Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215220018
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215220018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: R.
O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, zastúpený dr. jur. Zita Czibor, advokátkou, so sídlom Komárno,
Eötvösa 4, proti žalovanému: J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX, náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 6. októbra 2016 č. k. 13C/685/2015-44 takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastitýkajúcejsazaplateniasumy
196,24 eura s 8,05% úrokom z omeškania p o t v r d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti m
e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20 eur s 8,05% úrokom z omeškania od 23. 11.
2015 do zaplatenia.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zaplatenie sumy 216,24 eura s 8,05%

úrokom z omeškania ročne od podania žaloby na súd až do zaplatenia. Žalobca sa svojho nároku
domáhal titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaný spolu s V. L. dňa 31. 01. 2013 v čase okolo
19.00 hod. v obci R. na ulici I. ho fyzicky napadli takým spôsobom, že V. L. otvoril dvere žalobcovho
osobného motorového vozidla značky TOYOTA a bez vysvetlenia ho viackrát udrel päsťou do tváre a
následne sa žalovaný načiahol do jeho vozidla, spôsobil pritom zlomenie kľúča v zapaľovaní a zároveň
hoviackrátudrelpäsťoudotváre,roztrholjehoretiazkuzožltéhokovuakošeľu.Zaúmyselnéprotiprávne

konanie sa žalovaný s V. L. dopustili priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. d) Zákona o priestupkoch, narušením občianskeho spolunažívania, druhovo drobným ublížením
na zdraví s následným spôsobením aj škody na majetku podľa rozhodnutia Okresného úradu Komárno
č. k. Pk-249, 250/2013-TR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 11. 2013. Z rozhodnutia o priestupku
vyplynulo, že žalovaný svojim konaním spôsobil aj škodu na majetku žalobcu vo výške 145 eur podľa
odborných vyjadrení. Žalobca sa však s touto výškou škody vo veci opravy štartovacej skrinky a kľúča
nestotožnil, a preto správny orgán ho odkázal s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne

konanie. Súd v súlade s ust. § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami sporu je sporné skutkové
tvrdenie žalobcu o zlomenom kľúči. Súčasne súd uviedol, že vykoná dokazovanie oboznámením sa
listinnými dôkazmi tvoriacich obsah súdneho spisu, keď dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluchom
svedkov, sa mu nejaví účelný. V rámci predbežného právneho posúdenia veci súd uviedol, že sa mu
javí, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a že nárok žalobcu nie je daný. Žalobca v konaní tvrdil, že
realizoval úhradu opravy vlastníkovi motorového vozidla a súčasne poukázal na rozhodnutia Okresného

úradu v Komárne o priestupku zo dňa 01. 10. 2013. Do spisu doložil príjmový doklad z 18. 02. 2013
spoločnosti VZ s. r. o. a uviedol, že žalobca bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na
súd. Súd pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia Okresného úradu Komárno zo dňa 01. 10. 2013 č.k. PK-249, 250/2013-TR, v zmysle ktorého boli žalovaný a V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX,
uznaní za vinných, že dňa 31. januára 2013 v čase okolo 19.00 hod. v obci R., na ulici I. fyzicky napadli
poškodeného R. O. (žalobcu), spôsobom, že V. L. otvoril dvere vozidla poškodeného - žalobcu a bez

vysvetlenia ho viackrát udrel päsťou do tváre, následne sa žalovaný načiahol do vozidla, spôsobil pritom
zalomenie kľúča v zapaľovaní a udrel svedka - žalobcu viackrát päsťou do tváre, pričom mu roztrhol aj
retiazku zo žltého kovu a košeľu, čím spôsobil poškodenému R. O. ľahké zranenia, a to zmliaždenia
tváre vľavo, spánkovej časti hlavy vľavo a ľavého ucha, podľa lekárskej správy a obvinený - žalovaný
spôsobil svojim konaním škodu na majetku vo výške spolu 145 eur, podľa odborných vyjadrení, teda

týmtoúmyselnýmprotiprávnymkonanímsadopustilipriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa
§ 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch. Poškodený R. O. bol s nárokom na náhradu škody vo
veci roztrhnutia retiazky zo žltého kovu a košele a vo veci zlomenia kľúča zo zapaľovania, keďže sa
nestotožnil s výškou škody podľa odborného vyjadrenia, odkázaný na príslušný všeobecný súd. Podľa
vystavenej zákazky zo dňa 18. 02. 2013 spoločnosťou Target Komárno s. r. o. odberateľovi VZ, s.
r. o. č. 205 R. boli realizované pracovné operácie ako TOYOTA TESTER - KÓDOVANIE KĽÚČA a

