Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411201736
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1411201736.22

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: L. R.,
bytom N. XXX, proti odporkyni: C.. N. C., bytom C. XX, R., o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.2.2011 domáhal
vydaniarozhodnutia,ktorýmbysúdzaviazalodporkyňunazaplateniesumy995.817,57eurananáhradu
trov konania titulom náhrady škody.
Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako advokátka ho zastupovala na základe plnej moci zo dňa
17.9.2006 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21C/92/2006 v právnej veci
navrhovateľa: L. R., proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, o náhradu škody vo výške 995.817,57

eur (30 miliónov Sk). Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I, č.k. 21C/92/06 zo dňa 6.3.2009 bol
návrh navrhovateľa zamietnutý. Súd v poučení svojho rozhodnutia uviedol, že proti jeho rozhodnutiu je
možné podať opravný prostriedok, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho rozhodnutia. Uvedené
rozhodnutie súdu bolo riadne doručené odporcovi ako aj právnemu zástupcovi navrhovateľa. Právna
zástupkyňa v zákonom stanovenej lehote nepodala odvolanie voči uvedenému rozhodnutiu Okresného
súdu Bratislava I, a ani neoboznámila navrhovateľa so skutočnosťou, že voči uvedenému rozhodnutiu

súdu je možné podať odvolanie, resp. neinformovala navrhovateľa o následkoch nepodania odvolania
v zákonnej lehote. Listom zo dňa 20.7.2009 navrhovateľ písomne požiadal odporkyňu o vyjadrenie sa k
jej konaniu, spočívajúcom v nepodaní odvolania voči uvedenému rozhodnutiu súdu v zákonnej lehote.
Odporkyňa na jeho list nereagovala. Uplynutím odvolacej lehoty sa tak rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I, č.k. 21C/92/06 stalo dňa 15.4.2009 právoplatným. Právoplatnosťou uvedeného rozhodnutia
stratilnavrhovateľmožnosťdomáhaťsapožadovanejnáhradyškodyvodvolacomkonaní,resp.vkonaní

na základe podania mimoriadnych opravných prostriedkov v zmysle Občianskeho súdneho poriadku.
Odporkyňa svojim konaním, príp. opomenutím, a teda zavinením, keď v zákonnej lehote nepodala proti
uvedeného rozsudku opravný prostriedok, porušila okrem iného aj svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo
zákona o advokácii, spôsobila navrhovateľovi škodu vo výške 995.817,57 eur, keďže tento už ďalej
nemá možnosť domáhať sa náhrady škody v rámci odvolacieho konania na súde II. stupňa. Zavinením
odporkyne vznikla navrhovateľovi ujma, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére, je objektívne vyjadriteľná

peniazmi a napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia (poskytnutím peňazí) zo strany odporkyne.
Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu uviedla, že Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 21C 92/06-96
zo dňa 6.3.2009 návrh navrhovateľa zamietol. Poukazovala na odôvodnenie rozsudku, kde je výslovne
uvedené, že navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda vo výške 30.000.000,-Sk Odporca vzniesol
námietku premlčania nároku navrhovateľa. Podľa názoru súdu je nárok navrhovateľa premlčaný, keďže
právo na náhradu škody navrhovateľ odvodzoval od posudkov, vypracovaných v roku 2000 a 2001

a návrh podal 24.10.2006. Navrhovateľ si mohol uplatniť právo na náhradu škody v dvojročnej
subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote /§ 106 OZ/, čo však neurobil. Skutočnosť, ženavrhovateľ mal vedomosť o tom, že jeho nárok je premlčaný, preukazuje skutočnosť, že v rámci ich
dlhoročných priateľských vzťahov s jeho rodinou urobila všetko pre to, aby medzi Hlavným mestom SR
Bratislavou a jeho osobou došlo k mimosúdnej dohode, čo bolo v plnom rozsahu odmietnuté právnym

zástupcom Hlavného mesta C.. L., okrem iného aj z dôvodu premlčania a námietky absencie právnej
zodpovednostizaškodu.Navrhovateľnikdynebolvlastníkomnehnuteľností-pozemkov,nachádzajúcich
sa v k.ú. D., parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere 13 611 m2, zapísané na LV č. XXXX Správy
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Vlastníkom predmetných nehnuteľností bolo Hlavné mesto
SR Bratislava a neskôr EL FOOD´S spol. s r.o., so sídlom Viktorínova 2, Bratislava, ale iba nájomcom,

