Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoZm/21/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111207875
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111207875.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Juraja Sopoligu v právnej veci žalobcu: O. H., s.r.o., U. X/A, O., IČO:
XX XXX XXX, zast. verita, s.r.o., S. XX, O., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: R. O. W., a.s., B. 5,
O., IČO: XX XXX XXX, zast. Y. D. s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 3.532,22
eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30CbZm/13/2011-122
z 10.2.2012 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Košice I č.k. 27 Zm/X/XXXX-XX zo dňa 19.4.2011 a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov
námietkového konania vo výške 277,48 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca návrhom na vydanie zmenkového platobného
rozkazu žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.532,22 eur so 6%- ným
úrokom ročne od 8.2.2011 do zaplatenia a odmenu vo výške 11,77 eur. Na základe zmluvy o poistenom
rýchlom spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva"), bol dlžníkovi
poskytnutý úver, ktorý sa zaviazal splatiť v zmluvne stanovených lehotách. Žalovaný postúpil pohľadávku
spoločnosti O. capital. a. s., O. O. a táto spoločnosť postúpila uvedenú pohľadávku spoločnosti J.
factoring, s.r.o., G.. Následne spoločnosť J. factoring, s.r.o. postúpila uvedenú pohľadávku žalobcovi
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008.

STÁLY ROZHODCOVSKÝ SUD Slovenskej bankovej asociácie vydal 19.10.2009 rozhodcovský
rozsudok pod sp. zn. XX/XXXX-XXXX, ktorý nadobudol 18.11.2009 právoplatnosť a 21.11.2009
vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Uvedený úver bol zabezpečený vlastnou
biancozmenkou vystavenou dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v prospech žalovaného ako pôvodného
zmenkového veriteľa, v ktorej nebol vyplnený údaj o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti
zmenky. Zmenkový dlžník udelil v Dohode o vyplňovacom práve k zmenke zmenkovému veriteľovi
právo na doplnenie chýbajúcich údajov na zmenke. Ako zmenkovú sumu je zmenkový veriteľ oprávnený
uviesť sumu rovnajúcu sa zabezpečovanej pohľadávke v deň výkonu práva, doplniť chýbajúce údaje
na zmenke a ako dátum splatnosti je zmenkový veriteľ oprávnený uviesť deň výkonu práva doplniť
chýbajúce údaje na zmenke. Žalovaný ako pôvodný zmenkový veriteľ indosoval zmenku v prospech
spoločnosti O. a. s., O. O. a táto v prospech spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. G.. Spoločnosť
J. factoring, s.r.o. indosovala zmenku v prospech žalobcu. Žalobca ako postupník vstúpil na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.12.2008 do práv zmenkového veriteľa v Dohode o vyplňovacom
práve k zmenke.

Uvedená zmenka bola súčasným zmenkovým veriteľom - žalobcom vyplnená v deň 07.02.2011, ktorý
bol dňom výkonu práva, a ako dlžná suma je uvedená suma rovnajúca sa zabezpečovanej pohľadávke
v deň výkonu práva vo výške 3.532,22 eur. Miestom platenia bol na zmenke uvedený údaj: R. O. W.,
a. s., pobočka: S., so sídlom: U. 2, S..

Dlžník bol vyzvaný, aby sa v deň výkonu práva dostavil do R. O. W., a.s., pobočky: S., so sídlom:
U. 2, S. za účelom zaplatenia zmenky. V uvedený deň sa však na miesto platenia nedostavil, a teda
nedošlo k uspokojeniu nároku žalobcu. Žalobca vyplnil zmenku v súlade s článkom 1 odsek 3 Dohody
o vyplňovacom práve k zmenke. Následne žalobca v zákonnej lehote zaslal svojmu predchádzajúcemu
indosantovi a dlžníkovi ako vystaviteľovi zmenky Upovedomenie indosanta o výkone práva vyplniť
neúplnú zmenku a o odopretom zaplatení zmenky zmenkovým dlžníkom. Vzhľadom na to, že nedošlo
k uspokojeniu postúpenej pohľadávky dlžníkom, žalobca v súlade s ustanovením § 47 ods. 5 zákona č.
19l/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), uplatnil svoj nárok voči jednému z indosantov.

Súd prvého stupňa vydal 19.4.2011 zmenkový platobný rozkaz č. k. XXZm/X/XXXX - 42, proti ktorému
podal žalovaný v stanovenej lehote námietky.

