Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/155/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817206265
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8817206265.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: D..

D. U., P.. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX, XXX XX H., právne zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom,
Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zast. AK GOLIAŠOVA GABRIELA s.r.o., 1.mája 173/11, Trenčín,
o zaplatenie 700,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
od 30.9.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov
konania súd rozhodne osobitným uznesením, ktoré bude vydané po právoplatnosti rozsudku vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.02.2017
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Home

Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zapís. v OR
OS Trnava, oddiel: Sa, vložka č.: 10130/T, so žalobcom (ako spotrebiteľom) uzatvorila dňa 19.06.2014
Úverovú zmluvu č. 4406073603 (ďalej aj len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
spotrebiteľský úver s nasledujúcou špecifikáciou: Celková výška úveru - 2.800,- eur, celková výška
splátky - 150,85 eur, počet splátok - 24, ročná úroková sadzba - 26,20 %, RPMN - 29,90 %, priemerná
hodnota RPMN - 18,90 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom - 3.620,40 eur. Predmetná Zmluva nie
je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch) a s ďalšími predpismi
slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva
v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia
alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Výška úrokovej
sadzby uvedená v predmetnej Zmluve nezodpovedá (v neprospech žalobcu) výške priemernej úrokovej
miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných

úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky
Slovenska () bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 10,66 %
pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci jún 2014. V zmysle Zmluvyjedohodnutáročnáúrokovásadzbaúveru26,20%,čopredstavujetakmerdvojnásobokakojepriemerná
hodnota v bankách. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby takmer dvojnásobne prevyšuje mieru
úrokov z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny

úkon. Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať dohodu o výške úrokovej sadzby v zmysle §
39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ako priečiacu sa s dobrým mravom, a tým pádom
ako absolútne neplatnú. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec
nebolo obsahom Zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby. Úrok z úveru je jedným
zo znakov, ktoré zmluvu o úvere definujú. Žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky

úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť
zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na
istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve táto náležitosť chýba. Z ust. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto
vylúčené,abysaZmluvapokiaľideotietopodstatnénáležitostiodvolávalanainúlistinu,napr.všeobecné
obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie

spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú
za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V zmluve nie je dojednaná
konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom,
aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie
tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Ďalšou

podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V Zmluve nie
je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná Zmluva končí, preto podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch to spôsobuje, že úver vyplývajúci z takejto zmluvy sa považuje za bezúročný a
bez poplatkový. Uzatvorená Zmluva neobsahuje základnú zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch predpísanú náležitosť a to priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21
ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z., keď v
uzatvorenej Zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške 18,90 %, pričom podľa súhrnných
informácií o údajoch o novo poskytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 ku
dňu 30.06.2014 zverejnených dňa 31.07.2014, priemerná hodnota RPMN spotrebiteľských úverov od

1.500,- eur do 6.500,- eur so zabezpečením pri splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 24,62 %.
Uzatvorená úverová zmluva tak neobsahuje základnú náležitosť - priemernú hodnotu RPMN, resp.
tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. možno
takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých

údajov v správne hodnote teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote
nesprávnej. (Napríklad, Okresný súd Revúca sp.zn. 6C/235/2015). Keďže úverová zmluva správny údaj
o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
absencia, ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionovaná tým, že
odporcoviposkytnutýúversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov.ŽalobcasazrejmýnesúladZmluvy

so zákonom pokúsil so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovou výzvou zo dňa
06.02.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmluvy so zákonom. Žalovaný na predsporovú
výzvu nereagoval, čím vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán
mimosúdnou cestou. Preto žalobca v záujme ochrany svojich práv je nútený pristúpiť k tejto žalobe. Na
základe vyššie uvedeného sa poskytnutý úver zo Zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo

znamená, že žalobca má povinnosť splatiť úver len do výšky skutočnej istiny. K dnešnému dňu žalobca
úver splatil riadne a včas v zmysle Zmluvy a splatil žalovanému sumu vo výške 24 splátok po 150,85 eur,
teda celkovo 3.620,40 eur. Z toho vyplýva, že žalobca uhradil nad rámec istiny sumu vo výške 820,40
eur. Táto čiastka prevyšujúca istinu predstavuje preplatok, ktorý žalobca uhradil. Žalobca požaduje vrátiť
preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 700,- eur odo dňa 20.02.2017 (uvedený dátum je dňom, kedy žalovaný už
vedel, že sa bezdôvodne obohatil na žalobcovi a mal dostatok času obohatenie vrátiť na účet žalobcu),
aždozaplatenia.Zároveňpožiadalpripodanížaloby,abysúdvyzvalžalovanéhonapredloženieúplného
výpisu splácania úveru zo strany žalobcu.

