Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/247/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212202574
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1212202574.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: SL INVEST
Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika, zast. 1/ JUDr. Róbertom
Spálom, advokátom, so sídlom Paulínska 24, Trnava, 2/ JUDr. Milanom Ružbarským, advokátom, so
sídlom Líščie údolie 139/C, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246
480, so sídlom Hradská 26, Bratislava, 2/ A. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. L. XXXX/XX, T., zast. JUDr. Ing.
Branislavom Pechom, PhD., advokátom, so sídlom Piaristická 1379/2, Nitra, 3/ Kapital invest s.r.o., IČO
44 449 755, so sídlom Teplická 68/2293, Piešťany, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. júna 2016, č.k. 19C 30/2012-832 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 20. apríla 2017, č.k. 19C 30/2012-891, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným unesením č.k. 19C
30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovanému 2/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

Žalovaným 1/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017
súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246
480, so sídlom zriaďovateľa Hradská 26, Bratislava, pobočka súdu Žabotova 2/B, Bratislava, zo dňa
21.11.2011, sp. zn. NRS 305/2011 (ktorým bol zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalovanému 2/ istinu vo
výške 2.563.711,38 eur a nahradiť trovy konania vo výške 18.000 eur s DPH), a o trovách konania
rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov

jeho právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a
žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právny predchodca žalobcu, Arena servis, a.s., IČO 35
745 550, so sídlom Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica, podal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku (špecifikovaného vyššie), v ktorej si uplatnil aj náhradu trov konania, poukazujúc na ust.
§ 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že rozhodcovskú

zmluvu považoval za neplatnú, v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti
účastníkov konania, a tiež z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred rozhodcovským súdom,
nakoľko o prebiehajúcom konaní nemal žiadnu vedomosť, keďže mu zo strany rozhodcovského súdu
nebolo doručené žiadne podanie (ani samotná žaloba a rozsudok), v dôsledku čoho nemal možnosťvyjadriť sa k podanej žalobe, navrhovať dôkazy, alebo sa iným spôsobom brániť. Keďže mu ako
účastníkovi rozhodcovského konania (v ktorom mal postavenie žalovaného) nebol nikdy doručený
rozhodcovský rozsudok, mal za to, že potom mu nemohla uplynúť ani lehota na podanie žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej dôvodil tým, že jeho súčasní štatutári nemali vedomosť o
tom, že bývalý predseda predstavenstva G. R. v rozhodcovskom konaní preberal listiny a zastupoval
spoločnosť, a tiež tým že nemal vedomosť o existencii rozhodcovskej zmluvy, ani zmluvy o spolupráci, a
pokiaľ by tieto aj existovali, považoval ich za neplatné. Zdôraznil, že až po nahliadnutí do súdneho spisu
vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er 202/2012 sa dozvedel o exekučnom titule,

teda o žalobou napadnutom rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol vydaný na základe zmluvy o spolupráci
zo dňa 22.08.2007, uzavretej medzi ním a žalovaným 2/, a o tom, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená rozhodcovskou zmluvou zo dňa 11.03.2009, uzavretou opäť ním a žalovaným 2/.
V žalobe poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ mu podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku
vychádzajúceho z potvrdenia o osobnom prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď bola výzva na žalobnú
odpoveď doručená dňa 09.11.2011, podľa vedomostí, ktoré má, mohol túto výzvu prevziať jedine

G. R., predseda predstavenstva, pretože ostatní členovia predstavenstva o rozhodcovskom konaní
vedomosť nemali. Žalovaného 2/ považoval za pasívne legitimovaného z dôvodu, že tento si v
rozhodcovskom konaní uplatnil v postavení žalobcu právo na zaplatenie, ktoré mu údajne vyplývalo
zo zmluvy o spolupráci zo dňa 22.08.2007, a následne túto pohľadávku postúpil zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 14.12.2011 na žalovaného 3/. Ďalej súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení

uviedol, že uznesením č.k. 19C 30/2012-25 zo dňa 13.02.2012, potvrdeným odvolacím súdom, odložil
vykonateľnosť žalobou dotknutého rozhodcovského rozsudku. Žalovaný 1/ v odvolaní smerujúcom proti
tomuto uzneseniu namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie, spôsobilosti byť účastníkom konania
a zároveň žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by
preukázal porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd doručoval

obom účastníkom konania všetky písomnosti riadne, a nedopustil sa ani porušenia základných princípov
vedenia konania. Rozhodcovskú zmluvu považoval za platnú, keďže bola podpísaná oboma zmluvnými
stranami, a spĺňala zákonom predpísané náležitosti. Náhradu trov konania si neuplatnil. Žalovaný 2/
so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že ako
postupca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2011 postúpil pohľadávku, ktorá

mu bola priznaná napadnutým rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., so sídlom Hradská 26, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, č.
NRS 305/2011, na postupníka - žalovaného 3/. Ďalej uviedol, že všetky námietky, ktoré žalobca uviedol
v žalobe (aj námietky voči platnosti rozhodcovskej zmluvy), mal uplatniť v rozhodcovskom konaní,
nakoľko ich neuplatnením v zákonnej lehote mu právo na ich uplatnenie zaniklo. Vo vzťahu k žalobcom

namietanej platnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že táto bola uzatvorená riadne a platne, a žalobca
opak ani nepreukázal. Pokiaľ ide o záujmy G. R. v danej veci, zdôraznil, že tieto neboli a nie sú v
rozpore so záujmami žalobcu, ktorý navyše ani ním tvrdený rozpor záujmov nepreukázal. Poukázal
tiež na to, že žalobca neuviedol ani jeden z taxatívne uvedených dôvodov v zmysle ust. § 40 ods.
1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorými odôvodňoval podanie žaloby na zrušenie

rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o včasnosť uplatnenia žaloby, zdôraznil, že nebola podaná v
zákonnejlehote,pretožerozhodcovskýrozsudokboldoručenýžalobcovidňa21.11.2011ažalobcapodal
žalobu na súd až dňa 09.02.2012, teda po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty. Žalovaný 3/ sa k žalobe
nevyjadril a neuplatnil si ani náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie pôvodne rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 19C 30/2012-160 zo dňa 31.01.2013,
ktorým žalobu žalobcu zamietol po závere, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná
na súd až po uplynutí zákonom stanovenej (30-dňovej) lehoty, keď rozhodcovský rozsudok bol doručený
predsedovi predstavenstva G. R. osobne dňa 21.11.2011 a žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku
bola doručená na súd až dňa 09.02.2012, a súčasne žalovaným 1/ až 3/ nepriznal právo na náhradu

