Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/205/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115211759
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115211759.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: C.. V. Ď.O., T..

XX.XX.XXXX, trvale bytom XX. T. XXX, C., právne zastúpený: JUDr. Juraj Špirko, advokát so sídlom
Floriánska 19, Košice, proti žalovanej: C.. Ľ. Ď., M.. H., T.. X.X.XXXX, trvale bytom I. G. X, C., právne
zastúpený: JUDr. Ladislav Bujňák, advokát so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, v konaní o zaplatenie
1.202,78 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 7.5.2015 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť

mu sumu 1.202,78 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom z omeškania od 7.3.2015 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 17.3.2014, sp. zn. 17C/227/2010 súd v právnej veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov (ďalej len BSM) účastníkov schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi, z ktorého, okrem iného,
vyplýva, že žalovaná sa zaviazala vypratať byt patriaci do BSM do 31.8.2014 s tým, že v prípade ak
jej žalobca neuhradí sumu 26.000 EUR do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z
bytu na 90 dní od úhrady. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalovaná síce vypratala predmetný byt 31.8.2014,

avšak do uvedeného dňa neuhrádzala žalobcovi žiadne nájomné, teda odmietala platiť akékoľvek platby
v období od nadobudnutia bytu do výlučného vlastníctva žalobcu v marci roku 2014 až do 31.8.2014,
kedy byt opustila. Počas tohto obdobia uhrádzala predpísané platby určené správcom, spoločnosťou
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, avšak žalobcovi neuhrádzala žiadnu odplatu za užívanie tohto bytu,
čím vzniklo u nej bezdôvodné obohatenie spočívajúce v užívaní bytových priestorov s príslušenstvom vo
výške zodpovedajúcej sumám vynakladaným v danom mieste a v čase za užívanie obdobných bytových
priestorov spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa

nájomnej zmluvy. Žalobca pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z vyjadrení realitných
kancelárií, pričom za priemer si zobral sumu 400 EUR mesačne, od ktorej odpočítal žalovanou uhradené
platby jednotlivé za mesiace apríl až august roku 2014, pričom takýmto výpočtom mu vyšla suma
1.202,78 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré spočívalo v užívaní bytu vo vlastníctve
žalobcu výlučne pre seba, bez právneho dôvodu a bez toho, aby za to zaplatila žalovaná žalobcovi
primeranú náhradu.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Poukázala na to, že v uvedenom prípade nemôže ísť o majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom na užívanie bytu je
právoplatné uznesenie Okresného súdu vo veci vyporiadania BSM, v ktorom súd prezumoval, že v
danom byte bude bývať najmenej do konca augusta roku 2014 (ak žalobca uhradí sumu 26.000 EUR do31.5.2014), pričom počas tohto obdobia si mala nájsť nehnuteľnosť na bývanie, zakúpiť si ju a zariadiť
si všetky administratívne úkony s tým spojené. Zároveň poukázala na to, že účelom zmieru je rozriešiť
spor zmierlivo na základe dohody zúčastnených strán, v tomto prípade bolo prezumované, že vypratať

byt do konca augusta roku 2014 v sebe zahŕňa aj užívanie tohto bytu do uvedeného dátumu, teda pod
pojem vypratanie bytu je potrebné subsumovať aj jeho užívanie. Pokiaľ by súd v zmieri predpokladal
aj platenie nájomného, bolo by to proti zmyslu a obsahu dohody účastníkov a v kontexte vtedajších
okolností by to bolo dôvodom, prečo by k samotnému zmieru nedošlo. Žalovaná poukázala na to, že
predmetný byt užívala až do vypratania legálne, v súlade so zmyslom a cieľom zmieru, čoho právnym

dôvodom bolo citované uznesenie súdu a bezdôvodné obohatenie by nastalo až vtedy, ak by byt užívala
aj po 31.8.2014.
V rámci svojho vyjadrenia žalovaná poukázala taktiež na to, že žalobca už počas a po ich rozvode od
19.10.2009 v predmetnom byte nebýval, odsťahoval sa k svojej družke, dnešnej manželke a od roku
2010 neplatil nielen za energie spojené s užívaním bytu, ale ani poplatok do fondu opráv, pričom napriek
tomu, že v byte nebýval, nemá táto skutočnosť žiaden vplyv na skutočnosť podieľať sa na uhrádzaní

príspevku do fondu opráv. Žalobkyňa si preto v rámci obrany voči uplatnenému nároku uplatnila za
obdobie od 19.10.2009 do 31.8.2014 sumu 1.195,44 EUR s príslušenstvom ako polovicu poplatkov do
fondu opráv uhradených správcovi bytového domu.

