Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208321
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8414208321.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. E.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., G. XX a I. E., nar. XX. XX. XXXX,
bytom D. J., X.C. XX, v konaní o zmenu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného
na mal. dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 3P/1/2014-52 zo dňa
24. 02. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok
Okresného súdu Bardejov, č. k. 3C/194/2009-30 zo dňa 18. 05. 2009 v časti zverenia mal. S. tak, že
túto zveril do osobnej starostlivosti otca. Zaviazal matku prispievať na výživu maloletej mesačne sumou
80 Eur počnúc mesiacom júlom 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca až do zmeny
pomerov. Dlh na výživnom za obdobie mesiacov júl 2014 - február 2015 vo výške 640 Eur povolil matke
splácať v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2015

až do úplného vyrovnania. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutieodôvodnilzistením,žerozsudkomOkresnéhosúduBardejovsp.zn.3C/194/2009bolamal.
S. zverená do osobnej starostlivosti matky s povinnosťou otca prispievať na výživu 80 Eur mesačne. Od
posledného rozhodnutia došlo k podstatnej zmene pomerov, nakoľko sa mal. S. rozhodla žiť u svojho
otca, v jeho kompletnej a usporiadanej rodine a odišla od matky. Matka nenamietala zverenie mal. S.
do starostlivosti otca, mala výhrady len voči výške žiadaného výživného odôvodňujúc, že jej mesačný

príjem predstavuje cca 400 Eur. Zo svojho príjmu uhrádza 230 Eur za byt, 32 Eur za telefón, internet
Magio a 150 Eur mesačne platí úver titulom vyrovnania podielu pre bývalého manžela. Podľa jej názoru
je primeraná výška výživného 70 Eur. Kolízny opatrovník nemal námietky voči zvereniu mal. do osobnej
starostlivosti otca a ponechal výživné na zváženie súdu.

S poukazom na ust.§ 26, § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine súd uzavrel, že pri rozhodovaní o zmene
výchovy vzal do úvahy stanovisko oboch rodičov, kolízneho opatrovníka a záujem mal. dieťaťa žiť

v rodine otca. Preto zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca. Zároveň súd zaviazal matku, aby
prispievala na výživu dcéry mesačne sumou 80 Eur; vyčíslil aj dlh na výživnom za obdobie mesiacov júl
2014 - február 2015 vo výške 640 Eur, ktorý dlh umožnil matke zaplatiť v mesačných splátkach po 20
Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marcom 2015 až do úplného vyrovnania.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p..

Proti tomuto rozsudku v časti o výživnom a dlžnom výživnom podala odvolanie matka. Uviedla, že
je študentkou na Vysokej škole D. v J., má výdavky na školné s tým spojené, čo v konaní nebolo
zohľadnené. Zdôraznila, že len na základe zvýšenej kvalifikácie má šancu získať lepšie zamestnanie
a poskytnúť dcére lepšie životné podmienky. Žiada o vysvetlenie ako má v mesiaci uspokojiť svoje
hygienické a stravovacie potreby z 20 Eur, ktoré jej ostanú.

Otec k podanému odvolaniu matky uviedol, že matka by mala prerušiť štúdium na vysokej škole a v
prvom rade prispievať na výživu dcéry a zaujímať sa o jej štúdium na Gymnáziu P. O. Y. v T.. Maloletá
S. žije u otca od júla 2014. Do júna 2014 otec pravidelne matke prispieval na jej výživu 80 Eur, t. j. v
čase, keď navštevovala základnú školu v mieste trvalého bydliska, kedy neboli výdavky také vysoké
ako počnúc septembrom 2014. Vtedy začala maloletá navštevovať strednú školu a zvýšili sa jej výdavky

na školné, cestovné, stravovanie, ako i základné hygienické potreby. Zdôraznil, že navrhoval výživné
130 Eur mesačne, lebo okrem mal. S. má v druhom manželstve ešte dve mal. deti a jeho mesačný
príjem predstavuje 340 Eur, pričom len nájom bytu činí 250 Eur mesačne. Základné výdavky na mal.
S. mesačne predstavujú - strava 100 Eur, cestovné 30 Eur, doučovanie 50 Eur, telefón a internet 20
Eur, hygienické potreby 30 Eur, školské pomôcky 20 Eur, rehabilitácie (problémy s chrbticou) 20 Eur a

ošatenie 40 Eur. Z uvedeného vyplýva, že suma výživného 80 Eur je nepostačujúca pre maloletú.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených

v ust. § 212 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, keďže súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní,
odvolací súd nevykonával dokazovanie a nešlo ani o vec verejného záujmu (§ 214 O. s. p.) a zistil, že
rozsudok je vecne správny.

