Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 13, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011684
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116011684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mariánom Dunčkom na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa

13. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX v D. R.,
trvale bytom O. nad R. XX,
adresa na doručovanie písomností: H., S. XX,

2/ O. T., nar. XX.XX.XXXX v H.,

trvale bytom H., S. XXXX/XX,

sa uznávajú za vinných, že

dňa 21.07.2015 na S. ulici v H. v priestoroch Obchodného centra Tesco vylákal obžalovaný F. Z. od
poškodeného O. R. finančné prostriedky vo výške 4.600,00 € tak, že predstieral predaj osobného
motorového vozidla zn. Mercedes Benz, EČ: H S.: J striebornej metalízy, rok výroby 2006, za sumu

4.600,00 €, a preto s ním obžalovaný F. Z. ako vlastník vozidla za prítomnosti svojej priateľky -
obžalovanej O. T. ako držiteľky uvedeného vozidla, ktorá poškodenému tiež pri rozhovore uviedla, že s
autom je všetko v poriadku, uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej odovzdal vozidlo O. R. a prevzal
od neho kúpnu cenu, pričom mu obaja obžalovaní zatajili, že vozidlo bolo F. Z. zakúpené v rámci úveru
so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a do ukončenia úveru je potrebné uhradiť ešte sumu vo
výške 6.727,50 €, ako i skutočnosť, že na predmetné vozidlo bola uzatvorená s uvedenou spoločnosťou
Zmluva o zriadení záložného práva č. Z následne po prevzatí kúpnej ceny poškodenému O.i R. oznámil
obžalovaný F. Z., že vozidlo nie je možné na neho prepísať vzhľadom na exekučnú blokáciu tohto

vozidla, pričom dňa 19.10.2015 od poškodeného O. R. vozidlo spätne pod zámienkou jeho pristavenia
exekútorovi a vrátenia kúpnej ceny prevzal, toto mu do dnešného dňa nevrátil a ani mu nevrátil kúpnu
cenu za vozidlo, čím poškodenému O. R., bytom W. U., spôsobili škodu vo výške 4.600,00 €,

teda

1/ Obžalovaný F. Z.

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

2/ Obžalovaná O. T.
úmyselne poskytla inému pomoc, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho
do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

čím spáchali1/ Obžalovaný F. Z.
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.,

2/ Obžalovaná O. T.
prečin podvodu vo forme účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d/ k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a odsudzujú sa:

1/ Obžalovaný F. Z.

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zák.saobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobody podmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

2/ Obžalovaná O. T.

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanej určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa§50ods.2Tr.zák.vspojenís§51ods.4písm.c/Tr.zák.saobomobžalovanýmukladáprimeraná
povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sú obaja obžalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému
O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. U., ul. G. č. 1, škodu vo výške 4.600,00 €, a to do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa poškodený O. R., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom W. Lovčice, ul.

Krátka č. 1, so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.09.2016 podala prokurátorka na Okresný súd Trnava obžalobu na obvinených F. Z. a O. T. pre
skutok právne posúdený ako prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. na skutkovom základe, že

dňa 21.07.2015 na S. ulici v H. v priestoroch Obchodného centra Tesco vylákali od O. R. finančné
prostriedky vo výške 4.600,00 € tak, že predstierali predaj osobného motorového vozidla zn. Mercedes
Benz, EČ: H VIN: J striebornej metalízy, rok výroby 2006, za sumu 4.600,00€, a preto s ním vlastník
vozidla F. Z. za prítomnosti svojej priateľky O. T. ako držiteľky uvedeného vozidla uzatvoril kúpnu zmluvu,

na základe ktorej odovzdali vozidlo O. R. a spoločne prevzali od neho kúpnu cenu, pričom mu zatajili, že
vozidlo bolo F. Z. zakúpené v rámci úveru so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a do ukončenia
úveru je potrebné uhradiť ešte sumu vo výške 6.727,50 €, ako i skutočnosť, že na predmetné vozidlo
bola uzatvorená s uvedenou spoločnosťou Zmluva o zriadení záložného práva č. Z následne po prevzatí
kúpnej ceny a odhlásení vozidla na polícii O. R. oznámili, že vozidlo nie je možné na neho prepísať

vzhľadom na exekučnú blokáciu vozidla z prebiehajúcej exekúcie voči O. T., vedenej na exekútorskom
úrade JUDr. Kršiaka č. EX 36352/2014, pričom dňa 19.10.2015 od O. R. vozidlo spätne pod zámienkou
jeho pristavenia exekútorovi prevzali, exekúciu vedenú voči O. T. v zostávajúcej sume 140,45 € dňa
20.11.2015 doplatili, avšak vozidlo O. R. už nevrátili a následne ho F. Z. ako vlastník dňa 18.12.2015
predal O. T., ktorá je jeho súčasnou vlastníčkou, čím O. R., bytom W. U., spôsobili škodu vo výške

4.600,00 €.V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce v prečítaní výpovede
obžalovanej O. T. z prípravného konania a vo výsluchoch poškodeného O. R. a svedkov A. N. a Bc. W.

C., pričom boli oboznámené aj listinné dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný F. Z. (ďalej aj „obžalovaný“) na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol

vypovedať. Rovnako odmietol vypovedať aj v prípravnom konaní.