ktorý si ani k jednému prenajímateľovi neplnil svoje povinnosti. Dňa 30.4.2002 bola medzi vlastníkom
nehnuteľností Hlavným mestom SR Bratislavou a spoločnosťou EMWAY TRADING s.r.o., so sídlom
Martinčekova 33, Bratislava uzatvorená nájomná zmluva. Hlavné mesto SR Bratislava ukončilo z titulu
dlhodobého neplatenia nájomného s navrhovateľom nájomnú zmluvu ku dňu 1.5.2002. Nový nájomca
opakovane vyzýval navrhovateľa na vypratanie nehnuteľnosti a dal mu možnosť prevzatia a odvoz
všetkýchhnuteľnýchvecí,naktorévšaknereagoval.SpoločnosťEMWAYTRADINGs.r.o.dňa15.4.2003

dala navrhovateľovi ako poslednú lehotu na vypratanie nehnuteľnosti do 22.4.2003, v opačnom prípade
budú jeho hnuteľné veci uskladnené na jeho náklady s upozornením, že počnúc dňom 30.4.2003 ich
bude považovať za odpad a bude s nimi naložené, ako s odpadom a tak sa aj stalo. Na písomnú
žiadosť navrhovateľa nereagovala, keď na takúto písomnosť ani nebolo možné reagovať, pretože jej
bola doručená obálka, v ktorej sa absolútne nič nenachádzalo. Takýto postup navrhovateľa pochopila

po doručení predmetného návrhu na začatie konania. Keď s majetkom navrhovateľa bolo nakladané
ako so šrotom, bolo to výlučne z jeho zavinenia, neplatenia nájomného. Trvá na tom, že po vznesení
námietky premlčania zo strany odporcu pred Okresným súdom Bratislava I bol navrhovateľ v plnom
rozsahu uzrozumený o svojej neúspešnosti, čo bolo témou aj spoločného rozhovoru, vysvetlenia a
konzultácie s právnym zástupcom odporcu C.. L. V.., a to ihneď po skončení pojednávania pred budovou

Justičného paláca, kedy mu dôvody neúspešnosti vysvetlil aj kolega. Tvrdenie navrhovateľa, že sa
dohodli v premlčanej veci pi vznesení námietky premlčania priamo v konaní pred súdom dňa 6.3.2009
podať odvolanie je zo strany navrhovateľa účelové, v snahe získať od nej finančné prostriedky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozsudkom Okresného súdu Bratislava
I č.k. 21C/92/06-96 zo dňa 6.3.2009, listom navrhovateľa zo dňa 20.7.2009, listom spoločnosti Emway

Trading s.r.o. zo dňa 15.4.2003, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 56/97-49 zo dňa
7.9.1998, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov, svedkov G. T. a A. R. a po poučení
podľa § 120 ods. 4 O.s.p zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 21 C 92/06-96 zo dňa 6.3.2009 súd zistil, že navrhovateľ sa
návrhom domáhal zaplatenia sumy 30.000.000,-Sk s príslušenstvom odporcom titulom náhrady škody.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od odporcu - Hlavné mesto SR Bratislava mal prenajaté
nehnuteľnosti, na ktorých prevádzkoval lunapark. Napriek tomu, že medzi účastníkmi prebieha spor o
vypratanie nehnuteľnosti na Okresnom súde Bratislava V, ktorý nebol ukončený, odporca nehnuteľnosť
prenajal tretej osobe, spoločnosti Emway Trading, s.r.o. Spoločnosť Emway Trading, s.r.o. pozemky
obsadila, navrhovateľa a zamestnancov navrhovateľa do areálu lunaparku nevpustila. Nový nájomca

zničil všetky hnuteľné veci navrhovateľa, ktoré sa v areáli lunaparku nachádzali, čím mu bola spôsobená
škoda, ktorej sa návrhom domáha.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že odporca navrhovateľovi žiadnu škodu nespôsobil. Sám navrhovateľ v
návrhu uviedol, že jeho hnuteľný majetok zničila spoločnosť Emway Trading, s.r.o., odporca nie je preto
v spore pasívne legitimovaným. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal

vznik škody, porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti zo strany odporcu a príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu, čo je podstatné pri nárokoch na náhradu škody.
Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa a navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Okresný súd Bratislava I rozsudok zo dňa 6.3.2009, č.k. 21C/92/06-96 odôvodnil tým, že navrhovateľ
sa domáhal nároku na zaplatenie sumy 30.000.000,-Sk titulom náhrady škody. Pokiaľ chce byť v konaní

