Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205733
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713205733.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v
E., H.. U. XXXX/X, 2. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., H.. U. XXXX/X, 3. S. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom v E., J. XX, všetkých zastúpených JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Kpt. Nálepku 8 proti žalovanému CASSPOS, a.s., so sídlom v Košiciach, Dopravná 6, IČO: 31 721
648, zastúpeného JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2, o
vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce č.k. 8C/107/2014-168 zo dňa 28.9.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých vyhovujúcich výrokoch I., II. a III.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni v 1. rade umu 337,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 282,95 eur od 1.2.2013 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 54,56 eur od 6.7.2014 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobkyni v 2. rade sumu 337,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 282,95
eur od 1.2.2013 do zaplatenia, 5,15 % ročne zo sumy 54,56 eur od 6.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 337,44 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 282,95 eur od 1.2.2013 do zaplatenia, 5,15
% ročne zo sumy 54,56 eur od 6.7.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam v 1., 2.
a 3. rade náhradu trov konania vo výške 60,00 eur za zaplatený súdny poplatok, náhradu preddavku

na trovy znaleckého dokazovania vo výške 265,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
962,06 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parcely č.
XXXX/Xornápôdaovýmere1314m2zapísanýchnaLVč.XXXX,kat.územiaE.atokaždývpodiele1/8.
Žalovaný užíva celú parcelu, aj keď je spoluvlastníkom iba v podiele 1/8 k celku. Žalobcovia sa domáhajú
vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie dvoch rokov od 10.4.2011 do 10.4.2013, ktoré vyčíslili na

sumu 337,44 eur pre každého. Vychádzali pritom zo znaleckého posudku Ing. Miroslava Vaška, znalca
z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností č. 18/2012 zo dňa
20.4.2012, ktorý stanovil trhové nájomné za rovnaký pozemok vo výške 2.700,00 eur za dva roky.3. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného Ing. Miroslavom Vaškom, ktorý predložili žalobcovia
k žalobe vyplynula všeobecná hodnota pozemku parcely č. XXXX/XX ornej pôdy vo výmere 1314
m2 sumou 15.570,90 eur, ktorú hodnotu vypočítal znalec pomocou metódy polohovej diferenciácie.

Jednotkovú hodnotu pozemku znalec určil vo výške 11,85 eur za m2, čo predstavuje násobok
východiskovej hodnoty pozemku (9,96 eur) a koeficientu polohovej diferenciácie (1,19 eur). Koeficient
polohovej diferenciácie znalec vypočítal ako násobok koeficientu všeobecnej situácie (1,00), koeficientu
intenzity využitia (1,00), koeficientu dopravných vzťahov (0,85), koeficientu obchodnej a priemyselnej
polohy (1,00), koeficientu technickej infraštruktúry (1,40), koeficientu povyšujúcich faktorov (1,00) a

koeficientu redukujúcich faktorov (1,00). Všeobecná hodnota pozemku potom predstavuje násobok
jednotkovej hodnoty pozemku (11,85 eur za m2) a rozlohy pozemku (1314 m2) a obvyklé (trhové)
nájomné za predmetnú parcelu za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2010 predstavuje 2.700,00 eur
(úroková miera 1,09%).

4. Za účelom zistenia výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje obvyklé nájomné za užívanie

predmetného pozemku okresný súd ustanovil uznesením zo dňa 5.11.2014 vo veci znalca z odboru
stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby Ing. Róberta Füleka. Zo záveru znaleckého posudku Ing.
Róberta Füleka vypracovaného v tomto konaní 1/2015 zo dňa 17.7.2015 vyplynulo, že všeobecná
hodnota pozemku - parcely č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1.314 m2 zapísanej na liste vlastníctva
č. XXXX, kat. úz. Michalovce, je 16.490,70 eur. Táto hodnota bola vypočítaná znalcom rovnako

metódou polohovej diferenciácie. Jednotkovú hodnotu pozemku znalec určil vo výške 12,55 eur za
m2, čo predstavuje násobok východiskovej hodnoty pozemku (9,96 eur) a koeficientu polohovej
diferenciácie (1,26). Koeficient polohovej diferenciácie predstavuje násobok koeficientu všeobecnej
situácie (1,00), koeficientu intenzity využitia (1,00), koeficientu dopravných vzťahov (0,90), koeficientu
obchodnej a priemyselnej polohy (1,00), koeficientu technickej infraštruktúry pozemku (1,40),

koeficientu povyšujúcich faktorov (1,00), a koeficientu redukujúcich faktorov (1,00). Všeobecná hodnota
pozemku potom predstavuje násobok jednotkovej hodnoty pozemku (12,55 eur/m2) a rozlohy pozemku
(1314 m2). Obvyklé (tzv. trhové) nájomné za predmetnú parcelu za obdobie od 10.4.2011 do 10.4.2013
(úroková miera 1,03 %) je vo výške 2.840,00 eur.

