Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 19, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216211269
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216211269.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej, a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so
sídlomTamaškovičova17/2742,91701Trnava,IČO:46713930,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, proti žalovanému: S. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX O., o zaplatenie sumy 47.800,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8Csp/16/2016-125 zo dňa 19.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
z r u š u j e a v tejto časti vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi (v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54

Bratislava, IČO: 31 318 946) sumu 47.709,48 eura, úroky vo výške 3.131,18 eura, poplatky vo výške
1.875,56 eura, úroky z omeškania do 06.07.2016 vo výške 29,10 eura a úrok z omeškania vo výške
3 % ročne zo sumy 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, ďalším výrokom konanie v časti o zaplatenie súm 102,50 eura, 91,12 eura, 205,40 eura
a 0,23 eura zastavil a tretím výrokom žalobu vo zvyšku zamietol. Posledným výrokom rozhodol, že
žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Toto rozhodnutie v časti zastavenia konania

súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), a vo zvyšku s odkazom na ustanovenie § 52 a §
517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 1 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Výrok o trovách konania odôvodnil
podľa§255ods.1CSPstým,žežalobcamalvoveciúspech100%.Vodôvodnenírozsudkusúduviedol,

že žalobca sa žalobou podanou dňa 13.07.2016, po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia
sumy 47.709,48 eura, úrokov za obdobie do 06.07.2016 vo výške 6.942,04 eura, úrokov z omeškania
za obdobie do 06.07.2016 vo výške 3.793 eur, poplatkov vo výške 1.875,56 eura, úrokov vo výške 3,69
% ročne zo sumy 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 3% ročne
zo sumy 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia, a to na základe Zmluvy o otpHypo úvere č. XXX/
XXXX/XXSU,uzatvorenejdňa07.06.2011.Súdpovykonanomdokazovanísúdkonštatoval,ževprípade

tejto zmluvy išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 49.980 eur, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 299 mesačných splátkach po 262,96
eura a s ročnou úrokovou sadzbou 3,95 %. Poplatok za vedenie účtu predstavoval 3,30 eura mesačne.
Pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným žalobca ku dňu 04.11.2013 zosplatnil celý záväzok
žalovaného a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy vo výške 5.1976,66 eura v lehote do 10 dní od doručenia
výzvy.

2. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovo právny vzťah titulom zmluvy o úvere. Žalobu považoval za dôvodnú v časti istiny vo výške47.709,48 eura, úrokov vo výške 3.131,18 eura, poplatkov vo výške 1.875,56 eura, úrokov z omeškania
do 06.07.2016 vo výške 29,10 eura. Pri žalobcom uplatnených zmluvných úrokoch za obdobie do
06.07.2016 vo výške 6.942,04 eura súd skonštatoval, že zmluvný úrok bol súčasťou každej jednej

splátky úveru a priznanie žalobcom uplatneného zmluvného úroku by bolo duplicitné. Zastával názor,
že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do momentu vyhlásenia splatnosti úveru ku dňu 04.11.2013.
Vzhľadom na účel zmluvného úroku, ktorým je odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, vyhlásením
splatnosti úveru stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Dohodnuté zmluvné úroky
z poskytnutých prostriedkov patria žalobcovi len do vyhlásenia splatnosti dlhu. V opačnom prípade by

došlo k dvojnásobnému zaťaženiu spotrebiteľa. V súvislosti s tým poukázal aj na ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného
na platenie zmluvných úrokov aj po vyhlásení splatnosti úveru, odchyľovalo od zákona v neprospech
spotrebiteľa, pretože by zhoršovalo jeho postavenie. Preto v časti zmluvných úrokov uplatnených za
obdobie od 04.11.2013 žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal len zmluvné úroky vo výške
3.131,18 eura, uplatnené do 04.11.2013, kedy bola vyhlásená splatnosť úveru. Z týchto dôvodov súd

žalobcovi nepriznal ani úroky za obdobie od 07.07.2016 do zaplatenia. Okrem toho súd žalobcovi priznal
sumu 1.875,56 eura, v ktorej boli zahrnuté náklady za vykonanie dražby vo výške 964,88 eura a 878,76
eura. Za omeškanie žalovaného s plnením vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 29,10
euraaod07.07.2016o5percentuálnychbodovvyššíakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnej
banky, preto žalobcovi tieto nároky priznal. Z dôvodu, že nemôže ísť nad rámec žaloby, súd priznal