trov konania. Tento rozsudok odvolací súd zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a
uložil mu povinnosť doplniť dokazovanie a na jeho základe najskôr ustáliť, či bola žaloba žalobcu podaná
na súd včas alebo oneskorene, teda za týmto účelom vypočuť G. R., a vysporiadať sa i s tvrdením
žalobcu, že G. R. nebol pre rozpor záujmov oprávnený konať za žalobcu v rozhodcovskom konaní. Ak
dospeje k záveru, že žaloba bola na súd podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, žalobu má

bez ďalšieho skúmania žalobcom tvrdených skutočností zamietnuť. V prípade zistenia, že žaloba bola
podaná včas, mal vec riadne prejednať, a vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie bude nevyhnutné
za účelom riadneho zistenia skutkového stavu.4. Po vrátení veci doplnil dokazovanie v odvolacím súdom naznačenom smere a zistil, že spoločnosť
(pôvodného) žalobcu bola zapísaná do Obchodného registra dňa 30.04.1998, je evidovaná na
Okresnom súde Banská Bystrica v oddiele Sa, vo vložke č. 980/S, predstavenstvo za ňu koná takým

spôsobom, že v mene predstavenstva koná a podpisuje vždy predseda predstavenstva spoločne s
podpredsedom predstavenstva. Podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňovalo tak, že k napísanému,
alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojili podpisujúci svoj podpis. V období od
19.01.2007 do 14.04.2012 bol predsedom predstavenstva G. R.. Podpredsedom predstavenstva bol v
období od 19.01.2007 do 28.09.2009 G.. A. O.. Z výpisu z Obchodného registra zo dňa 09.06.2016

týkajúceho sa žalobcu zistil, že žalobca - Arena servis, a.s., zanikol dňa 01.03.2016 v dôsledku zlúčenia
so spoločnosťou SL INVEST Jsc, ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika. Zo zmluvy o spolupráci
zo dňa 22.08.2007 mal preukázané, že žalobca ako dlžník, zastúpený predsedom predstavenstva G.
R. a podpredsedom predstavenstva G.. A. O., so Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom uzavreli
zmluvu o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úverový rámec vo výške 14.206.997,27
eur. Podmienkou poskytnutia úverového rámca bolo pristúpenie žalovaného 2/ ako pristupujúceho

dlžníka k záväzku dlžníka zo zmluvy o úvere. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak veriteľ alebo
akákoľvek tretia osoba, ktorá sa stane veriteľom pohľadávky zo zmluvy o úvere, urobí akýkoľvek úkon
smerujúci k aktívnemu vymáhaniu pohľadávky z tejto zmluvy a z dohody o pristúpení voči A. Š., je
povinná titulom sľubu odškodnenia nahradiť mu všetku škodu, vrátane ušlého zisku, ktorý tento utrpí
v súvislosti s porušením povinnosti spoločnosti Arena Servis, a.s., splniť pohľadávku veriteľa riadne a

včas, alebo akoukoľvek nedbanlivosťou, úmyselným skutkom alebo porušením akejkoľvek povinnosti v
súvislosti so zmluvou o úvere. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 11.03.2009 zistil, že spoločnosť Arena
servis, a.s., pri jej uzavretí a podpise zastupovali predseda predstavenstva G. R.Á. a podpredseda
predstavenstva G.. A. O.. V tejto zmluve sa dohodli na uzavretí rozhodcovskej doložky k zmluve o
spolupráci uzavretej dňa 22.08.2007. Zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu mal preukázané, že

návrh na začatie rozhodcovského konania bol prijatý do podateľne dňa 08.11.2011 a za spoločnosť
Arena servis, a.s., Bratislava, prevzal výzvu na žalobnú odpoveď dňa 09.11.2011 osobne predseda
predstavenstva G. R.. Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší
rozhodcovský súd a.s., Bratislava, č.k. NRS 305/2001 zistil, že ním bol žalovaný Arena servis, a.s.,
zaviazaný zaplatiť žalobcovi A. Š. istinu v sume 2.563,711,38 eur a nahradiť mu aj trovy rozhodcovského

konania.Zpotvrdeniaoosobnomprevzatítohtorozsudkuďalejzistil,žehoosobneprevzalzaspoločnosť
Arena servis, a.s., Bratislava, dňa 21.11.2011 G. R.. Z plnej moci zo dňa 22.01.2007 zistil, že spoločnosť
Arena Servis, a.s., zastúpená G. R. K. G.. A. O., splnomocnila G. R. na preberanie všetkých úradných
písomnosti, poštových zásielok, obyčajných listových zásielok, doporučených zásielok, doporučených
zásielok do vlastných rúk, peňažných poukazov a balíkov adresovaných splnomocniteľovi. Z výpovede

svedka G. R. zistil, že o začatí konania na rozhodcovskom súde sa dozvedel v roku 2011, po tom,
ako začalo exekučné konanie voči spoločnosti Arena servis, a.s., a tiež ostatným akcionárom ako
spoludlžníkom, pričom v tom čase bol predsedom predstavenstva tejto spoločnosti. O danej situácii
chcel informovať akcionárov, preto sa snažil zvolať valné zhromaždenie, exekútor im však v tom
čase zablokoval prístup do kancelárie na R. Z., čiže boli len v telefonickom kontakte. Osobne v sídle

rozhodcovského súdu v Bratislave po tom, ako zistili jeho totožnosť, prevzal rozhodcovský rozsudok
zo dňa 21.11.2011, pričom mal so sebou aj pečiatku. Uviedol, že na prevzatie rozsudku bol vyzvaný
telefonicky niekým z rozhodcovského súdu. V Bratislave prevzal aj výzvu na vyjadrenie sa k návrhu na
začatie konania. Počas celej doby 5 rokov, kedy bol predsedom predstavenstva, konal spolu s niektorým
zpodpredsedov,avšakpísomnostinepreberalinikdydvajaspoločne.Potvrdiltiež,žepodpisnapotvrdení

o osobnom prevzatí výzvy na žalobnú odpoveď zo dňa 09.11.2011 a na potvrdení o osobnom prevzatí
rozsudku zo dňa 21.11.2011 je jeho. Z výpovede svedka G.. A. O. okrem iného zistil, že v roku 2007,
kedy sa bral úver od Slovenskej sporiteľne, a.s., bol podpredsedom predstavenstva a ako podpredseda
podpisoval tri zmluvy o spolupráci, ktoré podpisovali všetci zúčastnení, t.j. Š., H. a R., a tiež spoločnosť
R-stav, ktorí boli pristupujúci dlžníci úverovej zmluvy. Atmosféra medzi akcionármi v roku 2007, kedy sa

začal realizovať developerský projekt s účasťou H., bola podľa jeho výpovede normálna, konštruktívna.
Z výpovede žalovaného 2/, A. Š., okrem iného zistil, že o výsledku rozhodcovského konania sa dozvedel
tak, že mu bolo doručené rozhodnutie, presne si to však už nepamätal. S G. R. mal v roku 2011 dobré
vzťahy, vedel aj o tom, že podal návrh na rozhodcovský súd. Po začatí konania na rozhodcovskom
súde sa s G. R. snažili zvolať valné zhromaždenie, avšak bolo to bezúspešné, pretože podpredseda B..