úspešný, musí súčasne preukázať, že mu vznikla škoda v rozsahu uplatnenom v návrhu, že sa odporca
dopustil protiprávneho konania, že existuje príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym
konaním a zavinenie odporcu. Navrhovateľ počas konania nepreukázal žiaden z predpokladov pre
priznanie nároku, súd preto návrhu nemohol vyhovieť. Navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla škoda
30.000.000,-Sk. Do spisu založil odborné posudky, z ktorých vyplynulo, že cena zariadení, ktoré vlastnil

bola podstatne nižšia. Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa. Podľa názoru súdu
jenároknavrhovateľapremlčaný,keďžeprávonanáhraduškodynavrhovateľodvodzovala odposudkov
vypracovaných v roku 2000 a 2001 a návrh podal 24.10.2006. Navrhovateľ si mohol uplatniť právo na
náhradu škody v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej premlčacej lehote (§ 106 O.Z.), čo všakneurobil. Protiprávne konanie odporcu navrhovateľ odvodzoval od skutočnosti, že odporca neodpredal
pozemky na ktorých sa lunapark nachádzal navrhovateľovi a že nechránil majetok navrhovateľa, čo
odporcovi vyplývalo zo zmluvy o nájme. Navrhovateľ však svoje tvrdenia o protiprávnosti konania

odporcu žiadnym spôsobom nepreukázal. Navrhovateľ nepoprel tvrdenie odporcu, že spor vedený na
Okresnom súde Bratislava V prehral, keď súd jeho návrh týkajúci sa uloženia povinnosti odporcovi
odpredať pozemky nachádzajúce sa pod lunaparkom zamietol. Odporca sa potom nemohol dopustiť
protiprávneho konania, keď mu súd neuložil povinnosť sporné pozemky navrhovateľovi odpredať.
Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že navrhovateľ odvodzoval porušenie zmluvnej

povinnosti zo záväzkového vzťahu medzi účastníkmi - nájomnej zmluvy, ktorej existenciu odporca
namietal. Súd sa preto prejudiciálne zaoberal skutočnosťou, či nájomná zmluva bola medzi účastníkmi
uzatvorená, že účastníci dňa 30.3.1993 uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom boli pozemky o
výmere 6 ha 6184 m2 nachádzajúce sa v k.ú. R. - Petržalka. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
do 30.9.1994 a dodatkom č. 1 zo dňa 27.9.1993 bola doba nájmu predĺžená do 31.12.2000. V bode
5.6 zmluvy o nájme sa účastníci dohodli, že odporca (ako prenajímateľ) môže od zmluvy odstúpiť ak

navrhovateľ nezaplatí nájomné. Z výpovede samotného navrhovateľa vyplynulo, že odporcovi vôbec
neplatil nájomné, pretože zmluvu o nájme nepovažoval za platnú, uzatvorenú v súlade s právnymi
predpismi. Odporca listom zo dňa 17.11.1999 od zmluvy o nájme odstúpil pre neplatenie nájomného.
V súlade s citovaným ustanovením § 48 ods. 2 O.Z. sa tak nájomná zmluva zo dňa 30.3.1993 zrušila
od počiatku. Navrhovateľ vo výpovedi uvádzal, že lunapark prevádzkoval do 8.4.2003. Podľa názoru

súdu navrhovateľ užíval pozemky odporcu počnúc od 17.11.1999, kedy došlo k zániku záväzkového
vzťahu medzi účastníkmi bez právneho dôvodu, preto nemôže odvodzovať porušenie zmluvnej
povinnosti odporcu zo zmluvy, ktorá v čase vzniku škody na strane navrhovateľa neexistovala. Navyše
zo zmluvy o nájme zo dňa 30.3.1993 žiadna povinnosť chrániť majetok navrhovateľa či už počas trvania
nájmu alebo po jeho skončení nebola dohodnutá. V danom prípade nedošlo ani k obnoveniu nájomnej

