Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118203268
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2118203268.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka W.. C.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, P., a otec S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec E. J., s adresou na
doručovanie XXX F. D. V. 1, F. Q. R XNU B., E. J., o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje povinnosť otca S. D., nar. XX.XX.XXXX prispievať na výživu maloletej T. D., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne, odo dňa 12.04.2018, ktoré
zvýšené výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky.

II. Zročné výživné za obdobie od 12.04.2018 do 31.10.2018 v celkovej sume 990,-Eur sa otcovi povoľuje
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 41,25 Eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty
výhody splátok.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 10C/250/2009 - 102 zo dňa 09.02.2010 v
časti zvýšeného výživného.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 12.04.2018 sa matka domáhala zvýšenia výživného na maloletú
T.. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 10C/250/2009 - 102 zo dňa

09.02.2010 bolo ich manželstvo rozvedené, maloletá T. bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti
matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu sumou 100,-eur mesačne. V súčasnosti
táto suma nezodpovedá potrebám maloletej T., navštevuje 5. ročník Základnej školy N. v P., navštevuje
športový klub a ZUŠ v hre na klavíri. Jej finančné nároky sa podstatne zvýšili. Výška výživného bola
určená pred viac ako ôsmimi rokmi, je zrejmé, že došlo k zmene pomerov. Preto žiadala zvýšiť výživné
na sumu 250,-Eur mesačne.

2. Otec sa k návrhu vyjadril písomne dňa 28.09.2018 a uviedol, že s podaným návrhom v plnom rozsahu
súhlasí.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti otca po prednese návrhu
matky, a oboznámení písomného vyjadrenia otca vykonal dokazovanie výsledkami lustrácie matky a
otca v Sociálnej poisťovni, potvrdením o príjme matky, potvrdením Q. klubu športovo umeleckého centra,
potvrdením ZUŠ C. D. - P. v P., rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.10C/250/2009, potvrdením

o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2018, kópia dokladov o kúpe tovarov,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový
a právny stav veci.4. Matka na pojednávaní uviedla, že otca o podanom návrhu a výške výživného informovala, ten s
návrhom súhlasil. Dostala od neho kreditnú kartu Mastercard, na ktorú jej bude zasielať peniaze s tým,
že tento mesiac výživné zaplatí až ku koncu mesiaca. Dal jej prístupové údaje na účet, We swap, čo

by mal byť cestovný šek, na ktorý bude poukazovať peniaze a ona ich môže vyzdvihnúť z bankomatu
akejkoľvek banky. Na otázku súdu, či sa s otcom dohodli aj na zročnom výživnom od podania návrhu do
rozhodnutia súdu, uviedla, že nie, o zročnom výživnom sa nerozprávali. Z opatrnosti požiadala priznať
aj zročné výživné s tým, že s otcom sa určite dohodnú.

5. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na neurčitosť vyjadrenia otca, z ktorého nie
je zrejmé, či súhlasí so zvýšením výživného od podania návrhu, nie je vhodné vyjadrenie otca vykladať
extenzívne. Súhlasia so zvýšením výživného aj vzhľadom na uplynulú dobu od jeho poslednej úpravy.

6. Z lustrácie príjmu matky v Sociálnej poisťovni vyplýva, že do novembra 2017 bola zárobkovo činná
ako zamestnanec v spoločnosti E. s. r. o. s hrubou mzdou vo výške 441,03 Eur, od decembra 2017

poberá nemocenskú dávku vo výške cca 221,70 Eur.

7. Z lustrácie príjmu otca v Sociálnej poisťovni vyplýva, že tento nie je zamestnaný, nie je samostatne
zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky, nepoberá dôchodkové poistenie, nemocenské
poistenie, úrazové poistenie, dávku v nezamestnanosti.

8. Z potvrdenia Q. klubu športovo umeleckého centra vyplýva, že maloletá T. navštevuje tréningovú
skupinu muzikál a akrobacia, s mesačným členským príspevkom 30,-Eur. Z potvrdenia ZUŠ C. D. - P. v
P. zo dňa 11.06.2018 vyplýva, že maloletá bola v školskom roku 2017/2018 žiačkou hudobného odboru
hry na klavír s ročným výdavkom 150,-Eur.

9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn.10C/250/2009 zo dňa 09.02.2010 vyplýva, že v čase
posledného rozhodovania súdu bola matka na rodičovskej dovolenke v poberaním príspevku vo výške
164,22 Eur, žila u rodičov, otec bol vo väzbe, pričom súd vychádzal pri určovaní výšky výživného z príjmu
otca, ktorý dosahoval u zamestnávateľa ŽOS Trnava vo výške 477,10,-Eur, ktorého pracovného pomeru

sa otec vzdal a skončil ho dohodou na vlastnú žiadosť. V rozhodnutí je konštatovaná drogová závislosť
otca, neabsolvovanie komplexného liečenia, s trestným stíhaným otca pre trestné činy majetkového
charakteru.

