Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 18, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 25Cbi/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116217885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: JUDr. Peter Sopko, LL.M., so
sídlom kancelárie Paulínska 24, Trnava, správca úpadcu: B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, U.,
o určenie popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. O výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.08.2016, doručenou súdu dňa 08.08.2016 domáhal určenia, že

pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou zo dňa 17.06.2016 do konkurzu sp. zn. 25K/12/2016 v
celkovej výške 3.807,06 eur, ktorej právnym dôvodom vzniku sú neuhradená istina vo výške 363,25 eur,
úrokyvovýške2.461,22eur,úrokyzomeškaniavovýške157euranákladyzuplatneniavovýške825,59
eur vyplývajúce zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX súvisiacich s vymáhaním vzniknutej pohľadávky, sú
nesporné a považujú sa za uznané.

2.Žalobuzdôvodniltým,žeprihláškouzodňa17.06.2016siprihlásildokonkurzuvedenomnaOkresnom

súde Trnava pod sp. zn. 25K/12/2016 na majetok úpadcu B. L. svoju pohľadávku voči úpadcovi. Dňa
18.07.2016 mu bolo doručené oznámenie žalovaného (správcu) popretie pohľadávky vo výške 3.807,06
eur, a to čo do právneho dôvodu a v celej uplatňovanej výške, keď žalovaný poprel pohľadávku z
dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok a z dôvodov jej rozporu s ochranou práv spotrebiteľa
a dobrých mravov. K tomu žalobca uviedol, že dňa 16.04.2012 ako veriteľ uzavrel s úpadcom ako
dlžníkom zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol úpadcovi úver vo výške 1.000
eur a úpadca sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 730 eur v 10 mesačných

splátkach po 173 eur. Táto zmluva bola uzavretá v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka
a úver bol úpadcovi poskytnutý na výkon podnikania. Úpadca v zmluve uviedol a osobitne podpísal,
že poskytnuté finančné prostriedky sú na tento účel a že informácie, ktoré poskytol žalobcovi sú
pravdivé. Zákon o spotrebiteľských úveroch sa preto na uvedenú zmluvu nevzťahuje. Taktiež zákon o
spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie
musí byť v čase poskytnutia úveru podnikateľom alebo zamestnaný. Skutočnosť, na čo konkrétne bol
úpadcom poskytnutý úver následne využitý, žalobca neskúma. Úpadcovi nemožno priznať postavenie

spotrebiteľa, pretože predmetnú zmluvu uzatvoril za účelom výkonu jeho podnikania. Zo zmluvy o úvere
zároveň vyplýva, že úpadca je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri, teda je podnikateľom.3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žaloba má viaceré formálne nedostatky žaloby. Z
označenia žalovaného nie je zrejmé, či je žalovaným fyzická osoba (či už advokát alebo správca), alebo
či má byť žalovaným správca konkrétneho (v označení žaloby absentujúceho) úpadcu. Žalobu je v tejto

časti za zmätočná, nakoľko z označenia žalovaného nie je zrejmý súvis s petitom žaloby. Nedostatočný a
nevykonateľný je aj petit žaloby, z ktorého nie je zrejmé, ktorého úpadcu sa má týkať popretá pohľadávka
a tiež na akom konkurznom súde je vedené konkurzné konanie 25K/12/2016 označené v tomto petite.
Dostatočné označenie úpadcu absentuje aj v samotnom texte žaloby, kde je uvedené len krstné meno
a priezvisko úpadcu, bez akýchkoľvek ďalších identifikačných znakov. Okrem toho prílohou žaloby boli

len listiny úpadcu Z. I., ktorého nie je žalovaný konkurzným správcom. Zo žaloby sa javí, že žalobca sa
domáha určenia pravosti a výšky pohľadávky, ktorá mu bola popretá v konkurze na majetok úpadcu B.
L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, U., nakoľko len takejto osoby je žalovaný konkurzným správcom
v konaní pod sp. zn. 25K/12/2016 vedenom na Okresnom súde Trnava. Žalobca si prihláškou č. X
zo dňa 17.06.2016, doručenou do kancelárie správcu úpadcu dňa 25.06.2016, prihlásil do konkurzu
na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 3807,06 eur. E-mailom zo dňa 27.06.2016 žalovaný

