Rozsudok – Pestúnska starostlivosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219646
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4217219646.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletú F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u starej matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: matky N. D., nar. XX.XX.XXXX, a otca Q. D.,
nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom X. na X., E. XXX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Petrom Schmidlom,
so sídlom Malacky, Záhorácka 11/A, za účasti starej matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - Q., Q.
XXXX/XX, a starého otca P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Z., D. K. XXXX/XX, o návrhu E. D. na zverenie
maloletej do jej náhradnej osobnej starostlivosti, o návrhu P. D. na zverenie maloletej do jeho náhradnej

osobnej starostlivosti, o návrhu rodičov na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti, o odvolaní
rodičov proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 9P/211/2017-294 zo dňa 17. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú F. D., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej
osobnej starostlivosti E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - Q., Q. XXXX/XX (stará matka maloletej),
ktorej uložil povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a priznal jej právo zastupovať

maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Matke zároveň uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej F. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred priamo
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II. Taktiež aj otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletej F. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté
dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred priamo
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava II. Zároveň upravil styk rodičov s maloletou

F. tak, že rodičia sú oprávnení sa s maloletou stretávať každú stredu, sobotu a nedeľu vždy od 9.00
hod. do 19.00 hod. Náhradnému rodičovi - starej matke uložil povinnosť maloletú pripraviť a odovzdať
ju rodičom a rodičom uložil povinnosť maloletú náhradnému rodičovi - starej matke vždy riadne a včas
vrátiť. Čo sa týka návrhu rodičov na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti, tento súd prvej
inštancie zamietol a konanie o návrhu P. (starý otec maloletej) na zverenie maloletej do jeho náhradnej
osobnej starostlivosti zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 45 ods. 1, 4, 6, 7, § 46 ods.

1, § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, § 29 CMP.

1.1. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka E. D. sa písomne podaným návrhom zo dňa
06.09.2017 domáhala zverenia maloletej F. do jej náhradnej osobnej starostlivosti. V rámci tohto konaniarodičia taktiež podali návrh na zverenie maloletej do ich starostlivosti. Vo veci tunajšieho súdu pod
sp.zn. 9P/289/2017 podal návrh aj P. D. na zverenie maloletej do jeho náhradnej osobnej starostlivosti.
Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 12.12.2017 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.

9P/211/2017 a 9P/289/2017 s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp.zn. 9P/211/2017. Následne
navrhovateľ P. D. písomne súdu oznámil dňa 05.02.2018, že svoj návrh vo veci berie späť a navrhuje
konanie zastaviť, pričom na pojednávaní dňa 13.02.2018 matka, otec, navrhovateľka E. D. a kolízna
opatrovníčka súhlasili so späťvzatím návrhu starého otca P. D., preto prvoinštančný súd konanie o jeho
návrhu zastavil.

1.2.Súdzistil,žeuznesenímOkresnéhosúduKomárnosp.zn.9PPOm/5/2017zodňa5.9.2017bolamal.
F.dočasnezverenádostarostlivostiprávnickejosoby-DetskýdomovKomárno.Voveciprvoinštančného
súdu sp.zn. 9P/211/2017 navrhovateľka E. D. podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia,
ktorým bude maloletá zverená do jej starostlivosti. Následne súd uznesením zo dňa 19.09.2017 návrh
starej matky na vydanie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko obe vyššie popísané neodkladné

opatrenia boli napadnuté odvolaním a týkali sa toho istého dieťaťa, Krajský súd v Nitre uznesením
sp.zn. 25CoPom/1/2017 zo dňa 10.10.2017 spojil obe odvolacie konania na spoločné konanie a zmenil
uznesenie súdu tak, že neodkladným opatrením mal. F. dočasne zveril do osobnej starostlivosti E. D..
Toto rozhodnutie sa stalo vykonateľným 10.10.2017 a právoplatným 16.10.2017. Od tejto doby sa mal.
F. nachádza v osobnej starostlivosti starej matky E. D..