ObžalovanáO.T.(ďalejaj„obžalovaná“)nahlavnompojednávanírovnakovyužilasvojeprávoaodmietla
vypovedať. Na návrh prokurátora bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jej výpovedi z
prípravného konania zo dňa 10.05.2016, kde okrem iného uviedla, že na jeseň 2014 sa s priateľom -
obžalovaným F. Z. rozhodli, že si kúpia vozidlo a toto zakúpili v Bratislave, kde bolo vystavené. Išlo o

vozidlo zn. Mercedes Benz, striebornej metalízy, rok výroky 2006, Hodnota tohto vozidla v čase jeho
kúpy bola cca 7.300,00 €, pričom priamo v predajni uhradili asi 2.200,00 € a zostatok mali uhrádzať
v pravidelných mesačných splátkach v sume 146,00 €, ale nevedela povedať ako dlho. Uviedla však,
že v čase, keď sa rozhodli vozidlo predať, nebolo ešte vyplatené. Kúpna zmluva, ako i zmluva na úver
na vyplatenie vozidla boli napísané na obžalovaného. Ona bola držiteľkou vozidla a jeho vlastníkom

bol obžalovaný. Vozidlo nemali ani rok, keď sa ho rozhodli predať a za týmto účelom dal obžalovaný
inzerát na internetový portál www.bazos.sk za cenu 4.600,00 €. Na inzerát sa ozval aj poškodený O. R..
S ním sa stretli pred OC Tesco v Trnave, kde si prezrel vozidlo, pričom mu obžalovaný vysvetlil veci,
ale nevedela aké, lebo sedela vo vozidle a len tak útržkovite niečo zachytila o stave vozidla a spomenul
mu aj niečo o splácaní. Opäť sa po niekoľkých dňoch stretli v OC Tesco, kde bol poškodený O. R.

vybrať peniaze na kúpnu cenu a túto odovzdal za jej prítomnosti obžalovanému vo vozidle. Obžalovaný
mu následne odovzdal kľúče od auta a malý technický preukaz. Dohodli sa, že s veľkým technickým
preukazom pôjdu na políciu auto odhlásiť, pričom poškodený O. R. tlačil na to, aby to bolo čo najskôr. Na
polícii potom zistili, že auto sa odhlásiť nedá z dôvodu exekúcie, pričom policajt im nepovedal na koho
meno. Následne to všetko už riešil obžalovaný a ona to vypustila z hlavy. Uviedla ešte, že obžalovaný sa

s poškodeným O. R. dohodol na vrátení vozidla a odovzdaní prostriedkov, čo bolo asi niekedy v októbri
2015. Nevedela ale uviesť, o čom sa dohadovali. Vedela len povedať, že obžalovaný odniesol peniaze
vo výške 4.600,00 €, ktoré boli odložené u nej doma, čo boli ich peniaze, resp. peniaze, ktoré im dal
poškodený O. R., a keďže peniaze zmizli z domu, tak predpokladala, že mu ich odovzdal a poškodený
O. R. mu vrátil vozidlo. Poškodený O. R. nechcel po celý čas späť peniaze, ale chcel prepísať auto na

seba, preto mu ich teda vracali až po 4 mesiacoch od kúpy vozidla. Uviedla, že nebolo jej starosťou
vyplatiť exekúciu, ktorá blokovala odhlásenie vozidla, i keď peniaze na to doma mali.

Poškodený O. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanými sa prvýkrát stretol na S.
ulici pred Tescom, kde mu prišli ukázať auto zn. Mercedes Benz, ktoré mal záujem kúpiť. Auto sa

mu pozdávalo, pýtal sa klasické otázky, v akom je technickom stave, či je na nejaký úver. Obaja
obžalovaní mu povedali, že auto je v poriadku, ale väčšinou komunikoval s obžalovaným. Jeho priateľka
- obžalovaná bola tiež veľmi aktívna a zapájala sa do rozhovoru. Dohodli sa, že sa stretnú na druhý deň,
kedy obžalovaní prišli aj s autom do Tesca, on išiel do banky vytiahnuť peniaze s tým, že spíšu kúpno-
predajnú zmluvu a odkúpi od nich auto. V zmluve bol aj bod, na ktorý sa obzvlášť pýtal, či nezamlčia

exekúcie alebo úver či leasing. Obaja obžalovaní povedali, že nie. Pýtal sa na to viackrát. Nevedel,
kto z nich bol vlastník a kto držiteľ auta, ale vedel, že každý z nich bol niečo. Potom v aute im dal
peniaze vo výške 4.600,00 €, pričom sa dohodli, že obžalovaný pôjde na druhý deň na políciu a auto
odhlási. On sa však ďalšie dni stále vyhováral, že na to nemá čas. Potom tam išiel asi na tretí deň,
aspoň tak mu to tvrdil do telefónu alebo cez SMS, pričom mu oznámil, že tam vybehla nejaká exekúcia,

a preto nejde zatiaľ na neho auto prepísať. Povedal, že sa to bude dať snažiť do poriadku, potom
spomínal, že či by im nemohol vrátiť auto z dôvodu, že to nejde prepísať. Potom chcel zas vrátiť auto
s tým, že mu dá peniaze, ale že už nemá toľko peňazí. Potom spolu stále komunikovali s tým, že sa
to nejako nehýbalo, exekúciu obžalovaný neriešil, nevyplatil ju, pričom auto nebolo doposiaľ na neho
prepísané. S odstupom času sa mu tiež začali ozývať telefonicky z leasingovej spoločnosti, rozprával

s ním nejaký pán, bol to Čech. Chcel od neho vyjadrenie, prečo sa auto nespláca, keď je na leasing,
pričom on mu tvrdil, že nevedel, že auto je na leasing. Medzitým komunikoval aj s obžalovaným, ale
pomenej, lebo tento sa komunikácii vyhýbal. Tvrdil mu, že peniaze zoženie od ich kamaráta a šekovou
poukážkou ich dostane. Tvrdil, že to bude do mesiaca, ale prešiel mesiac, dva, a stále nič. Medzitým malkaždodenné telefonáty od leasingovej spoločnosti. Jedného dňa si obžalovaný prišiel pre auto s tým, že
ho ide odovzdať leasingovej spoločnosti, pretože sa nespláca. Prišiel s tým, že aj jemu telefonovali z
leasingovej spoločnosti, že si prídu pre auto. Sadli si u neho v obývačke, ukázal mu papiere od polície,

že motorové vozidlo nešlo prepísať, boli tam ešte nejaké papiere, možno jeden, dva. Auto si teda zobral
a tvrdil, že mu dá tie peniaze, ale že auto ide do leasingovej spoločnosti. Peniaze mu obžalovaný nevrátil
doteraz. Potom chodil do mesta, keďže je z Trnavy, pričom vídaval auto ako jazdí po Trnave a jazdili
na ňom obaja obžalovaní. Preto sa obžalovaného snažil vylákať. S kamarátom A. N. mu zavolali a
snažili sa ho vylákať s tým, že majú pre neho pracovnú ponuku. Vedel totiž, že obžalovaný nepracuje.

