Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Anna Ilčinová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416200341
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8416200341.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a. s., Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47967692, právne zastúpeného:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava,
korešpondenčná adresa: Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 50361368, proti povinnej: O. X.W.,

B.. X.XX.XXXX, XXX XX U. L. O. Č.. XX, o vymoženie 226,47 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 8Er/22/2016-15 zo dňa 18. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská č. 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 45 869 464, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská č. 100/
A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie pod sp. zn. Q. XXXX/XXXX zo dňa 21.1.2016 podľa § 44 ods. 2 zákona
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení v spojení s § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, podporne poukážuc na judikatúru ESD a Smernicu Rady 93/13/

EHS na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, týkajúcej sa rozhodcovskej doložky, uzavretej v
spotrebiteľskom vzťahu predchodcu oprávneného a povinnej.

2. Rozhodcovskú doložku uvedenú v danom prípade v bode 10.2 všeobecných obchodných
podmienok, podľa súdu prvej inštancie, nemožno považovať za individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku, vzhľadom na jej formulárové znenie bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Táto

rozhodcovská doložka v skutočnosti nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským súdom v prípade, ak je spotrebiteľ žalovaným, čím je tak obmedzené právo slabšej
zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom súde Slovenskej republiky. Okresný súd uzavrel,
že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana v zmysle ustanovení európskeho spotrebiteľského práva, ktorú
poskytuje Smernica 93/13/EHS. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve
jeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,ktoráspôsobujeznačnúnerovnováhu vprávachapovinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti v danom
prípade je exekučný titul v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má
za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, teda rozhodcovského rozsudku.

3. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny predchodca oprávneného - PRO CIVITAS
s. r. o. písomným podaním zo dňa 4.3.2016, ktorým navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie

a žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alebo zrušiť toto
rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenieveci a neúplné zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 a § 221 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase
podania odvolania), tiež prekročenie rámca svojej preskúmavacej právomoci a na zistený skutkový stav
aplikovanienesprávnehoprávnehopredpisu.Namietalpreskúmavanierozhodcovskéhokonaniasúdom,

prekážku právoplatne rozhodnutej veci rozhodcovským súdom, nesprávnu interpretáciu zákonných
ustanovení Občianskeho zákonníka, porušenie zákazu retroaktivity.

4. Odvolateľ namietal, že sa exekučný súd nevysporiadal s odlišným právnym názorom, ktorý majú iné
súdy tohto istého stupňa, nijako nezdôvodnil odlišný postup, konštruovanie nového skutkového stavu

bez účasti oprávneného a odňatie možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a k skutkovému stavu
a napokon namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní a neprimerané zvýhodňovanie
povinnej v exekučnom konaní.

5. Povinná sa k odvolaniu oprávneného, rovnako ako ani k exekučnému konaniu samému, nijako
nevyjadrila.

6.Odvolacísúdpodľa§379anasl.,vspojenísustanovením§470ods.2zákonač.160/2015Z.z.Civilný
sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej C.s.p.), v záujme zachovania právnych účinkov úkonov,
ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti nového Civilného sporového poriadku, preskúmal
napadnuté uznesenie a bez nariadenia pojednávania prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ

domáhal jej preskúmania, pričom dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil.

7. Lustráciou v obchodnom registri odvolací súd prioritne zistil, že spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.,
Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, zapísaná v Obchodnom registri Okresného

súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 67934/B, bola dňa 9.8.2017 vymazaná z Obchodného registra
Okresného súdu Bratislava I dobrovoľným výmazom, a to z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku
zlúčenia. Právnym nástupcom spoločnosti je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská č.
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.

8. Podľa § 64 C.s.p. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatneskončilo súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

9. Podľa § 65 ods. 1,2,3 C.s.p. právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku

procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa
§ 63 alebo § 64.

10. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v

rámciodvolaciehokonaniapodľa§64C.s.p.opokračovanívpredmetnomexekučnomkonanísprávnym
nástupcom v zmysle prvého výroku rozhodnutia.

11. V súvislosti s námietkami odvolateľa, odvolací súd (ako už opakovane mnohokrát predtým v
obdobných veciach oprávneného) poukazuje v prvom rade na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z

21.3.2012 sp. zn. 4Cdo/1/2012, v ktorom Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského
súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu,odvíjajúcisaodneexistencie,čineplatnostirozhodcovskejzmluvymávspotrebiteľskejveci,ktorou

táto nepochybne je, v súlade s ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (táto skutočnosť
odvolateľom ani rozporovaná nebola) za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Princíp vigilantibus iura
scripta sunt v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým
je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľaustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať
existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim materiálnu nevykonateľnosť

tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany
práv spotrebiteľa.

12. Rozhodcovská zmluva, podľa ustanovenia § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská

zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenných
listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných komunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Rozhodcovská zmluva
teda musí mať písomnú formu a písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.
Nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky ako súčasť zmluvy o bežnom účte (§ 40 ods.

1, 3 Občianskeho zákonníka). Ak vo veci rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy,
kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal
právomoc. Potom oprávnený nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č.
233/1995 Z.z., kde by bol rozhodca oprávnený rozhodovať vo veci účastníkov. Z tohto dôvodu je
rozhodnutie súdu prvej inštancie správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia

zamietol. Nie je možné viesť exekúciu, keď u oprávneného chýba titul na vedenie exekúcie, vydaný
rozhodcomsplatnourozhodcovskouzmluvou.Dohoduorozhodcovskejzmluvevspotrebiteľskejzmluve
navyše možno pripustiť len za predpokladu, že podmienky procesného charakteru budú účastníkom
konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú
ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé

konanie, nesplnenie čoho znásobuje neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky.

