Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/322/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412220916
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1412220916.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci žalobcu : X.. N. J., nar. XX.X.XXXX, bytom N. č. 4, XXX XX D., zastúpený : Advokátska
kancelária AK MS s.r.o., ul. Galandova č. 3, 811 03 Bratislava, IČO : 47 237 767, proti žalovanej:
Slovenská republika zast.: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. č. 13, 813
11 Bratislava, o zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v sume 70.000,-eur a náhrady škody v sume
1.519,04.-eur titulom nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava IV. dňa 28.12.2012 domáhal zaviazania
žalovanej k zaplateniu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - rozhodnutím
orgánu verejnej moci s príslušenstvom podľa zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov
( nemajetkovú ujmu 70000,-eur za prieťahy v konaní, nemajetkovú ujmu za výkon väzby 4190,-eur,
náhrada ušlého zisku v sume 82984,80eur = spolu v sume 169.069,06,-eur).

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním zo dňa 8.4.2013, doručeným súdu dňa 10.4.2013

a vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, s tým, že zodpovednosť za včasné uplatnenie
nároku nesie žalobca, ktorý bol kvalifikovane právne zastúpený, a to či už pri predbežnom prerokovaní
nároku alebo v súdnom konaní. Námietku premlčania žalovaná vzniesla v konaní pred prvostupňovým
súdom, a to hneď v prvom úkone, ktorý jej patrí. Vo veci poukázala na judikatúru, ktorá nie vždy
odvodzuje nezákonnosť obvinenia aj keď nedošlo k odsúdeniu obvinenej osoby. Poukázala na judikát,
ktorý právo na náhradu škody výslovne vylučuje v prípade osoby, ktorá si obvinenie sama zavinila.
Žalobca nepreukázal vznik škody v príčinnej súvislosti s činnosťou orgánov štátu, pretože mal uhradiť

trovy obhajoby subjektu, ktorý mu právne služby nemohol poskytnúť ( subjekt bol vo faktúrach označený
ako dodávateľ služby) a v konaní s poukazom na uvedené nebolo žalobcom preukázané žiadne
postúpenie tejto pohľadávky. V prípade ak by súd bol toho názoru, že nárok na náhradu povinnej
obhajoby je dôvodný, takýto nárok by mohol existovať iba vo vzťahu k tým úkonom právnej služby,
ktoré sú verifikovateľné z trestného spisu. Nedôvodný je aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy a to
z dôvodu premlčania ako aj z dôvodu, že zákon č. 58/1969 Zb. inštitút nemajetkovej ujmy nepozná.
Keby aj bolo možné vo všeobecnosti takýto nárok z právnych predpisov odvodiť, žalobca nepreukázal

vzniknutú nemajetkovú ujmu, nenavrhol v tomto smere žiadne dokazovanie, a preto neexistujú ani
známe okolnosti, na základe ktorých by bolo možné v tomto konkrétnom prípade nemajetkovú ujmu
vyhodnotiť či už v smere jej existencie, alebo z hľadiska jej výšky.3. Uznesením č.k. 7C 322/2012 - 97 zo dňa 19.8.2013 súd konanie v časti istiny 82.984,80,-eur zastavil
( v časti náhrady ušlého zisku žalobca vzal žalobu späť podľa v tom čase platného § 96 ods. 1 O.s.p. ).

4. Rozsudkom č.k. 7C 322/2012 zo dňa 15.05.2014 tunajší súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Co/769/2014- 162 zo dňa 19.12.2017 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 70.000,-eur a náhrady
škody v sume 1.519,04.-eur zrušil a vrátil na ďalšie konania a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok

potvrdil. V odôvodnení odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil
ako nedôvodnú žalobu v časti uplatnenej náhrady nákladov vynaložených na trovy nutnej obhajoby
žalobcu v trestnom konaní, náhradu ktorých si žalobca v žalobe uplatnil ako náhradu skutočnej škody,
ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní.
Predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi a faktúrami bolo preukázané, že žalobcom uplatnená
suma bola fakturovaná za právne úkony v trestnej veci v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Z. z. dodávateľom