zmluvy podľa § 676 ods. 2 O.Z., pretože nájom sa neskončil uplynutím doby, na ktorú sa dojednal (§
676 ods. 1 O.Z.). Vykonaným dokazovaním odporca jednoznačne preukázal, že k zániku nájmu došlo
odstúpením od zmluvy. Keďže nájomný vzťah medzi účastníkmi od 17.11.1999 neexistoval, odporca
bol oprávnený prenajať pozemky tretej osobe. Po skončení nájmu v súlade s bodom 5.7 zmluvy o
nájme bolo povinnosťou navrhovateľa zabezpečiť na svoje náklady uvoľnenie predmetu nájmu a jeho

odovzdanie odporcovi v stave zodpovedajúcom obvyklému užívaniu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že škodu
mu spôsobila spoločnosť Emway Trading, s.r.o., ktorej odporca prenajal pozemky, nemôže za vznik
takejto škody zodpovedať odporca. Súd sa stotožnil s právnym názorom odporcu, že nie je v spore
pasívne legitimovaným za škody spôsobené navrhovateľovi treťou osobou. Súd uzavrel, že navrhovateľ
počas konania nepreukázal vznik škody, porušenie povinnosti zo strany odporcu, či už zákonnej alebo

zmluvnej, nemôže preto existovať ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Z uvedených dôvodov Okresný súd Bratislava I návrh navrhovateľa zamietol.
Navrhovateľ vypovedal, že konaním odporkyne mu jednoznačne vznikla škoda vo výške uplatnenej v
tomto konaní, keď odporkyňa svojvoľne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I nepodala odvolanie.
S rozsudkom okresného súdu sa nestotožňuje. Jeho nárok nebol premlčaný. To sú výmysly. Hneď po

pojednávaní na chodbe povedal odporkyni, že s rozsudkom prvostupňového súdu nesúhlasí, aby proti
nemu podala odvolanie. V deň vyhlásenia rozsudku okolo neho prechádzal Dr. Kuráň, ktorý mu povedal,
že je zbytočné aby sa odvolával, myslel tým však slabú úroveň jeho advokátky. Preto si uplatňoval
nárok na náhradu škody v sume 30.000.000,-Sk., pretože záujemca o kúpu lunaparku mu mienil za tento
zaplatiť uvedenú sumu. Je detinské tvrdenie odporkyne, že jej poslal prázdnu obálku.

Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že s navrhovateľom vec podrobili analýze a ju prekonzultovali s
právnym zástupcom odporcu do takej miery, že navrhovateľ bol uzrozumený s tým, že jeho vec pred
Okresným súdom Bratislava I nemohla byť úspešná, o čom vedel aj v čase podávania návrhu, avšak
tento chcel podať len ako akési zrniečko nádeje, pretože mal a aj má vysoké dlhy v exekučných
konaniach. Vo všetkých jeho konaniach vrátane exekútorských úradov ho dlhé roky zastupovala v rámci

občianskej výpomoci, teda bezodplatne z priateľského a ľudského hľadiska o obaja vedeli, že nemá
finančné prostriedky ani na zaplatenie súdneho poplatku. jedinou výnimkou bol tento súdny spor s
pohnútkou, že časť svojich dlhov zaplatí z jej poistnej zmluvy advokáta. Zastupovanie navrhovateľa
pred Okresným súdom Bratislava I jej bolo nepríjemné, pretože zastupovala človeka, ktorý si dlhé roky
neplnil svoje povinnosti platenia nájomného za Lunapark v Petržalke Hlavnému mestu Bratislavy a

naopak, vyfabuloval si nárok na sumu 30.000.000,-Sk., na čom trval s tým, že čo keď to možno vyjde.
Navrhovateľ vedel, že odvolávať sa v takejto jednoznačnej veci nie je možné a bol by neúspešný, s
čím bol uzrozumený a veci mu boli vysvetlené s odbornou starostlivosťou, avšak následne si našiel
poradcov a ako sa sprostredkovane dozvedela z viacerých zdrojov ich spoločných známych, že ,,istépeniaze má len z advokátky“, ktorá sa mu vzhľadom na dlhoročné priateľstvo prispôsobovala a po celé
roky mu nezištne pomáhala. Návrh na začatie konania, ktorý bol na sa na Okresnom súde Bratislava
I vedený pod sp. zn. 21C/92/06 podávali preto, lebo potrebovali naťahovať čas, chceli dosiahnuť s

