Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 24, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/136/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715204386
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6715204386.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobcu A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. Č.. XXX, XXX XX F., proti žalovaným I./ Woodeco, s.r.o. so sídlom
M.R.Štefánika 1541, 962 12 Detva, IČO: 45 580 146, II./ Š. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
K. XXX, XXX XX M. a III./ A. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Jesenského 1096/42, 962 12 Detva,
zastúpeným spoločnosťou AEQUITAS s.r.o., Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 15.500
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e v časti žalovanej sumy vo výške 2.530 Eur.

Súd v prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 12.970 Eur s 0,05% úrokmi z omeškania denne zo sumy
15.500Eurod1.4.2015do2.4.2015azosumy12.970Eurod3.4.2015dozaplateniažalobu zamieta.

Súd žalovaným p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu Z.. Z. K. žalobou podanou 9.4.2015 prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne žiadal zaviazať žalovaných v I. až III. rade na zaplatenie sumy 15.500 Eur s 0,05% úrokmi z
omeškania denne od 1.4.2015 do zaplatenia spoločne a nerozdielne a na náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému v I. rade ako dlžníkovi počas konateľského

pôsobenia v spoločnosti Woodeco, s.r.o. Detva pôžičku vo výške 15.500 Eur. Žalobca a žalovaný v I.
až III. rade uzatvorili dňa 20.10.2014 Dohodu o finančnom vysporiadaní, na základe ktorej sa zmluvné
strany dohodli, že predmetná pôžička bude vyplatená dlžníkmi (žalovanými) spoločne a nerozdielne
najneskôr do 31.5.2015 do rúk žalobcu v splátkach vo výške 5.500 Eur, a to do 31.3.2015, do 30.4.2015
a do 31.5.2015. Žalobca poukázal na článok II. ods.4 dohody, podľa ktorého ak nebude dodržaná
splatnosť čo i len jednej splátky, stáva sa splatný celý dlh v celosti spolu aj s príslušenstvom a žalobca
ako veriteľ môže uvedený dlh vymáhať od dlžníkov, ktorí sa zaväzujú ho uhradiť spoločne a nerozdielne.

Zmluvné strany sa v článku II. ods.3 dohodli, že v prípade, ak pôžička nebude uhradená riadne a včas,
vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania vo výške 0,05% za každý deň omeškania. Podľa žalobcu
žalovaní uznali čo do dôvodu a výšky svoj záväzok.

2. Právna zástupkyňa žalobcu písomným podaním zo dňa 13.4.2015 zobrala žalobu späť v časti
žalovanej sumy 2.530 Eur s odôvodnením, že žalovaný dňa 2.4.2015 uhradil sumu vo výške 2.530 Eur
na účet žalobcu. Žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie 12.970 Eur s príslušenstvom. Pripojila aj

potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa 2.4.2015, v ktorom je informácia pre príjemcu : Dohoda o
finančnom vysporiadaní.3. Právny zástupca žalovaných predložil dňa 19.10.2015 vyjadrenie žalovaných k žalobe. Žalovaní
neuznávajú v celom rozsahu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 15.500 Eur. Uviedol, že skutkové
okolnosti ako ich opísal žalobca vo svojom podaní nie sú neúplné a nesprávne. Žalobca bol do 2.7.2014

konateľom spoločnosti Woodeco s.r.o. (žalovaného I.) a zároveň bol aj jedným z jej spoločníkov. Až
dňa 25.11.2014 bola uzavretá Zmluva o prevode častí obchodného podielu, na základe ktorej nadobudli
obchodný podiel žalobcu v spoločnosti žalovaný v II. rade a žalovaný v III. rade. V zmysle článku
2. tejto zmluvy bola odplata za prevod častí obchodného podielu dohodnutá tak, že žalovaný II. a
žalovaný III. zaplatia žalobcovi odplatu za prevod častí obchodného podielu každý vo výške 6.000 Eur

