Rozsudok Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204289
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816204289.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Cirkevná

spojená škola, Školská 650, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 17151627, zast. JUDr. Stanislav Kaščak,
s.r.o. Ulica 1. Mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, za účasti intervenienta Mesto Vranov nad Topľou,
ul. Dr. C. Daxnera 87, Vranov nad Topľou, zast. JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, Okulka 19/42,
Vranov nad Topľou proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená správcom: Centrum pedagogicko
- psychologického poradenstva, Bernolákova 92, Vranov nad Topľou, IČO: 37945114, zast. JUDr. Dušan
Kmec, advokát, M. R. Štefánika 2465, Vranov nad Topľou o uloženie povinnosti udeliť súhlas s uzavretím
nájomnej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný ako
podielový spoluvlastník stavby súpisné číslo 92, postavenej na parcele č. XXXX/XXX, zapísanej na LV
č. XXXX, kat. územie Vranov nad Topľou, je povinný udeliť Mestu Vranov nad Topľou, ako druhému
podielovému spoluvlastníkovi predmetnej stavby, písomný súhlas s uzavretím nájomnej zmluvy na
predmet nájmu, ktorým je spoluvlastnícky podiel vo veľkostí 1/2 k stavbe, medzi Mestom Vranov nad

Topľou, ako prenajímateľom, a žalobcom, ako nájomcom, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Zároveň, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým,
že žalobca je cirkevnou školou, ktorá riadne vykonáva vyučovací proces pre žiakov prvého aj druhého
stupňa základných škôl. Žalobca od roku 2002 má umiestnené triedy pre svojich žiakov (najprv to boli
triedy pre Gymnázium Sv. Františka - čo je predchodca dnešného žalobcu, potom triedy prvého stupňa
a k dnešnému dňu aj triedy 5. ročníka ZŠ) v nebytových priestoroch v stavbe súpis. č. 92, ktorá ja
zapísaná na LV Č. XXXX, k.ú. Vranov nad Topľou. Žalovaný pod B4 (ako správca zapísaný pod B 6)

v spoluvlastníckom podiele 1/2 je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - stavby súpisné číslo 92
postavenej na parcele par. číslo XXXX/XXX, druh stavby škola, zapísanej na LV č. XXXX. k.ú. Vranov
nad Topľou. Druhým podielovým spoluvlastníkom tejto predmetnej nehnuteľnosti je Mesto Vranov nad
Topľou, s rovnakým spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/2 (zapísaný pod B2). Žalobca požiadal
listom zo dňa 27.5.2016 Mesto Vranov nad Topľou o uzavretie nájomnej zmluvy na jeho spoluvlastnícky
podiel v predmetnej nehnuteľností, za účelom zachovania vyučovacieho procesu pre žiakov prvého
stupňa. Mesto Vranov n. T. listom zo dňa 2.6.2016 odpovedalo žalobcovi, že nemôže s ním uzavrieť

žiadanú nájomnú zmluvu, nakoľko druhý podielový spoluvlastník mu neudelil súhlas s uzavretím takej
nájomnej zmluvy. Pred Okresným Vranov nad Topľou sa vedie pod č.k. 5C 218/2011 sporové konanie
o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy a o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti, kde je postavenie
súčasných účastníkov konania opačne, a to : žalobca dnešný je v konaní 5C 218/2011 ako žalovaný v l/rade a žalovaný dnešný je v konaní 5C 218/2011 ako žalobca. V rámci súdneho konania vedeného pod
č.k. 5C 218/2011 sa vykonali viaceré jednania medzi spoluvlastníkmi stavby súpis. č. 92, ktorých cieľom
malo byť rozdelenie užívacieho stavu ohľadne nebytových priestorov. Mesto Vranov n. T. zabezpečilo

vypracovanie Znaleckého posudku číslo 35/2013 vo veci ,,Stanovenie podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach budovy Školy, sup. č. 92, parc. č. XXXX/XXX, ktorá je zapísaná na LV č.
XXXX v k.ú. Vranov nad Topľou, pre účely zápisu do KN." Takto sa spoluvlastníci dohodli na tom, ktoré
nebytové priestory v tejto stavbe bude užívať ktorý zo spoluvlastníkov. Nedošlo síce ešte k podpísaniu
písomnej dohody, ale reálny užívací stav je nesporný. Mesto Vranov nad Topľou súhlasí s tým, aby