B. H. zakázal s nimi spolupracovať a on s G. R.L. mali nedostatočný počet akcií na to, aby o niečom
rozhodli. G. R. bol informovaný o doručení výzvy rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď, nakoľko
však nevedeli čo majú robiť, odpoveď na výzvu nepodali. Pri preberaní rozhodcovského rozsudku s G.
R. na rozhodcovský súd nešiel. Nemal vedomosť o tom, či G. R. niekde prevzatý rozsudok spoločnostiArena servis, a.s., zaevidoval. Z výpovede svedka B.. G. C., ktorý pôsobil v spoločnosti Arena servis,
a.s., od roku 2007, zistil, že písomnosti boli doručované do sídla spoločnosti Arena servis, a.s. (ktoré
bolo v roku 2007 v Banskej Bystrici), pričom po kolaudácii bytového domu bolo vytvorené v R. R., na

R. Z. obchodné miesto, kde sa doručovali písomnosti s tým, že ich preberali ich pracovníčky, ktorým
udeľoval pokyny predseda predstavenstva G. R.. Z výpovede svedka B.. G. Š. zistil, že keď nastúpil do
spoločnosti Arena Servis, a.s., vo februári 2010, písomnosti sa doručovali na adresu sídla spoločnosti
a preberali ich dve pracovníčky, ktoré mali na to oprávnenie. Kancelárie boli zablokované exekútorom
koncom roka 2011. Jedna z pracovníčok odišla zo spoločnosti v auguste 2011 a druhá k 30.11.2011.

Sídlo v spoločnosti bolo v bloku XA a pracovisko v bloku XH. Sídlo spoločnosti fungovalo naďalej. Od
decembra 2011 mal už oprávnenie preberať zásielky aj on. K 30.11.2011 ukončila pracovný pomer E.
T., po nej na prelome roka 2011/2012 nastúpila G.. H. O., ktorá už v spoločnosti nerobí, v súčasnosti
nemajú už žiadnu pracovníčku na preberanie pošty. Poštovú knihu mali a v auguste 2011 zaviedli novú.
Do obdobia 30.11.2011 žiadnu zásielku neprebral, lebo na to nemal oprávnenie, preberala ju T., po
30.11.2011 už preberal poštu spolu s O. a už sa viedla aj poštová kniha. Okrem výsluchu svedka B.. B.

H., svedkyne C.. K. R., vykonal aj výsluch E. T., z ktorej výpovede zistil, že pracovisko mala na R. XH H.
R. R., a pri nástupe boli s ňou v kancelárii K. G. K. Y. T., neskôr aj B.. G. Š.. Všetky tri mali poštou vydané
kartičky, ktoré ich oprávňovali na preberanie zásielok spoločnosti Arena servis, a.s.. Pošta sa dávala do
schránky spoločnosti v sídle na R. XA, ale zásielky si mohol prebrať aj G. R.. Z výpovede svedkyne K. W.,
predsedníčky Najvyššieho rozhodcovského súdu, a ňou predloženého výpisu zo systému zistil, že výzva

na žalobnú odpoveď bola doručená G. R. na základe plnej moci, ktorú mu udelila spoločnosť Arena
servis, a.s., a na základe tejto plnej moci mu bol vydaný tiež rozsudok. Rozsudok za spoločnosť Arena
servis, a.s., prevzal G. R. dňa 21.11.2011, pričom jeho totožnosť bola zistená z občianskeho preukazu
a na základe plnej moci, ktorá bola k veci priložená.

5. Vec posúdil právne podľa ust. § 21 ods. 2, § 25 ods. 4, § 40 ods. 1 písm. c), e) a g), § 41 ods.
1, § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Obč. zák.,
§ 1 ods. 2 Obch. zák. a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je podaná oneskorene, po uplynutí
zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty, preto ju zamietol. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania
(t.j. svedeckou výpoveďou samotného G. R. a svedkyne K. W., ako aj písomnou plnou mocou z

rozhodcovského spisu) mal nesporne preukázané, že G. R. bol na základe plnej moci oprávnený
preberať písomnosti za žalobcu a rozhodcovský rozsudok aj na základe tejto plnej moci osobne prevzal.
Nakoľko rozhodcovský rozsudok určený pre žalobcu bol doručený osobne predsedovi predstavenstva
G. R. (ktorý ho bol oprávnený prevziať) dňa 21.11.2011 a 30-dňová lehota na podanie žaloby, ktorá
začala plynúť od doručenia rozhodcovského rozsudku, uplynula dňa 21.11.2011 (pravdepodobne došlo

na strane súdu prvej inštancie k chybe v písaní a chcel uviesť „21.12.2011“), a žalobca podal žalobu
na súd až dňa 09.02.2012, vyslovil záver, že žaloba bola podaná na súd až po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty, preto už ani žalobcom namietané ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku neskúmal.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 57 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a vyslovil, že nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, právo na náhradu trov
konania vzniklo žalovaným 1/ až 3/. Vzhľadom na skutočnosť, že trovy konania si uplatnil len žalovaný
2/, žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal a priznal ju len žalovanému 2/, a to z titulu trov
právneho zastúpenia vo výške vyčíslenej v súlade s vyhláškou MSSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, náhradu cestovného a náhradu za stratu
času za nasledovné úkony: 25.04.2014 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
- 61,87 eur + režijný paušál 8,04 eur, 01.10.2015 účasť na pojednávaní (8:30 -11:15 hod.) - 129,06
eur + režijný paušál 8,39 eur, 01.10.2015 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 51,10 eur,
01.10.2016 náhrada za stratu času - 83,88 eur, 03.03.2016 účasť na pojednávaní (8:30 -12:00 hod.) -

