Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207097
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816207097.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Jarmily Čabaiovej v spore žalobcov: 1/ N. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
S. XXX, 2/ N. Rybár, nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Alexandrom
Miľkom, advokátom, so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, proti žalovanému: N. N., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXX, Z., zastúpený JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou, so sídlom Za amfiteátrom 10,
Košice, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z
19. septembra 2017, č. k. 6C/158/2016-73

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia s ú p o v i n n í nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre kat. úz. S. ako pozemky registra
„C“ parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX mX a parc. č. XX - P. o výmere XXX a stavba rodinného domu č. súpis.

XXX na parc. č. XXX/XX (ďalej tiež len „nehnuteľnosti“). C. základom takto uplatneného nároku bolo v
podstatnomtvrdeniežalobcov,ževlastníckeprávoknehnuteľnostiamnanichpreviedolichsynN.B.,nar.
XX.XX.XXXX (ďalej tiež len „N. B. ml.“) kúpnou zmluvou zo dňa 09.10.2008, vklad vlastníckeho práva na
základe ktorej v katastri nehnuteľností bol povolený bývalou Správou katastra Rožňava dňa 14.11.2008
pod č. V 2152/08. Na toto tvrdenie žalobcov nadväzovala ich argumentácia, spochybňujúca aby na
taktoniminadobudnutévlastníckeprávoknehnuteľnostiammalovplyvnadobudnutievlastníckehopráva
k nehnuteľnostiam žalovaným, k čomu došlo udelením príklepu na dražbe dňa 24.10.2008 v rámci

exekúcie vedenej na majetok N. B. ml. JUDr. Petrom Hodermarským, súdnym exekútorom, pod č. k.
EX/366/2005, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/176/2005 zo dňa
12.1.2009.Argumentáciažalobcovvtomtosmerebolavpodstatnomvystavanánaprávnomnázore,žev
časemedziudelenímpríklepuaždojehoschváleniaexekučnýmsúdomneexistovalazákonnáprekážka,
pre ktorú by s nehnuteľnosťami nemohol N. B. ml. disponovať a ktorá by nadobudnutiu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam žalobcami bránila. Za tohto stavu boli žalobcovia presvedčení o tom, že
povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nadobudli k nehnuteľnostiam vlastnícke

právo, ktoré nakoľko právom predpokladaným spôsobom nestratili, svedčí im naďalej. V rozpore so
žalobcami tvrdeným stavom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach je v katastri nehnuteľností evidovaný
ako ich vlastník žalovaný. Potrebou zosúladenia skutočného stavu so zápisom v katastri nehnuteľnostížalobcoviodôvodnili naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníaceznehoprocesnúprípustnosť
ich určovacej žaloby.

3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel bezo zvyšku z opisu skutkového deja
žalobcami. Naviac tiež zistil, že s otázkou určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, sa už súdy
ako s predbežnou otázkou zaoberali v iných konaniach, a to s rovnakým záverom, že vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam svedčí žalovanému. Poukázal v tejto súvislosti na to, že v právoplatných rozhodnutiach
vydaných v týchto konaniach - v uznesení Okresného súdu Rožňava sp. zn. 9Er/176/2005 zo dňa

12.1.2009, v rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4C/65/2009 zo dňa 22.10.2009 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/34/2010 zo dňa 10.6.2010, v medzitýmnom rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/13/2011 zo dňa 13.04.2011 a v rozsudku Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 10C/13/2011 zo dňa 2.08.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 5Co/542/2016 zo dňa 3.10.2017 sa súdy vysporiadali s argumentáciou, na podklade ktorej
sa žalobcovia domáhali určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v tomto konaní, s odkazom na

ust. § 150 ods. 1 a 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov si osvojil z nich vyplývajúci právny záver, že žalovaný
sa stal vlastníkom nehnuteľností už dňa 24.10.2008, kedy mu bol na dražbe nehnuteľností udelený
príklep a že skutočnosť, že exekučný súd schválil príklep až 12.1.2009, je pre posúdenie okamihu
vzniku vlastníckeho práva žalovaného bezvýznamná. Na podklade tohto záveru súd prvej inštancie

v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že po dni 24.10.2008 už nikto nemohol účinne
nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam a ich vlastníkmi sa preto nemohli stať ani žalobcovia
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008, vklad vlastníckeho práva na základe ktorej v katastri
nehnuteľností bol povolený dňa 14.11.2008. Pri takomto spôsobe právneho posúdenia veci súd prvej
inštancie už nepovažoval za potrebné v odôvodnení napadnutého rozsudku zodpovedať žalobcami

