Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 16, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/152/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115207172
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115207172.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: MILS, s.r.o.,

so sídlom Hospodárska 55, 917 01 Trnava, IČO: 36 743 275, proti žalovanému: X. J., R.. XX.XX.XXXX,
D. Ľ. XX, XXX XX T., právne zastúpenému: JUDr. Dušanom Slaninom, advokátom so sídlom Kollárova
34, 917 01 Trnava, o zaplatenie 850,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 8C/152/2015 doručenou súdu dňa 31.03.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 25.04.2012 do zaplatenia a
počítaným zo sumy 425,- eur od 25.12.2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania.

2. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 8C/256/2015 doručenou súdu dňa 28.05.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 25.06.2012 do zaplatenia
a 8,75% ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 25.11.2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy

konania.

3. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 11C/213/2015 doručenou súdu dňa 30.04.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 25.05.2012 do zaplatenia a
počítaným zo sumy 425,- eur od 25.01.2013 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania.

4. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 8C/301/2015 doručenou súdu dňa 26.06.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 25.07.2012 do zaplatenia
a počítaným zo sumy 425,- eur od 5.12.2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania.

5. Žalobca sa žalobou vedenou pod sp.zn. 22C/498/2015 doručenou súdu dňa 30.10.2015 domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 850,- eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne počítaným zo sumy 425,- eur od 26.03.2013 do zaplatenia
a počítaným zo sumy 425,- eur od 26.11.2013 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania.6. Žalobca žaloby zdôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. Trnava, spolu so žalovaným v ideálnom spoluvlastníckom podiele 1, pričom žalovaný
prenajal dotknuté nehnuteľnosti spoločnosti NEKA TRADE spol. s r.o., pričom dohodnuté nájomné

predstavuje sumu 850,- eur mesačne. Prenajatie realizoval žalovaný bez súhlasu žalobcu, čím ho vylúčil
z rozhodovania o spoločnej veci a výnos si prisvojil v celku. Žalobca v každom žalobnom návrhu žiadal
podľa jeho názoru na neho pripadajúcu časť nájomného vo výške 450,- eur za jednotlivé mesiace,
celkovo sumu za každú žalobu 850,- eur.

7. K žalobám žalobca pripojil: - výpis z listu vlastníctva č. XXXX, výpis z obchodného registra, výpis zo
živnostenského registra nájomcu, Zmluvu o odplatnom užívaní priestorov zo dňa 22.12.2012 (č.l. 6 spis
8C 152/2015, č.l.9-10 spis 8C 256/2015).

8. Súd uznesením č.k. 8C 301/2015-37 zo dňa 16.05.2016 spojil konania 8C/152/2015, 8C/256/2015
a 8C/301/2015 do spoločného konania pod spisovú značku 8C/152/2015. Uznesením č.k.

22C/498/2015-17 zo dňa 30.06.2016 spojil veci vedené pod sp.zn. 22C/498/2015 a 8C/152/2015 pod
spoločnú spisovú značku 8C/152/2015. Uznesením č.k. 11C/213/2015- zo dňa 22.06.2016 spojil veci
vedené pod sp.zn. 11C/213/2015 a 8C/152/2015 pod spoločnú spisovú značku 8C/152/2015.

9. V konaní 8C 152/2015 a 8C 256/2015, ako aj 8C 301/2015 boli vydané platobné rozkazy, ktoré v

dôsledku včas podaného odôvodneného odporu boli zrušené zo zákona.

10. Žalovaný v odpore namietal žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalovaný uviedol, že prenajal
nehnuteľnosti nepresahujúce veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu, a to z dôvodu, že žalobca
prostredníctvom konateľov útočil na žalovaného pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Ďalej žalovaný

namietal, že žalobca neposkytol žiadne služby v súvislosti s nájmom (ochrana, údržba, dodávky
energií). Žalovaný tvrdil, že nikdy neužíval nehnuteľnosť nad rozsah spoluvlastníckeho podielu, pričom
nehnuteľnosti kúpil na úver s právnym predchodcom žalobcu, ktorý súhlasil s rekonštrukciou prednej
časti. Ďalej žalovaný uviedol, že sám splatil takmer celý úver, pričom dohodnutú časť užíval bez
toho aby ho žalobca (jeho právny predchodca v držbe rušil). Problémy nastali podľa žalovaného,

