Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, May 29, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414200268
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8414200268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému K. S., J.. X.X.XXXX, G.
F. XX, v konaní o zaplatenie 1 273,85 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok sp. zn. 3C 152/2014-58 zo dňa 11.5.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 414,80 eur s 9 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 414,80 eur od 4.4.2011 do zaplatenia a vo výroku III. tak, že žalovaný má

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34 %.

II. Zrušuje výrok V. rozsudku.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1273,85 Eur s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne od 4.4.2011 do zaplatenia.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Kežmarok ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„I. Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť v prospech žalobcu istinu 414,80 Eur bezúročne, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd návrh zamieta.

III. Žalovaný je povinný uhradiť z titulu trov konania v prospech žalobcu sumu 697,15 Eur, všetko do 3 dní
odprávoplatnostirozsudkunaúčetprávnehozástupcuTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,Pajštúnska5,Bratislava.

IV. Súd povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10 Eur počnúc prvým

mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do 25.dňa v
mesiaci, pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, až do úplného vyrovnania
dlžnej sumy. Súčasťou dlžnej sumy je istiny a trovy konania.V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého medzi stranami sporu bola dňa 4.5.2009

uzatvorená zmluva o pôžičke č. 7055391, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 1400,-
Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 60-tich mesačných splátkach po 43,50 Eur, teda celkovo sa
zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2610,- Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný zaplatil
žalobcovi sumu 985,20 Eur. Žalobca z dôvodu, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorazovo v lehote 3 dní od

doručenia upomienky. Predmetná upomienka bola žalovanému doručená dňa 31.3.2011.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého právny predchodca žalobcu pred
poskytnutím úveru nepostupoval ako riadny hospodár a neposúdil náležite schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver. Z dôvodu, že žalobca nevyžadoval údaje potrebné na posúdenie toho, či
žalovaný je schopný úver splácať, nekonal žalobca s odbornou starostlivosťou a z uvedeného dôvodu

porušil ustanovenie § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho posúdil poskytnutý úver
ako bezúročný a bezpoplatkový. Keďže mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému sumu 1400,- Eur, pričom žalovaný uhradil sumu 985,20 Eur, zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 414,80 Eur bezúročne. Nad rámec priznanej istiny súd žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého priznal úspešnému žalobcovi právo na

náhradu trov konania vo výške 697,15 Eur. V zmysle § 160 ods. 1 OSP súd povolil žalovanému splácať
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10 Eur, počnúc prvým mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom nadobudol rozsudok právoplatnosť.

5. Aplikoval ustanovenia § 7 ods. 1,2, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

§ 3, 52 ods.2, 53 ods. 1,5, § 517 Občianskeho zákonníka.

Obsah odvolania

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku I. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol,

aby odvolací súd v zmysle § 220 OSP zmenil a zaviazal žalovaného aj na náhradu úrokov z omeškania.
Žalobca namietal, že v zmysle žaloby si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne z
uplatnenejsumyod4.4.2011dozaplatenia,pričomsúdprvejinštancieuvedenýzákonnýnárokžalobcovi
nepriznal. Poukázal na tú skutočnosť, že predmetný inštitút má za cieľ donútiť žalovaného uhradiť dlžnú
sumu v čo najkratšom čase, keďže v prípade neúmerne dlhého časového obdobia s úhradou dlžnej

sumy rastú aj úroky z omeškania. Z dôvodu, že súd priznal žalobcovi časť istiny, je zrejmé, že si svoj
nárok uplatnil v prevažnej časti dôvodne a zároveň je zrejmé, že žalovaný sa v úhradou uvedenej časti
dostal do omeškania. Žalobca zároveň namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil
z akých dôvodov zákonný nárok na úroky z omeškania žalobcovi nepriznal.

7. Žalovaný sa na výzvu súdu k podanému odvolaniu napriek jeho riadnemu doručeniu v súdom
stanovenej lehote nevyjadril.

Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§
385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozhodnutie v napadnutom výroku
je potrebné zmeniť.

9. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku v jeho napadnutej časti
rozhoduje po 01.07.2016, pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p.,
už v režime C.s.p.. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej istoty v zmysle § 470 ods. 2
C.s.p teda zostávajú zachované právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti

C.s.p (t.j. pred 01.07.2016).