tie nebytové priestory, ktoré zodpovedajú veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu užíval žalobca - ako
nájomca. Mestské zastupiteľstvo na rokovaní dňa 25.6.2015 schválilo zámer na nájom nebytových
priestorov v podiele 1 v budove Bernolákova 92 od 1.10.2015 pre žalobcu na dobu neurčitú v zmysle § 9a
ods. 9 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb., že ide o opakovaný nájom stým istým nájomcom a zachovania
kontinuity výchovno-vzdelávacieho procesu pre žiakov navštevujúcich túto školu, z ktorých veľkú časť
tvoria deti z Mesta Vranov nad Topľou. Z dôvodu, že druhý spoluvlastník vedie však súdne konanie

voči nemu (Mestu Vranov n. T.) o určenie neplatnosti pôvodnej nájomnej zmluvy zo dňa 29.10.2010 a
o vypratanie nehnuteľnosti, nechce mesto uzavrieť nájomnú zmluvu so žalobcom. Dôvody, pre ktoré
žalovaný nechce udeliť súhlas s takouto nájomnou zmluvou v prospech žalobcu - ako nájomcu, sú
nezmyselné a neracionálne. Žiadne rozumné vysvetlenie pre protivenský postoj žalovaného - ktorý, bez
vysvetlenia nesúhlasí s tým, aby v mestskej časti stavby v spoluvlastníctve bola v nájme cirkevná škola

- vlastne nie je. Žalobca je nepretržitým nájomcom tejto stavby už od roku 2002. Žalobca bol najprv v
časti stavby (v rokoch 2002 až 2006), kedy ju mal prenajatú od vlastníka : Slovenská republika - v jej
mene konajúci Okresný úrad Vranov n. T., a to výmeru 551,82 m2. Bola to nájomná zmluva od 1.6.2002
na dobu neurčitú. Potom v roku 2006 mal žalobca nájomnú zmluvu aj so subjektom : Krajský školský
úrad v Prešove, s dobou platnosti od 25.8.2006 na 5 rokov, s prenajatou plochou o výmere 382 m2.

Takisto mal žalobca nájomný vzťah aj so subjektom Mesto Vranov nad Topľou (v rokoch 2004 až 2015)
a to s prenajatou plochou o výmere 551,82 m2. Žalovaný však nie je subjekt súkromného práva, nie
je podnikateľským subjektom, alebo jednotlivcom bez akýchkoľvek väzieb. Je to štátna (verejnoprávna)
inštitúcia, ktorej fungovanie a financovanie je napojené na štátny rozpočet SR, teda na poplatky všetkých
občanov v SR, z ktorých sa vytvára jedna zložka príjmovej stránky štátneho rozpočtu. Preto by aj postoje

štátnehoorgánunemalibyťzaťaženéosobnounevraživosťou,aleboneracionálnouzlobou.Umiestnenie
tried základnej školy prvého stupňa Cirkevnej spojenej školy v časti stavby súp. č. 92 vo Vranove n. T.,
ktorá bude zodpovedať tomu, ako si dvaja spoluvlastníci podelili užívací stav v stavbe predsa nemôže
byť v rozpore so záujmami Slovenskej republiky. Žalobca má naliehavý právny záujem na výsledku tohto
súdneho konania. Žalobca už iba takýmto spôsobom môže získať potrebný súhlas na to, aby podielový

spoluvlastník udelil súhlas druhému spoluvlastníkovi na to, aby tento mohol svoje priestory v stavbe
prenajať žalobcovi. Nakoľko však dohoda medzi účastníkmi konania nie je možná, žalobca musí svoje
požiadavky uplatniť iba súdnou cestou. Žalovaný odmieta udeliť súhlas pre potreby nájomného vzťahu.
Touto žalobou sa žalobca domáha určenia povinnosti pre žalovaného, aby udelil písomný súhlas pre
Mesto Vranov nad Topľou na uzavretie nájomnej zmluvy so žalobcom, ako nájomcom.

2. K žalobe žalobca doložil tieto listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Vranov nad
Topľou, podľa ktorého vlastníkom parcely číslo XXXX/XXX so súp. č. 92, popis stavby škola je Mesto
Vranov nad Topľou vo veľkosti 1 a Slovenska republika vo veľkosti 1 kde za Slovenskú republiku je ako
správca označené Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vo Vranove nad

Topľou, Bernolákova 92, Vranov nad Topľou.