132 eur + režijný paušál 8,58 eur, 03.03.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 49,10 eur,
03.03.2016 náhrada za stratu času - 85,80 eur, 26.04.2016 účasť na pojednávaní (9:00 - 11:00 hod.) -
66 eur + režijný paušál 8,58 eur, 26.04.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 50,64 eur,
26.04.2016 náhrada za stratu času 85,80 eur, 09.06.2016 účasť na pojednávaní (8:30 - 09:00 hod.) -
66 eur + režijný paušál 8,58 eur, 09.06.2016 náhrada cestovného (Nitra - Bratislava - Nitra) - 51,36 eur,

09.06.2016 náhrada za stratu času 85,80 eur, spolu bez DPH vo výške 1040,58 eur, s DHP vo výške
1248,70 eur.7. Proti tomuto rozsudku podal SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia
1303, Bulharská republika, ako právny nástupca pôvodného žalobcu, prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,

že jeho žalobe vyhovie, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie podal z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva
na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci; na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal

ani navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; a z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsudok napadol v celom
rozsahu, vrátane závislých výrokov o trovách konania, nakoľko ich považuje za zmätočné. Skutočnosť,
že žaloba bola podaná po uplynutí 30-dňovej lehoty odôvodnil rovnako ako v konaní pred súdom prvej
inštancie pôvodný žalobca, a to zmanipulovaním konania pred rozhodcovským súdom, ku ktorému došlo
podľa jeho názoru počínaním vtedajšieho predsedu predstavenstva G.Á. R.. Poukázal tiež na to, že

okrem toho, že v rovnaký deň uplatnil na rovnakom rozhodcovskom súde proti spoločnosti žalobcu
skutkovo a právne totožný nárok vo svojom mene, zároveň v oboch týchto konaniach vystupoval ako
zástupca žalobcu a prevzal žiadosť o žalobnú odpoveď, a tiež rozhodcovské rozsudky, ktoré sa však do
dispozičnej sféry spoločnosti žalobcu nedostali. Zdôraznil, že o existencii rozsudkov rozhodcovského
súdu sa dozvedel až zo začatých exekúcii, v ktorých sa vymáhali priznané nároky, na základe čoho

potom obratom uplatnil svoje práva podanou žalobou v súlade s ust. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní a so všeobecne platnou zásadou o zachovaní lehoty na uplatnenie
procesných práv, ak procesný úkon je vykonaný do 3 mesiacov od času, kedy sa o ňom dotknutý
subjekt dozvedel. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb
32/2012 (ktoré pripojil aj k odvolaniu), ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého

bol G. R. priznaný totožný nárok. Namietal, že aj keď navrhol toto rozhodnutie pripojiť a oboznámiť sa
s ním, súd prvej inštancie sa jeho existenciou vôbec nezaoberal. Poukázal tiež na to, že počas celého
súdneho konania zo strany žalovaných nebola predložená plná moc na preberanie zásielok udelená pre
G. R. a nenachádzala sa ani v pôvodne pripojenom spise rozhodcovského súdu, a až na poslednom
pojednávaní konanom dňa 09.06.2016 (na ktorom nemal právne zastúpenie, nakoľko zaniklo spolu zo

zánikom jeho právneho predchodcu - Arena servis, a.s.) súd oboznámil splnomocnenie na preberanie
písomností zo dňa 22.01.2007 pre G. R., ktoré navyše podpísal sám sebe spolu s druhým členom
predstavenstva spoločnosti žalobcu. Keďže v tom čase nemal právneho zástupcu nemohol sa vyjadriť
ani k autenticite splnomocnenia a k jeho právnemu významu, najmä so zreteľom na pomer G. R. k
veci a z neho vyplývajúci konflikt záujmov, a na zmanipulovanie konania pred rozhodcovským súdom.

Namietal tiež, že súd prvej inštancie na pojednávaní konal a rozhodol v jeho neprítomnosti aj napriek
tomu, že právny zástupca jeho právneho predchodcu ho vyzval, aby konal s novým subjektom konania
na strane žalobcu, a nakoľko aj svoje rozhodnutie odôvodnil len jediným dôkazom vykonaným na tomto
pojednávaní, mal za to, že takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil realizovať jeho
procesné práva, čím nepochybne došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Namietal tiež, že

súd prvej inštancie konal s ním ako so žalobcom bez toho, aby mal jeho súhlas. Vo vzťahu k povereniu
na preberanie pošty udelenému E. T. zo dňa 22.08.2011, ktoré bolo súčasťou súdneho spisu, uviedol,
že malo dva významy, t.j. 1/ zrušilo predtým udelené poverenie, čiže aj poverenie pre G. R. z roku
2007 a 2/ iba menovaná bola určená spoločnosťou Arena servis, a.s., na preberanie zásielok, ktoré jej
boli určené na doručovanie do vlastných rúk. V danej súvislosti poukázal na uznesenie NSSR zo dňa

07.08.2012, sp. zn. 3Cdo 196/2012 a uviedol, že rozhodcovský súd sa uspokojil s poverením pre G.
R. z roku 2007 a vôbec neskúmal, či bol G. R. autonómne určenou oprávnenou osobou aj v roku 2011
na prijímanie zásielok určených do vlastných rúk spoločnosti Arena servis, a.s.. Podľa jeho názoru boli
žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovský rozsudok v novembri 2011 doručené neoprávnenej osobe
G. R., nakoľko nebol oprávnenou osobou ani z titulu vtedy zastavanej funkcie predsedu predstavenstva.

Namietal, že súd prvej inštancie sa s touto jeho procesnou obranou vôbec nevysporiadal.

8. Žalovaní 1/ až 3/ odvolanie voči rozsudku nepodali a k odvolaniu žalobcu sa nevyjadrili.

9. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za

správny, nakoľko vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia
veci. K odvolacej námietke zmätočnosti výrokov o trovách konania uviedol, že z odôvodnenia rozsudku,
ale i zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.06.2016, na ktorom bol rozsudok vyhlásený je zrejmé,
že v písaní druhého výroku rozsudku o priznaní trov konania žalovanému 1/ došlo k chybe v písaní(ktorú už súd prvej inštancie opravil opravným uznesením - pozn. odvolacieho súdu), pretože súd prvej
inštancie, aj keď priznal všetkým žalovaným náhradu trov konania, žalovaní 1/ a 3/ si náhradu trov
konania neuplatnili a uplatnil si ju len on (žalovaný 2/). Nesúhlasil s názorom žalobcu, že plnomocenstvo

právneho zástupcu žalobcu zaniklo ex offo spolu s ex offo výmazom spoločnosti Arena servis, a.s.,
z Obchodného registra, pretože spoločnosť Arena servis, a.s., zanikla v dôsledku cezhraničného
zlúčenia s jej právnym nástupcom, na ktorého prešli aj všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti
(univerzálna sukcesia), preto z tejto právnej skutočnosti nemožno usudzovať zánik plnej moci udelenej
právnemu zástupcovi žalobcu. Pokiaľ ide o poverenia udelené pani E. T., uviedol, že z týchto nevyplýva

žalobcom tvrdená skutočnosť, že by rušili akékoľvek iné predchádzajúce poverenia a splnomocnenia na
preberanie písomností. Zdôraznil, že oprávnenie G. R. na preberanie písomností vyplývalo jednak z jeho
postavenia predsedu predstavenstva spoločnosti Arena servis, a.s., a tiež z osobitného plnomocenstva
na preberanie písomností, ktoré nebolo časovo obmedzené a malo právne účinky v čase doručenia
rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,50 eur

(vyjadrenie k odvolaniu žalobcu 66 eur + režijný paušál 8,58 eur + 20 % DPH).