3. Súd v predmetnej veci rozhodol rozsudkom zo dňa 18.5.2016 tak, že žalobu zamietol, keďže

nedospel k záveru, aby žalovaná užívala predmetný byt bez právneho dôvodu a takto sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila, nakoľko byt užívala na základe vzájomnej dohody účastníkov - súdom
schváleného zmieru, z ktorého vyplynulo, že byt má vypratať do 31.8.2014, čo aj učinila.
4. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
17.1.2017 sp. zn. 9Co/52/2016 prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že odvolanie žalobcu nie je
neopodstatnené. Odvolací súd taktiež poukázal na to, že: „súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým
žalobu zamietol, založil na tom, že žalovaná mala právny dôvod na užívanie bytu. So žalobcom,
bývalým manželom, sa totiž dohodla na vyprataní bytu v lehote dohodnutej v zmieri, lehotu dodržala.
Na zabezpečenie vlastného bývania potrebovala určitý čas a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak

by mala platiť nájomné. Odvolací súd tento názor súdu prvej inštancie nepovažuje za názor, správnosť
ktorého by mala jednoznačne vyplynúť zo skutkových zistení.“
5. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že: „uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 17C/227/2010-253 z
13.04.2014, ktorým bol v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov strán sporu
schválený zmier, na základe ktorého pripadol do vlastníctva žalobcu sporný byt, v ktorom žalovaná

bývala do 31.08.2014, nadobudol právoplatnosť dňa 26.03.2014. Uvedený deň je dňom, od ktorého sa
stal žalobca jeho vlastníkom s oprávnením v medziach zákona predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka), a to výlučne.
Užívanie predmetu vlastníctva však, ako z uzavretého zmieru vyplýva, umožnil žalovanej na vopred
určený čas, trvanie ktorého záviselo aj od splnenia jeho vlastného záväzku voči nej. Možnosť zotrvať

v byte, užívať ho, však nebola dohodnutá ako bezplatná, z obsahu zmieru to nevyplýva, nevyplýva z
neho ani to, že by sa žalobca zaviazal uhrádzať náklady spojené s užívaním bytu (energie a pod.) za
žalovanú. Ak žalovaná správcovi bytu uhrádzala tieto náklady, neznamená to, že by tým dochádzalo ku
kompenzácií hodnoty užívacieho práva k bytu.“
6. Z rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva aj to, že: „v priebehu ďalšieho konania súd prvej

inštancie,ktorýjevzmysle§391ods.2CSPviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,savysporiada
so všetkými odvolacím súdom uvedenými výhradami aj s dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu.
Vyhodnotí relevantnosť tvrdenia žalobcu o tom, že už v štádiu pred uzavretím zmieru mala byť žalovaná
uzrozumená s tým, že s užívacím právom k bytu bude spojená aj úhrada ceny tohto užívania. Vyhodnotí,
a to aj s vzhľadom na odkaz na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo svojom rozhodnutí,

prípadnú existenciu predpokladov pre jeho aplikáciu. Vezme však zreteľ na to, že aplikácia ustanovenia
§ 3 Občianskeho zákonníka nie je pravidlom, ale výnimkou umožňujúcou odstránenie neprimeranej
tvrdostivkonkrétnychsúvislostiach.Prizistení,žežalobcamánároknahodnotuzodpovedajúcuhodnote
užívania bytu, výšku tohto nároku kvantifikuje.“

7. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením listinných
dôkazov, pričom boli oboznámené: žaloba, uznesenie tunajšieho súdu o schválení zmieru medzi
účastníkmi sp. zn. 17C/227/2010 zo dňa 17.3.2014, stanoviská realitných kancelárií k cene nájmu zo
dňa 3.2.2015, resp. 5.2.2015, sumárna analýza platieb za obdobie od 1.4.2014 do 31.8.2014, výzvana zaplatenie zo dňa 17.2.2015, odpoveď na výzvu na zaplatenie zo dňa 9.3.2015, vyjadrenie žalobcu
zo dňa 15.7.2015, vyjadrenie žalovanej k žalobe zo dňa 30.7.2015, rozsudok tunajšieho súdu sp.
zn. 14C/238/2008 zo dňa 16.9.2009, vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od

1.1.2010 do 31.8.2014, kópia inkasného lístku za obdobie 04/2014.