drobný jednicový materiál, to všetko v hodnote 196,24 eura vrátane DPH. Podľa pokladničného dokladu
spoločnosti Target Komárno spol. s r. o. z 18. 02. 2013 bola jej uhradená suma 196,24 eura. Podľa
príjmového dokladu spoločnosti VZ, s. r. o. z 18. 02. 2013 uvedená spoločnosť dňa 18. 02. 2013 prijala
od žalobcu sumu 196,24 eura. V prejednávanej veci sa žalobca domáha náhrady škody v súvislosti s
konaním žalovaného, za ktoré bol uznaný vinným zo spáchania priestupku. Žalobca si uplatnil nárok vo

výške 216,24 eura, ktorý pozostáva z náhrady škody vo výške 20 eur ako hodnoty opravy spínacieho
uzáveru retiazky z bieleho kovu a pozostáva aj z náhrady škody vo výške 196,24 eura titulom hodnoty
opravy štartovacej skrinky a kľúča na motorovom vozidle TOYOTA Avensis. Žalovaný poukázal na
rozpor uplatneného nároku v časti retiazky, keď v danom súdnom konaní si žalobca uplatňuje náhradu
škody za opravu retiazky z bieleho kovu, ale v rozhodnutí o priestupku sa spomína retiazka zo žltého

kovu. Pokiaľ v dôsledku konania žalovaného došlo k zalomeniu kľúča zapaľovania v motorovom vozidle
TOYOTA Avensis, žalobca uviedol, že toto vozidlo patrilo spoločnosti jeho otca VZ, s. r. o. so sídlom
R. XXX, ktorá skutočnosť, ako vyplýva z rekapitulácie zákazky, dala odstrániť vadu kľúča dňa 18. 02.
2013. S poukazom na ust. § 193 CSP bolo vykonaným dokazovaním nesporné, že žalovaný spáchal
priestupok. Sporným zostalo splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 420

ods. 1 OZ. V konaní žalobca nepreukázal, že by škoda v dôsledku priestupkového konania vznikla
jemu a potom ani nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom
škody. V danom prípade v súvislosti so zalomením kľúča v zapaľovaní motorového vozidla vznikla škoda
vlastníkovi motorového vozidla, teda spoločnosti VZ, s. r. o., Iža, ktorá aj uhradila opravu predmetného
vozidla vykonanú dňa 18. 02. 2013 vo výške 196,24 eura. Je bez významu, že žalovaný uhradil v

totožný deň uvedenej spoločnosti sumu 196,24 eura, keď netvrdil a nepreukázal dôvod takéhoto plnenia,
ani súvislosť s priestupkovým konaním žalovaného. Pokiaľ bolo priestupkovým konaním žalovaného
poškodené motorové vozidlo spoločnosti VZ s. r. o., Iža, žalobca nie je poškodeným, teda nie je aktívne
legitimovaným na uplatnenie nároku na náhradu škody titulom opravy zapaľovania a kľúča v zapaľovaní
motorového vozidla TOYOTA Avensis. Obdobne žalobca nepreukázal ani vznik škody za opravu retiazky

z bieleho kovu, ani protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s retiazkou z bieleho kovu, ani príčinnú
súvislosť, keď v rozhodnutí o priestupku sa spomína retiazka zo žltého kovu. Žalobca súdu neponúkol
žiaden dôkaz o oprave retiazky, či už z bieleho kovu, alebo zo žltého kovu a hodnote takejto opravy.
Pritom podľa § 442 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo. Z dôvodu
hospodárnosti konania súd vo veci ani nenariadil výsluch svedkov označených žalovaným. S poukazom

na vyššie uvedené súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania,
keď zo spisu nevyplýva, že by mu vznikli trovy konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a vyhovenia žaloby v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie Okresného úradu v Komárne
č. k. Pk-249, 250/2013-TR, ktorým vyslovil, že žalovaný sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, pričom rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21. 11. 2013. V uvedenom rozhodnutí sa konštatuje, že žalovaný svojim konaním
spôsobil škodu na majetku vo výške 145 eur podľa odborných vyjadrení, pričom poškodený R. O. sa