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, ako vecne správny, potvrdil.

12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím
na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, a samotný
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, odvolací súd posudzoval napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a
rozhodol podľa novej právnej úpravy Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016.

13. Podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej
inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi

sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu,
ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
spoločnosťou Najvyšší rozhodcovský súd a.s., IČO 44 246 480, so sídlom zriaďovateľa Hradská 26,
Bratislava, pobočka súdu Žabotova 2/B, Bratislava, zo dňa 21.11.2011, sp. zn. NRS 305/2011, a o
trovách konania (v spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017) rozhodol

tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 1.248,70 eur a žalovaným 1/ a 3/ náhradu trov konania nepriznal. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, ktorého
výsledky aj náležite v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval správne právne predpisy, a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver,

že žalobca podal žalobu na súd až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Svoje rozhodnutie aj
podrobne a náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016 odôvodnil. V odôvodnení
svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje
rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Podrobne sa zaoberal listinnýmidôkazmi aj tvrdeniami sporových strán, a správne vyhodnotil, že G. R. bol na základe plnej moci
oprávnený preberať písomnosti za žalobcu a rozhodcovský rozsudok na základe tejto plnej moci osobne
za žalobcu prevzal dňa 21.11.2011. Podľa ust. § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní (účinného 31.12.2014) mal žalobca na podanie žaloby o jeho zrušenie zákonom stanovenú
lehotu 30 dní od jeho doručenia jemu ako účastníkovi rozhodcovského konania podávajúcemu žalobu.
Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že žalobca tak mal podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku do 21.12.2011, čo neurobil. Žalobu na súd podal až dňa 09.02.2012, teda po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty. Ak potom súd prvej inštancie jeho žalobu z tohto dôvodu zamietol, rozhodol správne

a odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových
strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil
a aj riadne vyhodnotil, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o oneskorenom podaní žaloby na
súd. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako aj závery, ku ktorým
súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné,

racionálne a tiež spravodlivé. Aj s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie
je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím
námietkam žalobcu.

16. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal tými odvolacími námietkami, ktorými žalobca namietal
nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v konaní, v dôsledku ktorého mu malo byť znemožnené
realizovať jemu patriace procesné práva, a malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie podľa neho spočíval v tom, že súd prvej inštancie s
ním konal ako s novým žalobcom bez toho, aby mal jeho súhlas, a v tom, že na poslednom pojednávaní

dňa 09.06.2016 konal (vykonal dokazovanie pre rozhodnutie vo veci významným listinným dôkazom -
splnomocnením zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných
spoločnosti Arena servis, a.s., z ktorého pri rozhodovaní vo veci aj vychádzal) a rozhodol v jeho
neprítomnosti aj napriek tomu, že nebol právne zastúpený, pretože právne zastúpenie advokátom JUDr.
Milanom Ružbarským zaniklo spolu so zánikom jeho právneho predchodcu - Arena servis, a.s., a bez

ohľadu na to, že bol právnym zástupcom jeho právneho predchodcu (JUDr. Milan Ružbarský) vyzvaný,
aby s jeho osobou konal ako s novým subjektom konania na strane žalobcu, čím mu znemožnil vyjadriť
sa k autenticite splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 a k jeho právnemu významu.

17. Z výpisu z Obchodného registra týkajúceho sa žalobcu zo dňa 08.06.2016 odvolací súd zistil, že

pôvodný žalobca, Arena servis, a.s., IČO: 35 745 550, so sídlom Bakossova 3A/14464, Banská Bystrica,
zanikol v zmysle ust. § 20a ods. 2 Obč. zák. dňom výmazu z Obchodného registra, t.j. dňa 01.03.2016,
v dôsledku zlúčenia, a jeho právnym nástupcom sa stala spoločnosť SL INVEST Jsc, IČO: 203 607
609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika (súčasný žalobca). Pokiaľ právny nástupca
žalobcu (súčasný žalobca) v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie s ním konal ako so žalobcom

bez toho, aby mal jeho súhlas, odvolací súd s touto námietkou nesúhlasí a považuje ju za absolútne
nedôvodnú, pretože v zmysle v čase konania a rozhodovania súdu prvej inštancie účinného ust. § 107
ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikla právnická osoba, ktorá je stranou sporu, bolo procesnou
povinnosťousúduprvejinštanciepokračovaťvkonanísjejprávnymnástupcom,aakprávnehonástupcu
niet, konanie zastaviť. Právnym nástupcom právnickej osoby je ten, na koho prešli práva a povinnosti

zaniknutej právnickej osoby, pričom ťažisko zisťovania, kto je právnym nástupcom zaniknutej právnickej
osoby, spočívalo podľa ust. § 107 ods. 4 O.s.p. na súde prvej inštancie (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 116/2009 zo dňa 20.07.2010). Z uvedeného teda vyplýva, že súd bol v zmysle
uvedeného ustanovenia O.s.p. v prípade zániku právnickej osoby, ktorá bola stranou sporu, povinný ex
lege pokračovať v konaní s jej právnym nástupcom alebo konanie zastaviť. V prípade pokračovania v

konaní s jej právnym nástupcom v zmysle tohto zákonného ustanovenia nebol potrebný (nevyžadoval
sa) súhlas právneho nástupcu, a to ani v prípade, keď išlo o právneho nástupcu žalobcu. V súvislosti
s odvolacím argumentom žalobcu, že plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na právne
zastupovanie žalobcu v danom konaní zaniklo so zánikom pôvodného žalobcu Arena servis, a.s.,
odvolacísúdpoukazujenaust.§33bods.2druhávetaObč.zák.,podľaktoréhocit.:„Zánikomprávnickej

osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a
záväzky neprechádzajú na inú osobu.“, a uvádza, že nakoľko v danom prípade splnomocniteľ (pôvodný
žalobca - právnická osoba) zanikol zlúčením, je nepochybné, že jeho práva a záväzky (a v rámci nich
aj plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na zastupovanie jeho osoby v danom konaní)prešli na právneho nástupcu SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303,
Bulharská republika. Plnomocenstvo udelené JUDr. Milanovi Ružbarskému na právne zastupovanie
žalobcu v danom konaní teda nezaniklo a v súčasnosti sa vzťahuje na zastupovanie právneho nástupcu

žalobcu (SL INVEST Jsc, IČO: 203 607 609, so sídlom ul. Balkan 7, Sofia 1303, Bulharská republika)
v tomto konaní.