so splatnosťou dňa 30.6.2015. Po prevode obchodného podielu žalobcu v spoločnosti bola vykonaná
kontrola hospodárenia a finančných transakcií v spoločnosti za účelom zistenia skutočného stavu
vzájomných plnení medzi žalobcom a žalovaným I. Bolo zistené, že v období od 28.5.2010 do 4.12.2013
poskytol žalobca žalovanému v I. rade peňažné prostriedky v celkovej výške 70.10 Eur, pričom v
období od 31.12.2011 do 30.6.2014 žalobca z účtu spoločnosti realizoval výbery, pričom finančné
prostriedky boli poukázané na jeho osobný účet a preto boli použité pre osobnú potrebu žalobcu.

Tieto finančné prostriedky predstavujú sumu 79.480 Eur. Toto tvrdenie bolo preukázané predloženými
detailami transakcií príjmových dokladov. Tieto listinné dôkazy sa nachádzajú na č.l. 35 až 49 spisu.
Súčasťou takto vypočítanej pohľadávky žalobcu bola aj pôžička v sume 15.500 Eur, ktorú si žalobca
uplatňuje v tomto konaní na základe Dohody o finančnom vysporiadaní zo dňa 20.10.2014. Na základe
týchtozistenížalovanývI.radezaslalžalobcoviOznámenieozapočítanívzájomnýchpohľadávokzodňa

8.4.2015. Týmto oznámením došlo k jednostrannému započítaniu bližšie špecifikovaných pohľadávok,
t.j. pohľadávky žalovaného I. vo výške 79.480 Eur oproti pohľadávke žalobcu vo výške 70.010 Eur, a
to ku dňu, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli. Započítaním tieto pohľadávky v časti, v ktorej sa kryli,
t.j. v časti 70.010 Eur zanikli. Zároveň bol týmto oznámením žalobca vyzvaný na zaplatenie sumy 9.470
Eur, ktorá nezanikla v dôsledku započítania, a to najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia.

Započítaním pohľadávka žalobcu vyplývajúca z poskytnutia pôžičiek spoločnosti žalovaného I. zanikla
a rovnako zanikol aj nárok na zaplatenie 15.500 Eur v zmysle dohody, lebo tento bol v celom rozsahu
zohľadnený v rámci sumy, ktorá bola predmetom započítania. Právna zástupkyňa žalobcu svojim
podaním zo dňa 13.4.2015 zobrala žalobu čiastočne späť s poukazom na skutočnosť, že žalovaný dňa
2.4.2015 uhradil žalobcovi sumu vo výške 2.530 Eur. Právny zástupca žalovaných uviedol, že čiastočné

späťvzatie žaloby nijako nenamieta práve s ohľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru je nárok
žalobcu v celom rozsahu neopodstatnený. Uviedol, že úhradu sumy 2.530 Eur žalovanými nemožno
pokladať za potvrdenie existencie pohľadávky žalobcu. V čase, keď bola platba realizovaná, mali už
žalovaníkdispozíciikontroluúčtovnéhostavuspoločnosti,akoajzoznamprijatýchaposkytnutýchplnení
ako sú uvedené v článku I. tohto vyjadrenia. Žalovaný I. postúpil Zmluvou o postúpení pohľadávok zo

dňa 8.6.2015 na žalovaných v II. a III. rade pohľadávku vo výške 9.470 Eur, ktorú mal voči žalobcovi z
titulu poskytnutia pôžičiek, a ktorá nezanikla vzájomným započítaním, a to každému v rozsahu 1 tejto
pohľadávky. Postúpenie pohľadávky žalovaný I. oznámil žalobcovi oznámením zo dňa 8.6.2015. Takto
postúpené pohľadávky žalovaný II. a žalovaný III. jednostranne započítali s odplatou za prevod časti
obchodnéhopodieluvovýške12.000Eur,atovčasti,vktorejsatietovzájomnépohľadávkykryli.Zvyšnú