2. K podanej žalobe žalobca predložil Úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania č.
4406073603, v zmysle ktorej bol poskytnutý úver vo výške 2.800,- eur, ktoré mal žalobca splácať v
počte splátok 24 pri výške splátky 150,85 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,20 %, pri RPMN 29,90 %
a priemernej hodnote RPMN 18,90 %.3. Predsporovou výzvou zo dňa 6.2.2017 žalobca vyzval žalovaného na úhradu bezdôvodného
obohatenia v lehote 14 dní od doručenia predmetnej výzvy a to v súvislosti s Úverovou zmluvou č.

4406073603. Žiadna doručenka o prevzatí tejto predsporovej výzvy súdu predložená nebola.

4. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal, aby ju súd zamietol ako nedôvodnú.

5. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom

stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu,
na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie
nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie
neoprávnené. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia
zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby

(obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného
obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí
preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. mája 2012, sp.zn. 7 Cdo 117/2011). Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo

a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru), žalobcu
oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými
podmienkami. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli na bežných mesačných splátkach
vo výške 150,85 eur. Žalobca teda uhrádzal jednotlivé mesačné splátky na základe platne uzatvorenej
úverovej zmluvy. Žalovaný prijatím splátok uhrádzaných žalobcom len rešpektoval a dodržiaval zmluvný

vzťah založený úverovou zmluvou, keď prijímal plnenie, na ktoré mal v zmysle úverovej zmluvy riadny
nárok (Podľa § 566 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky). Žalovaný prijímal platby žalobcu oprávnene a v súlade
so zákonom, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými
zmluvnými podmienkami. Riadnym plnením splátok žalovanému nemohla vzniknúť žiadna majetková

ujma, nakoľko žalobca sa podpísaním úverovej zmluvy slobodne zaviazal k povinnosti platiť žalovanému
sumu 150,85 eur mesačne). Nakoľko nedošlo k protiprávnemu získaniu bezdôvodného obohatenia
ani k majetkovej ujme na strane žalobcu, uvedený predpoklad nemôže byť naplnený. K jednotlivým
namietajúcim chýbajúcim náležitostiam zmluvy o úvere uviedol, že zmluva obsahuje údaj o splátkach,
podľa zmluvy mal žalobca hradiť splátky vo výške 150,85 eur v počte 24 a v lehote splatnosti 24

mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci a taktiež zmluva obsahuje aj údaj
o termínoch splatnosti, kde v zmluve je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové
číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci.
Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15.ty deň v kalendárnom mesiaci, počnúc

kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Tento názor je plne
v súlade aj s rozsudkom súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C -42/15. V tomto písomnom
vyjadrení žalovaný citoval odseky 52 až 58 predmetného rozsudku. K ďalšej namietanej náležitosti
a to dátum konečnej splatnosti úverovej zmluvy, uviedol, že tento je uvedený priamo v zmluve a to
v znení „lehota splatnosti 24 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“.

Cieľom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je, aby
mal spotrebiteľ informáciu, aká je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná
splatnosť poskytnutého úveru. Aj keď Zmluva neuvádza presný číselný dátum ukončenia zmluvy, veriteľ
použil objektívne zistiteľné kritéria, podľa ktorých spotrebiteľ musí vedieť, aká je doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Následne k chýbajúcemu údaju