Povedal im, že má záujem sa stretnúť. Stretli sa pred McDonaldom na parkovisku s tým, že prišiel na
aute aj s obžalovanou. Pristavil svoje vozidlo pred nich, aby neutiekli, pričom obžalovaní sa zamkli v
aute. Následne zavolal políciu a podal na nich trestné oznámenie. Žiadal od obžalovaných peniaze.
Zostal bez auta aj bez peňazí. Obžalovaný mu odpisoval možno na každú desiatu SMS, telefón mu
nezdvíhal, hovoril, že je odcestovaný v zahraničí, ale pri tom ho stretol v Trnave. Medzi obžalovaným
a ním bola podpísaná iba tá kúpnopredajná zmluva. Potom prišiel k nim s nejakým papierom, to bolo

vtedy, keď si prišiel pre auto, podpisoval mu ešte papier od polície. Bol vtedy po nočnej a išiel na nočnú,
pričom obžalovaný prišiel v taký čas, keď odchádzal. Nepamätal si, čo podpísal. Stále rozprával dokola
to isté. To, čo mu dal podpísať, malo jednu stranu, ten papier obsahoval nejaký text. Obžalovaný v
jeho prítomnosti taktiež niečo podpisoval, stále hovoril, že je z toho všetkého v šoku, že je nervózny z
toho. To, čo podpísal, mu nenechal. Podpisoval sa jedenkrát, jedným podpisom asi vpravo dolu. Viac

menej celá strana toho papiera ktorý podpísal, bola už popísaná. List nebol prázdny. Nepamätal si, že
by nepodpisoval papier o tom, že mu vracia vozidlo. Na otázky procesných strán uviedol: Ohľadom
papieru, ktorý podpisoval, tak obžalovaný mu povedal, že je to niečo ohľadom dlžnej sumy z leasingovej
spoločnosti, stále sa snažil preukazovať ten papier, že bol na polícii a že to nejde na neho prepísať
a že ho to mrzí. Pri podpise boli prítomní len oni dvaja. Pri komunikácii medzi nimi padlo aj to, že by

auto vrátil a oni mu vrátia peniaze, ktoré už však nemali. Určite si pred podpisom prečítal aj ten druhý
doklad, ale nepamätal si, čo tam bolo napísané. Nepamätal si doklady, ktoré mu obžalovaný predložil
u neho doma. Hovoril niečo o exekúcii, mal tam papier od polície, mal aj kúpno-predajnú zmluvu, ktorú
podpísali v Tescu. Nevedel koľko ich bolo. Potvrdil, že určite podpísal len jednu stranu. S autom dával
obžalovanému aj dva kľúče od auta. Pri odchode mu obžalovaný spomenul, že tie peniaze mu vráti

nejaký jeho kamarát, ktorého oslovil, aby mu na to požičal peniaze a mu na neho telefónne číslo. Hneď
mu aj volal, ale číslo bolo nedostupné a obžalovaný mu povedal, že ten kamarát je v zahraničí. Volal
viackrát neskôr, ale číslo bolo stále vypnuté. Okrem kľúčov mu dal aj doklady od auta. K protokolu na č.l.
18-19 spisu uviedol: „Prvú stranu si nepamätám, že by som čítal a podpisoval, ide o predmetné motorové
vozidlo, pokiaľ ide o druhú stranu, takéto niečo sme spisovali, písmo, ktoré je v texte napísanom na

počítači, je moje, nepamätám si, kedy sme to spisovali, určite som to nepodpisoval v Trnave, ja totiž
bývam v Modranke, podpis je môj vlastnoručný.“ Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede
poškodeného z prípravného konania, v ktorej uviedol: „Pri tomto stretnutí, resp. ako pri každom som sa
Z. pýtal, či je vozidlo v poriadku po stránke vlastníctva, nakoľko som si všimol v technickom preukaze,
že on je vlastníkom vozidla a jeho priateľka O. T. je jeho držiteľom.“ Poškodený k tomu na hlavnom

pojednávaní uviedol: „Je to pravda.“

Svedok A. N. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná poškodeného O. R., je to jeho bývalý
kolega z práce. Pozná aj oboch obžalovaných. V tejto veci išlo o auto zn. Mercedes striebornej farby,
ktorý predával obžalovaný. To auto bolo blokované exekútorom a napriek tomu ho obžalovaný predal

poškodenému O. R. a jemu, nakoľko sa obaja na to auto skladali. Poškodený O. R. mu potom peniaze
vrátil a to auto potom patrilo iba jemu. Neskôr prišli na to, že obžalovaný to auto predal napriek tomu, že
ho nemal predať a poškodený chcel naspäť zaplatenú sumu, bolo to cca 5.000,00 €. Peniaze naspäť ale
nedostal, lebo sa obžalovaný vyhýbal, nereagoval na jeho SMS a telefonáty. Po neúspešných výzvach
obžalovaného kontaktoval osobne on ohľadom ponuky práce a ten prišiel aj s obžalovanou na tom aute

na dohodnuté stretnutie pred McDonald na obchvate v Trnave. Tam ich vyzvali, nech vráti buď to auto
alebo peniaze, čo odmietali. Následne kontaktovali políciu. Obžalovaný poškodenému kvázi prisľúbil, že
mu to auto vráti tak, že mu do mesiaca pošle peniaze na účet a medzitým vybaví tú exekúciu. Nevedel
ako prebehlo vrátenie vozidla poškodeným. Do času, keď sa odohral ten incident pri McDonalde, mal
vedomosť o exekučnej blokácii vozidla od poškodeného, a vedel, že poškodený nedostal vrátenú kúpnu

cenu. Keď bol vypočúvaný na polícii, tak peniaze poškodenému vrátené ešte neboli.

