Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 6, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200656
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu Y. A., trvale
bytom ul. Y. XXX/XX, XXX XX B. C., právne zastúpeného Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária,
s.r.o., konajúcej JUDr. Marošom Prosmanom, konateľom a advokátom, so sídlom v Trnave, ul. Hlavná č.
31, 917 01 Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, adresa na doručovanie Mierová 23, 815 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 11. marca XXXX č.: XXXXXXX/XXXXX/XXXX/CI na základe žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žalobca v žalobe dôvodil tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj postup sú nezákonné z dôvodov
nedostatočne zisteného skutkového stavu na posúdenie veci, nesprávneho právneho posúdenia veci a
v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pritom

poukázal na výrok prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného.
Ďalej argumentoval tým, že tak v odvolaní, vo vyjadrení k určeniu dane namietal, že nebola odobratá
vzorka, čím správcovi dane chýba podstatný a kľúčový dôkaz o predmete dane. Správca dane vykonal
síce daňový dozor v priestoroch autoservisu, ktorých vlastníkom je T. A., avšak aj napriek jeho
prítomnosti pri daňovom dozore nebola odobratá vzorka z tovaru nachádzajúceho sa v uvedených
priestoroch. Z Protokolu o odobratí vzorky vyplýva, že táto bola odobratá v garáži č. XXXX patriacej J.
T., čo bolo vykonané podľa žalobcu v rozpore s tým, čo žalovaný tvrdí vo svojom rozhodnutí.

Predmetom vyrubovacieho konania podľa žalobcu je tovar, o ktorom má žalovaný podozrenie, že je
tabakom v množstve 518,30 kg zaisteného v priestoroch autoservisu a základným predpokladom pre
vyrubenie dane je ustálenie, či tovar je predmetom dane a na to môžu slúžiť jedine výsledky odborných
expertíz na základe odobratých vzoriek.
Teda zákonná podmienka vyjadrená v § 48 ods. 5 Daňového poriadku nebola splnená, pretože správca
dane nepoužil ako výhodu pre žalobcu absenciu odobratej vzorky a neprihliadol na zistené okolnosti, z
ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt.

Žalobca poukázal v žalobe na to, že pomôcky uvedené správcom dane (výzva na podanie daňového
priznania a oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok) sú len procesnými úkonmi a podľa neho ani
jedna z pomôcok nie je pomôcka, na základe ktorej by bolo možné ustáliť, že tovar je predmetnom dane.Dôvodil opätovne tým, že bez vzorky odobratej pri daňovom dozore z tovaru, ktorý má byť následne
predmetom daňovej kontroly nie je možné viesť konanie vo veci vyrubenia dane. Keďže v konaní boli
použité pomôcky, ktoré nesmerujú k zisteniam o základe dane a sadzbe dane a správca dane, ani

žalovaný neprihliadol na skutočnosť, že z tovaru nie je odobratá vzorka, porušil ustanovenia § 48 ods.
5 Daňového poriadku.
Ďalej žalobca argumentoval tým, že ak toto namietal, že nebola odobratá vzorka z tovaru z autoservisu,
bolo povinnosťou žalovaného na túto „výhodu“ prihliadať a daňové konanie zastaviť. Takýto postup je v
súlade s § 3 ods. 1 v spojení s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný svojim postupom

porušil článok 48 ods. 2 a 47 ods. 3 Ústavy SR, pričom vo svojom vyjadrení z 06.05.2013 žalobca na
túto podstatnú vadu konania poukázal.
Zároveň namietal, že rozhodnutie správcu dane nie je schopné prieskumu v intenciách § 74 ods. 5
Daňového poriadku a zároveň argumentoval poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku,
ktoré nebolo dodržané s poukazom na § 48 ods. 5 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko podľa neho
žalovaný ako odvolací orgán mal rozhodnutie správcu dane zrušiť a uložiť mu rešpektovať § 48 ods.

5 Daňového poriadku. Preto považuje rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie colného
úradu za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a teda v rozpore s § 3 ods. 1 v spojení s § 63 ods.
5 Daňového poriadku.