časť odplaty za prevod obchodného podielu, ktorá nezanikla započítaním, t.j. sumu 2.530 Eur žalovaní
v II. a III. rade uhradili prevodom na účet žalobcu. Poskytnutím plnenia mali žalovaní v II. a III. rade v
úmysle ukončiť a vysporiadať vzájomné vzťahy medzi nimi a žalobcom ako celok. Nie je možné tvrdiť,
že by žalovaní poskytnutím plnenia v sume 2.530 Eur akýmkoľvek spôsobom potvrdili svoj záväzok voči
žalobcovi.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 22.1.2016 uviedla, že sa pridržiava žaloby a ohľadom
skutkových tvrdení sa v celom rozsahu pridržiava toho, čo uviedla v žalobe. Poukázala na jediný právne
relevantný dokument, ktorým je Dohoda o finančnom vysporiadaní zo dňa 20.10.2014. Pôžička vo výške
15.500 Eur mala byť uhrádzaná postupne v splátkach. Poukázala na článok II. odsek 2 dohody. Uviedla,

že v informácii pre príjemcu bola uvedená Dohoda o finančnom vysporiadaní a variabilný symbol -
číselný kód 20102014, čo predstavovalo deň podpísania Dohody o finančnom vysporiadaní. Podľa jej
názoru čiastočnou úhradou došlo čo do dôvodu a výšky k uznaniu celého záväzku.

5. Žalobca Z.. Z. K. súhlasil s tým, čo uviedla jeho právna zástupkyňa.

6. Právny zástupca žalovaných na uvedenom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojich písomných
vyjadrení v tejto veci. Dohoda o finančnom vysporiadaní nemá charakter uznania dlhu a nespĺňa
zákonné náležitosti, pokiaľ by mala byť za uznanie dlhu považovaná. Prevody na súkromný účet žalobcupredstavovali takmer 80.000 Eur. Žalobca nepreukázal, že peňažné prostriedky boli použité na účel
spoločnosti. Zaplatenie sumy 2.530 Eur nie je čiastočnou úhradou uvádzanej pôžičky ako sa snaží tvrdiť
právna zástupkyňa žalobcu a dokonca sa snaží z toho vyvodiť uznanie dlhu.

7. Žalovaní v II. a III. rade uviedli, že v plnom rozsahu súhlasia s tým, čo uviedol ich právny zástupca
a nechcú na tom nič meniť ani k tomu nič dodávať.

8.Právnazástupkyňažalobcuvovyjadrenízodňa11.2.2016uviedla,žezuzavretejDohodyofinančnom

vysporiadaní zo dňa 20.10.2014 vyplýva povinnosť žalovaných spoločne a nerozdielne vyplatiť pôžičku,
ktorú poskytol žalobca v celkovej výške 15.500 Eur. Táto dohoda predstavuje typ inominátnej zmluvy,
ktorá je uzavretá v zmysle ustanovenia § 269 ods.2 Obchodného zákonníka. Dohoda obsahuje
ustanovenie o konečnej lehote, v ktorej má byť pôžička splatená, resp. splátkový kalendár. Podľa právnej
zástupkyne žalobcu úhradou vo výške 2.530 Eur s presnou a jasnou špecifikáciou úhrady došlo zo
strany žalovaných podľa § 407 ods.3 Obchodného zákonníka k uznaniu zvyšku dlhu. V čase poskytnutia

pôžičky nebola spísaná žiadna zmluva. Jednostranné započítanie pohľadávok zo strany žalovaného I.
považuje za právne irelevantné a tvrdí, že je neplatné. Namietala tvrdenie žalovaných, že predmetná
pôžička vo výške 15.500 Eur je súčasťou pohľadávky vo výške 70.010 Eur. Podľa jej názoru Zmluva o
pôžička vo výške 15.500 Eur je samostatným právnym úkonom spočívajúcim v poskytnutí finančných
prostriedkov žalovaným v I. až III. rade.

9. Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení zo dňa 10.3.2016 uviedol, že Dohoda o finančnom
vysporiadaní len konštatuje poskytnutie peňažných prostriedkov (nezakladá nový záväzok), pričom si
strany touto dohodou iba stanovili termín úhrady, kedy majú byť jednotlivé splátky zaplatené. Dohoda o
finančnom vysporiadaní tak nemôže byť titulom pre uplatňovanie nároku ako uvádza právna zástupkyňa

žalobcu. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, a teda na jej vznik nepostačuje uzatvorenie zmluvy,
ale musí dôjsť k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov. Pokiaľ sa žalobca v spore domáha
nároku na vrátenie pôžičky, musí primárne uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní reálneho
poskytnutia pôžičky ostatným účastníkom konania. Bez preukázania tejto základnej skutočnosti by
nemal byť žalobcovi uplatnený nárok priznaný. Žiadal, aby žalobca preukázal kedy a ako boli finančné

prostriedky zo strany žalobcu poskytnuté žalovaným. Z poskytnutia plnenia sumy 2.530 Eur nijakým
spôsobom nemožno usudzovať, že dlžník týmto plnením uznáva aj zvyšok žalobcom uplatneného
nároku. Takéto plnenie nemožno považovať za uznanie dlhu v zmysle § 407 Obchodného zákonníka.
Článok II. Dohody o finančnom vysporiadaní nespĺňa zákonom požadované minimálne predpoklady
platného uznania dlhu, lebo neobsahuje žiadny prísľub dlžníka, že dlh zaplatí, ale len dohodu o

splátkovom kalendári.

10. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení zo dňa 15.3.2016 uviedla, že finančné prostriedky vo výške
15.500 Eur boli vlastníctvom žalobcovej dcéry E. K. a boli požičané žalovanému v II. rade Š. Z. a
žalovanému v III. rade A. M. ako fyzickým osobám, nie ako spoločníkom, či konateľom žalovaného I.

spoločnosti Woodeco, s.r.o., lebo boli požičané v čase, keď spoločnosť žalovaného v I. rade ešte reálne
neexistovala, iba sa uvažovalo o jej založení a tieto finančné prostriedky mali slúžiť práve na účel jej
založenia a vzniku. V danom období, teda v roku 2009 a v roku 2010 žalobca spolu so žalovaným v
II. rade a žalovaným v III. rade, ktorí boli spoločníkmi a konateľmi spoločnosti M. K..Q..X.. spoločne
vzájomne obchodovali. V tom čase boli medzi týmito osobami korektné vzťahy. Dohodli sa aj na bližšej

spolupráci, a to na založení spoločnosti Woodeco, s.r.o. Ešte pred vznikom spoločnosti WOODECO
s.r.o., teda pred dňom 28.5.2010 bol žalobca požiadaný, aby požičal finančné prostriedky vo výške
15.500 Eur žalovanému II. a žalovanému III., ktorí uvedenú pôžičku odôvodnili potrebou uhradenia
nákladov súvisiacich so založením a vznikom spoločnosti WOODECO s.r.o. Nakoľko žalobca nemal
takúto sumu, použil so súhlasom svojej manželky finančné prostriedky ich jedinej dcéry E. a túto

sumu skutočne aj žalovanému v II. rade Š. Z. a žalovanému v III. rade A. M.Á. reálne požičal. Zákon
nesankcionuje neplatnosťou ústne dohodnutú zmluvu o pôžičke. Žalobca nevedel a nevie na aký reálny
účel žalovaný II. a žalovaný III. tieto finančné prostriedky použili.

