Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, June 22, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220997
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116220997.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: T. U., P.. XX.X.XXXX,

bytom Y. Č.. XX, XXX XX E.Š., štátny občan SR, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou
JUDr. Ambróza Motyku, advokátom so sídlom v Stropkove, Námestie SNP č. 7, IČO: 35510722 proti
žalovanému: Provident Financial s.r.o., so sídlom Mlynské nivy č. 49, 821 09 Bratislava, IČO: 35805731
zastúpený advokátom De minimis, spol. s r.o., so sídlom Lovinského č. 22, 811 04, Bratislava, IČO:
36868949, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 346,72 eur v takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.10.2016 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia
sumy 346,72 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere Č..XXXXXXXXX zo dňa
18.11.2011 predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 542 eur. V zmluve bola uvedená ročná
úroková sadzba vo výške 23,57 % a administratívny poplatok vo výške 108,54 eur. Celková čiastka,
ktorú mal zaplatiť žalovanému predstavovala sumu 726,29 eur. Zároveň došlo aj k uzatvoreniu zmluvy

o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní
splátok, odmenu vo výške 278,10 eur. Spolu teda mal žalovanému za sumu 540 eur zaplatiť 1.004,39
eur, žalovanému uhradil sumu 886,72 eur. Poukázal na to, že sa jednalo spotrebiteľský úver, ktorý v
zmysle zákona platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy č. 129/2010 Z.z. mal obsahovať
náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a preto podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sa týka

konečnej splatnosti úveru formuláciou už 60 týždenných splátok podľa jeho názoru takisto nezahŕňa
splnenie požiadavky vyjadrenej v zákone. Z predmetnej zmluvy uviedol, že nie je zrejmé kedy nastane
konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Mal za to, že sa vyžaduje časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá
je dodávateľom určená na základe vstupných údajov, týmto sú dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok. Potom bolo úlohou dodávateľa, aby uvedené
vstupné na údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového

údaja, ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať. Bezdôvodné obohatenie
žaluje vo výške rozdielu medzi platbami vo výške 886,72 eur a výškou úveru 540 eur, teda 346,72 eur.3. Uviedol, že o tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa dozvedel od združenia na ochranu občana
spotrebiteľa v mesiaci marec 2015, kedy sa na neho obrátil so žiadosťou o poradenstvo ohľadom zmluvy
žalovaného. Tam ho informovali o tom, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia mať náležitosti v

zmyslezákonaospotrebiteľskýchúverochavprípade,ženeobsahujúpredpísanénáležitostisúvzmysle
zákona bezúročné a bez poplatkov. Taktiež poukázal na to, že je potrebné prihliadnuť na objektívnu
premlčaciu dobu nakoľko Krajský súd v Prešove a Žiline vo viacerých rozhodnutiach posúdil konanie
dodávateľov,akoúmyselnékonanievedúcekbezdôvodnémuobohateniutým,ženedávajúsvojezmluvy
do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Objektívna premlčacia doba je 10 rokov.

4. Žalobca súdu predložil listinné dôkazy a to: zmluvu o úvere uzavretú dňa 18.11.2010, zmluvu o
zabezpečení splátok úveru zo dňa 18.11. 2011, kartu splátok.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril (č.l.sp. 11 až 23) a uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že v zmluve
o spotrebiteľskom úvere nebol uvedený termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zmluva

jednoznačne uvádza, že úver „ sa poskytuje na dobu 60 týždňov “ a termín konečnej splatnosti je
„siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia Zmluvy“ (rozumej zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z
uvedeného je zrejmé, že adhézne zmluvy o spotrebiteľskom úvere používané žalovaným obsahujú
tak dĺžku úverového vzťahu, ako aj presný a nezameniteľný jeden deň, kedy dôjde ku konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, ak si spotrebiteľ bude plniť svoje povinnosti presne podľa zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. nevyžaduje uvedenie
dátumu, ale vyžaduje len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. V slovenskom jazyku pritom nie
sú pojmy „termín“ a „dátum“ synonymami. Pojem „termín“ vymedzuje čas, v ktorom treba niečo splniť.
Pojem „dátum" ho však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň, mesiac, rok. Súčasne žalovaný
považuje dôvod uvádzaný žalobcom za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle zmluvných strán ako dôvod pre

bezodplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemôže obstáť. V súvislosti s prípadnou možnou snahou
žalobcu uviedol, že je nedôvodné stotožňovať dva rozdielne pojmy, používané dokonca v rovnakom
právnom predpise.
6. Žalovaný poukázal na konštantnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR podľa ktorej sú
„Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne

neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých
zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech

platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ (napr. nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn.
I. ÚS 640/2014).