keď požadoval späť časť úveru, ktorý platil za právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca
ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel za vysokú cenu, pričom po nevyužití predkupného práva,
bol spoluvlastnícky podiel prevedený na žalobcu. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sám žalovaný
prenajal časť spoločnej veci (druhú polovicu nehnuteľnosti), pričom sám žalovanému neodvádza žiadnu
časť nájmu. Žalovaný vyjadril ten záver, že zo strany žalobcu ide o šikanózny výkon práva s cieľom

sa obohatiť na práci a usilovnosti žalovaného. Žalovaný namietal, že by bránil v užívaní nehnuteľnosti
žalobcovi v časti jeho podielu, pričom podľa žalovaného uvedenému svedčí aj skutočnosť, že žalovaný
nehnuteľnosť prenajal v roku 2014 tretej osobe. Žalovaný poukázal na rozhodnutia Okresného súdu
Trnavač.k.38Cb/160/2009,vktorýchbolokonštatované,žežalovanýneužívalnehnuteľnostinadrozsah
svojho podielu. Žalovaný ďalej namietal, že žalobca ho nevyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia,

a teda nemôže byť v omeškaní. Žalobca následne v doplnení odporu namietol premlčanie žalobcovho
nároku, nakoľko žalobca od 15.11.2012 (pojednávanie vo veci 7Cb/2/2012 vedel, že nehnuteľnosti sú v
nájme spoločnosti NEKA TRADE s.r.o., a teda mu uplynula subjektívna dvojročná premlčacia doba na
uplatnenie práva. Žalovaný pripojil zápisnicu z konania 7Cb/2/2012 zo dňa 15.11.2012.

11. Žalobca na odpor reagoval vyjadrením, kde rozporoval skutočnosť, že by žalovaný užíval
nehnuteľnosť len v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom zotrval na svojom závere, že
žalovaný prekročil rozsah užívania a nakladania vecou, už len tým, že vec prenajal bez súhlasu druhého
spoluvlastníka. Žalobca namietal, že žalovaný mu nesprístupnil nehnuteľnosť, bezpodmienečne a
neobmedzene. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, pri jeho nároku nejde o bezdôvodné

obohatenie, ale nárok z nadužívania, ktorý sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe.

12. Žalobca predložil zápisnicu z pokusu o vstup do spoločnej nehnuteľnosti spolu s fotodokumentáciou
zo dňa 28.12.2010 (č.l. 64-70). Podaním doručeným súdu dňa 13.12.2016 žalobca na výzvu súdu, aby
doplnil skutkové tvrdenia ohľadne aktívnej legitimácie a predložil dôkaz uviedol, že má za to, že v jeho

prípade nenastali podmienky na aplikáciu § 59a Obchodného zákonníka, nakoľko predávajúci a kupujúci
boli podnikateľské subjekty (ako dôkaz označil kúpno-predajnú zmluvu), ďalej tvrdil, že spoločnosť
žalobcu kúpila nehnuteľnosti v súvislosti so svojím predmetom podnikateľskej činnosti, pričom má za to,
že ide o obvyklý obchodný styk. Ďalej žalobca tvrdil, že cena zodpovedala času a miestu predaja. Ďalejpoukázal na to, že zápis v katastri sa považuje za vecne správny, pokiaľ sa určovacou žalobou neurčí
inak. Navrhol na preukázanie nadužívania vypočuť ako svedkov F. Z., X.. D. R., K.. Q. N. a K. R..

13. V rámci konania 11C/213/2015 boli predložené dôkazy, mimo iné rozsudok vo veci 38Cb 160/2009
(č.l.35-38 spojeného spisu 11C/213/2015).

14. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 5x 850,- eur titulom nadužívania
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaného, ďalej príslušenstvo a náhrada trov konania. Súd

prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 100 ods.2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie §105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Podľa § 131 zákona č. 160/2015 Z.z., žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu
ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

21. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

22. Podľa § 59a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), v znení
platnom v čase uzavretia zmluvy, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej
zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania,
musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť

účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy
potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým
posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie.

