Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416205541
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Ťažký

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8416205541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci starostlivosti súdu

o maloleté dieťa X. J., W.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: otca M. J., W.. XX.X.XXXX, M. F. G. XX, V.,
prechodne bytom E. XX, V., právne zastúpený JUDr. Jarmilou Machovou, advokátkou so sídlom Štúrova
20, Košice, IČO: 313 00 251 a matky X. R., C.. R., W.. X.X.XXXX, bytom F. XXX/X, Ľ., na návrh otca
o zníženie výživného na maloleté dieťaťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zníženie výživného na mal. X. J., W.. XX.X.XXXX z a m i e t a.

II. Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletého dieťaťa podal na Okresný súd Kežmarok dňa 29.9.2016 návrh, v ktorom žiadal, aby
súd znížil výživné na maloletú X. J., ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa
11.2.2010 pod sp. zn. 5P/262/2008 od 29.9.2016 na sumu 29,13 eur. V dôvodoch návrhu uviedol, že
predmetným rozsudkom bola maloletá X. zverená do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný
prispievať na jej výživu počnúc dňom 1.2.2010 mesačne sumou 100 eur. Poukázal, že v čase vyhlásenia
rozsudku bol živnostníkom bez príjmu a táto jeho nepriaznivá finančná situácia naďalej pretrváva.
Poukázal, že v čase uzavretia rodičovskej dohody predpokladal a počítal s tým, že mu jeho dlžníci,

ktorých je veľmi veľa v krátkej dobe vrátia požičané peniaze späť a tak bude môcť bez problémov matke
platiť dohodnuté výživné pravidelne, riadne a včas. Dlžníci mu peniaze k dňu podania návrhu nevrátili
a na úhradu výživného si musí peniaze požičiavať.

2. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu
Kežmarok pod sp. zn. 5P/262/2008 a 6P/232/2010, pripojenými listinnými dôkazmi účastníkmi, ako aj
vyžiadanými správami a výpoveďami účastníkov konania, z čoho mal zistený tento skutkový stav.

3. Z pripojených spisov súd zistil. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 11.12.2010 pod č.
k. 5P/262/2008-79 súd schválil rodičovskú dohodu uzavretú účastníkmi konania, zveril maloletú X.
J. pochádzajú z mimomanželského vzťahu rodičov do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého
dieťaťa sa zaviazal prispievať na jeho výživu počnúc dňom 1.2.2010 mesačne sumou 100 eur. Súd
pri schválení rodičovskej dohody vychádzal zo zistení, že v čase rozhodnutia malo dva roky, bolo v
celodennej starostlivosti matky, matka bola s dieťaťom na materskej dovolenke, jej jediným príjmom

bol rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Matka v tom čase mal vyživovaciu povinnosť
okrem maloletej X. aj k maloletému C., ktorý pochádzal z jej predchádzajúceho vzťahu. Otec dieťaťa
vykonával živnosť v rôznych oblastiach - kúpa tovaru, nakladanie s odpadmi a stavebnými prácami.Prehlásil, že v roku 2007, ale i 2008 má nulové daňové priznanie, nemal žiaden príjem. Okrem
vyživovacej povinnosti k maloletej dcére X., ďalšie vyživovacie povinnosti nemal.

4. Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 29.12.2011 pod č. k. 6P/232/2010-34 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove z dňa 18.7.2012 pod č. k. 2CoP/62/2012-49 súd zamietol návrh
otca maloletého dieťaťa o zníženie výživného na maloletú X.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 25.7.2012. Súd pri rozhodnutí vychádzal zo zistení, že dieťa vo februári 2010 nastúpila do
materskej školy. Matka po ukončení materskej dovolenky pracovala ako obchodná zástupkyňa pri

sprostredkovaní poistenia osôb, v priemere dosahovala príjem vo výške 347,19 eur. Otec dieťaťa mal
živnostenské oprávnenie, avšak podľa jeho vyjadrenia nevyvíjal žiadnu podnikateľskú činnosť a nepodal
ani daňové priznanie. Odvolací súd v dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozsudku konštatoval, že od doby
predchádzajúcej súdnej úpravy výživného vo vzťahu k maloletej uplynulo krátke obdobie, počas ktorého
nedošlo k závažnej zmene pomerov na strane otca, ktoré by odôvodňovalo iné rozhodnutie o výške
jeho vyživovacej povinnosti, taktiež odvolací súd uviedol, že zárobková, majetková a celková sociálna

situácia otca je totožná ako tomu bolo v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného.