3. K žalobe boli taktiež doložené tieto dôkazy: list Cirkevnej spojenej školy adresovaný Mestu Vranov
nad Topľou zo dňa 25.5.2016 označený ako opakovaná žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy na
nebytové priestory. V tomto liste je uvedené: Mesto Vranov nad Topľou nájomnou zmluvou zo

dňa 29.11.2010 prenechalo našej škole do nájmu spoluvlastnícky podiel k predmetným nebytovým
priestorom. Táto zmluva však už medzičasom skončila uplynutím dohodnutej doby nájmu. Nami
zabezpečovaný vyučovací proces v prenajatých priestoroch pokračuje ďalej. Ako je Mestu známe, ide
o vyučovanie žiakov v prvom stupni. Žiadame Mesto Vranov nad Topľou o uzavretie nájomnej zmluvy,
ako pokračovania nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 29.11.2010, na identický

predmet nájmu. Takúto obdobnú žiadosť sme už Mestu Vranov nad Topľou adresovali, a to listami zo
dňa 10.3.2015 a 24.6.2015. Na tieto žiadosti sme dostali od mesta písomnú odpoveď zo dňa 30.6.2015,
č. 11807/2015, ktorou ste nás informovali a tom, že bol schválený zámer na nájom nebytových priestorov( práve týchto identických) od 1.10.2015 na dobu neurčitú. V závere listu ste nám oznámili, že nás budete
informovať o výsledkoch rokovaní mestského zastupiteľstva týkajúcich sa tejto záležitosti.

4. Na tento list Cirkevnej spojenej školy odpovedalo Mesto Vranov nad Topľou dňa 2.6.2016 v ktorom
uviedlo, že : Listom zo dňa 30.6.2015 Vám bolo oznámene, že mestské zastupiteľstvo na rokovaní
dňa 25.6.2015 schválilo zámer na nájom nebytových priestorov v podiele 1 v budove Bernolákova
92 vo Vranove nad Topľou od 1.10.2015 pre: Cirkevná spojená škola, Školská 650 , 093 02 Vranova
nad Topľou, IČO: 17151627, v cene min. 10,00 eur/m2/rok na dobu neurčitú v zmysle §9a) odst.

9c) zákona č. 138/1991 o majetku obcí v znení neskorších predpisov ako prípad hodný osobitného
zreteľa z dôvodov, že ide o opakovaný nájom s tým istým nájomcom a zachovania kontinuity výchovno-
vzdelávacieho procesu pre žiakov navštevujúcich túto školu, z ktorých veľkú časť tvoria deti z mesta
Vranov nad Topľou. Následne Vám bolo listom zo dňa 28.9.2016 oznámené, že mestské zastupiteľstvo
dňa 24.9.2015 stiahlo z rokovania materiál týkajúci sa nájmu uvedeného nebytového priestoru, nakoľko
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Vranov nad Topľou, ako správca

majetku Slovenskej republiky, nedalo súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy so Spojenou cirkevnou
školou, Školská 650, Vranov nad Topľou. Keďže súhlas mesto doteraz neobdŕžalo, nemôže dôjsť k
uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

5. V konaní prebehli dve pojednávania, kde na prvom pojednávaní právny zástupca žalobcu krátkou

cestou súdu predložil list svedčiaci o tom, že informoval Mesto Vranov nad Topľou o prebiehajúcom
predmetnom konaní na súde a zároveň vyzval Mesto Vranov nad Topľou, aby ako intervenient vstúpilo
do predmetného konania na strane žalobcu. Podľa obsahu tohto listu vyplýva, že toto oznámenie o
prebiehajúcom spore bolo mestu Vranov nad Topľou doručené deň pred pojednávaním, čo potvrdil aj
právny zástupca žalobcu. Na druhom pojednávaní Mesto Vranov nad Topľou ako intervenient oznámil,