8. Taktiež v rámci pojednávania konaného dňa 5.4.2017 doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu a
doslovným oboznámením znenia zápisnice z pojednávania vedeného v konaní tunajšieho súdu sp. zn.
17C/227/2010 zo dňa 17.3.2014, ktorej predchádzalo uzavretie zmieru. Žalobca v rámci dopĺňajúceho

výsluchu pred súdom vypovedal, že genéza vyporiadania BSM bola dlhá, pričom on to najprv chcel
riešiť mimosúdne, s čím žalovaná nesúhlasila a neskôr už robila prieťahy v konaní. Viackrát ustúpil,
aby už došlo k vysporiadaniu, chcel to už mať ukončené, pričom v rámci konania o BSM bola
žalovaná jeho právnym zástupcom upozornená na to, že keď bude bývať v byte, už nebude bývať vo
svojom, ale že to bude za nejaký nájom. Ohľadom bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania uviedol,
že bytu z prvého manželstva sa zriekol v prospech prvej manželky a so žalovanou boli zaradení do

sociálneho poradovníka, pričom trojizbový byt na O.. F.C. dostali od mesta. Žalobca potvrdil, že keď
odkupovali byt od mesta, tak byt odkúpili za dlhopisy rodičov žalovanej, ktorí taktiež doplatili aj nejaké
finančné prostriedky. Žalobca taktiež potvrdil, že z bytu odišiel v roku 2009 a všetky platby súvisiace s
vlastníctvom, resp. s užívaním bytu platila žalovaná. On žiadne platby neplatil, pretože žalovaná mala
v tom byte ostať bývať a až na poslednom pojednávaní v rámci vyporiadania BSM sa to zvrtlo tak, že

byt bude prisúdený jemu s tým, že žalovanú vyplatí. Ohľadom skutočnosti, prečo nebolo už v rámci
vyporiadania BSM nejakým spôsobom dohodnuté, že sa nebude jednať o bezplatný nájom bytu, žalobca
uviedol, že bol skutočne rád, že sa to už uzatvára a pokiaľ by tam mala byť ešte nejaká veta, tak by
sa to celé mohlo narušiť.

9. Žalovaná v rámci dopĺňajúceho výsluchu pred súdom poukázala na to, že nie je pravdou, aby v rámci
pojednávania o vyporiadaní BSM odznelo niečo o tom, že osobitne mal byť riešený prenájom, pretože
pokiaľ by to tak, bolo, tak by nikdy sa takýmto zmierom nesúhlasila a keď sa žalobca vyjadril, že sudkyňa
sa k tomu mala nejakým spôsobom vyjadriť, tak sudkyňa k tomu nepovedala ani jednu vetu. Ohľadom
skutočnosti, či sa skutočne v rámci textu zmieru neriešilo odplatné, resp. bezodplatné užívanie bytu,

žalovaná uviedla, že táto skutočnosť sa žiadnym spôsobom neriešila a ani zo strany právneho zástupcu
žalobcu nebola žiadna reč. K vyporiadaniu BSM uviedla, že dlho nesúhlasila s takýmto vysporiadaním z
dôvodu, že výlučne jej rodičia investovali do rekonštrukcie bytu, čo nebolo zohľadnené ani pri konečnom
vysporiadaní.Uviedla,žebytbolodkúpenýzadlhopisyjejrodičov,ktorídoplatilieštesumu3.623,-Sk.Na
otázku právneho zástupcu žalobcu, či svojho bývalého manžela vyzývala na platenie za bytu, žalovaná

uviedla, že ho nevyzývala, pretože byt bol spoločný a on vedel, koľko sa za byt platí, avšak za byt neplatil
zámerne a nechával si peniaze.

10. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 17.3.2014 sp. zn. 17C/227/2010 bol schválený zmier medzi
účastníkmi konania, z ktorého vyplynulo, že do výlučného vlastníctva žalobcu pripadol byt č. 4

nachádzajúci sa D. C. T. O.. F. Č.. XX s podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako
aj s podielom na parcele, na ktorej je postavený bytový dom s tým, že na úplné vyrovnanie sa žalobca
zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 26.000 EUR do 31.5.2014 a na druhej strane sa žalovaná zaviazala
vypratať predmetný byt do 31.8.2014 s tým, že v prípade, ak žalobca neuhradí sumu 26.000 EUR do
31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu o 90 dní od úhrady.