Svedkyňa Bc. W. C. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený O. R. je jej priateľ. Obžalovaní
sú predajcovia, ktorí im predali auto zn. Mercedes. Poškodený našiel to auto na bazári, skontaktovalsa s nimi, stretli sa, s autom bol spokojný, tak išli podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Poškodený potom
išiel vybrať do bankomatu peniaze a zaplatil za auto sumu 4.600,00 €. Potom čakali, kým sa obžalovaní
ozvú, aby mohli ísť prepísať auto. Tam sa obžalovaný vyhováral, že nemá čas, potom zistil, že tam má

exekúciu a že sa auto nedá prepísať. Povedal im, že majú počkať, exekúciu chcel vyplatiť a prepísali
by auto. Volali im potom z leasingovej spoločnosti, že auto musia vrátiť, pričom o žiadnej leasingovej
spoločnosti nevedeli, obžalovaný im to zamlčal, tak potom začal komunikovať s nimi, že by si prišiel pre
auto, peniaze by im vrátil a auto odovzdá leasingovej spoločnosti. Prišiel po práci k nim do Modranky
taxíkom a žiadal auto, ale mal prísť aj s peniazmi, s ktorými ale neprišiel. Dopredu im to oznámil, že im dá

aspoň zálohu a potom, ako sedeli obžalovaný s poškodeným v obývačke, tak povedal, že má nejakého
kamaráta známeho, ktorý si vybaví úver a peniaze im pošle. Auto si zobral a odišiel. Číslo, ktoré im
nechal na toho kamaráta, bolo nedostupné, keď volali. Povedal, že ten kamarát pracuje v zahraničí.
Obžalovaný sa im neozýval po tom, ako si zobral auto. Raz povedal, že peniaze budú za mesiac, že to
trvá dlhšie a potom, že im peniaze pošle poštovou poukážkou, že ich majú čakať. Komunikoval s nimi
sporadicky, neozýval sa im. Hovoril, že pracuje v zahraničí a že príde vtedy a vtedy. Poškodený išiel do

mesta a videl obžalovaného na tom aute. Snažil sa mu dovolať, ale on sa mu neozýval. Potom vymyslel,
že by ho mohol nalákať, aby sa stretli, tak vymyslel, že ho naláka na voľné pracovné miesto. Prišli tam
obaja obžalovaní v aute, zamkli sa a nechceli vyjsť von a ani komunikovať. Potom prišli policajti. Peniaze
neboli vrátené, ani ich časť, ani auto. Kúpno-predajná zmluva bola vytlačená a podpísaná. Nevedela o
tom,žebysaunichvobývačkepodpisovalinejaképapiere,keďsiobžalovanýbralautospäť.Poškodený

vrátil auto obžalovanému kvôli tej leasingovej spoločnosti, ktorá si ho mala prísť na druhý deň prevziať.
Na otázky procesných strán uviedla: Nebola prítomná pri tom, keď sa poškodený pýtal obžalovaných, či
na vozidle neviaznu nejaké ťarchy, dlhy, leasing. Bola však prítomná v čase, keď poškodený vracal auto
obžalovanému. Poškodený kúpil vozidlo a komunikoval s leasingovou spoločnosťou a s obžalovaným.
Návšteva obžalovaného u nich v Modranke trvala asi 15 minút. Nebola však prítomná počas celého

stretnutia od jeho začiatku až do konca. Nebola prítomná asi 5 minút. Vtedy sa nachádzala na poschodí.
Pri McDonalde nebola. Poškodený vtedy dával obžalovanému kľúče od auta. V čase ich rozhovoru tam
boli aj nejaké papiere, ale nevedela, či nejaké u nich aj zostali. V čase, keď bola prítomná v obývačke,
poškodený nepodpisoval obžalovanému žiadne papiere. Tá návšteva sa udiala niekedy v októbri 2015,
bol to asi pondelok. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného

konania, v ktorej uviedla: „Uvádzam, že bol u nás doma asi tak hodinu, pričom bol s priateľom osamote
cca 15 minút a zbytok času som už potom bola s nimi ja a počas debaty, ktorej som už ja bola prítomná,
vravel, že peniaze nám vráti cez už uvedeného kamaráta, ktorý si má vybrať peniaze zo stavebného
sporenia. Uvádzam, že počas doby, kedy bol u nás pre vozidlo, nám neodovzdal žiadne peniaze za toto
vozidlo a počas toho, čo som ja bola s nimi a bola som s nimi okrem prvých 15 minút stále, tak ani raz

nespomenul, že už nám peniaze dal, teda, že by ich dal priateľovi, pokiaľ som tam nebola, ale naopak pri
odchode vravel o tom priateľovi a že cez jeho sporenie nám peniaze vráti.“ Svedkyňa k tomu na hlavnom
pojednávaní uviedla: „Nepamätám si, koľko presne obžalovanV. u nás bol, už si to nepamätám.“

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: protokol o odovzdaní a prevzatí

predmetu kúpy (č.l. 18-19), zápisnica o vydaní veci (č.l. 99-100), fotodokumentácia (č.l. 101-108),
uznesenie o uložení do úschovy OR PZ Trnava (č.l. 113-116), kúpna zmluva (č.l. 117-118), potvrdenie
z banky (č.l. 119), úverová zmluva (č.l. 120-127), zmluva o zriadení založeného práva (č.l. 128-129),
saldo-konto úverovej zmluvy (č.l. 130), záverečná správa (č.l. 131), evidenčná karta vozidla (č.l. 132),
evidenčná karta vozidla (č.l. 133-134), zoznam blokácii vozidla (č.l. 135), história vlastníkov (č.l. 136),

odpoveď exekútorského úradu s prílohami (č.l. 137-139), odpoveď OS Nové Zámky (č.l. 140-141),
odpoveď OS Trnava (č.l. 142), poštový poukaz (č.l. 152) a protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu
kúpy predložený na hlavnom pojednávaní obhajcom (č.l. 237-238).