Hlavným mestom mimosúdnu dohodu, mal záujem získať od Hlavného mesta pozemky pod lunaparkom
do svojho vlastníctva. cez Ministerstvo privatizácie. Po rozhodnutí okresného súdu navrhovateľ nemal
záujem podať proti rozsudku odvolanie, keď si bol vedomý toho, že jeho nárok je premlčaný, pochopil, že
nemá význam sa odvolávať. Naviac, bol uzrozumený s tým, že sa ide žalovať nárok, ktorý je premlčaný.
Z listiny žiadosti o písomné stanovisko zo dňa 20.7.2009 súd zistil, že navrhovateľ žiada odporkyňu o

písomné stanovisko k sporu 21C/92/2006.
Z písomného vyjadrenia G. G. súd zistil, že má vedomosť o tom, že mesto dalo pánovi R. výpoveď z
prenajatých priestorov na základe neplatenia nájomného. Mesto urobilo novú nájomnú zmluvu s novým
prenajímateľom. Nový prenajímateľ vyzval pána R. na podpis nájomnej zmluvy a tým pádom k plateniu
nájmu, čo pán R. odmietol. Na základe tohto odmietnutia ho vyzvali na vypratanie celého priestoru.
V roku 2002 bola v Bratislave obrovská povodeň, ktorá pánovi R. zničila všetky veci. Na základe toho

v roku 2003 nový nájomca dal pokyn na vypratanie daného priestoru, nakoľko po povodni tam zostal
železný šrot a odpad. Pán R. požiadal poisťovňu o preplatenie škody, ktorá mu vznikla na základe
povodne. Na základe výzvy na vypratanie, ktorú pán R. nerešpektoval, ho nový nájomca odpratal
(kovový šrot a odpad). V danej problematike pánovi R. pomáhalo veľmi veľa vysoko postavených
politických pracovníkov zo všetkých existujúcich politických zoskupení, ale vždy prišli iba k tomu istému

záveru, ako magistrát hlavného mesta rozhodol. Mrzí ho, že pán R. prišiel o svoj majetok, ale nájomné
priestory nemohol nikto ovplyvniť, lebo si neplnil voči mestu základné povinnosti, ktoré mu vyplývali z
nájomnej zmluvy. Vytvárajú sa tlaky na inštitúcie, aby mu pomohli, ale podľa neho je to absolútny
nezmysel a irelevantné.
SvedkyňaG.T.vypovedala,žejepriateľkouodporkyne.Mávedomosťotom,žeodporkyniboladoručená

obálka, bez písomnosti.
Svedkyňa A. R. vypovedala, že je priateľkou odporkyne. Aj ona má vedomosť o tom, že odporkyni bola
doručená len obálka bez písomnosti v nej.
Podľa § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť
a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.
Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát postupuje pri výkone
advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať

pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory.
Podľa § 26 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú
mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu
spôsobenújehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločník
spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

Koncipient a iný zamestnanec advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní
právnych služieb. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je tým dotknutá. Každý advokát
samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem
prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám
zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne. Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku

1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho
žiadať.
Ustanovenie § 26 Zákona o advokácii výslovne nestanovuje predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu, iba všeobecne deklaruje právnu zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi.
Povinnosť súdu, aby sám ustálil zodpovednosť advokáta znamená, že v samostatnom dokazovaní

v rámci konania o náhradu škody musia byť preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
advokáta za škodu. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody proti advokátovi o tom, že išlo o
protiprávny stav, resp. protiprávne konanie advokáta, znáša žalobca. Bez preukázania vzniku škody
na strane klienta nemôže byť daná ani zodpovednosť advokáta za škodu. Vznik škody preukazuje
klient. Či škoda klientovi vznikla, sa v konaní o jej náhradu proti advokátovi musí riešiť ako predbežná