služby, ktorému bola aj žalobcom zaplatená, a to spoločnosti BESSO spol. s r. o. so sídlom Koceľova
25, Bratislava, ktorá obchodná spoločnosť však nebola obhajcom žalobcu v trestnom konaní, keď
nesporné je, že žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom S.. O. I.. Nedôvodne žalobca
namietal v odvolaní prísne formalistické posúdenie predložených listinných dôkazov, pretože tieto aj
podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazujú vznik škody žalobcovi v príčinnej súvislosti s nezákonnými

rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, v ktorom bol žalobca zastúpený fyzickou osobou,
a to advokátom S.. O. I., a ktorému mal aj zaplatiť trovy obhajoby v trestnom konaní, keď podľa
predložených listinných dôkazov neboli predmetné služby vyfakturované S.. O. I. ako advokátom, ale
iným subjektom, a to spoločnosťou BESSO spol. s r. o., ktorej žalobca fakturované sumy aj zaplatil.
Irelevantné je, že S.. O. I., ktorý ako advokát bol obhajcom žalobcu v trestnom konaní, súčasne bol v tom

čase spoločníkom a konateľom spoločnosti BESSO spol. s r. o., pretože len samotná táto skutočnosť
neoprávňovala uvedenú spoločnosť fakturovať žalobcovi trovy nutnej obhajoby žalobcu v trestnom
konaní za úkony vykonané a poskytnuté žalobcovi fyzickou osobu S.. O. I. ako advokátom. Nedôvodne
žalobca namieta, že takéto konanie jeho obhajcu prípadne spoločnosti nemohol ovplyvniť, v tomto
smere sa odvolací súd stotožnil s názorom žalovaného, že v prípade vystavenia faktúr za obhajobu

v trestnom konaní iným subjektom ako jeho obhajcom, ktorým mu boli predmetné služby skutočne
poskytnuté, nebol povinný žalobca tieto faktúry uhradiť. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že správne
súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy za výkon väzby, ktorú
si žalobca uplatnil v sume 4.190,- eur, avšak čiastočne z iných dôvodov ako uviedol súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Žalobca v konaní uviedol, a to aj v žalobe, že nemajetkovú ujmu v

tejtosumesiuplatnilzavýkonväzby,pričomvzniktohtonárokuodôvodňovaljednakvýsledkomtrestného
konania, ktoré bolo zastavené, ako aj nezákonnosťou predmetných rozhodnutí o väzbe, ktoré ako bolo
vykonaným dokazovaním preukázané, boli zrušené už na základe podaných sťažností, teda ešte v
priebehu trestného konania a bez ohľadu na výsledok trestného konania. Z tvrdení žalobcu vyplýva,
že zaplatenia sumy 4.190,- eur sa domáha od žalovaného titulom odškodnenia nemajetkovej ujmy

spôsobenej mu výkonom väzby, ktorá však bola na ňom vykonaná na základe predmetných rozhodnutí
o väzbe, a preto v tejto časti je potrebné jeho nárok uplatnený žalobou posudzovať v zmysle § 5 zák.
č. 58/1969 Zb., obsiahnutého v prvej časti, druhej hlave citovaného zákona, z ktorého vyplýva, že ten,
na kom bola väzba vykonaná, má právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, ak bolo
proti nemu trestné stíhanie zastavené, alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Premlčanie práva na

náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy citovaného zákona upravuje ust. § 23 tohto zákona, a to v
jednoročnej lehote odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie
odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. Vzhľadom
na osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe, upraveného
v ust. § 5 zák. č. 58/1969 Zb., zaradeného v prvej časti druhej hlavy citovaného zákona, nemožno

pri posudzovaní premlčania tohto práva aplikovať ust. § 22 citovaného zákona, upravujúce 3-ročnú
premlčaciu dobu práva na náhradu škody podľa tohto zákona, ale je potrebné posúdiť premlčanie v
zmysle § 23 uvedeného zákona. V danom prípade bolo trestné konania právoplatne zastavené dňa
22. 03. 2011 a jednoročná premlčacia doba v zmysle uvedeného ustanovenia uplynula dňa 22. 03.
2012, a keďže žalobca si právo na náhradu škody spôsobenej väzbou uplatnil na súde až dňa 28. 12.