5. Znalec Ing. Róbert Fülek pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého
posudku použil metódu polohovej diferenciácie a vysvetlil dôvody, prečo určil koeficient všeobecnej
situácie vo výške 1,00, koeficient intenzity využitia 1,00, koeficient dopravných vzťahov 0,90, koeficient
obchodnej a priemyselnej polohy 1,00 a koeficient technicky infraštruktúry pozemku 1,40. Koeficient
povyšujúcich faktorov určil vo výške 1,00, nakoľko nezistil na pozemku žiadne povyšujúce faktúry.

Koeficient redukujúcich faktorov tiež určil vo výške 1,00, nakoľko na tomto pozemku nenašiel ani žiadne
redukujúce faktory. Pokiaľ žalovaný namietal, že mal zohľadniť tvar pozemku ako redukujúci faktor
vysvetlil, že tento redukujúci faktor by mohol zohľadniť jedine vtedy, ak by bol pozemok nezastavaný a
na okraji mesta. Vzhľadom k tomu, že pozemok je zastavaný a užívaný žalovaným, znalec nevhodný
tvar pozemku pre určenie koeficientu redukujúcich faktorov nezohľadnil. Rovnako nezohľadnil ani to, že

o kúpu pozemku je nižší záujem, nakoľko žalovaný riadne pozemok užíva.

6. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 451, § 456, § 563 a § 517 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide
o úroky z omeškania aj § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná,
keďže žalovaný užíva parcelu aj pokiaľ ide o spoluvlastnícky podiel žalobcov. Predmetom obohatenia je

v tomto prípade výška obvyklého nájomného, ktoré by musel žalovaný uhrádzať žalobcom v prípade, že
bymalsnimiuzavretúnájomnúzmluvu.Súdpriznalžalobcombezdôvodnéobohatenieibazaobdobieod
10.4.2011 do 9.4.2013 a nepriznaním bezdôvodného obohatenia aj za deň 10.4.2013, keďže v tento deň
podali žalobu na súd, čo znamená, že žalovaný sa za tento deň ešte nemohol na ich úkor bezdôvodne
obohatiť. Pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo znaleckého posudku znalca

Ing. Róberta Füleka č. 1/2015 a stotožnil sa so závermi tohto znaleckého posudku, ktoré znalec pri
výsluchu na pojednávaní zrozumiteľne a logicky odôvodnil. Súd poukázal aj na znalecký posudok znalca
Ing. Miroslava Vaška č. 18/2012, ktorý pri určovaní výšky obvyklého nájomného za užívanie tej istej
parcely za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2010 dospel k rovnakému výsledku (2700,00 eur). Zo sumy
2.840,00eurpotompripadánakaždéhožalobcusumavoveľkostijehospoluvlastníckehopodielunatejto

parcele (1/8, t.j. 335,00 eur). Vzhľadom k tomu, že každý zo žalobcov si uplatnil z titulu bezdôvodného
obohatenia iba sumu 337,44 eur, súd podľa § 456 OZ zaviazal žalovaného zaplatiť každému žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške 337,44 eur. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že žalobcovia nie sú
spoluvlastníkmi predmetnej parcely, ale skutočným vlastníkom je štát na základe faktického prevzatiatejtoparcelybezprávnehodôvodu,súdprvejinštanciepoukázalnato,žeopakvyplývazLVč.XXXX,kat.
úz. E. a žalovanému sa nepodarilo spoluvlastníctvo žalobcov k predmetnej parcele spochybniť. Okresný
súd nepriznal každému zo žalobcov úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne od 1.2.2013 z celej sumy

