Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515202209
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2515202209.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloletú: R. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, bytom ako matka, dieťa matky:
Bc. I. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XXX, adresa na doručovanie: I. XXX/XC, C., zastúpenej
advokátom: Mgr. Matúš Chmelo, Royova 9, Piešťany a otca: K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/
XX, N., zastúpeného advokátom: JUDr. Júlia Vestenická, Ševčenkova 5, Bratislava, o návrhu otca na

vydanie predbežné opatrenia, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie
matkyprotiuzneseniuOkresnéhosúduPiešťany,č.k.13P/84/2015-114zodňa30.06.2015včastiúpravy
styku, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca (výroku II.) m e n í
tak, že súd dočasne upravuje styk otca s maloletou tak, že otec j e o p r á v n e n ý stýkať sa s
maloletou v dňoch pondelok a vo štvrtok a každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 13.00 hod. do

17.00 hod. tak, že si maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa výrokom I. návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol a výrokom II. dočasne upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stýkať sa
s maloletou denne od pondelka do nedele v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si maloletú
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky. Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím § 28 ods. 1

písm. a), ods. 2 a 3 Zákona o rodine, § 102 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 písm. c), § 74 - § 77 Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) vecne odôvodnil tým, že dňa 24.06.2015 doručil otec na okresný súd návrh
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal zveriť maloletú do jeho osobnej starostlivosti s
tým, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každý deň, a to pondelok, utorok, stredu, štvrtok,
piatok, sobotu a nedeľu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si maloletú vyzdvihne v mieste
bydliska otca a na rovnakom mieste ju otcovi odovzdá. Súčasne žiadal zaviazať matku prispievať na

výživu maloletej sumou 40,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Návrh na
nariadenia predbežného opatrenia odôvodnil tým, že maloletá sa narodila počas ich spolužitia s matkou,
následne matka spolu s dieťaťom krátko po jeho narodení opustila spoločnú domácnosť. Ohľadom
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je vedené konanie na návrh matky, ktorá zároveň podala
aj návrh na vydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletou a plnenia vyživovacej povinnosti.
O jej návrhu rozhodol Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 13P/84/2015-13 zo dňa 05.05.2015 v

spojení s opravným uznesením zo dňa 19.05.2015, avšak proti obom týmto uzneseniam podal otec
v zákonnej lehote odvolanie. Otec uviedol, že návrh na toto predbežné opatrenie podáva výlučne z
dôvodu, že súčasný stav a zámerné a vedomé konanie matky aktívne vytvára prekážky na realizáciu
výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej.
Z obsahu predmetného spisu tamojšieho súdu č. 13P/84/2015 vyplýva, že predmetom konania je úprava
právapovinnostírodičovkmaloletej,ktorejsadomáhamatkanávrhomzodňa13.04.2015,ažiadazveriť

maloletú do jej osobnej starostlivosti, priznať jej právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok,
upraviť styk otca s maloletou za jej prítomnosti každú sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a zaviazaťotca platiť výživné na maloletú v sume 100,- Eur mesačne. Súčasne matka spolu s návrhom vo veci
samej podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadala určiť otcovi povinnosť platiť
výživné na maloletú v sume 70,- Eur mesačne. Okresný súd Piešťany, uznesením zo dňa 05.05.2015

v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.05.2015, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na mal. R.
v sume 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Proti obom uzneseniam
podal otec odvolanie a odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že maloletú ponechal v
starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť jej počnúc právoplatnosťou tohto uznesenia vždy do
20. dňa v mesiaci vopred výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa. Predmetné uznesenie Krajského súdu v Trnave 26CoP/18/2015-78 zo dňa 11.06.2015 sa toho
času doručuje účastníkom konania a preto ešte nenadobudlo právoplatnosť. Vo veci samej súd ešte
nezačal pojednávať.
Po podaní návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia dňa 24.06.2015 súd vyzval kolízneho
opatrovníka, aby prešetril aktuálne pomery v rodine maloletej v súvislosti s podaným návrhom otca. Zo
správy zo dňa 25.06.2015 vyplýva, že matka býva s maloletou vo svojom trojizbovom byte so svojou