žalobcu vzhľadom na nezrozumiteľnosť prihlášky vyzval, aby sa vyjadril, či si uplatňuje pohľadávku zo
zmenky alebo pohľadávku zo zmluvy o úvere, a aká je výška zmluvnej pokuty a v ktorej položke prihlášky
je zahrnutá. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.06.2016 mal správca pohľadávku považovať za
zmenkovú, pričom zmluvná pokuta má predstavovať sumu 312 eur za spísanie návrhu na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností a je súčasťou kolónky „náklady z uplatnenia“.

Po doručení tohto vyjadrenia správca prihlásenú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, čo do
výšky, ako aj čo do poradia. Vychádzajúc zo žaloby žalobcu (bod III. a bod V), tento sa domáha len
určenia právneho dôvodu, a nie určenia aj popretej výšky a popretého poradia prihlásenej pohľadávky.
Preto i v prípade, ak by súd rozhodol o právnom dôvode pohľadávky, nemal by rozhodovať o zistení
pohľadávky aj čo do výšky a čo do poradia (nakoľko by konal ultra petitum), a teda aj v prípade

zistenia právneho dôvodu pohľadávky by mala byť zistená výška pohľadávky 0 eur. Vychádzajúc z
prihlášky a jej následného vysvetlenia emailom zo dňa 30.6.2016, veriteľ si neprihlasoval pohľadávku zo
zmluvy o úvere, ale pohľadávku zo zmenky. Ako je však zrejmé zo žaloby žalobcu, jeho argumentácia
smeruje výlučne k pohľadávke zo zmluvy o úvere a nie k zmenkovej pohľadávke, a preto by súd na
túto argumentáciu nemal brať žiaden zreteľ. Nakoľko si žalobca prihlasoval zmenkovú a nie úverovú

pohľadávku, nemôže byť v incidenčnom konaní úverová pohľadávka vôbec zistená. Napriek skutočnosti,
že žalobca sa žalobou nedomáha určenia zmenkovej pohľadávky, žalovaný príkladmo uvádza viaceré
argumenty preukazujúce dôvodnosť popretia prihlásenej pohľadávky. V prvom rade údaj o splatnosti
obsiahnutý v zmenke neurčitý, pretože nebol stanovený v súlade s § 1 bod 4 a §75 bod 3 zákona o
zmenkách a šekoch, keď predmetná zmenka má v druhom odstavci splatnosť uvedenú „zaplatím za túto

zmenku pri predložení" a v piatom odstavci má stanovenú splatnosť „na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia" Takýto neurčitý údaj splatnosti má za následok neplatnosť zmenky podľa § 33 ods.
2 zákona o zmenkách a šekoch a teda aj neexistenciu zmenkovej pohľadávky. Ďalej prihláška žalobcu je
zmätočná v tom, že hoci na prvej strane argumentuje zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne, ktorý
siajuplatnilvkolónke„úroky“,nadruhejstraneprihláškyžalobcapoužívatútosadzbuakosadzbuúrokov

z omeškania (nie úrokov), hoci v kolónke „úroky z omeškania“ tieto neuvádza. Nesprávny je taktiež
výpočet úrokov (resp. podľa veriteľa úrokov z omeškania) v prihláške (za predpokladu, ak by bolo vôbec
dojednanie o úrokoch platné), keď žalobca pri sadzbe 0,25 % denne zo sumy 403,70 eur od 14.04.2013
do 17.04.2015 uviedol sumu 1.630,78 eur namiesto 739,78 eur, zo sumy 397,98 eur od 18.04.2015 do
25.05.2015 uviedol sumu 84 eur namiesto 36,81 eur, zo sumy 379,48 od 26.05.2015 do 19.06.2015