337,44 eur, ako si to uplatnili žalobou, pretože na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
13.12.2012 do 9.4.2013 žalobcovia žalovaného nevyzvali vôbec, a preto v súlade s ust. § 563 OZ bol
žalovaný povinný zaplatiť bezdôvodné obohatenie za toto obdobie prvého dňa potom, čo ho o plnenie
žalobcovia požiadali, čo v danom prípade predstavuje deň doručenia žaloby žalovanému. Keďže žaloba
bola žalovanému doručená 4.7.2014, bol povinný zaplatiť žalobcom bezdôvodné obohatenia nasledujúci

deň 5.7.2014 a do omeškania sa dostal dňa 6.7.2014. Z tohto dôvodu súd priznal každému zo žalobcov
úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 54,56 eur od 6.7.2014 do zaplatenia. Pri určovaní
výšky úrokov z omeškania vychádzal z § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcom plnú náhradu trov konania,
ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 60,00 eur, zaplateného preddavku na
trovy znaleckého dokazovania vo výške 265,60 eur a trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Jánom

Kizivatom vo výške 962,06 eur, nakoľko neúspech žalobcov pokiaľ ide o úrok z omeškania bol iba
nepatrný v pomere k úspechu žalobcov v tomto konaní. Priznal advokátovi odmenu za 8 spoločných
úkonov právnej služby pri zastupovaní žalobcov v 1., 2. a 3. rade zníženú o 50% v súlade s § 10 ods.
1, § 13 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ a § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Aj keď advokát uplatnil
režijný paušál vo výške trojnásobku za zastupovanie žalobcov v 1., 2. a 3. rade, keďže išlo o spoločné

zastupovanie troch osôb, súd posudzoval daný spoločný úkon ako jeden úkon právnej služby, za ktorý
patrí jeden režijný paušál a takto priznal režijný paušál za 3 úkony po 7,81 eur = 23,43 eur, režijný paušál
za 2 úkony po 8,04 = 16,08 eur a 3 úkony po 8,39 eur = 25,17 eur. Celkovú odmenu a náhrady zvýšil
o daň z pridanej hodnoty vo výške 20%, teda o 160,34 eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný proti vyhovujúcim výrokom (I., II. a III.)
Okresného súdu Michalovce a výroku o trovách konania. Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutých
výrokochavecvrátiťokresnémusúdunaopätovnéprejednaniearozhodnutie.Uplatnilodvolaciedôvody
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O.s.p., konkrétne, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň považuje odvolateľ rozsudok súdu za nedostatočne
odôvodnený.

8. V dôvodoch odvolania akcentoval žalovaný na to, že v predmetnom konaní bolo relevantné, aby

sa konajúci súd v prvom rade vysporiadal s otázkou vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a túto
riešil v konaní ako predbežnú. Žalovaný v konaní predložil dôkazy verifikujúce jeho tvrdenie o tom,
že predmetná nehnuteľnosť bola zabratá a fakticky užívaná štátom na účely rozširovania závodu
Vihorlat Michalovce. Akcentoval na ust. § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého
sa vlastníctvo štátu alebo inej právnickej osoby nadobúda v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez

právneho dôvodu a za rozhodné obdobie sa považuje podľa § 2 ods. 1 uvedeného zákona obdobie
od 25.2.1948 do 1.1.1990. Rozhodnutie, stavebné povolenie, ako aj faktická výstavba a realizácia
stavby na uvedenej parcele registra „C“ KN, parcely č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX, ktoré
žalovaný v konaní predložil dokazuje, že štát v rozhodnom období nehnuteľnosť naozaj reálne prevzal
a užíval a tým nadobudol do vlastníctva. Z tohto titulu žalobcovia nie sú skutočnými spoluvlastníkmi

nehnuteľnosti, z užívania ktorej si uplatnili od žalovaného nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Uvedený názor zastáva podľa odvolateľa aj ustálená súdna prax. Žalovaný za účelom preukázania
ním tvrdených skutočností v konaní predložil súdu rozhodnutie odboru poľnohospodárstva, lesného a
vodnéhohospodárstvaONVvMichalovciachzodňa28.9.1976,stavebnépovolenieXXX/XX,Mestského
národného výboru v Michalovciach zo dňa 21.3.1979 a kolaudačné rozhodnutie Mestského národného

výboruvMichalovciachXXXX/XXzodňa17.12.1984,zktorýchjezrejmé,ženehnuteľnosťbolaskutočne
štátom prevzatá a užívaná. Obrana žalobkýň, že sú evidované na liste vlastníctva ako podielové
spoluvlastníčky nemôže obstáť, keďže výpis z katastra nehnuteľností je možné považovať za listinu
osvedčujúcu pravosť v ňom uvedených skutočností len do toho času, kým nie je preukázaný opak. Podľa
žalobcuprechodvlastníckehoprávanaštátalebonainúprávnickúosobuvrozpornomobdobívdôsledku