nastolené otázky, týkajúce sa všeobecných podmienok platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 9.10.2008,
zvlášť otázky právnej možnosti N. B. ml. disponovať s nehnuteľnosťami podliehajúcimi exekúcii v
priebehu exekučného konania, ktorá v argumentácii žalobcov bola ťažiskovou. K námietke žalobcov,
ktorou spochybňovali totožnosť žalovaným vydraženej stavby a stavby spornej, súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku skonštatoval, že sa jedná tú istú nehnuteľnosť a vysvetlil v

tejto súvislosti, že odlišnosti v označení pozemku, na ktorom bola stavba situovaná vyplývali len
zo zmeny spôsobu evidencie pozemkov v katastri nehnuteľností ( pôvodne z parc. č. 740/8 bola
v roku 2001 vyčlenená parc. č. 740/2011, na ktorej bola zapísaná skolaudovaná stavba rodinného
domu so súpisným číslom 159; následne v roku 2008 došlo v súvislosti so zápisom rozhodnutia
súdu o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov k vneseniu do katastra nehnuteľností

pôvodného usporiadania, teda len parc. č. XXX/8 v pôvodnej výmere a k zmene zodpovedajúcej
dnešnému stavu došlo v roku 2009, kedy bola stavba č. súpis. XXX zapísaná opäť na vyčlenenú par.
č. XXX/XX). Napokon k argumentácii žalobcov, priznávajúcej význam zápisu plomby na liste vlastníctva
na možnosť vydraženia nehnuteľností, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol,
že zápis plomby na liste vlastníctva neznamená obmedzenie v nakladaní s nehnuteľnosťou, ale jej

účelom je informovať, že nehnuteľnosť je dotknutá katastrálnym konaním. Zároveň určuje poradie, v
ktorom sa vykonávajú jednotlivé zápisy na základe návrhov na vklad, resp. iných právnych skutočností.
V čase vykonania dražby exekútor nebol ničím obmedzovaný, aby nemohol vykonať dražbu sporných
nehnuteľností, ktoré aj v deň vykonania dražby boli vo vlastníctve N. B. ml. Rozhodnutie o trovách
konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným

úspechom žalovaného v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací
súd zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcom tiež nárok na plnú náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie. V odvolaní žalobcovia vytkli súdu prvej inštancie, že pokiaľ sa vo svojich

záveroch ťažiskovo opieral o riešenia otázky vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v iných konaniach,
nevzal do úvahy, že súdy sa v týchto veciach nevysporiadali so všetkými námietkami, ktoré žalobcovia
nastolili v tomto konaní. Za takúto, z pohľadu už právoplatne skončených konaní novú, žalobcovia
označili otázku zákonnosti postupu súdneho exekútora a správnosti postupu tiež katastrálneho úradu.
K týmto otázkam, podľa názoru odvolateľov, súdy doposiaľ nezaujali stanovisko, a preto považovali za

nesprávne, pokiaľ sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na citovanie
záverov,vyplývajúcichztýchtoprávoplatnýchrozhodnutí,beztoho,abysavysporiadalajstýmitoďalšími
nastolenými otázkami. Žalobcovia akcentovali, že v rozhodnutiach, ktorými sa súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku inšpiroval, súdy v závere o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam žalovanéhoťažiskovo vyšli zo záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008 z dôvodu nerešpektovania
všeobecného zákazu súdneho exekútora v upovedomení o začatí exekúcie nakladať s majetkom N. B.
ml. Správnosť tohto záveru žalobcovia v odvolaní namietali s argumentáciou, že na základe dohody

s N. B. ml. (povinným v exekúcii) súdny exekútor JUDr. Peter Hodermarský vydal dňa 20.5.2008
exekučný príkaz na odblokovanie nehnuteľností a za tohto stavu podľa ich názoru nič nebránilo, aby
N. B. ml. nehnuteľnosti previedol na svojich rodičov. Na podporu svojej argumentácie žalobcovia v
odvolaní poukázali na závery formulované NS SR v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 107/2007, v zmysle ktorých
skutočnosť, že povinný porušil zákaz nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii, ktorý uložil súdny

exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, nemá za následok neplatnosť právneho úkonu povinného,
ktorý tento zákaz porušil, ale vznik práva oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu. Podľa
odvolateľov sa súd prvej inštancie s touto ich argumentáciou nezaoberal a nijak sa s ňou nevysporiadal
ani v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z odvolania žalobcov vyplýva, že ich dopyt po odpovedi na
otázku ne/platnosti ich nadobúdacieho titulu úzko súvisí s ich názorom, že okolnosti, za ktorých došlo
k udeleniu príklepu na dražbe nehnuteľností žalovanému a za ktorých došlo k prevodu nehnuteľností

na ich osoby, odôvodňuje záver o vzniku duplicitného vlastníctva strán k nehnuteľnostiam. V odvolaní
žalobcovia vytkli napadnutému rozsudku tiež nedostatky odôvodnenia vo vzťahu k spornej otázke
totožnosti nehnuteľností. Poukázali v tejto súvislosti na to, že žalovaný vydražil rozostavanú stavbu
a teda inú vec, ako im patriacu dokončenú stavbu č. súpis. 159. Žalobcovia v odvolaní napokon
poukázali na nesprávnosť, ktorej sa mala dopustiť vtedajšia Správa katastra Rožňava, keď na podklade

listiny, ktorá v tom čase nevychádzala z údajov katastra, keďže vlastnícke právo v tom čase už bolo
v katastri nehnuteľnosti evidované v prospech žalobcov, záznamom zapísala v katastri nehnuteľností
ako vlastníka sporných nehnuteľností žalovaného. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi
na nedostatky riadneho odôvodnenia napadnutého rozsudku, na nesprávnosť skutkových zistení na
podklade vykonaného dokazovania a na vady právneho posúdenia veci, žalobcovia uplatnili odvolacie

dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b), f) a h) C.s.p.

5. Žalovanýsavosvojomvyjadreníkodvolaniustotožnilsoskutkovýmizávermiisospôsobomprávneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie a napadnutý rozsudok považoval tiež za náležite odôvodnený.
Žalovaný vo vyjadrení vo všeobecnosti poukázal na to, že v odvolacích námietkach žalobcovia len

zopakovali dôvody, uvádzané už v doterajšom priebehu konania, pričom podľa jeho názoru sa súd
prvej inštancie s podstatnou a relevantnou argumentáciou strán v odôvodnení napadnutého rozsudku
vysporiadal a dal na ne jasnú a vyčerpávajúcu odpoveď. V konkrétnej rovine k odvolacej námietke
žalobcov, ktorou vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal s otázkou zákonnosti exekúcie
a správnosti postupu katastrálneho úradu, žalovaný argumentoval, že jednak pochybenia súdneho

exekútora alebo katastrálneho úradu neboli konštatované súdom alebo iným štátnym orgánom, a
naviac žalobcovia ani neuvádzajú, v rozpore s ktorými zákonnými ustanoveniami mali súdny exekútor a
katastrálny úrad postupovať. K námietke žalobcov, vytýkajúcej súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal
s otázkou platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008 žalovaný upriamil pozornosť na tú časť
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd prvej inštancie vysvetlil, že posudzovanie platnosti

nadobúdacieho titulu žalobcov považoval za bezvýznamné preto, že po udelení príklepu na dražbe
nehnuteľností žalovanému sa nikto, a teda ani žalobcovia, vlastníkmi nehnuteľností nemohli stať.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na judikatúru ÚS SR a Súdneho dvora EU, z ktorých vo vzťahu k
odôvodneniu súdnych rozhodnutí vyplýva požiadavka dať odpoveď len na tie zo stranami nastolených
otázok, ktoré majú pre vec podstatný význam. I napriek tomu, že sa žalovaný v konečnom dôsledku

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že takýto podstatný význam pre rozhodnutie vo veci otázka
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09.10.2008 nemá, k argumentácii žalobcu v tejto otázke poukázal na
to, že závery formulované NS SR v rozsudku sp. zn. 4 Cdo 107/2007, na ktoré žalobcovia odkazovali,
nie sú použiteľné na prejednávanú vec, nakoľko vo svojej podstate toto rozhodnutie rieši vzťah medzi
oprávneným a povinným v exekúcii a nie vzťah medzi vydražiteľom a treťou osobou, ako je tomu v

danom prípade. Napokon žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu
námietku, ktorou žalobcovia vytýkali súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkového záveru o totožnosti
žalovaným vydraženej a nimi v žalobe označenej stavby a poukázal pritom na skutočnosť, že súd prvej
inštancie, ale i súdy v iných právoplatne skončených konaniach túto otázku zhodne vyriešili so záverom,
že sa jedná o jednu a tú istú vec.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas
(§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné
(§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahuvyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. b), f), a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v
zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie náležite

odôvodnil, nedopustil sa skutkovej vady a vec tiež správne právne posúdil. .Na tomto základe odvolací
súduzavrel,žeodvolaniežalobcovzhľadiskanímuplatnenýchodvolacíchdôvodovnemožnopovažovať
za opodstatnené. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 10.10.2018 po
predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

