Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Diana Bičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14Csp/422/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214835
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917214835.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Dianou Bičovou v právnej veci žalobcu: H. R. C. C..B..W.., C. C.
I.L. X, XXX XX E., Q.: XX XXX XXX, v konaní právne zastúpený: L. R.B. C..B..W.., I. X, XXX XX E., Q.:
XX XXX XXX proti žalovanému: V. Š., Y.. X.X.XXXX, L. E. J. XXX/XX, XXX XX V. v konaní o zaplatenie
XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
vo výške X,XX % ročne zo sumy XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia,
vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia
vo výške X,XX % ročne zo sumy XX,XX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia
to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX % voči žalovanému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu
XXX,XX Eur s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania. Uviedol, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola dňa XX.X.XXXX uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb č.
XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej mu umožnil využívať elektronické komunikačné služby ním poskytované
a žalovaný sa za tieto služby zaviazal platiť. Za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry, ktoré
neuhradil. V dôsledku porušenia zmluvných povinností mu vznikol nedoplatok v celkovej výške XXX,XX
EUR. Právny predchodca žalobca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne
právnemu predchodcovi právo na zaplatenia zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje paušalizovanú náhradu
škody spôsobenej v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré poskytol
žalovanému na základe zmluvy. Suma zmluvnej pokuty je vypočítaná vzorcom, ktorý vyjadruje denné
klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku
porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb.
Žalobca v konaní uplatňuje z postúpených faktúr sumu vo výške XXX,XX EUR, zvyšok neuplatňuje, z
ktorej sumy žalovaný do podania žaloby nič neuhradil.
2. Žalovaný prevzal žalobu dňa XX.X.XXXX spolu s prílohami a príslušnými poučeniami, no k veci sa
nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba ootázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšovala sumu 1000 Eur.
4. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané:
5. Spoločnosť C. L., a. s., právny predchodca žalobcu, uzavrela so žalovaným dňa XX.X.XXXX Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Zmluva“). Predmetom tejto Zmluvy bola okrem iného
povinnosť žalovaného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú sumu. V prípade
nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu žalovanému vznikla povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve, resp. jej Dodatku. Účelom tejto pokuty
bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v
dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu
viazanosti žalovaný postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právneho predchodcu
žalobcu zabezpečiť poskytnutie zvoleného programu služieb.
6. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby prostredníctvom faktúry č.
XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatnej dňa XX.X.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu XXX,XX eur splatnej dňa XX.X.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu XXX,XX eur splatnej
dňa XX.X.XXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatnej dňa XX.XX.XXXX, faktúry č.
XXXXXXXXXX na sumu XX,XX eur splatnej dňa XX.XX.XXXX a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
XX,XX eur splatnej dňa XX.X.XXXX. Žalovaný do dnešného dňa neuhradil ani jednu z týchto faktúr.
7. Pohľadávku právneho predchodcu žalobcu, nadobudol žalobca zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa XX.X.XXXX.
8. Z obsahu Dodatku k Zmluve súd okrem iného zistil, že podľa bodu 1b: účastník sa zaväzuje platiť cenu
služby riadne a včas podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou,
VOP a Cenníkom, podľa bodu 2: po dobu XX mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky
a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo
právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo ju vypovedať, podľa bodu 3 a 4: sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného, najmä hociktorej povinnosti
upravenej v bode. 1 písm. c) dodatku (t. j. platiť služby riadne a včas), je žalovaný povinný uhradiť
zmluvnú pokutu v tabuľke č. 1 - XXX,- eur.
9. Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
10. Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a
uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie
11. Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
16. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Na základe uvedeného mal súd za preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným. Právny základ zmluvy vychádza z ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.
o elektronických komunikáciách, podľa ktorého zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik
zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
18. Žalovaný, ktorý cenu žalobcom poskytnutých telekomunikačných služieb včas neuhradil, je preto v
zmysle uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb povinný uhradiť fakturované telekomunikačné
služby v celkovej dlžnej sume XXX,XX Eur (XX,XX H. + XXX,XX H. + XXX,XX H. + XX,XX H. + XX,XX
Eur). Súdu totiž nebol predložený žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by žalovaný uhradil žalobcovi čo i len
časť žalovanej čiastky, resp. že by záväzok žalovaného zaplatiť cenu poskytnutých telekomunikačných
služieb zanikol prípadne iným spôsobom než splnením. Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel vrátane
úrokov z omeškania, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 517 ods. 2 OZ a podľa § 3 ods. 1
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., tak ako to žiadal žalobca, t. j. nasledujúci deň po splatnosti jednotlivých
faktúr.
19. Súčasne je z obsahu a formy predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb zrejmé, že sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca ju uzatváral
v pozícii dodávateľa (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a žalovaný v pozícii spotrebiteľa (§ 52
ods. 4 Občianskeho zákonníka). Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka) - neprijateľné zmluvné podmienky, ktorých demonštratívny výpočet je s
účinnosťou od 01.01.2008 obsiahnutý v ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde pod písmenom
k) je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné zmluvné podmienky sú
neplatné podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
20. V predmetnej veci súd nezistil, že by žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vychádzal zo
zmluvných dojednaní, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné podmienky. Podľa názoru súdu pri
posúdení dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve z toho hľadiska či sa nejedná o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, je potrebné vychádzať z povahy a obsahu zmluvy v čase uzavretia dohody o
zmluvnej pokute, pričom na takéto posúdenie nemôžu mať vplyv okolnosti, ktoré nastali po uzavretí
zmluvy. Preto ani následné správanie (a plnenie či neplnenie povinností) účastníkov zmluvy nemôže
ovplyvniť záver ohľadne posúdenia zmluvnej pokuty ako prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Pritom treba zvýrazniť, že podstatou tohto posúdenia je, či dané zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, ktorým spôsobom zákon definuje určitú podmienku ako neprijateľnú a týmto pohľadom
potom treba posudzovať aj zmluvnú pokutu v súvislosti s príkladmo uvedenou neprijateľnou podmienkouneprimeranosti sankcie za nesplnenie záväzku spotrebiteľom (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka).
21. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
22. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
23. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti tým, že neuhradil
riadne a včas cenu poskytnutých služieb ani do XX dní po dni splatnosti, v dôsledku čoho vznikol
žalobcovi nárok na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Dané zmluvné ustanovenie upravujúce
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty súd nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvnou
pokutou sa teda zabezpečovalo splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi postupne počas
doby viazanosti XX mesiacov aspoň uvedenú čiastku plus DPH. Za týchto podmienok súd nepovažuje
dojednanie o zmluvnej pokute za značne nerovnovážny stav v právach a povinnostiach dodávateľa na
jednej strane a žalovaného ako spotrebiteľa na strane druhej. Dohoda o zmluvnej pokute navyše aj
rozlišujedobu,vktorejspotrebiteľprípadneporušísvojepovinnosti.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobca
zohľadnil v rámci zmluvnej pokuty čas, po ktorý si žalovaný plnil svoje povinnosti, súd nepovažoval
výšku žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty za neprimerane vysokú, v dôsledku čoho by do úvahy
prichádzala jej moderácia podľa § 545a Občianskeho zákonníka. Súd preto vyhovel žalobe aj čo sa
týka uplatňovanej zmluvnej pokuty vo výške XX,XX Eur, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou
splatnou dňa XX.XX.XXXX.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko
bol žalobca v konaní plne úspešný, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, ktoré budú určené
samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.