Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116218124.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava,
proti žalovanej: K. W., R.. XX.XX.XXXX, T. D. U., T..Č.. I. X, T., o zaplatenie 2.648,77 eura s
príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 530,- eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 665,08 eura spolu s vyčísleným úrokom z

omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 12,44 eura a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 1.941,81 eura od 07.10.2014 do 27.07.2015,
zo sumy 1.926,81 eura od 28.07.2015 do 24.08.2015,
zo sumy 1.876,81 eura od 25.08.2015 do 21.09.2015,
zo sumy 1.757,78 eura od 22.09.2015 do 24.09.2015,
zo sumy 1.707,78 eura od 25.09.2015 do 20.10.2015,
zo sumy 1.555,08 eura od 21.10.2015 do 25.11.2015,

zo sumy 1.505,08 eura od 26.11.2015 do 21.12.2015,
zo sumy 1.455,08 eura od 22.12.2015 do 25.01.2016,
zo sumy 1.405,08 eura od 26.01.2016 do 22.02.2016,
zo sumy 1.335,08 eura od 23.02.2016 do 31.03.2016,
zo sumy 1.265,08 eura od 01.04.2016 do 26.04.2016,
zo sumy 1.195,08 eura od 27.04.2016 do 25.05.2016,
zo sumy 1.125,08 eura od 26.05.2016 do 28.07.2016,
zo sumy 1.025,08 eura od 29.07.2016 do 22.08.2016,

zo sumy 925,08 eura od 23.08.2016 do 28.09.2016,
zo sumy 845,08 eura od 29.09.2016 do 20.10.2016,
zo sumy 745,08 eura od 21.10.2016 do 23.11.2016,
zo sumy 665,08 eura od 24.11.2016 do zaplatenia,
a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur splatných vždy do 20. dňa v mesiaci
s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa
s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

IV. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca (pôvodne Poštová banka, a.s.) sa žalobou zo dňa 03.08.2016, doručenou súdu dňa
11.08.2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy
2.648,77 eura spolu s úrokmi vo výške 895,78 eura, úrokmi z omeškania vo výške 7,18 eura, úrokmi

zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.648,77 eura, vo výške 19,5 % p.a. zo sumy 2.648,77 eura,
od 01.05.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.648,77 eura od
01.05.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.07.2012 bola medzi ním ako veriteľom a žalovanou

ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné
podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, a to vo
výške podľa zmluvy. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s
lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a
spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 30.04.2016.

Pôvodný žalobca poukazoval na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného
systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaná dostala do
omeškania s platením splátok, žalobcovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Pôvodný žalobca si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v súlade s

Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanej,
následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani napriek
zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla žalovanej
povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve dojednaná vo
výške 19,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny stav úveru“ zo

dňa 30.04.2016. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne splatným,
žalobca je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Pôvodný
žalobca si uplatňoval voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum začatia úročenia
od 01.05.2016 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 30.04.2016,
a teda začiatok úročenia je stanovený na deň nasledujúci po dni vystavenia špecifikácie pohľadávky

vrátane vyčíslených úrokov (sankčných aj zmluvných). Žalovaná svoj dlh voči pôvodnému žalobcovi
nevyrovnala.

3. Uznesením č.k. 11Csp/49/2016-59 zo dňa 19.01.2018 tunajší súd pripustil zmenu na strane žalobcu
tak, že z konania vystúpil pôvodný žalobca - Poštová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila ako žalobca

spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s..

4.Žalovanejbolažalobasprílohamidoručená,ktejtosapísomnenevyjadrila,napojednávaníuviedla,že
si je vedomá dlhu, avšak v rodine nastali problémy, dcéra je vo výkone trestu, má zverenú vnučku, otec
vnučky je tiež vo výkone trestu. Pokiaľ nemala zverenú do opatery vnučku, platila 100,- eur mesačne.