uviedol sumu 54,11 eur namiesto 22,77 eur, zo sumy 363,25 eur od 26.05.2015 (pričom správne mal
byť uvedený dátum 20.06.2015) do 10.05.2016 uviedol sumu 692,33 eur namiesto 295,14 eur. Prihláška
žalobcu je zmätočná aj v tom, že na druhej strane prihlášky žalobca argumentuje zákonným úrokom
vo výške 6 % ročne, ktorý si aj uplatnil v kolónke „úroky z omeškania“. Ak by bol nárok na zaplatenie
zmenkovýchúrokov6%ročneplatný,nebolsprávneuplatnený,pretoženeboluvedenývkolónke„úroky"

ale v kolónke „úroky z omeškania“. Keďže správca nemôže priznať viac, ako si veriteľ uplatnil v prihláške
(v kolónke úroky), možno takto uplatnenú sadzbu posudzovať len z hľadiska uplatnených úrokov z
omeškania (ktorej kolónka bola v prihláške vyplnená). Výpočet úrokov z omeškania 6 % ročne veriteľom
v prihláške je opätovne nesprávny, keď veriteľ pri ročnej sadzbe 6 % zo sumy 403,70 eur od 20.05.2013
do 17.04.2015 uviedol sumu 102,24 eur namiesto 46,25 eur, zo sumy 397,98 eur od 18.04.2015 do

25.05.2015 uviedol sumu 5,54 eur namiesto 2,42 eur, zo sumy 379,48 eur od 26.05.2015 do 19.06.2015
uviedol sumu 3,57 eur namiesto 1,50 eur, zo sumy 363,25 eur od 26.05.2015 (pričom správne mal byt'
uvedený dátum 20.06.2015) do 10.05.2016 uviedol sumu 45,65 eur namiesto 20,27 eur. Žalobca si ďalej
v časti nákladov z uplatnenia uplatnil sumu 150,21 eur ako trovy „zmareného mediačného konania“.V danom prípade má žalovaný za to, že žalobcovi nárok na zaplatenie trov zmareného mediačného
konania nevznikol. Žalobca v prihláške nepreukázal existenciu osobitnej dohody o odmene mediátora
uzavretej medzi mediátorom, žalobcom a úpadcom, ale len poukázal na všeobecné dojednanie v bode

14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorého zmluvnou stranou mediátor nie je, a preto
ani nemôže byt' považovaný za dohodu v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii. I
v prípade, ak by takáto dohoda existovala, nárok na odmenu nemohol mediátorovi vzniknúť tiež z
dôvodu, že k vykonaniu mediácie, ktorá je podmienkou vzniku nároku na odmenu mediátora, (pre
údajnú neúčasť úpadcu) nikdy nedošlo. Podmienkou čo i len čiastočného vykonania mediácie je totiž

dohoda o začatí mediácie s osvedčenými podpismi zúčastnených strán podľa § 14 ods. 1 zákona č.
420/2004 Z.z. o mediácii, ktorej existenciu žalobca nepreukázal. Žalobca si ďalej v časti nákladov z
uplatneniauplatnilsumu312eurakozmluvnúpokutupodľabodu6Všeobecnýchpodmienokposkytnutia
úveru. Táto pokuta je viazaná všeobecne na „porušenie svojich zmluvných povinností, ktorá je určená
na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich
k zabezpečeniu dlhu dlžníka“. S ohľadom na textáciu bodu 6 Všeobecných podmienok poskytnutia

úveru má žalovaný za to, že dohoda o zmluvnej pokute je neplatná pre jej neurčitosť. Dojednanie o
zmluvnej pokuty nevymenúva konkrétne porušenie zmluvných povinností, na ktoré sa zmluvná pokuta
vzťahuje. Pre úplnosť žalovaný dodáva, že sám žalobca vo svojej emailovej komunikácii so správcom
uviedol, že zmluvná pokuta 312 eur má predstavovať pokutu za spísanie návrhu na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. Spísanie návrhu na vklad zmluvy do katastra