K žalobe sa písomným podaním zo dňa 23.06.2014 vyjadril žalovaný, ktorý s poukazom na dôvody
napadnutého rozhodnutia navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd preukázané, že Colný úrad W. rozhodnutím

zo dňa 04.12.2013 pod č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX ako príslušný orgán na základe zákona č.
333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších
predpisov vydal predmetné rozhodnutie, ktorým v zmysle § 68 ods. 2 v spojení s ods. 5 zákona č.
563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 v
znení neskorších predpisov určil daňovému subjektu - fyzickej osobe Y. A., r.č. XX XX XX/XXXX, Y. XXX/

XX, XXX XX B. C. základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008
v množstve 518,30 kg tabaku a vyrubil spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie
15.02.2008 vo výške 33.204,50 Eur, ktoré určil Colný úrad W., pobočka Colného úradu, W. 1, XXX XX
B. C. podľa pomôcok. Daňovému subjektu vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových
výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. v znení

platnom a účinnom v čase vzniku daňovej povinnosti a podľa § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004
Z.z. je osobou povinnou platiť daň.
Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že daňový subjekt nepodal daňové
priznanie do troch pracovných dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti dňa 15.02.2008 a neurobil tak
ani na základe výzvy správcu dane na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane z

tabakových výrobkov zo dňa 08.08.2012. Správca dane citoval ustanovenie § 15 ods. 3 Daňového
poriadku a dôvodil tým, že daňovému subjektu vznikla dňa 15.02.2008 daňová povinnosť podľa § 11 ods.
2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení platnom a účinnom
v čase vzniku daňovej povinnosti z dôvodu zistenia držby tabaku, na ktorého obchodný názov ako aj
hmotnosť kilogramov poukázal v odôvodnení rozhodnutia. Pri stanovení spotrebnej dane boli použité zo

strany správcu dane pri určení dane pomôcky, ktoré použil v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 Daňového
poriadku a to konkrétne zápisnica o miestnom zisťovaní, rozhodnutia o zabezpečení tovaru, ako aj
rozhodnutie o prepadnutí tovaru, výzva na podanie daňového priznania a zaplatenia dane z 08.08.2012,
Oznámenie zo dňa 04.09.2012, Oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 23.01.2013.
Ďalej prvostupňový správny orgán poukázal na postup Colného úradu W., ktorý predchádzal vydaniu

samotného rozhodnutia s poukazom na vykonanú súčinnostnú akciu s colníkmi pobočky Colného
kriminálneho úradu W., príslušníkmi úradu Justičnej a kriminálnej polície W. a úradu Hraničnej a
cudzineckej polície W. zo dňa 15.02.2008 zameranú na odhaľovanie priestupkovej a trestnej činnosti v
súvislosti s tovarom, na ktoré sa uplatňuje spotrebná daň. Prvostupňový správny orgán teda poukázal
na celý postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, ako aj na jednotlivé rozhodnutia, ktorými jednak

zabezpečoval tovar, ako aj rozhodol o jeho následnom prepadnutí.
Správca dane poukázal na obsah ustanovenia § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z., podľa
ktorého daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa nachádzajú, alebo
sa nachádzali u osoby, ak táto osoba nevie preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia tabakovýchvýrobkov v súlade s týmto zákonom a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s tabakovými
výrobkami ako vlastnými, pričom podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona osobou
povinnou platiť daň pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona je osoba, ktorá

nevie preukázať v súlade s týmto zákonom pôvod, alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov u
nej zistených, ktoré sa u nej nachádzajú, alebo sa u nej nachádzali a to bez ohľadu na to, či nakladá
alebo nakladala s tabakovými výrobkami ako vlastnými. S poukazom na ustanovenie § 165 Daňového
poriadku, správca dane začal konanie vo veci vzniku daňovej povinnosti, ktoré je novým a samostatným
konaním a výzvou na podanie daňového priznania a zaplatenie spotrebnej dane zo dňa 08.08.2012

vyzval daňový subjekt, aby podal daňové priznanie. Nakoľko sa jedná o nové a samostatné konania
správca dane postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z.z. Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona, správca
dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na
výzvu správcu dane.
Na základe uvedených skutočností preto v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 citovaného zákona zaslal
Colný úrad W. daňovému subjektu oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo dňa 23.01.2013, v

ktorom mu oznámil, že dňa 25.01.2013 začína colný úrad určovať daň podľa pomôcok z uvedeného
tabaku, ktorý bol jeho osobe zadržaný.
Správca dane nezistil žiadne okolnosti v zmysle ustanovenia § 48 ods. 5 citovaného zákona, z ktorých
by vyplývali výhody pre daňový subjekt pri určovaní dane, aj keď ním neboli uplatnené. Na základe
výsledku colný úrad vypočítal spotrebnú daň z tabaku podľa príslušných ustanovení zákona č. 106/2004