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu mal viacero podôb a môže za ňu považovať aj okupáciu
nehnuteľnosti, teda jej faktické prevzatie štátu bez právneho dôvodu, ktorá v danom prípade nebola
zaznamenanávpríslušnejevidenciiobyvateľstvavpodobezmenyvlastníkapredmetnýchnehnuteľností.
Aj v prípade, ak by súd nemal za preukázané, že štát nadobudol pozemok do svojho vlastníctva,je potrebné minimálne zohľadniť tú skutočnosť, že štát v rozhodnom období začal pozemok užívať
na účel vyvlastnenia a chopil sa jeho držby bez právneho titulu, čo bolo podľa názoru žalovaného
dostatočne preukázané a toto jeho konanie možno označiť ako prevzatie nehnuteľnosti bez právneho

dôvodu.Okresnýsúd,kýmsanevysporiadalsotázkouvlastníckehopráva,nemoholaniskúmaťnárokna
vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu považuje žalovaný rozhodnutie okresného súdu za
arbitrárne.PokiaľsúdzaúčelomstanoveniavýškynájomnéhozarozhodnéobdobieustanovilznalcaIng.
Róberta Füleka, znalca z odboru stavebníctva, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností,
tento stanovil hodnotu jednotlivých koeficientov, avšak nezohľadnil nevhodný tvar pozemku ani nižší

záujem o kúpu nehnuteľnosti z dôvodu, že táto nehnuteľnosť nie je využiteľná pre iný subjekt ako
žalovaného. Pretože znalec tieto skutočnosti nezohľadnil, stanovená hodnota koeficientu redukujúcich
faktorov bola nižšia, čo by sa bolo odzrkadlilo aj na výslednej cene za nájom pozemkov. Pritom súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia len vyslovil, že znalec tieto skutočnosti nezohľadnil, no napriek
tomu sa s touto skutočnosťou nezaoberal.

9. Žalobkyne podali odvolanie proti výroku o trovách konania a namietali nesprávne právne posúdenie
veci zo strany okresného súdu v nepriznaní režijného paušálu u všetkých žalobkýň akcentujúc na ust. §
16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., ktorá ustanovuje: „Od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak

sa na jej náhrade s klientom osobne nedohodol“. Podľa žalobcu z gramatického výkladu § 13 ods. 2
vyhlášky jednoznačne vyplýva, že tieto vznikajú advokátovi vo vzťahu ku každému klientovi samostatne.
V tomto smere poukázali žalobkyne aj na stranu 172 Komentáru vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, vydaného v roku 2015. Rovnako žalobkyne vytýkali,
že okresný súd síce priznal žalobkyniam náhradu trov za zaplatenie preddavku na trovy znaleckého

dokazovania vo výške 265,60 eur, avšak z ich strany došlo k uhradeniu preddavku vo výške 300,00
eur a v rozhodnutí o trovách absentuje výrok o vrátení časti nespotrebovaného preddavku na trovy
znaleckého dokazovania vo výške 34,80 eur.

10. Žalovaný podal vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň proti výroku o trovách konania, v ktorom poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.zn. 5Sžo 205/2010, v zmysle ktorého najvyšší súd
uviedol: „Režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí za jednotlivé úkony právnej
služby bez ohľadu na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb v
zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ide o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu
sa nenásobí počtom klientov ani neznižuje o 20%, resp. od 1.6.2010 o 50%“. Žalovaný preto považuje

odvolanie žalobkýň za nedôvodné.

11. Žalobkyne vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku uviedli, že nesúhlasia s tvrdeniami
žalovanéhootom,ženiesúpodielovýmispoluvlastníčkamikpredmetnejnehnuteľnostiapoukázalinato,
žetvrdeniauvedenévodvolanížalovanéhosútakmertotožnésvyjadrenímžalovanéhozodňa9.7.2014,

ku ktorému žalobkyne v 1. až 3. rade podali, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu,
kvalifikované vyjadrenie. Na predmetnom vyjadrení žalobkyne v 1. až 3. rade trvajú v plnom rozsahu.