matku a starou matkou, v domácnosti sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o
maloletú. Matka je toho času na materskej dovolenke a pracuje na dohodu, cca 25 hod. mesačne ako
vrchná sestra v U. N. I. I. I. s príjmom cca 90,- Eur mesačne. Matka uviedla, že sa nevedia dohodnúť na
styku otca s maloletou. Otec sa o maloletú dokáže riadne postarať aj počas noci aj napriek jej nízkemu
veku, ale matka odmieta styk otca s maloletou bez jej prítomnosti, nakoľko má obavy, že jej otec maloletú

nevráti. Kolízny opatrovník vykonal dňa 05.05.2015 sociálne šetrenie aj v domácnosti otca v K. R. C.
a zistil, že ide o 2-izbový dom vo vlastníctve matky otca, kde otec býva sám. Maloletá má v otcovej
spálni detskú postieľku a plne vybavený prebaľovací pult s vaničkou, ako aj ostatné veci pre maloletú a
v domácnosti má vytvorené vhodné podmienky na výchovu a starostlivosť o maloletú. V čase šetrenia
bol prítomný aj otec s maloletou, ktorý uviedol, že matka mu ju priniesla o 7.30 hod. a mala by pre ňu

prísť po 17.00 hod., ďalej uviedol, že matka chodí do práce skoro každý deň a určite nepracuje iba
25 hod. do mesiaca ako ona tvrdí. Podľa vyjadrenia otca sa od narodenia o dcéru stará prevažne on,
pretože matka nastúpila do práce už pár týždňov po pôrode. Otec chce zveriť maloletú do starostlivosti
a je presvedčený, že sa dokáže postarať o dcéru lepšie ako matka.
Kolízny opatrovník bol toho názoru, že obaja rodičia sú schopní sa o maloletú riadne postarať,

problémom je však pracovná vyťaženosť matky, ktorá síce uvádza, že pracuje iba 25 hod. mesačne,
avšak otec to spochybňuje a predkladá rôzne dôkazy o tom, že matka pracuje oveľa viac. Podľa názoru
kolízneho opatrovníka v záujme maloletého dieťaťa v tak nízkom veku je potreba jednej primárnej osoby,
ktorá by s dieťaťom trávila väčšinu času a keďže otec poukazuje na fyzickú neprítomnosť matky, bolo
by potrebné danú skutočnosť preskúmať. Podľa kolízneho opatrovníka matka evidentne bráni otcovi v

styku, čo sama aj kolíznemu opatrovníkovi potvrdila a preto v prípade, ak by bola maloletá ponechaná
v jej starostlivosti, je nevyhnutné upraviť styk otca s maloletou a to v čo najširšom rozsahu, aby nebola
prerušená vzťahová väzba medzi otcom a maloletou.
Súd mal potom z vykonaného dokazovania preukázané, že rodičia maloletej spolu nežijú a matka
návrhom vo veci samej žiada zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Ako vyplýva z obsahu

vyjadrení otca, aj tento má záujem na zverení maloletej do jeho osobnej starostlivosti. Zo šetrení
kolízneho opatrovníka vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť
o maloletú Rozhodnutím Krajského súdu v Trnave o nariadení predbežného opatrenia ponechaná v
starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť na dieťa výživné, pričom styk otca s maloletou
upravený nebol. Zo skráteného dokazovania bolo zistené, že rodičia sa napriek opakovaným pokusom,

nevedia dohodnúť na úprave styku otca s maloletou, ktorý má eminentný záujem podieľať sa v čo
najširšom rozsahu na výchove a starostlivosti o maloletú.
Takto vykonané dokazovanie viedlo súd k záveru, že nie je možné vyhovieť návrhu otca na zverenie
maloletej do jeho starostlivosti, pretože maloletá bola, a to pri rovnakom skutkovom stave, práve
ponechaná v starostlivosti matky a niet žiadneho dôvodu tento stav meniť bez vykonania riadneho

dokazovania. Takéto dokazovanie je však možné len v konaní vo veci samej a nie v konaní o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom k uvedenému záveru je potom bezpredmetný aj návrh
otca vo zvyšku, keďže nie je možné určiť matke povinnosť platiť na dieťa výživné, pokiaľ ho má vo svojej
starostlivosti, rovnako ako nie je možné z rovnakého dôvodu vymedziť jej rozsah styku s maloletou,
preto súd návrh otca zamietol.