Z výsluchu účastníkov nepochybne vyplynulo, že žalobca do 31.5.2014 uhradil žalovanej sumu 26.000
EUR a táto predmetný byt do 31.8.2014 vypratala.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že účastníci uzavreli
dohodu o vyporiadaní BSM formou zmieru, ktorý súd uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa26.3.2014 schválil. Na základe tohto zmieru sa žalobca stal vlastníkom bytu Č.. X T. O.. F. Č.. XX D.
C.. Z uznesenia o schválení súdneho zmieru taktiež nepochybne vyplýva, že účastníci sa dohodli na
tom, že žalobca uhradí žalovanej z titulu vyporiadania BSM sumu 26.000 EUR do 31.5.2014 s tým,

že na druhej strane sa žalovaná zaväzuje vypratať predmetný byt do 31.8.2014 a v prípade pokiaľ
nebude 26.000 EUR zaplatená do 31.5.2014, predlžuje sa lehota na vypratanie žalovanej z bytu na 90
dní od úhrady tejto sumy. Žalobca odôvodnil svoj nárok tým, že žalovaná užívala predmetný byt bez
právneho dôvodu a on ako vlastník nemohol týmto bytom disponovať, pričom ako sám uviedol byt chcel
odpredať, keďže už mal bývanie zabezpečené iným spôsobom. Z vykonaného dokazovania nesporne

vyplynulo, že každý z účastníkov si v lehote dohodnutej v zmieri splnil svoju povinnosť, teda žalobca
uhradilžalovanejdo31.5.2014sumu26.000EURatátobytdo31.8.2014vypratala.Zvýsluchužalovanej
vyplynulo, že lehota troch mesiacov bola dohodnutá výlučne z titulu, aby si žalovaná mohla zabezpečiť
samostatné bývanie, teda vybaviť hypotéku, pripraviť byt na bývanie, vysťahovať sa z pôvodného bytu,
pričom súd nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by mal svedčať o tom, že konanie žalovanej by malo byť
nejakým spôsobom špekulatívne, resp. účelové a je zároveň úplne logické, že lehota troch mesiacov

na zabezpečenie samostatného bývania nie je nejakým spôsobom neprimeraná a navyše ako už bolo
konštatované, takýmto spôsobom sa účastníci dohodli a uzavreli zmier, ktorý následne súd schválil,
pričom práve uvedené rozhodnutie súdu je tým právnym dôvodom na základe ktorého bola žalovaná
oprávnená užívať predmetný byt, pričom podľa názoru súdu je úplne nesporné, že pokiaľ sa účastníci,
ktorí mali byt v bezpodielovom vlastníctve manželov dohodli na vyprataní bytu jedným z nich v určitej

lehote,taktátodohodaznamená,žeten,ktomápovinnosťvyprataťtentobyt,môžetentobytdouvedenej
lehoty aj užívať. V tomto ohľade súd poukazuje napr. na situáciu, ktorá by mohla vzniknúť, a to, že pokiaľ
by žalobca nebol uhradil žalovanej sumu 26.000 EUR v lehote do 31.5.2014, ale až v neskoršej lehote,
tak podľa názoru žalobcu by mal počas celého tohto obdobia nárok na platenie trhového nájomného iba
z dôvodu, že práve on mešká s plnením svojej povinnosti, čo by bolo úplne nelogické a jednoznačne

by to odporovalo dobrým mravom.

13. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie právny zástupca žalobcu jednoznačne argumentoval
tým, že v zmysle § 391 ods. 2 CSP, je v prípade zrušenia a vrátení veci súd prvej inštancie viazaný
právny názorom odvolacieho súdu, ktorý je podľa žalobcu taký, že jeho nárok je daný a súd prvej

inštancie mu ho má priznať. Z rozhodnutia odvolacieho súdu ale, podľa názoru súdu prvej inštancie,
takýto jednoznačný záver nevyplýva. Odvolací súd napr. poukázal na to, že názor súdu prvej inštancie v
súvislosti s rozporom s dobrými mravmi nepovažuje za názor, správnosť ktorého by mala jednoznačne
vyplynúť zo skutkových zistení. Z rozhodnutia odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie
má vyhodnotiť relevantnosť tvrdenia žalobcu o tom, že v štádiu pred uzavretím zmieru mala byť žalovaná

uzrozumená s tým, že s užívacím právom bytu bude spojená aj náhrada ceny tohto užívania, s tým, že
pokiaľ by súd prvej inštancie zistil, že žalobca má nárok na hodnotu zodpovedajúcej hodnote užívania
bytu, má výšku tohto nárok kvantifikovať.