otázka. Škodou (aj pre účely § 26 Zákona o advokácii) je majetková (hmotná ujma), ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Pri skúmaní zodpovednosti
advokáta ako predbežnej otázky je potrebné postaviť aj výšku skutočného nároku klienta, pretože len v
takom rozsahu advokát za škodu zodpovedá. Existencia príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodouna strane klienta a konaním, či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy, ak práve konanie,
či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje, príčinou škody

môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobuje následok, pri ktorej
príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto
musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností, prichádzajúcich do úvahy ako
priama príčina existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Aj príčinnú súvislosť
preukazuje klient, ktorý musí v konaní preukázať, že nebyť pochybenie advokáta, súd by jeho žalobe
vyhovel. Súdna prax sa zhodla v závere, že príčinná súvislosť medzi pochybením advokáta, teda medzi
tým, že napr. v rozpore s pokynom klienta nepodal odvolanie proti rozsudku a vznikom škody, teda tým,
že klientovi vznikla povinnosť zaplatiť protistrane sumu zodpovedajúcej žalovanej čiastke , je daná

iba vtedy, ak by platilo, že nebyť opomenutia žalovaného v nepodaní odvolania, by došlo k zamietnutiu
žaloby proti jeho klientovi. Pri posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v
súvislosti s výkonom advokácie súd ako predbežnú otázku skúma, či pri riadnom postupe advokáta
by klient so svojim nárokom na súde uspel, poprípade v akom rozsahu. Pritom existenciu a premlčanie
práva žalobcu (advokátovho klienta) je treba riešiť ako predbežnú otázku, a to aj vtedy, ak o premlčanom

nároku advokátovho klienta konanie ani neprebehlo. Preukázanie skutkových okolností dôvodnosti
uplatňovania vyčíslenej škody je na žalobcovi, ktorý je povinný majetkovú ujmu aj preukázať, nielen
abstraktne deklarovať. Súdna prax poukazuje na to, že v konaní o náhradu škody proti advokátovi na
základe žaloby klienta, je nutné zaoberať sa ako otázkou predbežnou úspešnosťou klienta v spore, o
ktorom tvrdí, že mu v ňom postupom advokáta vznikla škoda.

Vyhodnotenímvykonanýchdôkazovsúddospelkzáveru,ženávrhunavrhovateľaniejemožnévyhovieť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom
advokácie je založená na súčasnom (kumulatívnom ) splnení troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca
s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s
výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje v konaní žalobca.

Výsledkami vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa nepodala proti
prvostupňovému rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/92/06-96 zo dňa 6.3.2009 opravný
prostriedok - odvolanie. Podľa názoru súdu, však tak postupovala na základe rozhodnutia
navrhovateľa, ktorý po analýze veci a jej prekonzultovaní bol uzrozumený s tým, že jeho vec
pred Okresným súdom Bratislava I nemôže byť úspešná z dôvodov, ktoré vo svojom rozhodnutí

uviedol prvostupňový súd. Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa nesplnila jeho údajný príkaz
proti predmetnému rozsudku podať odvolanie. S poukazom na odôvodnenie predmetného rozsudku
Okresným súdom Bratislava I, predovšetkým s poukazom na tú časť odôvodnenia, v ktorej dôvodí
premlčaním navrhovateľom uplatneného nároku, ako aj nedostatkom pasívnej legitimácie odporcu v
konaní, naopak, súd považuje postup odporkyne v danej veci za racionálny. V kontexte uvedeného,

súd poukazuje aj na zásadu, že ,,právo patrí bdelým“, čo znamená, že aj navrhovateľ mal byť ostražitý,
sledovať splnenie jeho údajného príkazu advokátkou. Po zistení, že advokátka odvolanie napriek
jeho vôli nepodala, mal možnosť plnomocenstvo jej odvolať a odvolanie podať sám. Navrhovateľ
svoje tvrdenie o údajnom pokyne odporkyni podať proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného súdu
Bratislava I odvolanie nepreukázal ani listom zo dňa 20.7.2009, ktorý bol odporkyni údajne zasielaný

20.7.2009, to znamená až ex post, viac ako 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti predmetného
rozsudku. S poukazom na uvedené, navrhovateľ nepreukázal naplnenie hneď prvého zákonného
predpokladu vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie.
Navrhovateľ nepreukázal ani ďalšie dva predpoklady zodpovednosti a to vznik škody a príčinnú
súvislosť.