1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 05.09.2017 došlo k
opusteniu dieťaťa rodičmi, v ktorej veci bolo začaté trestné stíhanie, o čom svedčí potvrdenie ORPZ
OKP Komárno zo dňa 29.03.2018. Z tejto správy vyplýva, že podľa § 206 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona vo veci zločinu opustenia dieťaťa, kde ako podozriví sú rodičia maloletej, je pod číslom

ČVS: ORP-538/2-VYS-KN-2017 vedené trestné stíhanie, pričom momentálne bol pribratý do konania
znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie pediatria, ktorého výsledky skúmania ešte nie sú k dispozícii. Zo
správ zo šetrenia pomerov, ktoré sú súčasťou spisu, vykonané Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava II považoval za nesporné, že navrhovateľka E. D. má vytvorené vhodné podmienky pre riadnu
starostlivosť o maloletú a rodičia tieto podmienky taktiež majú vyhovujúce, čo vyplýva zo správy Úradu

prácu, sociálnych vecí a rodiny Komárno. Navrhovateľka E. D. poberá rodičovský príspevok 203,20 eur,
rodinné prídavky 23,52 eur, ako aj príspevok k náhradnej osobnej starostlivosti 139 eur. Spláca úver,
ktorý si zobrali rodičia maloletej, aby nedošlo k exekúcii, pretože rodičia tento úver neplatia. Tento úver
spláca z dedičstva po svojom otcovi. Doposiaľ pracovala na živnosť ako kozmetička, túto živnosť má v
súčasnosti pozastavenú. Ďalej uviedol, že tvrdenia rodičov, že navrhovateľka je alkoholička, alebo že

bolapsychiatrickyliečená,bolivyvrátenéjednakvýpoveďounavrhovateľky,jejsynaQ.D.,akoajsprávou
MUDr. Zlatice Pohlyovej, ktorá uviedla, že E. D. nebola liečená na psychiatrickej ambulancii, neužíva
antidepresíva, nemá vedomosť, že by požívala alkoholické nápoje a je zdravotne spôsobilá vychovávať
maloletédieťa.Ďalejrodičianamietalipočaskonania,ževočistarejmatkeE.D.bolivedenépriestupkové
konania, pričom aj tieto tvrdenia boli vyvrátené správou Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava -

Ružinov zo dňa 08.01.2018, taktiež aj z výpisu z registra trestov súd zistil, že nikdy trestaná nebola.
Od zverenia maloletej do starostlivosti starej matky maloletá riadne prosperuje, čo potvrdila aj správa
kolízneho opatrovníka z ÚPSVaR Bratislava II, nenamietali to ani rodičia a ani svedok Q. D. a Z. O., a
svedčí o tom i fotodokumentácia založená v prílohovej obálke. Preto súd prvej inštancie nemal žiadne
pochybnosti o tom, že je v najlepšom záujme maloletej, aby v súčasnosti bola zverená do náhradnej

osobnej starostlivosti starej matky E. D., a preto jej návrhu vyhovel.

1.4. Zároveň súd prvej inštancie rozhodoval o vyživovacej povinnosti rodičov, mal. F. pričom oboch
zaviazalnaplatenievýživnéhovminimálnomrozsahu30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené,
neplnoleté dieťa, čo predstavuje 27,32 € mesačne. Matka maloletej je dobrovoľne nezamestnaná,

doposiaľ bola na rodičovskej dovolenke, zatiaľ sa na úrade práce nezaevidovala s tým odôvodnením,
že očakávala návrat maloletej do domáceho prostredia. Nakoľko nemá žiaden príjem, súd ju zaviazal na
platenie výživného v minimálnom rozsahu. Otec maloletej doposiaľ mal príjem z prenájmu bytu na ulici
F. v C., tento byt je v súčasnosti prázdny, nie je prenajatý, čo potvrdil aj druhý spoluvlastník Q. D.. Otec
maloletej si vybral živnosť v odbore poskytovania služieb v telekomunikácii a prenájom nehnuteľností,

doložil svoje výpisy z účtu, z ktorých súd zistil, že má príjmy okolo 30 eur, 20 eur, 10 eur denne, nakoľko
však tieto príjmy sú nízke a rodičia budú mať výdavky na cestovné za maloletou do Bratislavy, súd ho
zaviazal taktiež na platenie výživného v minimálnom rozsahu. Vyživovaciu povinnosť súd určil tak, ako tožiadal kolízny opatrovník, počnúc od právoplatnosti rozsudku a to u oboch priamo na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava II.

