Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 21, 2017

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214206027
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:8214206027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: V. V., N..
XX.XX.XXXX, A. K.C. T. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Ján Jurč, advokátom,
so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Partizánska 5, proti žalovanej: Slovenská republika
- Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n ázaplatiť žalobcovi 776,70 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu XX.XX.XXXX domáhal náhrady škody voči žalovanej
- Slovenskej republike. V žalobe uviedol, že podaním zo dňa XX.XX.XXXX si uplatnil voči štátu -
Generálnej prokuratúre SR náhradu škody vo výške 776,70 Eur. Generálna prokuratúra SR však
podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobcovi oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody odstupuje Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) z
dôvodu, že daná vecne patrí do jeho kompetencie. Následne aj ministerstvo spravodlivosti podaním
zo dňa XX.XX.XXXX žiadosť vrátilo Generálnej prokuratúre SR z dôvodu, že žiadosť o predbežné
prerokovanie nepovažuje za žiadosť, ktorá môže byť ním prerokovaná. Generálna prokuratúra podaním
zo dňa XX.XX.XXXX žalobcu opätovne vyrozumela, že žiadosť na náhradu škody postúpilo Ministerstvu
spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu konať vo veci. Oba orgány priamo odmietli predbežne

prerokovať uplatnený nárok žalobcu, možno konštatovať, že nárok žalobcu popierajú a odmietajú ho
vyriešiť mimosúdnou cestou a preto je žaloba podaná dôvodne. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov
č. k. XT/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k.
XXTo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobca spod obžaloby pre zločin znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ oslobodený podľa § 285 písm. b ) TP, pretože skutok, pre ktorý bol
stíhaný, nie je trestným činom. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. d ) zákona č. 514/2003 Z. z. Aktívna
legitimácia žalobcu je daná § 9 citovaného zákona a pasívna legitimácia žalovanej je daná § 4 ods. 1

písm. e ) citovaného zákona. Žalobca splnil podmienku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona. Skutočná
škoda spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia pri obhajobe v trestnom konaní v žalovanej výške.
Okresnouprokuratúroubolapodanáobžalobazaskutok,ktorýniejetrestnýmčinomasúdprvéhostupňa
ho spod obžaloby oslobodil, pričom prokuratúra nesprávne postupovala, ak nezastavila trestné stíhanie.
Žalobca za svoju obhajobu zaplatil trovy právneho zastúpenia v sume 776,70 Eur, čo je škoda skutočná.

2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná - v zastúpení Generálnou prokuratúrou SR (ďalej aj „GP SR“),
a to podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom namietala, že v danej veci nie je oprávnená vo veci konať
za štát (Slovenskej republiky), pretože škodu nespôsobila prokuratúra a teda nie je daná príslušnosť GPSR na konanie. Malo by sa pokračovať v konaní s Ministerstvom spravodlivosti SR (ďalej aj „MS SR“)
podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Ďalej uviedla, že návrh nemožno akceptovať ani vecne, bez
ohľadu na to, ktorý štátny orgán štát zastupuje, pretože je nedôvodný. Tiež vyjadrila, že ani uznesenie o

vznesení obvinenie nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v
čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila, nakoľko až rozsiahle súdne konanie ustálilo skutkový a právny stav veci.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 21.03.2017, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu

a zástupca žalovanej.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku,vrátenímpostúpenejžiadostizodňaXX.XX.XXXX,vyrozumenímzodňaXX.XX.XXXX,podaním
žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou, vyúčtovaním zo dňa XX.XX.XXXX, príjmovým dokladom,
podaním žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, podaním žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, daňovým priznaním,

výpisom z účtu, potvrdením o podaní daňového priznania, daňovým priznaním, výpisom knihy daňových
dokladov, vyjadrením žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrením MS SR zo dňa XX.XX.XXXX, spisom
Okresného súdu Bardejov sp. zn. XT/XXX/XXXX, ostatným spisovým materiálom, a zistil tento skutkový
stav:

5. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal žalovanú
v zastúpení Generálnej prokuratúry SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a teda
nákladov, ktoré musel vynaložiť na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v celkovej výške 776,70
Eur, ktoré mu vyúčtoval právny zástupca a ktoré mu uhradil.