že vstupuje do konania na základe oznámenia podľa § 86 Civilného sporového poriadku. V písomnom
oznámení o vstupe do konania mesto Vranov nad Topľou ako intervenient na strane žalobcu uviedol, že
Mesto Vranov nad Topľou ako podielový spoluvlastník nehnuteľností - stavby súpisne číslo 92, zapísanej
na LV č. 6220, k.ú. Vranov nad Topľou má záujem na využívaní a uplatňovaní vlastníckych práv, ktoré mu
vyplývajú k predmetnej nehnuteľnosti. Ako vlastník teda môže prenechávať tretím osobám do užívania

predmetnú nehnuteľnosť (ust. §123 OZ). Uvedenému ovšem bráni neadekvátne správanie sa správcu.
Na základe predošlých stretnutí, správca mal udeliť súhlas s uzavretím nájomného vzťahu so žalobcom,
ale správca tak doteraz nekonal. Poukazujeme, že správca sa nemôže správať nepredvídateľne a bez
akéhokoľvek racionálneho zdôvodnenia ignorovať úmysel vlastníka - Slovenskej republiky. Správca tak
súčasne aj bráni Mestu Vranov nad Topľou vo využívaní jeho spoluvlastníckeho podielu. Mesto Vranov

nadTopľouužschválilozámernanájomnebytovýchpriestorovvpredmetnejnehnuteľnosti.Kschváleniu
a uzavretiu nájomnej zmluvy so žalobcom doteraz nedošlo pre nedostatok súhlasu zo strany správcu.

6. Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázal na dôvody, ako sú uvedené
v žalobe. Ďalej uviedol, že žalobca spornú nehnuteľnosť užíva na základe nájomných zmlúv,

ktoré mal uzatvorené s viacerými subjektmi a to jednak s mestom, ako aj za štát vystupujúcimi
správcami.Predmetnékonaniesúvisíajsotázkourozdeleniapodielovéhospoluvlastníctvakpredmetnej
nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a mesta Vranov nad Topľou. Vo veci tohto rozdelenia
podielového spoluvlastníctva prebiehali jednania, bol vyhotovený aj znalecký posudok číslo 35/201,3
kde bol načrtnutý spôsob rozdelenia tohto podielového spoluvlastníctva. Žalovaný však tvrdí, že

nehnuteľnosti, ktoré by mali pripadnúť do vlastníctva žalovaného, nepovažuje za prebytočný majetok a
na tieto nehnuteľnosti neudelí súhlas na uzatvorenie nájomnej zmluvy. V časti nehnuteľnosti, na ktorú
chce uzavrieť nájomnú zmluvu so žalovaným, podľa tvrdenia žalovaného majú byť vytvorené miestnosti
atoarchív,terapeutickámiestnosťplustretiamiestnosť,ktorábolaneoznačenáčosatýkaúčelupoužitia.
Vstupom intervenienta do konania na strane žalobcu bol preukázaný opak tvrdenia žalovaného, ktorý

tvrdí, že predmetnú žalobu by mohol podať iba druhý vlastník.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že podanú žalobou považuje
za nedôvodnú. Petit žaloby, ktorým sa žalobca domáha udelenia súhlasu na uzavretie nájomnej
zmluvy medzi žalovanou stranou a tretou osobou, ktorej predmetom je ideálny podiel 1, v zmysle

takéhoto žalobného návrhu by mohol ktokoľvek podať žalobu medzi dvoch účastníkov, medzi dvoch
spoluvlastníkov či už manželov alebo spoluvlastníkov nehnuteľností, ak by žiadal, že je potrebne
upraviť tieto vzťahy. V zmysle ustanovenia § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinnosti strany, ak určitýspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Neexistuje žiadny osobitný
predpis, na základe ktorého by sa mali upravovať vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným taký spôsobom
ako je uvedené v petite žaloby. Preto toto konanie je zmätočné a to aj po vstupe intervenienta do

konania. Zároveň potvrdil, že medzi mestom Vranov nad Topľou a žalovaný prebehli rokovania ohľadne
spoluvlastníctva.

8. Zástupca žalobcu v pozícií riaditeľa na pojednávaní súdu uviedol, že jeho cieľom je zabezpečiť
vzdelávanie a výchovu detí. Na spornú nehnuteľnosť v minulosti mali uzavreté nájomné zmluvy a v

súlade s rozhodnutiami došlo aj k rekonštrukcii predmetných priestorov.

9. Štatutár žalovaného na pojednávaní uviedol, že ako štatutár chce chrániť len majetok. Vylúčil, že
by predmetné sporné nehnuteľnosti mali byť nadbytočnými pre žalovaného. Taktiež súdu uviedol, že ak
žalobca vypratá spornú nehnuteľnosť, následne udelia súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy.

10. Právny zástupca intervenienta na strane žalobcu uviedol, že s podanou žalobou súhlasí. Intervenient
chce uzavrieť nájomnú zmluvu na užívanie predmetných nehnuteľností, ktoré ma užívať žalobca, avšak
z dôvodu nesúhlasu spoluvlastníka k takejto dohode nedošlo.