18. Na posledné pojednávanie nariadené na deň 09.06.2016, na ktorom bolo vykonané dokazovanie
listinným dôkazom (plnomocenstvom zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a

zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s.), a na ktorom bol vyhlásený rozsudok, súd prvej
inštancie riadne a včas predvolal právneho zástupcu (pôvodného i súčasného) žalobcu JUDr. Milana
Ružbarského, pričom žalobcu na toto pojednávanie nepredvolal, keď jeho osobnú účasť na pojednávaní
nepovažoval za potrebnú, keďže ho nemienil podrobiť vykonaniu dôkazu jeho výsluchom, čiže išlo o
procesný postup v súlade so zákonom (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.09.2011, sp.
zn. 6Sžo 226/2010). Pokiaľ sa teda právny zástupca žalobcu JUDr. Milan Ružbarský z vlastnej vôle

nezúčastnil posledného pojednávania 09.06.2016, na ktoré bol riadne predvolaný, z dôvodu, že mu
právnynástupcažalobcu(súčasnýžalobca)neudelilplnomocenstvonazastupovanievdanomkonaní,je
zrejmé, že pri posúdení existencie a trvania udeleného plnomocenstva (ktoré mu udelil pôvodný žalobca
na zastupovanie jeho osoby v danom konaní) vo vzťahu k právnemu nástupcovi žalobcu pochybil,
pretože udelenie nového plnomocenstva od právneho nástupcu žalobcu na zastupovanie v tomto konaní

nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potrebné. Z uvedeného potom nesporne vyplýva, že
k pochybeniu došlo zo strany právneho zástupcu žalobcu, ktorý si nesprávne vyložil potrebu udelenia
nového plnomocenstva od právneho nástupcu žalobcu na zastupovanie v danom konaní, v dôsledku
čoho sa potom nezúčastnil posledného pojednávania dňa 09.06.2016, avšak nepožiadal ani o jeho
odročenie, a nie zo strany súdu prvej inštancie, ktorý právneho zástupcu žalobcu na pojednávanie

09.06.2016 riadne a včas predvolal, a keďže tento o odročenie pojednávania nepožiadal, správne
pojednával v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc zo skutočnosti, že plnomocenstvo udelené advokátovi
JUDr. Milanovi Ružbarskému na zastupovanie žalobcu v predmetnom konaní trvá i naďalej a vzťahuje
sa aj na súčasného žalobcu (právneho nástupcu pôvodného žalobcu), a s prihliadnutím na to, že
právny zástupca žalobcu JUDr. Milan Ružbarský sa aj napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný

na pojednávanie 09.06.2016, na ktorom sa vykonalo dokazovanie významným listinným dôkazom
a bol vyhlásený rozsudok, tohto pojednávania v dôsledku vlastného pochybenia nezúčastnil (keďže
mal za to, že potrebuje nové plnomocenstvo na zastupovanie právneho nástupcu žalobcu v danom
konaní), a keďže súd prvej inštancie ani nepožiadal o odročenie tohto pojednávania (v oznámení zo
dňa 08.06.2016 požiadal iba o pokračovanie v konaní s právnym nástupcom pôvodného žalobcu a

o nariadenie nového pojednávania), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval
procesnesprávne,keďpojednávanie09.06.2016neodročil,nakoľkonebolnatodôvod(novýžalobcabol
právne zastúpený a jeho právny zástupca sa pojednávania aj napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnil
a nepožiadal ani o jeho odročenie), a pokračoval v ňom v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu, vykonal na ňom dokazovanie žalovaným 1/ doručeným listinným dôkazom (splnomocnením

zo dňa 22.01.2007 udeleným G. R. na preberanie písomností a zásielok adresovaných spoločnosti
Arena servis, a.s.), po vykonaní dokazovania vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil
rozsudok vo veci samej. Na záver odvolací súd už len pripomína, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu (JUDr. Milana Ružbarského) na pojednávaní 09.06.2016
k vykonanému dokazovaniu, k čomu však pre pochybenie jeho právneho zástupcu (a nie súdu prvej

inštancie) nedošlo. Z týchto dôvodov nemožno preto súhlasiť ani s odvolacou námietkou žalobcu, že
uskutočnením pojednávania dňa 09.06.2016 v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho
zástupcu, mu bolo znemožnené vyjadriť sa k autenticite splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 a k jeho
právnemu významu.

19. Následne odvolací súd pristúpil k skúmaniu dôvodnosti odvolacích námietok žalobcu, ktorými
namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď vyslovil, že jeho žaloba
bola podaná na súd oneskorene. Naproti tomu, sám v odvolaní (rovnako ako v konaní pred súdom
prvej inštancie pôvodný žalobca) rozporuplne uviedol, že žalobu podal na súd oneskorene, až po
uplynutí 30-dňovej lehoty, z dôvodu zmanipulovania konania pred rozhodcovským súdom, ktoré mal

spôsobiť vtedajší predseda predstavenstva G. R. tým, že v rovnaký deň uplatnil vo svojom mene
na rovnakom rozhodcovskom súde proti spoločnosti pôvodného žalobcu skutkovo a právne totožný
nárok (ako žalovaný 2/ v tomto konaní), pričom v oboch týchto konaniach vystupoval súčasne aj
ako zástupca pôvodného žalobcu, čiže prevzal za neho žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovskérozsudky. Namietal, že tieto písomnosti sa však do dispozičnej sféry pôvodného žalobcu nedostali
a pôvodný žalobca sa o ich existencii dozvedel až zo začatých exekúcii, v ktorých sa vymáhajú
priznané nároky. Preto až na základe tohto zistenia podal pôvodný žalobca obratom na súd žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti zároveň zdôraznil, že G. R., ktorý v novembri
2011 za spoločnosť pôvodného žalobcu prevzal žiadosť o žalobnú odpoveď a rozhodcovský rozsudok,
nebol oprávnený tieto písomnosti prevziať, a to ani z titulu vtedy zastávanej funkcie predsedu
predstavenstva spoločnosti pôvodného žalobcu. Súčasne poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 22Cb 32/2012, ktorým bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého

bol G. R. priznaný nárok totožný s nárokom priznaným žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní.
Ďalej poukázal na to, že poverením zo dňa 22.08.2011, ktorým bola E. T. poverená na preberanie
pošty za spoločnosť pôvodného žalobcu, sa zrušilo predtým udelené poverenie pre G. R.Á. z
roku 2007, čiže iba menovaná bola oprávnená na preberanie zásielok určených na doručovanie
do vlastných rúk spoločnosti Arena servis, a.s.. Odvolací súd považuje v prvom rade za potrebné
uviesť, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo potrebné za účelom zistenia včasného alebo

oneskoreného podania žaloby na súd najskôr ustáliť, či G. R. bol v čase rozhodcovského konania,
ktoré sa skončilo vydaním žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, oprávnený preberať za
spoločnosť pôvodného žalobcu (Arena servis, a.s.) jej do vlastných rúk adresované písomnosti a
zásielky (teda aj výzvu rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď a samotný žalobou napadnutý
rozhodcovský rozsudok). Z predloženého spisu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil,

že v období od 19.01.2007 do 14.04.2012 (t.j. aj v čase trvania rozhodcovského konania) bol predsedom
predstavenstva spoločnosti Arena servis, a.s., G. R.. Podpredsedom predstavenstva bol v období od
19.01.2007 do 28.09.2009 G.. A. O. a v období od 23.02.2010 do 29.02.2016 (t.j. v čase trvania
rozhodcovského konania) B.. G. Š.. Predstavenstvo ako štatutárny orgán za menovanú spoločnosť
konalo takým spôsobom, že v mene predstavenstva konal a podpisoval vždy predseda predstavenstva

spoločne s podpredsedom predstavenstva, a podpisovanie za spoločnosť sa uskutočňovalo tak, že
k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojili podpisujúci svoj podpis.
Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Najvyšší rozhodcovský súd a.s.,
Bratislava, sp. zn. NRS 305/2001, bola spoločnosť Arena servis, a.s. (pôvodný žalobca) zaviazaná
k povinnosti zaplatiť A. Š. (žalovanému 2/) istinu v sume 2.563,711,38 eur a nahradiť mu trovy

rozhodcovského konania. Z plnej moci zo dňa 22.01.2007 mal odvolací súd totožne so súdom prvej
inštancie preukázané, že spoločnosť Arena Servis, a.s., zastúpená G. R. (predsedom predstavenstva)
a G.. A. O. (podpredsedom predstavenstva), splnomocnila G. R. na preberanie všetkých úradných
písomnosti, poštových zásielok, obyčajných listových zásielok, doporučených zásielok, doporučených
zásielok do vlastných rúk, peňažných poukazov a balíkov adresovaných splnomocniteľovi. Ďalej z

potvrdenia o osobnom prevzatí žalobou napadnutého rozhodcovského rozsudku, z výpovede svedkyne
K. W. - predsedníčky Najvyššieho rozhodcovského súdu a z ňou predloženého výpisu zo systému
odvolací súd opäť v zhode so súdom prvej inštancie zistil, že výzvu rozhodcovského rozsudku na
žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý rozhodcovský rozsudok prevzal za spoločnosť Arena servis,
a.s., Bratislava, na základe touto spoločnosťou udeleného plnomocenstva, osobne G. R., pričom

rozhodcovský rozsudok prevzal dňa 21.11.2011. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase sporného
rozhodcovského konania, bol G. R.L. predsedom predstavenstva pôvodného žalobcu, čiže spoločne
s v tom čase pôsobiacim podpredsedom predstavenstva, bol oprávnený za pôvodného žalobcu konať
a zároveň bol aj osobitne na základe splnomocnenia zo dňa 22.01.2007 splnomocnený preberať
za neho všetky úradné písomnosti, poštové zásielky, obyčajné listové zásielky, doporučené zásielky,

doporučené zásielky do vlastných rúk, peňažné poukazy a balíky, ktoré mu boli adresované, čiže
bol oprávnený prevziať aj výzvu rozhodcovského súdu na žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý
rozhodcovský rozsudok. Je potom zrejmé, že odvolacia námietka súčasného žalobcu, že G. R. nebol
tieto písomnosti oprávnený prevziať, neobstojí, a teda je úplne nedôvodná. Pokiaľ ide o odvolaciu
námietku, že poverením zo dňa 22.08.2011, ktorým bola E. T. poverená na preberanie pošty za

spoločnosť Arena servis, a.s., sa zrušilo predtým udelené poverenie pre G. R. z roku 2007 a iba
menovaná bola oprávnená na preberanie zásielok, ktoré boli určené na doručovanie do vlastných rúk
tejtospoločnosti,stoutoodvolacísúdnesúhlasí,pretoževtomtopovereníniejeuvedenážiadnaklauzula
o tom, že by sa doposiaľ udelené splnomocnenie zo dňa 22.01.2007 udelené G. R. na preberanie
písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s., zrušilo resp. odvolalo, a že by bolo

platné a účinné už iba poverenie zo dňa 22.08.2011 udelené E. T.. Z uvedeného je zrejmé, že ide len o
tvrdenie žalobcu, ktoré však v konaní žiadnym produkovaným dôkazom nepreukázal.20. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalobcu, podľa ktorej pôvodný žalobca podal žalobu na
súd až po uplynutí 30-dňovej lehoty z dôvodu, že výzva na žalobnú odpoveď a žalobou napadnutý
rozhodcovský rozsudok sa pre počínanie G. R. nedostali do jeho dispozičnej sféry, a o ich existencii

sa dozvedel až zo začatých exekúcii (v ktorých sa vymáhali v rozhodcovských konaniach priznané
nároky), s touto odvolací súd nesúhlasí, pretože G. R. bol splnomocnený (oprávnený) na preberanie
písomností a zásielok adresovaných spoločnosti Arena servis, a.s. (pôvodný žalobca), čiže pokiaľ
za túto spoločnosť preukázateľne ako oprávnená (splnomocnená prípadne poverená) osoba prevzal
akékoľvek jej adresované písomnosti alebo zásielky (v danom prípade výzvu na žalobnú odpoveď

