Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/226/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117223210
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117223210.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa
Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: U.. A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. č. XX,
zastúpený Advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo
nám. 25, IČO: 36 833 533, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, LL.M., proti žalovaným: 1/
L. P., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, 2/ L. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. júna 2018, č. k.
7C/17/2017-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 5. júna 2018, č. k. 7C/17/2017-80 (ďalej len napadnuté
uznesenie) zastavil konanie a o trovách konania rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 8 ods. 1 písm. c/ zák. č. 180/1995 Z.z., § 13, § 16

ods. 1 písm. b/ a c/, § 16 ods. 2, § 17 ods. 1, zák. č. 180/1995 Z.z., § 7 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, § 61, § 62, § 161 ods. 1, 2 CSP.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na to, že vychádzajúc z vyjadrení žalobcu, ktorý
jednoznačne tvrdil, že súd má vo veci konať so žalovanými a rovnako tak odmietal účasť Slovenského
pozemkového fondu ako zástupcu žalovaných pre pozemky vedené na LV č. XXXX, k. ú. X., súd z

hľadiska ďalšieho procesného postupu mal za to, že žaloba žalobcu nespĺňala náležitosti žaloby tak
ako to vyžaduje CSP, a to s ohľadom na označenie sporových strán na strane žalovaných, ktoré nie sú
označené tak ako to predpokladá CSP a súčasne súd poukázal aj na nedostatočný petit žaloby, preto
uznesením zo dňa 30.01.2018 č. k. 7C/17/2017-57 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia
tohto uznesenia doplnil žalobu, doručenú súdu dňa 22.06.2017 tak, že presne označí procesné strany
v zmysle § 133 ods. 1 CSP, žalovaných v žalobe označí menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu

alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom, presne špecifikuje petit žaloby
v časti označenia parciel tak, aby označenie pozemkov zodpovedalo údajom uvedených v katastri
nehnuteľností a to s ohľadom na to, či ide o pozemok parcely registra "C" alebo parcely registra "E".

4. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalované, označené žalobcom v žalobe v postavení
žalovanej v 1. rade ako L. P., rod. G. a v postavení žalovanej v 2. rade ako L. K., rod. G., v čase podania

žaloby nežili, a preto nemali už v čase podania žaloby spôsobilosť mať práva a povinnosti a tým ani
procesnú subjektivitu. Poukázal na to, že žalovaná v 1. rade sa narodila dňa XX.XX.XXXX, a teda včase podania žaloby by mala mať 120 rokov a žalovaná v 2. rade sa narodila dňa XX.XX.XXXX, a teda
v čase podania žaloby by mala mať 119 rokov. S prihliadnutím k bežnej i najdlhšej známej dĺžke života
súd jednoznačne vylúčil, že žalované by mohli v čase začatia tohto konania žiť. Za takejto situácie preto

súd konanie podľa § 62 CSP v spojení s 161 ods. 1, 2 CSP zastavil, pretože ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť.

5. V súvislosti so zastupovaním Slovenského pozemkového fondu súd poukázal na uznesenie NS SR
sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016, v ktorom sa uvádza nasledovné: "V záujme spriechodnenia

procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného
spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v
súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej
knihy, bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu 1. s
pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe
(podľačl.I.§8ods.1písm.c/zákona180/1995Z.z.),2.pozemkami,ktorýchvlastníkniejeznámy(podľa

písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu
skratku "pozemky s nezisteným vlastníkom" (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona č. 180/1995
Z. z.); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo
nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore
popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995

Z. z.) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond)
oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I
§ 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.). Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu
spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného
(a i v žalobe i v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného)

evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I
§ 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z. z.), teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú
(čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a
znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s
takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich

nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov,
ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z
podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho

ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je
totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou (tu por. i §
121 O. s. p.), že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva
a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti
byť účastníkom konania a k takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia

fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných
postupmi podľa § 107 O. s. p.), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto "subjektu" do
súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú
situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania (podľa § 19 a §
104 ods. 1 vety prvej O. s. p.). Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie

označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade,
napr. spôsobom "Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností.., zast. Slovenským pozemkovým
fondom..." alebo "Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka
menom.., zast. Slovenským pozemkovým fondom...".