11. Právny zástupca žalobcu v záverečnom návrhu uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáha

určenia, aby žalovaný ako podielový spoluvlastník druhému podielovému spoluvlastníkovi udelil
písomný súhlas s uzavretí nájomnej zmluvy na predmet nájmu, ktorým je spoluvlastnícky podiel vo
veľkosti jednej polovici. Žalobca je dlhodobý nájomca týchto nebytových priestorov od roku 2002.
Žalobca nevykonáva podnikanie, priestory nepoužíva na nebezpečnú prevádzku. Žalobca je škola,
ktorá vykonáva vyučovací proces. Žalovaný nemá výhrady voči tomu, aby v mestskej polovici bol

nájomcom cirkevná škola, ale dodáva podmienku, aby Mesto zabezpečilo, aby z polovice, ktorá ma
pripadnúťžalovanému,savysťahovalaCirkevnáškolaapotomudelíspoluvlastníkovisúhlassuzavretím
nájomnej zmluvy. Ak by však cirkevná škola odišla z tých priestorov, musela byť vypratať priestory
sociálnych zariadení a tým pádom bude musieť skončiť vyučovací proces, pretože podľa hygienikov
nebude mať dostatočnú kapacitu sociálnych zariadení na počet žiakov, ktorých má. Žalovaný uvádza,

že toto je problém žalobcu. Priestory, ktoré užíva žalobca žalovaný potrebuje pre svoju činnosť, s čím
žalobca nesúhlasí, pretože podľa zmluvy o prevode správy majetku štátu zo dňa 17.2.2010, ktorú
uzavrel žalovaný ako preberajúci so Slovenskou republikou - Krajským školským úradom v Prešove
ako odovzdávajúcim, prevádzane nehnuteľnosti sú v zmysle § 3 odsek 3 zákona č. 278/93 Z. z. o
správe majetku štátu na základe štatutárneho rozhodnutia správcu číslo 6 2009 k.p. zo dňa 2.10.2009

prebytočnýmmajetkom,ktorýodovzdávajúcinepotrebujeanivbudúcnostinebudepotrebovaťnaplnenie
svojich úloh. Chápe, že žalovaný bude namietať, že tento majetok bol nepotrebný a prebytočný pre
krajský školsky úrad, ale krajsky školsky úrad v tom čase zabezpečoval tie isté štátne prenesené
povinnosti v rámci štátnej správy na úseku výchovy a vzdelávania, keď odovzdal správu do užívania
centru pedagogicko-psychologického poradenstva. Chýba tu dobrá vôľa, milosrdenstvo, ústretovosť,

empatia a dobro. Staroveká rímska právna zásada, že ,,ius est ars boni et aequi´“, že právo je umenie
dobrého a spravodlivého zo strany žalovaného nie je naplnená. Žalobca na opakovaných jednaniach
navrhol, aby mu bolo umožnené využívať sociálne zariadenia žalovaného, s tým, že zabezpečí ich
upratovanie, na čo žalovaný uviedol, že je to v rozpore so záujmami Slovenskej republiky.

12. Právny zástupca žalovaného v záverečnom návrhu poukázal na všetky doterajšie vyjadrenia,. Tak
ako medzi spoluvlastníkmi nemôže, čo ma urobiť tretia osoba, ani tretia osoba nemá právo zasahovať
do vzťahov spoluvlastníkov. Žalobca užíva predmetné nebytové priestory bez akéhokoľvek právneho
dôvodu. Nemá žiadnu nájomnú zmluvu ani s mestom ani so štátom, je bezdôvodným užívateľom.

13. Právny zástupca intervenienta v záverečnom návrhu poukázal na svoje poukázal na svoje prednesy
a písomné vyjadrenie. Súhlasí aj s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu. Žalovaný Mestu bráni
uzatvoriť nájomnú zmluvu na priestory, ktoré sú v spoluvlastníckom vzťahu. Žalovanému dali návrh ako
si rozdeliť tieto priestory. Žalovaný si však dal podmienku, že Mesto by malo vypratať priestory, ktoré
neprenajalo, čo je preňho neprijateľná.

14. Podľa § 76 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP),samostatné spoločenstvo je procesné
spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje
o každom nároku a povinnosti samostatne.15. Podľa § 77 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné
práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo

žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

16. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

17. Podľa § 82 ods. 1 a 2 CSP, intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním. Vstup intervenienta je prípustný počas celého
konania.

18. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a)splnení povinnosti,

b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c)určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 228 ods. 1 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

20. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti

alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka
návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.

21. Podľa § 139 ods.2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

22. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaný ako
podielový spoluvlastník spornej nehnuteľnosti, je povinný udeliť Mestu Vranov nad Topľou, ako druhému

podielovému spoluvlastníkovi písomný súhlas na uzavretie nájomnej zmluvy a to na spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 1 k stavbe medzi mestom Vranov nad Topľou ako prenajímateľom a žalobcom ako
nájomcom. Toto svoje právo odvodzoval od skutočnosti, že od roku 2002 je nájomcom predmetnej
nehnuteľnosti a poukazoval aj na povahu činnosti, ktorú vykonáva žalobca a to vyučovací proces.
Podľa jeho tvrdenia Mesto Vranov nad Topľou aj chcelo s ním uzatvoriť nájomnú zmluvu na predmetnú

nehnuteľnosť, avšak druhý spoluvlastník a to žalovaný odmietol Mestu Vranov nad Topľou udeliť takýto
súhlas. Žalovaný žiadal, aby súd túto žalobu zamietol z dôvodu, že na strane žalobcu nie je aktívna
legitimácia a poukázal na ustanovenie § 139 Občianskeho zákonníka. Žalobca toto tvrdenie žalovaného
vyvracal skutočnosťou, že do konania na strane žalobcu vstúpil intervenient Mesto Vranov nad Topľou
ako druhý podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti. V prednesoch zmierovacieho konania

žalobca dôvodnosť svojej žaloby prezentoval tým, že druhý spoluvlastník Mesto Vranov nad Topľou s
nímchceuzavrieťpredmetnúnájomnúzmluvu,avšakpripustil,žeokrem polovicespornejnehnuteľnosti,
ktorá by po rozdelení nehnuteľností podľa užívacieho stavu pripadla žalovanému, bude užívať aj časť
nehnuteľnosti, ktorá by mala po rozdelení nehnuteľnosti podľa užívacieho stavu patriť žalovanému a
to konkrétne sociálne zariadenia a práve pre túto skutočnosť, že ak by sa uzavrela nájomná zmluva zo

strany oboch spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, žalobca by využíval aj nehnuteľnosti žalovaného
a to sociálne zariadenia.

23. Všetci spoluvlastníci majú právo držať a užívať predmet svojho spoluvlastníctva, požívať jeho plody a
úžitky a nakladať s ním, a to v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. Aby však toto právo mohlo

byť vôbec realizované, zákon ustanovuje, ako sa pri pluralite vlastníkov jednej veci vyjadruje podiel
jednotlivých spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva k veci
a zároveň určuje spôsob, pomocou ktorého sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou
vecou.24. Účelom vstupu intervenienta do sporu je, aby vlastnými procesnými úkonmi podporoval stranu sporu,
na ktorej vystupuje. Intervenient má právny záujem na výsledku sporu, ktorý vyplýva z hmotného práva.

V procesnej rovine ide o záujem, aby spor vyhrala strana, ktorú intervenient v spore podporuje. Otázku,
či v konkrétnom prípade existuje právny záujem intervenienta na výsledku sporu, je potrebné posúdiť
v závislosti od toho, či bude rozsudok záväzný subjektívne ( iba medzi žalobcom a žalovaným), alebo
či bude záväzný aj pre intervenienta.

25. Ak je rozsudok záväzný subjektívne iba medzi stranami sporu, a contrario platí, že voči
intervenientovi záväzný nie je. Na základe subjektívne záväzného rozsudku nie je intervenient aktívne
či pasívne legitimovaný v exekúcii, v ktorej sa rozsudok vykonáva ( nemá procesné postavenie
oprávneného ani povinného).