10. Z lustrácie otca v registri Generálnej prokuratúry mal súd preukázané vedené trestné konania voči

obžalovanému pre trestné činy krádeže a porušovania domovej slobody v rokoch 2009 až 2012.

11. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava mal súd preukázané poberanie
náhradného výživného matkou za neplatené výživné otcom vo výške 100,-Eur mesačne.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon
o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

15.Podľa§62ods.4zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.17. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie

19. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje spolu s vyživovacou povinnosťou medzi
manželmi dva základné piliere celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Plnenie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je vymedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo
sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi

rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať
sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery dieťaťa a podobne.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom je ich prvoradá povinnosť. Pri určovaní výživného
súd vychádza z pomerov, aké tu sú v čase podania návrhu, najneskôr však z pomerov, aké sú
v čase vyhlásenia rozsudku. Súd nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo

ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia. Je však zrejmé, že postupom času sa v dôsledku rôznych
okolností tak na strane oprávnenej osoby, ako aj na strane povinnej osoby reálne podmienky odlišujú
od skutkových podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto ak dôjde k zmene pomerov na
jednej, prípadne na oboch stranách, z dôvodov subjektívnych alebo objektívnych, je na mieste iniciovať
konanie za účelom zmeny súdneho rozhodnutia v dôsledku zmeny rozhodujúcich kritérií v porovnaní so

stavom zisteným súdom v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, pričom pohľadávka oprávneného maloletého dieťaťa je prednostnou
pohľadávkou, ktorú si povinná osoba musí splniť skôr, než si bude plniť svoje ďalšie záväzky. Priorita
vyživovacej povinnosti je daná záujmom dieťaťa chráneným aj medzinárodnými dohovormi. Preto súd v
rámci preukazovania výdavkov povinnej osoby vyhodnotí charakter zistených výdavkov, konkrétne či vo

vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno tieto považovať za nevyhnutné. Pokiaľ súd niektoré
výdavky povinného rodiča neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného
určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo. Podľa ustálenej súdnej praxe sa výška súdom určeného
výživného pohybuje spravidla v rozmedzí 20% až 30% príjmu povinného rodiča, keď súd prihliadne na
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby,

berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť rovnaká (dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov).

22. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem.
Môže byť plnená osobnou starostlivosťou o dieťa alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.

Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,

ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výškamesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, a nemá možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto

životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových

potrieb dieťaťa.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec s navrhovanou výškou výživného na maloletú T.
súhlasí, vyjadrenie k návrhu vlastnoručne podpísal. Preto súd v tejto časti vychádzal z dohody rodičov
a keďže nezistil rozpor tejto dohody so zákonom - keď je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa otec
podieľal na jeho výžive, a dieťa sa podieľalo na životnej úrovni rodičov, pričom je zrejmé, že v prípade

odlišnej životnej úrovne rodičov sa bude podieľať na úrovni toho, komu sa darí viac - súd zvýšil
povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa v sume 250,-Eur mesačne. Dôvodom pre
zvýšenie výživného na sumu 250,-Eur mesačne bolo vyjadrenie otca, z ktorého mal súd za to, že
je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch prispievať vyššou sumou. Taktiež od
poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane otca, ktorý žije vo Veľkej Británii, a k

zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase rozhodovania súdu malo tri roky a toho času
má 11rokov, čomu zodpovedá nárast výdavkov nielen z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky
(matkou dokladované výdavky z nákupu školských potrieb), ale aj z dôvodu rozvoja osobnosti maloletej
Kataríny prostredníctvom záujmových činností, keď maloletá navštevuje platené krúžky hry na klavír
a akrobacie. V neposlednom rade za uplynulých osem rokov došlo aj k zvýšeniu životných nákladov,

inflácii cien tovarov a služieb.

24. Nakoľko sporným nebola navrhovaná výška výživného, súd návrhu matky vyhovel a povinnosť otca
prispievať na výživu maloletej Kataríny zvýšil zo sumy 100,-Eur mesačne na sumu 250,-Eur mesačne,
k rukám matky, vždy do 15teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od

12.04.2018 do 31.10.2018 na návrh matky súd povolil otcovi splatiť v pravidelných mesačných splátkach
popri bežnom výživnom ( 04/2018 - 90,- Eur, + 05-10/2018 6x150Eur ) pod hrozbou straty výhody
splátok po 41,25 Eur mesačne tak, aby k jeho úhrade došlo do jedného roka. Rozsudok v časti určeného
výživného je zo zákona predbežne vykonateľný doručením, preto je povinnosťou otca platiť zvýšené
výživné k rukám matky odo dňa doručenia tohto rozsudku. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu

Trnava sp. zn. 10C/250/2009 v časti výživného.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok,
v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania; účastníci náhradu trov
konania ani nežiadali priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.