14. Práve s poukazom na vyššie uvedené, súd doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj

oboznámením zápisnice z konania o vyporiadanie BSM, ktorá bezprostredne predchádzala uzavretiu
zmieru, pričom ani po tomto doplnení dokazovania nezistil jednoznačne a nepochybne, aby sa strany
sporu boli dohodli na tom, že užívanie bytu žalovanou bude odplatné, resp. že táto otázka vôbec bola
stranami sporu riešená, minimálne prezentovaná žalobcom, či jeho právnym zástupcom. V citovanej
zápisnici o vyporiadaní BSM táto skutočnosť nie je vôbec ani spomenutá. Tvrdí to však žalobca a jeho

právny zástupca, teda že už v konaní o vyporiadaní BSM mala byť žalovaná upozornená právnym
zástupcom žalobcu na to, že užívanie bytu nebude bezplatné. Na druhej strane však žalovaná, ako aj
jej právny zástupca, ktorí boli taktiež účastní pojednávania o vyporiadaní BSM zhodne tvrdia, že o tom
žiadna reč nebola, teda vôbec sa neriešilo, či užívanie bytu bude odplatné, resp. bezodplatné. V tomto
ohľade súd poukazuje na to, že pokiaľ nebolo v rámci dohody (zmieru) o vyporiadaní BSM uvedené, že

sa má jednať o odplatné užívanie bytu, tak s poukazom na prax súdov pri takýchto výrokoch rozhodnutí,
teda, že určitý vzťah má byť odplatný, sa má, podľa názoru súdu, za to, že sa jedná o bezodplatný vzťah.
V tomto ohľade súd ale opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalobca jednoznačne a nepochybne
nepreukázal to, že už v rámci vyporiadania BSM upozornil žalovanú na to, že pokiaľ bude bývať v tomto
byte, tak bude od nej žiadať trhové nájomné za byt a v tomto ohľade ani neprodukoval žiadne dôkazy.

Pokaľ teda z rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že prvostupňový súd má vyhodnotiť relevantnosť
tvrdenia žalobcu o tom, že v štádiu zmieru mala byť žalovaná uzrozumená na to, že s užívacím právom
bytu bude spojená aj úhrada ceny tohto užívania, súd prvej inštancie poukazuje na to, že táto skutočnosť
v predmetom konaní nebola preukázaná, pričom každá zo strán zotrvala na svojom vyjadrení. Tedažalobca uvádza, že o tom bola reč a žalovaná uvádza, že o tom žiadna reč nebola. Svedčať o tom môže
napr. aj vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uviedol, že pokiaľ by v zmieri mala byť ešte nejaká taká
veta, tak by sa celé vyporiadanie mohlo narušiť. O skutočnostiach tvrdených žalovanou svedčí aj už

citovaná zápisnica z pojednávania o vyporiadaní BSM.

15. Z rozhodnutia odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že súd prvej inštancie má tieto skutkové tvrdenia
vyhodnotiť aj vzhľadom na prípadnú existenciu predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie si je samozrejme vedomý skutočnosti, že aplikácia tohto

zákonného ustanovenia je skôr výnimočná. Na druhej strane sa ale jedná o významné interpretačné
pravidlo, ktoré síce nie je v zákone nejako presne definované, čo by ani vzhľadom na rôznorodosť
právnych vzťahov nebolo možné, avšak vo všeobecnosti možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie sa. Je to v podstate súhrn etických a kultúrnych pravidiel, v
spoločnosti všeobecne uznávaných a zaužívaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám preto

možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

16. V súvislosti s prejednávanou vecou preto súd pri aplikácii ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vychádzal aj kontextu prejednávanej veci, a to hlavne z nesporných skutočností, ktoré
vyplynuli z výsluchu strán sporu a teda, že žalobca odišiel z predmetného bytu ešte v máji roku

2009 a napriek tomu, že bol vlastníkom tohto bytu, neplatil za tento byt žiadne platby, teda ani platby
spojené s vlastníctvom bytu napr. fond opráv, inkasný poplatok, správny poplatok spoločné osvetlenie
atď.. Žalovaná k tejto skutočnosti uviedla, že žalobca dobre vedel koľko sa platí za byt, avšak platby
neuhrádzal zámerne a peniaze si odkladal. Na druhej strane sa žalobca k tomu vyjadril tak, že
bol predpoklad, že byt ostane práve žalovanej, preto za tento byt neplatil. Taktiež bolo nepochybne