2012, uplatnil si toto právo po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, a to aj pri zohľadnení
6-mesačnej lehoty, stanovenej pre predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, počas ktorej
premlčacia lehota neplynie. Z uvedených dôvodov správne súd prvej inštancie rozhodol, keď zamietol
žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal náhrady nákladov vynaložených na trovy nutnej obhajobyv sume 10.375,22,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu výkonom väzby v sume 4.190,-
eur. Žalobca sa však žalobou okrem uvedeného domáhal aj náhrady nemajetkovej ujmy za nezákonné
trestné stíhanie v sume 70.000 eur, keď namietal nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia a taktiež sa domáhal náhrady nákladov spojeným s predbežným prerokovaním
nároku na náhradu škody v sume 1.519,04 eur, na ktorých uplatnených nárokoch v priebehu konania
zotrval, čo vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13. 03. 2014, súd prvej inštancie sa však
s týmito žalobcom uplatnenými nárokmi v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal a zamietnutie žaloby
v tejto časti dostatočne neodôvodnil. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky

je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením
nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci,
nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí

zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti, odôvodnenia rozsudku,
významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska
preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku. Povinnosť súdov svoje
rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je tak súčasťou
práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a

presvedčenie strán sporu, že sudca ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi
tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia
rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových
postupov racionálne logickým spôsobom, vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré

inak v konaní vyšli najavo, a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich
námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku však nie je zrejmé, z akých dôvodov súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalobcom
uplatneného nároku na zaplatenie sumy 70.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej mu
nezákonným trestným stíhaním, keď s poukazom na neskorší výsledok trestného konania, ktorým bolo

zastavenietrestnéhostíhaniažalobcu,odôvodňovalžalobcavznikjehonárokunanáhradunemajetkovej
ujmy nielen nezákonnosťou rozhodnutí o väzbe, ale aj nezákonnosťou rozhodnutia o začatí trestného
stíhania a vznesenia obvinenia voči nemu, a taktiež nesprávnym úradným postupom orgánov činných
v predmetnom trestnom konaní, spočívajúcom v zbytočných prieťahoch v konaní. Taktiež nie je z
odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, z akých dôvodov zamietol súd prvej inštancie nárok

žalobcu na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, ktorú si
žalobca uplatnil v sume 1.519,04,-eur. Vzhľadom na absenciu dostatočného vysvetlenia myšlienkového
postupu (úvah) súdu prvej inštancie z hľadiska skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel pri
posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu v tejto časti, je jeho rozsudok v časti, v ktorej tieto žalobcom
uplatnené nároky zamietol, nedostatočne odôvodnený (nepreskúmateľný), pretože nespĺňa zákonné

náležitosti odôvodnenia, a je tak v rozpore s ust. § 157 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 a
z neho vyplývajúcej požiadavky preskúmateľnosti a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.

6. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu : žaloba zo dňa 27.12.2012, oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku

na náhradu škody z 20.9.2012, uznesenie ČVS: OUJP-66/2003 z 11.2.2003, uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 2Nt 11/03 z 13.2.2003, uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 7Tpo 32/03
zo 17.3.2003, uznesenie o začatí stíhania z 8.7.2003, ČVS: OUJP-66/2003, uznesenie OS BA IV č.k.
2Nt 39/03 z 10.7.2003, uznesenie Krajského súdu Bratislava č.k. 7Tpo 108/03 z 20.8.2003, list OR PZ
BA IV z 20.1.2011, rozhodnutie Okresnej prokuratúry Bratislava IV z 9.3.2011 o zastavení trestného

stíhania, sťažnosť z 19.3.2003, doplnenie sťažnosti 24.4.2003, sťažnosť zo dňa 28.4.2003, sťažnosť
proti uzneseniu zo dňa 5.5.2003, námietka z 2.6.2003, preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa
29.10.2004, Zmluva o reklame z 10.1.2003, výpoveď Zmluvy o reklame z 12.5.2003, faktúra ,príjmové
pokladničné doklady, záznam o zložení súdneho poplatku z 1.3.2013, vyjadrenie odporkyne z 8.3.2013,
čiastočné späťvzatie žaloby z 9.8.2013, uznesenie č.k.7C/322/2012-97 zo dňa 19.8.2013 (zastavenie