6. Reakciou na žalobcovo podanie bola odpoveď Generálnej prokuratúry SR zo dňa XX.XX.XXXX, v
ktorej mu bolo oznámené, že daná vec nepatrí do jeho pôsobnosti, ale do pôsobnosti ministerstva
spravodlivosti. Následne aj tento orgán verejnej moci postúpil uvedenú vec na vybavenie uvedenému
ministerstvu.

7. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX Ministerstvo spravodlivosti SR vrátilo vec späť Generálnej prokuratúre
SR na vybavenie podanej žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody s poukazom na znenie § 4
ods. 1 písm. f) a § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z..

8. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX Generálna prokuratúra SR po vrátení veci Ministerstvom spravodlivosti

SR oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že nie je orgánom, ktorý má vo veci konať za SR. Trvá na
tom, že v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. je týmto orgánom MS SR. Preto žiadosť žalobcu
nebude predbežne prerokovaná a nevidia dôvod na opätovné postúpenie veci MS SR, keďže žiadosťou
žalobcu MS SR disponuje.

9. Na základe uvedeného má súd za to, že boli splnené podmienky domáhať sa uspokojenia nároku
na náhradu škody na súde podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ( nedošlo k uspokojeniu nároku
žalobcu odmietnutím jej prerokovania).

10. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu žalobcovi vyčíslil trovy obhajoby v trestnej

vecisp.zn.XT/XXX/XXXXspolunasumu729,40eur(sDPH).ZároveňboladňaXX.XX.XXXXvystavená
faktúra č. XXXXXX-XT na sumu 729,40 eur, splatnej dňa XX.XX.XXXX. Taktiež bol súdu predložený
príjmový pokladničný doklad o prijatí vyfaktúrovanej sumy na účet právneho zástupcu žalobcu (platba
prijatá od žalobcu) dňa XX.XX.XXXX na sumu 200 eur, dňa XX.XX.XXXX na sumu 100 eur, dňa
XX.XX.XXXX na sumu 100 eur, dňa XX.XX.XXXX na sumu 100 eur, dňa XX.XX.XXXX na sumu 100 eur,

dňa XX.XX.XXXX na sumu 100 eur, dňa XX.XX.XXXX na sumu 29,40 eur ako trovy konania XT/XXX/
XXXX. Za úkon právnej služby žiadal sumu 63,58 eur.

11. Následne právny zástupca žalobcu žalobcovi vyčíslil trovy obhajoby v trestnej veci sp. zn. XT/XXX/
XXXXnasumu47,30euratozapodanievyjadreniakodvolaniudňaXX.XX.XXXXspolusDPH.Zároveň

bola dňa XX.XX.XXXX vystavená faktúra č. XXXXXX-XT na sumu 47,30 eur, splatnej dňa XX.XX.XXXX.
Taktiež bol súdu predložený príjmový pokladničný doklad o prijatí vyfaktúrovanej sumy na účet právneho
zástupcu žalobcu (platba prijatá od žalobcu) dňa XX.XX.XXXX ako trovy konania XT/XXX/XXXX.12. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu uviedol, že je preukázané, že žalovaná
žalobcovi spôsobila škodu v základe, čo do dôvodu v príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a následkom
a vo výške tak ako je uvedené v žalobe.

13. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX právny zástupca žalobcu súdu predložil dôkazy preukazujúce
zdanenie a zaplatenie DPH z vyúčtovaného príjmu - trov právneho zastúpenia žalobcom a to podanie
Daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za prvý štvrťrok roku 2014, za obdobie štvrťroka 4/2012,
príkaz na úhradu dane dňa XX.XX.XXXX vrátane knihy daňových dokladov preukazujúcich odvedenie
dane v sume 7,88 eur ( f. č. XXXXXX-XT ) a zo sumy 121,57 eur ( f. č. XXXXXX-XT ).