6. Žalobca v žalobe a v jej doplnení označil žalované len menom a priezviskom s tým, že toho času sú
na neznámom mieste, čo však nezodpovedá skutočnému stavu, keďže v prípade žalovaných nejde o
osoby na neznámom mieste, ale ide o nežijúce osoby, nemajúce spôsobilosť mať práva a povinnosti
a tým ani procesnú subjektivitu. Žalobca v žalobe, ani v jej doplnení neoznačil Slovenský pozemkový
fond ako zástupcu žalovaných, napriek tomu, že jeho účasť najskôr výslovne odmietal a žiadal ustanoviť

procesného opatrovníka žalovaným a následne v doplnení žaloby uvádza, že Slovenský pozemkový
fond je zástupcom žalovaných, tohto neoznačil v doplnení žaloby v časti označenia žalovanej v 1. rade
a žalovanej v 2. rade. Súd poukazujúc na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR uviedol,
že ani prípadné označenie zástupcu žalovaných by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu o zastaveníkonania, pretože v prípade nedostatku spôsobilosti byť stranou sporu už v čase začatia konania (na
rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu), predstavuje riešenie len
druhové pomenovanie označenia strany sporu majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým

fondom v takomto prípade, napr. spôsobom "Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..,
zast. Slovenským pozemkovým fondom..." alebo "Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného
pozemkovoknižného vlastníka menom.., zast. Slovenským pozemkovým fondom...".

7.Protitomutouzneseniupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobca,žiadajúcodvolacísúd,abyvsúlade

s ust. § 389 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, resp. v prípade,
ak napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nezruší, aby v zmysle § 388 CSP napadnuté uznesenie
zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Uviedol, že doplnením žaloby zo dňa 12.02.2018 (ďalej
ako „doplnenie”) následne žalované označil za nezistených vlastníkov v zmysle ustanovení zákona č.
180/1995 Z.Z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej ako „Zákon o
opatreniach”), pričom v tejto súvislosti navrhol vykonať dokazovanie pripojením spisu Okresného úradu

Nitra, katastrálny odbor, č. X.. V nadväznosti na vykonané dokazovanie potom navrhoval v ďalšom
priebehu súdneho konania konať voči Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom I. XX, XXX XX I.
(ďalej ako „SPF”) ako voči zástupcovi žalovaných. Z citovanej časti napadnutého uznesenia je zrejmé,
že zásadnú rolu pri zastavení prebiehajúceho súdneho konania hral vek žalovaných, o ktorých súd
prvej inštancie prijal skutkový záver, že v čase podania žaloby nežili. Tento skutkový záver pritom

súd prvej inštancie prijal výlučne na základe informácie poskytnutej matričným úradom X. o dátumoch
narodenia žalovaných. Je však potrebné zdôrazniť, že v právnom poriadku Slovenskej republiky sú
za dokumenty preukazujúce smrť fyzickej osoby považované iba buď úmrtný list alebo rozhodnutie
súdu o vyhlásení fyzickej osoby za mŕtvu. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalované boli v čase
podania mojej žaloby už mŕtve, bolo iba na domnienke súdu vychádzajúcej z dátumov narodenia

žalovaných poskytnutých matričným úradom X.. Vyššie uvedenú argumentáciu pritom podporuje aj
odpoveď matričného úradu X. zo dňa 13.10.2017, ktorú súdu prvej inštancie predložil spolu s doplnením
svojej žaloby. V uvedenej odpovedi totiž matričný úrad X. uviedol, že v matrike sa nenachádza zápis
úmrtí žalovaných. Mimoriadne významnou okolnosťou je však aj to, že v záznamoch matričného úradu
X., na základe ktorých rozhodoval súd prvej inštancie, sú s vyššie uvedenými dátumami narodenia

evidované L. a L. G., zatiaľ čo rodné priezvisko žalovaných uvedené v žalobe je G.. Je zrejmé, že
priezviská žalovaných sa líšia od priezvisk osôb, na základe dátumov narodení ktorých súd prvej
inštancie prebiehajúce súdne konanie zastavil, a je preto daný dôvodný predpoklad o tom, že sa vlastne
vôbec nejedná o osoby žalovaných. V doplnení žaloby súdu prvej inštancie navrhol žalované na účely
ďalšieho priebehu súdneho konania považovať za nezistených vlastníkov zastúpených SPF v zmysle

ustanovenízákonaoopatreniachstým,žežalovanéjenevyhnutnépovažovaťzanezistenýchvlastníkov,
pritom súdu prvej inštancie navrhol preukázať pripojením spisu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor, č. X. - X. Y Z uvedeného spisu totiž jednoznačne vyplýva, že Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor, v postavení správneho orgánu žalované za nezistených vlastníkov v zmysle ustanovení zákona
o opatreniach považoval, čo by v plnom rozsahu odôvodňovalo postup súdu prvej inštancie, v rámci