Z.z. v znení účinnom v čase zistenia predmetného tabaku a to podľa ustanovenia § 5 ods. 1, ods. 6
a § 6 ods. 1 citovaného zákona. Protokol o určení dane podľa pomôcok zo dňa 21.03.2013 spolu s
výzvou na podanie vyjadrenia k Protokolu o určení dane podľa pomôcok zo dňa 21.03.2013 daňový
subjekt prevzal 13.04.2013 a právny zástupca daňového subjektu v zmysle § 49 ods. 2 sa písomne
vyjadril v lehote 15 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, ktoré vyjadrenie bolo doručené colnému

úradu 09.05.2013. Vo vyjadrení daňový subjekt uviedol, že neboli splnené zákonné predpoklady na
určenie dane podľa pomôcok a ide o predčasné závery o vzniku daňovej povinnosti, pričom tovar podľa
neho nemal byť predmetom dane. Ďalej daňový subjekt uviedol, že správca dane určil daň podľa
pomôcok, ktoré nesmerujú k určeniu dane. Podľa neho pomôcky, o ktoré oprel colný úrad svoje skutkové
závery v Protokole o určení dane podľa pomôcok, na základe ktorých nemôže podľa daňového subjektu

správca dane spoľahlivo určiť daň. Ďalej daňový subjekt vo vyjadrení argumentoval tým, že správca
dane neprihliadol na skutočnosti, z ktorých vyplývali výhody pre neho, čím porušil ustanovenie § 48
ods. 5 Daňového poriadku. V tejto súvislosti zdôraznil, že bolo potrebné, aby správca dane prihliadol na
zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt aj keď ním neboli uplatnené. Daňový
subjekt ďalej zdôraznil to, že odobratá bola vzorka z tovaru, ktorý bol zabezpečený v objekte autoservisu

P. V celom protokole správca dane síce rozsiahlo popisuje, čo všetko našiel a v akom balení, ale nikde
neexistuje jediný dôkaz, čo to bol tabak alebo iný druh tovaru s podobnými charakteristikami ako tabak
bez toho, aby bol predmetom dane podľa § 4 zákona č. 106/2004 Z.z. Na základe tohto tvrdenia správca
dane teda pre účely zistenia predmetu dane použil vzorku tovaru odobratého v inom čase a na inom
miestne, ale takáto vzorka nepredstavuje žiaden dôkaz ani pomôcku o tom, že tovar z autoservisu je

totožný so vzorkou iného tovaru.
V tejto súvislosti daňový subjekt argumentoval ďalej aj tým, že tovar, ku vlastníctvu ktorého sa postupne
prihlásil on sám a ktorý na zabezpečený tabak vo všetkých prevádzkach cestou svojho právneho
zástupcu predložil nadobúdacie doklady.
Nakoľko všetok zabezpečený tabak bol vlastníctvom Y. A., na tento tabak boli predložené rovnaké,

spoločné doklady a bol podľa jednotlivých druhov rovnako balený, správca dane preto pristúpil
k odobratiu vzoriek tabaku podľa jednotlivých druhov. Dňa 07.11.2013 bola právnemu zástupcovi
daňového subjektu doručená písomnosť - doručenie termínu prerokovania pripomienok k Protokolu o
určení dane podľa pomôcok zo dňa 06.11.2013, v ktorom colný úrad daňovému subjektu určil termín na
prerokovaniepripomienoknadeň28.11.2013včaseo09.00hod.vpobočkeColnéhoúraduB.C.,pričom

právnyzástupcauvedenúpísomnosťprevzaldňa07.11.2013aprerokovaniapripomienoksanezúčastnil
daňový subjekt ani jeho právny zástupca. O uvedených skutočnostiach bol spísaný Úradný záznam
zo dňa 02.12.2013. Na základe preverených skutočností colný úrad rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O odvolaní, ktoré obsahuje totožné skutočnosti ako sú uvádzané jednak vo vyjadrení k protokolu, ako aj
v žalobe rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR so sídlom Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 11.03.2014
pod č. XXXXXXX/XXXXX/XXXX/CI tak, že nevyhovelo odvolaniu daňového subjektu podľa § 74 ods.5 Daňového poriadku a rozhodnutie Colného úradu W. zo dňa 04.12.2013 pod sp. zn. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX potvrdilo.
Žalovaný dôvodil poukazom na prvostupňové rozhodnutie Colného úradu v W., ktorým colný úrad podľa

