Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20CoP/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205541
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416205541.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X.
J., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Kežmarok, za účasti: otca M. J., W.. XX.X.XXXX, M. F. G. XX, V., prechodne bytom E. XX,
V., právne zastúpený JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, IČO: 313
00 251 a matky X. R., C.. R., W.. X.X.XXXX, F. F. XXX/X, Ľ., na návrh otca o zníženie výživného na
maloleté dieťaťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 6P/143/2016 - 51 zo
dňa 28.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) návrh otca na
zníženie výživného zamietol a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že u povinného rodiča nedošlo k takým závažným
zmenámzárobkovýchanifinančnýchpomerov,ktorébyodôvodňovaliznížiťvýživnénamaloletúX..Otec
maloletej nepreukázal, žeby mal zhoršený zdravotný stav obmedzujúci ho vo výkone v práci, prípadne

vo výbere zamestnania. Mal za to, že je v jeho aktuálnych schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu dieťaťa v stanovenej výške ako bola určená schválení dohody rodičov dňa 11.2.2010. Súd vzal v
úvahu, že otec žiadnym spôsobom osobne sa o dcéru nestará, všetku starostlivosť výlučne zabezpečuje
matka.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Napadnutý rozsudok
považuje za nepreskúmateľný. Trval na tom, že na jeho strane došlo k závažnej zmene pomerov v

majetkovej oblasti. Navrhol, aby odvolací súd znížil výživné na minimálnu sumu.

3. Matka aj kolízny opatrovník navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne

správny.5. Vo vzťahu ku včasnosti podania odvolania odvolací súd uvádza, že otec maloletej rozsudok súdu prvej
inštancie prevzal dňa 17.5.2018 a odvolanie odovzdal na pošte dňa1.6.2018. Za stavu, ak 15 dňová
lehota na podanie odvolania uplynula 1.6.2018, tak odvolanie bolo podané včas (§ 121 CSP).

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a
zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, stotožňujúc sa s
ním, a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, dodáva:

7. Pri rozhodovaní vo veciach maloletých detí je záujem dieťaťa na prvom mieste, dokonca možno
uviesť, že prevyšuje vlastný záujem rodičov. Pri skúmaní majetkových pomerov povinného rodiča súd

vychádza nielen z jeho skutočných zdokladovaných príjmov, ale prihliada aj na jeho schopnosti a
možnostizabezpečiťsitakýpríjem,zktoréhobymoholplniťvyživovaciupovinnosťvočimaloletýmdeťom
v takej výške, ktorá čo možno najviac zodpovedá ich potrebám.

8. Civilný mimosporový poriadok výslovne umožňuje zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských

práv a povinností a výžive maloletých, ak sa zmenili pomery. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.
Rozsudky o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného
rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy
môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v

pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

9. Zákon o rodine v ustanovení § 75 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,

nadaním, získanými skúsenosťami.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na strane povinného rodiča od času poslednej úpravy
výživného k zmene pomerov nedošlo.
V konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok č.k. 5P/262/2008, kde bola schválená rodičovská

dohoda a určená výška výživného otec maloletej tvrdil, že v roku 2007 mal nulové daňové priznanie, je
zadlžený, na živobytie si požičiava od známych.
V ďalšom konaní o návrhu otca na zníženie výživného č.k. 6P/232/2010 tvrdil, že je bez práce a bez
príjmu.
V tomto konaní otec rovnako tvrdí, že táto situácia pretrváva.

Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidí žiadnu zmenu pomerov na strane povinného.

11. Naopak, na strane oprávneného dieťaťa došlo k zmene pomerov v súvislosti s jej prirodzeným rastom
a vývinom, keď od poslednej úpravy výživného ubehlo 8 rokov.

12. Pri určovaní výšky výživného sa vychádza nielen z faktického príjmu povinného rodiča, ale prihliada
sa aj na jeho schopnosti a možnosti zamestnať sa.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, otec maloletej už 8 rokov v konaní pred súdom tvrdí, že nemá žiadny
príjem. Pritom je však zdravý, nič mu nebráni sa zamestnať a potrebný príjem si zabezpečiť. Otec
maloletej býva v V., kde je dostatok pracovných príležitostí. Pasivita otca v pracovnej oblasti nemôže ísť

na úkor plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu.

13. Matka maloletej má síce vyšší príjem ako otec, avšak svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére plní
nielen finančnou formou (zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia a pod.), ale aj osobnou starostlivosťou(výchova, starostlivosť o domácnosť, atď.). Navyše, matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči
synovi, ktorý študuje na vysokej škole. Skutočnosť, že matka si dokáže zabezpečiť vyšší príjem
nezbavuje otca povinnosti platiť výživné.

14. Na dôvažok a pre zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje aj na
to, že otec je ako živnostník a člen dozornej rady spoločnosti E.. v zmysle ust. § 63 ods. 1 ZoR
povinný preukázať súdu svoje príjmy a predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov.
Keďže si túto povinnosť nesplnil, môže sa vychádzať z predpokladu, že výška jeho priemerného

mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, t.j. 3.989,60 Eura. Aj pri takto
predpokladanom mesačnom príjme otca je výživné vo výške 100 Eur primerané.

15. Za takéhoto stavu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý
rozsudok potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).