Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/117/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204791
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7816204791.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu

Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému
V. O., narodenému XX.XX.XXXX, bytom G.. Z. XX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 1.966,36 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e splatnosť žalovanej sumy s príslušenstvom priznanej žalobcovi v konaní sp. zn.
6C/117/2016, rozsudkom zo dňa 26.01.2017, právoplatným dňa 18.03.2017, v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu 1.966,25 Eur istiny spolu s úrokom vo výške 64,63 Eur, úrokmi z omeškania
vo výške 0,62 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.966,36
Eur od 27.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z nezaplatených úrokov
vo výške 64,63 Eur od 27.05.2016 do zaplatenia, nezaplatenými poplatkami za poistenie vo výške 1,46
Eur, a náhradu trov konania vo výške 117,50 Eur zaplateného súdneho poplatku.

2. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/117/2016 - 65 zo dňa 26. 01. 2017 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1966,36 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy
od 27.05.2016 do zaplatenia, úrok vo výške 64,63 Eur, úroky z omeškania vo výške 0,62 Eur, úrok z
omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 64,63 Eur od 27.05.2016 do zaplatenia,
nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 1,46 Eur, náhradu trov konania vo výške 100 %, podľa
pomeru úspechu vo veci, všetko v mesačných splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných od mesiaca

nasledujúceho po mesiaci v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého
mesiacaaždoúplnéhozaplatenia,podhrozboustratyvýhodysplátoknezaplatenímktorejkoľveksplátky.

3. Proti vyššie uvádzanému rozsudku v časti, ktorej súd povolil splácať žalovanému dlh v splátkach
podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

4. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu

predchádzalo Uznesením č. k.: 11Co/157/2017 - 85 zo dňa 06. 06. 2018, rozsudok zrušil v napadnutom
výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.5.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.") v rozsahu
danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Žalobca

vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému výroku o lehote na plnenie peňažnej povinnosti
učinil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu prvoinštančného súdu z
hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti (§ 365 ods. 1 písm.
b) C.s.p.).

6. Odvolací súd uviedol, že podľa ust. § 232 ods. 2 až ods. 4 C.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť
plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť
týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

7. Procesná úprava ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je
túto povinný zaviazaný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je
založená na vlastnej úvahe súdu, že pokiaľ sa jedná o peňažné plnenie nemusí byť zaplatené do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale v dlhšej lehote. Za takúto dlhšiu lehotu je pritom nad akúkoľvek

pochybnosť potrebné považovať, i napriek výslovnému zneniu ust. § 232 ods. 3 posledná veta C.s.p.,
tiež plnenie vo forme splátok. Ani určenie povinnosti plniť v splátkach totiž fakticky nepredstavuje nič
iné ako len spôsob vyjadrenia dlhšej lehoty na plnenie, ktorý i keď zákon priamo neupravuje, výslovne
s ním počíta ust. § 232 ods. 4 C.s.p. a zodpovedá tiež účelu a zmyslu oprávnenia súdu určiť dlhšiu
lehotu na plnenie, ktorým je zmiernenie ťaživého dopadu okamžitého a jednorazového plnenia na

osobu zaviazanú povinnosťou plniť. Len výnimočne v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu
ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Každá takáto výnimka sa považuje za osobitnú (exkluzívnu)
výhodu povinného (dlžníka), ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných
práv oprávneného (veriteľa). Ten totiž má vždy zaručené právo na uspokojenie priznaných nárokov v
narušených súkromnoprávnych vzťahoch. Z tohto hľadiska ide o zabezpečenie a realizáciu práva na

súdnu ochranu oprávneného a zákonných záruk na definitívnu nápravu narušeného právneho vzťahu.
Uvedená exkluzivita povinného musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci je vhodné určiť, že
peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach (por. R 87/1966). Hľadiskami pre úvahu súdu, či sa má
žalovanému, ktorému platobnú povinnosť určil, priznať výhoda splátok, budú najmä výška priznaného

plnenia,platobnáschopnosťžalovaného,žalovanýmprejavenásnahaoplneniezáväzkupočaskonania,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by
prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v
riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (por. R V/1968). Pritom je potrebné
zohľadniť, že výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného, ale tiež zodpovedať výške

priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. V opačnom prípade by
došlo k narušeniu vyváženosti záujmov oboch účastníkov v smere faktického popretia právoplatne
priznaných práv či k možnému vzniku inej ujmy na oprávnených záujmoch žalobcu (por. rozsudok NS
SR sp. zn. 7 Cdo 116/2012 zo dňa 18.3.2013).

8. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v časti,
týkajúcej sa výroku, ktorým na plnenie určil žalovanému splátky vo výške 50,- Eur mesačne (bod
18 odôvodnenia) obmedzil len na konštatovanie, že tak urobil s ohľadom na nepriaznivú sociálnu
situáciu žalovaného. Hoc i uviedol, že pritom vyšiel z preukázaných pomerov žalovaného, v odôvodnení
už neozrejmil z akých dôkazov a z akých konkrétnych zistení z nich vyplývajúcich takýto skutkový

záver vyvodil, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že takýto dôkaz vo svojom rozhodnutí ani nemohol
zmieniť, pretože žalovaný ho nepredložil ani neoznačil a predovšetkým prvoinštančný súd žiaden
dôkaz v smere zistenia pomerov na strane žalovaného nevykonal. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vôbec nevyjadril ani úvahy, ktorými sa riadil v rozhodujúcom právnom závere
o existencii výnimočných dôvodov pre určenie dlhšej lehoty na plnenie. Jeho vysvetlenie, prečo určil

žalovanému na plnenie dlhšiu ako zákonnú lehotu neodráža výnimočnosť prípadu, nespĺňa požiadavku
odôvodnenosti takéhoto opatrenia a predovšetkým nereflektuje už odvolacím súdom zmienené,
rozhodovacou praxou uznávané hľadiská a požiadavku ich komplexného hodnotenia. Možno preto
konštatovať že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu dlhšej splatnosti peňažného plneniaodôvodnenie rozhodujúcich skutkových a právnych otázok vôbec neobsahovalo, a tento nedostatok
odôvodnenia možno bezpochyby považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri
odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením. Z pohľadu uplatneného

odvolacieho dôvodu je pre tento nedostatok rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení dlhšej lehoty
na plnenie nepreskúmateľným čo zakladá nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa odníma strane sporu
možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom výroku o
lehote na plnenie zrušil postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v zmysle ust. § 391 ods. 1

C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nakoľko od rozhodnutia o peňažnej povinnosti
závisí výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, súd zrušil tiež výrok o trovách konania
s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 379 písm. a) C.s.p.

9. V ďalšom konaní bolo úlohou súdu prvej inštancie zistiť aktuálne stanoviská sporových strán k
spôsobu rozhodnutia o lehote na plnenie už právoplatne určenej peňažnej povinnosti žalovaného,

pokúsiť sa o zmierlivé vyriešenie sporu (Čl. 7 bod 2 C.s.p.); až pokiaľ vylúčil možnosť dohody
strán o paričnej lehote (výške splátky) bolo povinnosťou prvoinštančného súdu, sledujúc naplnenie
požiadavky zohľadniť v konaní tiež špecifické potreby strán sporu, vyplývajúce z ich zdravotného stavu a
sociálneho postavenia ( Čl. 6 ods. 2 C.s.p.), umožniť žalovanému doplniť jeho tvrdenia o skutočnostiach
významných pre rozhodnutie o lehote na plnenie, predovšetkým o jeho schopnosti splniť peňažný

záväzok a tieto tvrdenia i náležite preukázať a po vyjadrení sa žalobcu k týmto skutočnostiam a
po prípadnom doplnení dokazovania k nim na základe návrhov sporových strán, ohľadne lehoty na
plnenie, opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí pritom súd prvej inštancie mal vziať do úvahy len tie
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.), a to len procesne správnym postupom,
právne posúdiť otázku lehoty na plnenie podľa ust. § 232 C.s.p. a vo svojich úvahách pri právnom

posudzovaní veci vyjsť tiež z právnou praxou akceptovaných hľadísk, a teda prihliadne najmä tiež
na dôvody neplnenia záväzku žalovaným, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného,
žalovaným prejavenú snahu o plnenie záväzku počas konania, pričom pri prípadnom určení plnenia v
splátkach zohľadní i požiadavku, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej dobe. Nové rozhodnutie
mal súd prvej inštancie náležite odôvodniť tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými

skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi sporových strán a zároveň
aby odôvodnenie nie len formálne spĺňalo náležitosti požadované ust. § 220 ods. 2 C.s.p., ale aby i
materiálne zodpovedalo kritériám spravodlivého odôvodnenia.

10. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho

uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 11Co/157/2017 - 85 zo dňa 06. 06. 2018)
tunajší súd opätovne pristúpil k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie splácať dlh v splátkach
u žalovaného.

11.Žalobca vo vyjadreniach zo dňa 26.07.2018 a 26.09.2018 uviedol, že súhlasí s mesačnými splátkami

jedine v prípade ich výšky 119,00 Eur pod hrozbou straty výhody splátok pri neuhradení čo i len jednej
splátky. Poukazoval tiež na skutočnosť, že výška splátky by mala byť adekvátna výške dlhu a mala by
zabezpečiť reálne splnenie priznaného plnenia. Súd by mal rozhodnúť o výške splátky v takej výške,
ktorá zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerom žalovaného, ako i výške celkovej sumy na
ktorej úhradu bol rozsudkom zaviazaný. Tvrdenia žalovaného neboli ničím preukázané a neposkytujú

dostatočný základ pre poskytnutie výhody splátok. Naviac neprimeraná je aj výška splátok po 100,00
Eur, keďže v prípade riadnej úhrady splátok by k splateniu celej dlžnej sumy došlo až po uplynutí takmer
28 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

12. Súd uložil žalovanému predložiť listinné dôkazy preukazujúce jeho osobné a majetkové pomery, a

to, či má príjem z pracovnej činnosti na základe pracovnej zmluvy, inej dohody alebo brigádnicky, resp.
rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných pomerov, či vlastní hnuteľné veci, resp. nehnuteľnosti
a nech uvedie tiež výšku svojich pravidelných nákladov spojených s uspokojovaním životných potrieb
(na bývanie, stravovanie, zdravotné náklady atď.), predvolal ho na pojednávanie opakovane nariadené
na deň 13.09.2018 a 04.10.2018. Žalovaný napriek tomu, že výzvu ako aj predvolanie súdu prevzal,

nijakým spôsobom naň nereagoval a na pojednávania sa nedostavil.

13. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu
splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavenásnaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich
nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním
jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R

117/1967).

14. Ťažisko povinnosti tvrdenia a dokazovania vo vzťahu ku kritériám sudcovského práva pre určenie
dlhšej lehoty na plnenie uloženej povinnosti (tiež pre určenie plnenia v splátkach) spočíva na tom
subjekte sporu, ktorý sa tohto mimoriadneho opatrenia dožaduje. Ani spotrebiteľský charakter sporu, v

ktorom žalovaný požíva ako slabšia strana osobitnú ochranu (§290 a nasl. C.s.p.) a ani požiadavka brať
zreteľ i na prípadné špecifické potreby strany, vyplývajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
(Čl. 6 ods. 2 C.s.p.), žalovaného v akomkoľvek smere nezbavujú procesnej povinnosti tvrdiť a dokazovať
rozhodujúce skutočnosti.

15. Súd nepovolil žalovanému zaplatenie dlhu v dlhšej lehote a splatnosť žalovanej sumy s

príslušenstvom priznanej žalobcovi v konaní sp. zn. 6C/117/2016, rozsudkom zo dňa 26.01.2017,
právoplatným dňa 18.03.2017, určil v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný
vlastnouprocesnounedisciplinovanosťouzavinilnemožnosťvecnéhoaplynuléhonapredovaniavspore,
na pojednávanie sa opakovane nedostavil, napriek výzve súdu nezdokladoval svoju osobnú, majetkovú
ani finančnú situáciu a nereagoval na žiadnu výzvu súdu. Súd z uvedených dôvodov ani nemohol

pristúpiť k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie splácať dlh v splátkach u žalovaného a neostalo
mu iné ako vyvodiť procesný následok neunesenia dôkazného bremena žalovaným v samotnom
rozhodnutí a to zamietnutím jeho návrhu na zaplatenie dlžnej sumy v dlhšej lehote.

16. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).