Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116228655
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116228655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: SMSCREDITS

s.r.o., IČO: 44 769 911, Dlhá 95C, 010 09 Žilina, zastúpený: HRONČEK & PARTNERS s.r.o., IČO: 47
248 327, Národná 10, 010 01 Žilina, proti žalovanému: G. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T.. J. XXXX/X, Q.,
Q..Č.. U. X, T., o zaplatenie sumy 267,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne
zo sumy 350,- eur od 19.12.2013 do 10.01.2014,
zo sumy 310,- eur od 11.01.2014 do 10.07.2014,

zo sumy 290,- eur od 11.07.2014 do 07.08.2014,
zo sumy 270,- eur od 08.08.2014 do 11.09.2014,
zo sumy 250,- eur od 12.09.2014 do 09.10.2014,
zo sumy 230,- eur od 10.10.2014 do 06.11.2014,
zo sumy 210,- eur od 07.11.2014 do 09.12.2014,
zo sumy 190,- eur od 10.12.2014 do 07.01.2015,
zo sumy 170,- eur od 08.01.2015 do 11.02.2015,

zo sumy 150,- eur od 12.02.2015 do 12.03.2015,
zo sumy 130,- eur od 13.03.2015 do 14.04.2015,
zo sumy 110,- eur od 15.04.2015 do 06.05.2015,
zo sumy 90,- eur od 07.05.2015 do 08.06.2015,
zo sumy 70,- eur od 09.06.2015 do 08.07.2015,
zo sumy 50,- eur od 09.07.2015 do 07.08.2015,
zo sumy 30,- eur od 08.08.2015 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14.12.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.12.2016, domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 267,50 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy zo sumy 587,50 eur od 19.12.2013 do 10.01.2014,
zo sumy 547,50 eur od 11.01.2014 do 10.07.2014, zo sumy 527,50 eur od 11.07.2014 do 07.08.2014,

zo sumy 507,50 eur od 08.08.2014 do 11.09.2014, zo sumy 487,50 eur od 12.09.2014 do 09.10.2014,
zo sumy 467,50 eur od 10.10.2014 do 06.11.2014, zo sumy 447,50 eur od 07.11.2014 do 09.12.2014,
zo sumy 427,50 eur od 10.12.2014 do 07.01.2015, zo sumy 407,50 eur od 08.01.2015 do 11.02.2015,
zo sumy 387,50 eur od 12.02.2015 do 12.03.2015, zo sumy 367,50 eur od 13.03.2015 do 14.04.2015,zo sumy 347,50 eur od 15.04.2015 do 06.05.2015, zo sumy 327,50 eur od 07.05.2015 do 08.06.2015,
zo sumy 307,50 eur od 09.06.2015 do 08.07.2015, zo sumy 287,50 eur od 09.07.2015 do 07.08.2015,
zo sumy 267,50 eur od 08.08.2015 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovanej došlo medzi žalobcom
(predchádzajúce obchodné meno: River Euro, s.r.o.) a žalovanou dňa 15.11.2013 k uzavretiu Zmluvy o
pôžičke č. 018392/15.11.2013, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažnú pôžičku v sume
350,- eur so splatnosťou do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky v súlade so Zmluvnými podmienkami

žalobcu. Žalovaná sa Zmluvou o pôžičke zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť riadne a v
dohodnutej lehote splatnosti a zároveň za poskytnutie pôžičky zaplatiť žalobcovi dohodnutú odmenu.
Za poskytnutie pôžičky bola dojednaná odplata vo výške 42,30 eura, ktorá bola splatná spolu s istinou.
Lehota splatnosti pôžičky bola predlžená na základe žiadosti žalovanej adresovanej žalobcovi a po
akceptácii tejto žiadosti žalobcom bola lehota splatnosti pôžičky predĺžená formou dodatku k Zmluve o
pôžičke, a to do 18.12.2013. K uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke došlo prostredníctvom krátkych textových

správ SMS, zaslaných z telefónneho čísla, ktoré klient zadal na tento účel žalobcovi so súčasným
uvedením osobitného klientského čísla, ktoré jednoznačne identifikuje osobu, ktorá právny úkon urobila
- klienta, pričom Zmluva o pôžičke bola žalovanej sprístupnená a uložená v jej klientskom účte, ktorý
umožňuje trvalé zachytenie obsahu právneho úkonu a má povahu trvanlivého média, a teda Zmluva o
pôžičke bola uzatvorená písomne prostriedkami diaľkovej komunikácie. Žalovaná svoj dlh voči žalobcovi