10. Súd prvej inštancie vo výroku I. priznal žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie 414,80
Eur bezúročne, pričom z odôvodnenia predmetného rozhodnutia je zrejmé, že príslušenstvo žalobcovinepriznal z dôvodu, že právny predchodca žalobcu pri uzatvorení zmluvy o pôžičke nekonal s odbornou
starostlivosťoupodľa§7ods.1zákonaospotrebiteľskýchúveroch,pričomhruboporušilsvojepovinnosti
vyplývajúce z predmetného ustanovenia, keďže posudzoval schopnosť žalovaného splácať úver bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovaného a taktiež nezisťoval údaje o
žalovanom v príslušnej databáze alebo registri na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Z uvedeného dôvodu bola pôžička poskytnutá právnym predchodcom žalobcu v
zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úverov bezúročná a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti
žalobca nenamietal. Namietal iba nepriznanie zákonného úroku z omeškania zo súdom priznanej istiny.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, v zmysle ktorého úroky z omeškania predstavujú
zákonný nárok veriteľa pri omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku. Jedná sa o sankčný inštitút,
ktorý sa platí popri samotnom dlžnom plnení. Omeškaním teda nastáva zo zákona zmena obsahu
právneho vzťahu, a to taká, že povedľa trvajúcej povinnosti splniť záväzok vznikajú aj ďalšie práva a
povinnosti, bez ohľadu na to, či dlžník omeškanie zavinil alebo nie. Úroky z omeškania nie je možné
stotožňovať s úrokmi z úveru, ktoré predstavujú odmenu veriteľa za poskytnutie finančných prostriedkov

dlžníkovi po určitú dobu. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch výšku uvedenej odmeny možno
charakterizovať ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky
čerpaného spotrebiteľského úveru. Ide teda o odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi,
počas doby, po ktorú veriteľ s uvedenými finančnými prostriedkami nemôže disponovať, a teda zákon o
spotrebiteľských úveroch sankcionuje hrubé porušenie povinnosti veriteľa bezúročnosťou úveru, avšak

v zmysle úrokov z úveru a nie sankciou nepriznania úrokov z omeškania, ktoré majú odlišnú podstatu a
sú dôsledkom porušenia povinnosti dlžníka plniť veriteľovi svoj dlh riadne a včas. Na základe uvedeného
súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi úrok
z omeškania z priznanej istiny vo výške 9% podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.1.2013, keďže výška úrokov z omeškania je o
8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len
„ECB“) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB platná k 4.4.2011, teda
prvému dňu omeškania, bola 1%.

11.Odvolacísúdpodľa§388vspojenís§379písm.a)a§255ods.2C.s.pzmenilvýrokIII.napadnutého
rozsudku aj napriek skutočnosti, že ho žalobca svojim odvolaním nenapadol, keďže išlo o závislý výrok.
Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď pri rozhodovaní o náhrade a výške trov konania
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, pričom správne mal aplikovať na vec ustanovenie §
142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže žalobca mal len čiastočný úspech v konaní v rozsahu
33% a žalovaný mal úspech v rozsahu 67%. Na základe uvedeného súd zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, že v zmysle § 255 ods. 2 C.s.p. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34%

ako rozdiel medzi úspechom žalovaného a úspechom žalobcu. Keďže v zmysle C.s.p. súd samostatne
rozhoduje o náhrade trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a samostatne sa rozhoduje
o výške náhrady trov konania vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania a o výške bude rozhodnuté vyšším súdnym
úradníkom súdu prvej inštancie samostatným uznesením. Z uvedených dôvodov odvolací súd zároveň

aj zrušil výrok V napadnutého rozhodnutia, keďže tento bol zmätočný, nadbytočný a neodôvodnený.
Súd prvej inštancie výrokom III rozhodol o trovách konania tak, že ich priznal žalobcovi a vo výroku
V vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže súd prvej inštancie
zmätočným spôsobom rozhodol o trovách konania, odvolací súd zrušil výrok V podľa § 389 písm. b)
C.s.p., keďže neodôvodneným výrokom rozhodnutia došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a

výrok III napadnutého rozhodnutia zmenil tak, že rozhodol podľa § 388 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.

12.ZvyššieuvedenýchdôvodovpretoodvolacísúdrozsudoksúdustupňavnapadnutomvýrokuIzmenil
tak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu414,80Eursúrokomzomeškaniavovýške9%ročne
zo sumy 414,80 Eur od 4.4.2011 do zaplatenia a zároveň zmenil výrok III tak, že priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34% a zrušil výrok V napadnutého rozhodnutia.13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1, 262, ods. 1 C.s.p. tak, že vyslovil, že žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).