v časti ušlého zisku 82.984,80,-eur), žiadosť z 9.1.2014, pokyn sudcu zo dňa 14.1.2014, žiadosť o
zapožičanie spisu z 15.1.2014, list OP BA IV z 21.1.2014, list Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Bratislava IV z 24.1.2014 , list Slovenskej advokátskej komory z 5.8.2013, zápisnica o pojednávaní zo
dňa 13.3.2014, e - mail zo dňa 7.4.2014, spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2Nt 11/03, sp.zn. 2Nt39/03, rozsudok č.k. 7C/322/2012-132 zo dňa 15.05.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co/769/2014-162 zo dňa 19.12.2017, Zápisnica o pojednávaní zo dňa 14.05.2018 a zistil nasledovný
skutkový stav :

7. Uznesením sp.zn. OUJP-66/2003 zo dňa 11.2.2003 proti žalobcovi začal vyšetrovateľ Okresného
úradu justičnej polície Bratislava IV trestné stíhanie a vzniesol voči žalobcovi obvinenie pre pokračovací
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi ( ust. § 197a ods. 1 a 2 zák.č. 140/1961
Zb. Trestný zákon v znení účinnom do 1.1.2006 ).

8. Dňa 12.2.2003 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV podal návrh na vzatie N. J. do väzby z
dôvodov uvedených v ust. § 67 ods. 1 písm. b/,c/ Trestného poriadku v znení účinnom do 1.1.2006.

9. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 13.2.2003 sp.zn. 2Nt 11/2003 bol N. J. podľa ust. §
68 ods. 1 Trestného poriadku vzatý do väzby ( väzba začala plynúť dňa 10.2.2003 - ...keďže je obvinený

X.. J. trestne stíhaný za trestnú činnosť, ktorú mal podľa doposiaľ vykonaných dôkazov vykonávať v
rozmedzí jedného roka, pričom táto činnosť z jeho strany sa postupne stupňovala a gradovala, je tu
daná konkrétna skutočnosť, ktorá odôvodňuje obavu, že v prípade ponechania jeho osoby na slobode by
mohol pokračovať v trestnej činnosti, ktorú započal a pre ktorú je stíhaný, čím sú u neho dané väzobné
dôvody uvedené v ust. § 67 ods. 1 písm. c/ Tr.por.). Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.3.2003

sp.zn. 7Tpo 32/03 uznesenie zrušil a N. J. prepustil z väzby na slobodu 17.3.2003 - ...odvolací súd okrem
iného uviedol :...nemožno preto v tejto súvislosti konštatovať, že bude pokračovať v trestnej činnosti ,
už aj s ohľadom na jeho vyhlásenie, že sa nevráti do spoločnej domácnosti...).

10. Dňa 1.4.2003 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie a vzniesol proti N. J. obvinenie pre iné konanie

posúdené ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa ust. § 197a ods.
1 a 2 Trestného zákona, uznesením Okresného úradu justičnej polície Bratislava IV zo dňa 1.4.2003
sp.zn. OUJP-66/2003.

11. Dňa 8.7.2003 bolo proti N. J. vznesené obvinenie pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej

osoby podľa ust. § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a trestný čin vydierania podľa ust. § 235 ods.
1 a 2 písm. c/ Trestného zákona.

12. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 10.7.2003 sp.zn. 2Nt 39/2003 vzal N. J. do väzby
(väzba začala plynúť dňa 7.7.2003 : ...obvinený po tom, čo bol z väzby prepustený, opätovne spáchal

úmyselnétrestnéčiny,ktoréopäťsmerovaliktejistejpoškodenejavpáchaníúmyselnejtrestnejčinnosti
zjavne pokračuje...).

13. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 20.8.2003 sp.zn. 7Tpo 108/2003 napadnuté uznesenie
zrušil a N. J. prepustil z väzby na slobodu ( odvolací súd uviedol okrem iného :....okresný súd

nie je oprávnený v štádiu prípravného konania pri rozhodovaní o väzbe zaujímať stanovisko k
dôvodnosti prebiehajúceho trestného stíhania a nie je ani oprávnený v danom štádiu prejudikovať
vinu obvineného...). Predmetné rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť (§268 ods. 2 Trestného
poriadku č.141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, §366 ods. 1, §386 ods. 1 Trestného poriadku
č.301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov).

14. Okresná prokuratúra Bratislava IV prostredníctvom dozorujúcich prokurátorov v rámci dozoru
prokurátora nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní zistila prieťahy v podaní zo dňa
11.4.2003 č.k. 1Pv 81/03-51 a v podaní zo dňa 29.10.2004 č.k. 1Pv 81/03-172 ( Preskúmanie postupu
prokurátora).

15. Okresná prokuratúra Bratislava IV uznesením zo dňa 9.3.2011 č.k. 1Pv 1360/2009 - 24 právoplatným
dňa 22.3.2011 zastavila trestné stíhanie N. J. vedené na podklade uznesení vyšetrovateľa Okresného
úradu Justičnej polície PZ Bratislava IV sp.zn. PRP-66/2003 pre konanie posúdené ako pokračovací
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, ako trestný čin násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi, trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin vydierania,
pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.16. Listom zo dňa 20.9.2012 MS SR zn. 18355/2012-34 oznámilo právnemu zástupcovi žalobcu na
základe jeho podania zo dňa 7.3.2012 ktorým sa domáhal náhrady škody v celkovej výške 97.550,02,-
eur a náhrady nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku v zmysle zák.č. 58/1969 Zb.,

ktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci - uzneseniami orgánov
činných v trestnom konaní zo dňa 11.2.2003, dňa 1.4.2003 a dňa 8.7.2003 vo veci vedenej na Okresnom
úrade justičnej polície Bratislava IV sp.zn. OUJP -66/2003, rozhodnutiami o väzbe v predmetnom
trestnom konaní ako aj nesprávnym úradným postupom ( zbytočnými prieťahmi ) orgánov činných
v trestnom konaní, že predmetnú žiadosť posúdilo ako nedôvodnú. Žalobcom nebolo preukázané

splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci.

17. Podľa čl. 5 ods. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý kto bol
obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí
byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo

keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanomsúdomzaúplnenevyhnutný,pokiaľbyvzhľadomnaosobitnéokolnosti,verejnosťkonania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

21. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

22. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

23. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

24. Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

25. Podľa ust. § 1 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( účinný do 1.7.2004 ), štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred

štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v
trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán
štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.

26. Podľa ust. § 2 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmajútí,ktorísúúčastníkmikonaniaabolipoškodenínezákonným
rozhodnutím vydaným v tomto konaní.27. Podľa ust. § 3 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nejde o prípady hodné osobitného
zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak

účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor
alebo sťažnosť.

28. Podľa ust. § 4 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody
nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť

nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

29. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, ako výnimku z ustanovenia
odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným
bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku (§ 3)
zrušené alebo zmenené.

30. Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o
väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané
v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým

súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám
podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu
vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom,

a)akideovecpatriacudopôsobnostiČeskoslovenskejsocialistickejrepubliky,federálnyústrednýorgán,
do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,
b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán
republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie
vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď

nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1).

31. Podľa ust. § 10 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, ak ústredný orgán neuspokojí nárok
poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

32. Podľa ust. § 20 zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov, pokiaľ nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

33.Podľaust.§23 zák.č.58/1969Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,právonanáhraduškodypodľaprvej

časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie
alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie
zastavené.

34. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, bola doručená MV SR a následne postúpenú MS
SR. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 20.9.2012
bolo žalobcovi oznámené, že MS SR nevyhovuje jeho žiadosti nakoľko nebolo preukázané splnenie
zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci a žiadosť
bola posúdená ako nedôvodná.