§ 68 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. určil odvolateľovi (daňovému subjektu) za zdaňovacie obdobie
15.02.2008 základ spotrebnej dane z tabakových výrobkov v množstve 518,30 kg tabaku a vyrubil
spotrebnú daň vo výške 33 204,50 Eur podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej
dani z tabakových výrobkov v spojení s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z. Poukázal na dôvody
odvolania, ktoré sú ako už súd uviedol totožné s dôvodmi uvedenými v žalobe a zároveň poukázal na

celý priebeh konania a postup colného úradu, ktorý predchádzal vydaniu prvostupňového rozhodnutia
colného úradu.
Žalovaný argumentoval ďalej tým, že odvolateľ nevedel preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia
tovaru a preto mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie, pričom na splnenie tejto povinnosti bol
vyzvaný colným úradom písomnou výzvou zo dňa 08.08.2012, na čo reagoval odvolateľ nesúhlasným
Oznámením zo dňa 22.08.2012. Colný úrad preto pristúpil k určeniu spotrebnej dane podľa pomôcok,

o čom odvolateľa informoval Oznámením z 23.01.2013. Postup a výsledok určenia spotrebnej dane
zaznamenal správca dane v Protokole z 21.03.2013, ku ktorému sa odvolateľ vyjadril písomným
vyjadrením z 06.05.2013. Na prerokovaní protokolu o určení spotrebnej dane podľa pomôcok, ktorý bol
stanovený Colným úradom W. na deň 28.11.2013 sa nedostavil tak daňový subjekt, ako aj jeho právny
zástupca a preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, voči ktorému podal daňový subjekt

odvolanie.
Žalovaný ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval príslušné ustanovenia zákona č. 106/2004 Z.z. o
spotrebnej dani z tabakových výrobkov, ako aj zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a zároveň
sa podrobne vyjadril ku všetkým námietkam odvolateľa podaných v odvolaní. Konštatoval, že sa
nestotožňuje s námietkou odvolateľa, že určenie základu a sadzby spotrebnej dane je predčasné z

dôvodu vedených súdnych konaní, ako aj z dôvodu akceptácie listinných dokladov odvolateľa daňovým
úradom. Colný úrad ako správca dane posudzuje vznik daňovej povinnosti odvolateľa a pristupuje k
určeniu základu a sadzby spotrebnej dane samostatne zo zákona v autonómnom daňovom konaní,
vedenom v režime osobitného procesného postupu, v ktorom sa vykonáva komplexné dokazovanie a v
ktorom odvolateľ ako účastník má právo hájiť svoje práva a oprávnené záujmy. Colný úrad bez ohľadu na

vedenie súdnych konaní, či postoja daňového úradu s poukazom na predmet dane začal toto konanie.
Ďalej odvolací orgán považuje za nedôvodné aj ďalšie námietky odvolateľa, hlavne že je otázne, či
uvedený tovar je predmetom dane, pričom podľa žalovaného táto námietka predstavuje iba účelovú
obranu zo strany daňového subjektu, pričom správny orgán dôvodí tým, že zákon č. 106/2004 Z.z. tabak
a tabakové výrobky definuje presne vo svojom ustanovení § 4 a zároveň poukazuje na to, že v opačnom

prípade by uplatnenie zákona č. 106/2004 Z.z. bolo vylúčené, keďže pri každom nakladaní a tým aj
súvisiacou formálnou deklaráciou, faktúrami, dodacími listami a pokladničnými bločkami by bolo pri
zamýšľanej transakcii najprv potrebné znalecké skúmanie, pričom znalecké skúmanie zisteného tabaku
je fakultatívne a správca dane k nemu pristúpi napr. na účely zistenia pôvodu tabakového výrobku,
alebo keď daňový subjekt tvrdí, že sa jedná o denaturovaný tabak, čo v tomto prípade nebolo. Ako

vyplýva zo záverov CR SR jednoznačne bolo konštatované, že vzorku tvorili tabakové listy a tabakový
prach a neobsahovala prímesy netabakového charakteru. Z expertízy ďalej vyplynulo popretie tvrdení
odvolateľa o denaturácii tabaku a naopak v spojení s charakteristikou tabaku v zmysle § 4 citovaného
zákona bolo potvrdené, že vzorka predstavuje tabak podliehajúci spotrebnej dani podľa zákona č.
106/2004 Z.z. Neobstojí ani zdôraznenie odvolateľa, že CR SR skonštatovalo iba, že nevylučuje