7. Poukázal aj na to, že samotný Súdny dvor Európskej únie konštatoval v rozsudku vo veci C-42/15 z
9. novembra 2016, že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátky spotrebiteľa

odkazom na konkrétny dátum“, čím nejednotnú vnútroštátnych aplikačnú prax definitívne ustálil.

8. Argumentáciu žalobcu považoval za rozpornú s európskou právnou úpravou, pretože smernica
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len "smernica 2008/48/ES"), na rozdiel od predchádzajúcej

smernice Rady 87/102/EHS, zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu, čiže požiadavku na prijatie takej
vnútroštátnej právnej úpravy, od ktorej sa nemožno odchýliť.

9. Taktiež motivácia a dôvod žalobcom uplatnený v žalobe, uviedol, že nemá oporu v zákone, ale
je tiež v priamom rozpore aj s ústavnými princípmi, ako aj samotnými zásadami súkromného práva,

konkrétne zásadou zmluvnej voľnosti garantovanej § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zásadou pacta
sunt servanda, ktorá je nielen základnou zásadou súkromného práva, ale je chránená aj princípom
právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 38/1999) „V
právnom štáte sú vzťahy medzi veriteľom a dlžníkom založené na očakávaní, že dlžníci si budú plniť
svoje povinnosti“, ochranou autonómie zmluvných strán garantovanou čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, princípom

ochrany nadobudnutých práv a právnej istoty, ktoré možno vyvodiť z princípu právneho štátu podľa čl. 1
ods. 1 Ústavy SR (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 36/95) a zákaze prehnaného formalizmu
(nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 243/07).10. Súčasne žalovaný považoval dôvod uvádzaný žalobcom za bagateľný, ktorý z hľadiska vôle
zmluvných strán ako dôvod pre bezplatnosť zmluvy o úvere nemôže obstáť. Výklad žalobcu mal zato,
že je ďaleko za hranicou formálnosti, čo je už samé osebe neprípustné (napr. nález sp. zn. I. ÚS 242/07).

No je to tiež v rozpore aj so zásadou favor contractus, keď žalobca namiesto toho, aby sa snažil udržať
právny vzťah v platnosti vzhľadom na potrebu nevyhnutnej ochrany zmluvnej autonómie a zachovania
právnej istoty, jedinou jeho snahou je zneplatňovať (čiastočne) zmluvné vzťahy tak, aby sa z odplatných
úkonov stali pre žalobcu úkony bezodplatné.

11. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, uviedol, že žalovaný nikdy neprijal od žalobcu žiadne plnenie,
ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode a teda relevantnému právnemu titulu, čím
je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Žalobca zo zmluvy o úvere, ktorá je
predmetom tohto konania nikdy neuhradil žalovanému sumu vo výške 886,72 eur ako to uvádza vo
svojej žalobe, no z dôvodu procesnej ekonómie je podstatné tiež uviesť, že všetky plnenia v prospech
žalovaného sa uskutočnili viac ako tri roky pred podaním žaloby, preto vzniesol námietku premlčania.

12. K úmyselnému bezdôvodnému obohateniu uviedol, že si je vedomý existencie súdnych rozhodnutí,
ktoré stanovili desaťročnú premlčaciu lehotu, pričom však žiadne z týchto rozhodnutí sa netýkalo
žalovaného. Uviedol, že v čase uzavretia predmetnej zmluvy ako až dodnes konal vždy plne v súlade so
zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené závery žalobcu o úmysle žalovaného považoval za nesprávne

a bez akejkoľvek logickej súvislosti a to predovšetkým z vecného a temporálneho hľadiska.

13. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 18. decembra 2010 (ďalej len „zmluva o
doplnkovej službe"), vzhľadom na znenie žaloby je zrejmé, že táto zmluva nemá s predmetom konania,
tak ako si ho stanovil samotný žalobca žiadny súvis. Uviedol však, že zmluva o doplnkovej službe je

samostatnou akcesorickou zmluvou k zmluve o úvere, a nie je podmienkou získania úveru. Zmluva o
doplnkovej službe obsahuje ustanovenia o predmete plnenia (čl. I, bod 1.1) a jeho cene (čl. I, bod 1.2),
pričom obe sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne. Doplnková služba je nadštandardnou službou a
je spoplatnená (ako je zo zmluvy o úvere zrejmé, žalobca mohol bez tejto služby splácať splátky úveru
na účet žalovaného - platobné údaje sú presne uvedené naľavo v polovici prvej strany zmluvy o úvere).

Ani prípadná bezúročnosť a bez poplatkovosť príslušnej hlavnej zmluvy o úvere, nemá žiadny vplyv na
obsah akcesorickej zmluvy o doplnkovej služby, vrátane v nej dojednanej odmeny.

14. Žalobca sa k argumentácii žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadril hoci mu súd doručil
vyjadrenie žalovaného spolu s uznesením podľa § 167 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len CSP) dňa 24.3.2017 (15 dní).

15. Až podaním doručeným súdu dňa 21.4.2017 žalobca resp. jeho právny zástupca predložil vyjadrenie
spolu s návrhom na zmenu žaloby a ďalšie listinné dôkazy.

16. Uvedené súd (keďže došlo k zmene termínu na žiadosť žalovaného) súd doručil žalovanému spolu
s uznesením, podľa § 167 ods. 4 CSP.

17. Žalovaný sa k tomu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22.5.2017 (č.l.sp. 73 a násl.) a uviedol,
že žalobca nezmyslene snaží živiť spor, ktorý už podľa rozsiahlej a konštantnej rozhodovacej činnosti

týkajúcej sa adhéznych zmlúv žalovaného nemôže byť pre žalobcu úspešný a to z viacerých dôvodov.
Po prvé, v danom prípade celkom jednoznačne uplynula subjektívna premlčacia doba. Poukázal
na Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo/67/2011 a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 28 Cdo/685/2011. Právoplatné rozsudky Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 25. marca 2014, sp. zn. 6Co/323/2012 či Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

10. februára, sp. zn. 17Co/968/2013 alebo zo dňa 24. mája 2016, sp. zn. 13Co/17/2015, v ktorých súdy
vždy odmietli argumentáciu o úmyselnom nezákonnom konaní zo strany žalovaného. Po druhé, v danom
prípade uplynula aj objektívna premlčacia doba. Žalovaný si vždy riadne plnil svoje povinnosti a to aj
v rámci svojej odbornej starostlivosti, preto sa musí zásadne ohradiť voči svojvoľnému a účelovému
tvrdeniu žalobcu, že by žalovaný konal v akomkoľvek zlom úmysle. Uvedené potvrdzujú aj unisono

všetky rozhodnutia týkajúce sa údajného úmyslu žalovaného, napr. právoplatné rozsudky Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 25. marca 2014, sp. zn. 6Co/323/2012 či Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 10. februára, sp. zn. 17Co/968/2013 alebo zo dňa 24. mája 2016, sp. zn.13Co/17/2015. Po
tretie, označenie zmluvného dojednania „7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere“ za nekalúobchodnúpraktikujenielenúplneabsurdnéabezakejkoľvekprávnejopory,aleajvrozporesaplikačnou
praxou a predovšetkým aj zásadným rozhodnutím v tomto smere a to rozsudkom Súdneho dvoru
Európskej únie z 9. novembra 2016 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., C-42/15 (ECLI:EU:C:2016:842).

Po štvrté, okrem toho, že všetky zmluvy, ktoré sporové strany spolu uzavreli boli uzavreté dobrovoľne
a pri slobodnej a vážnej vôle oboch zmluvných strán. Po piate, návrh žalobcu na zmenu (rozšírenie)
žaloby zo dňa 21.apríla 2017, žalovaný považuje samotnú žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a
špekulatívnu ako aj zmenu žaloby. Poukázal na to, že zmena žaloby je pritom neprípustná, čo v totožnej
veci návrhu rovnakého právneho zástupcu v konaní proti žalovanému potvrdil aj tunajší okresný súd

napr. v konaní vedenom pod sp. zn. 25Csp/147/2016 ako aj Okresný súd Humenné v obdobnej vzorovej
vecisvojimuznesenímzodňa20.apríla2017vovecivedenejpodsp.zn.7Csp/126/2016.Súdjeviazaný
žalobným návrhom žalobcu. Predmetom súdneho sporu na základe žalobcom podanej žaloby sú však
len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré sú priamo opísané v nim podanej žalobe, teda nie iné skutočnosti.
Táto zásada vyplýva okrem iného aj z toho, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
je náležitosťou žaloby podľa § 132 ods. 1 CSP, pričom má aj svoje výslovné vyjadrenie v § 132 ods.