14. Z obsahu trestného spisu tunajšieho spisu sp. zn. XT XXX/XXXX (vrátane spisu vyšetrovacieho)
súd zistil tieto skutočnosti :
1/ Dňa XX.X.XXXX bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ Bardejov pod sp. zn. Č.:Y.-XXX/OVK-A.-XXXX
vznesené žalobcovi obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ formou
spolupáchateľstva podľa § 20 TZ. Dňa XX.X.XXXX vyšetrovateľ PZ podal na okresnú prokuratúru návrh

na podanie obžaloby pre uvedený skutok.
2/ Dňa X.X.XXXX bola zo strany žalobcu v zastúpení jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Jurča podaná
sťažnosť voči vyššie uvedenému uzneseniu a to podaním zo dňa X.X.XXXX. Advokát JUDr. Ján Jurč
prevzal právne zastúpenie žalobcu na základe plnomocenstva zo dňa X.X.XXXX.
3/ Uznesením zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. W. XXX/XX-XX prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov

zamietol sťažnosť obvinených ( aj žalobcu ) proti uzneseniu vyšetrovateľa OR PZ Bardejov zo dňa
XX.X.XXXX, sp. zn. Č.:Y.-XXX/OVK-A.-XXXX podľa § 193 ods. 1 písm. c/ TP.
4/ právny zástupca žalobcu sa zúčastnil : 1. výsluchu obvineného - žalobcu dňa 24.4.2012 v čase od
9.10 hod do 10.00 hod, a ostatných obvinených v čase od 8.00. hod do 10.00 hod, 2. výsluchov svedkov
dňa 8.6.2012 od 9.00 hod do 9.30 hod, od 8.30 hod do 9.00 hod, od 10.00 hod do 10.30 hod, dňa

4.6.2012 od 8.00 hod do 8.40 hod, dňa 4.6.2012 od 9.30 do 10.00 hod, 3. podaním zo dňa 21.5.2012
navrhol právny zástupca doplniť dokazovanie - výsluchom svedkov, 4. zúčastnil sa preštudovania spisu
dňa 12.6.2012 od 8.30 hod do 10.00 hod.
5/ Dňa X.X.XXXX prokurátor podal obžalobu na obvineného Jozefa Kováča pre spáchanie trestného
činu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b ) TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ.

6/ Dňa 4.9.2012 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu v čase
od 9.30 hod. do 11.50 hod.. Dňa 2.10.2012 sa konalo hlavné pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu v čase od 9.45 hod. do 11.20 hod., na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, ktorým
súd žalobcu oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pretože skutok nie je
trestným činom.

7/ Z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XT XXX/XXXX z X.XX.XXXX vyplýva, že súd žalobcu
oslobodil spod obžaloby prokurátora pre trestný čin - zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.
b ) TZ formou spolupáchateľstva podľa § 20 TZ, pričom konštatoval: „... vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že voči poškodenej bolo zo strany obžalovaných použité násilie a preto podľa
názoru súdu, skutok, ktorý je predmetom obžaloby nie je trestným činom ...“. Rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa XX.X.XXXX.
8/ Prokurátor Okresnej prokuratúry podal voči rozsudku odvolanie, ku ktorému sa podaním zo dňa
16.11.2012 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu.
9/ Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXTo/XX/XXXX-XXX podľa § 312
ods. 4 TP predseda senátu zobral na vedomie späťvzatie odvolania okresného prokurátora krajským

prokurátorom.
10/ právny zástupca sa vyjadril k odvolaniu dňa 16.11.2012.

15. V priebehu pojednávania právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, pričom poukázal na to,
ženatunajšomsúdebolivedenéeštedvekonaniaspoluobvinenýchvobdobnejveci,kdebolioslobodení

a vo veci sp. zn. XC/XXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove XCo/XX/XXXX
došlo k priznaniu nároku voči žalovanej, ktorá už vyplatila náhradu škody.

16. Zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že nenamieta pasívnu legitimáciu, avšak v danom
prípade neboli splnené podmienky pre uplatňovanie náhrady škody, nakoľko žalobca neuviedol, v čom

malspočívaťnesprávnyúradnýpostupapokiaľbymalbyťnesprávnymúradnýmrozhodnutímuznesenie
o vznesení obvinenia zo dňa XX.XX.XXXX, tak toto uznesenie nebolo zrušené na základe podanej
sťažnostiapoukázalnanálezIIUS163/2013-50zodňa13.11.2013.Ďalejuviedol,žeobžalobunemožno
považovať za rozhodnutie a pri predbežnom prejednaní veci mohol už súd obžalobu odmietnuť a vecvrátiť prokurátorovi do prípravného konania. To, že bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, nemožno
považovať za nesprávny úradný postup.