zatriedenie vzorky do položky 240310 HS, pričom ustanovenie § 4 citovaného zákona tabak ako tovar
podliehajúci spotrebnej dane nedefinuje vo vzťahu k jeho zatriedeniu v položke HS. Tvrdenie daňového
subjektu je len jeho subjektívnym konštatovaním bez dôkaznej sily, preto v konkrétnom prípade ani
nebolo čo zo strany colného úradu vyvracať to, na čo poukázal daňový subjekt. Na dôvažok dôkazné
kroky správcu dane už stavia samotné tvrdenie odvolateľa do pozície nepravdy.

Odvolací orgán ďalej nesúhlasil ani s ďalšou námietkou odvolateľa, že pomôcky, ktoré uviedol colný úrad
v Protokole o určení dane podľa pomôcok nie sú pomôckami, ktoré by smerovali k záverom o určení
základu dane a sadzby dane. Odvolací orgán zdôraznil, že z ustanovenia § 48 ods. 3 Daňového poriadku
vyplýva, čo sú to pomôcky a v konkrétnom prípade pre určenie základu dane boli rozhodujúce informácie
o druhu zisteného tovaru, jeho množstve, či dôvody, prečo vznikla odvolateľovi daňová povinnosť a

prečo colný úrad pristúpil k určeniu dane na základe pomôcok. Je zrejmé, že v konkrétnom prípade
najrelevantnejším dokladom potvrdzujúcim zistenie tovaru, jeho charakter, množstvo je Zápisnica o
miestnom zisťovaní zo dňa 15.02.2008 a taktiež doklad - bezúspešná výzva správcu dane na podanie
daňového priznania preukazujúca oprávnenosť ale aj povinnosť správcu dane k určeniu spotrebnej danepodľa pomôcok. Vzhľadom na skutkový stav preto s poukazom na dostatočne deklarované pomôcky v
zmysle § 49 ods. 1 Daňového poriadku podľa odvolacieho orgánu postupoval Colný úrad W. správne. Pri
určení dane ďalej postupoval správca dane aj v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 Daňového poriadku,

čo namietal v námietkach odvolateľ, pretože aj keď ustanovenie § 48 ods. 5 nepredstavuje zakotvenie
samostatného špeciálneho procesného inštitútu vo vzťahu k určovaniu dane podľa pomôcok, avšak
uvedené ustanovenie zo strany zákonodarcu predstavuje duplicitné zdôraznenie povinnosti správcu
dane postupovať pri určení dane podľa pomôcok v súlade so zásadou zákonnosti a zásadou ochrany
daňového subjektu, ktoré Daňový poriadok zakotvuje v § 3 a to práve vzhľadom na skutočnosť, že

na určení základu dane a jej výšky podľa pomôcok v prvom rade participuje iba správca dane. Z
citovaného ustanovenia podľa odvolacieho orgánu nevyplýva teda, že by pri určení dane podľa pomôcok
mal správca dane pri vedení konania v dokazovaní a hodnotení dôkazov postupovať inak, viac na
prospech daňového subjektu, než v zmysle všeobecného zákonného postupu. Ak teda správca dane
postupujevsúladesozásadouzákonnostiaochranydaňovéhosubjektupriurčenídanepodľapomôcok,
z ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku nevyplýva, že by správca dane mal výslovne v protokole

o určení dane podľa pomôcok konštatovať, či prihliadal resp. či zistil dôvody, ktoré sú na prospech
daňového subjektu. Výslovne v protokole o určení dane neanalyzuje posudzovanie prípadu podľa § 48
ods. 5 Daňového poriadku, čo však neznamená, že v intenciách uvedeného ustanovenia nepostupoval,
keďže dané skutočnosti, či správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami § 3 a § 48 ods. 5
Daňového poriadku budú vyplývať zo samotného komplexného obsahu protokolu o určení dane, resp.