23. Podľa § 59a ods. 3 OBZ, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia odsekov 1 a 2 sa

primeranepoužijúajnazmluvy,ktoréspoločnosťuzatvárasosobami,ktorésúblízkezakladateľomalebo
spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov
alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej
10 % hodnoty základného imania.

24. Podľa § 59a ods. 4 OBZ, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia odsekov 1 až 3
sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa
rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa
kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu.

25. Podľa § 59a ods. 5 OBZ, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia odsekov 1 až 4 sa
vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť.26. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra uvedené v §7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

27. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné

a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

28. Súd konštatuje, že podstatou pre uplatnenie žaloby v tomto prípade, je aby žalobca bol nositeľom
aktívnej legitimácie na podanie žaloby, t.j. bol nositeľom hmotného práva - spoluvlastníckeho podielu na
nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že v konaní bolo nesporne preukázané (účastníkmi zhodne tvrdené), že

spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti nadobudol, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto
konaní, nadobudol žalobca od osoby blízkej spoločníkom a konateľom (od ich otca). Súčasne z verejne
dostupných registrov - Zbierka listín obchodného registra (č.l.88), jasne plynie, že pri uzavretí zmluvy
prevode nehnuteľnosti nebol uložený žiaden znalecký posudok do zbierky listín. A teda súd konštatuje,
že zmluva o prevode (predaji) nehnuteľností, ktorých by žalobca mal byť vlastníkom nikdy nenadobudla

právnu účinnosť, tj. aj keď žalobca tvrdí, že je vlastníkom (je zapísaný v katastri nehnuteľností) tak
reálne ním nie je, nakoľko neúčinná zmluva nemohla byť podkladom na prevod vlastníckeho práva.
V tomto konaní bola vyvrátená materiálna publicita údajov katastra nehnuteľností v súlade s § 70
zákona č. 162/1995 Z.z.. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že žalobca nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko reálne nie je vlastníkom nehnuteľnosti, aj keď mu svedčí zápis

v katastri nehnuteľností. Súd uvádza, že názor žalobcu o vyvrátiteľnosti jeho spoluvlastníckeho práva
len určovacou žalobou, sa nemôže presadiť, nakoľko v rozhodovacej praxi súdov často nastáva zistenie,
že materiálna publicita katastra nehnuteľností sa preukáže ako vyvrátená tak, ako v tomto konaní,
pričom samotný katastrálny zákon predpokladá dôkaz o opaku, pričom to nemusí byť nevyhnutne súdne
rozhodnutie. Ďalej súd k námietke žalobcu, že nenastali podmienky podľa § 59a OBZ konštatuje, že

nastali, pričom práve pre takéto prípady, kedy blízke osoby konateľov a spoločníkov prevádzali majetok
na spoločnosť zaviedol zákonodarca podmienku účinnosti dotknutých zmlúv až potom, čo budú tieto
uložené s príslušným znaleckým posudkom v zbierke listín tak, aby sa s nimi mohli všetci oboznámiť.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že šlo o bežný obchodný styk, súd konštatuje, že uvedenú skutočnosť
vzhľadom na charakter prevodu, jeho hodnotu nemožno bez ďalšieho považovať za bežný obchodný

styk, pričom uvedené tvrdenie, vôbec nepreukazuje výpis zo živnostenského, prípadne obchodného
registra, ktorý žiadnym spôsobom nepreukazuje, či spoločnosť reálne vyvíja dotknutú činnosť, alebo
ide len o zápis predmetu činnosti pro forma. Ďalej má súd za to, že takýto prevod nehnuteľností by
žalobca musel robiť opakovane, často, viackrát do roka, aby sa tento prevod mohol považovať za
bežný obchodný styk. Uvedené vôbec nebolo tvrdené, a ani preukázané. Súd konštatuje, že žalobca

napriek uloženej povinnosti neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení,
pričom ním označené dôkazy nie sú spôsobilé preukázať ním tvrdené skutočnosti. Rovnako tvrdenie o
kúpnej cene, ktorej dôvodnosť výšky by mala byť preukázaná výpisom z LV č. XXXX, resp. ohliadkou
nehnuteľnosti nie je preukázané označenými dôkazmi, a ani nimi byť nemôže.