17. Súd vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, pričom vychádzal
z tejto právnej úpravy:

18. Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 27.1.2012 do 3.7.2012, teda v čase vznesenia
obvinenia aj podania obžaloby, na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno
zbaviť.

20. Podľa § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky.

21. Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

22. Podľa § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4a
11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

23. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.24. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

25. Podľa § 18 ods. 2 a 3 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

26. V prvom rade považoval súd za právne významné, napriek tomu, že žalovaná na pojednávaní
uviedla, že nenamieta legitimáciu, vyjadriť sa k otázke pasívnej legitimácie žalovanej. V tejto súvislosti
súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu konania „z opatrnosti“ označil ako žalovanú Slovenskú
republikuavjejmeneministerstvospravodlivosti,ministerstvovnútraagenerálnuprokuratúruakoorgán,
ktorý v tejto veci prichádza do úvahy. Tieto orgány verejnej moci vo svojom ustanovení - § 4 ods. 1

vymenúva zákon č. 514/2003 Z. z. Súdy Slovenskej republiky už dávnejšie vo svojich rozhodnutiach
konštatovali, že otázka, ktorý orgán štátu v prípadoch konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom koná za štát, nie je otázkou pasívnej legitimácie, ale má povahu nedostatkov
procesných podmienok konania (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 62/2008). V tejto
súvislosti považuje súd za dôležité poukázať na právny názor Krajského súdu v Trenčíne, ktorý vo

svojom rozsudku sp. zn. 5 Co 94/2009 konštatoval, že v konaniach, predmetom ktorých je náhrada
škody spôsobená pri výkone verejnej moci, nie je žalobca povinný uviesť ani orgán, ktorý má v mene
štátu konať, respektíve ho môže uviesť aj nesprávne. Je vecou súdu, aby vzhľadom na tvrdenia žalobcu
si sám urobil záver o tom, ktorý orgán v mene štátu koná a tomuto adresoval svoje úkony. Vychádzajúc
z uvedeného súd uzavrel, že v danej veci v mene štátu koná generálna prokuratúra, pričom s týmto

orgánom verejnej moci súd ďalej konal a z tohto dôvodu nepovažoval za právne významné rozhodovať
samostatným výrokom vo vzťahu k ďalším orgánom verejnej moci, a to s opätovným poukazom na
to, že označenie orgánu štátu, ktorý je žalovaným subjektom, nie je otázkou pasívnej legitimácie. V
tejto súvislosti súd dodáva, že zodpovednostným subjektom je v danom prípade štát, ktorý môže mať
postavenie žalovaného len jedenkrát, hoci by posudzovaný nárok mohol patriť do pôsobnosti viacerých

orgánov verejnej moci.

27. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje aj na právny názor, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn.
6 Cdo149/2011 vyslovil Najvyšší súd SR, keď konštatoval, že v prípade, ak žalobca síce štátny orgán,
ktorý má za štát konať, označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto štátneho orgánu nepatrí, alebo

označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym subjektom, nejde o vadu návrhu
ani o nedostatok podmienky konania. Z ustanovenia § 21 ods. 4 veta prvá O. s. p vyplýva, že súd je
povinný - bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu - zabezpečiť, aby za štát pred súdom konal
štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je
oprávnená podľa osobitného predpisu a konať len s takýmto oprávneným subjektom.

28. Súd mal v tejto veci preukázané, že žalobcovi bolo vyšetrovateľom PZ dňa XX.XX.XXXX vznesené
obvinenie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ formou spolupáchateľstva
podľa § 20 TZ. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola prokurátorom
zamietnutá. V danej veci mal súd nepochybne, a to predovšetkým z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn.