12. Podľa názoru žalobkýň v 1. až 3. rade nie je možné na danú situáciu aplikovať zák. č. 503/2003
Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady SR č. 180/1995

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov,
a to z dôvodu, že samotný zákon upravuje v zmysle ust. § 1 cit. zák. navrátenie vlastníctva k
pozemkom (poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patriaci lesný pôdny fond), ktoré nebolo
vydané podľa osobitného predpisu, t.j. zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že oba zákony sú

aplikovateľné iba na situácie, kedy dôjde k splneniu podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach
za účelom navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu a
to oprávneným osobám v dôsledku podmienok uvedených napr. v § 3 zák. č. 503/2003 alebo za
účelom vydania nehnuteľností, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu a to oprávneným
osobám v dôsledku podmienok uvedených napr. v ust. § 5 zák. č. 229/1991 Zb., avšak nie z dôvodu,

že štát resp. štátny podnik v rozhodnom období začal pozemok fakticky užívať na účel vyvlastnenia
a chopil sa jeho držby bez právneho titulu. Táto skutočnosť jednak nebola preukázaná a už vôbec
nebolo preukázané, aby žalobkyne v 1. až 3. rade (prípadne ich právni predchodcovia) boli účastníkmi
akéhokoľvek vyvlastňovacieho konania. Pritom žalobkyne nežiadali o vydanie tzv. reštitučných nárokovv zmysle vyššie cit. ust. § 1 zák. č. 503/2003 Z.z., ale stali sa podielovými spoluvlastníčkami na základe
rozhodnutia Okresného úradu v Michalovciach, katastrálneho odboru zo dňa 30.8.2000 č. XX/XXXXXX
(právny titul nadobudnutia nehnuteľností bol dedičský titul), v zmysle ktorého Okresný úrad Michalovce,

katastrálny orgán ako orgán príslušný na konanie v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom schválil podľa § 7 ods. 3 zák. č. 180/1995 Z.z.
Register obnovenej evidencie pozemkov v kat. území Michalovce, okres Michalovce (ďalej len „ROEP“).
Podľa názoru žalobkýň spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaným je účelové, keďže žalovaný
jednal a mal záujem na odkúpení pozemkov vo vlastníctve žalobkýň v 1. až 3. rade. Taktiež žalovaný

odkúpil aj v súčasnosti odkupuje pozemky nachádzajúce v areáli, resp. pod budovami žalovaného
aj od ostatných vlastníkov pozemkov, od ktorých by na základe vyššie uvedených tvrdení nemohol
takéto pozemky odkúpiť. Žalovaný je podielovým spoluvlastníkom vo výške 1/8 k celku aj k pozemkom
zapísaným na LV č. XXXX, ktoré sú predmetom tohto konania. Rovnako nepovažujú žalobkyne tvrdenia
o nesprávnosti záverov znaleckého posudku Ing. Füleka č. 1/2015 za pravdivé. Z výpovede znalca na
pojednávaní dňa 28.9.2015 je zrejmé, že tento sa dostatočne vysporiadal s otázkami právnej zástupkyne

žalovaného a vysvetlil, prečo nezohľadnil skutočnosť, že pozemok nie je vhodný pre inú osobu, keď
uviedol, že sa tento riadne užíva, je zastavaný a preto nemožno toto považovať za redukujúci faktor.
Rovnako sa znalec odborne, správne a jasne vyjadril, prečo nezohľadnil v rámci redukujúcich faktorov
aj znížený záujem, či tvar pozemku, k čomu znalec uviedol, že pozemok je zastavaný, užívaný a
tento redukujúci faktor by využil v prípade, ak by bol pozemok nezastavaný, na okraji mesta, a mal by

nevhodný tvar. Navyše podľa názoru žalobkýň v 1. až 3. rade pozemok nemá nevhodný tvar. Navyše
znalecký posudok č. 1/2015 a jeho závery, ako aj koeficienty zodpovedajú aj znaleckému posudku
č. 18/2012 vypracovaného znalcom Ing. Miroslavom Vaškom. Žalobkyne uplatnili trovy odvolacieho
konania.