29. Súd ďalej konštatuje, že súdne konania spojené pod spisovou značkou 8C 152/2015 trvajú od
31.03.2015 (kedy bola podaná prvá žaloba), pričom žalobca mal dostatok času na označenie a
predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca odoslal doplnenie skutkových tvrdení a
návrhy na doplnenie dokazovania dňa 12.02.2016 o 23:53 zo svojej emailovej adresy. Ďalej žalobca
podal dňa 16.12.2016 tesne pred začiatkom pojednávania emailom o 09:56 do podateľne súdu návrh na

odročenie pojednávania spolu s potvrdením o práceneschopnosti jedného z konateľov práve od tohto
dňa.

30. Podľa ČL. 5 zákona č. 160/2015 Z.z., zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v
rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne

slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo
vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.31. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu za spoločnosť konajú dvaja konatelia, a to každý
samostatne. Súd konštatuje, že žiadosť o odročenie vyhodnocuje ako zjavné zneužitie práva zo strany
žalobcu v záujme neodôvodneného predĺženia konania, pričom súd nevidí žiadnu prekážku, prečo sa

pojednávania nezúčastnil druhý konateľ. Aj keď by súd prijal ten záver, že práceneschopnosť konateľa
žalobcu nebola vyvolaná s cieľom zmariť súdne pojednávanie, skutočnosť, že sa nedostavil druhý
konateľ, prípadne iný zástupca žalobca ide na vrub žalobcu samotného. Žalobca mal desať dní na to,
aby doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazy na preukázanie tvrdení, pričom stanovenú lehotu reálne
nevyužil. Súd ďalej vzhľadom na množstvo súdnych konaní vyvolaných žalobcom voči žalovanému,

ktoré mohli byť všetky uplatnené v jednej žalobe, má za to, že takýto spôsob uplatňovania práva
je šikanózny. Súd má za to, že neexistuje žiadny racionálny dôvod na takéto uplatňovanie práva
formou opakujúcich sa čiastkových žalôb, kde sa následne neustále opakujú rovnaké argumenty a
dôkazy, musia sa vykonávať viaceré pojednávania. Uvedený postup zo strany žalobcu je len s cieľom
znepríjemniť život žalovanému.

32. Súd vzhľadom na uvedené zistenia a závery zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom
svedkom F. Z., X.. D.E. R., K.. Q. N., K. R., ako aj návrh na ohliadku nehnuteľnosti, resp. na oboznámenie
sa so spismi 7Cb/2/2012, 13C 195/2012, 8C/108/210, 9C/66/2011, 37C/100/2012, nakoľko mal za to, že
všetky tieto dôkazy mohli byť navrhnuté a predložené žalobcom už v predchádzajúcom období, pričom
súd nenachádza žiaden ospravedlniteľný dôvod, prečo sa konateľ žalobcu X.. D.E. R. (označená ako

svedok) nedostavila na súd, kde sa mohla vyjadriť ku všetkým okolnostiam. Súd súčasne konštatuje,
že uvedené návrhy na doplnenie dokazovanie zamietol aj z toho dôvodu, že uvedené dôkazy by
za súčasného stavu konania neboli spôsobilé na zmenu právneho názoru súdu, ani na preukázanie
žalobcom tvrdených skutočností. Súd konštatuje, že právny názor súdu z iného súdneho konania nie
je pre súd v tomto spore právne záväzný.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby (t.j.
nie je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti), súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