ktorého by tento v začatom konaní ďalej konal voči SPF ako zástupcovi žalovaných. Vzhľadom na
citované ustanovenia CSP je daný dôvodný predpoklad, že v prípade, ak by podal žalobu, v ktorej
by v podstate nešpecifikoval osoby žalovaných, ale iba poukázal na to, že tieto sú zastúpené SPF, by
takto podaná žaloba niesla závažný nedostatok, nakoľko by z nej nebolo zrejmé, voči komu vlastne
smeruje. Uvedený nedostatok žaloby by potom s najväčšou pravdepodobnosťou viedol k jej odmietnutiu

konajúcim súdom v zmysle ustanovenia § 129 CSP a nie je preto možné mať žiadne pochybnosti o tom,
že takto podaná žaloba by neviedla k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie
ho totiž vopred žiadnym spôsobom neupozornil na skutočnosť, že vec posudzuje z hľadiska možného
nedostatku procesnej subjektivity žalovaných a nedal priestor na vyjadrenie sa k tejto problematike.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a
contrario CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je treba ako vecne správne podľa

§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

9.1. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.9.2. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9.3. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

10.1. Stranami sú žalobca a žalovaný.

10.2. Podľa § 132 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

10.3.Podľa§133ods.1CSP,fyzickáosobasavžalobeoznačujemenom,priezviskom,adresoutrvalého

pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.

10.4. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosti na práva z povinnosti, inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

10.5. Korelátom procesného pojmu „procesná subjektivita“ je hmotnoprávny pojem „správna
subjektivita“ (spôsobilosť na práva a povinnosti).

11.1. Podľa ust. § 7 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.

11.2.Smrťoutátospôsobilosťzanikne;aksmrťnemožnopreukázaťpredpísanýmspôsobom,súdfyzickú
osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak a za mŕtvu súd vyhlásil aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so
zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (ods. 2).

12. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že napriek plošnej rekodifikácii civilného procesu okrem
prehĺbenia niektorých zásad ovládajúcich civilný proces zostala zachovaná aj zásada hospodárnosti
konania, ktorá je konkretizovaná v jednotlivých procesnoprávnych inštitútoch za účelom zrýchlenia
konania a zefektívnenia vymožiteľnosti práv a tiež zásada kontradiktórnosti. Vznik procesnoprávneho
vzťahu je v sporovom konaní primárne determinovaný aktivitou žalobcu, pričom jednoduchý a

základný procesnoprávny vzťah je tvorený aspoň jednou stranou žaloby a jednou stranou žalovaného,
pričom medzi subjekty (prvky) procesnoprávneho vzťahu možno zaradiť aj súd. Najširší rozsah
rozvíjania procesnoprávneho vzťahu (s predpokladom želanej meritórnej súdnej ochrany) nadobúda
procesnoprávny vzťah za predpokladu, že podmienky za ktorých možno zabezpečiť súdnu ochranu
(súdnym konaním), predpokladajúce želané meritórne zavŕšenie úsilia subjektov v civilnom procese, sú

splnené.

13. Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého uznesenia a vzhľadom na odvolacie dôvody
(argumenty) ho navyše dopĺňa, že žalobca pôvodne podmienene navrhol (v prípade zistenia
rozhodujúcich skutočností (pripojením spisu X. Y konať (aspoň pre časť parciel) so Slovenským

pozemkovým fondom. Z obsahu podania zo dňa 12.2.2018 doplňujúc žalobu nebolo možné zistiť, že
žalobca v ňom bezpodmienečným procesným úkonom nenavrhol pripustenie zmeny účastníctva, resp.
zmenené označenie zástupcu označených žalovaných v 1. a 2. rade. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
nezistil existenciu takého nedostatku procesnej podmienky rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné
akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

15. Pokiaľ ide o samotný správny vecný záver súdu prvej inštancie, že v čase podania žaloby žalobcom
žalované osoby boli mŕtve (neexistovali) odvolací súd konštatuje, že v procese vyhodnocovania
podmienok konania (ktoré tak ako iné skutočnosti v procese dokazovania) tieto tiež podliehajú
dokazovaniu. Dokazovanie je procesným právom upravený postup, ktorého cieľom je získanie najmäskutkových poznatkov. V prípade, ak ide o dokazovanie procesných podmienok, tieto môže „navrhnúť“,
zaobstarať, vykonať a vyhodnotiť aj súd z úradnej povinnosti.

