Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/353/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230177
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116230177.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31340890, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N., A. XXX/X, v konaní o zaplatenie 1.889,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 25Csp/206/2016-80 zo dňa 7. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 497

Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2, § 3, § 101, § 112 Občianskeho
zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho mal
za preukázané, že žalobca so žalovaným dňa 28.05.2012 uzavrel zmluvu o úvere na základe čoho mu
poskytol finančné prostriedky. Žalovaný nedodržal zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 30.10.2013
určil splatnosť celého dlhu. Žalobca si žalobou uplatnil sumu 1.889,96 eura, úrokov v sume 1.841,13
eura, s úrokom výške 24,5 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania

vo výške 5,25 % zo sumy 1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia. Žaloba na súd bola podaná dňa
14.11.2016.

1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že spotrebiteľský charakter zmluvy predurčuje aplikáciu ustanovení
Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho vzťahu, ktorý je podľa Obchodného
zákonníka absolútny obchod. Na ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa prihliada

súd i v prípade zmluvných vzťahov vzniknutých pred kodifikáciou uvedeného zákonného ustanovenia.
Podľa § 52 ods. 2 veta tretia, všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Obe tieto normy nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom. Poukázal na to, že v danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí

spotrebiteľskú zmluvu - úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z., na ktorú sa vzťahuje aj ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie posúdil námietku premlčania podľa Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba trojročná. Žalobca zosplatnil celý dlh žalovaného ku dňu
30.10.2013 a od nasledujúceho dňa po splatnosti dlhu žalovaného začala plynúť premlčacia doba, teda
od 01.11.2013. Návrh bol podaný dňa 14.11.2016, to znamená po troch rokoch a 13 dňoch. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal plnú

náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 365
ods. 1 písm. a) až h) CSP a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
nové konanie a rozhodnutie alternatívne zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Žalobca namietal

nesprávne posúdenie premlčania súdom. Poukázal na to, že k predčasnému zosplatneniu došlo dňa
30.10.2013, avšak ako je zrejmé z obálky, výzva na úhradu dlžnej sumy bola na pošte uložená dňa
05.11.2013, pričom žalobcovi sa výzva vrátila ako neprevzatá zásielka dňa 28.11.2013. Poukázal aj na II.
časť Všeobecnýchobchodnýchpodmienokbod3.4.stým,žežalobcasinemoholuplatniťprávoprvýkrát
skôr, ako dňa 28.11.2013, resp. 01.12.2013, nakoľko pred týmto dňom žalobca nemal ani nemohol mať

vedomosť o tom, že si právo môže uplatniť prvýkrát na súde. Zdôraznil tiež, že výzva na úhradu dlžnej
sumy je zo dňa 30.10.2013, avšak na základe uvedenej výzvy bola žalovanému poskytnutá lehota 10
dní na dobrovoľné plnenie, preto ani v tomto prípade by si žalobca nemohol právo na súde prvýkrát
uplatniť dňa 30.10.2013. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že premlčacia
doba mohla začať plynúť až dňa 01.12.2013, a teda k jej uplynutiu dňom podania žaloby nemohlo dôjsť.
Záverom žalobca zastal názor, že na ustanovenie § 52 odsek 2 zákona Občianskeho zákonníka sa

vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1.4.2015.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu voči rozsudku nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušiť vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Predmetom konania je žaloba, doručená súdu prvej inštancie dňa 14.11.2016, ktorou sa žalobca voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.889,96 eura, úrokov v sume 1.841,13 eura, s úrokom výške
24,5%zosumy1.889,96euraod08.11.2016dozaplatenia,úrokuzomeškaniavovýške5,25%zosumy
1.889,96 eura od 08.11.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca poskytol žalovanému dňa

30.8.2012úvervzmyslezmluvyoúvere. Výškaúverubola2000eur,výškamesačnejsplátky56,29eura,
počet splátok 72, úroková sadzba 24,50% a RPMN 27,45%. Žalovaný sa dostal do omeškania. Žalobca
preto úver zosplatnil ku dňu 30.10.2013 a výzvou z rovnakého dňa vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy 2 118,55 eura v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy.

7. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu dospel k záveru o nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre premlčanie nároku žalobcu, ktoré v zmysle
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. bol povinný súd skúmať ex offo. Žalovaný námietku premlčania v
konaní nevzniesol. Odvolací súd však v čase rozhodovania musel vychádzať z Nálezu Ústavného
súdu Slovenskej republiky ÚS 11/2016 zo dňa 7.02.2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl.
1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky“. V odôvodnení tohto rozhodnutia Ústavný súd SR okrem
iných argumentov uvádza: „... aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného
súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné

interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou
zákonnej normy ako účel právnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad
rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v
klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“
V rozhodnutí ďalej uviedol: „Ústavne relevantnou časťou návrhu je ďalej otázka temporality, pretože

norma je formulovaná procesne, ale lokalizovaná v špeciálnej norme na ochranu spotrebiteľa, teda
ani na pôdoryse Občianskeho zákonníka, ani na pôdoryse Civilného sporového poriadku, a súd nie
je označený ako súd, ale ako podmnožina orgánov rozhodujúcich o nárokoch. Ústavný súd vníma
zvýšenú ochranu hmotnoprávnych horizontálnych právnych vzťahov. Časová pôsobnosť procesnýchnoriem má však chrániť legitímne očakávania jednotlivca. Princípy časovej pôsobnosti práva pôsobia
ako mechanizmus ochrany subjektívnej slobody jednotlivca pred štátom. Sú to pravidlá namierené proti
štátu ako regulátorovi.“

8. Z vyššie uvedeného vyplýva, že posúdenie danej veci vznesením námietky premlčania zo strany súdu
ex offo už nie je možné v súčasnosti akceptovať vzhľadom na vyššie citovaný Nález Ústavného súdu SR
ÚS 11/2016 zo 7.02.2018, podľa ktorého je tento postup v rozpore s princípom rovnosti strán konania.

9. S poukazom na uvedené odvolací súd najmä z dôvodu zmeny právnej úpravy (Nález Ústavného súdu
SR ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b ) CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne
preskúmať nárok žalobcu a vo veci rozhodnúť. Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).