34. Súdkpodstatenároku(vprípade,akbyžalobcabolmalaktívnulegitimáciu-ktorúnemal)konštatuje,

že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je (by bol) vzhľadom na všetky okolnosti občianskoprávny,
pričom prípadný nárok žalobcu, ak by bola preukázaná jeho dôvodnosť by súd posudzoval ako
bezdôvodné obohatenie. Súd konštatuje, že nárok žalobcu by nebolo možné vzhľadom na okolnosti
priznať, nakoľko tento je takmer celý premlčaný (s výnimkou jedného nároku za obdobie október
2013), t.j. je uplatnený na súde po viac ako dvoch rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia a od

kedy sa žalobca o ňom dozvedel dňa 15.11.2012, pričom žalovaný sa premlčania úspešne dovolal,
nakoľko žalobca podal jednotlivé žaloby až po uplynutí premlčacej doby. Žalobcovi bolo zrejmé z
konania 7Cb 2/2012 na základe akej zmluvy a ké nájomné žalovaný poberá. Súd konštatuje, že nárok
žalobcu nie je žiadny špecifický nárok s trojročnou premlčacou dobou tak, ako sa on právne domnieva,
ale štandardný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (súd poukazuje na závery žalobcom

označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 27.03.2008 sp.zn. 33Odo/103/2006). Vzhľadom na
uplatnenú námietku premlčania by súd už neskúmal podstatu prípadného nároku žalobcu, nakoľko má
za to, že nárok žalobcu je premlčaný, a teda ďalšie dokazovanie by nebolo so zásadou hospodárnosti
a rýchlosti konania, kedy by neúčelným dokazovaním vznikli účastníkom neprimerané trovy konania.
Vo vzťahu k nároku žalobcu za mesiac október 2013 je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca

nepreukázal dôvodnosť tohto nároku označenými dôkazmi, pričom vychádzajúc z obsahu rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 38Cb/160/2009 zo dňa 23.10.2010 (č.l.38 spisu 11C/213/2015), že ak
nedošlo k zásadnej zmene okolností, má súd za to, že nie sú dané dôvody na konštatovanie nadužívania
nehnuteľnosti žalovaným. Takýmto dôkazom nie sú ani označená zápisnica z decembra 2010, prípadne
fotografie z uvedeného roka, nakoľko žiadnym spôsobom nepreukazujú stav v roku 2012, za ktorý si

žalobca uplatňuje nárok. Súd tiež konštatuje, že len príjem nájomného za časť nehnuteľnosti, ktorú de
facto účastníci reálne rozdelene užívajú nemožno bez ďalších dôkazov vzhľadom na charakter tohto
konania a ostatných konaní, ktoré v ostatnom období na súde prebehli (a boli označené v tomto konaní)
považovať za nadužívanie, pri nezohľadnení nákladov na prevádzku a údržbu nehnuteľnosti (aj jej jednej
polovice). Takto požadovaný nárok žalobcu bez riadneho zdokladovania a preukázania jeho dôvodnosti,

najmä dôvodnosti výšky nároku, bez riadnej procesnej aktivity pri označovaní dôkazov a ich predkladaní
súdu, nemôže dostáť úspechu. Za daného stavu osobné presvedčenie o vlastnom práve nemusí byť
spojené aj s hmotnoprávnymi úspechom v konaní. Ak by súd nezamietol žalobný návrh pre nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, zamietol by ho za daného stavu z vyššie uvedených dôvodov.35. Súd v tomto konaní nemá prehľad o všetkých konaniach, ktoré medzi účastníkmi prebiehajú na
tunajšom súde. Avšak vzhľadom na stav tohto konania, prezentované spisové značky a skutočnosť, že

časť konaní bola prezentovaná v tomto súdnom konaní, zastáva ten názor, že žalovaný ako aj právny
predchodca žalobcu by si mali vzájomné rozpory vyriešiť mimosúdnou cestou (prípadne aj súdnou), a
to v otázke rozdelenia nehnuteľnosti, prípadne dohody o užívaní, nakoľko doterajší prístup ich oberá o
čas, energiu, peniaze, ktoré by mohli venovať iným záležitostiam, či už sebe alebo svojmu podnikaniu
a rozvoju. Takéto reťazenie súdnych sporov ani jednému z účastníkov neprinesie peniaze, prípadne

úspech alebo osobné šťastie.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní, nakoľko žaloba bola
zamietnutá v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.