Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/390/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206952
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816206952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Q. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. A. Z.
1719/14, R., o zaplatenie 8.720,93 € istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9Csp/36/2016-54
z 20.6.2017 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o lehote na splnenie peňažnej povinnosti tak, že povoľuje
žalovanému zaplatiť žalobcovi prisúdenú sumu 8.720,93 € istiny s príslušenstvom v splátkach po 150,- €
mesačne splatných vždy do posledného dňa v jednotlivých mesiacoch, počnúc mesiacom nasledujúcim

po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu úveru 8.720,93 € s 5 % úrokmi z omeškania ročne od
25.8.2016 do zaplatenia, úrok 252,23 €, úroky z omeškania vo výške 4,62 € a 5 % úroky z omeškania zo
sumy 252,23 € od 25.8.2016 do zaplatenia s tým, že povolil dlh splácať v splátkach po 100,- € mesačne,
vždy do posledného dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od 1.8.2017 do úplného splatenia dlhu, pod

následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky (I.). Žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej sumy z úverovej
zmluvy uzavretej dňa 11.6.2014 so žalovaným ako dlžníkom, pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške
8.720,93 € a 5 % úrokmi z omeškania ročne od 25.8.2016 do zaplatenia, úroku 252,23 €, úrokov z
omeškania vo výške 4,62 €, 5 % úrokov z omeškania ročne z nezaplatených úrokov 252,23 € od

25.8.2016 do zaplatenia. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto
jej v celom rozsahu vyhovel. Z výpovede žalovaného na pojednávaní dňa 20.6.2017 mal preukázané,
že žalovaný si je vedomý svojho dlhu a chce ho žalobcovi zaplatiť, avšak dlžnú sumu je schopný zaplatiť
iba v splátkach po 100,- € mesačne vzhľadom na svoje nepriaznivé pomery, keďže je zamestnaný v
spol. Eurobus, a.s. s príjmom 600,- € netto mesačne, jeho družka zarába cca 200,- € mesačne, majú
vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom vo veku 11 a 6 rokov a zo svojich príjmov splácajú
splátky hypotekárneho úveru vo výške 180,- € mesačne. Súd po oboznámení obsahu listinných dôkazov

predložených žalobcom a preskúmaní a zohľadnení osobných, majetkových a zárobkových pomerov
žalovaného, povolil žalovanému dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že
omeškanie ktorejkoľvek splátky má za následok stratu výhody splátok. O náhrade trov konania rozhodol
podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konaniav rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému náhradu s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

3. Proti rozsudku iba vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému plnenie v splátkach, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a zaviazal
žalovaného zaplatiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), súd postupoval v rozpore so

zákonom a nespravodlivo na úkor žalobcu, pokiaľ žalovanému umožnil splácať dlh v splátkach po
100,- € mesačne. Poukázal na to, že výška súdom povolenej splátky je nižšia ako výška splátky podľa
zmluvy, a teda namiesto určitej sankcie za neplnenie si zmluvných povinností, bol žalovaný touto
formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Poukázal na aktuálnu judikatúru, konkrétne napr. rozsudok
Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2016-85 z 1.3.2017, uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
7Co/33/2017-62 z 22.2.2017 a rozsudok č.k. 11Co/91/2017-138 zo 16.5.2017, uznesenie Krajského

súdu v Trnave č.k. 23Co/498/2016-72 z 15.5.2017, z ktorých vyplýva, že pre rozhodnutie o umožnení
splniť uloženú povinnosť v dlhšej než zákonom stanovenej trojdňovej lehote sa vyžaduje zistenie
takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver o tom, že vzhľadom na povahu
prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než tri
dni. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí predovšetkým výška priznaného plnenia,

platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť,
či by prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre
žalobcu príliš ťaživé. Uviedol, že vzhľadom na čas od podania žaloby na súd mal žalovaný možnosť
prejaviť svoju snahu a záujem dlh splácať, a tým preukázať, že mohol priebežne dlh splácať aspoň v

akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam, napriek tomu po zosplatnení
nevykonal žiadnu úhradu, posledná úhrada bola realizovaná dňa 27.5.2016. Pri súdom určenej výške
splátky žalovaný uhradí žalobcovi len istinu - bez príslušenstva za viac než 7 rokov. Vytkol súdu, že
nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, vôbec
sa nezaoberal celkovými majetkovými pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na

tvrdenia žalovaného. Podľa žalobcu posúdenie finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej
pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy
dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu
výkonu rozhodnutia, pritom pre posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jeho
vymoženia nebude rozhodujúci iba predpokladaný mesačný príjem a vyživovacia povinnosť žalovaného,

ale jeho celkové majetkové pomery.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal

odvolanie žalobcu ako včas podané (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385
ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadiska odvolaním
uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a rozsudok v napadnutom výroku o
lehote na splnenie peňažnej povinnosti zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že povolil žalovanému zaplatiť