1.5. Súd prvej inštancie ďalej návrh rodičov na zverenie maloletej do ich osobnej starostlivosti zamietol.
Zastal názor, že je síce pravdou, že pre maloleté dieťa je najlepšie pokiaľ ho vychovávajú biologickí
rodičia, ale nie za každú cenu, pričom dodal, že v danom prípade rodičia opustili svoje dieťa, i keď oni
tvrdia, že len na pár hodín (kedy skutočne dieťa opustili a na akú dlhú dobu je predmetom trestného
konania), ale toto ich konanie nie je ospravedlniteľné. Je síce pravdou, že maloletá bola podchladená,

hygienicky zanedbaná (pomočená, pokalená), hladná a smädná a jej zdravotný stav sa upravil, ale
mohlo dôjsť k omnoho závažnejším následkom. Rodičia síce prejavujú záujem o osobnú starostlivosť
o maloletú, ale počas konania sa vynorilo množstvo skutočností ako napríklad, že matka maloletého
má týrať svojho manžela, mala ho pobodať nožničkami, nevpustili úrad práce niekoľkokrát na šetrenie
pomerov, na výzvy MUDr. Zoltána Macsaiho nepriniesli dieťa na povinné očkovanie, matka má mať
násilné sklony, otec s dieťaťom už dňa 29.08.2017 prišiel na políciu s tým, že matka dieťa opustila

a on starostlivosť nevedel zabezpečiť, otec mal týrať zvieratá, obaja rodičia majú mať rasistické a
neonacistické správanie, ktoré všetky okolnosti boli preukázané výpoveďou navrhovateľky, ako i svedka
Q. D., ako i výpoveďou kolíznej opatrovníčky, lekárskou správou MUDr. Macsaiho, a tieto v celkovom
pohľade znižujú dôveryhodnosť rodičov, že sú plne spôsobilí vychovávať svoje maloleté dieťa. Medzi
dvomi pojednávaniami súd nariadil rodičom i starej matke, aby sa rodičia opätovne začali stretávať s

maloletou 3x týždenne na 3 hodiny. Tieto stretávania sa uskutočňovali, rodičia preukázali, že sú schopní
sa o maloletú v tomto časovom období postarať. Súd prvej inštancie zastal názor, že do ukončenia
trestného konania nie je možný návrat maloletej do domáceho prostredia. Mal za to, že práve toto
rozhodnutie má byť aj výstrahou pre rodičov a veľkým ponaučením, že v budúcnosti nemôžu svoje dieťa
opustiťatoaninachvíľu,nakoľkosúzanehoplnezodpovední.Pretonávrhnazvereniemaloletejspäťdo

starostlivosti rodičov ako nedôvodný zamietol. Aby nedošlo k narušeniu a pretrhnutiu vzájomných väzieb
medzi rodičmi a maloletou, súd upravil ich styk s dieťaťom. Nakoľko rodičia medzi dvomi pojednávaniami
osvedčili, že na 3 hodiny denne sú schopní sa o dieťa postarať, dieťa vždy včas priniesli späť k starej
matke, súd im umožnil stretávať sa s maloletou naďalej 3x týždenne v stredu, sobotu a nedeľu, avšak už
v dlhšom časovom rozmedzí, medzi 9.00 hod. a 19.00 hod. Takto navrhli upraviť styk aj rodičia, súhlasila