RPMN uviedol, že táto je zreteľne uvedená v bode 38 a 39, pričom ju považuje za správnu tak, ako
je zverejnená na stránke ministerstva financií v súhrnných informáciách. K namietanej výške úrokovej
sadzby uviedol, že vo všeobecnosti súdy akceptujú výšku odplaty do 2,5 násobku priemeru. V prípade
predmetnej úverovej zmluvy bola dojednaná úroková sadzba vo výške 26,20 %, pričom priemerná
úrokovásadzbabánkvdanomobdobíbola10,66%apretomázato,žedojednanieúrokovejsadzbybolo

v súlade s dobrými mravmi. Predmetná úverová zmluvy bola uzatvorená z iniciatívy žalobcu, žalovaný
uzatvorenie zmluvy žalobcovi žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobcu zmluvu si
riadne a dôsledne prečítať a následne až po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať.
Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy anásledne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým,
že si ju neprečítal a neporozumel jej. Doposiaľ žiadny náš klient ako spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy
nevyjadril nesúhlas, ani nenamietal žiadne z ustanovení úverových zmlúv a rovnako ani nepožiadal

o vysvetlenie žalovaného z dôvodu, e jej nerozumie. Taktiež žiadny neprejavil záujem na akejkoľvek
korekciijednotlivýchzmluvnýchustanovení,jepretonanajvýšnedôvodnépotrochrokochoduzatvorenia
úverovej zmluvy namietať, že zmluva nebola individuálne dojednaná. Veľa klientov ako spotrebiteľov
sa obmedzí len na získanie finančného prospechu zo zmluvy zabúdajúc na svoje povinnosti. Úverová
zmluva však zakladá synalagmatický záväzkový právny vzťah, na základe ktorého si strany majú plniť

navzájom.

6. V replike právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Na
preukázanie dôvodnosti svojho nároku a to na vydanie bezdôvodného obohatenia citoval rozhodnutia
viacerých súdov Slovenskej republiky, a to jednak čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia z titulu chýbajúceho spôsobu započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky a taktiež

vyslovil názor a to nesúhlasné stanovisko s odôvodnením rozhodnutia súdneho dvora zo dňa 9.11.2016
č. C-42/2015. V nadväznosti na smernicu rady 22008/48 uviedol, že v predmetnej právnej veci ide
o spor medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený a výklad formou nepriameho účinku
nie je možný, pretože by sa jednalo o výklad práva kontra legem. Taktiež aj na potvrdenie svojho
tvrdenia v žalobe a to, že v zmluve chýba údaj a to dátum konečnej splatnosti poukázal na viaceré

rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Taktiež uviedol, že podľa jeho zistených údajov výška RPMN
podľa zverejnených informácií má byť vo výške 28,42 % a nie tak, ako je to uvedené v zmluve.
Súčasne k neplatnej úrokovej sadzbe poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, podľa
ktorých dohodnutá úroková sadzba nemá prevyšovať úročenie o viac ako 100 %. Na preukázanie
dôvodnosti svojho tvrdenia o výške RPMN predložil výpis z internetovej stránky, kde pre spotrebiteľské

úvery vo výške od 1.500,- eur do 6.500,- eur bola stanovená RPMN vo výške 28,42 %.

7. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní predniesla písomne podanú žalobu ako aj písomné
vyjadrenia. Následne po pojednávaní predložila súdu dôkaz týkajúci sa predmetnej úverovej zmluvy, z
ktorého vyplýva, že ide o splátkový kalendár zmluvy, kde v kolónke splátky sú uvedené aj zaplatené

sumy. Z tohto prehľadu jednoznačne vyplýva, že na predmetný úver žalobca uhradil sumu vo výške
3.762,40 eur.

8. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil. V ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní opätovne
uviedol argumentáciu proti uplatňovanému nároku, opätovne zdôvodnil, že doba trvania zmluvy a termín

konečnej splatnosti ako je uvedené v zmluve sú v súlade s rozsudkom súdneho dvora EÚ zo dňa
9.11.2016 vo veci C-42/2015. Taktiež uviedol niektoré rozhodnutia Slovenskej republiky na potvrdenie
tejto jeho argumentácie. Ďalej uviedol, že od 1.5.2018 došlo k zmene znenia § 9 ods. 2 písm. d) tak, že
povinnou náležitosťou zmluvy je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nie aj
termínu konečnej splatnosti. K nesprávnej výške RPMN uviedol, že zákon o spotrebiteľských úveroch