nestotožnil s výškou škody, preto správny orgán ho odkázal s nárokom na náhradu škody na príslušný
všeobecnýsúd.Súdprvejinštancieprisvojomrozhodovaníneprihliadolnaust.§193CSP,podľaktorého
je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutímo osobnom stave, vzniku a zániku spoločnosti. Pokiaľ ide o zavinené protiprávne konanie škodcu -
žalovaného a ak bol súčasťou skutkovej podstaty tiež vznik škody, pričom existuje príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou, je súd viazaný, aj pokiaľ ide o tieto otázky. Príčinná

súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného, ktorá spočíva v spáchaní priestupku a vznikom
škody Okresný úrad Komárno považoval za jednoznačne preukázanú. Uvedenú príčinnú súvislosť
súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí spochybnil bez uvedenia dôvodu a to aj napriek tomu, že
je rozhodnutím príslušného orgánu viazaný. Je pravdou, že motorové vozidlo TOYOTA Avensis je
vlastníctvom spoločnosti VZ s. r. o., Iža, ktorá aj uhradila opravu predmetného vozidla, vykonanú dňa

18. 02. 2013 v sume 196,24 eura. V ten deň uhradil uvedenej spoločnosti sumu 196,24 eura, s ktorou
spoločnosťou je v pracovnoprávnom vzťahu a ako dôkaz založil do súdneho spisu príjmový pokladničný
doklad. Z uvedeného dôvodu spoločnosť VZ s. r. o. ako vlastník motorového vozidla nemôže byť aktívne
legitimovanýmúčastníkomkonania,nakoľkomuškodabolazostranyžalobcuvcelomrozsahuuhradená
a vzniknutú škodu na motorovom vozidle by vymáhala dvakrát. S prihliadnutím na to, že žalovaný
neuhradil žalobcovi opravu na motorovom vozidle v sume 196,24 eura, škoda preukázateľne vznikla

žalobcovi.Nezodpovedáskutočnosti,žežalobcanepreukázalvznikškodyzaopravuspínaciehouzáveru
retiazky a ani protiprávne konanie žalovaného v súvislosti s retiazkou. Okresný úrad Komárno vo svojom
rozhodnutí konštatuje okrem iného, že obvinený - žalovaný mu roztrhol aj retiazku zo žltého kovu a
košeľu. Správny orgán na základe odborného vyjadrenia vyčíslil škodu za opravu spínacieho uzáveru
retiazky vo výške 20 eur. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia správneho orgánu. Príčinnú súvislosť

medziprotiprávnymkonanímžalovaného,ktoráspočívavspáchanípriestupkuavznikomškodyOkresný
úrad Komárno považoval za jednoznačne preukázanú. Uvedenú príčinu súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí spochybnil bez uvedenia dôvodu a to napriek tomu, že je rozhodnutím príslušného orgánu
viazaný. V tom vidí žalobca inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, keď odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako

zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 CSP, keď bol viazaný
rozsahom odvolania, ako aj odvolacími dôvodmi a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 196,24 eura s 8,05% úrokom z omeškania je potrebné
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť a vo zvyšnej zamietajúcej časti je potrebné
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP (keďže neboli podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na

jeho zrušenie) zmeniť tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 20 eur s 8,05% úrokom z omeškania
od 23. 11. 2015 do zaplatenia.

5. Skutkovým stavom ustáleným súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd podľa § 383 CSP
viazaný z dôvodu, že nedoplňoval dokazovanie, ani ho neopakoval, za splnenia poučovacej povinnosti

súdu v zmysle § 154 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa dokazovanie skončí. Odvolací
súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou na súde prvej inštancie dňa 31. 11. 2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 216,24 eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania odo dňa podania
žaloby, ako aj náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že žalovaný ho dňa 31. 01. 2013 v

čase okolo 19.00 hod. v obci R. na ulici I. ho fyzicky napadol takým spôsobom, že V. L. otvoril dvere
jeho osobného motorového vozidla značky TOYOTA a bez vysvetlenia ho viackrát udrel päsťou do
tváre, následne žalovaný sa načiahol do jeho vozidla, spôsobil pritom zalomenie kľúča v zapaľovaní a
zároveň ho udrel viackrát päsťou do tváre a roztrhol jeho retiazku zo žltého kovu a košeľu. Uvedená
skutočnosť vyplýva, pokiaľ ide o zranenia aj z lekárskej správy zo dňa 01. 02. 2013, z ktorej vyplýva,