Chcela platiť 50,- eur mesačne, ale žalobca jej dal vyjadrenie, že to musí byť dokonca viac ako 100,-
eur mesačne. Žalovaná ďalej uviedla, že je zamestnaná s príjmom 700,- až 750,- eur mesačne. Z toho
platí nájom 400,- eur, platí 100,- eur výdavky sestre, ktorá jej vypomáha so starostlivosťou o vnučku.
Zaplatí internet, TV, urobí nákup a to je všetko. Maloletá má svoje príjmy, a to určené výživné, daňový
bonus a rodinné prídavky, z toho jej žalovaná financuje školu. Ak by jej žalobca umožnil splácať dlh

v splátkach, žiada splátky vo výške 50,- eur mesačne do 20. dňa v mesiaci. Nakoľko však žalobca
nenavrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, súd vykonal vo veci dokazovanie, keďže v zmysle
§ 282 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), rozhodnúť rozsudkom pre
uznanie nároku bez návrhu žalobcu nemožno.

5. Právny nástupca pôvodného žalobcu v doplnení žaloby zo dňa 30.08.2018 uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že zo strany žalovanej došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy
o úvere, a to tým, že neuhrádzala pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca
úver za predčasne splatný ku dňu 06.10.2014. Žalovaná uhradila celkovo sumu vo výške 1.704,92 eura,
ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne:

suma vo výške 121,88 eura na poplatky, suma vo výške 1.331,81 eura na zmluvne úroky a úroky z
omeškania a suma 251,23 eura na istinu. Suma vo výške 895,78 eura predstavuje sumu úrokov a
úrokov z omeškania odo dňa uzavretia zmluvy do 26.04.2016 a suma 7,18 eura predstavuje sumu
vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania od 26.04.2016 do 30.04.2016. Žalovaná sa zaviazala úversplácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 73,29 eura mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci,
počnúc dňom 15.08.2012. Mesačná splátka vo výške 73,29 eura pozostávala zo splátky istiny a úroku vo
výške 70,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 3,29 eura, ktorého výška bola určená v zmysle

Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné
povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 06.10.2014. Suma zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.194,97 eura a suma úrokov z omeškania do
vyhláseniapredčasnejsplatnostiúverupredstavujesumu12,44eura,tedaspoluvovýške1.207,41eura,
od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 606,30 eura. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov

z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 601,11 eura. Následne
suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 809,44 eura a
suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 217,92 eura,
teda spolu vo výške 1.027,36 eura, od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 725,51 eura. Výsledná
suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje
sumu vo výške 301,85 eura. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (601,11 eura)

spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do 30.04.2016 (301,85 eura) predstavujú
sumu vo výške 902,96 eura, čiže suma vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa
30.04.2016.Rozdielmanuálnevypočítanejsumyoprotisumeuvedenejvovýpisevznikázaokrúhľovaním
jednotlivýchsúmBIS-om.Ďalejžalobcauviedol,ženaustanovenie§52odsek2Občianskehozákonníka
sa vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli

pred 01.04.2015, v opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov nášho právneho
poriadku. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle aplikovať toto ustanovenie na právne vzťahy, ktoré boli
založené pred 01.04.2015, nič mu nebránilo výslovne to uviesť v intertemporálnej norme § 879p, v
ktorej sú explicitne uvedené ustanovenia, na ktoré sa nepravá retroaktivita vzťahuje. Argumentum a
contrario je podľa žalobcu možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods. 2 v

novelizovanom znení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené po 01.04.2015. Podľa žalobcu na
všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové
vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Toto tvrdenie nachádza oporu aj v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012. Ďalej právny nástupca pôvodného

žalobcu uviedol, že žalovaná po podaní žaloby uhradila dňa 25.05.2016 sumu 70,- eur, dňa 28.07.2016
sumu 100,- eur, dňa 22.08.2016 sumu 100,- eur, dňa 28.09.2016 sumu 80,- eur, dňa 20.10.2016
sumu 100,- eur, dňa 23.11.2016 sumu 80,- eur, ktoré platby boli započítané na úroky. Z uvedeného
podľa žalobcu vyplýva, že suma čiastkových úhrad vo výške 530,- eur bola započítaná na vyčíslené
úroky a úroky z omeškania ku dňu 26.04.2016 vo výške 895,78 eura. Suma úrokov a úrokov z

omeškania vyčíslených ku dňu 26.04.2016, ku dňu poslednej čiastočnej úhrady žalovanej po podaní
žaloby (23.11.2016), predstavuje sumu 365,78 eura (895,78 - 530). Na základe uvedených skutočností
žalobca zobral žalobu v časti úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 26.04.2016, v časti
prevyšujúcej sumu 365,78 eura späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.

6. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške

530,- eur vo výroku I. zastavil, nakoľko v tejto časti zobral žalobca žalobu späť v podaní zo dňa
30.08.2018. Nebolo pritom potrebné zisťovať stanovisko žalovanej k čiastočnému späťvzatiu žaloby,
nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním.

10. Ako dôkazy žalobca predložil Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016, Sadzobník poplatkov účinný

od 16.04.2012, Všeobecné obchodné podmienky, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 06.10.2014,
fotokópiu doručenky, Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.07.2012, Obchodné podmienky pre
úver dostupná pôžička, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017, Spôsob výpočtu zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania, Predpis splátok, Kalkulačku pre výpočet RPMN.11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

13. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

14. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, výsluchom žalovanej a výsledkom
lustrácie žalovanej v Sociálnej poisťovni (§ 295 CSP), keď na pojednávaní predchádzajúcom vyhláseniu

rozsudkupojednávalvneprítomnostiprávnehozástupcužalobcu,ktorýsvojuneprítomnosťospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

15. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 04.07.2012 Zmluvu o
úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.900,-

eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 19,50 %, RPMN vo výške 21,34 % a priemernou hodnotou
RPMN vo výške 19,59 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72 mesačných splátkach vo výške 73,29
eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2012 a posledná splátka dňa 15.07.2018. Výzvou na úhradu
dlžnej sumy zo dňa 06.10.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úverová pohľadávka
sa stáva k 06.10.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy. Žalovaná

na predmetný úver zaplatila celkom sumu 2.234,92 eura, z toho sumu 1.704,92 eura do 30.04.2016 a
sumu 530,- eur po 30.04.2016, ktoré skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná nepoprela, preto sa považujú
za nesporné, keď zároveň uhradenie sumy 1.704,92 eura do 30.04.2016 vyplýva aj z Aktuálneho stavu
úveru ku dňu 30.04.2016 (na č.l. 6 - „Zaplatené splátky“).

16. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

17. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

18. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

23. Podľa 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. (2)

24. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

29. Pôvodný žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 04.07.2012 zmluvu o úvere, na
základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 2.900,- eur, s ročnou úrokovou
sadzbou vo výške 19,50 %, RPMN vo výške 21,34 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 19,59%,

pričom výška nákladov bola uvedená v sume 2.013,85 eura. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 72
mesačných splátkach vo výške 73,29 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 15.08.2012 a posledná splátka
dňa 15.07.2018. Z Výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 06.10.2014 vyplýva zosplatnenie úveru ku
dňu 06.10.2014. Pohľadávka pôvodného žalobcu bola v priebehu konania postúpená na súčasného
žalobcu. Žalovaná zaplatila na predmetný úver celkom sumu 2.234,92 eura, z toho sumu 1.704,92 eura

do 30.04.2016 a sumu 530,- eur po 30.04.2016.

30. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený predmetnou zmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujú

právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č.
250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásadylex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi

zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje
len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015,
pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti

vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že
ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.

31. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva

má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa

uvádza len výška mesačnej splátky 73,29 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,
aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,

z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,

aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej
náležitosti zmluvy. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom
kudňuuzavretiazmluvy),asíceúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,keďtentoúdajnie

je v zmluve vôbec uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať vetu pod tabuľkou v čl. 3,
kdesauvádza,že„celkovúčiastkuúverupredstavujesúčetvýškyúveruacelkovýchnákladovspojených
s úverom“. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá
suma 2.900,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
„vypočítaný“, t.j. vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. Navyše, súčet
výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom (ktoré sú uvedené v tabuľke v čl. 3 zmluvy) by
ani nebol správnym údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu,
že celková výška nákladov bola uvedená v nesprávnej výške 2.013,85 eura, hoci náklady spotrebiteľa