Zároveň nebolo možné na hlavnom pojednávaní oboznámiť aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhol v rámci

oboznámenia s ostatným obsahom spisu vykonať prokurátor v podanej obžalobe - SMS komunikácia
nachádzajúca sa na č.l. 143-151, nakoľko táto bez akéhokoľvek overenia jej pôvodu a dodržania
procesných postupov umožnených Tr. por. a pod. nemôže byť zákonným dôkazom a súd na nej nemôže
ani založiť svoje rozhodnutie.

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 99-100) vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo vydala na účely
trestného konania dňa 17.03.2016 obžalovaná O. T.. Vozidlo bolo následne na základe uznesenia (č.l.
113-116) uložené do úschovy OR PZ v Trnave.

Z kúpnej zmluvy (č.l. 117-118) vyplynulo, že bola podpísaná dňa 21.07.2015 v Trnave medzi
obžalovaným ako predávajúcim a poškodeným ako kupujúcim, pričom jej predmetom bolo predmetné
osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 4.600,00 €. V článku
VII. - Záverečné ustanovenia, bod 1., bolo uvedené, že predávajúci vyhlasuje, že kupujúcemu nezamlčal

žiadne skryté vady, resp. skutočnosti o technickom stave predmetu kúpy. Strany sa tiež dohodli, že
kúpnu zmluvu môžu zmeniť alebo zrušiť len pomocou písomných dodatkov podpísaných oprávneným
zástupcami obidvoch zmluvných strán. Ako povinnosť kupujúceho bola uvedená aj povinnosť vykonať
prepis vlastníctva predmetu kúpnej zmluvy na dopravnom inšpektoráte do 10 dní od podpisu zmluvy
(článok VI., bod 2.).

Z potvrdenia z banky (č.l. 119) vyplynulo, že poškodený O.I. vybral z účtu dňa 21.07.2015 hotovosť vo
výške 4.700,00 €.

Z úverovej zmluvy (č.l. 120-127) vyplynulo, že ide o úverovú zmluvu č. Z podpísanú medzi veriteľom
Home Credit Slovakia, a.s., a dlžníkom - obžalovaným F. Z.. Predmetom jej financovania bolo predmetné

osobné motorové vozidlo, ktorého vlastníkom bola spoločnosti AUTO DISKONT, s.r.o. Celková výška
úveru bola 5.000,00 € s tým, že dlžník zaplatil akontáciu vo výške 2.570,00 €. Konečná splatnosť úveru
bola dňa 15.09.2019 s tým, že 60 mesačných splátok vo výške 146,25 €, ktoré mali byť hradené odo
dňa 15.10.2014 vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Zmluva bola uzatvorená dňa 17.09.2014. Z
hľadiska uhradených mesačných splátok do predstierania predaja predmetného osobného motorového

vozidla poškodenému zostávalo na úver uhradiť sumu 6.727,50 € (46 mesačných splátok).

Zo zmluvy o zriadení založeného práva (č.l. 128-129) vyplynulo, že k vyššie uvedenej úverovej zmluve
bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva č. Z. medzi tými istými účastníkmi, ktorej
predmetom bolo zriadenie záložného práva v prospech veriteľa na predmetné osobné motorové vozidlo

(záloh) za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi v rozsahu určenom v
odseku 3.3 zmluvy. Zmluva bola rovnako podpísaná dňa 17.09.2014, pričom dlžník (záložca) bude mať
po dobu trvania tejto zmluvy v držbe záloh (predmetné osobné motorové vozidlo).

Zo saldo-konta úverovej zmluvy (č.l. 130) zo dňa 02.03.2016 a záverečnej správy (č.l. 131) vyplynulo,

že splátky splatné k 15.07.2015, 15.08.2015, 15.09.2015 a 15.10.2015 boli uhradené dňa 22.04.2015.
Splátky splatné do 15.11.2015 a 15.12.2016 boli uhradené až dňa 13.01.2016 spolu s poplatkom
za vymáhanie (120,00 €) a nákladmi za inkaso spoločnosti EVOL, s.r.o. (240,00 €). Splátka splatná
15.01.2016 bola uhradená dňa 12.02.2016 spolu s poplatkom z vymáhania (9,96 €). Splátka splatná
k 15.02.2016 nebola ku dňu 02.03.2016 uhradená. Na telefonickú výzvu zamestnancov spoločnosti

EVOL, s.r.o. obžalovaný F. Z. uhradil dňa 13.01.2016 dlžnú sumu, penále a poplatok agentúre tak, ako
to vyplýva aj zo saldo-konta úverovej zmluvy.

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 132) vyplynulo, že ku dňu 25.11.2015 na predmetnom osobnom
motorovom vozidle s EVČ: TT723FS bol vedený ako vlastník - obžalovaný F. Z. a jeho držiteľkou

bola obžalovaná O. T.. Posledný záznam bol vykonaný v evidenčnej karte dňa 24.11.2015 a išlo o
zrušenie blokácie vozidla na podklade exekúcie vedenej M.. O. G. pod č. EX 36352/2014 (vedenej
voči obžalovanej O. T., pričom oprávneným bola Union zdravotná poisťovňa, a.s.), ako to vyplynulo zo
zoznamu blokácii vozidla (č.l. 135) a odpovede exekútorského úradu s prílohami (č.l. 137-139).

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 133-134) vyplynulo, že na predmetnom osobnom motorovom vozidle, už
s EVČ: H bola ku dňu 04.02.2016 vedená ako vlastník i držiteľ obžalovaná O. T., pričom ako vlastník
vozidla bola vedená už od 18.12.2015, ako to vyplynulo z histórie vlastníkov (č.l. 136).

