Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 11, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/259/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115213565
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115213565.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobcu: SPP Distribúcia a.s.,

IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: Jakubčák, advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: J. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenému: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so
sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, o zaplatenie 3.751,80 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Ing. J. Z. má nárok na náhradu svedočného voči žalobcovi vo rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.05.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.751,80 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.751,80 eur od 01.06.2015 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2.Podľa§470ods.1a2vetaprvázákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 10C/259/2015-20 zo dňa
03.08.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím

sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobca v žalobe tvrdil, že na odbernom mieste žalovaného bolo zistené a neskôr potvrdené
porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Takýto odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d)
zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti
neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca A.. J. Z., ktorý zistil

poškodenie hornej platne plomby, ktoré prechádzalo celou jej hrúbkou. Škoda bola vyčíslená v súlade s
vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenejneoprávnenýmodberomplynunasumu4.188,21euravyfakturovanážalovanému-faktúrou
č. XXXXXXXXXX. Žalobca dňa 12.02.2014 vydal dobropis č. XXXXXXXX v sume 436,41 eur, ktorý bolsplatný dňa 26.02.2014, pričom žalovanému zostáva k úhrade suma 3.751,80 eur Nezaplatením faktúry
v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobca odvodil svoj nárok na úrok z
omeškania. Žalobca k žalobe pripojil faktúru č.l. 5 spolu s výpočtom škody č.l. 6, vyfakturovanie škody

č.l. 7, znalecký posudok č.l. 8-11, faktúru - dobropis č.l. 12, zápis o výmene meradla č.l. 13, žiadosť o
prešetrenie č.l. 14.

5. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 02.09.2015 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú,
pričom skutočnosti sa neuvádzajú tak, ako reálne boli. Žalovaný uviedol, že žiadny nezákonný odber

nerealizoval, čo aj reklamoval.

6. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného, tento žiadal odmietnuť.

7. Žalovaný na výzvu súdu doplnil rozhodujúce skutočnosti vyjadrením podaným na sude dňa
24.02.2017, kde uviedol, že žalobca opiera žalobu o objektívnu zodpovednosť žalovaného vychádzajúc

z posudku A.. Z.. Žalovaný tvrdil, že sa nikdy nedopustil neoprávneného odberu. Ďalej namietal, že
žalobca nepreukázal skutočnosť neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným. Žalovaný ďalej
namietal, že znalec Ing. Leška nie je oprávnený skúmať plynomer, ako taký a vyvodzovať z toho
závery. Žalovaný ďalej predložil vlastný znalecký posudok od A.. B. V., kde bol zistený zánik platnosti
overenia meradla v roku 2007, a teda nemal byť použitý v obchodnom styku. Ďalej žalovaný namietal,

že pri prvom neoprávnenom odbere by malo byť nárok vypočítaný podľa typového diagramu dodávky.
Ďalej žalovaný namietal, že žalobcom uplatnená škoda je nereálna a nijako nereflektuje realitu, pričom
spotreba predstavuje odber 365 dní pri maximálnom výkone spotrebiča počas 13 hodinovej prevádzky v
období od októbra do apríla a 3 hodiny denne od mája do septembra. Žalovaný považuje takto uplatnený
nárok za uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, resp. za šikanózny výkon práva. K vyjadreniu pripojil

list zo dňa 05.03.2015 č.l.48, rozhodnutia súdov č.l.49-67, znalecký posudok č. 2/2015. Od A.. B. V..

8. Žalobca na pojednávaní dňa 22.03.2017 zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe. Ďalej
uviedol, že svoj nárok uplatňuje voči žalovanému ako mimozmluvný nárok vychádzajúci z objektívnej
zodpovednosti žalovaného voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, ktorú preukazuje

znalecký posudok A.. Z.. Navrhol výsluch A.. B. V. a A.. J. Z.. Ďalej žiadal, aby žalovaný predložil faktúry
za obdobie od roku 2012 do 2014.
Žalovaný uviedol, že spochybňuje posudok Ing. Z., z dôvodu, že podľa jeho názoru, tento znalec nie
je oprávnený sa vyjadrovať k neoprávneným odberom plynu. Ďalej opätovne poukázal na uplynutie
platnosti overenia plynomeru, a že žalobca používaním uvedeného plynomeru porušil prevenčnú

povinnosť.Ďalejuviedol,ženamiestebybolopoužitietypovéhodiagramudodávky,nakoľkoplynomersa
nachádza na verejne prístupnom mieste. Bola predložená fotodokumentácia stavu domu v rozhodnom
čase odberu plynu (č.l.95-100).