nehnuteľností však nie je porušením zmluvnej povinnosti, a preto nemôže byť zabezpečené zmluvnou
pokutou. Žalovaný ako správca neuznal ani prihlásený nárok na náhradu trov exekučného konania vo
výške 72,66 eur. Za predpokladu, ak by nárok na náhradu trov exekučného konania čo do právneho
dôvodu vznikol, vznikol by žalobcovi len vo výške 16,50 eur za súdny poplatok za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a za jeden úkon právnej pomoci 28,08 eur. Vzhľadom na to, že veriteľa v súdnom

i exekučnom konaní zastupoval rovnaký advokát, bolo by priznanie nároku na zaplatenie úkonu za
prípravu a prevzatie veci v exekučnom konaní duplicitné. Nakoľko žalobca si prihlasoval aj pohľadávku
zo zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, tak pre prípad, ak by sa v prípadnom incidenčnom konaní
preukázala existencia právneho dôvodu pohľadávky v rozsahu prihlásenej zmluvnej pokuty 312 eur,
poprel žalovaný prihlásené poradie tejto časti pohľadávky, nakoľko pohľadávky zo zmluvných pokút sa

uspokojujú v poradí ako podriadené pohľadávky (§ 95 ods. 3 ZKR).

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým
s prihláškou pohľadávky č. X., oznámením o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 14.07.2016,
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 06819/13 zo dňa 13.03.2014, rozhodcovskou zmluvou zo

dňa 16.04.2012, zmluvou o úvere zo dňa 16.04.2012, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
zmenkou zo dňa 16.04.2012, mailovou komunikáciou žalobcu a žalovaného, ako i s celým obsahom
spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 18.09.2018, na základe čoho súd prejednal

vec bez prítomnosti žalobcu.

6.Zprihláškynezabezpečenejpohľadávkyč.Xzodňa17.06.2016vyplýva,ževeriteľ-žalobcasiprihlásil
tzv. inú pohľadávku do konkurzu vedeného na majetok úpadcu B. L. na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 25K/12/2016, ktorej právnym dôvodom mala byť zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 16.04.2012

v celkovej výške 3.807,06 eur pozostávajúca z istiny vo výške 363,25 eur, úrokov vo výške 2.461,22 eur,
úrokov z omeškania vo výške 157 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 825,59 eur. V prílohe prihlášky
zdôvodňoval žalobca svoju pohľadávku okrem iného tým, že „keďže si úpadca nesplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu riadne a včas ... vzniklo veriteľovi právo na zaplatenie zmenkovej
sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne aj zákonného úroku vo výške 6 % ročne“.

7. Z mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, vyplýva, že žalobca na mailovú výzvu správcu
o vysvetlenie právneho dôvodu vzniku pohľadávky (nakoľko z prihlášky nie je zrejmé, či si pohľadávku
uplatňuje zo zmluvy o úvere alebo zo zmenky), tento žalovanému ako správcovi oznámil mailom zo dňa
30.06.2016, že správca má jeho pohľadávku považovať za zmenkovú.

8. Podľa ustanovenia § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) pohľadávka, ktorá nie je
pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.9. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii každú prihlásenú pohľadávku
správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na

vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je
sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.

10. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásenú pohľadávku
je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu

na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehopráva.Akideopohľadávkuorgánu,inštitúcie
alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou
alebo agentúrou Európskej únie.

11. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávku možno

poprieť do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok.

12. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ten, kto pohľadávku popiera,
musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera,
pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah

popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom,
zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil
popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.

13. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii veriteľ má právo domáhať sa na

súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli
pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia
písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej
pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

14. Podľa ustanovenia § 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii v žalobe sa veriteľ môže
domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac
toho, čo uviedol v prihláške.

15. Správca oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky listom doručeným žalobcovi dňa
18.07.2016 (čo nebolo medzi stranami sporné). Žalobca podal žalobu na súd dňa 05.08.2016
elektronickou formou s autorizáciou, to znamená v 30-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 32 ods.
9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Predmetom incidenčného konania je popretá pohľadávka
žalobcu prihlásená do konkurzu na majetok úpadcu, pričom súd je viazaný pri posudzovaní pravosti

a vymáhateľnosti pohľadávky dôvodmi jej popretia správcom (žalovaným) v Oznámení o popretí
pohľadávok.