Súčasne však súd zistil, že s ohľadom na pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, vyplývajúce z upierania
otcovi zo strany matky jeho práva na styk s dcérou, a to napriek tomu, že matka nemá k takémuto
správaniu žiadne relevantné dôvody, je nevyhnutná dočasná úprava styku otca s maloletou v záujme
zachovania pravidelných kontaktov dieťaťa s otcom až do skončenia konania vo veci samej, v ktoromkonaní súd po riadnom a úplnom dokazovaní rozhodne, ktorému z rodičov bude maloletá zverená
do osobnej starostlivosti a akým spôsobom sa bude druhý z rodičov s maloletou stýkať. Súd preto,
vychádzajúc zo skutočnosti, že v prípade starostlivosti o maloleté dieťa súd môže vydať predbežné

opatrenieajbeznávrhu(§75ods.1vspojenís§81ods.1O.s.p.),berúcdoúvahysilnécitovéväzbyotca
na maloletú a schopnosť otca po všetkých stránkach sa o ňu postarať (čo potvrdila i matka), majúc za
preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre takúto starostlivosť, upravil dočasne jeho styk
s maloletou tak, ako je uvedené vo výroku II. uznesenia, ktorý rozsah rešpektuje charakter predbežného
opatrenia ako inštitútu, ktorého účelom je dočasná úprava na základe iba neúplného zistenia skutkového

stavuadostatočnezabezpečízachovaniearozvíjanieichväziebaždoskončeniakonaniavovecisamej.

Proti tomuto uzneseniu výlučne v časti úpravy styku otca s maloletou podala odvolanie matka
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázala na to, že v minulosti došlo medzi ňou a otcom
za účasti kolízneho opatrovníka k dohode o úprave styku otca s maloletou, ktorú dohodu vlastne
inicioval otec a aj podpísal. Okrem dohody zo dňa 20.04.2015 žiadna iná formalizovaná a aspoň

trochu vykonateľná dohoda však neexistovala. Otec sa s maloletou stýka, maloletá však u neho nikdy
neprespala s jej súhlasom, bola to vždy čistá svojvôľa otca maloletej, jednoducho sa bez opory v ich
dohode rozhodol, že to tak bude, pričom nebolo možné mu oponovať. Súd mal z listín poskytnutých
otcom maloletej preukázané, že on sám vždy konal tak, že akúkoľvek svoju nevôľu alebo nespokojnosť
išiel hneď nátlakovo riešiť prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a to aj napriek tomu, že

existovali medzi nimi ako rodičmi maloletej dohody. Pokiaľ otec tvrdí, že nezabezpečuje riadne osobnú
starostlivosť o maloletú predovšetkým z dôvodu množstva jej iných pracovných povinností, k takémuto
tvrdeniu nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz. týmto zasahuje do jej dobrej povesti a šíri o nej
aj na sociálnej sieti veci, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Je zarážajúce, že tvrdenie otca o jej
pracovnej zaťaženosti bez akejkoľvek previerky si osvojil aj kolízny opatrovník maloletej. Jej charakter

práce nespočíva v tom, že počas dohodnutej doby je povinná byť prítomná na pracovisku, ale naopak
pracovné záležitosti pravidelne vybavuje v piešťanskej nemocnici alebo aj z domova. Aj napriek tomu, že
súd v minulosti už vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil otcovi platiť výživné v minimálnej miere, otec
si túto povinnosť neplní. Uznáva, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú,
ale väčšina ak nie všetko materiálne vybavenie pre maloletú, ktoré je u otca, maloletej zaobstarala sama