9. Na pojednávaní dňa 18.05.2017 bol vypočutý A.. J. Z. a A.. B. V..

A.. J. Z. uviedol, že skúmal plombu a jej poškodenia z pohľadu, či bolo s ňou manipulované, alebo nie
a v rámci posudku odpovedal na zadané otázky, pričom predmetom skúmania boli len zadané otázky.
Ďalej uviedol, že pri demontáži plomby do nej naskrutkuje skrutku a plombu následne vytiahne, pričom
o tomto úkone vyhotovuje videozáznam. Na otázku, aký vplyv na plombu môžu mať poveternostné
vplyvy uviedol, že nie je znalcom cez materiál, ale z pohľadu mechanoskopie stopy boli vytvorené

skrutkovačom, alebo niečím iným. Na otázku, koľko posudkov vypracuje uviedol, že okolo 700 ročne,
pričom v 20% až 30% plomby na plynomeroch sú v poriadku.
A.. B. V. uviedla, že na plynomery bola overovacia značka z roku 97, ktorej platnosť skončila v roku 2007,
pričom meradlo nemalo byť použité v obchodnom styku. Ďalej uviedla, že Ing. Leška ani ona sama nie
sú osoby spôsobilé konštatovať neoprávnený odber plynomerom (z pohľadu znalca), pričom osobou na

to oprávnenou by bola Slovenská legálna metrológia. A.. V. nespochybňovala závery posudku A.. Z.. Na
otázku rozdielneho stavu meradla v čase kontroly A.. Z. 8034 m3 a na základe podkladov od žalovaného
8926 m3, uviedla, že vychádzala z podkladov dodaných zadávateľom posudku, pričom však vzhľadom
na to, že plynomer bol viac ako 6 rokov od uplynutia doby platnosti jeho overenia, tak považuje tieto
údaje za nepoužiteľné.

Bola predložená fotodokumentácia stavu domu v rozhodnom čase odberu plynu (č.l.95-100).
Žalobca označil predloženú fotodokumentáciu za účelovú, čo odôvodnil tým, že nie sú k dispozícii
fotografie plynového spotrebiča, pričom žalovaný uviedol, že dom vykuroval minimálne aj plynom a teda
dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu.Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v danom čase sa robilo podlahové kúrenie, dlažba, a preto nemohlo
byť toto kúrenie v rozhodnom čase používané. Ďalej uviedol, že našli vylomený plynomer a bol cítiť aj
plyn, čo aj nahlásili plynárom, ktorí dvakrát prišli, ale problém neodstránili, následne dal robiť človeku,

ktorý sa plynom zaoberá. Plynárne žiadali opravu zaplatiť, pričom však šlo o poruchu pred plynomerom,
a preto z pohľadu žalovaného neniesol zodpovednosť za tieto opravy on.

10. Žalobcapredložilsúdutypovýdiagramdodávkyč.l.112,podľaktoréhospotrebazarozhodnéobdobie
predstavovala 838 m3 v hodnote 504,55 eur. Ďalej uviedol, že neevidujú platbu zo strany žalovaného.

Žalobca žiadal, aby súd v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia oznámil skutočnosti, kedy by
považoval za potrebné doložiť doklad, alebo vysvetlenie, či dôkaz zo strany žalobcu, ktoré následne
tento zabezpečí.

11. Na pojednávaní dňa 11.07.2017 sa žalobca (jeho právny zástupca) nezúčastnil, ospravedlnil svoju
neprítomnosť a žiadal rozhodnúť v súlade s predloženým dokladmi.

Žalovaný na pojednávaní predložil faktúr. Č. XXXXXXXXX, z ktorej plynie, že žalovaný mal uhradiť sumu
504,12 eur bez DPH, spolu s DPH 604,94 eur. Ďalej predložil doklad - list od SPP, a.s., že boli prijaté
preddavkové platby vo výške 534,- eur a k úhrade bol nedoplatok 70,94 eur za obdobie od 19.04.2012
až do 18.04.2013. Následne bola zo strany SPP, a.s. zaslaná opravná faktúra s preplatkom 579,60 eur,
ktorú však podľa tvrdenia žalovaného tento neprijal, a teda platba realizovaná nebola, stále sa nachádza

u SPP, a.s.. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z obsahu vyúčtovacích faktúr plynie, že dňa 18.04.2013
bol vykonaný odpočet plynu, pričom stav v tom čase bol 8.926 m3, a teda nedáva žiadnu logiku aby
niekto manipuloval s meradlom po odpočte a vyúčtovaní. Žalovaný žiadal zvážiť aplikáciu ustanovenia
§ 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a teda zohľadniť posledný fyzický odpočet dňa 18.04.2013, ktorý
musel byť vykonaný, a nie spätne rok do zadu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvedenými v predchádzajúcich odsekoch, ako
aj vyjadreniami, skutkovými tvrdeniami strán, výsluchmi svedkov.