2 CSP: „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Má
svoje opodstatnenie nielen z pohľadu rozlišovania, či existuje prekážka litispendencie alebo následne
prekážka res iudicata, ale navyše a hlavne umožňuje žalovanému sa náležíte vyjadriť k predmetu
súdneho sporu. Nerešpektovaním danej zásady automaticky dochádza k znemožneniu žalovanému
vyjadriť sa k porušeniu rovnosti strán, a teda aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

Právo žalovaného vyjadriť sa k žalobe je následne realizované aj v rámci jeho práva podať vyjadrenie
k žalobe a dupliku žalovaného na repliku žalobcu obsiahnuté v § 167 CSP (doručovanie žaloby a
vyjadrení). S týmito procesnými vyjadreniami následne CSP spája sudcovskú koncentráciu, ktorá sa
podľa § 291 ods. 3 CSP použije aj v prípade žalobcu, nakoľko tento je zastúpený advokátom. Poukázal
na to, že konkrétnou zmenou žaloby, žalobca navrhuje tak kvalitatívnu zmenu žaloby, pretože navrhuje

dva nové určovacie žalobné návrhy, ako aj podstatnú zmenu a podstatné doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v ním podanej žalobe, pretože zatiaľ čo v žalobe žiadal o vydanie bezdôvodného
obohatenia na základe údajnej absencie správneho uvedenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, pri zmene žaloby pôvodné a nové žalobne návrhy už odvodzuje primárne od celkom nových
rozhodujúcich skutočností (vrátane nových celkom odlišných skutkových tvrdení). Navyše zmena žaloby

uskutočnená podaním zo dňa 11. apríla 2017, nastala po tom, ako bola žaloba doručená žalovanému,
preto súd rozhoduje o jej prípustnosti uznesením ex offo podľa § 142 a § 143 CSP.

18. Poukázal na to, že i Európsky súd pre ľudské práva pritom ustálené judikuje, že i právo na prístup k
súdu pripúšťa určité obmedzenia, nakoľko samotná povaha tohto práva v vyžaduje aby bolo upravené

jednotlivými štátmi, ktoré majú v tomto prípade určitý priestor na voľné uváženie (bod 65 rozhodnutia
ESĽP vo veci Golder proti Spojenému kráľovstvu). Hranice tohto voľného uváženia vymedzil ESĽP
požiadavkou, aby takéto obmedzenia sledovali legitímny cieľ, a aby existovala rozumná rovnováha
medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (rozhodnutie ESĽP vo veci Ashingdane ( proti
Spojenému kráľovstvu).

19. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol zmenu žaloby nepripustiť a žalobu zamietnuť.

20. Na pojednávaní konanom dňa 22. 6. 2017 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými
zo strany žalobcu a žalovaného.

21. Na pojednávaní konanom dňa 22. 6. 2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrval na argumentácii uvedenej v žalobnom návrhu, a žalovaný naopak poukázal na svoje písomné
vyjadrenie takisto namietal rozšírenie žaloby s poukazom na hospodárnosť konania a vzhľadom na
celkový cieľ Civilného sporového poriadku rozsudok (žaloba bola podaná na tunajšom súde už v čase

účinnosti CSP).