XT XXX/XXXX za preukázané, že na žalobcu podal prokurátor okresnej prokuratúry dňa XX.XX.XXXX
na tunajší súd obžalobu. Žalobca si zvolil aj právneho zástupcu v trestnej veci a to dňa XX.XX.XXXX.
Následne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásil tunajší súd dňa 02.10.2012
rozsudok, ktorým žalobcu oslobodil spod obžaloby dôvodiac, že skutok nie je trestným činom. Odvolanie
prokurátora voči rozsudku bolo vzaté späť.

29. Následne dňa 03.10.2012 a 19.03.2014 právny zástupca vyúčtoval žalobcovi trovy právneho
zastúpenia v trestnom konaní spolu v sume 776,70 Eur, ktorú mu žalobca uhradil postupne dňa
03.10.2012, 21.10.2013, 22.11.2013, 16.12.2013, 24.01.2014, 21.02.2014, 19.03.2014, čo vyplýva z
priložených faktúr a príjmových pokladničných dokladov, vrátane predložených daňových podkladov.

30. Súd mal taktiež za preukázané, že právny zástupca žalobcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v
súlade s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT XXX/XXXX, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia
(1.2.2012), sťažnosť proti uzneseniu o vznesení uznesenia (3.2.2012), účasť na výsluchoch : 1/výsluchuobvineného - žalobcu dňa 24.4.2012 od 8.00 hod do 9.00 hod, ďalších obvinených v čase od 9.10 hod
do 10.00 hod, od 10.10. hod do 11.00 hod, 2/ výsluchov svedkov dňa 8.6.2012 od 9.00 hod do 9.30
hod, od 8.30 hod do 9.00 hod, od 10.00 hod do 10.30 hod, dňa 4.6.2012 od 8.00 hod do 8.40 hod,

dňa 4.6.2012 od 9.30 do 10.00 hod, doplnenie dokazovania dňa 21.5.2012, preštudovanie spisu dňa
12.6.2012 od 8.30 hod do 10.00 hod., účasť na 2 hlavných pojednávaniach dňa 4.9.2012 v čase od
9.30 hod. do 11.50 hod.. a dňa 2.10.2012 v čase od 9.45 hod. do 11.20 hod., za vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa16.11.2012, k tomu režijné paušály za právne úkony vykonané v roku 2012, to všetko zvýšené
o DPH. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia súd vychádzal z relevantných ustanovení vyhlášky č.

655/2004 Z. z., a teda § 1, § 12 ods. 3 písm. c), § 13 ods. 2 (spoločná obhajoba), § 14, § 16 ods. 3 a
§ 18 ods. 3 a dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobcu a
ktoré žalobca uhradil, boli vypočítané v súlade s vyhláškou a obsahom trestného spisu. Právny zástupca
si trovy obhajoby dokonca vyčíslil v nižšej sume ako mal nárok (za nie všetky vykonané úkony, nižšia
hodnota úkonu právnej služby).

31. Súd mal teda za preukázaný vznik majetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s trestným
konaním, ktoré sa preňho skončilo oslobodením spod obžaloby. Existenciu ujmy mal súd za preukázanú
tým, že žalobca vynaložil náklady na trovy obhajoby, ktoré jeho právny zástupca vyúčtoval v sume
776,70 Eur. Z uvedeného vyplýva, že o uvedenú sumu sa zmenšil majetkový stav žalobcu. Podľa názoru
súdu zákon č. 514/2003 Z. z. zahŕňa aj nárok na úhradu nákladov konania vynaložených na obhajobu,

ktorou sa dotknutá osoba usiluje o dosiahnutie pre ňu priaznivého výsledku. Pokiaľ sa jedná o výšku
požadovanej náhrady škody, táto rozporovaná nebola (§ 151 ods. 1 CSP).

32. Na margo námietok žalovanej, že prokuratúra nemohla spôsobiť konaním alebo opomenutím
škodu a ani jedna z uvedených alternatív nie je ani len teoreticky splnená, pretože prokurátor sa na

rozhodnutí o vznesení obvinenia ani na jeho vydaní žiadnym spôsobom nepodieľal, ani nič pri jeho
vydaní neopomenul, treba uviesť, že iste je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať
a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto
orgánov, pokiaľ sa neskôr ukáže ako mylný postup zasahujúci do základných práv. V takejto situácii
nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo, čo sa v predmetnom prípade nestalo (porovnaj rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp. zn. PL ÚS 35/09 zo dňa 6.12.2011).

