Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203236
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľky: E. C., H..:
XX.XX.XXXX, R. C.: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského 2, Bratislava proti odporkyni:
Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava,
o náhradu škody vo výške 9.573,88 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 15C/21/2012-203 zo dňa 04.12.2014 a na odvolanie navrhovateľky
proti uzneseniu, č.k.: 15C/21/2012- 232 zo dňa 15.01.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/21/2012-203 zo dňa 04.12.2014 v napadnutej

časti p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.: 15C/21/2012-232 zo dňa 15.01.2015 p
o t v r d z u j e.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol. Ďalším výrokom

súd prvého stupňa napadol návrh vo veci samej. Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.
s. p. a § 1, § 3 ods. 1 písm. d/, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a § 127 ods. 2 a § 128 zákona č.
566/2001 Z. z. o cenných papieroch a vecne tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania v
zmysle jeho neskorších doplnení domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na náhradu škody vo výške

9.573,88 eura s príslušenstvom, titulom nesprávneho úradného postupu Národnej banky Slovenska
(ďalej len „NBS“) pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE
dôvodiac, že ako členka PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „Družstvo“)
vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo
peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len „ZoCP“). Družstvo tak robilo na základe
verejnej ponuky v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím UFT

-002/2002/SPI z 21.03.2002, právoplatným dňa 28.03.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z
peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci
Prospektu investície upravovala zmluva, uzatvorená medzi Družstvom a CAPITAL INVEST, o.c.p.,
a.s. (ďalej len „Obchodník s CP“), a to Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľazákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a
doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľkou do Družstva mala
byť v súlade s Prospektom investície a podľa zmluvy vo výške 8% p.a. Družstvo na zhodnocovanie

peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST, o.c.p. Obchodník s CP
vykonával činnosť obchodníka s CP podľa zákona o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z., na základe
povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy NBS bolo odobraté povolenie
na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc
vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, zákonom

č.566/2001Z.z.ocennýchpapierochainvestičnýchslužbáchakoajzákonomč.747/2004Z.z.odohľade
nad finančným trhom. Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do Družstva nakoľko sa spoliehala,
že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude
zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale budú
aj zhodnotené v garantovanej výške. Od Družstva sa dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k
30.04.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené

peňažné prostriedky; z ktorého dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu navrhovateľkou zverených
finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku uvedeného konania Obchodníka s CP v
spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla navrhovateľke škoda, predstavujúca sumu, o ktorú
sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo navrhovateľke nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené
o dohodnutý zisk. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že odporkyňa v dôsledku nesprávneho úradného

postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú
navrhovateľke, čím jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri
výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy,
keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP NBS neurobila
riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti,

pričom musela vedieť, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom
chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na
ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS mal ďalej spočívať v tom, že vo vzťahu k Družstvu
NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody (na majetku tvorenom z vložených
prostriedkov členov), zverený Obchodníkovi s CP. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť

rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP, zbytočnými prieťahmi, resp. svojou
nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia,
ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať
inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľky, čím obchodník s CP mohol pokračovať v
protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľky až do 01.03.2011, kedy

NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb.

Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uviedla, že navrhovateľka si mala svoju pohľadávku uplatniť v
konkurznom konaní, nakoľko na Družstvo bol uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn.: 3 K
95/2010 z 11.04.2011 vyhlásený konkurz, ktoré bolo dňa 18.04.2011 zverejnené v Obchodnom vestníku

v časti 75B, č. 75/2011, zn. K000394. V ďalšom uviedla, že Družstvo a jeho dcérske spoločnosti - Euro
Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB " v
konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom " Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré
vznikli a vykonávali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá
a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva

a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím
členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Navrhovateľka ako investor musela vedieť, že s
takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov podľa § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. ZoCP. Spoliehanie sa na to, že Družstvo
aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS mala za účelové, založené na

neznalosti právnych predpisov. Ďalej uviedla, že Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone
dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 - Prospekt investície podľa
§ 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.03.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní prospektu
orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho

úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP), vzájomný súlad predložených
údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené
v Prospekte investície sú úplné a pravdivé a podpis, musí Prospekt investície obsahovať (§128 ods. 1písm. h/ ZoCP). Zákonnej úprave podľa odporkyne odporuje aj zavádzajúce tvrdenie navrhovateľky, že
schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má
podľazákonaobsahovaťaobsahujeibazoznamzmlúv,ktorézabezpečujúodbytvýrobkovvyhlasovateľa

verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť
prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a/ bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní
prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval len ich zoznam); schválený Prospekt investície
tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie
Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný

vzťah. Prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany
Obchodníka s CP tak by bolo porušením ich zmluvného vzťahu, nie porušením Prospektu investície.
Odporkyňa ďalej uviedla, že NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP; kontrolovala zverejnenie
schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP),

aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt ako aj dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 01.06.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala

a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie.
Z polročných správ Družstva predkladaných Družstvom NBS nevyplývali informácie o zhoršení
finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku
jeho členom. Družstvo od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne

výhrady k činnosti Obchodníka s CP a nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene
vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom.
Družstvo nepodalo súdnu žalobu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne
svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po ôsmich rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom
s CP, listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 Družstvo žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s

CP a vykonanie dohľadu na mieste. NBS po oboznámení sa s informáciami uvedenými v
podnetevykonalaihneďvobdobíod20.04.2010do06.05.2010uObchodníkasCPdohľadnamieste,pri
ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia
v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP vydala
NBS rozhodnutie č. ODT-8305/2010 z 12.07.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP

uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho
písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2
písm. a/ ZoCP. V rozhodnutí boli uvedené aj iné porušenia ZoCP. V konaní o rozklade proti uvedenému
rozhodnutiu Banková rada Národnej banky Slovenska, napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č.

GUV-274/2011, právoplatným dňa 04.03.2011.
Navrhovateľka na pojednávaní 04.12.2014 doručila návrh na začatie prejudiciálneho konania pred
Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa
ustanovenia § 109 ods.1 písm. c/ O. s. p. s poukazom na ustanovenie § 1 O. s. p., podľa ktorého
vnútroštátny súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

konania.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa zaujal názor, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o
položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, nakoľko verejná ponuka
majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa
zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení

smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvolávala v návrhu na začatie prejudiciálneho
konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov
verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu
a Rady 2011/61/EÚ z 08.06.2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení
smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010, návrh

na začatie prejudiciálneho konania zamietol. Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie zamietol tiež z dôvodu, že
prvostupňový súd nie je súdom, proti ktorému rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva a preto mu táto povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nevyplýva,nakoľko táto povinnosť vyplýva po zhodnotení skutkových okolností len súdu, voči ktorému rozhodnutiu
nie je prípustný opravný prostriedok.
Súd prvého stupňa mal z návrhu navrhovateľky zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha

náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. Na základe vykonaného dokazovania mal ďalej za preukázané, že na základe schváleného
prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI zo dňa 21.03.2002, bolo Družstvo
oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Zo Zmluvy o zriadení
portfólia z 02.06.2008 mal preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom

s CP. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s CP vypovedaná listom zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou
od 01.05.2010. Po tomto úkone Družstvo listom z 15.04.2010 požiadalo NB o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP. Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej právny
predchodca Úrad pre finančný trh v súlade ZoCP postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré
bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení. Z obsahu správ nevyplývali
žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva a ani po rokovaní so štatutárom

Družstva či štatutármi dcérskych spoločností družstva. Obsah prerokovaných skutkových okolností
o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v
činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS list s tým, že zo strany
družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z
dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich

investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami
CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto
systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže
finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho
dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné

nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo
zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou
stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp.
narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé
družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na

slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež
družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám.
Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.04.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu
Obchodníka s CP potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu
listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporkyne mal prvostupňový

súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s CP
dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť
o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní
finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna.
Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010 žiadosť

o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa § 21
ods.1 písm. a/ zákona č.747/2004 Z. z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010 z 10.05.2010
na čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po
opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho
NBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010 z 26.08.2010 konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov

k prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady NBS číslo
GUV-1744/2010 z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie
o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s
ustanovením §128 ods.1 písm. b/, c/ a h/ ZoCP a §125c ods. 1 v spojení s § 127ods.4 ZoCP, rozhodnutím
ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné 18.07.2011. Týmto rozhodnutím NBS Družstvu zakázala

predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto
kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.
Súd prvého stupňa ďalej zaujal názor, že navrhovateľka nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k
Družstvu nesprávne úradne postupovala. V konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP od
01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt- Družstvo,

dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala
v rozpore s čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona č. 566/1992
Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančnýmtrhom. Navrhovateľka nepreukázala už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody
a to nesprávny úradný postup NBS; z dôvodu hospodárnosti konania sa tak s
ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu nezaoberal. Zaujal názor, že nárok na náhradu

škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie
svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je povinný plniť. Uznesením Okresného súdu Bratislava I z
11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 mal súd preukázané, že na majetok Družstva ako úpadcu bol vyhlásený
konkurz. Veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia
konkurzu. Vzhľadom na vznik nároku navrhovateľky voči Družstvu na vyplatenie vyrovnacieho podielu,

navrhovateľka patrila medzi skupinu veriteľov Družstva oprávnených prihlásiť si svoju pohľadávku do
konkurzu, čo navrhovateľka aj urobila. Pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty popretá a z
toho dôvodu sa navrhovateľka domáha určenia jej oprávnenosti incidenčnou žalobou voči správcovi
konkurznej podstaty. Konkurz vyhlásený na majetok Družstva, rovnako ako konanie o incidenčnej žalobe
neboli v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa právoplatne ukončené. Súd zistil, že na totožnom súde
sa vedie konanie pod sp. zn. 19C 56/2011, v ktorom si Družstvo titulom náhrady škody za nesprávny

úradný postup odporkyne uplatňuje nárok na náhradu škody, ktoré rovnako nie je právoplatne skončené.
Podľaustálenejsúdnejjudikatúry,rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Cz110/84
(publikovanéhoVýbererozhodnutíastanovískNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikypodč.4/87),platí,
že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. či zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v
občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie

pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má navrhovateľka pohľadávku voči subjektu,
ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné
domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu,
či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.
S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhodnotil žalobu za predčasne podanú.

Súd návrh zamietol ako predčasne podaný aj z dôvodu, že navrhovateľka ako bývalá členka a veriteľka
Družstva si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obch.
zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom
kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obch. zákonníka. Obch. zákonník v § 251 ods. 2, § 243a
ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje, že každý člen družstva je oprávnený v mene družstva

podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu
za ním spôsobenú škodu, že každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť
nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,
ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na
majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti

členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom
predstavenstva družstva, ktorí ak porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední
spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľky
na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom tak vylučuje možnosť navrhovateľky domáhať sa
náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhovateľka totiž nepreukázala, že by sa

bez svojej viny sa bezúspešne domáhala náhrady škody voči subjektom Družstva.
Odporkyňa v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala.
Prvostupňový súd sa priklonil k názoru odporkyne, že Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v
obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových
hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad pre

finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v
spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a
ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva.
Odporkyňa tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia.
Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov

navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná
náležitosť§128ods.1písm.a/bodu10ZoCP).NBSnemohlavykonávaťdohľadnadcelkovoučinnosťou
Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010
bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospekt investície.

Záverom rozhodnutia súd prvého stupňa skonštatoval, že štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej
činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie.
Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami družstva a Obch. zákonníkom.
Ďalej poukázal na oprávnenia navrhovateľky ako členky Družstva, kedy členská schôdza je najvyššímorgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti Družstva,
kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obch. zákonníka a Stanov PDSI.
Navrhovateľka nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej

z členstva tak, že by aktívne zasahovala do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri
zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva.
O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Nakoľko si v konaní
úspešná odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila, v konaní jej trovy nevznikli, náhradu trov konania
odporkyni nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie navrhovateľka, a to proti výroku rozsudku,
ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na náhradu škody zamietol. Žiadala, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu vyhovel alebo aby napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnila
odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., a teda že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p. súd

prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru navrhovateľky súd
prvého stupňa napadnutým rozsudkom porušil jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR

s tým, že súd rozhodol predčasne, bez správnych skutkových zistení a právneho posúdenia veci.
Navrhovateľka podané odvolanie dôvodila ďalej tým, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona
č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, ktorý platil v nezmenenom znení od 1.5.2007, bolo zisťovanie
a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov a ich
činností a podľa § 135 ods. 1 cit. zákona. Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt ako aj Obchodník s CP patrili k subjektom povinne dohliadaným zo strany NBS. Podľa §
135 ods. 2 ZoCP mala odporkyňa zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní povolení na
činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP, čo bol v prípade Družstva prospekt investícií,
pričom NBS mala zisťovať aj informácie a podklady aj o iných rizikách ako rizikách vyplývajúcich z
povolení na činnosť. V skutkovo a právne totožnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava I,

sp. zn.: 7C/206/2011 súd zistil, že NBS už v roku pri kontrole 2007 zistila, že Družstvo má z hľadiska
rizikovosti nedostatočne rozložené portfólio, a teda že malo všetky peňažné prostriedky získané od
navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s Obchodníkom s CP a
Družstvom. Z obsahu predmetného spisu mala zrejmé, že na stretnutí NBS v roku 2007 mal inšpektor
odporkyne Ing. Fúr uviesť, že rozloženie portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré

NBS má pri výkone dohľadu sledovať a ktorý sleduje. Následne sa NBS uspokojila s rozložením
portfólia do 3 zmeniek, vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI Reality s.r.o. a GLOBAL
production, a.s., v ktorých bol členom predstavenstva či konateľom Ing. Libor Červenka, predseda
predstavenstva Obchodníka s CP. V sankčnom rozhodnutí z roku 2008 NBS konštatovala, že Obchodník
s CP vo svojej činnosti aj pre Družstvo poskytoval investičnú službu, ktorú poskytovať nemohol,

podstatne porušil povinnosti zo zmluvy o riadení portfólia, uzavretú s Družstvom a porušil povinnosti
ohľadne rozloženia investičného rizika portfólia, ktoré spravoval. NBS napriek uvedenému nevyužila
svoje kompetencie podľa ZCP či zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom, kedy
mala predbežne alebo celkom Obchodníkovi s CP alebo Družstvu zakázať činnosť, zrušiť povolenie
na činnosť Obchodníkovi s CP či udeliť peňažné sankcie členom predstavenstva Družstva alebo

Obchodníka. Uvedeným konaním NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva aj Obchodníka s CP čo v roku
2010 vyústilo do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do Družstva. NBS rozhodnutím
zo dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/1010 vydanom v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala
Družstvu predaj majetkových hodnôt, z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili
skutočnosti v ňom uvedené. Z nedostatkov prospektu Družstva uvedených v predmetom rozhodnutí je

pritomnepochybné,žeprospektbolneaktuálnyvzákladnýcharozhodujúcichskutočnostiach.Zdôkazov
predložených navrhovateľkou v konaní mala zrejmé, že údaje zahrnuté do prospektu boli neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, ktorá neaktuálnosť má siahať spätne až k 31.12.2006, kedy dňa 27.08.2007
došlo v sídle NBS k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva, P.. T. A. B. P.. Z. S.
za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v činnosti Družstva podľa § 2 ods. 8 z dôvodu

nedodržiavania prospektu. Družstvo tak svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP od roku 31.12.2006; NBS však
voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním vyššie uvedeného rozhodnutia zakázala
činnosť. Vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti mala NBS potvrdiť, že voči Družstvu bola povinnázakročiť 4 roky pred vydaním rozhodnutia. Z výsluchov Ing. T. A., L.., B. M., P.. Q. Q. navrhovateľka mala
za zistené, že odporkyňa nielen vykonávala podrobný a pravidelný dohľad nad činnosťou Družstva a
Obchodníka s CP, ale tento dohľad vykonávala dokonca nad finančnými ukazovateľmi a informáciami

verejne zverejňovanými Družstvom, pričom pravidelne potvrdzovala správnosť a hodnovernosť zjavne
chybných a nesprávnych finančných údajov vykazovaných Družstvom. Súd prvého stupňa ďalej vytkla
nesprávne vyhodnotenie, resp. nevyhodnotenie dôkazov, a to správy správcu konkurznej podstaty
PDSI o stave konkurzu a jeho výpoveď v konaní, sp. zn.: 7C/26/2011, z ktorých má jednoznačne
vyplývať, že aktuálny stav konkurzu je taký, že objektívne vylučuje možnosť navrhovateľky ako veriteľky

uspokojiť sa z konkurzu, sp. zn.: 3K/95/2010. Zaujala pritom názor, že samotné konkurzné konanie
nevylučuje možnosť veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky v konkurze, podať žalobu o náhradu
škody. Zo správy o stave konkurzu ako aj z výpovede správcu má pritom vyplývať skutočnosť, že
škoda na strane navrhovateľky v čase rozhodovania súdu existovala. Zdôraznila, že podmienkou vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003
Z. z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, nakoľko

zákon č. 514/2003 Z. z. nedefinuje takúto podmienku ako jednu z osobitných predpokladov takejto
zodpovednosti. S poukazom na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.:
6MCdo/11/2010 ďalej namietala, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že
listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom či predložené účastníkmi konania v značnom rozsahu
a počte neboli riadne vykonané v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli

prečítané určité presne označené listiny alebo ich presne označené časti. Skutkové zistenia vyvodené
z takto nesprávne vykonaných dôkazov preto nemohli byť pre prvostupňový súd podkladom pre právne
posúdenie veci o základe uplatneného nároku.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázala na to, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci

vykonal rozsiahle dokazovanie a spoľahlivo zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa mal k dispozícii 11
právoplatnýchrozhodnutívydanýchodporkyňou,ktorejúradnýpostupjezrejmýzuvedenýchrozhodnutí.
Zdôraznila konštantnú judikatúru ÚS SR (IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04), podľa ktorej všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam či dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Podstatou práva na

spravodlivé konanie pritom nie je právo na úspech v konaní, teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce
názoromapredstavámnavrhovateľky. Nanámietkuporušeniaprincípuprávnejistotyuviedla,ževerejnú
moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom a to spôsobom, ktorý
ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Mala za to, že postupovala v súlade s
ústavou a platnými predpismi, pričom nebola nečinná. Až od účinnosti novelizovaného § 129 ods.

3 ZoCP, teda až od 1.6.2010 malo Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície, a teda až odvtedy bola
NBS oprávnená dohliadať či Družstvo chválený prospekt investície dodržiava. Povinnosť aktualizovať
prospekt investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi stanovená
až od 1.1.2009 na základe novelizácie cit. ustanovenia ZoCP. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej

ponuky majetkových hodnôt však štatutárny zástupca vyhlasovateľa investorom podľa § 128 ods.
1 písm. h/ ZoCP zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície. Žiaden zákon
pritom neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia
a rozloženia ani krytia rizík. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že za činnosť Družstva celkovo
zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva,

ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami či
rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva (§ 243 ods. 1 a § 239 ods. 1 Obch.
zákonníka). Predstavenstvo tak bolo voči členom družstva zodpovedné aj za dodržiavanie prospektu
investície Družstva. V súvislosti s výpoveďami svedkov, P.. T. A., L.. Č. B. M., na ktoré poukázala
navrhovateľka v podanom odvolaní odporkyňa uviedla, že NBS nevykonávala dohľad nad finančnými

ukazovateľmi Družstva; mohla kontrolovať len to či si Družstvo plní svoje informačné povinnosti
podľa pôvodných ust. § 126 a § 130 ZoCP, nebola tak príslušná potvrdzovať správnosť finančných
ukazovateľov Družstva. Na námietku predčasnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a s tým súvisiaci
poukaz na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 uviedla, že
navrhovateľka mala zamlčať konštatáciu súdu v predmetnom rozsudku, podľa ktorej „akokoľvek inak

nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“.
Zdôraznila, že tento súd tiež v rozhodnutí skonštatoval, že v prípade prebiehajúceho konkurzu sa
posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenejštátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenia na základe právoplatného rozvrhového uznesenia
súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu. Rozdiel medzi
zodpovednosťou štátu a zodpovednosťou členov štatutárneho orgánu má spočívať aj v tom, že

zodpovednosťčlenovštatutárnehoorgánujevšeobecnouobčianskoprávnouzodpovednosťouzaškodu,
založenou na prezumpcii zavinenia s možnosťou sa tejto zodpovednosti zbaviť. Navrhovateľke tak v
zmysle uvedeného doposiaľ žiadna škoda nevznikla. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľky voči
Družstvu nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže navrhovateľke vzniknúť škoda. Navrhovateľka tak
nepreukázala hneď prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody. Uvedenému

záveru má nasvedčovať aj judikatúra Ústavného súdu SR, ktorý v náleze, sp. zn.: II.ÚS 165/2012-45
z 13. februára 2013 judikoval, že kým má žalobca pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenie,
resp. nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydanie obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola ním
zavinená), nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu. Odporkyňa ďalej poukázala
na písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14.09.2011, v konkurznom konaní,
sp.zn.:3K/95/2010,podľaktoréhojeúčtovníctvoúpadcu(Družstva)vkatastrofálnomstave,bolovedené