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy (č.l. 18-19) vyplynulo, že dňa 19.10.2015 v Trnave

malo dôjsť k vráteniu predmetného osobného motorového vozidla tak, že toto mal obžalovanému F. Z.
odovzdať poškodený O. R. (druhá strana protokolu), pričom poškodený O. R. mal od obžalovaného F.
Z. prevziať kúpnu cenu vo výške 4.600,00 € (prvá strana protokolu). Na hlavnom pojednávaní predložila
obhajoba totožný protokol o odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy (č.l. 237-238) ako na č.l. 18-19, pričomišlo o jeho kópiu s tým, že tento bol opatrený doložkou Mesta Trnava zo dňa 12.04.2017 o tom, že
obžalovaný F. Z. osvedčil svoj podpis na druhej strane protokolu (na tejto strane sa nachádza i táto
doložka) za svoj vlastný, pričom celá kópia predloženého protokolu bola predložená aj s osvedčením

notára M.. O. B. zo dňa 12.04.2017 o tom, že súhlasí s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 listov
a ide o odpis úplný.

*** Odmietnutie návrhov na vykonanie dokazovania ***

Súd v zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol na hlavnom pojednávaní vykonať dôkazy navrhnuté
prokurátorkou, a to vyzvať oboch obžalovaných na predloženie originálu protokolu o odovzdaní a
prevzatí predmetu kúpy zo dňa 19.10.2015 a tiež zvážiť vykonanie znaleckého grafologického skúmania
pravosti podpisu poškodeného O. R. na tomto protokole. Súd návrhy nepovažoval za dôvodné, nakoľko
s poukazom na vyjadrenie obhajcu k týmto návrhom a s poukazom na právo každého obvineného, ktorý
nesmie byť nútený obviniť seba samého, keď zákaz donútenia k priznaniu zahŕňa totiž nielen právo

obvineného nevypovedať, ale aj právo žiadnym aktívnym spôsobom neprispieť k svojmu obvineniu, mal
za to, že takáto výzva by bola neúčelná, keďže neúčelnou už bola aj v prípravnom konaní (viď č.l. 158).
Zároveň sa aj poškodený vyjadril, že podpis na protokole je jeho vlastnoručný, ako aj písmo doňho rukou
dopísané (namietal len miesto podpisu tohto protokolu), pričom súd nemal dôvod tomuto jeho tvrdeniu
neveriť, a tak by dokazovanie v danom smere bolo zjavne i nadbytočné.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.

1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd
mal za preukázané, že sa skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, upravený oproti podanej
obžalobe aj čo do právnej kvalifikácie konania oboch obžalovaných, stal a že tento skutok spáchal
obžalovaný F. Z. ako páchateľ a naopak obžalovaná O. T. ako účastník.

K tomu súd naviac dodáva, že zo skutočnosti, že súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu (§ 278 ods. 1 Tr. por.), nemožno vyvodiť záver, že medzi obžalobným návrhom
a skutkovým výrokom rozsudku musí byť vždy úplná zhoda. Súd musí skutok uvedený v obžalobe
prejednaťvždyvcelomrozsahu,pričommáprávoazároveňpovinnosťdosvojhorozhodnutiapremietnuť

výsledky hlavného pojednávania, ktoré údaje uvedené v obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť
skutku. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata. Podstata skutku spočíva v
konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je relevantný z hľadiska
trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva v účasti obžalovaného
na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol

následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani následok, ktorý
tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v rozhodnutí
súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto
nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov,
spôsobu vykonania činu, pohnútky činu či formy zavinenia. Na podklade týchto záverov a zmien v

skutkovej vete tak nedošlo k narušeniu totožnosti skutku oproti podanej obžalobe.

Obžalovaní sa počas hlavného pojednávania bránili tým, že prostriedky trestného práva sú v danej veci
neprimerané, keďže poškodený disponuje prostriedkami občianskeho práva, ktoré však nevyužil. Vec
má len občiansko-právny aspekt, a preto je potrebné obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.

Prezentovaná obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,
ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaných. Súd mal za to, že konanie oboch obžalovaných je
potrebné posúdiť aj z hľadiska noriem trestného práva, pričom tiež nebolo možné podľa názoru súdu
podľa kritérií uvedených v § 10 ods. 2 Tr. zák. vyhodnotiť závažnosť spáchaného prečinu ako nepatrnú.

Bolo dostatočným spôsobom preukázané, že obžalovaní kúpili (resp. obžalovaný F. Z., pričom
obžalovaná O. T. o tom mala vedomosť) predmetné osobné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz v
mesiaci september 2014 na úver za sumu 7.570,00 €, pričom ako akontácia bola uhradená suma2.570,00 € (úver bol teda vo výške 5.000,00 € so 60 mesačnými splátkami po 146,25 € splatnými
do 15. dňa v kalendárnom mesiaci), pričom do dňa predaja vozidla poškodenému O. R. (21.07.2015)
nebol úver vyplatený, resp. tento úverový vzťah obžalovaného F. Z. trval naďalej, t.j. aj potom, čo

predstieral jeho predaj poškodenému. To, že obžalovaný predaj vozidla len predstieral, bolo možné
okrem iného vyvodiť aj ž toho, že obžalovaný tento úver z prostriedkov získaných od poškodeného
(do 02.03.2016) nevyplatil a úverový vzťah trval aj naďalej, napriek tomu, že finančné prostriedky na
to mal. Informáciu o úvere na vozidlo (a viažucom sa záložnom práve na predmetné osobné motorové
vozidlo) neposkytol poškodenému O. R., rovnako tak túto informáciu neposkytla obžalovaná, ktorá o

tom preukázateľne vedela tiež a aj komunikovala s poškodeným, a ani nimi podpísaná kúpno-predajná
zmluva neobsahovala (podstatnú) informáciu, t.j. že je vôbec vozidlo kúpené na úver a kto bude splácať
tento úver. Poškodený o úvere nemal žiadnu vedomosť a nevedel o tom, že predmetné osobné motorové
vozidlo je aj založené (záložným právom) v prospech spoločnosti, ktorá naň obžalovanému poskytla
úver.

Obžalovaný F. Z. tiež nesplnil svoju zmluvnú povinnosť prepísať vozidlo na poškodeného, ako sa k nej
zaviazal v kúpno-predajnej zmluve (do 10 dní od podpisu zmluvy - článok VI., bod 2.). V evidencii polície
splnenie tejto povinnosti nevyplývalo (história vlastníkov na č.l. 136). Ak by aj skutočne nebolo možné
pre exekučnú blokáciu vozidlo prepísať na poškodeného, je potrebné opäť uviesť, že obžalovaný obdržal
kúpnu cenu, z ktorej mohol exekúciu vyplatiť a splniť tak povinnosť, ku ktorej sa zmluvne zaviazal.