s tým aj stará matka, ako aj kolízna opatrovníčka.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie rodičia maloletej do celého jeho rozsahu
z dôvodu, že prvoinštančný rozsudok považovali za vecne nesprávny. Žiadali zrušenie napadnutého
rozsudku v plnom rozsahu, alternatívne aby bola vec vrátená prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie. Namietali, že prvoinštančný súd pri svojom rozhodovaní dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto aj samotné rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľov sa súd nevysporiadal s námietkou zaujatosti
vočikolíznejopatrovníčkeajejneobjektívnosť,keďstarámatkajunapojednávaniachoslovovalamenom
A., teda evidentne si neboli neznáme a mali medzi sebou vytvorený vzťah, čím boli rodičia značne

znevýhodnení v možnosti na riadny a spravodlivý proces. Mali za to, že tvrdenia súdu o týraní otca
matkou neboli preukázané, išlo o tvrdenie proti tvrdeniu, kde chýba okrem dôkazu tvrdenia aj dôkaz
preukázania a preto takýto dôkaz nemožno brať do úvahy. Poukázali tiež na to, že o maloletú F. u
náhradnej matky nie je postarané tak, ako by malo byť, pričom ani styk rodičov s dieťaťom neprebieha
v zmysle pokynov súdu, pri styku sa zúčastňuje i brat otca dieťaťa, hoci pri styku nemá byť nikto

iný. Poukázali tiež na obtiažnosť stretávania sa s maloletou, nakoľko vzdialenosť Bratislava - Okoličná
na Ostrove nie je malá a je aj finančne náročná, pričom financie sa mohli využiť pre maloletú F. i
efektívnejšie. Preto žiadali pre maloletú o profesionálnu rodinu. Uviedli, že práve stará matka vyvolala
konanie, kedy bez preverenia si situácie, či maloletá je alebo nie je opustená a sama v dome, zavolala
záchranné zložky a vyslovene účelovo konala voči rodičom dieťaťa. K trestnému konaniu uviedli, že bolo

začaté vo veci a nie voči rodičom, teda tí nie sú toho času ani stíhaní ani obvinení a preto sa na nich
hľadí ako na nevinných, preto mali za to, že náhradný rodič bol určený predčasne, keďže dieťa mohlo
zostať v osobnej starostlivosti biologických rodičov.

3. K odvolaniu rodičov maloletej sa písomne vyjadrila stará matka maloletej, ktorá žiadala napadnuté

rozhodnutie potvrdiť. Uviedla, že vnučka jej bola zverená na základe riadneho pojednávania, po
dôkladnom zvážení súdom, pričom rozsudok považuje za spravodlivý a v záujme maloletého dieťaťa.
Stretávanie sa rodičov s maloletou vždy dodržiavala bez problémov. K osobe kolíznej opatrovníčky sa
vyjadrila,žesúkromnesanikdynestretli.Jepravda,žejuoslovilaA.,avšakpreto,žebolanapojednávanívystrašená a nevedela si spomenúť na jej celé meno s titulom. Ďalej uviedla, že bola upozornená, aká
je matka dieťaťa agresívna, žiarlivá a panovačná. Dodala, že F. nosí prevažne nové oblečenie, občas
ju oblečie aj do darovaných vecí, pretože pri malom dieťatku potrebuje oblečenia viacej a aj rodičia jej

môžu kúpiť oblečenie a obuv. Jej straší syn v jej dome býva, má tam trvalé bydlisko a právo pohybovať
sa po celom objekte, pričom kto stále fotí a natáča nie je on, ale N.. Mala za to, že za problémy rodičov s
financiami na cestovanie za vlastnou dcérou ona nemôže, navyše nezvážili možnosť cestovania vlakom
alebo autobusom, prípadne možnosť prespania zo soboty na nedeľu u starej matky. Na žiadosti o
psychiatrické vyšetrenie rodičov maloletej naďalej trvá, nakoľko aj ona bola vyšetrená a preverená na

ich žiadosť a oni zatiaľ nie. Vyvolanie konania neľutuje, rodičia maloletej by to boli robili dovtedy, kým
by sa dieťaťu niečo nestalo.

