43

eur, na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2017 (č.l.sp. 92) súd pripustil zmenu žalobného návrhu,
ktorým žiadala žalobkyňa zaplatenie sumy 1.903,11 eur (návrh č.l.sp. 65). Súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 689,82 eur, čo predstavuje úspech žalobkyne 36,24 % a neúspech 63,76 %, pomer
úspechu a neúspechu je potom 27,52 % po zaokrúhlení 27,5 %, avšak v prospech žalovaného. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatný mu uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.