Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112234173
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4112234173.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov. X.) X.. K. K., nar. XX.XX.XXXX,
X.) K. K., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom D., D. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Juraj Macko, advokát
so sídlom v Bratislave, Ružinovská 1, proti žalovanému : MIDAK s.r.o., so sídlom v Nitre, Spojovacia 30,
IČO: 35 967 170, právne zastúpený: JUDr. Marek Ďuran, advokát so sídlom v Nitre, Boženy Nemcovej

4, o zaplatenie sumy 1.990 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1. a 2. proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra, č. k. 19C/293/2013 - 121 zo dňa 20.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením priznal žalovanému právo na náhradu trov konania v

rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 255 odsek 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že v uvedenej právnej veci rozhodol rozsudkom, č.
k. 19C/293/2013-83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
17.08.2017 v spojení s rozsudkom nadriadeného súdu č. k. 7Co/14/2015-109 zo dňa.
20.04.2017 tak , že žalobu zamietol, pričom rozhodovanie o trovách konania si vyhradil do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobu zamietol, preto

mal žalovaný vo veci samej úspech v celom rozsahu a má právo na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Vo vzťahu k výške trov konania súd prvej inštancie doplnil, že o tejto rozhodne podľa § 262 odsek
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali písomne v zákonnej lehote žalobcovia v 1.) a 2.) rade
odvolanie. Vo svojom odvolaní uviedli, že ich spor skončil v ich neprospech len

2
7Co/l 98/2018
z dôvodu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že
lehota k bezdôvodnému obohateniu začala plynúť deň nasledujúci po dni, keď bola uhradená cena za
zájazd. Podľa ich názoru, mala uvedená lehota začať plynúť od tej doby, kedy sa mal zájazd uskutočniť,
t.j. 04.10.2009. Žalovaný mal s nimi ako klientmi uzatvoriť zmluvu o obstaraní zájazdu, čo však neurobil,

a to aj napriek povinnosti uloženej v § 741a anasl. Občianskeho zákonníka. Doplnili, že okrem škody
budú musieť nahradiť žalovanému aj trovy konania, pričom ich spoločný mesačný príjem predstavuje
1.079,40 eura. Ich mesačnými výdavkami sú okrem výdavkov na prevádzku rodinného domu, jeho
údržbu, kúrenie, vodu vo výške 250 eur mesačne aj výdavky na lieky v sume 200 eur, a to vzhľadom na
ich zdravotný stav. Z uvedených dôvodov dali na zváženie súdu použitie ustanovenia § 257 CSP.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenými
osobami v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolaciehopojednávania a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalovaných v 1.) a 2.) rade nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v
celom rozsahu podľa § 387 odsek 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
7. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti

nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo
veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe
vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo

veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti
3
7Co/l 98/2018
neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí.

10. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. V tejto súvislosti

odvolací súd konštatuje, že ust. § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ust. § 150 ods. 1 prvej vety
OSP, v zmysle ktorého platilo, že "ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať". Súd prihliadne najmä na okolnosti či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril;
to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Aplikácia ust. § 257 CSP

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležíte odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní

náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009).
11.Vpredmetnejvecizobsahuspisuvyplýva,žežalobcoviadoručilisúduprvejinštanciedňa04.10.2012
žalobu, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.990 eur s príslušenstvom,
ako aj k náhrade trov konania. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom, č. k. 19C/293/2013-83 zo dňa

11.08.2014, ktorým žalobu zamietol a zároveň rozhodol, že
o trovách konania rozhodne do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.08.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre, č. k.
7Co/14/2015-109 zo dňa 20.04.2017, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie
napadnutým uznesením následne rozhodol, že žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu

100%.
12. Odvolací súd preskúmavajúc odvolanie žalobcov v 1.) a 2.) rade dospel k záveru, že súd prvej
inštancie pri svojom rozhodovaní rozhodol vecne správne. V danom prípade neexistovali žiadne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku
na náhradu trov konania. Použitie ustanovenia § 257 CSP negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá

by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia
zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvochpodmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností. Dôvody hodné osobitného
zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto
4

7Co/l 98/2018
podmienok ponecháva na súdnu prax. Túto normu však nie je možné interpretovať tak, že je
aplikovateľnákedykoľvekabezzreteľanazákladnézásadyrozhodovaniaotrováchkonania.Kdôvodom
hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej
situácii, prípadne aj z aspektov sociálnych.

13. Žalobcovia v 1.) a 2.) rade v odvolaní poukazovali aj na svoju sociálnu situáciu, keď uviedli, že ich
výdavky s bývaním predstavujú 250 eur mesačne a ich výdavky na lieky sú v sume 200 eur, pričom
ich spoločný mesačný príjem predstavuje 1.079,40 eura. Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán je
napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej
alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Avšak iba fakt, že strana
nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia

ako u jej protistrany neodôvodňuje použitie § 257 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovia
nepreukázali, že ich sociálna situácia je natoľko ťaživá, že by úhrada trov konania žalovanému mala
na nich vážny sociálny dopad. Navyše svoje tvrdenia v odvolaní ani žiadnym spôsobom nepreukázali,
keďže nepredložili žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení
0 ich výdavkoch na domácnosť a na lieky.

14. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcov bolo, že žaloba bola zamietnutá len z dôvodu premlčania.
Odvolací súd konštatuje, že uvedený dôvod nepatrí medzi dôvody hodné osobitného zreteľa, keď práve
žalobca nesie zodpovednosť za svoj úspech v konaní aj včasným podaním žaloby. Navyše súd skúma
námietku premlčania prioritne, a ak dospeje k záveru, že je dôvodná, nevykonáva ďalšie dokazovanie
v merite veci. Preto tvrdenie žalobcov, že ich spor skončil v ich neprospech len z dôvodu, že žalovaný

vzniesol námietku premlčania podľa § 107 Občianskeho zákonníka, je irelevantné, keďže nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Nakoniec odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobcovia ani pred skončením
veci samej na súde prvej inštancie a ani po vydaní rozsudku Krajského súdu v Nitre vo veci samej,
nikdy nepoukázali na aplikáciu ust. § 257 CSP, resp. na konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa. K
uvedenému došlo až po vydaní napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné
aplikovať ustanovenie § 257 CSP, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia
§ 387 odsek 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods.

1 v spojem s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný bol síce v odvolacom konaní úspešný, avšak žiadne trovy mu v tomto konám nevznikli.
17. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to

zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho

súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§
427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).