žalobcovi úrok z omeškania v súlade so žalobou vo výške 3 % ročne z dlžnej sumy.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
v zamietajúcom výroku zmeniť tak, že súd zaviaže žalovaného uhradiť mu aj sumu 7.574,53 eura, ktorá
je súčtom dvoch súm 3.810,86 eura a 3.763,67 eura, pričom suma 3.810,86 eura predstavuje rozdiel
uplatňovaných úrokov vyčíslených k 06.07.2016 vo výške 6.942,04 eura a rozsudkom priznaných úrokov

vo výške 3.131,18 eura a suma 3.763,67 eura predstavuje rozdiel uplatňovaných úrokov z omeškania
vyčíslených k 06.07.2016 vo výške 3.792,77 eura a rozsudkom priznaných úrokov z omeškania vo výške
29,10 eura. Zároveň žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu zmluvný úrok vo výške 3,69 % ročne zo
sumy 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia. Odvolanie odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. d),
f) a h) CSP s tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o úvere (§ 497). Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa komentára v ASPI k tomuto
ustanoveniu sa uvádza, že „zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť
úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov. Bezúročná zmluva o úvere je pojmovo vylúčená“. Podľa
§ 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na

základe zákona. Z podstaty úveru ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že
povinnosť dlžníka platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti
platiť úrok aj ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého dlžník je oprávnený vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu
od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti úveru samotná

zmluva o úvere nezanikla, veriteľov nárok voči dlžníkovi na zaplatenie zmluvného úroku tiež nezanikol
a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky.

4. Súd podľa názoru žalobcu pri vyčísľovaní priznaných a zamietnutých úrokov a úrokov z omeškania
opomenul to, že časť splatného nároku žalobcu zo zmluvy o úvere bola predmetom iného už právoplatne

skončeného sporu, ktorý sa viedol pod sp. zn. 5Cb/535/2015. Túto skutočnosť žalobca popísal v časti
III. žaloby, pričom uviedol, že predmetom sporu sp. zn. 5Cb/535/2015 boli splátky úveru (pozostávajúce
z istiny a úrokov), splatné 06.01.2013 - 06.06.2013, ako aj prislúchajúce úroky z omeškania. V tomto
spore si preto uplatnil len časť splatnej pohľadávky zo zmluvy o úvere, a to pohľadávku počnúc splátkou
splatnou dňa 06.07.2013. To znamená, že ak súd priznal žalobcovi úroky vo výške 3.131,18 eura a

úrok z omeškania vo výške 29,10 eura za obdobie do 04.11.2013, priznal mu aj také nároky, ktoré boli
čiastočne priznané v spore sp. zn. 5Cb/535/2015 a ktoré si on ako v prevažnej časti premlčané v spore
ani neuplatňoval. Uplatňoval si istinu a úroky počnúc splátkou splatnou 06.07.2013, aj s prislúchajúcimi
úrokmi z omeškania, pričom presnú výšku príslušenstva - úrokov aj úrokov z omeškania - špecifikovalpodaním zo dňa 14.02.2017. Následne si uvedomil, že úroky a úroky z omeškania za obdobie od
07.07.2013 do 06.08.2013 sú premlčané, keďže žaloba bola doručená súdu dňa 13.07.2016, preto
žalobu v časti úrokov za dané obdobie vo výške 205,40 eura a v časti úrokov z omeškania za dané

obdobie vo výške 0,23 eura vzal späť a súd konanie v tejto časti aj zastavil. Po čiastočnom späťvzatí
žaloby sa teda okrem iného dožadoval za obdobie od 07.08.2013 do 06.07.2016, zaplatenia úrokov
vo výške 6.942,04 eura, úrokov z omeškania vo výške 3.792,77 eura a úrokov vo výške 3,69 %
ročne z neuhradenej istiny 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo
výške 3 % ročne z neuhradenej istiny 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na

