Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Miroslava Maláriková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Csp/240/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117223316
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2117223316.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka,

a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava,
IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ C. N., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, 2/ K. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom D. XX, o zaplatenie sumy 17.607,44 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje v časti poplatkov 4,65 € a úrokov 475,35 €.

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 11.848,74 € spolu s úrokom z

omeškania 145,16 €, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 12.568,74 € od 29.5.2015
do 24.7.2018, zo sumy 12.328,74 € od 25.7.2018 do 19.8.2018, zo sumy 12.088,74 € od 20.8.2018 do
24.9.2018 a zo sumy 11.848,74 € od 25.9.2018 do zaplatenia.
Súd povoľuje žalovaným zaplatiť istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach vo výške 240,-
€ splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty
výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáha zaplatenia sumy 17.607,44 €,
úrokov ku dňu zosplatnenia úveru 28.5.2015 vo výške 482,61 €, úrokov od 28.5.2015 do 31.10.2017
spolu 6.910,32 €, ktoré zahrňujú úroky z omeškania 2.246,40 € i zmluvný úrok 4.663,95 € z nesplatenej
istiny 17.607,44 €, úroku vo výške 10,9% ročne z istiny 17.607,44 € od 1.11.2017 do zaplatenia, úrokov
z omeškania vo výške 5,25% ročne z istiny 17.607,44 € od 1.11.2017 do zaplatenia, poplatkov 4,65 € a

náhrady trov konania z titulu splatného úveru. V žalobe uviedol, že dňa 2.11.2012 uzavrel s žalovanými
úverovú zmluvu a poskytol v zmysle zmluvy úver. Žalovaní riadne a včas nesplácali dohodnuté splátky,
preto ich vyzval na úhradu dlžnej sumy, a následne zosplatnil celý úver. Vyčíslené úroky a úroky z
omeškania i poplatky do 31.10.2017 sú špecifikované aj v aktuálnom stave úveru zo dňa 31.10.2017. K
žalobe pripojil Zmluvu o úvere pôžička na bývanie zo dňa 2.11.2012, obchodné podmienky pre úver -
pôžička na bývanie účinné od 16.2.2012, všeobecné obchodné podmienky účinné od 23.6.2012, predpis
splátok k Zmluve o úvere, sadzobník poplatkov účinný od 1.10.2012, výzvy na splatenie dlžnej časti

úveruzodňa11.5.2015,výzvynaúhradudlžnejsumyzodňa28.5.2015,podaciehárkyakópiepodaných
zásielok.

2. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe nevyjadrili.3. Súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa písomne ospravedlnil. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením sa so žalobou, Úverovou zmluvou z

2.11.2012, výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 28.5.2015, Všeobecnými obchodnými podmienkami a
ostatnými listinnými dôkazmi zo spisu a zistil tento skutkový stav.

4. Dňa 29.10.2012 požiadala žalovaná 1/ ako dlžník a žalovaný 2/ ako spoludlžník, ako fyzické osoby
(klient) žalovaného o uzatvorenie zmluvy o úvere pôžička na bývanie, požiadali o poskytnutie úveru

vo výške 20.000,- € s dobou splácania 10 rokov. Dňa 2.12.2012 žalobca podpísal Zmluvu o úvere,
na základe ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 18.150,- €, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v
120. mesačných splátkach po 252,50 €, z toho poplatok za správu a vedenie účtu 2,50 € mesačne,
s ročnou úrokovou sadzbou 10,9%, pri ročnej percentuálnej miere nákladov 12,27%, priemernou
hodnotouRPMNtrh11,4%,celkovouvýškounákladov12.503,38€,dátumomprvejplatbydo15.12.2012
a dátumom konečnej splatnosti 15.11.2022, bez poistenia. Súčasťou uvedenej úverovej zmluvy sú

obchodné podmienky pre úver pôžička na bývanie.

5. Dňa 11.5.2015 zaslal žalovaným výzvu na úhradu dlžných splátok vo výške 2.095,25 € do 15 dní
od doručenia výzvy. Výzva bola podaná na pošte dňa 12.5.2015 a v zmysle VOP čl. 3.4. doručená
15.5.2015. Dňa 28.5.2015 vyzval žalovaných na zaplatenie 17.607,44 €, úrokov 482,61 €, poplatkov

4,65 € do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola podaná na pošte na doručenie dňa 1.6.2015 a v zmysle
VOP čl. 3.4. doručená 14.6.2015

6. Z predloženého predpisu splátok k zmluve č. XXXXXXXXXX pripojeného k žalobe súd zistil, že
obsahuje rozpis 120 splátok po 250,- € mesačne na istinu a úroky. Predpis splátok nie je nikým

podpísaný. Z predpisu splátok vytlačeného dňa 17.9.2018 pripojeného k vyjadreniu zo dňa 17.9.2018
súd zistil, že okrem vyššie uvedenej špecifikácie obsahuje aj predpis poplatku 2,50 € a výšku splátky
252,50 €. Súčasťou je aj tabuľka označená Kalkulačka RPMN.