Namietal, že zmenka, o ktorú žalobca opiera svoj nárok, nie je platobnou zmenkou ale zmenkou
zabezpečovacou a navyše v zmysle § 10 a § 17 ZZŠ si žalobca uplatňuje zmenu voči žalovanému
zlomyseľne a pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Podanú žalobu považuje
za odporujúcu poctivému obchodnému styku a za šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3
Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázal na to, že zmenkový dlžník dohodou o vyplňovacom práve
k zmenke udelil vyplňovacie právo na vyplnenie zmenky len OTP O. W., a.s., preto žalobca toto
vyplňovacie právo nemal. Žalovaný toto právo nepostúpil zmluvou o postúpení pohľadávok. Aj v prípade,
že by žalobca bol oprávnený zmenku vyplniť, urobil tak až po premlčaní práva vyplniť zmenku. Zároveň
namietal aj premlčanie samotnej úverovej pohľadávky zabezpečenej zmenkou. Ďalej namietal výšku
zmenkovej sumy, zmeškanie lehoty žalobcom určenej na predloženie zmenky na platenie a skutočnosť,
že tieto zmluvy môžu byť podkladom na uplatnenie akýchkoľvek práv žalobcu voči žalovanému.

Súd vykonal dokazovanie a konštatoval, že z hľadiska koncentračnej zásady platí, že v námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu musí byť uvedené všetko, čo žalovaný proti platobnému
rozkazu namieta. Obsah námietok môže vychádzať z práva hmotného alebo procesného. Zmenka bola
vystavená 13. mája 2005 a sa stala zročnou 7. februára 2011. Príjemca zmenku neuhradil. Žalobcovi
vzniklo právo vykonať postih proti indosantovi ako osobe zmenečne zaviazanej.

Podľa ust. § 46 ods.l zák.č. 191/1950 Sb., vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou
"bez trov", "bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou
oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie
alebo pre neplatenie. Uvedené skutočnosti boli súdu preukázané zmenkou. Žalovaný neuhradil
zmenkovú sumu s príslušenstvom žalobcovi.

Predmetom konania je plnenie zo zmenky, nie z úverovej zmluvy, ani zo zmluvy o postúpení pohľadávky.
Žalobca si práva zo zmenky proti žalovanej uplatňuje v súvislosti s garančným účinkom indosamentu,
ktorý vyplýva z čl. I. § 15 ods. 1 ZZŠ, a podľa ktorého, ak tu nie je opačná doložka, indosant zodpovedá
za prijatie a zaplatenie zmenky.

Indosant patrí k nepriamym dlžníkom zo zmenky, jeho zodpovednosť vyplýva priamo zo zákona, a
preto nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý k indosovaniu došlo a ani to, či bola zmenka indosovaná za
odplatu. Zmenkový zákon umožňuje indosantovi svoju zodpovednosť za zaplatenie zmenky vylúčiť tak,
že k rubopisu pripíše doložku vylučujúcu jeho zodpovednosť - napr. „bez záväzkov". Vylúčiť garančný
účinok indosamentu je preto možné len doložkou napísanou na zmenke a len ten indosant, ktorý túto
doložku k rubopisu pripojil, za zaplatenie zmenky nezodpovedá. Čo v danom prípade žalovaný neurobil.

Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah
zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Žalovaný sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie,

a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním
zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky vzniku zodpovednosti za vymoženie
zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný predpis, nie je preto možné záručný účinok
indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou. Týka sa to aj dodatočnej námietky, ktorou
spochybnil oprávnenie žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie sumy rovnajúcej sa nominálnej
výške kauzálnej pohľadávky, keďže pohľadávku postúpil za odplatu rovnajúcu sa len časti jej nominálnej
hodnoty. Čo sa týka námietky žalovaného - zmenkovej sumy, ide o námietku nejasnú a nekonkrétnu,
a preto neprejednateľnú. Z námietky nie je jasné, aká suma mala byť do zmenky dopísaná. Nie
je preto možné posúdiť ani v akom rozsahu je zmenkový platobný rozkaz napadnutý, a ktorá časť
uplatneného nároku má byť vôbec predmetom námietkového konania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že zmenka
bola vyplnená nesprávne, v rozpore s dohodou, musí rovnako vedieť, ako mala byť vyplnená správne. Na
preukázanie tvrdených skutočností žalovaný neuviedol žiaden dôkaz, nepreukázal nesprávnosť výšky
zmenkovej sumy, nijakým spôsobom nepreukázal neplatnosť zmenky.