rozhodnutia o vyrubení dane. Na základe uvedeného preto odvolací orgán s poukazom na ustanovenie
§ 11 ods. 2 písm. a) zákona č. 106/2004 Z.z., ako aj podľa obsahu ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového
poriadku považuje postup správcu dane za správny a zákonný.
Neobstojí ani ďalšia námietka odvolateľa podľa žalovaného, že z tovaru, ktorý je predmetom daňového
konania nebola odobratá vzorka, pretože dňa 15.02.2008 na základe príkazu na prehliadku iných

priestoroch a pozemkov vykonali colníci spolu s príslušníkmi iných zložiek akciu na viacerých miestach
a to X. so súpisným číslom XXXX, ako aj W. Q. K. č. X a garáže so súpisným číslom XXXX a pri
týchto prehliadkach bol okrem iného zabezpečený tovar, ku vlastníctvu ktorého sa postupne prihlásil
odvolateľ. Vo všetkých prípadoch bol balený tabak v rovnakých baleniach a na uvedený tabak predložil
odvolateľ rovnaké spoločné doklady o jeho údajnom nadobudnutí od totožných údajných dodávateľov.

Z uvedeného teda vyplýva, že vo všetkých prípadoch ide o tovar totožného charakteru, rovnakého
pôvodu, iba z rôznym miestom uskladnenia a preto colný úradu odobral na expertízne skúmanie iba
vzorku z garáže so súpisným číslom XXXX. Následne sa teda výsledky znaleckého skúmania vzorky
uplatnili vo všetkých daňových konaniach, v ktorých predmetom sú skutkové okolnosti prehliadok zo
dňa 15.02.2008.

Ďalej neobstojí ani posledná námietka odvolateľa a to, že došlo k porušeniu zásady zákonnosti
colným úradom podľa § 24 ods. 1 v zmysle ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku, pričom k
tejto skutočnosti a námietke sa vyjadroval odvolací orgán už vyššie pri námietke ohľadom použitia
ustanovenia § 48 ods. 5 a preto sa s týmto vyjadrením stotožnil. Na základe uvedených skutočností
rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho
orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o

žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu
žalobcu, ako aj povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a
jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože rozhodnutie žalovaného je zákonné a
správne a vydané v súlade so zákonom.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutia postupov verejnej správy ( ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. ).V zmysle ustanovenia § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej

samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Z ustanovenia § 244 ods. 3 vyplýva, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom
správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je
predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Pri preskúmavaní zákonnosti a postupov správneho orgánu súd prihliada len na tie vady pred správnym
orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

V súlade s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom SR v jeho rozhodnutí II. US 10/1999 senát
krajského súdu argumentuje tým, že v právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva
alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho
základného práva.

Vychádzajúc z obsahu žalobných námietok žalobcu krajský súd predovšetkým skúmal, či správne
orgány zistili dostatočne skutkový stav, či tento správne právne posúdili a hlavne či bol dodržaný
procesný postup, či je teda dôvodná námietka žalobcu o poručení zákonnosti s poukazom na
ustanovenie § 3, ako aj ustanovenia § 48 ods. 5 Daňového poriadku, ako aj príslušných ustanovení

zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov.

Akovyplývazustanovenia§3 ods.1Daňovéhoporiadku,prisprávedanísapostupujepodľavšeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, daňový
subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia, ako dôkaz
možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmäo rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 48 ods. 1 citovaného zákona, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak
daňový subjekt
a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,

b) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového
priznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,
c) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v
dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo
d) neumožní vykonať daňovú kontrolu.

Podľa § 48 ods. 2 citovaného zákona, správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa
pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa
pomôcok je deň uvedený v oznámení. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý
doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety.

Podľa § 48 ods. 3 citovaného zákona, správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré
má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť
najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov,

znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov
dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania
dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Podľa § 48 ods. 5 citovaného zákona, pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný
prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli
uplatnené.

Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o
určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah
tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj
súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani tabakových výrobkov, predmetom dane
sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodané na daňové územie z iného členského štátu
alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, tabakovým výrobkom sa na účely tohto zákona rozumie cigareta,
cigara, cigarka a tabak.

Podľa § 4 ods. 3 písm. c) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie tabakom

1. tabak na fajčenie rezaný alebo inak rozdrobený, zvláknený alebo na pásky zlisovaný, určený na
fajčenie bez ďalšieho priemyselného spracovania,
2. tabakový zvyšok vhodný na fajčenie, upravený na drobný predaj, ktorý nie je cigaretou podľa písmena
a) a cigarou alebo cigarkou podľa písmena b),
3. tabak podľa bodov 1 a 2 jemne rezaný, na vlastnoručné zhotovenie cigariet, ak obsahuje viac ako 25

% hmotnosti tabakových častíc so šírkou rezu užšou ako 1 mm.