z vlastných finančných prostriedkov. K obvineniu otca, že maloletú prestala kojiť z dôvodu jej nástupu do
práce predložila potvrdenie ošetrujúceho lekára, ktorým preukazuje, že v skutočnosti to boli zdravotné
dôvody, pre ktoré od 16.03.2015 nemohla maloletú kojiť. Otec sa na ňu viackrát sťažoval na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom v mnohých prípadoch konanie kolízneho opatrovníka nebolo
objektívne. Dňa 05.06.2015 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu elektronicky návrh na

Okresný súd Piešťany na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa súd zatiaľ nezaoberal a nevzal
ho zjavne vzhľadom na obsah odôvodnenia predbežného opatrenia do úvahy, ani pri rozhodovaní o
návrhu otca o maloletej. Tak došlo k tomu, že súd nevzal do úvahy všetky skutkové okolnosti, ktoré by
mu v tom čase mali byť už známe a ktoré predovšetkým vychádzali z jej podania. Súd preto dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že jednak otcovi bráni styku s maloletou a jednak, že

nemá k takémuto správaniu žiadne relevantné dôvody. Verí, že odvolací súd bude považovať správanie
sa otca maloletej voči nej za správanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ako dôkaz priložila prepis
textových správ, ktoré obdržala od otca a tiež, že vezme na vedomie a zváži skutkové okolnosti prípadu.
Zdôraznila, že dňa 05.06.2015 sama požiadala Okresný súd Piešťany, aby dočasne upravil styk otca s
maloletou. Toto jednoznačne dokazuje, že je si vedomá, že maloletá má právo stýkať sa s oboma rodičmi

a tiež, že otcovi maloletej toto právo nikdy neupierala a vždy sa snažila postupovať podľa inštrukcií
a usmernení kolízneho opatrovníka tak, aby nedošlo k narušeniu vzťahov medzi dcérou o otcom. Nie
je preto problémom, ako bez akéhokoľvek overenia tvrdí kolízny opatrovník, že je tým jej pracovná
vyťaženosť, problémom je otec a jeho správanie a to, že nebol ochotný akceptovať akékoľvek pravidlá
styku s maloletou, jej denný režim alebo bežné potreby a ju čo i len za najmenšie vybočenie z jeho

predstáv a požiadaviek trestal a vydieral tým, že jej dcéru nevráti a že si ju nechá ako dlho bude on
chcieť a ako to jemu vyhovuje. Neexistovali a ani neexistujú najmä vzhľadom na skoro úplnú absenciu
relevantného dokazovania, žiadne dôvody na to, aby bol styk otca s maloletou upravený na každý jeden
deň v týždni a to až v rozsahu 4 hodín denne. Takáto úprava styku ďaleko presahuje nevyhnutnosť
zachovania a nenarušenia vzťahovej väzby medzi dcérou a otcom maloletej a naviac súdom nastolený

stav taktiež zasahuje do viac ako nevyhnutnej miere do jej vlastného života, jej práv a slobôd. Tento
stav je neudržateľný, obmedzuje ju a tiež otca maloletej v bežnej denno-dennej činnosti ako napr. aj
v cestovaní alebo akýkoľvek iných aktivitách. Týmto spôsobom je fakticky aj ona aj dieťa pripútaná a
prinútená každý jeden deň v týždni o 13.00 hod. a o 17.00 hod. byť v mieste bydliska. Táto skutočnosťv spojení s doterajšími prejavmi otca maloletej na jej adresu vytvára pre otca maloletej z predbežného
opatrenia absolútne neproporcionálny nástroj jeho kontroly nad jej životom. Zo strany otca nejde o
zúfalstvo alebo snahu o stretávanie sa s dcérou, otec maloletej nevie zniesť rozchod, nechce alebo

nevie pochopiť, že nemá záujem s ním žiť a mal. R. používa ako nástroj boja proti nej. Navrhla preto, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že predbežným opatrením dočasne
upraví styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stýkať každý týždeň v pondelok
od 13.00 hod. do 17.00 hod. a každý týždeň vo štvrtok od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si maloletú
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