26. Ak má niekto v spore vystupovať ako subjekt núteného spoločenstva (§78), teda, ak je jeho účasť

v procesnom spoločenstve predpokladom pre úspech v spore, musí sa stať procesným subjektom
na základe žaloby alebo na základe návrhu žalobcu na pristúpenie do konania podľa § 79 Civilného
sporového poriadku; inak je úspech žalobcu v spore vylúčený. Ak žalobca takúto osobu ako
subjekt núteného procesného spoločenstva v žalobe neoznačil, nie je tento nedostatok možne zhojiť
tým, že osoba vstúpi do konania ako intervenient. Napríklad, ak žaloba o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva neoznačuje za strany sporu všetkých spoluvlastníkov, nemení prípadný
vstup opomenutého spoluvlastníka do konania ( v postavení intervenienta ) nič na tom, že žaloba musí
byť zamietnutá.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal zato, že žalobe nie je možne vyhovieť a žalobu

zamietol a to z dôvodu ako ustanovuje § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré výslovne ustanovuje,
ktorý subjekt je oprávnený podať určovaciu žalobu v prípade, ak vlastníci nehnuteľnosti sa nedohodnú
na hospodárení s nehnuteľnosťou.

28. Uzavretie nájomnej zmluvy jednoznačne je hospodárením so spoločnou vecou. V danom

prípade žalobca tvrdí, že z dôvodu, že druhý spoluvlastník a to žalovaný neudelil súhlas druhému
spoluvlastníkovi Mestu Vranov nad Topľou na uzavretie nájomnej zmluvy, k uzavretiu nájomnej zmluvy
nedošlo. Túto skutočnosť potvrdili aj žalovaný. V danom prípade zákon túto situáciu rieši §139 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina nedosiahne, rozhodne
o hospodárení so spoločnou vecou súd na návrh ktoréhokoľvek vlastníka. To znamená, že ak v danom

prípade ide o nehnuteľnosť, ktorá má dvoch vlastníkov, nastala rovnosť hlasov, kedy jeden spoluvlastník
je ochotný uzavrieť nájomnú zmluvu, druhý spoluvlastník nájomnú zmluvu uzavrieť odmieta, návrh
na rozhodnutie môže podať ktorýkoľvek spoluvlastník. V danom prípade z logického chápania teda
vyplýva, že teda spoluvlastník ktorému druhý spoluvlastník nechce udeliť súhlas, by mal podať takú
žalobu. V danom prípade sa však tak nestalo, žalobu podala tretia osoba, ktorá vo vzťahu k predmetnej

nehnuteľnosti nie je v žiadnom vzťahu. Teda chýba tu aktívna legitimácia, preto z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie súd žalobu zamietol.

29. Aj keď v konaní na strane žalobcu vystupuje, ako intervenient jeden z dvoch spoluvlastníkov a to
Mesto Vranov nad Topľou súd mal zato, že vstup tohto intervenienta do konania na strane žalobcu

však nezhojilo nedostatok aktívnej legitimácia na strane žalobcu, nakoľko rozsudok, vydania ktorého sa
domáha žalobca, v danom konaní nie je rozsudkom s rozšírenou záväznosťou. Rozšírenú záväznosť
rozsudku má vyplývať s ustanovením Civilného sporového poriadku alebo z osobitného zákona. Civilný
sporový poriadok v § 228 ods.1 a 2 určuje, kedy sú prípady rozšírenej záväznosti rozsudku, čo daný
prípad nie je a taktiež ani stanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka ani žiaden iný osobitný

predpisneustanovuje,žerozsudok,vydaniaktoréhosadomáhažalobca,bymalrozšírenúzáväznosť.To
znamená, že aj keď druhý spoluvlastník vystupuje na strane žalobcu, ako intervenient, vydanie takéhoto
rozsudku by pre intervenienta a to Mesto Vranov nad Topľou nebol záväzný a teda vstupom intervenienta
do konania nedošlo k zhojeniu nedostatku aktívnej legitimácie.

30. V danom prípade teda nepodal žalobu subjekt, ktorý v zmysle ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka žalobu podať mohol, to znamená spoluvlastník, ktorému súhlas druhého spoluvlastníka
udelený nebol a teda z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bola žaloba zamietnutá.31. Pokiaľ ide o ďalšie navrhnuté dôkazy a to vykonanie obhliadky na mieste samom, ako aj predloženie
dôkazov, ktoré budú preukazovať rokovania medzi spoluvlastníkmi Mestom Vranov nad Topľou a
žalovaným v rámci udelenia súhlasu na uzatvorenie nájomnej zmluvy, súd tieto dôkazy nevykonal z

dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov by nijakým spôsobom nezhojilo skutočnosť, že žalobu nepodala
osoba, ktorá má byť aktívne legitimácia v zmysle ustanovení zákona.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

34. Keďže v danom prípade bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal plnú náhradu trov

konania s tým, že o výške náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
Toto uznesenie vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.