predstavujú sumu 2.376,88 (73,29 eura x 72 splátok = 5.276,88 eura mínus suma úveru 2.900,- eur =
2.376,88eura),príp.sumu2.140,-eurvprípadesplátkybezpoplatkuzapoistenie3,29eura(70,-eurx72
splátok = 5.040,- eur mínus suma úveru 2.900,- eur = 2.140,- eur). Zo všetkého uvedeného dospel súd k
závere,žezmluvaneobsahujeúdajocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,aspotrebiteľnemal
ani možnosť sa k takémuto údaju dopracovať. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9

ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných
podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanúzákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený
nie je.

32. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej
sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. K poplatku za poistenie súd ešte uvádza, že v

zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len, že žalovaná žiada o
základný súbor a spĺňa podmienky, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného,
ktorá sa uvádza len v Sadzobníku poplatkov, a v predpise splátok vo výške 3,29 eura mesačne. Zo
zmluvy a jej spoločných ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná
zmluva so základnými obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ (výška poistného plnenia,
výška poistného, splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná

doba, údaj o tom, či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
vymedzenie práv a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je
poistiteľ z poistnej zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ predpísaná
písomná forma a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné
minimum) súdu nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval

nárok na už zaplatené poistné, preto je potrebné zaplatenú čiastku započítať na istinu.

33. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,

že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko

z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje

základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,

či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“

34. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit

Slovakia, a.s. c/a J. D., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údaju
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23

smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku.Neuvedenieúdajuocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,môžespochybniťmožnosť

spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho
názoru, že zákon o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitostizmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

35. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa

ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom

contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona

len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“

36. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym

predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale
len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná z
poskytnutého úveru vo výške 2.900,- eur zaplatila celkom sumu 2.234,92 eura, súd jej vo výroku II.

rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní aktívne
vecne legitimovaným) zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 665,08 eura (2.900,-
eur mínus 2.234,92 eura) a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.

37. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd

len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne

už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.

38. Keďže žalovaná peňažný záväzok včas a riadne nesplnila, vznikol žalobcovi nárok požadovať
od žalovanej popri plnení istiny vo výške 665,08 eura i úrok z omeškania, nakoľko ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania z jednotlivých splátok vyčíslenýod 15.08.2012 do zosplatnenia úveru v doplnení žaloby v celkovej sume 12,44 eura, ktorý úrok z
omeškania súd žalobcovi priznal, keď žalovaná začiatok omeškania ani sumu vyčísleného úroku z
omeškania do predčasného zosplatnenia úveru nespochybnila. Následne došlo k zosplatneniu úveru ku

dňu 06.10.2014, ktorá skutočnosť rovnako nebola medzi stranami sporná. S poukazom na nariadenie
vlády SR č. 87/1995 Zb. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych
bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení vo výške 5,05% ročne. Odo
dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru sa žalovaná dostala do omeškania so sumou 1.941,81 eura,

keďže mala vrátiť sumu istiny 2.900,- eur, pričom do zosplatnenia podľa Aktuálneho stavu úveru (č.l. 6)
zaplatila v období od 15.08.2012 do 17.06.2014 celkom sumu 958,19 eura (t.j. 2.900,- eur mínus 958,19
eura). S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
dlžnej istiny po dni zosplatnenia (1.941,81 eura) s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovanej dňa
27.07.2015 vo výške 15,00 eur, dňa 24.08.2015 vo výške 50,00 eur, dňa 21.09.2015 vo výške 119,03
eura, dňa 24.09.2015 vo výške 50,00 eur, dňa 20.10.2015 vo výške 152,70 eura, dňa 25.11.2015 vo

