Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/145/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815202872
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815202872.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1. R. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. X. XXXX/XX, XXX XX L. V. B., Š. N.D. T. I., 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/XX, XXX
XX T. Y., Š. N. T. I., 3. J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. XX, XXX XX L. V. B., Š. N. T. I., žalovaný v
3.rade zast. JUDr. Milanom Kenderešom, nar. 22.06.1977, bytom Mukačevská 4808/47, 080 01 Prešov
o zaplatenie 2257,26 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaným v 1., v 2. a 3.rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.04.2015 domáhal voči žalovaným v 1. až
3.rade / ďalej len žalovaní / spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2257,26 eur spolu s úrokom
z omeškania zo splátok za obdobie od 21.04.2011 do 11.08.2013 vo výške 186,73 eur a úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2257,26 eur od 12.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa
27.06.2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu

pohľadávku voči žalovaným. Pôvodný veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 06.02.2004 Zmluvu
č. 561156013 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v
znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3.rade prevzal na seba
ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné

náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym
obchodnom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez
ohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovéhovzťahu.VtakomtoprípadepoužitieustanoveníObčianskeho
zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna
úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl.
Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať

ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom
rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo 4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove.Právnevzťahyzozmluvyoúvereuzavretejpred1.1.2008saspravujúObchodnýmzákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že do31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v
§§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a
na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená

len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
(ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená
v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú
nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred
1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol

dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať
podľa ust. § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať
ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať
ustanovenia ObZ. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods.
2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna
dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v

čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č.
4rozsudkuspis.zn.:5Obo56/2007zodňa04.06.2008,vktoréhoodôvodneníuviedol:„Keďžeuplatnená
pohľadávka vyplýva zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie
je relevantné, že žalovaná nie je podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 4398,61 eur, ktorá pozostávala z istiny 3385,89 eur riadneho úroku
550,29 eur, úroku z omeškania 402,63 eur a ostatného príslušenstva 59,80 eur v súlade s prílohou
k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 59,80 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a

poplatky a sumu 402,63 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 4979,09 eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačných splátkach vo výške 66,39 eur vždy k 20 dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
splátky úveru splatné od 20.04.2011 do 20.01.2014 v počte 34 a celkovej výške 2257,26 eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.08.2013 do 20.01.2014 sa stali splatnými dňa 11.08.2013 kedy žalobca vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca
si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 11.08.2013 si žalobca uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa.
Žalovaníododňapostúpeniapohľadávky uhradilinauplatňovanésplátky0eur.Dlžnásumapozostávaz

34 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 2257,26 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). V ďalšom si vyčíslil úrok z
omeškania zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb.

Žalovaní v 1.a 3.rade so žalobou nesúhlasili.

Žalovaný v 2.rade súhlasil iba s platením 1/3 žalovanej sumy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere,
Dohodou o ručení, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámením o postúpení pohľadávky,

oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, Zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k
tejto zmluve o postúpení, Pokusom o zmier, písomným vyjadrením žalobcu spolu s prílohami, písomným
vyjadrením žalovaného v 2.rade, výpoveďou žalovaných, listinami predloženými zástupcom žalovaného
v 3.rade a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili
a požiadali, aby súd v záujme hospodárnosti konania a s prihliadnutím na skutkový a právny stav
veci rozhodol o žalobnom návrhu bez osobnej účasti strán. Ďalej uviedol, že dňa 06.02.2004 pôvodný
veriteľ uzatvoril so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol
žalovaným úver vo výške 4979,09 eur ( 150 000 Sk). V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaní zaviazali splatiť

úver s úrokovou sadzbou vo výške 9,30% ročne, zaplatiť poplatok za správu úveru vo výške 1,33 eur
mesačne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur ( 3000 Sk). Žalovaní sa zaviazali splácať
úver spolu s dohodnutými úrokmi formou pravidelných mesačných splátok vo výške 66,36 eur ( 2000
Sk) vždy k 20.dňu v mesiaci počnúc dňom 20.03.2004 a s konečnou splatnosťou 20.01.2014. Žalovaníz poskytnutého úveru uhradili sumu 5018,75 eur, pričom z úhrad bola na istinu započítaná suma vo
výške 4906,44 eur, na poplatky bola započítaná suma vo výške 99,58 eur a na úrok z omeškania bola
započítaná suma vo výške 112,31 eur.

Žalovaná v 1.rade uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu podpísala so svojím bývalým manželom
( žalovaným v 2.rade). Úver im bol poskytnutý a vyčerpaný. Úver splácali pravidelne, avšak po rozvode
prestali splácať. So žalovaným v 2.rade sa mimosúdne dohodli, že on bude poskytnutý úver splácať,
keďže ona si nemohla zobrať z domu hnuteľné a nehnuteľné veci a tak sa medzi sebou vyporiadali.

Aj napriek tejto dohode jej chodili rôzne výzvy od žalobcu na zaplatenie dlžnej čiastky. Na tieto výzvy
reagovala a žalobcovi oznámila, že sa bývalým manželom dohodla na úhrade a vyporiadaní záväzkov,
avšak nikdy odpoveď nedostala. Taktiež potvrdila úhrady ako ich zaznamenal žalobca.