nehovorí, že úver sa považuje za bezúročný a za bezpoplatkový, ak zmluva neobsahuje údaj, ale iba
vtedy, ak zmluva neobsahuje údaj a môže byť aj nesprávny. Zároveň namietal, že doposiaľ žalovaný
nesplnil si dôkazné bremeno preukazujúce skutočnosť, aká suma na predmetnú úverovú zmluvu bola
zo strany žalobcu uhradená. Na preukázanie dôvodnosti jeho tvrdenia, že údaj RPMN v zmluve je
správny taktiež predložil súhrnné informácie o údajoch, kde vyplýva, že za prvý štvrťrok 2014 pre ostatné

spotrebiteľské úvery vo výške 1.500,- do 6.500,- eur bola stanovená RPMN vo výške 18,90 %.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podanou žalobou sa žalobca domáha vydania
bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že úverová zmluva, ktorú uzavrel so žalovaným, neobsahuje
zákonom predpísané obsahové náležitosti a tým sa považuje za bezúročnú a za bezpoplatkovú.

Dôvodnosť bezúročnosti a bezpoplatkovosti žaloby žalobca odôvodnil viacerými skutočnosťami, ktorými
sa súd bude zaoberať postupne nižšie.

10. Žalovaný ako spoločnosť a žalobca ako klient uzavreli dňa 19.6.2014 zmluvu o úvere, podľa ktorej
žalovaný žalobcovi poskytol úver 2800,- eur, ktorý mal žalobca uhradiť v 24 splátkach a celková čiastka

splatná spotrebiteľom predstavovala sumu 3620,40 eur, výška mesačnej splátky sumu 150,85 eur, ročná
úroková sadzba 26,20%, RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) bola uvedená vo výške 29,9% a
priemerná hodnota RPMN vo výške 18,90%.11. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
Klient svojím podpisom potvrdzuje že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu všetky
ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami (uvedené drobným písmom v dolnej časti zmluvy).

12.V§497Obchodnéhozákonníkasauvádza,žezmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. V zmysle § 52 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

20. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy ( ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.23. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh
spotrebiteľského úveru,

b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno,
priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely

jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa
následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o

právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo
na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a
ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu
a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej

miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere
uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej mierynákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

24. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere alebo jej prílohách.

25. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, neprospech
spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

26. Ako vyplýva z § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

27. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3

stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo

výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

30. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

31. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

32. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
všeobecných obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

33. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

34. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

35. Pri riadení sa zhora citovanými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch, údaje obsiahnuté
v tzv. formulárovej zmluve zo dňa 19.6.2014 však nezodpovedali požiadavkám kladeným na zmluvu
o spotrebiteľskom úvere v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak totiž zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(§9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch), takéto náležitostí sú obligatórnymi, a v prípade
absencie uvedených náležitostí, je potrebné považovať poskytnutý úver za úver bezúročný a bez
poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva potom zodpovedá len
taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý každý z atribútov

vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže
ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť,
teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto
nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov
(u každej takejto čiastkovej položky). Spotrebiteľ by takto nemal byť pri rozhodovaní sa, či zmluvu

uzavrie, zavádzaný ani problematickým údajom o úrokoch, z ktorého nebude schopný vyvodiť, aké bude
skutočné navýšenie sumy reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú
takto bude povinný veriteľovi vrátiť.

36. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,

keďževýškaúrokovapoplatkovniejeuvedenávzmluveospotrebiteľskomúvere(porovnajajuznesenie
NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

37. Pokiaľ ide o názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci
C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, je potrebné uviesť nasledovné:

38. V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave.

39. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské
štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od
ustanovení tejto Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný a účinný v čase uzavretia zmluvy,
nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej

zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
spotrebiteľského úveru.

40. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o
spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok
istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o

spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí
okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať
vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v

spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.

41. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica
pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok,
resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku

smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci
v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

42. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.

43. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry

Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť
o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o

výkladcontralegemanesmúbyťporušenévšeobecnéprávnezásady.Okremuvedenéhovýkladzákona
nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

44. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na
splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,

jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad
aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova-
nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).

45. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)

súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra
vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom

výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.46. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho

poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

47. Pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje
napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom
sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok
na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok,
jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu
žalobcu na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne

určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje
§ 11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“

48. Zároveň súd poukazuje na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn.
27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016

zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. júla
2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na
obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená
všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako
základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,

Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej
únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len
vnútroštátnym súdom.

49. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.
07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.

50. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ C-42/15, súd poukazuje aj na názory v odborných
článkoch: „Súdny dvor sa vo svojom rozhodnutí venoval výlučne sankciám vo vzťahu k absencii

obligatórnych náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere a, napokon, za použitia výkladu a contrario
z rozsudku vyplýva, že za nezávažné porušenie, ktoré by sa nemalo trestať bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru, možno považovať jedine absenciu takej zmluvnej náležitosti, ktorá nemôže
nijakým spôsobom spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ (Systém ASPI -
stav k 16.6.2017 do čiastky 66/2017 Z.z. Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie

vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej)

51. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 19.6.2014 neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a z dôvodu
absencie týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi

zmluvného vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto
je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

52. Podľa citovaného zák. ust. §9 ods. 2 písm. f) obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je okrem iného údaj o konečnej splatnosti úveru. V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a)

zákona absencia uvedenej náležitosti nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

53. V zmluve absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch explicitne
vyjadruje ako jednu z obligatórnych náležitostí údaj o konečnej splatnosti. Tento údaj musí byť v zmluve

výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru,
nejednoznačne určený deň stanovený počtom dní od uzavretia zmluvy). Počet a výška splátok úveru
je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej
splatnosti úveru.54. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn.
5Co/286/2014 zo dňa 27.05.2014 v obdobnej veci, podľa ktorého dôsledkom absencie údaja o konečnej

splatnosti úveru je, že úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.

55. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby
spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho

je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

56. Zároveň je možné dať žalobcovi za pravdu, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o priemernej

RPMN. Podľa údajov zverejnených na stránke
bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch so zabezpečením / v zmluve bola uzavretá
dohoda o zrážkach zo mzdy) od 1 do 5 rokov v 2. štvrťroku 2014 vo výške 24,62 % a nie ako je
uvedené v Zmluve vo výške 18,90%. Uvedenie vyššej priemernej RPMN ako má byť je v neprospech
spotrebiteľa, pretože táto slúži na to, aby si spotrebiteľ mohol porovnať výšku RPMN svojho úveru

v porovnaní s obdobnými úvermi. Ak žalobca v zmluve uviedol priemernú RPMN vyššiu ako bola,
uviedol žalovaného do omylu ohľadne výhodnosti poskytovaného úveru. Zákon síce stanovuje, že úver
je bezúročný a bez poplatkov iba ak je uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa avšak
výkladom možno dospieť k záveru, že úver je bezúročný aj v prípade, ak je uvedená nesprávne aj
priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa. Navyše ak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení

§ 11 ods. 1 písm. a) sankcionuje neuvedenie priemernej RPMN bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru,nesprávneuvedenieRPMNvneprospechspotrebiteľamôžezhľadiskaposudzovaniavýhodnosti/
nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej
RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné považovať úver za bez úročný a bez poplatkov.

57. V zmysle zmluvy bol úver žalobcovi poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 26,20%.

58. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (24 splátok) v júni 2014 činil úrok 12,61%
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako

dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

59. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

60. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

61. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

62. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.

civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatnýpre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra
2013 č. k. 3Co 151/2013

63. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.

Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

64. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti

priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov

nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo
dňa 05.11.2014

65. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 225,54% z
ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 125,54% prevyšuje miery úrokov

poskytovaných v tomto období bankami.

66. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka).

67. Pokiaľ ide o námietku zo strany žalovaného a jeho poukázanie na ustanovenie § 1a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z., predmetné ustanovenie nebolo účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy.