16. V súvislosti s námietkou žalovaného o nesprávnosti označenia žalovaného súd uvádza, že hoci
žalobca v žalobe neoznačil žalovaného ako správcu úpadcu, z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že

žalovaný má byť žalovaným v postavení správcu úpadcu B. L. a nie ako fyzická osoba. Na základe
toho dospel súd k záveru, že označenie žalovaného je dostatočne jasné, určité a zrozumiteľné a nebolo
potrebné vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby.

17. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú neurčitosť žalobného petitu súd uvádza, že žalobný petit (údaj

o tom, čoho sa žalobca domáha) je nezrozumiteľný alebo neurčitý vtedy, ak vymedzenie práv a im
zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je formulované tak, že nemožno vyvodiť, o aké práva
a povinností skutočne ide a ak je zrejmé, že prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia
by malo za následok jeho materiálnu vykonateľnosť. Žalobný petit musí vychádzať z rozhodujúcich
skutočností a v prípade, že z nich nevychádza (vychádza z iných rozhodujúcich okolností v žalobe

neuvedených), nemožno vytvoriť záver, na základe čoho má súd o žalobnom návrhu rozhodnúť.
Rozhodujúcimi skutočnosťami pritom treba rozumieť údaje, ktoré sú nevyhnutne potrebné k tomu, aby
bolo zrejmé, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť. Žalobca musí preto v žalobe
uviesť také skutočnosti, ktorými opíše fakty, na základe ktorých uplatňuje v žalobnom petite svoj nárok,a to v takom rozsahu a v takej kvalite, ktoré umožňujú jeho jednoznačnú individualizáciu, aby ho nebolo
možné zameniť s iným skutkom. Opísaním rozhodujúcich skutočností sa vymedzuje predmet konania
po skutkovej stránke.

18. Je síce pravdou, že žalobca priamo v petite neoznačil úpadcu a konkurzný súd, na ktorom sa má
viesť príslušné konkurzné konanie pod sp. zn. 25K/12/2016, avšak z obsahu žaloby tieto údaje vyplývajú
a je teda dostatočne zrejmé a jasné, čoho sa žalobca žalobným petitom domáha a teda ani v tejto časti
nebolo potrebné vyzývať žalobcu na odstránenie vád žaloby.

19. Incidenčné konanie nie je žalobou o plnenie, ale je konaním, ktoré je vyvolané popieracím prejavom
správcu po prihlásení pohľadávky veriteľa a ktoré je v prvom rade zamerané na zistenie, či konkrétna
pohľadávka bola správcom správne popretá a jej predmetom je vyriešenie otázky, či popierací prejav
správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú
skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo

v určitej časti alebo v určitom poradí). Rozhodnutím v takomto konaní sa nezakladá právny titul plnenia,
ale len sa určuje, či konkrétna pohľadávka má byť uspokojená v konkurze, alebo nie. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej
pohľadávky súdom, ale jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu je dôvodný. (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 38/2015 z 29. decembra 2016)

20. Správca je pri popretí preskúmavanej pohľadávky povinný jednoznačne vyjadriť dôvod a rozsah
popretia pohľadávky. Obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu
fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Vo výslovne nepopretom rozsahu sa pohľadávka
považuje za zistenú (t.j. má účinky akoby by ju správca uznal pred súdom v incidenčnom konaní) a

teda je zaradená medzi pohľadávky, v konkurze uspokojované z rozvrhu výťažku. V incidenčnom konaní
sa na základe žaloby popretého veriteľa rieši iba dôvodnosť, resp. nedôvodnosť popieracieho prejavu
správcu v rozsahu dôvodov, ktoré správca výslovne uviedol.

