Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Miroslava Maláriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117214110
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117214110.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Západoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: L. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XX, o zaplatenie 485,74 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 485,74 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 485,74 € od 7.8.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 485,74 € s 5príslušenstvom, z titulu náhrady
škody za neoprávnený odber elektriny podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení
neskorších predpisov.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto ho súd uznesením
zo dňa 17.7.2018 zrušil.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), k tejto sa nevyjadril.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 177 písm. a/ zák. č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods.
3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej
stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil
nasledovný skutkový stav.
6. Žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste F. XX. Dňa 15.7.2015 bola vykonaná kontrola
odberného miesta a bolo zistené, že vznikol neoprávnený odber elektrickej energie porušením
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii prestrihnutím plombovacieho lanka. Elektrická energia
odoberaná bez platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektriny. Elektromer registroval spotrebu elektriny.
Zároveň bola vykonaná aj fotodokumentácia z kontroly. Pri kontrole nebol prítomný žalovaný len
sused odberateľa. Kópia protokolu bola zanechaná po kontrole v poštovej schránke. Žalobca vyzvalžalovaného dňa 22.10.2015 na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny do
21.11.2015. K výzve pripojil aj protokol o zistení neoprávneného odberu a výpočet škody spôsobenej
neoprávneným odberom za obdobie od 11.7.2014 do 15.7.2015 vo výške 485,74 € za spotrebovanú
elektrinu podľa stavu elektromeru. K žalobe bol pripojený aj pokus o zmier zo dňa 22.10.2015, doručenie
ani jednej z listín žalovanému žalobca nepreukázal.
7. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike, v platnom znení, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku
neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber
elektriny.
Podľa § 46 ods. 2 citovaného zákona, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1
písm. i).
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 7.8.2018 bola vo výške 0,00%.
8. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný odoberal elektrinu na odbernom mieste
v období od 11.7.2014 do 15.7.2015, kedy bolo kontrolou poverenými pracovníkmi žalobcu zistené
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom a odberné miesto bolo pripojené
svojvoľne bez platne uzatvorenej zmluvy, pričom elektromer registroval spotrebu na odbernom mieste.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie škody v zmysle pripojeného výpočtu najneskôr do 21.11.2015,
nepreukázal odoslanie a ani doručenie výzvy žalovanému. Žalovanému bola doručená žaloba dňa
4.8.2018 spolu s výzvou na vyjadrenie k veci a výzvou žalobcu na zaplatenie istiny. Žalobca na výzvu
súdu nereagoval, zaplatenie istiny s príslušenstvom nepreukázal. Nasledujúci pracovný deň 6.8.20148
po doručení žaloby mohol plniť a až od 7.8.2018 sa dostal do omeškania, preto súd priznal úrok z
omeškania 5,00% ročne z istiny od 7.8.2018 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu v časti úroku z omeškania
zamietol, nakoľko bol uplatnený v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.
9. Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.
10. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovení § 255 ods. 2 CSP, pričom vychádzal z
rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobca bol v časti istiny plne úspešný a preto mu
súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.