35. Platí že štát (súd) nemá slobodnú vôľu ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej
interpretácii t.j. platné právne predpisy ( teda aj Trestný poriadok) a takýto prístup k zákonu ako
základnému prameňu práva v demokratickej spoločnosti je daný. Súd vo všeobecnosti poukazuje
na skutočnosť, že nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore

s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z
platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, a bolo z dôvodu nezákonnosti
zrušené alebo zmenené príslušným orgánom (čo v danom prípade žalobcu nie je). Súd v danej veci
posudzoval, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie Okresným súdom Bratislava IV, a to so zreteľom naokolnosti tohto konkrétneho prípadu. V danom prípade súd musí konštatovať, že predmetné rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV (2Nt 11/2003 a 2Nt/39/2003) nebolo zrušené pre nezákonnosť a
zastavenie trestného stíhania bez ďalšieho neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali

nezákonne a ani zo zastavujúceho uznesenia nie je možné ustáliť nezákonnosť a takýto postup
(zastavenie) je následným vyhodnotením dôkaznej situácie. Nie je možné považovať paušálne za
nezákonné každé uznesenie o vznesení obvinenia či uznesenie o vzatí obvineného do väzby ak v
rámci konania nebol vydaný právoplatne odsudzujúci rozsudok. Nesprávnym úradným postupom je
porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo

vykonanie bez splnenia zákonných podmienok ako aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote ( aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom). Za
nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie
úradného postupu. Nesprávny úradný postup má značný význam pri vzniku škody účastníkovi konania
v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní.

36. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé i na
posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody ( objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku, a o starostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí ). Náhrada škody by mala predstavovať „spravodlivé
zadosťučinenie“ a mala by zahŕňať peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako i iné

formy zadosťučinenia, t.j. mala by zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú
poškodením dobrej povesti, a to v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu
trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia, inú
preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu. Zodpovednosť štátu podľa zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom má charakter občianskoprávnej zodpovednosti ( citovaný zákon je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom osobitným, preto pokiaľ tento osobitný zákon neobsahuje vlastnú úpravu, právne
vzťahy sa riadia Občianskym zákonníkom ( § 20 zákona č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov).
V danom prípade si žalobca uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy na Okresom súde Bratislava
IV žalobou zo dňa 27.12.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.12.2012.

37. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 8Co/769/2014- 162 zo dňa 19.12.2017 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti náhrady nemajetkovej ujmy v sume 70.000,-eur a náhrady
škody v sume 1.519,04.-eur zrušil a vrátil na ďalšie konania a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok
potvrdil. Predmetom sporu ostala žalobcom uplatnená nemajetková ujma 70.000,-eur a uplatnený nárok

na náhradu škody 1519,04,-eur.

38. K žalobcom uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v sume 70.000,-eur súd (odôvodnenie bod
36) poukazuje na zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov a skutočnosť, že za účinnosti
zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov (účinný do 30.06.2004) bolo vydané predmetné

uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 2Nt/11/2003 zo dňa 13.02.2003, ktorým bol obvinený
Ing. N. J. vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 67 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku
platného a účinného v tom čase, s tým, že väzba začala plynúť dňa 10.02.2003 o 11.30hod..
Základnou materiálnou podmienkou vzatia obvineného do väzby je existencia niektorého z dôvodov
väzby podľa Trestného poriadku. V danom štádiu trestného konania súd nerozhoduje o vine či

nevine obvineného tak, ako tomu je pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní (v štádiu meritórneho
rozhodovania). Preto nie je nevyhnutné, aby vina obvineného bola z dovtedy zadovážených dôkazov
jednoznačneabezakýchkoľvekpochybnostípreukázaná.Snaznačenýmúzkosúvisíotázkapožiadavky
istoty bez rozumných pochybností, ktorá v danom štádiu konania nie je nevyhnutná. Postačovala
existencia dôvodného podozrenia v intenciách rozumnej pravdepodobnosti, a aj preto by v tom čase