napriek viacerým upozorneniam a výzvam (SMS upozorneniam a upomienkam) dobrovoľne nesplnila a
sozaplatenímsplatnejpôžičkyakoajodplatysadostaladoomeškania,ktorédodnešnéhodňastáletrvá.
Žalobcovi zároveň v súlade s bodom 7 zmluvných podmienok vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške
68,85 eura a v súlade s bodom 8 zmluvných podmienok nárok na províziu vo výške 126,35 eura. Žalobca
ďalej uviedol, že ku dňu spísania žaloby žalovaná uhradila žalobcovi len sumu 320,- eur z celkovej dlžnej

sumy 587,50 eura, a to nasledovnými čiastočnými úhradami: dňa 10.01.2014 vo výške 40,00 eur, dňa
10.07.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 07.08.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 11.09.2014 vo výške 20,00 eur,
dňa 09.10.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 06.11.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 09.12.2014 vo výške 20,00
eur, dňa 07.01.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 11.02.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 12.03.2015 vo výške
20,00 eur, dňa 14.04.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 06.05.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 08.06.2015 vo

výške 20,00 eur, dňa 08.07.2015 vo výške 20,00 eur a dňa 07.08.2015 vo výške 20,00 eur. Žalovaná
svoj dlh voči žalobcovi dobrovoľne nesplnila, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na príslušný
súd a popri zaplatení dlžnej sumy vo výške 267,50 eura požaduje od žalovanej aj zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne. Žalobca svoj nárok v časti sumy 267,50 eura (neuhradenej
sumy poskytnutej pôžičky, odplaty za jej poskytnutie, zmluvnej pokuty a provízie) opiera o ustanovenia

§ 657 OZ, o bod 1 a 2 Zmluvy o pôžičke a o bod 7 a 8 zmluvných podmienok a v časti nároku na úrok
z omeškania o ustanovenie § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z.. Čas omeškania je diferencovaný odkedy je žalovaná v omeškaní so zaplatením svojho
nesplneného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni márneho uplynutia predĺženej lehoty splatnosti.
Dlžná suma teda pozostáva z nesplatenej sumy poskytnutej pôžičky vo výške 30,- eur, odplaty za

poskytnutie pôžičky vo výške 42,30 eura, zmluvnej pokuty vo výške 68,85 eura, provízie za vymáhanie
pohľadávky 126,35 eura. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o pôžičke č. 018392/15.11.2013 zo
dňa 15.11.2013, Zmluvné podmienky spoločnosti River Euro, s.r.o., pre krátkodobé peňažné pôžičky
dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS, potvrdenie o vykonaní prevodu peňažných
prostriedkov pôžičky na účet žalovanej zo dňa 15.11.2013, výpis z OR SR.

3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 09.07.2018, k tejto sa nevyjadrila.

4. Uznesením č.k. 11Csp/201/2016-59 zo dňa 31.07.2018 súd nepripustil zmenu petitu žaloby v časti
úroku z omeškania; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 07.08.2018.

5. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď pojednával v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili, o odročenie pojednávania
nežiadali.7. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Medzi žalobcom (pod pôvodným
obchodným menom River Euro, s.r.o.) a žalovanou bola formou diaľkovej komunikácie dňa 15.11.2013
uzavretá Zmluva o pôžičke XXXXXX/XX.XX.XXXX, na základe ktorej zmluvy poskytol žalobca žalovanej

pôžičku vo výške 350,- eur, ktorú zaslal na jej účet dňa 15.11.2013. Žalovaná sa zaviazala vrátiť
žalobcovi sumu pôžičky spolu s odplatou vo výške 42,30 eura do 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky.
Účastníci zmluvy sa dohodli na predĺžení lehoty splatnosti do 18.12.2013. RPMN bola uvedená vo výške
1.505,92 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 75,53%. Podľa bodu 7 Zmluvných podmienok, ak
je dlžník v omeškaní s vrátením poskytnutej pôžičky, zaplatením odplaty a/alebo prípadnej odplaty za