Súd prvého stupňa vychádzal z objektívne zisteného skutkového stavu, ktorý má tiež oporu vo

vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje a v súvislosti s odvolacími námietkami matky
dodáva.

Výrok rozsudku o zverení mal. S. do osobnej starostlivosti otca odvolaním nebol napadnutý, nadobudol

právoplatnosť, preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 206 ods. 2 O. s. p.).

Podľa ust.§ 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy

výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možností a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná
suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria
výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt,

ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.. j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že súd prvého stupňa
správne a zákonne rozhodol, keď určil výživné pre mal. S. v rozsahu 80 Eur mesačne, ktorá suma
zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom
rodičov.

Odvolacia námietka matky, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy jej vysokoškolské štúdium, neobstojí
vzhľadom na to, že matka je od 08. 10. 2009 zamestnaná u zamestnávateľa Billa s. r. o. a ako vyplýva z
potvrdenia o výške príjmu zamestnanca, matkin čistý priemerný mesačný príjem predstavuje 484,52 Eur
(č.l.20spisu).Matkaokremmal.S.nemáďalšiuvyživovaciupovinnosť.Naopakotecuktoréhomesačný
príjem predstavuje 340 Eur má okrem mal. S. ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Mal. S. žila s matkou

až do 27. 06. 2014, kedy sa na základe svojej vôle presťahovala ku otcovi. Do tej doby otec pravidelne
prispieval na výživu maloletej sumou 80 Eur mesačne, t. j. v čase, kedy bola žiačkou základnej školy.
V súčasnosti je mal. S. už študentkou gymnáziá a výživné vo výške 80 Eur na dieťa vo veku 17 rokov
nemôže postačovať. Preto sú odvolacie námietky matky nedôvodné. Pri určovaní výšky výživného súd
prvého stupňa správne vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov, ako aj z

potrieb mal. S.. Na strane otca prihliadol súd na osobnú starostlivosť o maloletú.

S otcom je možné súhlasiť, že zvýšenie veku, nástup na strednú školu, výdavky na stravu, ošatenie a
hygienické potreby odôvodňujú výživné vyššie ako 80 Eur mesačne. Výživné nie je určené len na stravu,
ale má pokryť všetky výdavky dieťaťa, vrátane spoločenských aktivít. Otec nepochybne plní vyživovaciu

povinnosť aj naturálne, osobnou starostlivosťou o maloletú. Pri príjme matky 489 Eur mesačne nie je
možné určiť výživné vyššie ako sumou 80 Eur mesačne.

Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na pomery matky, je
dôvodné určiť výživné v rozsahu 80 Eur mesačne, preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako

vecne správny podľa § 219 O. s. p. potvrdil.

Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného
rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Suma výživného súdom prvého
stupňa zohľadňuje túto skutočnosť zohľadňuje nevyhnutné výdavky na maloletú študentku gymnáziá s

tým, aby neboli ohrozené základné životné potreby matky maloletej.

Odvolací súd poznamenáva, že narodením dieťaťa rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá
ho sprevádza po celý život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky
a povinnosti vo vzťahu k mal. deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť.

Výška výživného určená súdom prvého stupňa je plne súladná z hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75
ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval súdom prvého stupňa určené bežné
a zároveň dlžné výživné za zákonné a vecne správne, aj tu je potrebné zdôrazniť, že matka maloletej
výhrady proti dlhu na výživnom v odvolaní neuplatnila.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvsúladesust.§224ods.1O.s.p.vspojenísust.§
146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti
o maloletých je podľa ust. § 81 ods. 1 O. s. p. konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.