Otec a kolízny opatrovník odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu matky podali písomné
vyjadrenie.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že návrh matky, v ktorom navrhuje, aby sa mal možnosť
stýkať s mal. R. len v obmedzenom rozsahu nepovažuje za správny. Matka mu v súčasnosti nebráni

v styku s dcérou a s maloletou trávi aj vyšší počet hodín denne s čím nemá problém ani matka a
samozrejme ani on. Dokonca mal umožnené po vzájomnej dohode s matkou maloletú dcéru si ponechať
aj cez noc. Matka si je vedomá, že dieťa jej vždy vráti riadne a čo je najdôležitejšie je o ňu postarané
v každom smere. Matka si je vedomá uvedeného, inak by určite vyvíjala kroky opačným smerom.
Fakt, že dieťa mal v starostlivosti zároveň vyvracia tvrdenie matky v odvolaní, že má násilnícku a

tyranskú povahu. Spolu s matkou a s mal. R. boli na prechádzke spoločne. Toto vylučuje tvrdenie o jeho
násilníckej povahe, v opačnom prípade by totiž matka predsa netrávila s ním voľný čas. V súčasnosti s
matkou vo viacerých veciach ohľadne mal. R. normálne dohodnú a komunikujú. S návrhom na vydanie
predbežného opatrenia tak, ako to uvádza matka v závere odvolania nesúhlasí. Má za to, že súčasné
denné stretávanie sa s mal. R. nezasahuje v žiadnom smere do práv matky, vyhovuje obom rodičom a

preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie matky v plnom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

Kolízny opatrovník poukázal na správu o prešetrení pomerov zo dňa 25.06.2015, kde navrhol styk otca
s maloletou upraviť v čo najširšom rozsahu niekoľkokrát v týždni, aby nebola narušená vzťahová väzba
medzi otcom a mal. R., čím však nemal na mysli, aby bol styk upravený niekoľko dní v týždni, nie však

každodenne. Doporučil, aby uznesenie o nariadení predbežného opatrenia v časti úpravy styku otca s
maloletou odvolací súd zmenil a upravil styk mal. R. s otcom tak, ako to vo svojom odvolaní navrhla
matka, prípadne pridať ešte ďalší jeden deň počas víkendu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 a § 102 ods. 2 O.s.p.), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie matky

maloletej je dôvodné, čo odôvodňuje zmenu uznesenia v napadnutej časti.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiť
predbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o
návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až

§ 77 sa použijú primerane.

V zmysle § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia o nariadení predbežného
opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Ust. § 76 ods. 1 O.s.p. obsahuje demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení, ktoré súd
môže nariadiť. Podľa písm. a), aby platil výživné v nevyhnutnej miere, písm. b), aby odovzdal dieťado starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti.

Zákonodarca v cit. § 76 ods. 1 uvádza iba demonštratívny výpočet možných predbežných opatrení.
Preto je možné vydať predbežné opatrenie aj iného obsahu, teda i predbežne dieťa dočasne zveriť do
starostlivosti rodiča a upraviť styk rodiča s dieťaťom.

V zmysle § 77 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie zanikne, ak a) sa nepodá v súdom určenej lehote

návrh na začatie konania, b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo, c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo
a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.

V zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a § 26 sa použijú primerane.

V zmysle § 25 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku

s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. Ak je to
potrebnévzáujmemaloletéhodieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičom,alebohozakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený súdom, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Ak je to
potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa

aj s blízkymi osobami.

Z ust. § 74 a nasl. O.s.p. vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením

predbežného opatrenia účastník nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd
nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaný nemusí vždy byť dodržaný formálny postup stanovený
pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti
oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné podotknúť, že základným právom dieťaťa je právo

na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť.
V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobejším nezhodám, prípadne obaja alebo jeden
z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je
dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich, resp. do starostlivosti tretej
osoby, ako je tomu v prejednávanej veci a upravia sa rodičovské práva a povinnosti.

Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho
vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku,
denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti,
rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Hlavným účelom styku je, aby

zostal zachovaný vzťah rodiča s maloletými deťmi, keď je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt
s biologickými rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom
prípade neprenášali na maloleté deti, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo.

Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení predbežného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani

nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto
prvostupňový súd správne rozhodol na základe uvedených skutočností. V konaní vo veci samej bude
vykonané riadne dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, všetci účastnícibudú môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje a súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť,
sledujúc pritom primárne záujem maloletých detí.

Odvolací súd zdôrazňuje, že po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov,
ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť
(za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti,
ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv
maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého

priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (pozri
napr. nález Ústavného súdu ČR z 24. septembra 1998, sp. zn. III. ÚS 125/98).

Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria

obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na
základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 ústavy.
Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, §
25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne

o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už vo svojom
rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich maloletými
deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva
k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy. (uznesenie Ústavného súdu SR
z 31. marca 2010, č.k. I. ÚS 120/2010-15)

V danom prípade, maloletá R. je na základe predbežného opatrenia dočasne zverená do osobnej
starostlivosti matky, a otec má dočasne určené výživné. Vzhľadom na popísané vzťahy rodičov, ktoré
nie sú bezkonfliktné aj napriek ich opakovaným tvrdeným dohodám o úprave styku otca s maloletou,
je potrebné aby bol styk otca s maloletou upravený súdom. Súd prvého stupňa preto po zamietnutí

návrhu otca, ktorým žiadal maloletú dočasne zveriť do jeho osobnej starostlivosti, ktorý výrok nebol
odvolaním napadnutý, prvostupňový súd postupoval správne, keď upravil styk otca s maloletou, podľa
názoru odvolacieho súdu však rozsah styku neurčil primerane, keď otcovi umožnil sa s maloletou stýkať
(aby maloletá bola u otca) denne od 13.00 hod. do 17.00 hod.

Aj keď zo správ o prešetrení pomerov na strane otca jednoznačne vyplynulo, že má vytvorené vhodné
prostredie i podmienky na zabezpečenie riadnej starostlivosti, vzhľadom na vek maloletej je súdom
prvého stupňa upravený styk neprimeraný. Maloletá R. má aktuálne 7 mesiacov, ide o dieťa veľmi útleho
veku, ktoré bez ohľadu na to, že už nie je matkou kojené potrebuje mať vytvorený kľudný pravidelný
denný režim, v stálom usporiadanom prostredí. Dieťa v takomto veku je odkázané ne úplnú starostlivosť

a osobnú starostlivosť rodiča a vo väčšine prípadov je týmto rodičom matka. Nakoľko ani matka nemá
pochybnosti o tom, že otec počas styku sa dokáže o maloletú riadne postarať, k čomu má vytvorené aj
podmienky odvolací súd považoval za primerané maximálny styk počas dvoch pracovných dní v týždni,
tzn. v pondelok a vo štvrtok a každý druhý víkend v mesiaci v sobotu v čase od 13.00 hod. do 17.00
hod, s tým, že otec si maloletú vyzdvihne a odovzdá v stanovenom čase v mieste bydliska matky.

K argumentom otca, že s matkou sa vedia dohodnúť aj na širšom styku odvolací súd poznamenáva,
že predmetné rozhodnutie upravuje styk otca kedy je oprávnený sa s maloletou stýkať a vôbec nebráni
dohodám rodičov o širšom styku otca, tzn. nad rámec upraveného styku.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou denne v pondelok
a vo štvrtok a každý druhý víkend v mesiaci v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod. tak, že si maloletú
vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska matky.

Táto úprava pritom platí do právoplatného rozhodnutia vo veci samej o úprave rodičovských práv a
povinnosti vedenej pod sp. zn. 13P/84/2015 pred Okresným súdom Piešťany.O trovách tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.