Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/19/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116201155
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116201155.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: R. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L., o zaplatenie sumy 515,84 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.01.2016, doručenou súdu dňa 21.01.2016, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 515,84 eura spolu s úrokom v
sume 33,31 eura, úrokom z omeškania v sume 1,28 eura, úrokom vo výške 18,90% ročne z nezaplatenej

istiny 515,84 eura od 21.11.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej
istiny 515,84 eura a nezaplatených úrokov 33,31 eura od 21.11.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu
trovy konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu
č. XX/XXX/XX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.200,-
eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných

splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.02.2017. Po vyčerpaní
poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 20.11.2015
vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka
žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 20.11.2015) predstavovala 636,75
eura a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 515,84 eura; úrokov 33,31 eura (predstavujú
dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok
poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 18,90 % p.a. vyplýva zo

zmluvy.); úrokov z omeškania 1,28 eura (Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho po
jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8,00 % p.a. Úrok z omeškania bol dohodnutý
v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných
povinností); poplatkov 86,32 eura za upomienky (15 eur za každú) a výzvu na predčasné splatenie
úveru (30 eur) v zmysle Sadzobníka poplatkov, prípadne poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré
boli účtované na ťarchu úverového účtu, ich výška vyplývala priamo zo zmluvy bod 1.2., a ktoré si
žalobca od žalovaného v konaní neuplatňuje. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby

realizoval úhrady vo výške 0,00 eur. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že žalovanému bol poskytnutý
úver vo výške 1.200,- eur. Do dátumu zosplatnenia uhradil na istinu sumu 684,16 eura, na základe
čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 515,84 eura. Po zosplatnení neboli vykonané
žiadne ďalšie úhrady. Nezaplatené úroky 33,31 eura predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy bod1.2., ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru. Úroková sadzba
18,90 % p.a. vyplývala zo zmluvy. Nezaplatené úroky z omeškania 1,28 eura - každá omeškaná dlžná
splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 7% p.a..

Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úroky z
omeškania sú naakumulované neuhradené úroky z omeškania do dátumu zosplatnenia. Ako dôkazy
žalobcapredložilÚverovúzmluvuč.XX/XXX/XXzodňaXX.XX.XXXX,Všeobecnéobchodnépodmienky
účinné od 01.01.2012, Druhú upomienku zo dňa 22.09.2015, Výzvu na predčasné splatenie úveru zo
dňa 20.11.2015, Sadzobník poplatkov, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.01.2016.

3. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/19/2016-46 zo dňa
19.05.2016, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému, preto ho súd uznesením č.k. 11C/19/2016-66 zo
dňa 19.09.2016 zrušil.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 06.10.2017 postupom podľa § 116 ods. 2 CSP,

k tejto sa nevyjadril.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany
sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Z vykonaného dokazovania
súd zistil nasledovný skutkový stav.

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.200,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou
vo výške 18,90 %, RPMN vo výške 25,4 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 45,23%, pričom
celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola uvedená v sume 2.007,- eur. Za poskytnutie úveru mal
žalovaný zaplatiť poplatok vo výške 24,- eur a za správu úverového účtu poplatok vo výške 1,99 eura
mesačne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 31,06 eura,

zahŕňajúcich splátku príslušnej istiny aj úroku. Žalovaný s poukazom na prehľad splácania uvedený v
podaní žalobcu zo dňa 03.05.2016 zaplatil žalobcovi na predmetný úver celkom sumu 1.273,46 eura
(z toho 684,16 eura započítané na istinu). Upomienkou zo dňa 22.09.2015 vyzval žalobca žalovaného
na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní
svoje právo a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Výzvou zo dňa 20.11.2015 žalobca oznámil

žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh vo výške 636,75
s príslušenstvom najneskôr do 30.11.2015.

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká

povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné. (2)

18. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol
žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.200,- eur. Právny vzťah medzi stranami sporu
založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je

nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.),
ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ
a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval
ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol
poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V

zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou
právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.

20. Žalobca a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému

spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má
charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúcku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore
s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota
splatnosti je určená iba spôsobom „60 mesiacov odo dňa podpisu Úverovej zmluvy“, čo nemožno

považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je,
aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje
presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj
gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem

„termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 31,06 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená
požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných
poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné,

aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru
splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby
z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods.

2 písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti
zmluvy.

21. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v
zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva,
že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, poplatku za správu
úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo

strany žalovaného. Keďže žalovaný zaplatil z poskytnutého úveru vo výške 1.200,- eur celkom sumu
1.273,46 eura (ktorá suma mala byť započítaná iba na istinu), zaplatil viac, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú vo výroku I. rozsudku zamietol.

22. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit

Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd
nevytýkallenabsenciuvýšky,počtuatermínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,aleajneuvedenie
termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý je ako náležitosť zmluvy o úvere upravený
nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej

právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods.
2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Neuvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva

považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov.

23. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sámzákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

27. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a čl.
4 ods. 2 CSP, čl. 17 CSP, keď žalovanému, ktorá by inak na náhradu trov konania mal nárok, nakoľko
bol v konaní plne úspešný, nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, nakoľko mu v konaní
žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade

s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov
žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j.
za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.