22. Zo zmluvy o úvere zo dňa 18.11.2010 - mal súd zistené, že na základe zo zmluvy bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 540 eur s oznámením, že celkové náklady zákazníka podľa zákona sú tvorené
súčtom úroku a administratívneho poplatku, pričom úrok je vyjadrený úrokov sadzbou vo výške 23,57

% ročne zo sumy úveru a administratívny poplatok pevnou sumou 108,54 eur. Ďalej v zmluve bolo
uvedené, že celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú
percentuálnu mieru nákladov 70,24 %. Uvedená bola aj celková suma ktorú je zákazník povinný zaplatiť
vo výške 726,29 eur. Priemerná RPMN bola uvedená vo výške 44,57 %, uvedené bolo že zákazníkzaplatí dlžnú sumu 60. týždenných splátkach pričom výška jednej splátky dlžnej sumy od prvej po
poslednú bola uvedená 12,11 eur a výška poslednej z dlžnej sumy 11,80 eur s tým, že úver sa poskytuje
na dobu 60 týždňov a termín splatnosti bol poslednej splátky a konečnej splatnosti u úveru je 7. deň 60. -

téhotýždňapodniuzavretiazmluvy.Taktiežbolzaškrtnutýtakzvanýhotovostnýrežimspresnýmznením
„ zákazník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie celej čiapky úveru v hotovosti. Zákazník spláca
splátky osobne v ktorejkoľvek banke alebo pobočke banky, vkladom na účet Providentu. Splatnosť prvej
splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy. “ Predmetom rámčeku hotovostného režimu sú
uvedené aj platobné údaje na poukazovanie splátok a to č. účtu, kód banky, najmä variabilný symbol

aj konštantný symbol a špecifický symbol.

23. Podľa karty splátok žalobca splatil celý úver poslednou splátkou dňa 17. 9. 2011 .

24. Súd vec právne posúdil nasledovne:

25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či
nárok žalobcu nie premlčaný.

26. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

27. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

31. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

32. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia občiansky zákonník upravuje subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

33. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,

že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

34. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu
a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihomodpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady

relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

35. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na

určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho

úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne
neplatného právneho úkonu respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku

(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodnýmobohatenímatýmtookamžikomzačínaplynúťobjektívna
lehota na jeho vydanie. “.

36. V tejto právnej veci žalobca odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov a

poplatkov podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Na základe týchto ustanovení označila
úverovú zmluvu ako bezúročnú a bez poplatkovú.

37. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

38. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce,

že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť
oprávneného o tom, že sa na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške predstavuje vedomosť
o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od
združenia (obsahom prehlásenia sú však vyjadrenia, že bol informovaný o zákonných ustanoveniach a
o rozhodnutiach súdov, ktoré sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale tiež verejnosti prístupné).

39.Podľa§2zákonač.1/1993Z.z.oZbierkezákonovSlovenskejrepubliky,ovšetkom,čobolovzbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to
týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.

40. Pokiaľ žalobca tvrdil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel od združenia k tomuto tvrdeniu
s prihliadnutím na ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. nemožno priznať právnu relevanciu. O
prípadných v dôvodoch, prečo je zmluva bezúročná bezpoplatková vzhľadom na nevyvrátiteľnú právnu
domnienku znalosti právnych predpisov mala žalobca podľa ustanovenia § 2 zákona č. 1/1993 Z.z.
vedomosť už pri podpise zmluvy o úvere. Rovnako mala vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy

o tom kto je veriteľom zo zmluvy a o tom komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobca od
združenia získal iba vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením
sa rozhodujúcich skutkových okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny
zástupca vo veci ani nenavrhol vypočuť samotného žalobcu pre dôslednejšie preukázanie ním tvrdených
skutočností). Vyššie uvedené znamená, že mal vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné

oboznámenie s právnym posúdením nemalo vplyv na subjektívnu lehotu. Na základe týchto skutočností
súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia začala plynúť
zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti a pretože žalobcaposlednú splátku úveru zaplatil dňa 17.9.2011 subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie
bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr dňa 18.9. 2013, žaloba bola podaná dňa 14. 10. 2016.

41. Pre úplnosť súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 143/2016,
ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici č.k. 14Co/109/2014-236 zo dňa
23.9.2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z právneho titulu prijatia bezdôvodného
obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne mohla o bezdôvodnom obohatení
žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny záver krajského súdu nepovažuje za

svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle respektíve ako výsledok formalistického výkladu aplikovaných
právnych noriem.

42. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku
už nebolo právne relevantné.

43. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu
trov konania, podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

45. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. civilného sporového poriadku o nároku náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

46. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydal vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.