4. Kolízny opatrovník k odvolaniu písomne uviedol, že napadnutý rozsudok žiada ako vecne a právne
správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219
ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,

na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

9. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi

maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

10.Podľa§44ods.3písm.a)Zákonaorodine,náhradnoustarostlivosťoujezvereniemaloletéhodieťaťa
do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len "náhradná osobná starostlivosť").

11. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a

spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť
o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

12. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej

republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.13. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti

vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením
maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať
jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu

maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

14. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,

ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

15. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu

rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

16. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania

náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

17. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným
rozhodnutím súdu o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

21. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti, súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.23. V predmetnej veci bol súdu prvej inštancie dňa 06.09.2017 doručený návrh starej matky maloletej
F., ktorá žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by bola maloletá zverená do jej dočasnej
starostlivosti a uložiť Detskému domovu E. odovzdať jej maloletú do dočasnej starostlivosti. Zároveň

žiadala maloletú zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti a rodičov zaviazať na platenie výživného
na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Súd prvej inštancie uznesením č.k.
9P/211/2017-18 zo dňa 19.09.2017 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Následne
Krajský súd v Nitre zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým maloleté dieťa F. D., nar. XX.XX.XXXX, nachádzajúcu sa t.č. v Detskom domove,

ul. Mieru 3, E., dočasne zveril do osobnej starostlivosti starej matky E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Q. XXXX/XX, C. - Q., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.10.2017 a vykonateľnosť
dňa 10.10.2017. Dňa 10.11.2017 došiel prvoinštančnému súdu návrh rodičov na zverenie maloletej
do ich osobnej starostlivosti a dňa 21.12.2017 návrh starej matky maloletej - E. D. na zverenie do
jej náhradnej osobnej starostlivosti. Následne po vykonanom dokazovaní vydal súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok.

24. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní rodičov maloletej F. dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny a dostatočne odôvodnený, preto nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v
súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom
rozhodnutí. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na konštatovanie správnosti rozsudku súdu prvej

inštancie, keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa tento dostatočne zaoberal najlepším záujmom
maloletej F. z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený stav správne posúdil po právnej
stránke.

25. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané rodičmi maloletej v ich

odvolaní, odvolací súd uvádza, že tieto súd nepovažoval za právne významné v tom smere, aby ich
odvolaniu vyhovel. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami a
dospel tak k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd konštatuje, že zverenie maloletého dieťaťa do
náhradnej osobnej starostlivosti je výnimkou zo zásady, že výchova maloletého dieťaťa je predovšetkým
úlohou rodičov a musí byť vždy opreté o starostlivé a spoľahlivé objasnenie tých okolností, ktoré

svedčia pre záver, že žiadny z rodičov nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu
dieťaťa. Súčasťou rodičovských práv a povinností je aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný rozvoj maloletého dieťaťa, pričom rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa
majú rodičia a týmto výchovným opatrením dochádza k faktickému obmedzeniu rodičovských práv.
Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti,

môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj o prípady zanedbávania rodičovských
práv a povinností, nezáujmu rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak však rodičia upravia svoje
pomery tak, aby mohli zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, zákon počíta s možnosťou
zániku náhradnej osobnej starostlivosti. Jedným zo spôsobov zániku náhradnej osobnej starostlivosti je

zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti právoplatným rozhodnutím súdu z vážnych dôvodov. Vážnym
dôvodom pritom je aj tá skutočnosť, že rodičia, resp. jeden z nich, sú schopní opäť zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloleté dieťa, a teda odpadli prekážky, ktoré im v zabezpečovaní osobnej starostlivosti
o maloleté dieťa bránili.