Teda kúpno-predajná zmluva s poškodeným bola podpísaná 10 mesiacov po tom, čo obžalovaní kúpili
predmetné osobné motorové vozidlo, čiže zostávalo na tento úver uhradiť 50 mesačných splátok (bolo
uhradených už v tom čase ale 14 mesačných splátok). O tomto mala vedomosť aj obžalovaná O. T., resp.
si to mohla podľa svojej výpovede vypočítať aj sama, keďže v prípravnom konaní uviedla, že auto kúpili

za sumu cca 7.300,00 €, ako akontáciu zaplatili sumu 2.200,00 € a mesačná splátka úveru bola 146,00
€. Napriek tomu aj ona komunikovala s poškodeným a uvádzala, že s vozidlom je všetko v poriadku.

Zároveň, ak by bolo pravdou to, že obžalovaný F. Z. dňa 19.10.2015 vrátil poškodenému O. R. finančné
prostriedky titulom kúpnej ceny vo výške 4.600,00 € a poškodený mu vrátil predmetné osobné motorové

vozidlo tak, ako to obhajoba preukazovala predloženým protokolom o odovzdaní a prevzatí predmetu
kúpy, bolo by nelogické, aby sa poškodený O. R. ďalej kontaktoval s obžalovaným F. Z. a následne aby
ho vylákal k McDonaldu na obchvate Trnavy a žiadal od neho vozidlo alebo späť peniaze, ako o tom
ostatne vypovedali aj svedkovia A. N. a Bc. W. C..

Súd sa preto priklonil k verzii popisovanej poškodeným O. R., ktorú podporovali aj výpovede svedkov
A. N. a Bc. W. C., ako aj listinné dôkazy oboznámené na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaným v prípravnom konaní a obhajcom na hlavnom pojednávaní predložený (totožný) protokol o
odovzdaní a prevzatí predmetu kúpy podľa názoru súdu nejavil známky dôveryhodnosti. Na prvej strane

protokolu dole uprostred je vyobrazené číslo „1“, čo svedčí podľa názoru súdu o tom, že ide o číslovanie
strán, keď sa protokol písal na počítači. Na druhej strane však chýba vyobrazenie čísla „2“. Podľa názoru
súdu tak preto išlo tak o dva dokumenty - dva listy formátu A4, o čom svedčí aj to, že protokol nebol
obojstranne vytlačený, keďže na druhej strane protokolu je v ľavom hornom rohu evidentne dôkaz o tom,
že pri jeho kopírovaní bola preložená prvá jeho strana (ktoré strany však mohli byť spojené k sebe až

následne, pričom mohlo ísť aj o spojenie tzv. „zošívačkou“, ako je to možné vyvodiť z ľavého horného
rohu prvej strany protokolu - je tam okopírovaná aj spona - náplň do tzv. „zošívačky“). Poškodený O.
R. poprel, že by čítal pred podpisom prvú stranu protokolu, pričom o druhej strane uviedol, že je na nej
jeho písmo a podpis (pričom obžalovaný F. Z. rovnako prostredníctvom úradného uznania podpisu za
vlastný na Mestskom úrade Trnava priznal, že aj jeho podpis na tejto druhej strane je jeho) a že niečo

takéto s obžalovaným aj spisovali. Na tom nemenilo nič ani to, že notár overil tento predložený protokol
s predloženým originálom skladajúcim sa z 2 listov, nakoľko notár neoveruje pravosť predloženej listiny.

Pokiaľ ide o exekučnú blokáciu spomenutú v skutkovej vete obžaloby, súd ju vyhodnotil ako nezákonnú,
t.j. predmetné osobné motorové vozidlo nemohlo byť blokované z dôvodu exekúcie vedenej na

obžalovanú O. T., nakoľko táto nebola jeho vlastníčkou. V tomto smere nemôže iná nezákonnosť
(nezákonnosť niekoho iného) založiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej tak, ako jej to bolo
kladené za vinu v podanej obžalobe.O podvodnom konaní zo strany obžalovaného F. Z. svedčilo i to, že nebol produkovaný žiaden dôkaz
svedčiaci o tom, že kúpno-predajná zmluva zo dňa 21.07.2015 bola medzi nimi aj zrušená, prípadne
zmenená, ako aj to, že predmetné osobné motorové vozidlo zostalo v užívaní obžalovaného, resp. toto

vydala na účely trestného konania dňa 17.03.2016 obžalovaná O. T..

Obaja obžalovaní poškodeného uviedli do omylu pri predstieraní predaja vozidla, kedy od neho vylákali
kúpnu cenu, ako aj pri jeho vrátení, kedy poškodeného uviedol do omylu obžalovaný F. Z., peniaze mu
nevrátili a ani predmetné osobné motorové vozidlo, ktoré bolo vzaté do úschovy a ktoré bolo napriek

tvrdeniu obžalovaného u poškodeného, že ho musí vrátiť, nájdené u obžalovanej, ktorá ho aj vydala
polícii. Je tiež potrebné uviesť, že úverový vzťah obžalovaného naďalej trval aj po vrátení vozidla
poškodeným (minimálne do 02.03.2016), a preto nemohlo dôjsť k reálnemu vráteniu vozidla, keďže v
takom prípade by tento vzťah už nemohol trvať.