podrobnú špecifikáciu nároku v časti uplatneného príslušenstva sa domnieva, že tvrdenie súdu o tom,
že ním uplatnený nárok je duplicitný, predstavuje nesprávne skutkové zistenie, ktoré sa nezakladá na
vykonanom dokazovaní, rovnako ako súdom zrealizovaný výpočet priznaného nároku. Tiež mu nie je
známe, z akého dôvodu mu súd nepriznal úrok z omeškania za obdobie od 05.11.2013 do 06.07.2016,
keď mu priznal úrok z omeškania za obdobie do 04.11.2013 a potom až od 07.07.2016. Zamietajúci
výrok v časti zamietnutia úrokov z omeškania je preto nepreskúmateľný. Súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok v časti odôvodnenia je nepreskúmateľný
a nesprávny.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. V priebehu odvolacieho konania, podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 02.01.2018 oznámil
pôvodný žalobca OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 946,
že na základe písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.12.2017 postúpil svoju pohľadávku
vymáhanú v tomto súdnom spore voči žalovanému na postupníka DPS financial consulting, s.r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930. Vzhľadom na to odvolací súd

rozhodol uznesením č. k. 12Co/113/2017-165 zo dňa 12.06.2018 tak, že vyhovel návrhu žalobcu, aby
na jeho miesto vstúpil do konania ako žalobca DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, a to v súlade s § 80 ods. 1, 2, 3 CSP.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) po

prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia. Je zrejmé, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o hypoúvere podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorú súd správne posúdil ako spotrebiteľskú. Aj keď zmluva bola
uzavretá na podklade Obchodného zákonníka, vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce spotrebiteľské zmluvy, avšak nevzťahujú sa na ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože úver bol zabezpečený nehnuteľnosťou a jeho splatnosť presahovala viac ako 10 rokov

(§ 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z.). Žalovaný podmienky zmluvy nedodržal, úver riadne
nesplácal a z toho dôvodu predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím žalovaný prišiel
o výhodu splátok. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti dlh v istine predstavoval 47.709,48 eura.
Veriteľ si okrem istiny uplatnil (po čiastočnom späťvzatí žaloby) aj úroky za obdobie od 07.08.2013
do 06.07.2016 vo výške 6.942,04 eura, príslušné úroky z omeškania za obdobie od 07.08.2013 do

06.07.2016 vo výške 3.792,77 eura, poplatky vo výške 1.875,56 eura a zaplatenie zmluvného úroku vo
výške 3,69 % ročne z nesplatenej istiny úveru 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia a úrok z
omeškania vo výške 3 % ročne z nesplatenej istiny úveru 47.709,48 eura od 07.07.2016 do zaplatenia.
S ohľadom na obsah spisu veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a vychádzajúc
z tohto zistenia súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú istinu a časť príslušenstva. Tento výrok

rozsudku v dôsledku absencie odvolania žalovaného nadobudol právoplatnosť a odvolací súd z tejto
skutočnosti pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu vychádzal. S ohľadom na uvedené sa dlh žalovaného
považuje dňom 04.11.2013 za dlh splatný v celom rozsahu bez možnosti ďalšieho splácania v splátkach.
Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov patria veriteľovi
len do splatnosti dlhu a odo dňa splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní, pričom musí platiť už len úroky

z omeškania.

9. Odvolací súd sa s týmto záverom nestotožnil a zároveň ustálil, že takýto záver súd prvej inštancie
neodôvodnil primerane s odkazom na konkrétne znenie právneho predpisu, ktorý by vylučoval súbehúrokov z omeškania a zmluvne dohodnutých úrokov, splatných do zaplatenia dlhu, čo znamená, že
rozsudok v tejto časti nespĺňa požiadavky presvedčivosti súdneho rozhodnutia (220 ods. 2 CSP).
Z obsahu uzavretej zmluvy o úvere totiž nevyplýva, že by si strany sporu - pre prípad vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti úveru - dohodli platenie zmluvných úrokov z nezaplatenej istiny len do daného
dňa mimoriadnej splatnosti. Nie je zrejmé, z ktorého zákonného ustanovenia by mal daný právny záver
vyplývať, keďže použitá právna úprava - ak to nevylučuje ani osobitná dohoda zmluvných strán -
vo všeobecnosti pripúšťa súbežné platenie zmluvne dohodnutých úrokov z úveru až do zaplatenia a
zároveň aj platenie úrokov z omeškania, ak sa dlžník dostal do omeškania s platením dlhu. Nie je teda

zrejmé, z čoho - z ktorého zákonného ustanovenia, resp. z ktorého dojednania v zmluve o úvere v tomto
prípade vyplýva, že platenie úrokov z omeškania vylučuje platenie zmluvných úrokov, resp. že platenie
zmluvných úrokov sa týka len doby, dokedy sa dlžník dostane do omeškania s platením svojho dlhu a
do tzv. zosplatnenia dlhu (vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu).