7. Žalobcovia svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia napadnutého
rozsudku, nastolili predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu
prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania ich práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 365
ods. 1 písm. b) C.s.p.)

8. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon

určuje konkrétne požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia
vymedzil tiež, ktoré skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami
nesporné a aké skutkové závery a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam
sporným. V odôvodnení rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej

právnej normy, podá jej interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom
práve či povinnosti. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi
strán; z odôvodnenia má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol
rozhodujúce argumenty, pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez
náležitého zdôvodnenia, požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

10. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len
za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým

názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.
ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu
SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie

rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu
tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu
odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa

odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p.; do 30.6.2016 ust. § 237
ods. 1 písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné
aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej

dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k
vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 420 písm. f) C.s.p.) teda nemožno
považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por.uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry
považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci
samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS

150/03, I. ÚS 301/06).

11. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
čoho sa žalobcovia domáhali i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe, z ich tvrdení a
argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu k

rozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež aké zistenia vyplynuli z toho-ktorého z
vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej
logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber
právnej normy, ktorú aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nej za daného skutkového stavu
vyplynuli. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu
nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani

za úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické a preto odvolaciu námietku žalobcov
proti odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľov so
závermi prezentovanými v odôvodnení, ktorá ako už bolo zmienené, nezakladá nesprávnosť postupu
súdu, ktorým sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť

poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z
ústavného práva na spravodlivé súdne konanie ÚS SR formuloval, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného

súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV.
ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

12. Ďalšou odvolacou námietkou žalobcovia nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť

skutkových zistení, na podklade ktorých súd prvej inštancie uzavrel, že sporná stavba rodinného domu č.
súpis. 159 na parc. č. 740/11 je tou istou vecou ako žalovaným vydražená stavba. Z vyjadrení žalobcov
vyplýva, že ich argumentácia v tejto skutkovej otázke pramenila z toho, že pri dražbe nehnuteľností
bola stavba označená ako nedokončená a tiež i v tom, že pri dispozícii s nehnuteľnosťami bol rôzne
uvádzaný tiež údaj o jej situovaní (raz na parc. č. 740/8 a na inom mieste na parc. č. 740/2011). Z

toho žalobcovia v konečnom dôsledku vyvodzovali, že žalovaný vydražil inú stavbu ako rodinný dom,
určenia vlastníckeho práva ku ktorej sa domáhali.

13. Vo všeobecnosti k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej

logiky. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku odmietol argumentáciu žalobcov
o vydražení inej ako spornej nehnuteľnosti žalovaným na podklade skutkových zistení opierajúcich sa
o správu Katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava, z ktorej podľa jeho záveru vyplynulo, že
odlišnosť údajov o situovaní stavby č. súpis. 159 bola zapríčinená zmenami evidencie tejto nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností, pričom sa však jednalo vždy o jednu a tú istú stavbu. Súd prvej inštancie v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkupodrobneopísalpostupnosťprávnychskutočnostíanimivyvolaných
zmien zápisu v katastri nehnuteľností, na podklade ktorých podľa odvolacieho súdu možno jeho
záver o totožnosti vydraženej a spornej stavby považovať za plne opodstatnený. Odvolací súd len na
zvýraznenie jeho správnosti poznamenáva, že v širších okolnostiach prípadu je tento záver nakoniec
logicky i jediný možný. Zo správy Katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava totiž nevyplýva a čo

je ešte podstatnejšie žalobcovia netvrdili existenciu inej, do úvahy prichádzajúcej a v právnych úkonoch
zameniteľnej stavby, z čoho možno nad akúkoľvek pochybnosť vyvodiť, že žalobcovia vo svojej podstate
nespochybňujú totožnosť stavby v jej materiálnom chápaní, ale len spôsob jej formálneho označovania.