Zrozboruskutkovejpodstatytrestnéhočinu-prečinupodvodupodľa§221ods.1,ods.2Tr.zák.vyplýva,

že objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Cudzím majetkom
sa rozumie majetok, ktorý nepatrí páchateľovi alebo nepatrí výlučne jemu. Škodou na cudzom majetku
je ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o ušlý zisk. Obsahom škody môže
byť peňažná suma, nejaká vec, ale aj konanie alebo opomenutie, ktoré má určitú majetkovú hodnotu.
Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného buď jeho

rozšírením, alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo iného vynaložené.
Obohatenie sa nemusí zhodovať so škodou. Môže ísť o obohatenie aj bližšie neurčenej osoby alebo
skupiny osôb (porovnaj R 18/1991). Podvodné konanie, t.j. uvedenie do omylu alebo využitie omylu,
môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl je rozpor medzi predstavou
a skutočnosťou. Omyl sa môže týkať aj skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o

omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k jeho obohateniu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým
páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie,
opomenutie aj konkludentné konanie (porovnaj R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť ľsťou, ale
môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Ide o úmyselný trestný čin. Čin je dokonaný obohatením páchateľa
aleboiného.Vodseku2tohtoprečinujeuvedenýajkvalifikačnýpojem-väčšiaškoda(viď§125Tr.zák.).

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho
posúdenia, ako to bolo rozvedené vyššie, bolo preukázané, že obžalovaný F. Z. na škodu cudzieho
majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu
a obžalovaná O. T. úmyselne poskytla inému pomoc, aby na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým,

že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu, a preto súd obžalovaného
F. Z. uznal vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ako páchateľa tohto
prečinu) a obžalovanú O. T. uznal vinnú zo spáchania prečinu podvodu vo forme účastníctva podľa § 21
ods. 1 písm. d/ k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (keďže u nej išlo o úmyselnú účasť na tomto trestnom čine
vo forme pomoci, t.j. podpory páchateľa, ku ktorej došlo pri jeho spáchaní a spočívajúcej v utvrdzovaní

poškodeného pred predstieraním predaja vozidla, ktorý bol nimi uvedený do omylu), keď boli naplnené
znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu.

Obaja obžalovaní konali vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák., t.j. chceli spôsobom
uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo najmä z výpovedí poškodeného i

svedkov, ako aj z iných dôkazov, ktorým sa súd venoval vyššie.

Na strane oboch obžalovaných neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce ich trestnú zodpovednosť (§
22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výroky o trestoch ***

V súvislosti s výrokmi o trestoch boli na hlavnom pojednávaní oboznámené nasledovné listinné dôkazy:
správy na obžalovaných (č.l. 164-167 a 171-174) a lustrácie na obžalovaných (č.l. 227-236).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaných vyplynulo, že z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení.
V minulosti neboli súdne trestaní. Priestupky spáchali len na úseku cestnej premávky.Pri určovaní druhu a výmery trestov súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby
obžalovaných, ich pomery a možnosti ich nápravy. V prípade obžalovanej O. T. súd prihliadol aj na

význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine. Súd po zvážení všetkých rozhodných
skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u každého
z obžalovaných jednu a tú istú poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. - viedli pred spáchaním
trestného činu riadny život, keď spáchané priestupky boli iného charakteru ako prejednávaný trestný
čin) a žiadnu priťažujúcu okolnosť, dospel súd k záveru, že:

· obžalovanému F. Z. je potrebné uložiť „výchovný“ trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť)
mesiacov (t. j. na dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., keď trest mohol
ukladať po úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 1 roku do 44 mesiacov) s jeho podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky (ktorú súd považoval za primeranú vzhľadom k vyššie
uvedeným okolnostiam), a
· obžalovanej O. T. je potrebné uložiť „výchovný“ trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok (t. j. na

úplne dolnej hranici trestnej sadzby trestného činu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., keď trest mohol ukladať po
úprave podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe od 1 roku do 44 mesiacov) s jeho podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky (ktorú súd považoval za primeranú vzhľadom k vyššie uvedeným
okolnostiam),
ktoré tresty zabezpečia ochranu spoločnosti tým, že im zabránia v páchaní ďalšej trestnej činnosti a

vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby viedli riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Takéto tresty budú nepochybne vyjadrovať ich morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd
nedospel k záveru, že účel trestu by bol naplnený uložením iného druhu trestu, keď najmä s poukazom
na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok mal za to, že na obžalovaných je potrebné pôsobiť
uložením podmienečného trestu odňatia slobody, aby sa do budúcna takéhoto podobného konania

vyvarovali pod hrozbou výkonu trestu odňatia slobody. V prípade peňažného trestu nemal sú za to, že
sú splnené podmienky na jeho uloženie, a to z dôvodu, aby jeho uložením nedošlo k zmareniu náhrady
škody. Na zvýraznenie účelu uložených podmienečných trestov odňatia slobody súd obom obžalovaným
uložil v ich rámci aj povinnosť (príkaz) nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Súd zároveň ani nezistil splnenie podmienok na uloženie ďalšieho (sekundárneho) trestu obžalovaným
či ochranného opatrenia.

*** Výrok o náhrade škody ***

Spredmetnýmtrestnýmkonanímbolospojenéajtzv.adhéznekonanie,t.j.konanieonáhradeškody,keď
nárok na náhradu škody si v predmetnej veci riadne a včas uplatnil poškodený O. R., nar. XX.XX.XXXX v
H., trvale bytom W. U., ul. G. č. 1, škodu vo výške 4.600,00 € + trovy právneho zastúpenia poškodeného
v trestnom konaní. Pokiaľ ide o nárok poškodeného vo výške 4.600,00 €, z dôkazov oboznámených
na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne pochybnosti o opodstatnenosti tohto uplatneného nároku,

a preto mu súd jeho uplatnený nárok priznal v plnom rozsahu podľa § 287 ods. 1 Tr. por. s tým, že
povinnosť nahradiť škodu uložil súd obom obžalovaným do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, čím určil
vykonateľnosť tohto výroku rozsudku. Pokiaľ však ide o nárok na priznanie trov právneho zastúpenia
poškodeného v trestnom konaní, o takomto nároku sa rozhoduje až po právoplatnom skončení trestnej
veci (§ 557 a § 558 ods. 1 Tr. por.), a preto bol poškodený Martin Železník podľa § 288 ods. 2 Tr. por.

so zvyškom svojho uplatneného nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.