11. Právny zástupca žalovaných písomným podaním zo dňa 29.4.2016 navrhol toto konanie prerušiť až

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 14C/165/2014
s odôvodnením, že v uvedenom konaní prebieha dokazovanie, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie
v tejto veci.12. Okresný súd Zvolen uznesením č.k. 11C/136/2015-106 zo dňa 10.6.2016 toto konanie prerušil do
právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 14C/165/2014.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/364/2016-117 zo dňa 11.10.2016 zrušil
uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/136/2015-106 zo dňa 10.6.2016. Uviedol, že žaloby v
konaniachvedených naOkresnomsúdeZvolenpodsp.zn.11C/136/2015a14C/165/2014súpodanéna
základe rôznych právnych titulov, teda aj argumentácie, čo odôvodňuje vykonávanie iného dokazovania,
hoci možno za použitia rovnakej právnej úpravy. V prerušenom konaní sa nerieši podstatná otázka,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tejto veci, pretože povinnosťou súdu je aj v tomto konaní
vykonať riadne dokazovanie. Spoliehať sa na dokazovanie vykonané v inom konaní a toto prebrať do
svojho rozhodnutia, nie je dôvodom na prerušenie konania, nie je otázkou, ktorá môže mať vplyv na
toto konanie.

14. Žalobca Z.. Z. K. a nastupujúci žalobca A. B. písomným podaním zo dňa 2.11.2016 navrhli pripustiť

zmenu strany sporu na strane žalobcu s prihliadnutím na pripojenú Zmluvu o postúpení pohľadávok
uzavretú medzi postupcom Z.. Z. K. a postupníkom A. B., pričom v Zmluve o postúpení pohľadávky
nie je uvedený žiadny dátum. Predmetom postúpenia pohľadávok bola istina vo výške 12.970 Eur a
príslušenstvo pohľadávky.

15. Žalobca Oznámením bez uvedenia dátumu oznámil žalovaným v I. až III. rade, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 7.9.2016 bola pohľadávka vo výške 12.970 Eur s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými postúpená na A. B., trvale bytom C. XXX, XXX XX F..

16. Uznesením č.k. 11C/136/2015-134 zo dňa 15.12.2016, právoplatným od 25.1.2017 súd pripustil

zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že doterajší žalobca Z.. Z. K. z konania vystupuje a na jeho
miesto do konania vstupuje nový žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX.

17. Na pojednávaní dňa 24.3.2017 žalobca A. B. uviedol, že hovoril s pôvodným žalobcom aj s jeho
právnou zástupkyňou. Nevie len prečo sa okolo toho toľko hovorilo aj všetko ostatné a nevenovali sa

len základnej otázke. Rozhodol sa, že príde na pojednávanie bez právneho zástupcu. V zásade sa
stotožňuje s tým čo už bolo predtým uvedené právnou zástupkyňou pôvodného žalobcu. Stále nevie
prečo bolo toľko písomných vyjadrení v tejto veci z jednej aj z druhej strany. Žalobca uviedol, že finančné
prostriedky boli jeho. On ich požičal pôvodnému žalobcovi Z.. K. a tento ich požičal ďalej. Preto nie
je on uvedený na Dohode o finančnom vysporiadaní, ale Z.. Z. K.. Žalobca s ním spísal aj Zmluvu o

pôžičke, ale nemá ju pri sebe, má ju niekde doma. Nevedel uviesť presne kedy to bolo, ale možno to bolo
jeden deň pred spísaním Dohody o finančnom vysporiadaní. Čo sa týka vyjadrení právnej zástupkyne
pôvodného žalobcu, podľa jeho názoru po toľkých vyjadreniach to mala ona aj s pôvodným žalobcom
nejako popletené.

18. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaní nespochybňujú, že pôvodný
žalobca p. K. poskytol do spoločnosti peňažné prostriedky. Tieto peňažné prostriedky boli riadne
zaevidované, ale p. K. robil aj výbery z účtu spoločnosti. Prehľad o týchto peňažných tokoch bol
predložený aj pôvodnému žalobcovi a aj súdu. Predložil do spisu aj dôkaz, ktorý predkladali v inom
konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Zvolen. Podľa tohto p. K.G. síce vložil celkove do spoločnosti

sumu 70.010 Eur, ale zo spoločnosti vybral 79.480 Eur. Pán K. vybral zo spoločnosti viac peňazí ako do
nej vložil. V dohode o finančnom vysporiadaní je uvedené, že sa jedná o pôžičku, ktorá bola poskytnutá
počas obdobia konateľstva. Potom právna zástupkyňa uvádzala, že sa jednalo o pôžičku poskytnutú
ešte pred založením spoločnosti Woodeco s.r.o. a teraz p. žalobca uvádza, že sa jedná o pôžičku,
ktorú on dal p. K. v roku 2014. Poukázal na skutočnosť, že posledné peňažné prostriedky, ktoré p. K.

dal do spoločnosti Woodeco s.r.o. bolo 4.12.2013. Bola to suma 15.000 Eur. Žalovaní v II. a III. rade
neprevzali od p. K. žiadnu hotovosť, nikdy im žiadnu hotovosť nepožičiaval ako fyzickým osobám a nie
sú mu ani nič dlžní. To čo p. žalobcovi pravdepodobne p. K. nesprávne vysvetlil alebo interpretoval,
je skutočnosť, že si peniaze z firmy bral. Len pravdepodobne sám necítil, že sa jedná o jeho osobnú
potrebu, lebo si za ne kúpil auto. To auto si kúpil na svoju inú firmu a nie na spoločnosť Woodeco.

Bolo tu predložených množstvo listinných dôkazov, ktoré jednoznačne preukazujú koľko p. K. ako
pôvodný žalobca do spoločnosti peňazí dal a koľko z nej vybral. Žalovaný v I. rade vykonal zápočet
týchto pohľadávok a zväzkov, po ktorom nie žalovaný bol dlžný žalobcovi nejakú sumu 15.500 Eur, aleprávo naopak žalobca bol dlžný sumu 9.480 Eur. Právny zástupca žalovaných žiadal žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť.

19. Sudca vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP aj oboznámením predložených listinných dôkazov.

20. Dňa 20.10.2014 bola medzi sporovými stranami uzavretá Dohoda o finančnom vysporiadaní. Podľa
článku II bod 1. veriteľ Z.. Z. K. poskytol dlžníkovi v prvom rade počas jeho konateľského pôsobenia v
uvedenejspoločnostipôžičkuvovýške15.500Eur.Zmluvnéstranysadohodli,žepôžičkabudevyplatení

dlžníkmi spoločne a nerozdielne najneskôr do 31.5.2015 v troch splátkach, a to do 31.5.2015 suma
5.500 Eur, do 30.4.2015 suma 5.000 Eur a do 31.5.2015 suma 5.000 Eur. Podľa článku II. ods.3, v
prípade, ak pôžička nebude uhradená riadne a včas vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania vo
výške 0,05% za každý deň omeškania. Podľa článku II. bod 4, v prípade, ak nebude dodržaná splatnosť
čo i len jednej splátky uvedenej v článku II. ods.2 tejto dohody, stáva sa splatný celý dlh v celosti spolu
aj s príslušenstvom a veriteľ môže uvedený dlh vymáhať od dlžníkov, ktorí sa týmto zaväzujú ho uhradiť

spoločne a nerozdielne. Podľa článku II. bod 5, veriteľ, dlžník v druhom rade a dlžník v treťom rade sa
dohodli na tom a svojim podpisom túto skutočnosť aj bez výhrad potvrdzujú, že majú dlžník v druhom
a dlžník v treťom rade záujem o odkúpenie obchodného podielu veriteľa v spoločnosti dlžníka v prvom
rade tak, že sa obchodný podiel veriteľa rozdelí medzi dlžníka v druhom rade a dlžníka v treťom rade,
pričom výšku obchodného podielu určili na sumu vo výške 12.000 Eur bez DPH. Podľa článku II. bod 6,

zmluvné strany sa dohodli, že suma vo výške 12.000 Eur bez DPH bude vyplatená dlžníkmi veriteľovi
následne až potom, keď dôjde k vyplateniu všetkých záväzkov, ktoré má dlžník v prvom rade ku štátnym
inštitúciám a vznikli do času pôsobenia veriteľa ako konateľa spoločnosti.