Žalovaný v 2.rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že
dlhodobo pracuje v zahraničí. V písomnom vo vyjadrení uviedol, že počas manželstva so žalovanou v

1.rade prerábali horné poschodie jeho rodičovského domu. Jeho manželka mala na starosti finančné
záležitosti. Keďže pred rozvodom také veci ako úhrady platieb a šekov nikdy neriešil, nemohol vedieť
čo a kde treba platiť. V ďalšom uviedol, že jeho finančná situácia je dlhodobo nelichotivá, nakoľko je
živnostník a za posledné 3 roky mu objednávatelia stavebných prác nezaplatili niekoľko faktúr vo výške
cca 10 000 eur. Keďže tento nesplatený úver si nebral sám, ale boli na to traja, pričom každý z nich je

zamestnaný, je ochotný pristúpiť na splácanie jednej tretiny žalovanej sumy.

Žalovaný v 3.rade vo výpovedi súdu uviedol, že v konaní vystupuje ako ručiteľ, nakoľko ho jeho dcéra
( žalovaná v 1.rade) poprosila, aby podpísal dohodu o ručení. Nepamätá sa však, či pred podpisom
dohody o ručení si prečítal aj dohodu. o úvere uviedol, že si to nepamätá. V ďalšom uviedol, že žalovaný

v 2.rade sa zaviazal, že on bude splácať úver a že po rozvode on už s tým nebude mať nič spoločné.

Postupca T. T., D..T.. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 06.02.2004 v súlade s
ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561156013. Podľa článku. I.
zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru veriteľom dlžníkovi v sume, mene a za

podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 4979,09 eur (150 000,-Sk), úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 9,30 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo
výške 66,39 eur (2000,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
deň 20.03.2004 a konečná splatnosť úveru na deň 20.01.2014.

Vzmyslebodu3čl.IIzmluvy,dlžníkjepovinnýsplatiťposkytnutýúvervdohodnutomčase,vstanovenom
časeplatiťúroky,poplatkydohodnutévzmluve,ďalšiepoplatkyanákladyspojenésúveromadodržiavať
dohodnuté podmienky.

Podľa bodu 1. článku V. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými

podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil
so sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002.

Ako vyplýva z bodu 2. článku V. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú

riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 3. článku V. zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú,
podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V zmysle bodu 1.1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len „VOP“ ) tieto VOP upravujú všetky
vzťahy vznikajúce medzi bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými
produktmi, ako aj na vzťahy vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

V zmysle Článku 7., bod 7.2.4.VOP, banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky
určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom,
že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere.
Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach

zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň

každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny

alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,
t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky

vrátane jej príslušenstva.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE zo dňa 27.06.2013 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných, spolu s číslom úverového účtu a
dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - T. T., D..T.. na postupníka -

žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení splatnosť úveru zo dňa 27.06.2013, zostatok pohľadávky
predstavoval sumu 4398,61 eur a istina celkom sumu 3385,89 eur, istina do splatnosti sumu 0 eur a
po splatnosti 3385,89 eur, v ďalšom bol uvedený počet dní omeškania 1162 a dátum poslednej úhrady

03.08.2010.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listami zo dňa
09.07.2013.

Žalobca listom označeným výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
22.07.2013 oznámil žalovaným, že porušili zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas a
preto ku dňu 22.07.2013 vyhlásili mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň ich vyzval, aby dlžnú čiastku
vo výške 4568,32 eur uhradili najneskôr do 06.08.2013.

Žalobca listami zo dňa 10.03.2015 označenými ako Pokus o zmier, vyzval žalovaných na uhradenie
pohľadávky vo výške 5251,96 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 3436,18 eur,
zmluvného/zákonného úroku vo výške 1203,35 eur, úroku z omeškania vo výške 337,69 eur, zmluvného
úroku vo výške 46,94 eur, nákladov klienta vo výške 59,80 eur a dlžníkom uznané náklady inkasného
konania vo výške 150 eur, najneskôr do 13.03.2015.

Z dohody o ručení zo dňa 06.02.2004 medzi pôvodným veriteľom T. T. D..T.. a ručiteľom žalovaným
v 3. rade vyplýva, že tento sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalovaných v 1. a 2. rade zo zmluvy o
splátkovom úvere č. 0561156013 v prípade, ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne a včas.

Podľa bodu 1 a 2 čl. III Dohody, ručiteľ vyhlasuje, že si je vedomý všetkých právnych dôsledkov,
súvisiacich s touto dohodou a zároveň týmto potvrdzuje, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich
z úverovej zmluvy a zo Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, za ktoré sa zaručuje, je mu
známy, vrátane práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z

pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z.
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému

veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že
pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Ako vyplýva z § 548 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil
dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré
by mal proti veriteľovi dlžník. Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním vysloví
súhlas.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občianskyzákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa Zmluvy sa vzájomné vzťahy budú riadiť podľa §262 Obchodného zákonníka
spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku (§ 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej
únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s
ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle
Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o

spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon
o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný v 1. a 2.rade ako dlžníci uzavreli dňa

06.02.2004 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo
výške 150 000 Sk ( 4979,09 eur), ktoré žalovaní mali splatiť v mesačných splátkach vo výške 2000 Sk
(66,39 eur). Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 22.07.2013. V prospech žalobcu
žalovaní uhradili sumu 5018,75 eur.

Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj požadovaný
zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a to údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, pričom v danom prípade sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže v danom
prípade je nepochybné, že žalobca poskytol žalovaným úver v sume 4979,09 eur a žalovaní uhradil
celkovo sumu 5018,75 eur, teda viac ako mali, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, náhradu
trov konania si však neuplatnili, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.