že bol napadnutý inou osobou tupým predmetom, utrpel ľahké zranenie a to zmliaždenie tváre vľavo,
spánkovejčastihlavyvľavo,ľavéhoucha,pričompredmetnézraneniasivyžiadalijednorazovéošetrenie.
Žalovaný a V. L., nar. XX. XX. XXXX sa týmto úmyselne protiprávnym konaním dopustili priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, narušením občianskeho
spolunažívania druhovo drobným ublížením na zdraví s následným spôsobením aj na škodu na majetku.

Žalobca o tom predložil rozhodnutie Okresného úradu Komárno, odbor všeobecnej vnútornej správy zo
dňa 1. októbra 2013 č. k. Pk - 249, 250/2013-TR, z ktorého vyplýva, že žalovaný a obvinený V. L. sú vinní,
že dňa 31. januára 2013 o 19.00 hod. v obci R. na ulici I. fyzicky napadli poškodeného R. O. (žalobcu),
nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX spôsobom, že obvinený V. L. otvoril dvere vozidla poškodeného -žalobcu a bez vysvetlenia ho viackrát udrel päsťou do tváre, následne sa žalovaný v tomto konaní
načiahol do vozidla, spôsobil pritom zalomenie kľúča v zapaľovaní a udrel svedka R. O. viackrát päsťou
do tváre, pričom mu roztrhol retiazku zo žltého kovu a košeľu, čím poškodenému R. O. spôsobil ľahké

zranenie a to zmliaždenie tváre vľavo, spánkovej časti hlavy vľavo, ľavého ucha, podľa lekárskej správy
a obvinený v 1. rade J. W. spôsobil svojim konaním škodu na majetku vo výške 145 eur, teda týmto
úmyselným protiprávnym konaním sa dopustili priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch porušením občianskeho spolunažívania druhovo drobným
ublížením na zdraví s následným spôsobením aj škody na majetku, pričom poškodený R. O. nárok na

náhradu škody vo veci roztrhnutia retiazky zo žltého kovu a košele si výslovne neuplatnil a vo veci
zalomenia kľúča do zapaľovania sa nestotožnil s výškou škody podľa odborného vyjadrenia, pričom
sám výšku spôsobenej škody dokladovať nevedel, preto správny orgán ho odkázal so svojim nárokom
na náhradu škody na príslušný všeobecný súd. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo
právoplatnosť dňa 31. novembra 2013.

6. Žalobca sa v tomto konaní domáha náhrady škody, ktorá pozostáva z náhrady škody vo výške 20 eur
ako hodnoty opravy spínacieho uzáveru retiazky, ako aj z náhrady škody vo výške 196,24 eura titulom
hodnoty opravy štartovacej skrinky a kľúča štartovacej skrinky motorového vozidla TOYOTA Avensis. V
konaní bolo preukázané, že vlastníkom motorového vozidla TOYOTA Avensis je spoločnosť VZ s. r. o.,
ktorú vlastní otec žalobcu, pričom žalobca je v tejto spoločnosti zamestnaný ako predajca. Rovnako bolo

preukázané podľa rekapitulácie zákazky vystavenej dňa 18. 02. 2013 spoločnosťou Target Komárno,
spol. s r. o., odberateľovi VZ s. r. o. č. 205 Iža, že boli realizované pracovné operácie ako TOYOTA
TESTER II - kódovanie kľúča a drobný jednicový materiál, a to všetko v hodnote 196,24 eura vrátane
DPH. Podľa pokladničného dokladu spoločnosti Target Komárno, spol. s r. o. z 18. 02. 2013 jej bola
uhradená suma 196,24 eura. Podľa príjmového dokladu spoločnosti VZ s. r. o. z 18. 02. 2013 uvedená

spoločnosť dňa 18. 02. 2013 prijala od žalobcu sumu 196,24 eura.

7. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie škody vo výške 196,24 eura zamietol, považoval
odvolací súd v tejto časti jeho rozhodnutie za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje,
ako aj s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka
je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá
vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti.
Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420 Občianskeho

zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať jednak na prípad porušenia
mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto - škoda spôsobená mimo
existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným), a jednak na prípad zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením zmluvnej povinnosti. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka je úkon - prejav vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je

protiprávny. Protiprávny úkon sa skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania
protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Ak škoda
vznikla ako dôsledok protiprávneho úkonu, ktorý zároveň naplní aj znaky skutkovej podstaty niektorého
trestného činu, prípadne priestupku, dochádza tak v súbehu ako k trestnoprávnej zodpovednosti, tak
aj občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi

vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t. j. peniazmi.

Ako už bolo vyššie uvedené, spôsobením škody vznikne medzi škodcom a poškodeným záväzkovo-
právnyvzťah,vrámciktoréhomáškodcapovinnosťškodunahradiťapoškodenémuvzniknepohľadávka
na náhradu škody voči škodcovi. Záväzkový vzťah medzi týmito subjektmi má relatívnu povahu.

Tomu, kto nebol vlastníkom veci v čase, keď došlo k jej poškodeniu, strate, zničeniu a podobne,
nevzniká skutočná škoda spočívajúca v znížení hodnoty veci a nemôže tak dôjsť ani k zmenšeniu jeho
majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou. Škoda ako kategória občianskeho práva
sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavila v majetkovej sfére poškodeného) a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia,predovšetkýmposkytnutímpeňazí.Skutočnouškodousarozumieujmaspočívajúcavzmenšení
majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby sa vec
uviedla do pôvodného stavu.Skutočnou škodou je potrebné teda rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového
stavu poškodeného proti stavu pred škodovou udalosťou, ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým
prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo

možné - keby nebolo škodovej udalosti - odôvodnene očakávať, vzhľadom na pravidelný priebeh veci
(uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 18. 08. 2005 sp. zn. 25Cdo 1158/2004).

Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bolo v konaní nesporne preukázané,
že motorové vozidlo TOYOTA Avensis je vlastníctvom spoločnosti VZ s. r. o. so sídlom Iža 946. Tejto

spoločnosti vzniklo protiprávnym konaním žalovaného, ktoré konanie bolo jednoznačne preukázané
rozhodnutím Okresného úradu Komárno zo dňa 01. 10. 2013 č. k. Pk-249, 150/2013-TR, ktorý rozhodol
o priestupku, v zmysle ktorého žalovaný spolu s V. L. sa dopustili voči žalobcovi priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu a zároveň bolo konštatované a ustálené, že žalovaný pri fyzickom útoku
na žalobcu spôsobil i zalomenie kľúča v zapaľovaní motorového vozidla, a teda spôsobil na tomto
vozidle škodu, ktorá bola v priestupkovom konaní stanovená na sumu 145 eur. Pretože žalobca sa

v priestupkovom konaní nestotožnil s výškou škody podľa odborného vyjadrenia, so svojim nárokom
bol odkázaný na konanie na náhradu škody na príslušnom všeobecnom súde. V konaní bolo rovnako
nesporne preukázané, že spoločnosť VZ s. r. o. ako vlastník motorového vozidla uhradil spoločnosti
Target Komárno, spol. s r. o. podľa vykonanej zákazky zo dňa 18. 02. 2013 za poškodený kľúč od
motorového vozidla a štartovacej skrinky sumu 196,24 eura vrátane DPH. V konaní predložil žalobca

príjmový doklad od spoločnosti VZ s. r. o. z 18. 02. 2013, z ktorého vyplýva, že táto spoločnosť
od neho dňa 18. 02. 2013 prijala platbu vo výške 196,24 eura. Napriek uvedeným skutočnostiam
odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že protiprávnym konaním
žalovaného došlo ku škode na majetku spoločnosti VZ s. r. o. Iža, došlo k poškodeniu kľúča a spínacej
skrinky na motorovom vozidle v jeho vlastníctve, a preto zodpovednostný vzťah z protiprávneho konania