13. Žalobca si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom

plynu v období od 19.04.2012 do 18.04.2013 na odbernom mieste žalovaného, a to vo výške 3.751,80
eur, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobca preukazoval v konaní znaleckým
posudkom znalca Ing. J. Z. č. 234/PL-2013 (č.l. 8-11). Žalobca vyúčtoval žalovanému náhradu škody
spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo

výške 4.188,21 eur, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.07.2013 so splatnosťou 28.06.2013 (č.l.5)
na podklade výpočtu škody č.l. 6, zníženú dobropisom č.l.12 o sumu 436,41 eur, pričom pre prípad, že
by súd dospel k záveru, že plynomer je na verejne prístupnom mieste tak predložil aj typový diagram
dodávky s výškou 504,55 eur.

14. Zo Zápisu zo dňa 10.06.2012 (č.l. 13) spísaných žalobcom a podpísaných žalovaným vyplýva, že
na odbernom mieste žalovaného, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 9709596, pričom
ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Meradlo uzamknuté, neprístupné, podozrenie
na zásah do overovacej značky, O. J., Spotrebiče prístupné.“

15. Zo Znaleckého posudku číslo 234/PL-2013 vypracovaného znalcom A.. J. Z. dňa 21.06.2013
na základe žiadosti zadávateľa - žalobcu súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie
neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený
plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XXX-XX-II, ktorý má na počítadle údaj „8034,57“. Z

predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo
možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie „K4 97“. Plombu
znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - poškodenie
hornej časti plomby, ktoré prechádza celou jej hrúbkou. V Závere posudku znalec na otázku, či bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, znalec uvádza, že optickým skúmaním povrchu

plomby zistil mechanické poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádzajú celou jej hrúbkou. Na
otázku, či je porušená plomba na počítadle meradla, znalec uvádza, že plomba na počítadle meradla
je mechanicky poškodená..16. Z obsahu znaleckého posudku A.. B. V. č.2/2015 zo dňa 05.03.2015 plynie, že plynomeru uplynula
doba platnosti overenia v roku 2007 (č.l.74), a teda nemal byť použitý v obchodnom styku.

17. Z obsahu predloženej vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX č.l. 118-119 plynie, že posledný odpočet
na odbernom mieste bol vykonaný dňa 18.04.2013.

18. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

19. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

23. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným
odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.

25. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi

zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a
prevádzkovateľovi distribučnej siete.

26. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a

spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

27.Podľa§82ods.4ZoE,akideoprvýneoprávnenýodberplynuodberateľaplynuvdomácnostimeraný
meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynusaurčíakocenaneoprávneneodobratéhomnožstvaplynuurčenéhopomocoutypovéhodiagramu
dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom
istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

28. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla
zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka.

29. Podľa § 15 ods. 7 písm. a) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla

zaniká Platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak uplynul čas jeho platnosti,

30. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, bez vykonania metrologickej kontroly alebo
posúdenia zhody 3) sa určené meradlá nesmú uvádzať na trh.

31. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, určené meradlá sú meradlá určené na povinnú
metrologickú kontrolu alebo posúdenie zhody.32. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len
„ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver,
e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

33. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca,
označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu
znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký
posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností,

na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k
odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec
odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku
musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku
môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať
údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou

a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v
znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti
„posudok“.

34. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou

bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný
znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec
si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto
dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

35. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

36. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

38. Podľa Čl. 6 zákona č. 160/2015 Z.z., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v

rovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyokrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať
prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu

39. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z., strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité

pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

40. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z., strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi
a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

41. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), Skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

43. Podľa § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s
meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného
odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom
sietevykonanýposlednýfyzickýodpočeturčenéhomeradlapredchádzajúcidňuzistenianeoprávneného
odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu.44. Súd uvádza k žiadosti žalobcu: „v rámci predvídateľnosti súdneho rozhodnutia žiadajú oznámiť
skutočnosti, kedy by súd považoval za potrebné, resp. vhodné predložiť doklad, alebo vysvetlenie,