žalobcovi dlžnú sumu 8.720,93 € istiny s príslušenstvom v splátkach po 150,- € mesačne splatných
vždy do posledného dňa v jednotlivých mesiacoch, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
rozsudkuaždoúplnéhozaplatenia,podnásledkomstratyvýhodysplátokvprípadeomeškaniasplnením
ktorejkoľvek splátky.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.9.2018 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dv. 215/2. posch., po predchádzajúcom zverejnení miesta a času tohto procesného
úkonu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

7. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti vzťahujúcej sa k výroku o lehote na

plnenie dospel k záveru, že odvolanie z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu je čiastočne dôvodné,
lebo aj keď súd prvej inštancie rozhodol podľa správnej právnej normy (ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP),
čiastočne nesprávne ju vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav, pokiaľ povolil žalovanému zaplatiť
dlžné plnenie v splátkach so zohľadnením pomerov žalovaného a jeho platobnej schopnosti, ako aj vkonaní prejavenej snahy o splnenie dlhu v rámci svojich možností; nesprávne však určil výšku mesačnej
splátky v nižšej sume 100,- €, ako boli anuitné splátky (131,65 €) dohodnuté medzi stranami v zmluve
o úvere uzatvorenej dňa 11.6.2014 (č.l. 3), ktorá je neprimeraná okolnostiam posudzovaného prípadu a

nezodpovedá ani výške prisúdeného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe.
V tomto smere treba právnu argumentáciu žalobcu považovať za relevantnú a plne opodstatnenú.
Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť
vecnú správnosť napadnutého rozsudku z pohľadu právneho záveru, ku ktorému dospel súd prvej
inštancie o splnení zákonných podmienok pre povolenie splniť dlh žalovanému v splátkach, a podľa

názoru odvolacieho súdu odvolacie námietky a argumenty žalobcu odôvodňujú zmenu preskúmavaného
rozhodnutia, iba pokiaľ ide o výšku súdom určenej mesačnej splátky.

8. Procesná norma (ust. § 232 ods. 3 CSP) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti
uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto
zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s

ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku
a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní
výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia
v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade

nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé (porov. R V/1968). Stanovenie
dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi nie je závislé od návrhu účastníka, ale súd je
oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu
sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu. Výška splátok
teda musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale musí tiež zodpovedať výške priznaného

plneniatak,abykuspokojeniuveriteľadošlovprimeranejdobe.Vopačnomprípadebydošloknarušeniu
vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne priznaných práv či k
možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7Cdo 116/2012 z 18.3.2013).

9. Súd prvej inštancie podľa ust. § 232 ods. 3 a 4 CSP a postupujúc v zmysle vyššie uvedených právnou
praxou akceptovaných zásad a hľadísk, správne povolil žalovanému možnosť zaplatiť dlžné peňažné
plnenie žalobcovi v splátkach a určil podmienky ich zročnosti s tým, že zároveň určil následok straty
výhody povolených splátok, t.j. splatnosť celého dlhu naraz v prípade omeškania žalovaného s plnením
ktorejkoľvek splátky. Správne vo svojej úvahe zohľadnil nepriaznivé pomery žalovaného a jeho platobnú

neschopnosť preukázané jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 20.6.2017, v ktorej žalovaný uviedol,
že zostatok úveru je schopný (vzhľadom na svoj nízky príjem, mesačný príjem jeho družky 200,- €
a vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom) zaplatiť iba v splátkach, keďže jeho pomery mu
neumožňujú splatiť žalobcovi úver naraz, nakoľko okrem predmetného úveru má ďalšie záväzky, okrem
iných aj splátkami hypotekárneho úveru vo výške 180,- € mesačne.

10. Vzhľadom na zistené pomery a platobnú schopnosť žalovaného, v konaní ním prejavenú snahu o
splnenie záväzku podľa svojich možností, pri zohľadnení aj výšky plnenia 8.720,93 € istiny s prísl. tak,
aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe, odvolací súd preto zmenil rozsudok v napadnutom
výroku o lehote na splnenie peňažnej povinnosti tak, že povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi prisúdenú

sumu 8.720,93 € istiny s príslušenstvom v splátkach po 150,- € mesačne splatných vždy do posledného
dňa v jednotlivých mesiacoch, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až
do úplného zaplatenia, a to pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením
ktorejkoľvek zo splátok.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu je väčší predpoklad, že povolenými splátkami žalovaný splatí svoj
dlh žalobcovi, keďže vzhľadom na jeho nízky príjem a nepriaznivé pomery je nepravdepodobné, že
by vedel zaplatiť svoj dlh jednorazovo v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako to žiada
žalobca. Odvolací súd má za to, že plnenie v splátkach nebude pre žalobcu, ktorý je podnikateľským

subjektom poskytujúcim bankové služby a úvery, príliš ťaživé, pričom v prípade omeškania jednotlivej
(ktorejkoľvek) splátky je žalobca chránený tiež stratou výhody splátok, preto rozhodnutím súdu nebude
výrazne zasiahnuté do jeho majetkovej sféry.12. Strany sporu mali v odvolacom konaní čiastočný úspech, preto odvolací súd podľa ust. § 255 ods.
2 v spojení s § 396 ods. 1 CSP žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom

alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,

ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred

diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).