žalovaného vznikol medzi spoločnosťou VZ s. r. o. Iža a žalovaným. Pokiaľ žalobca uhradil sumu
196,24 eura spoločnosti VZ s. r. o., je potrebné uviesť, že nie je zrejmé, na základe akého právneho
titulu žalobca uskutočnil toto plnenie, keď škodu na majetku spoločnosti VZ s. r. o. Iža on nespôsobil,
ale túto spôsobil žalovaný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo potom potrebné dospieť k záveru,
rovnako ako súd prvej inštancie, že žalobca nie je poškodeným v časti nároku vo výške 196,24 eura,

ktorá suma predstavuje náklady spojené s opravou kľúča a spínacej skrinky na motorovom vozidle vo
vlastníctve spoločnosti VZ s. r. o., a preto mu nemohol vzniknúť nárok na uplatnenie si tejto škody vo
vzťahu k žalovanému.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 196,24 eura s 8,05% úrokom od podania žaloby ako vecne správny
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP.

10. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pokiaľ ide o
náhraduškodynaroztrhnutejretiazkežalobcu,dospelkinémuprávnemunázoruakosúdprvejinštancie.

V konaní bolo nesporne preukázané rozhodnutím Okresného úradu Komárno zo dňa 01. 10. 2013 č. k.
Ek-249, 250/2013-TR, že žalovaný spolu s V. L. sa voči žalobcovi dopustili priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu v zmysle Zákona o priestupkoch, pričom okrem drobného ublíženia na zdraví mu
spôsobili aj škodu na majetku, keď pri fyzickom napadnutí žalovaný spôsobil nielen zalomenie kľúča v
zapaľovaní motorového vozidla TOYOTA Avensis (patriaceho spoločnosti VZ s. r. o.), ale spôsobil mu i

ďalšiuškodu,atoroztrhnutieretiazkyzožltéhokovu,akoajkošele.Sosvojimnárokomnanáhraduškody
bol žalobca správnym orgánom odkázaný na príslušný všeobecný súd. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že aj pokiaľ by správny orgán neodkázal poškodeného so svojim nárokom na náhradu škody na
uplatnenie v občianskom súdnom konaní, tento nárok si žalobca môže uplatniť aj bez toho. V správnom
rozhodnutí sa konštatuje, že z obsahu odborného vyjadrenia zo dňa 21. 02. 2013 vyplynulo, že hodnota

opravy spínacieho uzáveru retiazky z bieleho kovu bola určená vo výške 20 eur. Žalovaný vypočutý pred
súdom prvej inštancie uviedol, že akceptoval priestupkové konanie len kvôli tomu, že sa otec žalobcu
vyjadril, že si nebudú nárokovať škodnú udalosť. Pokiaľ ide o samotnú retiazku, uviedol, že v jednom
papieri sa píše, že retiazka bola zo žltého kovu, v ďalšom, že bola z bieleho kovu. Keď retiazka spadla
na zem, on ju zdvihol a odovzdal žalobcovi.

11. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím Ústavného súdu SR o tom, či určitý právny predpis nie
je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo Európskeho súdupre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.

12. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný priestupok, znamená vždy konštatovanie zavineného
protiprávneho konania určitého páchateľa, a preto v zmysle § 193 CSP je súd týmto rozhodnutím
viazaný, avšak iba pokiaľ ide práva a konanie tohto páchateľa. Ak však okolnosti prípadu nasvedčujú

tomu, že na vzniknutej škode sa okrem páchateľa priestupku mohla podieľať iná osoba svojim konaním,
nie je súd pri skúmaní podmienok spoluzodpovednosti tejto ďalšej osoby výrokom o vine páchateľa
priestupku podľa § 193 CSP viazaný.

13. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada, ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

14. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 442 upravuje rozsah a spôsob náhrady škody na veciach.

Náhrada škody je proces, v rámci ktorého sa zisťujú okolnosti vzniku zodpovednosti za škodu, najmä
to, kto za škodu zodpovedá a aká výška škody sa má uhradiť poškodenému. Prostredníctvom náhrady
škody sa má poškodený dostať do takého majetkového stavu, ako keby ku škode vôbec nedošlo.

Majetková ujma vzniká vlastníkovi už samotným poškodením, stratou alebo zničením veci. Výška škody

potom predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu,
a to bez ohľadu na to, či boli finančné prostriedky na opravu veci skutočne vynaložené alebo nie, a či
poškodená vec bola opravená alebo nie. Ide len o jeden spôsob stanovenia výšky náhrady škody; ďalší
možným a frekventovaným spôsobom stanovenia výšky náhrady za poškodenie veci je zistenie hodnoty
poškodenej veci v porovnaní s jej hodnotou pred poškodením (uznesenie NS ČR z 23. 09. 2008 sp. zn.