predĺženú lehotu splatnosti pôžičky za každú jednotlivú predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, veriteľ je
oprávnený požadovať od dlžníka úroky z omeškania v zákonnej výške ustanovenej ku dňu nadobudnutia
účinnosti týchto zmluvných podmienok v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pre prípad, že pôžička, alebo jej časť, odplata
a/alebo prípadná odplata za predĺženú lehotu splatnosti pôžičky nebude splatená včas, je veriteľ
oprávnený požadovať od dlžníka zaplatenie zmluvnej pokuty. Veriteľ je oprávnený požadovať zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške režijného paušálu za zasielané upomienky veriteľom dlžníkovi. Veriteľ je
oprávnený požadovať za zaslanie upomienky dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za poštovné a
administratívne výdavky, ktoré veriteľovi vznikli v súvislosti s odoslaním upomienky plus 15% z celkovej
dlžnej sumy. Podľa bodu 8 Zmluvných podmienok, veriteľ v prípade nesplnenia povinností dlžníka je
oprávnený bez súhlasu dlžníka začať proces vymáhania a poveriť pracovníka alebo splnomocniť tretiu

osobu alebo tretie osoby v konaní voči dlžníkovi s cieľom dosiahnutia úhrady dlžnej sumy nesplatenej
istiny (alebo časti istiny) poskytnutej pôžičky a/alebo odplaty za poskytnutie pôžičky a/alebo odplaty za
predĺženú lehotu splatnosti pôžičky, rovnako aj úrokov a/alebo zmluvných pokút, pokiaľ sa dlžník dostal
do oneskorenia splatnosti poskytnutej pôžičky podľa zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok.
V takom prípade sú veriteľ alebo takéto tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi

veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie dlhu, a to najviac do výšky 30% z celkovej sumy pohľadávky.
Veriteľ je tiež oprávnený bez súhlasu dlžníka odpredať pohľadávku tretej osobe. Žalovaná na zmluvu
vykonala nasledovné úhrady: dňa 10.01.2014 vo výške 40,00 eur, dňa 10.07.2014 vo výške 20,00 eur,
dňa 07.08.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 11.09.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 09.10.2014 vo výške 20,00
eur, dňa 06.11.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 09.12.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 07.01.2015 vo výške

20,00 eur, dňa 11.02.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 12.03.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 14.04.2015 vo
výške20,00eur,dňa06.05.2015vovýške20,00eur,dňa08.06.2015vovýške20,00eur,dňa08.07.2015
vo výške 20,00 eur a dňa 07.08.2015 vo výške 20,00 eur.

8. Podľa § 488 zákona č. 40/19864 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je

právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

10. Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa § 40 ods. 3 a 4 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je
to obvyklé. (3) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom
aleboelektronickýmiprostriedkami,ktoréumožňujúzachytenieobsahuprávnehoúkonuaurčenieosoby,

ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. (4)14. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
(ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), tento zákon upravuje
ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov

diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.

15. Podľa § 2 písm. a) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

16. Podľa § 2 písm. b) bod 7. zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely
tohtozákonasarozumiefinančnouslužbouslužbaposkytovanáveriteľom,ktorýposkytujespotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania.

17. Podľa § 2 písm. e) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto

zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického
kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä
elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť
finančnými prostriedkami v hotovosti.

19. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom
nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

20. Podľa § 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa

rozumie iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3
písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky
a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou

bankou Slovenska.

21. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17,

19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

22. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

24. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považujeposudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a
rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na
účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

25. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení
spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver,

výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. (1)
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom. (2)

26. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(1)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2)

27. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(1) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (2) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (3)

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku.

29. Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

33.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len z časti.36. Žalobca (pod obchodným menom River Euro, s.r.o.) a žalovaná uzatvorili prostredníctvom diaľkovej
komunikácie zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi

pôžičku vo výške 350,- eur. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Na základe takto uzatvorenej zmluvy sa žalovaná
zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 392,30 eura, ktorú tvorí pôžička 350,- eur a odplata 42,30
eura. Účastníci zmluvy sa dohodli na predĺžení splatnosti pôžičky do 18.12.2013. RPMN bola uvedená
vo výške 1.505,92 % a priemerná hodnota RPMN vo výške 75,53%.

37. Medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy o pôžičke právny vzťah, ktorý je od svojho
vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy
spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako
spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

podnikateľskej činnosti. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá síce nemá charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (pretože úver mal byť
splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ,
sa aj na zmluvu o pôžičke, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 7, § 9 ods. 2
a § 11 ZoSÚ.

38. Žalobca nepreukázal že pri poskytnutí pôžičky konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ),
pričom bol pred uzavretím zmluvy povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, keď mal brať do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru,

pričom za hrubé porušenie povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
relevantných údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.
Žalobca nepredložil žiaden doklad o posudzovaní spôsobilosti žalovanej ako dlžníka splácať úver,
pričom ani zo zmluvy alebo zmluvných podmienok nevyplývalo, že by si žalobca splnil svoju povinnosť

podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Naopak, zo zmluvy vyplýva, že túto svoju povinnosť preniesol na žalovanú, keď
na prvej strane zmluvy sa uvádza text: „Keď uvažujete nad požiadaním o pôžičku, najskôr reálne a
zodpovedne zhodnoťte svoje možnosti vrátenia, či ste schopní dodržiavať nami poskytované krátkodobé
termíny splatnosti...“. Na základe uvedeného súd konštatuje, že žalobca hrubým spôsobom porušil svoje

povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ, z ktorého dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a žalobca má tak nárok len na vrátenie istiny.

39. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci sa úver javí ako bezúročný, veriteľ má namiesto úroku v
zmysle zmluvy nárok na odplatu za poskytnutie pôžičky vo výške 42,30 eura. Dojednanie odplaty je však

vedľajšou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle § 499 OBZ, a nie zmluvy o pôžičke, kedy je v zmysle §
658 ods. 1 OZ možné primárne dohodnúť úroky. Súd mal za to, že dojednanie o odplate je obchádzaním
zákona za účelom, aby žalobca ako veriteľ nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby (ktorú by bol
pri dojednaní úroku povinný uviesť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), a ktorej výška by mohla odradiť
žalovanú ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o odplate, ktorým sa obchádza zákon, v

tomto prípade ustanovenie § 658 ods. 1 OZ a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v
zmysle § 39 OZ.

40. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 1.505,92% prevyšuje priemernú RPMN
pre daný prípad (75,53%) takmer 20-násobne, preto súd považuje odplatu dojednanú medzi účastníkmi

za rozpornú s dobrými mravmi z dôvodu jej neprimeranej výšky. Súd pritom poukazuje na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 podľa ktorého „pri dojednávaní úrokov
pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými
mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej

situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý
svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na
skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často
práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávanýmvzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods.
1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú

najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek.“ Súd mal za to, že hoci sa javí celková suma odplaty ako nízka, zmluva o pôžičke
vyžaduje, aby spotrebiteľ, ktorý v čase poskytnutia pôžičky potrebuje sumu 350,- eur, bol schopný o 15
dní vrátiť sumu pôžičky navýšenú o 42,30 eura, čo predstavuje neprimerane vysokú odplatu, a preto je
dojednanie o nej neplatné (§ 39 OZ, § 3 ods. 1 OZ).

41. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 68,85 eura, ktorá mala byť
dojednaná v bode 7 Zmluvných podmienok. Súd mal za to, že nemožno uzavrieť, že by došlo vôbec
k dojednaniu zmluvnej pokuty medzi účastníkmi zmluvy, keď zmluvná pokuta nebola individuálne
dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté iba v zmluvných podmienkach napísaných
menším a hustým písmom, toto dojednanie sa nachádza v rámci rozsiahleho textu, pričom nie je

žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. V súvislosti s uvedeným má
súd za to, že žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute bolo súčasťou listiny, na
ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných
podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje
§ 544 ods. 2 OZ. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá,

aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci
charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým
písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých
predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie
o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto

dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR
sp.zn. I.ÚS XXXX/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný

predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu
neplatnosť dojednania uvedenej zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 OZ a z uvedeného dôvodu súd
žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vrátane úroku z omeškania k nej zamietol.