33. Žalovaná má za to, že v prípade, ak v predmetnej trestnej veci vedenej voči žalobcovi nevydal
žiadne nezákonné rozhodnutie, nie je zodpovedným subjektom. V tejto súvislosti súd poukazuje na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp.zn. 8 Cdo289/2014 a závery
jeho odôvodnenia, pričom súd nenašiel dôvod na odklon od predmetného rozhodnutia. „Ak v trestnom
konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v
trestnejveciobžalobupríslušnémusúdu,orgánomkonajúcimvmeneštátuvovecináhradyškodypodľa§

4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v
takomto konaní súd z úradnej povinnosti“ (uverejnený v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2016).

34. V danom prípade súd poukazuje aj na vyjadrený základný princíp právnej istoty v ustanoveniach
článku 2 CSP s tým, že Okresný súd Bardejov v obdobnej civilnej veci založenej na kompletne tých
istých skutkových okolnostiach, v ktorej si uplatňoval nárok spoluobžalovaný žalobcu (viď rozsudok
Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/171/2014 zo dňa 30.6.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3Co/27/2016 zo dňa 6.9.2016), vyhovel žalobe žalobcu a priznal mu nárok na náhradu

škody. Argumentačne súd svoj názor ohľadom zodpovednosti žalovaného súd podporuje príkladmo aj
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/3/2016. Pokiaľ sa jedná o rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013, na ktoré odkazuje žalovaný, uvedené rozhodnutie nebolo založené
na obdobných skutkových okolnostiach ako v tejto veci a podľa názoru súdu uvedené rozhodnutie vo
svojichdôsledkochnenegujezáveryvyslovenévyššieuvedenýmirozhodnutiamidruhoinštančnéhosúdu

(rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/3/2016 a sp. zn. 3Co/27/2016).

35. Pokiaľ sa jedná o dôvodnosť postupu žalobcu podľa zákona č. 514/2013 Z.z. a uplatňovanie si tohto
nároku, má súd za to, že je potrebné vyhodnocovať jeho podania podľa obsahu, pričom nepochybnesa jednalo o uplatnenie si nároku na náhradu škody proti orgánu zodpovednému za vzniknutú škodu
a to viazaný na samotný výsledok trestného stíhania. Na tomto mieste súd poukazuje na judikovaný
názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Cdo 194/2010 vyslovil, že aj keď zákon

č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody za situácie, keď došlo k oslobodeniu
obžalovaného spod obžaloby, je potrebné konštatovať, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického
výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má

v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku
nanáhraduškodysatotižvtomtoprípadeneviažena(ne)správnosťpostupuorgánovčinnýchvtrestnom
konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

36. Podľa názoru súdu je v danom prípade prítomný obligatórny predpoklad vyvodenia zodpovednosti za

škodu, a teda príčinná súvislosť medzi príčinou (dôvodom) a následkom. Danosť príčinnej súvislosti súd
posudzoval ako otázku skutkovú a jej existencia spočívala vo vedení trestného konania voči žalobcovi
na základe vznesenia obvinenia a následne podanej obžaloby, spod ktorej trestný súd žalobcu oslobodil
s poukazom na to, že skutok nie je trestným činom, a vznikom ujmy v majetkovej sfére žalobcu, ktorá
sa prejavila v podobe uhradenia trov právneho zastúpenia jeho obhajcovi.

37. Súd konštatuje, že k vzneseniu obvinenia žalobcovi došlo XX.XX.XXXX, dňa XX.XX.XXXX bola na
žalobcu podaná obžaloba a XX.XX.XXXX si žalobca zvolil v trestnom konaní obhajcu. Otázkou, ktorú
v danom prípade bol súd povinný zodpovedať bolo, ktorý orgán verejnej moci nesie zodpovednosť za
žalovanú.

38. Súd opäť poukazuje na judikovaný názor Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozsudku sp. zn.
3 Cdo 194/2010 konštatuje, že v prípade, ak išlo o trestné stíhanie na podklade obžaloby podanej
prokurátorom,ktorésaskončilooslobodenímžalobcuspodobžaloby,prichádzalibydoúvahydvaorgány
verejnej moci, ktoré by mohli v tomto prípade niesť zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla.