21. V incidenčných sporoch sa uplatňuje zásada koncentrácie, či už vo vzťahu k vecnej príslušnosti

súdu, ako aj vo vzťahu k výške, právnemu dôvodu a poradiu prihlásenej pohľadávky. Veriteľ popretej
pohľadávky sa môže dovolávať len výšky, právneho dôvodu a poradia uvedeného v konkurznej prihláške
(§ 32 ods. 14 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V tomto prípade zásada koncentrácie vo vzťahu k
právnemu dôvodu uplatnenému v konkurznej prihláške spôsobuje, že nebude platiť pravidlo, ktoré sa v
civilnom súdnom konaní vo všeobecnosti uplatňuje, a to, že súd je viazaný len žalobným petitom a nie

jeho právnym posúdením. V incidenčnom konaní musí veriteľ právny dôvod vzniku pohľadávky aj právne
kvalifikovať, to znamená, že jeho žaloba o určenie popretej pohľadávky musí obsahovať okrem iného
aj právne posúdenie veci. Zásada koncentrácie vo vzťahu k právnemu dôvodu v praxi znamená, že aj
v prípade existencie pohľadávky konkurzného veriteľa, ak tento chybne kvalifikuje právny titul vzniku
ním uplatnenej pohľadávky, súd žalobu zamietne. Pokiaľ ide rozsah zisťovania skutkového stavu, súd

obmedzí dokazovanie na skutočnosti relevantné z hľadiska právneho dôvodu uplatneného v konkurznej
prihláške.

22. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať

podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Schopnosť strany uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže

splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania.

23. V prejednávanej veci súd konštatuje, že prílohy žaloby nekorešpondovali so skutkovými tvrdeniami

žalobcu (na čo správne poukázal vo svojom vyjadrení k žalobe aj žalovaný), nakoľko sa tieto prílohy
vzťahovali na inú osobu - Z. I.. Skutkové tvrdenia žalobcu však v konečnom dôsledku doplnil listinnými
dôkazmi žalovaný, ktorý do súdneho spisu doložil najmä oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávkyzo dňa 14.07.2016, zmluvu o úvere zo dňa 16.04.2012 a zmenku zo dňa 16.04.2012. Až na základe
týchto listín by bolo možné posúdiť skutkové tvrdenia žalobcu prezentované v žalobe.

24. Súčasne je však potrebné zdôrazniť, že žalobca v prílohe prihlášky konkurznej pohľadávky zo dňa
17.06.2016 na jednej strane dôvodil tým, že úpadca si nesplnil voči nemu povinnosť zo zmluvného
vzťahu, na druhej strane malo žalobcovi vzniknúť právo na zaplatenie zmenkovej sumy, zmenkového
úroku a zákonného úroku. Je zrejmé, že práve na základe takto neurčito formulovaného právneho
dôvodu vzniku pohľadávky správca vyzval žalobcu, aby oznámil, či si pohľadávku uplatňuje zo zmluvy

o úvere alebo zo zmenky.

25. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca sa v žalobe domáha určenia
pohľadávky, ktorej právnym dôvodom mal byť zmluvný (úverový) vzťah medzi žalobcom a úpadcom,
hoci v elektronickom podaní zo dňa 30.06.2016 adresovanom žalovanému ako správcovi uviedol,
že pohľadávku má správca považovať za zmenkovú. Žalobca pritom argumenty žalovaného v jeho

vyjadrení k žalobe nijakým spôsobom nerozporoval, na základe čoho ich súd považoval za nesporné.
Žalobca tak nesplnil svoju povinnosť tvrdenia, pretože neoznačil príslušnú zmenku a ani neuviedol
žiadne skutkové tvrdenia ohľadom zmenkovej pohľadávky voči žalovanému. Nedostatky skutkových
tvrdení žalobcu pritom nemôžu byť odstránené skutkovými tvrdeniami žalovaného a ani doložením
zmenky zo strany žalovaného (aj keby malo ísť práve o tú zmenku, z ktorej majú vyplývať sumy

nárokované žalobcom).

26. Keďže žalobca v incidenčnom konaní nezdôvodnil ani nepreukázal právny dôvod do konkurzu
prihlásenej pohľadávky (ako pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky), súd nepovažoval za potrebné
vyporiadavať sa aj s ďalšími relevantnými námietkami žalovaného a žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietol.

27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako
procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže miera
jeho úspechu v konaní je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).