68. Zároveň je potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky (Úverové zmluvné podmienky
žalovaného), ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej

inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku (v danom
prípade uvedenú drobným písmom medzi bodmi 55. a 56. zmluvy) ide aj vtedy, ak ju dodávateľ uvedie
menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

69. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

70. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v dolnej časti zmluvy) v danom
prípade nemohla privodiť viazanosť Úverových zmluvných podmienok.71. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad aj vo vzťahu k všetkým nárokom
uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia v Úverových zmluvných podmienkach obsiahnuté, sa v
prípade neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

72. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči

dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

73. Na základe vykonaného mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná. Úver je potrebné považovať
za bezpoplatkový a bezúročný.

74.Bezdôvodnéobohateniepredstavujezáväzkovýprávnyvzťah,zktoréhopohľadávkavznikátomu,na

úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil, a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o peňažný dlh, s riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z
omeškania (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999).

75. Žalobca mal vrátiť žalovanému iba poskytnutý úver o výške 2800 eur. Preto čo sa týka istiny, súd v
časti istiny vyhovel žalobe v celom rozsahu, keďže bolo preukázané, že bol poskytnutý úver vo výške
2.800,- eur. Na tento úver žalobca vykonal úhrady vo výške 3.762,40 eur a teda mal by nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 962,40 eur. Keďže však požadoval iba vydanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 700,- eur, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 700,- eur.

76. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

77. Výzva veriteľa na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka zakladá splatnosť záväzku dlžníka v
týchto prípadoch, keď nebola splatnosť záväzku dohodnutá ani nevyplýva zo zákona. Toto ustanovenie
satýkaazáväzkunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Bezvýzvyveriteľanaplnenienevznikávtýchto
prípadoch dlžníkovi povinnosť plniť a dlžník nemôže byť v omeškaní.

78. Forma žiadosti veriteľa o plnenie (jeho výzvy dlžníkovi, aby plnil) nie je podľa § 563 OZ predpísaná;
najčastejšie ide o písomnú upomienku, stačí však ústny prejav. Vždy však musí ísť o určitý prejav vôle
veriteľa, ktorý je adresovaný dlžníkovi a ktorý mu dôjde (§ 45 ods. 1 OZ). Bremeno tvrdenia i dôkazné
bremeno ohľadne skutočností podstatných pre vznik splatnosti pohľadávky (t. j. existencia výzvy na

plnenie a dôjdenie tohto prejavu vôle dlžníkovi) znáša veriteľ, ktorý sa domáha plnenia v súdnom konaní
(Ro NS ČR z 23. 11. 2006, sp. zn. 33 Odo 1384/2004).

79. Oznámenie veriteľa sa môže uskutočniť i podaním žaloby. Podanie žaloby na zaplatenie pohľadávky
sa aj podľa judikatúry považuje za kvalifikovanú upomienku (za žiadosť veriteľa o plnenie) (Ro NS ČR

z 27. 2. 2003, sp. zn. 28 Cdo 1853/2002). Ak veriteľ namiesto výzvy podá žalobu na plnenie, považuje
sa za deň oznámenia ten deň, kedy bola dlžníkovi doručená žaloba veriteľa (Štenglová, I., Plíva, S.,
Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentár. 13. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1006).

80. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca si požadoval priznať úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne od 20.02.2017. Súd však žalobcovi priznal úrok z omeškania až odo dňa 30.09.2017, nakoľko súd
nemal za preukázané, že by žalovaný bol v omeškaní s úhradou vydania bezdôvodného obohatenia od
20.02.2017.Vspisesasícenachádzapredsúdnavýzvadátovanádňom06.02.2017,avšakžiadendôkaz
k tejto predsporovej výzve nebol preukázaný, z ktorého by mal súd za preukázané, kedy žalovaný bol
vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd preto výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia

považoval doručenie žaloby žalovanému, žalovaný si túto žalobu prevzal dňa 29.09.2017 a teda
nasledujúcim dňom je v omeškaní. Pokiaľ ide o výšku úrokovej sadzby, táto je požadovaná v súlade
so zákonom. Výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 8.7.2017 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej
banky vo výške 0,00 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú 5,00 % ročne.

81. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

82. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

83. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

84. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

85. Čo sa týka náhrady trov konania, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu,
pretože neúspech žalobcu spočíva iba v príslušenstve úroku z omeškania. V časti istiny bol žalobca

úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.