výške50,00eur,dňa21.12.2015vovýške50,00eur,dňa25.01.2016vovýške50,00eur,dňa22.02.2016
vo výške 70,00 eur, dňa 31.03.2016 vo výške 70,00 eur, dňa 26.04.2016 vo výške 70,00 eur (to všetko v
zmysle listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 30.04.2016) a na čiastočné plnenia žalovanej dňa 25.05.2016
vo výške 70,00 eur, dňa 28.07.2016 vo výške 100,00 eur, dňa 22.08.2016 vo výške 100,00 eur, dňa
28.09.2016 vo výške 80,00 eur, dňa 20.10.2016 vo výške 100,00 eur, dňa 23.11.2016 vo výške 80,00

eur (to všetko v zmysle nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu v doplnení žaloby). Hoci žalobca si v
konaní uplatňoval aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania po zosplatnení úveru vo výške 217,92 eura
(rub č.l. 76), súd mu takto vyčíslený úrok z omeškania nepriznal, nakoľko bol vypočítaný z nesprávnej
sumy (v ktorej bolo okrem istiny zarátané aj príslušenstvo a zároveň plnenia neboli započítané na istinu)
a pri nesprávnej výške úroku z omeškania (keď pri omeškaní od zosplatnenia bolo potrebné vychádzať

z úroku z omeškania vo výške 5,05% ročne).

39.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovtaksúdpovažovalžalobuzaodôvodnenúvčastiozaplatenie
sumy 665,08 eura spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 12,44 eura
a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.941,81 eura od 07.10.2014 s prihliadnutím

na jednotlivé platby žalovanej po splatnosti (t.j. pri ponižovaní istiny o jednotlivé plnenia) a následne zo
sumy 665,08 eura od 24.11.2016 až do zaplatenia, preto jej vo výroku II. rozsudku vyhovel, a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú vo výroku III. zamietol.

40. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

41.Vzhľadomnavýškuistinyspríslušenstvom,kuktorejzaplateniuzaviazalsúdžalovanú,aspoukazom
na žiadosť žalovanej o povolenie splátok a jej sociálnu situáciu vyplývajúcu z jej výsluchu a z výsledku
elektronickej lustrácie v Sociálnej poisťovni (príjem cca 700,- až 750,- eur mesačne; ďalšie dlhy; vnučka
zverená do jej starostlivosti), mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanej splácanie dlhu v splátkach

po 50,- eur mesačne so splatnosťou do 20. dňa v mesiaci s tým, že v prípade, že dôjde k omeškaniu s
plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Pri uvedenej výške splátky bude dlh zo strany
žalovanej uhradený žalobcovi v primeranom čase (v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti
rozhodnutia), pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovanej
s plnením čo i len jednej splátky. Žalobca s plnením v splátkach po 50,- eur pritom vyjadril súhlas v

podaní zo dňa 30.08.2018 (č.l. 76).

42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

45. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého

ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

46. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

47. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny priznaná suma 665,08 eura s

príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 25% a hrubý úspech žalovanej 75%, a teda
konečný čistý úspech žalovanej je 50% (75-25). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej
voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 50% trov konania. Súd
však žalovanej s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP nárok na náhradu trov konania vo
výroku IV. nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade

s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl.
4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Pri zamietnutí žaloby v časti príslušenstva a pri čiastočnom späťvzatí žaloby v časti príslušenstva súd
na uvedené neprihliadal ako na smerodajné pri určení výšky úspechu, nakoľko príslušenstvo nebolo

samostatným predmetom konania, pričom bolo rozhodnutím žalobcu započítať plnenia žalovanej na
príslušenstvo a nie na istinu. Súd pritom podporne poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave
č.k. 10CoPr/2/2016-361 zo dňa 27.06.2016, v ktorom odvolací súd uviedol, že „súd prvej inštancie ...
pochybil tiež v tom, že pri posudzovaní úspechu a neúspechu vyčísloval výšku priznaných úrokov z
omeškania ku dňu rozhodnutia súdu, pričom pre takýto postup by bol dôvod len vtedy, ak by úroky z

omeškania tvorili samostatný predmet konania, ak sú však len príslušenstvom istiny, pri posudzovaní
miery úspechu v konaní nie je dôvod na úroky z omeškania prihliadať.“

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).