25Cdo 3010/2006).

15. Pri opraviteľnom poškodení predmetu predstavuje skutočnú škodu náklad na nutnú úpravu, ak
sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Ak v opravovni bude odstránené vzniknuté
znehodnotenie, možno žiadať aj ďalšiu náhradu z toho dôvodu.

Z vyššie uvedeného je možné dospieť k záveru, že výšku peňažnej náhrady, ktorá predstavuje náklady
na uvedenie do pôvodného stavu, je potrebné zistiť a stanoviť objektívne a nezávisle na náhodilých
okolnostiach nesúvisiacich so škodnou udalosťou. Je potrebné vychádzať z ceny opravy, ktorú by
účtovala opravovňa v danom mieste a čase. Takéto náklady by musel vynaložiť škodca. Pokiaľ by

vlastným pričinením nespôsobil žalobcovi škodu na poškodenej retiazke, poškodený by nebol nútený
vynaložiť na uskutočnenie opravy takúto čiastku.

16. Podľa názoru všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale aj názoru Ústavného súdu ČR (z 20.
11. 2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už boli, resp. majú

byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že protiprávnym konaním
žalovaného došlo k vzniku škody na strane žalobcu ako poškodeného, keď protiprávnym konaním

žalovaného došlo okrem roztrhnutej košeli i k poškodeniu retiazky, ktorú mal žalobca na sebe v čase
spáchania priestupku žalovaným. Z obsahu odborného vyjadrenia, ktoré je obsiahnuté v priestupkovom
rozhodnutí, vyplynulo, že hodnota opravy spínacieho uzáveru retiazky (z bieleho kovu) bola určená na
sumu 20 eur. Takúto výšku škody si žalobca v konaní uplatnil a výšku tejto sumy nerozporoval v konaníani žalovaný. Sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pri incidente so žalobcom došlo k spadnutiu
retiazky žalobcu na zem, ktorú mu zdvihol a podal. Sám teda pripustil, že k roztrhnutiu retiazky došlo,
keďže táto spadla na zem. Žalovaná výška škody v sume 20 eur je podľa názoru odvolacieho súdu

primeraná a objektívna, stanovená v priestupkovom konaní odborným vyjadrením, ktoré odvolací súd
nemal - vzhľadom na výšku tejto sumy, ako aj hospodárnosť konania - dôvod spochybňovať.

Odvolací súd sa nestotožnil s posúdením majetkovej škody v zmysle doterajších rozhodnutí (R 7/1992,
R 5/1978, R 71/71, R 12/1991), v zmysle ktorých majetková škoda poškodenému vzniká až vynaložením

týchto nákladov (nákladov na opravu poškodenej veci), keď vychádzal z toho, že žalobcovi skutočná
škoda na roztrhnutej retiazke vznikla momentom protiprávneho konania žalovaného, ktorý za svoje
konanie zodpovedá. Škodu teda predstavujú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť, aby vec bola uvedená
do pôvodného stavu, bez ohľadu na to, či tieto náklady žalobca vynaložil alebo nie. Je nesporné,
že škoda na retiazke mu vznikla, čím sa jednoznačne znížila hodnota jeho majetku, teda hodnota
poškodenej retiazky.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že
žaloba žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 20 eur z titulu náhrady škody na poškodenej retiazke
žalovaným je dôvodná, a preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,
že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 20 eur s 8,05% úrokom z omeškania od podania žaloby, t. j.

od 23. 11. 2015 až do zaplatenia.

17. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 a 2 CSP. V danom prípade je možné konštatovať, že obe strany konania mali vo veci len čiastočný
úspech, pričom v prevažnej miere väčší úspech mal v konaní žalovaný. Vzhľadom na to, že z obsahu

spisu nevyplýva, že by žalovanému vznikli trovy konania a tento si žiadne trovy ani neuplatnil, odvolací
súd rozhodol, aj vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania v zmysle čl. 17 CSP tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal, pričom odvolací súd už nerozhodoval o samotnom nároku (v zmysle §
262 ods. 1 CSP), ale o celkových trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania,
keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli, ani žiadne z obsahu spisu nevyplývajú.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).