26. Odvolací súd zastal názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil najmä
záujem maloletého dieťaťa, ako aj dokazovanie správne zameral na zisťovanie, či sú rodičia schopní
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, pričom z vykonaného dokazovania - šetrenia
kolízneho opatrovníka a výpovedí účastníkov konania vyplýva, že matka maloletej F. je toho času
nezamestnaná a otec vykonáva živnosť, pričom spolu so svojim bratom vlastní byt a spoločne s

manželkou osobné motorové vozidlo značky X. N., rok výroby 2006. O maloletú F. sa od októbra 2017
stará matka maloletej, E. D. po tom, čo rodičia nechali maloletú doma samú a následne bola umiestnená
do Detského domova v Komárne. Osobný kontakt rodičov s maloletou prebieha v napätej atmosfére pre
zlé vzťahy medzi rodičmi dieťaťa a navrhovateľkou, ktorá býva v spoločnej domácnosti s ďalším synom a
jeho partnerkou. Stretnutia si rodičia fotia, pri uskutočňovaní styku dochádza tiež k zásahom polície. Čo

sa týka námietok rodičov, že maloletá nosí obnosené šatstvo a malú obuv odvolací súd konštatuje, že
bolo preukázané, že stará matka maloletej zabezpečuje starostlivosť na dobrej úrovni, pričom obnosenie
šatstva nemôže byť v žiadnom prípade indikátorom zlej, resp. nedostatočnej starostlivosti. Taktiež podľa
názoru odvolacieho súdu to, že kolíznu opatrovníčku stará matka nazvala krstným menom, riadneodôvodnila i vo svojom vyjadrení, keď si nevedela spomenúť na jej priezvisko a titul, pričom podľa jej
vyjadrenia sa s ňou nikdy osobne nestretla. Odvolací súd sa preto ďalej touto námietkou nezaoberal. Čo
sa týka vzdialenosti medzi miestom bydliska rodičov a miestom, kde dochádza podľa rozhodnutia súdu

k styku s maloletou odvolací súd dodáva, že samotní rodičia navrhli stretávanie sa s maloletou každú
stredu, sobotu a nedeľu, pričom museli už vtedy predpokladať, že na styk sa musia aj osobne dostaviť,
čo je samozrejme spojené aj s istými finančnými nákladmi. Tieto je možné eliminovať i použitím iného
druhudopravyakoosobnýmmotorovýmvozidlo,prípadneriešenímmožnostiubytovaniavblízkostitohto
miesta, a to hlavne počas víkendu (zo soboty na nedeľu).

27. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa správy doručenej odvolaciemu súdu dňa 12.07.2018 Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny oznámil, že bol Okresným riaditeľstvom policajného zboru v Komárne,
Odbor kriminálnej polície upozornený, že voči rodičom maloletej bolo dňa 14.05.2018 vznesené
obvinenie pre zločin opustenia dieťaťa v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona k § 206 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Vzhľadom k uvedenému je aj tvrdenie rodičov v ich odvolaní,

že trestné konanie bolo začaté zatiaľ len vo veci, a nie voči nim, už toho času irelevantné. Samotný
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny neodporúčal opätovné zverenie maloletej do osobnej starostlivosti
rodičov, pokiaľ nebude trestné konanie ukončené. Nemožno opomenúť ani tvrdenie pediatra MUDr.
Zoltána Macsaia, ktorý uviedol, že rodičia s ním nespolupracovali, nepodarilo sa mu s nimi spojiť a
nedodržali vopred dohodnutý termín očkovania. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam je potrebné

konštatovať, že takýto prístup rodičov k výchove maloletej F. nemožno tolerovať, tento nemožno
považovať za riadnu starostlivosť o maloleté dieťa v takom útlom veku, pričom jej ponechanie osamote
v prázdnom dome a odchod rodičov je vážnym zanedbaním ich rodičovských povinností a za súčasnej
situácie je v záujme maloletej F., ale bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, ktorá
javí o ňu záujem a má všetky predpoklady pre riadnu výchovu dieťaťa.

28. Ďalšie námietky rodičov tak vzhľadom k uvedenému odvolací súd považoval za nedôvodné a týmito
sa navyše zaoberal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

29. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil.

30. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 ods. 1 CMP, v
zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.