preukázané, že kúpna cena za byt, ktorý bol odkúpený od mesta Prešov bola hradená výlučne z
prostriedkov rodičov žalovanej, ktorá sa taktiež vyjadrila, že vyporiadanie BSM sa ťahalo dlho preto,
lebo žiadala zohľadniť skutočnosť, že výlučne jej rodičia investovali do rekonštrukcie bytu, čo ale nebolo
zohľadnené ani pri konečnom vyporiadaní BSM, na čom ona už ani netrvala. Žalovaná sa taktiež
vyjadrila, že pokiaľ by bola mala vedomosť o tom, že má za byt platiť nejaké nájomné, tak by nikdy

so zmierom nebola súhlasila. Práve všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil tak, že nárok
žalobcu považuje jednoznačne za rozporný s dobrými mravmi aj keď sa samozrejme jedná o výnimočné
pravidlo. Súd prvej inštancie má za to, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia je za daných okolností
úplne na mieste, teda pokiaľ sa strany dohodli na vyporiadaní BSM a v rámci tejto dohody si dohodli
lehotu na vypratanie bytu pre žalovanú do 31.8.2014, ktorej predchádzalo vyplatenie vyrovnávacieho

podielu žalobcom do 31.5.2014, s tým, že žalovaná už od mája r. 2009 až do augusta r. 2014 výlučne
sama platila všetky platby spojené s vlastníctvom bytu, aj keď obaja mali byt v BSM do 26.3.2014 a
od toho času bol výlučným vlastníkom bytu žalobca, ale žiadne platby za byt neplatil, je jednoznačne
v rozpore s dobými mravmi nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného z titulu trhového nájomného vo
výške cca 240 EUR mesačne. Keďže súd prvej inštancie v zmysle záverov odvolacieho súdu nezistil,

že žalobca má nárok na hodnotu zodpovedajúcu hodnote užívania bytu, preto súd žalobu, po doplnení
dokazovania a zistení vyššie uvedených nových skutočností, žalobu zamietol.

17. Súd zároveň poukazuje na to, že v predchádzajúcom rozhodnutí v podstate iba „okrajovo“ uviedol,
že v prípade, ak by základ nároku mal byť daný, tak tento minimálne odporuje dobrým mravom. Súd

prvej inštancie má ale naďalej taký názor, že nárok žalobcu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia
neexistuje, keďže žalovaná neužívala predmetný byt bez právneho dôvodu, ale na základe súdom
schváleného rozhodnutia - zmieru, na ktorom sa strany sporu nepochybne dohodli, pričom v rámci
dohody nebola vôbec riešená otázka odplatnosti, resp. bezodplatnosti užívania predmetného bytu.
Navyše pokiaľ žalobca tvrdí, že v rámci vyporiadania BSM túto otázku nastolil, tak pokiaľ bola preňho

táto otázka tak zásadná, mal ju z hľadiska jeho právnej istoty riešiť v rámci vysporiadania BSM. Na
druhej strane sa ale žalovaná vyjadrila, že pokiaľ by mala vedomosť o tom, že žalobca od nej bude
žiadať nejaké trhové nájomné, tak by takýto zmier ani nikdy neuzatvorila.

18 Súd v súvislosti s prejednávanou vecou a všetkými zistenými okolnosťami poukazuje aj na to, že

najvyšším princípom, ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní aplikovať, je princíp spravodlivosti, pričom
v posudzovanej veci má súd jednoznačne za to, že uvedené rozhodnutie je zákonné a spravodlivé,
pričompokiaľsižalovanárecipročneuplatnilanárokztituluvydaniabezdôvodnéhoobohateniazaplatby,
ktoré realizovala do fondu opráv, resp. sa jej právny zástupca v rámci možného zmierneho vyriešeniaveci vyjadril, že v prípade, pokiaľ bude žalobca trvať na podanej žalobe, zváži aj prípadné rozšírenie
žaloby z titulu iných platieb, ktoré súvisia výlučne s vlastníctvom bytu, tak súd poukazuje na to, že právny
zástupca žalovanej sa taktiež vyjadril, že pokiaľ by žalobca netrval na podanej žalobe, je žalobkyňa

ochotná ihneď zobrať svoj návrh späť, z čoho teda nepochybne vyplýva, že žalovaná iba reagovala
na žalobu zo strany žalobcu a pokiaľ by takáto žaloba nebola podaná, nebola by ani ona reagovala
uplatnením svojich nárokov, o ktorých sa aj samotný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadril, že jej návrh je čiastočne dôvodný.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom
úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o ktorých
rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).