13. Žalobkyne v doplnení vyjadrenia doručenom okresnému súdu dňa 10.6.2016 predložili ako
prílohu odvolaciemu súdu fotokópiu kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.2016, na základe ktorej došlo medzi
žalobkyňami v 1. až 3. rade ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim k prevodu vlastníckych práv
k podielom žalobkýň v 1. a ž 3. rade na nehnuteľnostiach a to parcele registra „E“ č. XXXX/X orná pôda o
výmere 1314 m2 (pôvodne zapísanej na LV č. XXXX, Okresného súdu Michalovce, toho času zapísanej

na LV č. XXXXX, okres E., Obec Michalovce, kat. úz. E.). Uvedená skutočnosť a to uzavretie predmetnej
kúpnej zmluvy preukazuje opak tvrdení uvádzaných žalovaným počas celého súdneho konania, ktorý
spochybňoval vlastnícke právo žalobkýň v 1. až 3. rade k predmetným nehnuteľnostiam. Rovnako medzi
účastníkmi konania došlo dňa 13.4.2016 aj k uzavretiu dohody o urovnaní, ktorou dohodou účastníci
vysporiadali nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného pre žalobkyne v 1. až

3. rade za obdobie od 11.4.2013 do 29.2.2016.

14. Okresný súd doručil žalovanému doplňujúce vyjadrenie žalobkýň, ku ktorému žalovaný podal
vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uzatvorením kúpnej zmluvy a dohody o urovnaní žalovaný žiadnym
spôsobom neuznal práva žalobkýň, tieto naďalej popiera a v plnom rozsahu poukazuje na písomné

odôvodnenie svojho odvolania zo dňa 19.11.2013. Žalovaný pristúpil k podpisu kúpnych zmlúv a
dohody o urovnaní len z dôvodu, aby medzi účastníkmi konania došlo k definitívnemu usporiadaniu
vlastníckych vzťahov, nakoľko takéto riešenie považuje žalovaný za efektívne a hospodárne aj vzhľadom
k doposiaľ uplatneným nárokom žalobkýň. Žalovaný podpisom kúpnych zmlúv neprejavil žiadny súhlas
so súčasným právnym stavom a naďalej ho považuje za rozporný s objektívnou skutočnosťou. Na

základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd na predložený dôkaz
neprihliadol vo vzťahu k rozhodnutiu o merite veci, nakoľko nie je vyjadrením jeho vôle prijať tvrdenia
žalobkýň o nadobudnutí sporných nehnuteľností do ich podielového spoluvlastníctva, ale naopak aby si
osvojil skutkovú a právnu argumentáciu žalovaného a jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného i žalobkýň ako podané včas, oprávnenými osobami,
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ
ide o odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/,

c/, d/ a f/ O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23.2.2017 o 12,25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutiabolo zverejnené dňa 16.2.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku.

18. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

19. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil

podľa ust. § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, pričom odvolací súd nezistil žiadnu procesnú vadu, ktorá by bola dôvodom na
zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP.

21. Pokiaľ žalovaný spochybňuje aj v odvolaní vecnú aktívnu legitimáciu žalobkýň tvrdiac, že nie sú

podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností, lebo predmetná nehnuteľnosť bola zabratá
štátom bez právneho dôvodu, odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr.
III.ÚS 178/2006 a ďalšie), v ktorých ústavný súd uzavrel, že „Reštitučné predpisy neboli vydané za
tým účelom, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie
vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu, osoba nestratila

svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady
domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva (podľa nástrojov ochrany
vlastníckeho práva - žalôb určovacích, v indikačných, na vydanie veci, negatórnych a pod.). Odvolací
súd zároveň poukazuje na to, že aj žalobca ako podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností
v podiele 1/8 k celku nenadobudol tento spoluvlastnícky podiel od štátu. Jeho obrana v doplňujúcom

vyjadrení, že aj keď následne odkúpil spoluvlastnícke podiely žalobkýň k predmetnej nehnuteľnosti,
naďalej spochybňuje ich spoluvlastnícke právo, nemôže mať nijaké logické opodstatnenie. Preto právny
záver súdu prvej inštancie, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami predmetných nehnuteľností
je správny. Z ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právo spoluvlastníka na náhradu toho, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu. Preto, ak žalovaný v

rozhodnom období užíval nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, musí žalobkyniam
ako spoluvlastníčkam v podiele 1/8 -iny k celku každej z nich za uvedené obdobie poskytnúť peňažnú
náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania). Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalovaný v
rozhodnom období bol podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/8 k celku a že
sám užíval celú nehnuteľnosť a to aj pokiaľ ide o spoluvlastnícke podiely žalobkýň, každej po 1/8 k celku.