13. Ustanovenie § 37 ods. 1 citovaného zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje napríklad
preskúmanie rozhodcovského rozsudku, podľa ktorého sa účastníci rozhodcovského konania môžu
v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého

z nich preskúmať iný rozhodca. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej
zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené,
ak tento zákon neustanovuje inak. Účastník rozhodcovského konania má v zmysle dohody právo
podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto
účastníkovi rozhodcovského konania. Takáto dohoda zo zmluvy o úvere ani z predloženého spisu

nevyplýva a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré
je v zásade dvojinštančné. Príkladne tento nedostatok procesného pravidla znamená to, že nie je
poskytnutá zvýšená ochrana spotrebiteľa, ktorú je potrebné v takomto prípade zabezpečiť. Samostatná
rozhodcovská doložka, resp. zmluva v tomto prípade oprávneným v exekučnom konaní predložená
nebola, a to ani v odvolacom konaní. Zmluva o osobnom účte zo dňa XX.X.XXXX obsahuje v

záverečných ustanoveniach v bode 5.5 len odkaz na rozhodcovskú doložku, upravenú vo všeobecných
obchodných podmienkach Poštovej banky, a.s., predchodcu oprávneného.

14.Odkaznarozhodcovskúdoložkuvovšeobecnýchpodmienkach, takakojenaformulovanývzmluvev
typizovanom tlačive pochádzajúcom od predchodcu oprávneného, obchádzajúc možnosti zabezpečenia

náležitej ochrany práv povinnej a potláčajúc základné procesné postupy súdneho konania, stavia
povinnú do situácie vzdania sa vopred práv, ktoré priznáva zákon bez uvedomenia si dôsledkov a
závažnosti možného stavu do tej miery, aby venovala rozhodcovskej zmluve, resp. doložke zvýšenú
pozornosť. Zákonná úprava (zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách) pritom v záujme ochrany práv
spotrebiteľa určuje v prípade rozhodcovských zmlúv povinnosť pre dodávateľov služieb spotrebiteľom

preukázateľne poučiť spotrebiteľa - klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy
konkrétnym spôsobom a zabezpečiť, aby klient mal možnosť uzrozumenej voľby, vyjadrenej následne
informovanýmsúhlasom,resp.nesúhlasom,akotonaznačilužsúdprvejinštancievosvojomrozhodnutí.

15. Predchodca oprávneného z tohto hľadiska nedal povinnej na výber, neumožnil jej reálnu uvedomelú

voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom, naformulujúc rozhodcovské
konanie (doložku) vopred spolu s ostatnými zmluvnými podmienkami. V danom prípade nepreukázal,
žeby možnosť voľby povinnej umožnil. Možno tak uzavrieť, že v danom prípade ide o povinnou formálne
odsúhlasenú, vopred pripravenú a oprávneným predloženú akceptáciu rozhodcovského konania.16. Ak obchodné podmienky poskytovateľa úveru obsahujú zmluvu, ktorá nevyplýva z bankovej činnosti
a ktorá vyžaduje písomnú formu, ako je to v prípade rozhodcovskej zmluvy, potom obchodné podmienky

musia byť podpísané klientom. V opačnom prípade právny úkon, ktorý musí mať písomnú formu, je
neplatný (§ 40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka). V občianskoprávnych vzťahoch len ustanovenie § 788
ods. 3 Občianskeho zákonníka obsahuje text, že Všeobecné poistné podmienky sú súčasťou zmluvy.
Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka na tento vzťah nemožno aplikovať. Podľa tohto ustanovenia,
časť zmluvy možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Tento vzťah však nie je

obchodnoprávnym vzťahom. V zmysle zákona platnú rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku oprávnený,
ani jeho právny predchodca v exekučnom konaní nepredložili.

17. Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. ustanovenie § 3 ods. 2 rozhodcovská
zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.
Toto ustanovenie však zaväzuje právnych nástupcov len v tom prípade, ak ide o univerzálnu sukcesiu,

nie singulárnu sukcesiu. V danom prípade ide o singulárnu sukcesiu (postúpenie pohľadávky) a teda
rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať spor medzi oprávneným a povinnou. Aj tento dôvod
vedie odvolací súd k záveru, že uvedené rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s., so sídlom v Bratislave, nie je legitímnym exekučným
titulom.

18. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou kontradiktórnosti konania poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR PLZ.ÚS 1/2014-27 zo dňa 7.5.2014. Podľa stanoviska Ústavného súdu SR, pri
preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného
poriadku), sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (od 1.7.2016

nastupujúceho Civilného sporového poriadku), vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri
preskúmavaní žiadostí exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných
listín (či iných dôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto základe posúdi
exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k podkladom svojho

preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho rozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia
základného práva oprávneného vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR. V zásade pre ústavnú komfortnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť
reálne poskytnutá v odvolacom konaní.

19. Odvolací súd so zreteľom na nepreukázanie jednoznačne platnej rozhodcovskej doložky, resp.
zmluvy, napokon nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Z vyššie uvedených dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nerozhodol

nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom
a vec vecne správne právne posúdil. Preto odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 387 C.s.p. ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2

veta druhá Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.