16. V zmysle zákonného ustanovenia § 186 CSP a doktríny dokazovania všeobecne známe skutočnosti
sú známe pomerne širokému okruhu ľudí a vedomosť o týchto skutočnostiach možno u bežného,
priemerne vzdelaného človeka žijúceho v danom mieste a čase predpokladať. Nie je podmienkou,
aby boli známe každému. Spravidla pôjde o skutočnosti, ktoré sa týkajú bežného života, a sú známe
súdu, ako aj účastníkom konania, a teda nepôjde o skutočnosti, ktoré sú známe len istej komunite,

napríklad rybárom, stavbárom a pod. (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 710 s.).

17. Súd prvej inštancie zisťoval údaje k osobám označeným v žalobe, hoci formálne vzaté tieto údaje
bol povinný poskytnúť žalobca. Podľa zistených skutočností ohľadne času narodenia išlo o osoby, ktoré
v čase podania žaloby mali 119 a 120 rokov. Vzhľadom na túto skutočnosť možno povedať, že tieto

osoby existovali, boli živé. Údaje k osobám týkajúce sa ich smrti zistené neboli. Žalobca označil v žalobe
žalované osoby len menom a priezviskom, resp. rodným priezviskom. V priebehu konania žalobca
netvrdil (ani v odvolacom konaní), že žalované osoby žijú, len že ich možno na účely posudzovaného
zákona považovať za nezistené osoby a nemožno ich, tak ako to urobil súd prvej inštancie, považovať za
mŕtve osoby. Aj podľa odvolacieho súdu nemožno usudzovať, že žalované osoby v čase podania návrhu

na súd žili, preto možno konštatovať vzhľadom na všeobecne známe maximálne doby dožitia človeka,
že osoby v čase podania žaloby žalobcom nežili. Ak potom boli v žalobe označené za žalovaných osoby,
ktoré ako subjekt práva neexistovali, išlo o nedostatok podmienky konania, na základe ktorej súd prvej
inštancie správne konanie zastavil. Do úvahy tak neprichádza ani zastupovanie označených žalovaných
Slovenským pozemkovým fondom v prípade, ak by takú procesnú zmenu žalobca navrhol.

18. Námietkou žalobcu bola aj okolnosť, podľa ktorej súd síce zisťoval dátum narodenia žalovaných,
ale keďže boli zistené údaje k osobám G., a nie k žalovaným G., je predpoklad, že sa jedná o úplne
odlišné osoby ako žalované osoby. Uvedený argument podľa názoru odvolacieho súdu súvisí práve s
povinnosťou žalobcu riadne označiť žalované osoby. Napriek skúmaniu procesných podmienok konania

ex offo, je v prípade spornosti na tej osobe, ktorá tvrdí existenciu subjektu (stav žijúcich osôb), aby
túto hodnoverne preukázal. Len príkladmo a vo všeobecnosti odvolací súd uvádza situáciu, ak by súd
prvej inštancie nezistil nielen dátum narodenia osoby ale ani skutočnosť jej narodenia a existencie,
že aj z uvedeného potom rezultovala súdom žalobcovi notifikovaná informácia o spornosti existencie
osoby ako takej s tým, že išlo by o povinnosť žalobcu preukázať jej existenciu. Ak by súd ďalej konal s

osobou, ktorá neexistuje a nikdy neexistovala, konal by v rozpore s požiadavkou hospodárnosti konania,
v dôsledku rozvíjania procesnoprávnych vzťahov, spojených s množením výdavkov bez splnenia
základných procesných podmienok. Rovnaký záver platí aj pre situáciu skôr existujúceho subjektu, ktorý
v čase podania žaloby neexistoval.

19. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v priebehu postupu súdu prvej inštancie mal možnosť mať
vedomosťosúdnejspornostiexistenciesubjektov-žalobcomzažalovanýchoznačenýchosôb.Uvedené
bolo zistiteľné zo skutočnosti, že súd v rámci súdnej výzvy požadoval informácie k osobám žalovaným,
ktoré neboli riadne podľa zákona označené. V uvedenom zisťovaní sú kumulované nielen zisťovania
ohľadne identifikácie subjektu označeného žalobcom ale aj samotnej existencie subjektu, ktorá sa vždy

(počas celého konania) zisťuje. Súd prvej inštancie vykonal dostatočný rozsah povinností týkajúci sa
zisťovania existencie podmienok konania (ex offo) na strane žalovaných (právna subjektivita a procesná
subjektivita) aj v dôsledku možného informačného deficitu osoby „tvrdiacej“ existenciu subjektu (tým,
že ho poňal do žaloby) a vyvodil aj správny skutkový záver odvíjajúci sa od zisteného (hypotetického)
veku označených žalovaných a všeobecne známej skutočnosti dožitia človeka (ako predbežnej otázky)

k otázke existencie subjektov (žalovaných) v čase podania žaloby, teda v čase, ktorý je pre rozvoj
procesnoprávneho vzťahu z hľadiska hospodárnosti konania najdôležitejší.

20. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 ods. 1 CSP. V zmysle ust. §
133 ods. 1 CSP, ak je stranou v spore fyzická osoba, musí byť v žalobe označená menom, priezviskom,

adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačnými údajom. Tieto
náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v žalobe chýbajú, súd musí tento nedostatok (vadu konania)
odstrániť postupom podľa § 129.21. Žalobca, na jednej strane (v zásade) pán sporu (dominus litis), na druhej strane subjekt povinný
riadiť sa procesom upravujúcim civilné súdne konanie s povinnosťami, vyplývajúcimi z procesných
predpisov mal povinnosť riadne označiť strany konania. Nie je úlohou súdu identifikovať osoby a

stotožňovať subjekty, ktoré mienil žalobca žalovať. V prípade, ak žaloba nemá náležitosti vyžadované
zákonom, a žalobca bol na odstránenie vád žaloby (najmä označenie strán) súdom márne vyzvaný a
pre neodstránený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, je na mieste žalobu odmietnuť. V prípade
ak súd (hoci aj svojou činnosťou) identifikuje neúplne označený subjekt so záverom, že tento existoval,
ale nie v čase podania žaloby, je na mieste konanie pre neodstrániteľnú prekážku konanie zastaviť.

22. V závere odvolací súd, reagujúc na požiadavku žalobcu na oznámenie termínu verejného vyhlásenia
rozhodnutia odvolacím súdom, poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.
ÚS 189/2013 z 19. marca 2013, v ktorom uviedol, že „Nad rámec však ústavný súd uvádza, že podľa §
156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho

vyhlásením. Podľa § 176 ods. 2 OSP na uznesenie sa použijú primerane ustanovenia o rozsudku, ale
za predpokladu, že ďalej nie je ustanovené inak. Z ďalších ustanovení Občianskeho súdneho poriadku,
konkrétne z § 168 ods. 1 a § 170 ods. 1 vyplýva, že uznesenie sa vyhlasuje prítomným účastníkom
a súd je ním viazaný, len čo ho vyhlásil. Občiansky súdny poriadok teda predpokladá pre verejné
vyhlásenieuzneseniasplneniedvochpodmienok,atopojednávanieaprítomnosťúčastníkovnaňom.Pri

uzneseniach, ktoré neboli vyhlásené, platí, že je nimi súd viazaný okamihom ich doručenia. Z uvedeného
možno vyvodiť, že Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach (pravidlách) upravujúcich uznesenia,
ktoré sú vo vzťahu špeciality k ustanoveniam o rozsudkoch, pamätá na situáciu, že uznesenie nebude
verejne vyhlásené (napr. z dôvodu neprítomnosti účastníkov na pojednávaní alebo z dôvodu, že sa vo
veci pojednávanie vôbec nenariaďuje). V takomto prípade sa uznesenie doručí účastníkom konania.

Keďže existencia týchto špeciálnych pravidiel vylučuje použitie ustanovení o rozsudkoch, nemožno na
vyhlásenie uznesenia v konaniach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, aplikovať § 156 ods. 3 OSP,
tak ako to tvrdila sťažovateľka.“.

23. Vyššie uvedený záver o uznesení platí v zásade aj v podmienkach Civilného sporového poriadku s

tým, že v zmysle § 237 ods. 1 CSP súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené,
len čo ho vydal. Potom, ak uznesenie bolo prijaté mimo pojednávania nevzťahuje sa na jeho vydanie
postup podľa § 219 ods. 1, resp. § 219 ods. 3 CSP.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v

odvolacom konaní úspešnej strane (žalovaným, ktorí sa obsahovo nestali subjektmi súdneho konania),
ktorej by inak patrila náhrada trov konania žiadne trovy nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).