Podľa § 4 ods. 6 citovaného zákona, tabakom sa na účely tohto zákona rozumie ajvýrobok,
a) ktorý pozostáva výlučne alebo čiastočne z iných látok ako tabak a ktorý spĺňa ostatné podmienky
podľa odseku 3 písm. c) s výnimkou podľa odseku 7,

b) neuvedený v odseku 3 písm. c), ak sa ponúka na použitie alebo sa použije ako tabakový výrobok
na fajčenie.

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká aj dňom predaja
spotrebiteľského balenia cigariet za cenu vyššiu, ako je cena uvedená na kontrolnej známke.

Podľa § 12 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa §
11 ods. 2 je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia
tabakových výrobkov, ktoré má v držbe.

Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona, daňový dlžník neuvedený v odseku 2 je povinný podať colnému

úradu daňové priznanie najneskôr do troch pracovných dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej
povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Medzi základné relevantné princípy upravené Daňovým poriadkom patrí napríklad zásada zákonnosti,

ktorá predovšetkým ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní, postupovať v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 3 ods. 1 Daňového poriadku).

V zmysle zásady súčinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje v

daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je
jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ustanovená v § 3 ods. 3
Daňového poriadku, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo.

Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 7 Daňového poriadku zásada rovnosti, podľa ktorej všetky daňové
subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. Vo svojej podstate vychádza prakticky
z ústavnej zásady rovnosti účastníkov zakotvenej v čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Ako ďalej z daňového

poriadku vyplýva, dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt
preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov. Skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencii a záznamov, ktoré je povinný

viesť (§ 24 ods. 1, 2 Daňového poriadku).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že dôvodom, pre

ktorý bolo vydané Colným úradom W. rozhodnutie o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov
za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 33 204,50 Eur bola tá skutočnosť, že daňovému subjektu
vznikla daňová povinnosť na spotrebnej dani z tabakových výrobkov za uvedené zdaňovacie obdobie
15.02.2008 podľa § 11 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v spojení s
ustanovením § 12 ods. 2 písm. a) je žalobca osobou povinnou platiť daň, nakoľko mu táto povinnosť

vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 3 Zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, podľa ktorého
ustanovenia je povinný daňový dlžník podať colnému úradu daňové priznanie do troch pracovných
dní nasledujúcich po dni vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Pri tomto závere vychádzal senát krajského súdu teda jednoznačne z obsahu administratívneho spisu,
hlavne zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 15.02.2008, ako aj z rozhodnutí o zabezpečení
07.03.2008, z 25.12.2011, z rozhodnutia o prepadnutí zo dňa 15.05.2012 a napokon jednoznačne ajz výzvy na podanie daňového priznania a zaplatenie dane Colného úradu W. zo dňa 08.08.2012
a oznámenia daňového subjektu negatívneho oznámenia daňového subjektu zo dňa 04.09.2012.
Podstatou vydania samotného rozhodnutia o vyrubení spotrebnej dane z tabakových výrobkov bolo

oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok vydaného colným úradom zo dňa 23.01.2013, ktorým
oznámením správca dane daňovému subjektu, tzn. žalobcovi jednoznačne oznámil, akým postupom
bude ďalej postupovať pri vydaní samotného rozhodnutia na základe určenia dane podľa pomôcok.
Pri určení dane podľa pomôcok vychádzal správca dane z protokolu o určení dane podľa pomôcok,
z ktorého napokon senát krajského súdu pri svojom závere vychádzal, ako aj z rozhodnutí správnych

orgánov a to Colného úradu W. a rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo napadnuté podanou žalobou.

Týmito listinnými dôkazmi, ktoré boli podstatou vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného bolo
jednoznačne preukázané, že u žalobcu vznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona
č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov účinného k 31.12.2008, pričom podľa tohto

zákonného ustanovenia daňová povinnosť vzniká aj dňom zistenia tabakových výrobkov, ktoré sa
nachádzajú alebo nachádzali u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak táto právnická alebo fyzická
osoba nevie preukázať pôvod, alebo spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov v súlade s týmto
zákonom, ako bez ohľadu na to, či nakladá, alebo nenakladá s tabakovými výrobkami ako vlastnými,
pričom súd jednoznačne poukazuje na obsah ustanovenia § 11 ods. 3 citovaného zákona, pričom za

takýto deň považuje aj súd, tak ako to uviedol colný úrad deň 15.02.2008.