Ako už bolo vyššie uvedené, bez preukázania vzniku škody na strane klienta, nemôže byť daná ani
zodpovednosť advokáta za škodu. Škodou je majetková (hmotná )ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodenéhoajeobjektívnevyjadriteľnávpeniazoch.Vkonanívšakvznikškodynastranenavrhovateľa
preukázaný nebol. Okresný súd Bratislava I návrh zamietol, keď navrhovateľ nepreukázal, že mu vznikla
škoda vo výške 30.000.000,-Sk. Nemôže byť preto daná ani zodpovednosť odporkyne ako advokátky za

škodu. Nie je preto naplnená druhá z uvedených podmienok vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu.

Príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody je
ďalšímnevyhnutným predpokladomzodpovednostiadvokátazaškoduspôsobenúklientovivsúvislostisvýkonom advokácie. V danom prípade musí existovať príčinná súvislosť medzi pochybením odporkyne,
ako advokátky, teda medzi tým, že v rozpore s pokynom navrhovateľa nepodala odvolanie proti
rozsudku zo dňa 6.3.2009, č. k.21C/92//06-96 a vznikom škody. Existencia príčinnej súvislosti medzi

vzniknutou škodou na strane klienta a konaním, či opomenutím advokáta môže byť daná iba vtedy,
ak práve konanie , či opomenutie advokáta je tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody
nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta za škodu nenastupuje,
príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by ku škodnému následku nedošlo. Pri
posudzovaní zodpovednosti advokáta za vznik škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie

odporkyne súd skúmal, či za predpokladu podania odvolania, by navrhovateľ so svojim nárokom na
súde uspel, poprípade, v akom rozsahu. Podľa názoru súdu, však ani v prípade podania odvolania
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/92/06-96 zo dňa 6.3.2009 by navrhovateľ v konaní
nebol úspešný práve z dôvodov, ktoré v odôvodnení rozsudku uviedol Okresný súd Bratislava I, keď
navrhovateľ nepreukázal, že odporca mu vôbec škodu spôsobil. Sám navrhovateľ v návrhu uviedol, že
jeho hnuteľný majetok zničila spoločnosť Emway Trading, s.r.o., odporca nie je preto v spore pasívne

legitimovaným. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody, porušenie právnej alebo zmluvnej povinnosti
zo strany odporcu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu, čo je
podstatné pri nárokoch na náhradu škody. Nárok navrhovateľa súd považoval za premlčaný. Bolo na
navrhovateľovi, aby preukázal také skutkové okolnosti, ktoré dôvodnosť jeho námietok preukázali, čo
sa však nestalo. Predpokladom vzniku nároku navrhovateľa na náhradu škody je zistenie, že nebyť

pochybenia advokáta, k uspokojeniu pohľadávky navrhovateľa jeho dlžníkom by došlo, teda že toto
pochybenie advokáta je rozhodujúcou príčinou vzniknutej majetkovej ujmy. V posudzovanom prípade
navrhovateľ zažaloval odporkyňu ako advokátku o náhradu škody rovnajúcu sa sume premlčanej
pohľadávky. Pri skúmaní zodpovednosti advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením
advokáta a tým, že navrhovateľ vo veci nebol pred Okresným súdom Bratislava I úspešný je možné

urobiť iba v prípade, že právo klienta skutočne existovalo. Predmetný nárok bol jednak premlčaný a
potom, odporca nebol v konaní pasívne legitimovaný. Nebol preto splnený ani tento zákonný predpoklad
vzniku zodpovednosti odporkyne za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie.
Súd vykonávanie ďalších dôkazov v predmetnej veci považoval za nadbytočné, ktoré by neprispelo k
zisteniu skutočností relevantných pre rozhodnutie vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania
potrebných na účelné bránenie práva nepriznal, keď si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods.3
O.s.p. ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané, datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. ( proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 205
ods.2 O.s.p.):

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy,, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť výkon
rozhodnutia.