len do júla 2010, po ktorom dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne doklady, pričom mnohé
doklady sú v neporiadku či chýbajú. Veľká časť finančných operácií úpadcu bola realizovaná v hotovosti
bez zaznamenania v účtovníctve, pričom správca konštatoval tiež ďalšie nedostatky. Pohľadávky tak
nebolipopretézdôvodu,žebynebolizdokladované,alevdôsledkupodozrivéhohospodáreniaDružstva.
Hlavné zdroje príjmov, ktoré by mal správca získať spočívajú v uplatnených nárokoch súdnou cestou,

pričom v záujme úpadcu sa vedie približne 200 konaní, o ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté.
Navrhovateľka tak nepreukázal vznik škody spôsobenej štátom, nakoľko má vymáhateľnú pohľadávku
voči Družstvu a jeho orgánom. Žalobu tak mala odporkyňa za predčasnú. Na námietku nesprávneho
vykonania dôkazov súdom prvého stupňa uviedla, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa
v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval o aké doklady išlo

a oznámil ich obsah. Zo zápisnice z pojednávania pritom jednoznačne vyplýva, že účastníci prehlasujú,
že listinné dôkazy v ňom založené poznajú, boli s nimi oboznámení a na ich čítaní netrvajú. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: (Ro) 1Obo 283/2006 z 27.2.2008 pritom netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení

účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia
§ 214 ods. l O. s. p. a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. novembra 2015 podľa § 211 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci a ich právni
zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka bola členkou PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, toho času v konkurze vyhlásenom uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.

apríla 2011, č. k.: 3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011, pričom na základe žiadosti
navrhovateľky o zrušenie členského podielu v Družstve zo dňa 22.6.2010 (č.l. 29) zaniklo
navrhovateľke ako bývalej členke členstvo v Družstve dňa 10. 12.2010 (č.l. 30), na základe rozhodnutia
predstavenstva Družstva, čím navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške
8.420,26 eura, splatného do 10.06.2011.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. júna 2008 bola medzi Družstvom a Obchodníkom s CP
ako obhospodarovateľom uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa ust. § 43 zák. č. 566/2001 Z.
z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„Zmluva“), predmetom ktorej podľa článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s cennými papiermi
hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať

predaj cenných papierov z portfólia, nákup cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od
emitenta do portfólia Družstva, v súlade so schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať
cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny vportfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve
sa obchodník s cennými papiermi zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. marca 2010 zo

stranyobchodníkasCP,NBSrozhodnutímzodňa21.decembra2010, č.ODT-8305-5/2010,odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej „rozhodnutie
o odobratí povolenia“) a rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010, Národná banka
Slovenska zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa

ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b/, c/, h/ zák. č. 566/2001 Z. z. a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP.
V posudzovanej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 01.02.2012
a ďalej doplneným a meneným domáhala uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť jej škodu v sume
9.573,88 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. apríla 2011 do zaplatenia, ktorá jej vznikla
v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, špecifikovanom v podanom návrhu na

začatie konania, ktorý spočíval v tom, že NBS oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií
Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a
ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a NBS
zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci
neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31. decembra 2006, v prijatí nedostatočných opatrení

zo strany Národnej banky Slovenska po 24. auguste 2007, kedy pri kontrole Družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo všetky získané
peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom s CP,
pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov, ktoré NSB pri výkone
dohľadu sleduje a má sledovať. NBS prijala od 20. augusta 2008 do 4. marca 2011, kedy nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že navrhovateľka
nemohla rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s CP poskytol
Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.
V posudzovanej veci sa navrhovateľka voči štátu domáha náhrady škody, ktorá jej mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom NBS podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Hmotnoprávnym základom

pre uplatnenie práva navrhovateľky na náhradu škody je ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody.
Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť

orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,

funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu

alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) aako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a

akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa
chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,
t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím
predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať

v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia
odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom
a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody
preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, že postup NBS v preskúmavanej veci bol nesprávny, je
normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že NBS tento postup nezachovala s
tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporcu mal spočívať aj v tom, že Národná banka
Slovenska oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup NBS ako

orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľky, predovšetkým
jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jeho námietka spočívajúca v tvrdení, že povinnosťou
Národnej banky Slovenska bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií.
Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. januára 2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch v

spojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch, a preto sa na NBS nemohla
vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j.
pred 1. januárom 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do novelizácie zák. č. 566/2001
Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť DružstvaaktualizovaťProspektinvestícií,jezpovahyvecivylúčenýdohľadzostranyNBSvtomtosmerezdôvodu,
že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala.
Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej

ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície
až od 1. júna 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných
papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo od 31.
decembra2006do1.júna2010zozákonatakútopovinnosťnemalo,nemohlaNárodnábankaSlovenska
skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné

Prospekt investície dodržiavať.
Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani NBS
z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu

zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS a štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka

vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri
aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je
proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii
zákona viac práv.
Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon

finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník
s CP obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré
bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého
finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných

papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo
na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľka sa
ako členka Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj
na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto
obchodov prostredníctvom obchodníkov s CP s tým, že až do rozhodnutia NBS zo dňa 21. decembra

2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných
služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011,
č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto činnosť ako regulovanú NBS a činnosť Družstva,
ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými
prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma nakladania s vlastným

majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného
finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka
s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva voči navrhovateľke.
Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o nedostatočných opatreniach Národnej
banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP

pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu NBS k obchodníkovi s
CP, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila
obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na
ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta
2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a

následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť
nasledovné.
Navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu,
ktorý má spočívať v takom pochybení v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týkajú

hmotnoprávneho posúdenia veci; keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v
obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, nakoľko nie je možné za nesprávny úradný postup
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zostrany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa,

že NBS svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v
rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho
excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd,
a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Odvolací súd
považoval za potrebné uviesť, že postup NSB bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ Národná banka Slovenska zisťovala podmienky a
predpoklady pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala
podklady (dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia, ktoré od NBS
navrhovateľka očakávala a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni. V daných
prípadoch išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutí a prípadné nesprávnosti a vady pri

tomto zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom
navrhovateľka v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkala len nesprávny úradný
postup NBS a pochybenia či nedostatky spočívajúce v tom, že NBS pred svojím rozhodnutím nesprávne
(nedostatočne)vyhodnotilapodmienkyprejehovydanie,jemožnéposudzovaťvrámcitzv.nezákonného

rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so zákonom, neboli zrušené a
majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia s tým, že navrhovateľkou tvrdený nesprávny úradný postup
odporcu, v konaní nepreukázal s poukazom na skutočnosť, že nedostatočnosť opatrení prijatých NBS,
podľa názoru navrhovateľky, bez opory v zákone, podľa jej subjektívneho presvedčenia, sa nemusia
vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k.
3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. mája 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza,
že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v
občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní; a nakoľko si navrhovateľka pohľadávku, ktorá je predmetom tohto

sporu uplatnila v konkurznom konaní, škoda jej ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť
štátu za škodu. Nárok na náhradu škody od štátu by mohla navrhovateľka úspešne uplatniť iba
vtedy, ak by preukázala, že sa bezúspešne domáhala jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko
existencia pohľadávky uplatnená v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a
tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného

vyplýva, že v prejednávanej veci nie je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a
to existencia samotnej škody (analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp.
zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č. 4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky v podanom odvolaní, týkajúcou sa
procesného pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nemal vykonať dokazovanie
listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisnice o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom zo dňa 04.12.2014 (č.l. 190 a nasl.) vyplýva, že predmetné pojednávanie
bolo súdom prvého stupňa vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, ktorej neprítomnosť bola

ospravedlnená skutočnosťou, že bola v konaní právne zastúpená. Pred otvorením pojednávania boli
konajúcou sudkyňou zisťované okolnosti doručovania písomných podaní odporkyne navrhovateľke,
ktorú skutočnosť právny zástupca navrhovateľky nerozporoval. Na predmetnom pojednávaní bol
prednesený žalobný návrh spolu s jeho doplnením ako aj vyjadrenie odporkyne, krátkou cestou bol
doručený rovnopis podania odporkyne zo dňa 14.10.2014 právnemu zástupcovi navrhovateľky, pričom

na predmetnom pojednávaní účastníci zhodne vyhlásili, že sú im známe všetky listiny, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu a preto na ich oboznámení netrvajú.
S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,

s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na
ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Napadnutým uznesením, č.k.: 15C/21/2012-232 zo dňa 15.01.2015 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur, v lehote 15 dní odo
dňa doručenia uznesenia, a to podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.
Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2
písm. f/ O. s. p. a žiadala, aby odvolací súd navrhla napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubení

súdneho poplatku zastavil. V dôvodoch svojho odvolania namietala uloženie povinnosti zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie z dôvodu, že predmetom konania je nárok na náhradu škody proti Slovenskej
republike zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktoré sa začalo do 30. septembra 2012 a na ktoré sa
s poukazom na ustanovenie § 18ca v spojení s ustanovením § 4 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch
vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých

položiek Sadzobníka zákona a súdnych poplatkoch. V dôvodoch odvolania ďalej uviedla, že tento záver
vyplýva zo skutočnosti, že zo znenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch účinného
do 01.10.2012 nemožno vyvodiť, že by konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nebolo oslobodené od
platenia súdnych poplatkov. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.

k. 4Co/128/2014-310 zo dňa 29.04.2014.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech.
Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a
dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.

Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá cit. zákona, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo
veci samej.
Návrhy(odvolania,dovolania)saspoplatňujúkudňuichpodaniaapodľasadzobníkasúdnychpoplatkov,
účinného ku dňu podania návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.
Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za
úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony
vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l,
2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a
doplnkov; ďalej len zákon).
Z ustanovenia § 4 ods. l zákona bolo vypustené písm. c/ (od poplatku je oslobodené súdne konanie

vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom) s účinnosťou od 01.01.2006 zákonom č. 621/2005 Z. z. S účinnosťou od 01.07.2007 bolo
zákonom č. 273/2007 Z. z. do ustanovenia § 4 ods. l zákona vsunuté písm. k/ (od poplatku je oslobodené
súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom), ktoré bolo (písm. k/) z ustanovenia § 4 ods. l zákona

vypustené zákonom č. 286/2012 Z. z., s účinnosťou od 01.10.2012. Z dôvodovej správy k zákonu č.
286/2012 Z. z. vyplýva, že sa týmto opatrením reaguje na nárast právne neopodstatnených žalôb o
náhradu škodypodľazákonač.514/2003Z.z.nasúdoch,vktorýchsúpredmetomsporuistinyvsumách
nezriedka presahujúcich milióny eur bez toho, aby nároky žalobcov mali oporu v zákone. Žaloby sa
budú spoplatňovať podľa položky č. l sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien
a doplnkov (ďalej len sadzobník) a upravuje spôsob výpočtu súdneho poplatku z návrhu na začatie
konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba. Podľa prvej vety bodu 3 poznámky k položke č. l
sadzobníka, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej (v dôsledkuzmeny zákona č. 71/1992 Zb. uskutočnenej zákonom č. 465/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009).
Za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci
alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume 20,- eur (položka č. 7a

sadzobníka; od 01.10.2012). Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012 (§ 18ca
zákona).
V ustanovení § 1 ods. l zákona č. 71/1992 Zb. je vyjadrená ústavná zásada vyplývajúca z čl. 59
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na

základe zákona. Použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku vylúčené. Poplatok
za návrh, odvolanie, dovolanie možno vyrubiť len tomu, koho zákon č. 71/1992 Zb. za poplatníka
výslovne (jednoznačne) označuje, resp. komu poplatkovú povinnosť za návrh, odvolanie, dovolanie
explicitne ukladá (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. novembra 2010, č. k. IV. ÚS
387/2010-38).
Z vyššie uvedeného výkladu jednoznačne vyplýva, že zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie

konania, odvolaním, dovolaním a vysvetlil, že v prípade, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom
konaní.
V posudzovanej veci bolo odvolacie konanie začaté po 01.10.2012 (odvolanie navrhovateľky bolo
podané na súde prvého stupňa dňa 22.12.2014, (č. l. 218)) a preto navrhovateľke vznikla povinnosť

zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase
podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 01.10.2012), pričom za irelevantnú je potrebné považovať
skutočnosť, že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku
súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody, náhradu nemajetkovej ujmy, podľa zákona

č. 514/2003 Z. z., nakoľko úplne iná situácia by bola v prípade, ak by naďalej aj po 01.10.2012, sa
na konanie o náhradu škody, nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vzťahovalo vecné
oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol vecne a právne správne, keď odvolateľke
(navrhovateľke) vyrubil súdny poplatok za podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa

04. 12. 2014, č. k: 15C/21/2012 - 503 s tým, že prvostupňové uznesenie spĺňa náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 167 ods. l, § 169 ods. l O. s. p., a zároveň je z neho zrejmý nezameniteľný a
nespochybniteľný dôvod vyrubenia súdneho poplatku, jeho výška, čas, spôsob, ako i platobné miesto
pre splnenie poplatkovej povinnosti.
Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie, ktorým bola navrhovateľke

uložená povinnosť zaplatiť za podané odvolanie súdny poplatok, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p., ako
vecne správne, potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.