7.Dňa17.9.2018žalobcauviedolcestouprávnehozástupcu,žežalovaníuhradilicelkovosumu5.581,26

€, ktorú započítal vo výške 425,36 € na poplatky, 4.613,34 € na zmluvné úroky a úroky z omeškania
a 542,56 € na istinu. Zdôvodnil uplatnenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru s odkazom na
ustanovenie § 497, § 499, 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 506 Obchodného zákonníka. Odôvodnil
výšku uplatnených poplatkov 1,15 € za výzvu zo dňa 11.5.2015 a 3,50 € za výzvu zo dňa 28.5.2015.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C42/15. Súhlasil so splátkami úveru

s príslušenstvom po 292,- € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že výška splátky je
vypočítaná na obdobie 10 rokov. Oznámil, že žalovaní zaplatili dňa 25.7.20178 splátku vo výške 240,-
€ a dňa 20.8.2018 splátku vo výške 240 €. Zaplatenú sumu 480,- € započítal na poplatky 4,65 € a na
úroky vo výške 475,35 €.

8. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.

9. Pretože žalobca vzal žalobu čiastočne späť pred predbežným prejednaním sporu a pred prvým
pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.

10. Žalovaná 1/ na pojednávaní uviedla, že po dohode s právnym zástupcom žalobcu začala splácať
dlh po 240,- € mesačne, zaplatenie preukázala poštovými poukážkami zo dňa 16.8.2018 a 23.7.2018.
Ďalej uviedla, že dňa 23.9.2018 zaplatila žalobcovi prevodom z účtu sumu 240,- €, čo preukázala SMS
správou o odúčtovaní tejto sumy z účtu vedeného v Prima banke a.s.. Ďalej uviedla, že úroky sa jej
zdajú vysoké. Požiadala o umožnenie zaplatiť dlh v dohodnutých splátkach po 240,- € mesačne. Žiadosť

o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach odôvodnila tým, že na živnosť v hrubom zarobí okolo 1.000,- €,
z toho platí odvody zdravotnej poisťovni 63,- €, dlh voči VÚB a.s. po 150,- € mesačne, okrem toho jej
prichádzajú aj ďalšie urgencie na zaplatenie dlhov. Býva u rodičov, nemá vyživovaciu povinnosť.11. Žalovaný 2/ uviedol na pojednávaní, že v minulosti splácal spoločný úver, v súčasnosti spláca iné
úvery a po dohode so žalovanou 1/ bude tento úver splácať ona. Zarobí okolo 1.000,- €, z čoho mesačne
spláca hypotekárny úver 500,- € a pôžičku Profi Creditu 130,- €. Okrem toho spláca i ďalšie menšie

pôžičky. Býva u rodičov, v súčasnosti už nemá vyživovaciu povinnosť.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zák. č. 129/2010 Z.z.), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a

ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa; spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1,2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“)v znení
neskorších predpisov v znení účinnom v súčasnosti:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods.
2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v súčasnosti:
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) od

dňa 28.5.2015 bola vo výške 0,05%.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

13. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky

listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe.

14. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom
pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter
sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej

aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní
ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,
ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita
súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z účastníkmi konania označených
dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

15. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou žalobcu,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko

z 19. februára 1998).

16. Úverová zmluva je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny
vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa

zákona o spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenia § 52 a nasl. OZ, má prednosť pred všeobecnou úpravou,
ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať

podľa ustanovení OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko úverová
zmluva je bezúčelová.

17. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne.
Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle

ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené
zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva jej účel, nebolo preukázané ani zriadenie záložného práva
k nehnuteľnosti, ktorá je uvedená v zmluve. Z týchto dôvodov súd považuje predloženú zmluvu za
bezúčelovú. Následne súd pristúpil k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy a zistil,

že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie.

18. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny
a úroku, len výška poplatku za správu a vedenie úverového účtu 2,50 €, pričom k žalobe a k vyjadreniu

zo dňa 17.9.2018 žalobca amortizačnú tabuľku pripojil. Je zrejmé, že nič nebránilo žalobcovi, uviesť
rozpis jednotlivých splátok už v uzatvorenej úverovej zmluve. Z predloženej zmluvy a ani amortizačnej
tabuľky nie je preukázané, že by bola súčasťou úverovej zmluvy. Uvedený obsahový nedostatok zmluvymá za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d), ods. 2 cit. zákona považovať
za bezúročný a bez poplatkov.

19. Žalobca v svojich podaniach odkázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo
dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. V uvedenej právnej
veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 5. a 6. otázku uviedol, že Článok 10 ods. 2 písm. h) a i)
Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny
po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej

splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto
Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.
Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že
zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie

tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov
SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v

zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.
V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.

nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.
V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľom

ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.
Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak

právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí
ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad

Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky
istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.
Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o

spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo
i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

20. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 ods. 1 písm. j) presne uvedená celková čiastka,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve sa uvádza len výška úveru 18.150,- € a celková výška
nákladov 12.503,38 €, teda neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle
vysvetlivky pod tabuľkou na strane 2 úverovej zmluvy je celková čiastka úveru súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov, t.j. 30.653,38 € (18.150,- € + 12.503,38 €), či je nepravdivý údaj, nakoľko žalovanísú podľa zmluvy povinní zaplatiť 120 splátok po 252,50 €, spolu 30.300,- €. Nakoľko zmluva neobsahuje
pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uvedený obsahový nedostatok zmluvy
má za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona považovať za bezúročný a

bez poplatkov. Žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 18.150,00 €, z ktorého zaplatil 5.581,26 € pred
zosplatnením, a po podaní žaloby zaplatili tri splátky po 240,- € dňa 25.7.2018, 20.8.2018 a 23.9.2018,
preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť rozdiel vo výške 11.848,74 € (18.150,- € - 6.301,26 €). Súd priznal
úroky z omeškania z jednotlivých omeškaných splátok do zosplatenia dňa 28.5.2015 vo výške 145,16
€ tak, ako ich žalobca podrobne vyčíslil v žalobe, nakoľko si ich uplatnil v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami. Ďalej súd priznal úrok z omeškania z istiny 12.568,74 € (18.150 € - 5.581,26 €) od
nasledujúceho dňa po zosplatnení vo výške 5,25% ročne do zaplatenia, pričom zohľadnil zaplatenie 3
splátok po 240 € po podaní žaloby tak, ako je uvedené v II. výroku rozsudku. Súd viazaný žalobou
priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške (5,5% ročne od 15.2.2013 do 14.12.2013 a 5,25% ročne od
15.12.2013), nakoľko si ho uplatnil nižší, než mu vzniklo právo v zmysle vyššie citovaných ustanovení.

21. Vo zvyšku súd žalobu z dôvodov uvedených vyššie zamietol a to v časti istiny, ako i v uplatnenom
príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani
požadované príslušenstvo takej istiny.

22. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3,4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, (3)lehota

na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť
dlhšiu lehotu.(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

23. Súd vyhovel žiadosti žalovaných o umožnenie zaplatiť dlh v splátkach pod hrozbou straty výhody
splátok, nakoľko to odôvodňujú ich majetkové pomery, obaja síce majú príjem okolo 1.000 € mesačne,
bývajú u rodičov a nemajú žiadnu vyživovaciu povinnosť, ale obaja majú veľké mesačný výdavky
prevažne spojené len so splácaním dlhov z predchádzajúcich období. Po dohode so žalobcom žalovaná

1/ začala splácať dlh po 240 € mesačne a preto súd umožnil žalovaným zaplatiť istinu s príslušenstvom
v splátkach v tejto výške. Aj žalobca súhlasil so splátkami vypočítanými na 10 rokov po 292 € mesačne
z celej žalovanej istiny s príslušenstvom

24. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania zaplatením sumy 720,- € a teda v tejto
časti žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania a a vo zvyšku žalobcovi bola priznaná suma
11.848,74 € spolu s úrokom z omeškania 2.191,53 € ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne

úspešný v 53,7% a žalovaný v 46,3% (okrem časti istiny a úroku z omeškania aj v časti uplatnených
zákonných úrokov, nakoľko súd pri rozhodovaní o úspechu v konaní musí zohľadniť celý žalobcom
uplatnený nárok ku dňu rozhodnutia vo výške 27.490,- €). Vzhľadom na pomer úspechu, súd žiadnej zo
strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, okrem, osôb, ktoré sa tohto práva vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.