22. Žalovaný v konaní namietal závery znaleckého posudku znalca Ing. Róberta Füleka, ktorý v
znaleckom posudku určil cenu obvyklého nájmu za predmetnú parcelu za obdobie od 10.4.2011 do
10.4.2013 vo výške 2.840,00 eur, avšak nedomáhal sa nariadenia kontrolného znaleckého posudku.
Podľa ust. § 120 ods. 1 vety druhej a tretej, § 122 ods. 1 a § 123 O.s.p. účinného v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať
aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, len ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd prvej inštancie po výsluchu znalca Ing. Róberta Füleka nemal pochybnosti o vecnej správnosti
znaleckého posudku, keďže znalec logicky a zrozumiteľne vysvetlil, prečo nemohol zohľadniť tvar
pozemku ako redukujúci faktor a rovnako, že o kúpu pozemku je nižší záujem, keďže pozemok je

zastavaný a žalovaným užívaný, s ktorými závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

23. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch I., II. a III. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyniam v 1., 2. a 3. rade každej sumu 337,44 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky v súlade s
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku o súvisiacom
výroku o trovách konania, ktorý napadli odvolaním aj žalobkyne.25. Základ nároku na náhradu trov konania bol posúdený súdom prvej inštancie správne v súlade s
ust. § 142 ods. 1 a 3 O.s.p., ktoré upravovalo v sporovom konaní zásadu zodpovednosti za výsledok
(zásady úspechu vo veci).

26. Ak na strane žalobcu alebo žalovaného vystupuje viac osôb, dochádza k vzniku spoločenstva
účastníkov (subjektívnej kumulácie), ktoré môže byť samostatné alebo nerozlučné.

27. Vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom období v ust. § 13 ods. 2 upravuje výpočet

odmeny advokáta pri zastupovaní viacerých účastníkov a výslovne nerozlišuje medzi samostatným
a nerozlučným spoločenstvom účastníkov (strán sporu). Odvolací súd dospel k záveru, že okresný
súd nesprávne postupoval, ak nepriznal žalobkyniam režijný paušál pri jednotlivých úkonoch právnej
služby vo výške trojnásobku za zastupovanie každej zo žalobkýň. Za spoločné úkony pri zastupovaní
viacerých osôb prináleží ku každému úkonu právnej služby toľko režijných paušálov, koľko je spoločne
zastupovaných osôb, lebo aj nárok na odmenu (síce znížený na 50% za každého zastúpeného) sa v

týchto prípadoch počíta toľkokrát, koľko osôb naraz advokát pri spoločnom úkone zastupoval. Vyplýva
to aj z gramatického výkladu § 13 ods. 2 advokátskej tarify, v ktorej zákonodarca používa výraz „ak
ide o spoločné úkony“, t.j. používa množné číslo, čím zdôrazňuje, že v rovnakom čase pri spoločnom
zastupovaní ide o toľko úkonov, koľko je zastupovaných osôb.

28. Odvolací súd sa preto nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Sžo 205/2009.

29.Odvolacísúdzároveňpoukazujenato,žesúdprvejinštancienesprávnezaviazalžalovanéhozaplatiť
žalobkyniam trovy konania v súhrnnej sume v procesnom spoločenstva účastníkov tzv. subjektívnej

kumulácie, keď na strane žalobcov všetky tri žalobkyne sú zastupované jedným advokátom. Bude
preto úlohou súdu prvej inštancie zaviazať žalovaného nahradiť trovy konania každej zo žalobkýň
na účet právneho zástupcu žalobkýň. Rovnako súd prvej inštancie pochybil, ak nerozhodol o vrátení
preddavkov na trovy znaleckého dokazovania každej vo výške 11,46 eur, keďže žalobkyne uhradili
hradený preddavok spolu vo výške 300,00 eur a znalcovi bola priznaná odmena vo výške 265,60 eur.

30. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 CSP z vyššie uvedených dôvodov zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania a v spojení s § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie vo výroku o trovách konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).