14. Žalobcovia svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust §

365 ods. 1 písm. h) C.s.p. napokon nastolili predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva
a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potompotrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia.
O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež

správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, teda v skutkových
okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

15. Odvolací súd sa so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie plne stotožňuje a
za celkom správny považuje jeho záver, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam

udelením príklepu na dražbe dňa 24.10.2008, a preto dňa 14.11.2008, kedy došlo k povoleniu vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9. 10. 2008, žalobcovia
už nemohli nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnostiam od N. B. ml. Odlišný právny názor žalobcov
je vo svojej podstate vystavaný priamo nie na spochybňovaní nadobúdacieho titulu žalovaného,
keďže nepriamo, avšak len v nekonkrétnej rovine žalobcovia tvrdia, že pri výkone exekúcie mal byť
porušený zákon, ale na ich presvedčení, že i oni nehnuteľnosti platne nadobudli a že teda došlo k

vzniku stavu „duplicitného“ vlastníctva. Ich argumentácia je teda vystavaná na predpoklade o právnej
prípustnosti takého usporiadania, aby vec mala viacerých vlastníkov s plným rozsahom vlastníckych
práv a povinností. Takéto nazeranie na otázku vlastníckeho práva však formálne nemá oporu v právnom
poriadku a podľa úvahy odvolacieho súdu materiálne je s týmto právnym inštitútom nezlučiteľné.
Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že v zmysle ust. § 136 Občianskeho zákonníka,

vec môže byť (len) v spoluvlastníctve viacerých osôb, čo znamená, že ak vlastníctvo k tej istej veci
patrí dvom alebo viacerým osobám ide vždy o spoluvlastníctvo. Praktickým dôsledkom tohto, jedine
prípustného zákonného usporiadania vzťahu viacerých osôb k veci k veci je, že s nadobudnutím
výlučného vlastníctva k veci inou osobou dovtedajší vlastník nevyhnutne, vždy a bez výnimky prestáva
byť jej vlastníkom. V danom prípade takto stratil udelením príklepu na dražbe žalovanému vlastnícke

právoknehnuteľnostiam N.B.ml.Zaniklotýmmimoinýchtiežjehoprávodisponovaťsnehnuteľnosťami
a splnenie jeho právnej povinnosti (účinne) previesť nehnuteľnosti na žalobcov, vyplývajúcej z kúpnej
zmluvy zo dňa 9.10.2008 sa tak stalo právne nemožným. Následkom toho podľa názoru odvolacieho
súdu, záväzky z tejto kúpnej zmluvy, pokiaľ by mala byť posúdená ako platná, i tak zanikli podľa ust.
§ 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a povolenie vkladu vlastníckeho práva na jej základe v katastri

nehnuteľností v prospech žalobcov, by nevyhnutne muselo byť v konečnom dôsledku ponímané ako
nesprávne. Na podklade týchto úvah odvolací súd považuje za celkom správnu myšlienkovú konštrukciu
súdu prvej inštancie o právnej bezvýznamosti pre rozhodnutie o žalobe žalobcami nastolenej otázky
platnosti ich nadobúdacieho titulu. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní vytkli, i keď ako už bolo zmienené na
inom mieste odôvodnenia bez bližšej špecifikácie, nezákonnosť postupu v exekučnom konaní, odvolací

súd poznamenáva, že otázku zákonnosti priebehu exekúcie nemožno v tomto konaní riešiť, keďže patrí
do kompetencie exekučného súdu (por. napr. nález ÚS SR sp. zn. I ÚS 726/2016 zo dňa 8.3.2017). S
námietkou žalobcov, ktorá vo svojej podstate vytýka vtedajšej Správe katastra Rožňava nesprávnosť
postupu sa sčasti vysporiadal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Majúc
na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je tiež

právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej inštancie
v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku) odvolací súd k týmto
dôvodom dodáva, že zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol v katastri nehnuteľností
vykonaný záznamom, ktorý nemá konštitutívne účinky a preto akékoľvek úvahy v smere ne/správnosti
tohto zápisu sú nevyhnutne právne bezvýznamné, keďže ako správne právne uzavrel aj súd prvej

inštancie, žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam okamihom udelenia príklepu.

16. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako v zamietavom
výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom
úspechu žalovaného v spore.

17. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.(3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.19. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalovanému nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.) .