či dôkaz zo strany žalobcu, ktorú na základe výzvy súdu zabezpečia.“, že uvedenú žiadosť nemohol
podľa jej obsahu akceptovať a vyhovieť jej, nakoľko sporové konanie v súčasnosti funguje na princípe
kontradiktórnosti a súd už v sporovom konaní v zásade nevykonáva dôkazy bez návrhu a teda vykonáva
dôkazy len na návrh, pričom vykonávanie dôkazov bez návrhu strany by mohlo viesť (s výnimkou
zákonom dovolených možností) k porušeniu rovnosti strán v konaní a teda postup v rozpore s ČL.6

CSP. Súčasne účasť na pojednávaní a jeho vyjadrenia sú právom účastníka podľa ČL 8 CSP, ktorého sa
môže vzdať požiadaním o ospravedlnenie svojej neúčasti, resp. faktickou neúčasťou, ale súčasne z toho
plynúcimi dôsledkami, že nebude mať možnosť reagovať na argumenty a dôkazy protistrany, ktoré môžu
na takomto pojednávaní byť predložené, čo nastalo aj v tomto konaní, kde na poslednom pojednávaní,
žalovaný zásadným spôsobom rozporoval dôkazy predložené žalobcom (výpočty škody - oba), a to
argumentáciou o použití § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z.z., a teda, že posledný odpočet bol vykonaný

dňa18.04.2013,čoplyniezvyúčtovacejfaktúryatedaobavýpočtyškodysúúplnenesprávne.Vzhľadom
na neúčasť protistrany, toto skutkové tvrdenie bolo nesporné, pričom však súd musí konštatovať, že aj
v prípade jeho rozporovania žalobcom má súd za to, že uvedený postup by nebolo možné preukázať
zo strany žalobcu, nakoľko fakt odpočtu 18.04.2013 považuje súd na základe faktúry za reálny a ťažko
spochybniteľný. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nebol v konaní predložený a navrhnutý dôkaz,

ktorý by preukazoval reálnu výšku škody, a preto už táto situácia odôvodňuje zamietnutie žaloby ako
celku z časti ako nedôvodnú (obdobie pred 18.04.2013) a s časti ako nepreskúmateľnú (nie je úlohou
súdu stanoviť typový diagram za iné obdobie). Súd súčasne má za to, že z dôvodu hospodárnosti nemá
právny význam, ani skúmať teoretickú možnosť dôvodnosti zvyšku výšky (za obdobie po 18.04.2013) z
dôvoduhospodárnostikonania,akoajzdôvodu,žesúdvyhodnotilžalobužalobcuajzostatnýchhľadísk,

tj. čo do preukázania základu nároku, nielen výšky, čo bude zhodnotené v nasledujúcich odsekoch.

45. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobcom uplatnený
nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej
súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

46. Žalobca je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn.
Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia
zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete.
Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento predáva

dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie
množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť
overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené
meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré
vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia

platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené
meradlom s platným overením. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v
ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Aktívna
legitimácia žalobcu (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE,
kde je žalobca uvedený ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade

neoprávneného odberu.

47. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je
možné považovať za preukázané tvrdenie žalobcu, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k
porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobca

svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobca spolu so žalobou predložila znalecký posudok
znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka
v zmysle § 209 ods. 2 CSP (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok
súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň

závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, rovnako ako aj
znalecký posudok Ing. B. V.. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2
CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť
len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam,zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný
znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 CSP podlieha prísnejšiemu hodnoteniu,
a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým
posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou.

48. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ,
ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania

a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého
základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh.
Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah
a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo
k poškodeniu plomby plynomeru, avšak sporné bolo, či došlo k neoprávnenému odberu, a či znalec je
oprávnený sa vyjadrovať k otázke neoprávneného odberu.

49. Súd konštatuje, že A.. Z. sa v posudku nevyjadroval k otázke neoprávneného odberu, ale k otázke
mechanoskopického skúmania, a to poškodenia plomby. Súd má za to, že k týmto otázkam má právo sa
Ing. Z. vyjadriť, pričom právne závery o neoprávnenom odbere z jeho zistení už robil samotný žalobca.
Súd súčasne v súvislosti so spochybňovaním znalca Ing. Z. má za to, že Ing. Z. postupoval nestranne

v súlade so zadanou úlohou (otázkou), načo poskytol odpoveď, pričom ďalšie závery už robil žalobca,
na čo má právo.