42. Žalobca si v konaní uplatnil tiež nárok na províziu za vymáhanie pohľadávky podľa bodu 8

Zmluvných podmienok. Súd vyhodnotil, že v prípade provízie ide svojou povahou tiež o zmluvnú
pokutu, ktorá však rovnako nebola platne dojednaná, nakoľko žalobca nepreukázal, že by dojednanie
o provízii bolo súčasťou listiny, ktorú by spotrebiteľ podpísal, pričom súd odkazuje na predchádzajúci
odsek odôvodnenia. Ak by provízia i nemala mať charakter zmluvnej pokuty, súd mal za to, že by
mohla predstavovať nanajvýš nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom

však takéto náklady nemožno ohodnotiť paušálnou náhradou. Tento nárok predstavuje samostatný
hmotnoprávny nárok žalobcu podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý je definovaný ako príslušenstvo pohľadávky,
a ktorý je potrebné z hľadiska jeho dôvodnosti a výšky preukázať, pričom dôraz sa kladie aj na
účelnosť týchto nákladov. Z uvedeného je zrejmé, že by malo ísť o náhradu účelne vynaložených
nákladov žalobcu vzniknutých v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a nie o ich paušálnu náhradu,

ktorá je nepreskúmateľná. Žalobca v konaní ani nepreukázal, aké náklady mu v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky vznikli. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti požadovanej provízie s príslušenstvom
zamietol.

43.Okremtohosúdpoukazujenato,žeakbyidošlokplatnémupísomnémudojednaniuzmluvnejpokuty

a provízie, išlo by o neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve (§ 53 ods. 1 OZ), ktoré by
boli neplatné (§53 ods. 5 OZ). Neprijateľnosť podmienok vyplýva zo skutočnosti, že spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. K
tomuto záveru súd dospel s ohľadom na skutočnosť, že je daný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
a provízie jednostranne iba v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, pričom pre prípad porušenia

zmluvných povinností dodávateľa neexistuje v zmluve žiadna sankcia. Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pod sankciou absolútnej neplatnosti.44. Hrubé porušenie povinností v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ spôsobuje, že spotrebiteľský úver poskytnutý
žalobcom žalovanej je potrebné v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov,
pričom okrem toho aj z dôvodu neplatnosti dojednania o odplate, zmluvnej pokute a provízii nemá

žalobca nárok na ich zaplatenie. Žalobca tak má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po
odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovanej bola poskytnutá suma pôžičky 350,- eur, z ktorej
vrátila celkom sumu 320,- eur, súd jej vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú
časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 30,- eur a vo zvyšnej časti žalobu vo výroku II.
rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

45. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať od
žalovanej popri plnení istiny i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu.
Konečný termín splatnosti bol dojednaný na 18.12.2013, pričom od 19.12.2013 sa žalovaná dostala s
plnením istiny 350,- eur do omeškania. S poukazom na § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo výške 5,25% ročne až do zaplatenia. S poukazom na
uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy dlžnej istiny 350,- eur
od 19.12.2013 do zaplatenia, s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovanej dňa 10.01.2014 vo výške
40,00 eur, dňa 10.07.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 07.08.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 11.09.2014

vo výške 20,00 eur, dňa 09.10.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 06.11.2014 vo výške 20,00 eur, dňa
09.12.2014 vo výške 20,00 eur, dňa 07.01.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 11.02.2015 vo výške 20,00
eur, dňa 12.03.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 14.04.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 06.05.2015 vo výške
20,00 eur, dňa 08.06.2015 vo výške 20,00 eur, dňa 08.07.2015 vo výške 20,00 eur a dňa 07.08.2015
vo výške 20,00 eur.

46.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 30,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 350,- eur od 19.12.2013 s
prihliadnutím na jednotlivé platby žalovanej po splatnosti (t.j. pri ponižovaní istiny o jednotlivé plnenia)
a následne zo sumy 30,- eur od 08.08.2015 až do zaplatenia, preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel,

a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

47. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

48. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

50. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

51. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

52. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)53.PodľaČl.17CSP,súdpostupujevkonanítak,abyvecbolačonajrýchlejšieprejednanáarozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

54. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola priznaná suma 30,- eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý
úspech žalobcu 11% a hrubý úspech žalovanej 89%, a teda konečný čistý úspech žalovanej je 78% (89

- 11), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého
konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd jej vo výroku III. nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v
tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods.
2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).