10. S ohľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že súčasným priznaním zmluvných úrokov a aj

úrokov z omeškania nemožno uzavrieť, že takto by došlo k dvojnásobnému zaťažovaniu spotrebiteľa v
podobe úrokov z úveru a aj úrokov z omeškania a že to zároveň znamená aj značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi zmluvného vzťahu. Odvolací súd to hodnotil ako neprimerané zvýhodnenie
spotrebiteľa po porušení jeho zmluvných povinností. Spotrebiteľ si totiž musí byť vedomý toho, že v
súlade so zmluvou o úvere pri riadnom splácaní úveru platí zmluvne dohodnuté úroky podľa znenia

zmluvy, a to až do zaplatenia celého dlhu, a v prípade porušenia zmluvnej povinnosti splatiť dlh riadne
a včas v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej splatnosti môže byť legálne postihnutý navyše aj úrokmi
z omeškania až do dňa splatenia celej sumy úveru. Dlžník používa peňažné prostriedky poskytnuté
veriteľom aj po lehote splatnosti a z princípu právneho inštitútu zmluvných úrokov vyplýva, že tieto dlžník
spláca - ak niet iného dojednania - až do dňa úplného splatenia dlhu, zatiaľ čo úroky z omeškania

nastupujú (popri zmluvných úrokoch) len vtedy, ak sa dostane do omeškania, t. j. ak úver podľa zmluvy
riadne nespláca.

11. Odvolanie žalobcu v časti dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania, ktoré súd prvej
inštancie zamietol, odvolací súd posúdil ako opodstatnené. Daný právny záver súdu prvej inštancie

nebol relevantne odôvodnený ani s odkazom na konkrétnu právnu úpravu a ani na konkrétne zmluvné
dojednanie. Ak totiž nebolo takej právnej úpravy alebo zmluvného dojednania, vo všeobecnosti platí, že
dlžník je povinný veriteľovi platiť aj zmluvné úroky a aj úroky z omeškania až do dňa úplného splatenia
dlhu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd nepriznal žalobcovi úrok z
omeškania za obdobie od 05.11.2013 do 06.07.2016, keď mu ho priznal za obdobie do 04.11.2013 a

potom až od 07.07.2016.

12. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa
zmluvných úrokov, úrokov z omeškania a súvisiaceho výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1
písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní

súd prvej inštancie vec nanovo prejedná a viazaný vyššie opísaným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) o žalobe žalobcu v časti uplatnených zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov
z omeškania opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP tak, aby bolo dostatočne presvedčivé. S prihliadnutím na to, že medzičasom mal pôvodný
veriteľ postúpiť pohľadávku súčasnému žalobcovi, súd prvej inštancie bude musieť najskôr posúdiť

jeho aktívnu legitimáciu v spore. Otázkou, či tvrdené právo, ktoré malo byť prevedené alebo malo
prejsť na iného, tu naozaj je alebo či skutočne bolo prevedené, sa odvolací súd vo svojom uznesení
č. k. 12Co/113/2017-164 zo dňa 12.06.2018 nezaoberal, lebo táto otázka sa týka už posúdenia veci
samej, ku ktorému sa vyjadruje súd len v rozhodnutí o veci samej. Ten, kto návrh podáva, je povinný
tvrdiť rozhodné okolnosti a nesie nepriaznivé následky vyplývajúce z toho, že nebudú v konaní zistené

(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2007 sp. zn. 4Cdo 113/2006). V štádiu, pri
ktorom odvolací súd posudzoval splnenie uvedených predpokladov, skúmal podľa § 80 ods. 1,2 CSP
len tvrdenia, z ktorých sa vyvodzovala opodstatnenosť procesného návrhu na zmenu strany sporu, a to
z hľadiska ich možnosti (spôsobilosti) vyvolať tvrdený právny účinok - prevod alebo prechod práva na
iného. Posúdenie toho, či k prevodu alebo prechodu práva došlo účinne v súlade s dotknutou právnou

úpravou, je vyhradené až rozhodnutiu vo veci samej (pri skúmaní vecnej legitimácie strany sporu). V
prípadeprijatiazáveruodanostiaktívnejlegitimáciežalobcusúdprvejinštanciesohľadomnanámietkuv
podanom odvolaní v novom rozhodnutí a aj v jeho odôvodnení rozlíši, ktoré nároky veriteľa boli priznanéprávoplatným rozhodnutím v spore sp. zn. 5Cb/535/2015. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne
aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).