21. Súdu bolo predložené aj Oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.4.2015, ktorým

došlo k započítaniu pohľadávky žalobcu vo výške 70.010 Eur, ktorej súčasťou je aj pôžička vo výške
15.500 Eur s pohľadávkou žalovaného vo výške 79.480 Eur. Na základe tohto započítania dlh žalobcu
voči žalovanému predstavuje sumu 9.470 Eur.

22. Žalovaní v I. až III. rade Oznámením zo dňa 8.6.2015 oznámili pôvodnému žalobcovi Z.. Z. K.Ř.,

že Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 8.4.2015 bol vyzvaný na zaplatenie sumy
9.470 Eur. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.6.2015 bola časť pohľadávky vo
výške 4.735 Eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými postúpená na A. M., nar.
XX.X.XXXX ako nového veriteľa a časť pohľadávky vo výške 4.735 Eur s príslušenstvom bola postúpená
na Š. Z., nar. X.X.XXXX ako nového veriteľa. Zároveň došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok a

Oznámením zo dňa 8.6.2015 bolo oznámenie zaslané žalobcovi Z.. Z. K..

23. Do spisu bola predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 8.6.2015 uzavretá medzi
postupcom Woodeco s.r.o. Detva a postupníkmi 1. A. M. a 2. Š. Z..

24. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 2.4.2015 bolo zistené, že
obchodná spoločnosť Woodeco s.r.o. Detva vznikla 28.5.2010. Žalovaný v I. a II. rade boli spoločníkmi
od 28.5.2010. Od 28.5.2010 do 27.11.2014 bol spoločníkom aj Z.. Z. K., ktorý bol konateľom spoločnosti
od 28.5.2010 do 2.7.2014.

25. Uskutočneným dokazovaním bolo preukázané, že v čase uzavretia Dohody o finančnom
vysporiadaní dňa 20.10.2014 existoval dlh žalovaných v I. až III. rade voči žalobcovi vo výške 15.500
Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 3 splátkach do 31.5.2015. Zmluva o pôžičke nebola uzatvorená
písomnou formou. Právna zástupkyňa pôvodného žalobcu uviedla, že ide o ústnu zmluvu o pôžičke.
Nebolo preukázané kedy došlo alebo malo dôjsť k tejto pôžičke. Tvrdenia pôvodného žalobcu, jeho

právnej zástupkyne a žalobcu A. B. boli rozporné. Z dohody o finančnom vysporiadaní, na základe ktorej
žalobca podal žalobu jednoznačne vyplýva, že žalobca Z.. Z. K. ako veriteľ poskytol dlžníkovi v I. rade, t.j
spoločnostiWoodecos.r.o.Detvapočasjehokonateľskéhopôsobeniavuvedenejspoločnostipôžičkuvo
výške 15.500 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu aj na pojednávaní trvala na tejto skutočnosti. V písomnom
vyjadrení zo dňa 15.3.2016 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa nejednalo o finančné prostriedky

žalobcu, ale že tieto finančné prostriedky boli vlastníctvom jeho dcéry E. K. a boli požičané žalovaným
v II. a III. rade ako fyzickým osobám, nie ako spoločníkom, či konateľom žalovaného I. spoločnosti
Woodeco s.r.o., lebo boli požičané v čase, keď spoločnosť žalovaného v I. rade ešte neexistovala, ale
sa uvažovalo len o jej založení. Toto tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu je v rozpore s článkom II. bod1 Dohody o finančnom vysporiadaní. Na pojednávaní dňa 24.3.2017 žalobca A. B., ktorému pôvodný
žalobca Z.. Z. K. postúpil žalovanú pohľadávku, uviedol, že tieto finančné prostriedky, ktoré mal pôvodný
žalobca Z.. Z. K. požičať žalovanému, poskytol Z.. Z. K. práve žalobca A. B.. Toto už bolo tretie rôzne