bolo celkom predčasné hodnotiť dôkazy ako definitívne zistený skutkový stav veci. Súd musel už
zadovážené dôkazy hodnotiť z toho pohľadu, či skutočne obsahujú také závažné skutočnosti, ktoré
veľmi dobrým spôsobom, teda hodnoverne podporujú záver o dôvodnosti trestného stíhania alebo
obsahujú skutočnosti, ktoré dôvodnosť trestného stíhania proti konkrétnej osobe nepotvrdzujú alebo
priamo vylučujú. Štádium, v ktorom sa v danom čase trestné konanie nachádzalo, neumožňovalo

získať dostatok aktuálnych relevantných informácií preukazujúcich, že obvinený nepredstavuje reálnu
hrozbu pre iných ľudí. Trestný poriadok podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby existenciou
dôvodnej obavy vyplývajúcej buď z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností.
Účelom väzby ako zabezpečovacieho inštitútu je výlučne procesným opatrením zabrániť pokračovaťv páchaní trestného činu tej istej povahy a má aj preventívny charakter. Platí, že nikto nesmie byť
stíhaný alebo zbavený slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý je stanovený zákonom ( v
tomto prípade Trestným poriadkom platným a účinným v tom čase) a teda v danej veci orgány činné v

trestnom konaní postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi v tom čase (boli oprávnené dôvody
k domnienke, že je potrebné zabrániť v páchaní trestného činu). Súd súčasne poukazuje na skutočnosť,
že zák. č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov inštitút „nemajetkovej ujmy“ nepozná, a preto mal
za to, že žalobca odvodil svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 70.000,-eur
prostredníctvom čl. 5 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách ( viď bod 17

odôvodnenia rozsudku). Ale žalovaná trvala na vznesenej námietke premlčania uplatneného nároku
žalobcom, pričom zodpovednosť za včasné uplatnenie nároku nesie žalobca, ktorý bol kvalifikovane
právne zastúpený, a to či už pri predbežnom prerokovaní nároku alebo v súdnom konaní (žalovaná
vznieslanámietkupremlčaniavkonanípredprvostupňovýmsúdom-vyjadrení,atohneďvprvomúkone,
ktorý jej patrí). S poukazom na vznesenú námietku premlčania súd dodáva, že trestné konanie bolo
právoplatne zastavené dňa 22. 03. 2011 a jednoročná premlčacia doba (§ 23 cit.zák.) uplynula dňa 22.

03. 2012, a keďže žalobca si právo na náhradu nemajetkovej ujmy 70.000,-eur uplatnil na Okresnom
súde Bratislava IV až dňa 28. 12. 2012, uplatnil si toto právo po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej
doby (a to aj pri zohľadnení 6-mesačnej lehoty, stanovenej pre predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, počas ktorej premlčacia lehota neplynie). S poukazom na uvedené dôvody súd žalobu
v časti týkajúcej sa nemajetkovej ujmy zamietol.

39. Osobitosťou náhrady škody je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba
spravidla nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou ( nárok má
uspokojiť predovšetkým orgán príslušný na prerokovanie nároku). V danom prípade kompetentný orgán
neuspokojil uplatnený nárok žalobcom. Žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, bola doručená najskôr
MV SR a následne postúpenú MS SR. Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zo dňa 20.9.2012 bolo žalobcovi oznámené, že MS SR nevyhovuje jeho žiadosti nakoľko
nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
výkonom verejnej moci a žiadosť bola posúdená ako nedôvodná. K žalobcom uplatnenej náhrade škode

v sume 1.519,04.-eur titulom náhrady nákladov spojených s predbežným prerokovaním náhrady škody,
súd poukazuje na znenie zák.č. 58/1969 Zb. v znení neskorších predpisov s tým, že v predmetnom
právnom predpise nie je ustanovená povinnosť žalovanej uhrádzať náklady súvisiace s predbežným
prerokovaním nároku a nie je daná príčinná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím súdu a žalobcom
uplatnenou škodou 1519,04,-eur ( nie je bezprostredným následkom). Z uvedeného dôvodu súd žalobu

zamietol.

40.Vovzťahukostatnýmnámietkamžalobcusúduvádza,žeužpodľakonštantnejjudikatúrysúdnemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).

41. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. Podľa ust. 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila (nežiadala). O náhrade trov konania súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní
úspešnej žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalovaná tento
nežiadala priznať.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo,
na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.