Tým prvým je ministerstvo vnútra a tým druhým je generálna prokuratúra.

39. Tým, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, prokurátor bol povinný
posúdiť jej dôvodnosť a zaoberať sa otázkou opodstatnenosti a dôvodnosti vznesenia obvinenia, doplniť
dokazovanie (pokynom vyšetrovateľovi a pod.). Aj keby žalobca tak neučinil, nemožno bez ďalšieho

konštatovať, že orgánom verejnej moci v danom prípade zodpovedným za štát je ministerstvo vnútra.
Podľa názoru súdu sa generálna prokuratúra konajúca v mene žalovanej nemôže zbaviť zodpovednosti
tak ako to tvrdí vo svojich vyjadreniach. Prokurátor sťažnosť proti vzneseniu obvinenia zamietol,
následne podal obžalobu a naviac podané odvolanie voči oslobodzujúcemu rozsudku vzal späť. Podľa
názoru súdu je postavenie prokurátora v prípravnom konaní definované zreteľne, keďže tento nad ním

vykonáva dozor. Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní podľa § 230 ods. 1 a 2 Trestného poriadku vykonáva prokurátor, ktorý je pri výkone tohto dozoru
oprávnenýdávaťzáväznépokyny,vrátiťvecpolicajtovinadoplnenievyšetrovania,zrušiťjehonezákonné
alebo neopodstatnené rozhodnutia. To znamená, že zodpovednosť prokurátora je v okolnostiach tohto
prípadu namieste.

40. V danej veci mal súd za dostatočne preukázané, že žalobca podal v prvom rade žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ktorá ho následne postúpila
ministerstvu spravodlivosti, ktoré žiadosť postúpilo na vybavenie späť generálnej prokuratúre ako
kompetentnému orgánu. Generálna prokuratúra sa žiadosťou žalobcu vôbec nezaoberala s poukazom

na skutočnosť, že nie je kompetentným orgánom. Tým mal súd ma splnenú podmienku danú § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Súd zastáva názor, že danú situáciu je potrebné vykladať v prospech
žalobcu, a to tým spôsobom, že prvý orgán, ktorý sa zaoberal jeho žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (vyslovením, že sa ňou nebude zaoberať), bola generálna prokuratúra. Z tohto
dôvodu je orgánom, ktorý v mene žalovanej zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi vznikla tým, že mal

náklady na trovy obhajoby, generálna prokuratúra, a to s poukazom na § 4 ods. 1 písm. f) a písm. l)
zákona č. 514/2003 Z. z.. V tomto súd poukazuje aj na vyššie uvedené konštatovania týkajúce sa dozoru
prokurátora v trestnom konaní a zodpovednosť za podanú obžalobu. Zastupovanie Slovenskej republiky
Ministerstvom spravodlivosti SR nepripadá v úvahu.41. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že za škodu, ktorá v danom prípade žalobcovi
vznikla, nesie zodpovednosť žalovaná zastúpená generálnou prokuratúrou. Keďže orgán štátu v danom

prípade bolo možné jednoznačne určiť, neprichádzala do úvahy aplikácia § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z. z. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné dodať, že v danom prípade nemohlo v mene žalovanej
vystupovať ministerstvo spravodlivosti, pretože počiatok vzniku majetkovej ujmy je potrebné nachádzať
v prípravnom štádiu trestného konania, za ktoré nesú zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní,
ktorými sú v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku prokurátor a policajt. Na uvedenom názore súdu

nezmení nič ani argumentácia žalovanej vo vzťahu k prijatiu obžaloby súdom a následnému nariadeniu
hlavného pojednávania a to s poukazom na vyššie uvedené.

42. Na základe uvedených skutočností súd neprihliadal na námietky žalovanej, žalobe žalobcu vyhovel
a žalovanú zastúpenú generálnou prokuratúrou zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 776,70 Eur titulom
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

43.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1a§262ods.1CSPavcelomrozsahuúspešnému
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho

písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.