5. Otec na vytýčenom pojednávaní trval na svojom návrhu v celom rozsahu, ako aj na dôvodoch v
ňom uvedených. Poukázal, že uňho sa od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo vykonané vo
februári 2010 rapídne zmenili pomery. Uviedol, že v čase posledného rozhodovania o určení výživného

mal miliónové hodnoty, či už v korunách alebo v obchodných podnikoch. Tieto finančné prostriedky
požičal obchodným priateľom, ktorí mu však ich nevrátili. Uviedol, že ako živnostník mesačne zarobí
cca 500 eur, živnosť vykonáva formou sprostredkovateľskej činnosti, za ktorú dostáva provízie. U otca
dieťaťa sa osobné pomery nezmenili, žije v manželskom vzťahu spolu s manželkou, ktorá je invalidnou
dôchodkyňou, bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkom je jeho syn. Rodinný dom, v ktorom bývajú

so synom bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, avšak darovali ho synovi. Otec dieťaťa
má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore nábytkový stolár. Na výživu maloletej X.
neplatí pravidelne, avšak dlh na výživnom nemá. S dieťaťom sa nekontaktuje a okrem výživného iným
spôsobom vyživovaciu povinnosť k dieťaťu si neplní.

6. Matka maloletého dieťaťa navrhla návrh otca zamietnuť. Uviedla, že od posledného rozhodnutia, v
ktorom bolo určené výživné 100 eur mesačne dcéra mala dva roky, v súčasnej doby je žiačkou 4.ročníka
základnej školy. Náklady sú spojené so zakupovaním školských potrieb, stravovaním v školskej jedálni,
dieťa navštevuje krúžky pri základnej škole, tanečný odbor, výtvarný odbor. Náklady má spojené so
zdravotným stavom dieťaťa, navštevuje s ňou pravidelne očného lekára, náklady sú s doplácaním za

dioptrické pomôcky. U dieťaťa sa zvýšili náklady spojené aj s prirodzeným rastom. Matka je zamestnaná
na Y. Ú. U. V. ako riaditeľka Y. V. L. V. s dohodnutou hrubou mzdou 1 335,50 eur, okrem toho poberá
prídavky na dve deti a výživné, ktoré zasielajú ich otcovia. Matka má okrem maloletej X. aj vyživovaciu
povinnosť k plnoletému synovi C., ktorý je študentom 1.ročníka denného štúdia na vysokej škole G. Y.
F. U. F. F., jeho otec na výživu prispieva mesačne sumou 80 eur.

7. Procesný opatrovník uviedol, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného, pretože nie je to
v záujme maloletého dieťaťa.

8. Predmetom tohto konania je návrh otca na zníženie výživného na maloletú X. J..

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ,,Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.12. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 121 CMP zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“)

rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení
alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo
zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k tomuto záveru, že od posledného rozhodnutia

o určení výšky výživného rozsudkom Okresného súdu Kežmarok z dňa 11.2.2010 pod č. k.
5P/262/2008-79, ale aj rozhodnutia o návrhu otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok z dňa 29.12.2011 pod č. k. 6P/232/2010-34 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove z dňa 18.7.2012 pod č. k. 2CoP/62/2012-49 nedošlo u povinného rodiča na jeho
strane k takým závažným zmenám zárobkových ani finančných pomerov, ktoré by odôvodňovali znížiť

výživné na maloletú X.. Otec maloletého dieťaťa naďalej je súkromný podnikateľom, avšak nevykazuje
žiaden príjem z podnikateľskej činnosti. V svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.2.2017 však uviedol,
že finančné prostriedky, ktoré mali miliónové hodnoty požičal obchodným priateľom, ktorí mu ich
nevrátili. Bez týchto finančných prostriedkov sa mu ťažšie podniká a príjem mesačný má cca 500 eur z
vykonávania sprostredkovateľskej činnosti. Súd postupoval pri posudzovaní majetkových pomerov otca

na základe všeobecných kritérií, ktoré aplikuje ustanovenie § 75 Zákona o rodine. Zobral do úvahy otcov
potenciálny príjem namiesto faktického, keďže otec nedosahuje nízky príjem z objektívnych dôvodov, ale
neuváženým konaním, ktoré vyvolal požičaním finančných prostriedkov v miliónových hodnotách svojim
obchodným priateľom, ktorí mu nevrátili požičané peniaze, s ktorými mohol podnikať. Otec maloletej
ako každý rodič je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatok finančných

prostriedkov na riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Zákon ukladá rodičom povinnosť svoje
deti nie len živiť, ale ich aj vyživovať a to i na úkor zabezpečovania svojich vlastných potrieb. Otec
maloletej nepreukázal, žeby mal zhoršený zdravotný stav obmedzujúci ho vo výkone v práci, prípadne
vo výbere zamestnania. Mal za to, že je v jeho aktuálnych schopnostiach a možnostiach prispievať na
výživu dieťaťa v stanovenej výške ako bola určená schválení dohody rodičov dňa 11.2.2010. Súd vzal v

úvahu, že otec žiadnym spôsobom osobne sa o dcéru nestará, všetku starostlivosť výlučne zabezpečuje
matka. Tu je potrebné uviesť, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť musí plniť ako prvoradú povinnosť a
nemôže ju prenášať na matku. S poukazom na takto uvedený skutkový stav súd návrh otca na zníženie
výživného považoval za nedôvodný a preto jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

17. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne. (§ 355 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolanie. (§ 364 CSP)Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.