tvrdenie o pôvode finančných prostriedkov, ktoré mal žalobca požičať žalovanému v I. rade, prípadne
podľatvrdeniaprávnejzástupkynepôvodnéhožalobcu,ktorémalpôvodnýžalobcaposkytnúťžalovaným
v II. až III. rade ešte pred vznikom obchodnej spoločnosti Woodeco s.r.o. Detva, ktorá podľa výpisu z
Obchodného registra vznikla 28.5.2010.

26. S prihliadnutím na uvedené rôzne tvrdenia žalobcu a právneho predchodcu žalobcu nie je
jednoznačné a určité akej pôžičky sa mala Dohoda o finančnom vysporiadaní týkať.

27. Preto podľa názoru súdu nie je možné tvrdiť, že jednostranný zápočet pohľadávok uskutočnený
žalovanými v I. až III. rade je neplatný právny úkon. Právny zástupca žalovaných v I. až III. rade listinnými
dôkazmi preukázal, že žalobca Z.. Z. K. poskytol žalovanému v I. rade sumu 70.010 Eur, ale z účtu

žalovanéhoI.vybralpostupne79.480Eur.Ztýchtosúmvyplýva,žežalobcadlhovalžalovanémuvI.rade
sumu 9.470 Eur. Žalovaný II. a žalovaný III. mali za prevod časti obchodného podielu žalobcu vyplatiť
žalobcovi 2 x po 6.000 Eur, čo je spolu 12.000 Eur. Žalovaný v I. rade postúpil žalovaným v II. až III. rade
svoju pohľadávku voči žalobcovi vo výške 9.470 Eur. Žalovaní v II. a III. rade potom započítali tieto svoje
pohľadávky v celkovej výške 9.470 Eur voči pohľadávke žalobcu voči žalovanému v I. rade vo výške

9.470 Eur a zvyšok do sumy 12.000 Eur, sumu 2.530 Eur poukázali na účet žalobcu.

28. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

29. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

30. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

31. Podľa názoru súdu v tomto spore bolo nesporné, že žalobca požičal žalovanému v I. rade finančné
prostriedky. Žalovaní v I. až III. rade sa zaviazali sumu 15.500 Eur žalobcovi splatiť do 31.5.2015.
S prihliadnutím na zistenia o pohyboch na účte žalovaného v I. rade a zistenie koľko finančných
prostriedkov na účet žalovaného v I. rade zaplatil pôvodný žalobca Z.. Z. K. a koľko finančných
prostriedkov bolo prevedené na účet pôvodného žalobcu Z.. Z. K. z účtu žalovaného v I. rade, súd

dospel jednoznačne k názoru, že ničím nebolo preukázané, že suma 15.500 Eur mala byť požičaná ešte
nad rámec uvádzaných finančných operácií na účte žalovaného v I. rade. Sám žalobca vrátane svojho
právneho predchodcu nedokázal jednoznačne preukázať kedy mala byť žalovaná suma poskytnutá
žalovanému v I. rade, prípadne žalovaným v II. a III. rade.

32. Podľa názoru súdu došlo k zániku záväzku žalovaných v I. až III. rade jednostranným započítaním
záväzkov.

33.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

34. Žalovaní voči čiastočnému spävzatiu žaloby nemali námietky.

35. Súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby vo výške 2.530 Eur konanie zastavil.

36. V prevyšujúcej časti predstavujúcej sumu 12.970 Eur s príslušenstvom súd z vyššie uvedených
dôvodov žalobu zamietol.

37. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. V tomto spore žalobca úspech nemal. Preto súd priznal žalovaným právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

39.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods.2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).

V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2

C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie

je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369

ods.4 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).

Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).