Je nepochybné, že žalobcovi za zhabaný tabak v celkovom množstve 518,30 kg vznikla daňová
povinnosť, pretože žalobca preukázal vlastnícke právo k týmto tabakovým výrobkov, resp. k tabaku. Z

uvedeného dôvodu je daňovým dlžníkom pri vzniku daňovej povinnosti podľa § 11 ods. 2 zákona č.
106/2004 Z.z. spotrebnej dani z tabakových výrobkov, pretože ako fyzická osoba nevedel preukázať
v súlade s týmto zákonom pôvod, resp. spôsob nadobudnutia tabakových výrobkov, ktoré boli u neho
zistené.

Aj súd sa stotožnil s názorom colného úradu, že daňový dlžník podľa § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004
Z.z. je povinný podať colnému úradu daňové priznanie do troch pracovných dní nasledujúcich po dni
vzniku daňovej povinnosti a v rovnakej lehote zaplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pokiaľ nepodal žalobca daňové priznanie, na ktoré podanie ho vyzval správca dane v súlade s obsahom
ustanovenia § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z., čo bolo aj v tomto prípade správca dane postupuje
podľa nasledujúcich ustanovení Daňového poriadku.

Správca dane následne zistí základ dane a určí podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové
priznanie ani na výzvu správcu dane podľa § 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. (Daňového
poriadku).

V súlade s ustanovením § 13 ods. 3 zákona č. 106/2004 Z.z. správca dane daňový subjekt t. j.
žalobcu vyzval písomnou výzvou zo dňa 08.08.2012 na podanie daňového priznania a na zaplatenie
dane pod listom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktorý mu bol doručený dňa 20.08.2012. Listom,
ktorý bol doručený Colnému úradu W. dňa 04.09.2012 žalobca oznámil, že na základe výzvy colného

úradu na podanie s poukazom na ustanovenie § 165 zákona č. 563/2009 Z.z. považuje túto výzvu za
nedôvodnú a nezákonnú a zároveň poukázal na to, že nie je a nebolo jeho povinnosťou podať daňové
priznanie, pretože tovar nadobudol v súlade s platnými predpismi a všetky obchodné operácie boli riadne
zaúčtované.

Na základe uvedenej skutočnosti preto podľa § 48 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správca dane
zistil základ dane a určil podľa pomôcok, ak daňový subjekt - žalobca nepodal daňové priznanie ani navýzvu správcu dane a s poukazom na obsah ustanovenia § 48 ods. 3 správca dane určil daň podľa
pomôcok, ktoré mal k dispozícii a ktoré si zaobstaral bez súčinnosti s daňovým subjektom.
Pomôckami podľa tohto ustanovenia môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných

zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych
orgánov a obci, záujmových združení, výpisov z účtu vedených v bankách a vlastné poznatky správcu
dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov.

V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 Daňového poriadku, následne správca dane vyhotovil Protokol
o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručil žalobcovi, ku ktorému sa mal vyjadriť a tento následne
prerokovať dňa 28.11.2013, na ktorého prerokovanie pripomienok k protokolu sa nedostavil tak žalobca,
ako ani jeho právny zástupca.

Senát krajského súdu na základe týchto skutočností dospel k záveru, že nakoľko boli splnené podmienky
pre určenie dane podľa pomôcok, správca dane Colný úrad W. vyrubil správne žalobcovi základ
spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie 15.02.2008 vo výške 33.204,50 Eur
v súlade s vyššie citovanými zákonným ustanoveniami tak Zákona o spotrebnej dani z tabakových

výrobkov, ako aj v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku správne a zákonne.

Senát krajského súdu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v
rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a dospel jednohlasne k záveru, že dôvody žaloby neboli

preukázané, pretože rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Žalobné námietky uvedené žalobcom v žalobe rovnako ako žalovaný, aj súd považuje za bezpredmetné.

Vzhľadom na neúspešnosť žalobcu rozhodol senát krajského súdu o trovách konania v súlade s
ustanovením§250kods.1O.s.p.avzhľadomktomu,žežalovanýajpriúspechunemánároknanáhradu
trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.