a žalobou dotknutý rozhodcovský rozsudok), išlo o účinné doručenie, ktoré malo za následok, že
doručované písomnosti resp. zásielky sa dostali do dispozičnej sféry jeho splnomocniteľa (v danom
prípade pôvodného žalobcu - Arena servis, a.s.). V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na právny
názor Najvyššieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 25.04.2016, sp. zn. 3Obdo 28/2016, podľa
ktorého v prípade, ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka
za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Splnomocnením na preberanie

písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky
prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, plynutie lehoty na podanie
opravného prostriedku, a pod.). Ďalej odvolací súd uvádza, že G. R.Á., okrem toho, že bol oprávnený za
spoločnosť Arena servis, a.s., preberať jej adresované písomnosti a zásielky, bol v danom čase zároveň
aj predsedom predstavenstva menovanej spoločnosti a spolu s jej podpredsedom predstavenstva boli

oprávnení (v mene jej štatutárneho orgánu) za ňu konať, čiže v zmysle ust. § 194 ods. 5 Obchodného
zákonníka sa na nich vzťahovala povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou,
ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a
všetkých jej akcionárov. Najmä boli povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné
informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a

skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť
jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmeli uprednostňovať svoje
záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Keďže
G. R. ako predseda predstavenstva bol spoločne s podpredsedom predstavenstva oprávnený konať
za spoločnosť Arena servis, a.s., je zrejmé, že po prevzatí dotknutého rozhodcovského rozsudku ako

osoby konajúce v mene štatutárneho orgánu spoločnosti Arena servis, a.s., mali možnosť podať na
súd v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote plynúcej od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobu
o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Túto možnosť však nevyužili a žalobu v tejto prekluzívnej
lehote na súd nepodali.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že v štádiu posudzovania včasnosti podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku súd neskúma dôvody, pre ktoré žalobca podal žalobu oneskorene (teda
či ju podal oneskorene v dôsledku narušených vnútorných vzťahov v rámci jeho spoločnosti alebo v
dôsledku toho, že osoby oprávnené konať a podpisovať za predstavenstvo - jeho štatutárny orgán konali
resp. nekonali s náležitou starostlivosťou, t.j. odbornou starostlivosťou a v záujme jeho spoločnosti a

jej akcionárov, prípadne v dôsledku existencie konfliktu záujmov). Včasnosť podania takejto žaloby súd
posudzuje výslovne z formálneho hľadiska, t.j. v závislosti od zistenia, kedy došlo k účinnému doručeniu
rozhodcovského rozsudku oprávnenému subjektu, a kedy bola podaná žaloba o zrušenie takto
doručeného rozhodcovského rozsudku na súd. V súvislosti s oneskoreným uplatnením práv žalobou
odvolací súd zároveň upriamuje pozornosť na zásadu, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnejspoločnostijetotižpredovšetkýmvecounositeľovpráv,abysvojeprávabrániliastaralisaone,
inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr 38/2011). Pokiaľ ide o otázky týkajúce

sa vnútorných vzťahov dotknutej spoločnosti (napr. prípadného porušenia povinnosti spoločníkov
spoločnosti resp. členov jej orgánov), odvolací súd uvádza, že tieto možno riešiť samostatne, v
konaniach, v ktorých si prípadne poškodená spoločnosť uplatňuje zodpovednostné nároky na náhradu
škody voči svojim spoločníkom resp. členom orgánov, ktorí jej v dôsledku porušenia svojich zákonných
povinnosti spôsobili škodu (čiže v rámci vyvodzovania zodpovednosti voči spoločníkom resp. členom

orgánov dotknutej spoločnosti).

22. Keďže G. R. ako osoba oprávnená prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 21.11.2011 (išlo o účinné
doručenie, čiže rozsudok bol v dispozičnej sfére spoločnosti Arena servis, a.s.), odo dňa 22.11.2011začala tejto spoločnosti (pôvodný žalobca) plynúť zákonom ustanovená 30-dňová prekluzívna lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.) a jej
plynutie sa skončilo dňa 21.12.2011. Nakoľko spoločnosť Arena servis, a.s., podala žalobu na súd

až dňa 09.02.2012, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej
inštanciedospelksprávnemuprávnemuzáveru,keďvyslovil,žežalobabolapodanánasúdoneskorene.
Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb 32/2012, ktorým
bol zrušený rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého bol G. R. priznaný nárok obdobný nároku
priznanému žalovanému 2/ v rozhodcovskom konaní, odvolací súd uvádza, že v poukazovanom

prípade ide vzhľadom na postavenie (funkciu) žalobcov rozhodcovského konania v rámci spoločnosti
Arena servis, a.s., o skutkovo odlišnú vec, a súd prvej inštancie preto správne neprihliadal na závery
prijaté v tomto rozhodnutí. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolanie žalobcu vo vzťahu k
výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnutá,
za nedôvodné.

23. V spojení s opravným uznesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 (ktorým súd prvej
inštancie opravil druhý výrok napadnutého rozsudku tak, že správne znie: žalobca je povinný zaplatiť
žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku) preskúmal odvolací súd tiež závislé výroky o trovách konania (ktorými
súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ trovy konania pozostávajúce z trov

právneho zastúpenia vo výške 1.248,70 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaným 1/
a 3/ náhradu trov konania nepriznal), ktoré žalobca napadol odvolaním z dôvodu, že ich považoval za
zmätočné, čo však bližšie nešpecifikoval, a po ich preskúmaní dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
je i v týchto výrokoch správny. Ak súd prvej inštancie pri plnom úspechu žalovaných 1/ až 3/ v spore
rozhodol o trovách konania podľa v čase rozhodovania účinného ust. § 142 ods. 1 O.s.p., vec posúdil po

právnejstránkesprávneaaplikovalajsprávnezákonnéustanovenie.Keďžežalobcavodvolaníohľadom
výrokovotrováchkonanianičímokremzmätočnosti(ktorúanibližšienešpecifikoval,aktorúodvolacísúd
ani nezistil) neargumentoval, a nenamietal ani nesprávnosť výpočtu výšky žalovanému 2/ priznaných
trov, odvolací súd sa obmedzil len na konštatovanie správnosti oboch týchto výrokov o trovách konania.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
unesením č.k. 19C 30/2012-891 zo dňa 20.04.2017 v celom rozsahu ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a aj napriek tomu, že v odvolacom konaní boli úspešní všetci žalovaní (1/ až
3/), nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi priznal
len žalovanému 2/, nakoľko mu v odvolacom konaní trovy preukázateľne vznikli. Žalovaným 1/ a 3/ v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im nárok na ich náhradu nepriznal.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).