50. V Znaleckom posudku predloženom žalobcom sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti
uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo

možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým
skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - poškodenie hornej časti plomby, ktoré prechádza celou
jej hrúbkou. V Závere posudku znalec na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii,znalecuvádza,žeoptickýmskúmanímpovrchuplombyzistilmechanicképoškodeniehornej
časti plomby, ktoré prechádzajú celou jej hrúbkou. Na otázku, či je porušená plomba na počítadle

meradla, znalec uvádza, že plomba na počítadle meradla je mechanicky poškodená. Fakt, že znalec
však nevyhotovil obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré by
jasne preukazovalo (a bola by možnosť preskúmať postup znalca), či všetky jeho zistenia sú skutočne
správne. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu
plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo

znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacích zariadení -
plômb. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol
súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň
druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel
znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky

môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. Pri takomto nedostatku znaleckého
posudku, keď záver znaleckého posudku nie sú jednoznačne preskúmateľné, resp. nie je možné ho
považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok
ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať.

51. Súd mal za to, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné
preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu
plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože
žalobca je tiež povinný preukázať, že mu skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie
je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie

Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza,
že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobcu)
skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia
skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že predpokladom (úspešného)
uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie

skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto
meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona
nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného).
Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovanéhoustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať
vznik skutočnej škody preukázaný.“

52. Súd má za to, že žalobca má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade
vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je
možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje
vyhláška, resp. použitý typový diagram dodávky. Súd súčasne konštatuje, že z obsahu typového

diagramu dodávky plynie v súvsťažnosti k znaleckému posudku (hodnote číselníka) a vyúčtovacej
faktúre, že typový diagram dodávky približne zodpovedá odobratej spotrebe plynu. Bez ohľadu na
uvedené, súd však musí vychádzať z toho, že základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej
zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnejpovinnostiaškodou.Pričomvšetkyuvedenéskutočnostimusiabyťpreukázané.Vyššieuvedené
zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobcom jednoznačne a bez pochýb preukázané, že

došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu
zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade
nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť
odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobca nepreukázal predpoklady objektívnej zodpovednosti,
keď neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii, ani toho, že mu vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny
úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná,
a preto ju vo výroku I. zamietol. Súd konštatuje, že ak žalobca sa domáha náhrady škody, musí
preukázať, že mu škoda skutočne vznikla, pričom nemôže ako dôvod vzniku použiť vyhlášku (tá slúži
len na určenie výšky), resp. typový diagram, ale musí ako prvú podmienku riadne preukázať vznik

škody, čo sa však v tomto konaní nestalo, a preto bol žalobný návrh z tohto dôvodu zamietnutý.
Vychádzajúctakzvykonanéhodokazovaniapovažovalsúdnárokžalobcunanáhraduškodyspôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu žalovaným za neopodstatnený. Žalobca v danom prípade
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že na odbernom mieste žalovaného v období od 05.06.2012
- 04.06.2012 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, t. j. nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu - neoprávneného
odberu zemného plynu, preto nemôže byť ani splnená podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi
neoprávneným odberom zemného plynu a škodou, vzhľadom k tomu nie je teda potrebné skúmať
výšku škody. Pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania protiprávneho konania
žalovaného, súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Súd ďalej uvádza, že

súčasne, ak by aj bol preukázaný vznik škody, tak žalobca by zaň čiastočne zodpovedal, a to v dôsledku
skutočnosti, že umožnil žalovanému používať plynomer, ktorý bol 6 rokov po platnosti overenia, čo v
konaní nie je sporné, a preto podľa § 441 Občianskeho zákonníka spoluzodpovedá za prípadný vznik
škody. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že každý by mal postupovať tak, aby predchádzal vzniku škody,
pričom žalobca svoju prevenčnú povinnosť porušil, a súd má za to, že následne žiadať plnú objektívnu

zodpovednosť od iného subjektu je zásadne v rozpore s princípom spravodlivosti.

52. Na základe vyššie uvedených skutočností uvedených v ods. 44 až 51 má súd za to, že nie sú splnené
dôvody na vyhovenie žaloby ani v časti a preto ju v celom rozsahu zamietol.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

56.Podľa§262ods. 2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.58. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne
úspešný (žaloba bola zamietnutá v celom rozsahu), z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v

konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

59 Súd súčasne rozhodol o priznaní nároku na svedočné voči žalobcovi, ktorý navrhol jeho výsluch, a
teda znáša aj jeho trovy.

60. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov svedka (výrok
III.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.Exekučnýporiadok,
ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z.).