Námietku premlčania úverovej pohľadávky je ako námietku vyplývajúcu z mimozmenkového vzťahu,
oprávnený vzniesť len účastník úverovej zmluvy, t.j. priamy dlžník. Takáto námietka žalovaného je v
zmysle čl. I. § 17 ZZŠ neprípustná, keďže nie je založená na jej vlastnom vzťahu k žalobcovi ako
majiteľovi zmenky. Preto súd prvého stupňa poukázal na abstraktný charakter zmenky a jej nezávislosť
od príčinného vzťahu, pre ktorý by nemohla byť námietka premlčania kauzálnej pohľadávky úspešná
ani v prípade, ak by ju vzniesol priamy dlžník zo zmenky. Premlčaním pohľadávka nezaniká, preto ani
prípadné uplynutie premlčacej doby nebránilo žalobcovi do blankozmenky doplniť kauzálnu pohľadávku.
Námietka premlčania by bola právne významná len v konaní, v ktorom by sa žalobca domáhal zaplatenia
kauzálnej pohľadávky.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že ani námietka, že žalobca na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky nemohol vstúpiť do všetkých práv majiteľa zmenky, nebola dôvodná, pričom nepreukázal,
že mu dlžník z úverového vzťahu bol povinný plniť. Žalobca vstúpil do všetkých práv majiteľa zmenky
nie na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ale tým, že naňho bola zmenka rubopisom prevedená.
Povinnosť dlžníka poskytnúť žalobcovi plnenie z úverovej zmluvy žalobca preukázal zmluvami o
postúpení pohľadávok a rozhodnutím STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SUDU Slovenskej bankovej
asociácie, ktorý vydal 19.10.2009 rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. XX/XXXX-XXXX, ktorý nadobudol
18.11.2009 právoplatnosť a 21.11.2009 vykonateľnosť voči dlžníkovi v prospech žalobcu. Avšak k
uspokojeniu pohľadávky žalobcu nedošlo ani formou exekúcie.

K tvrdeniu žalovaného, že žalobca stratil práva zo zmenky tým, že nepreukázal predloženie zmenky
dlžníkovi na platenie súd prvého stupňa uviedol, že zmenku splatnú v určitý deň musí podľa čl. I. § 38 ods.
1 ZZŠ majiteľ predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z dvoch nasledujúcich pracovných dní.
V tomto prípade bola zmenka v súlade s čl. I. § 4 v spojení s § 77 ods. 2 ZZŠ splatná v pobočke R. O. W.,
a.s., U. 2, S.. Na tomto mieste bola aj prezentovaná, čo žalobca preukázal protokolom, ktorý podpísali
aj pracovníci banky. Žalobca nemal povinnosť zmenku znovu predkladať na platenie dlžníkovi, lebo
už len tým, že zmenku umiestnenec po predložení nepreplatil, čo sa považuje za odmietnutie platenia
riadne predloženej zmenky, vznikli žalobcovi postihové práva. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez
protestu", ktorá tým, že ju napísal vystaviteľ, platí aj proti nepriamym dlžníkom. Povinnosť preukázať, že
lehoty neboli dodržané musí v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 ZZŠ ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.
V tomto prípade je to žalovaný, ktorého dôkazné bremeno ťaží. Žalobca prvopisom zmenky svoje
zmenkové práva preukázal. Súd vydaním zmenkového platobného rozkazu o jeho návrhu rozhodol,
podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil a v ďalšom konaní súd už len skúmal, či
je obrana žalovaného vyjadrená v námietkach dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti
spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky.

Vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že by žalovaný za zaplatenie zmenky nezodpovedal, ani
že pre zmeškanie lehoty na predloženie zmenky žalobca stratil voči nemu právo zo zmenky, a preto na
základe uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami (§ 11 ods. 1, § 14
ods. 1, 2, § 43 ods. 1 zák.č. 191/1950 Sb., § 15 ods. 1, § 47 ods. 1, 2, 4, § 48, § 50 ods. 2 ZZŠ, §
175 ods. 1 O.s.p.) súd nemohol akceptovať námietky žalovaného, a preto zmenkový platobný rozkaz
ponechal v platnosti.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, pričom navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Košice
I., sp. zn. XX Zm/X/XXXX-XX zo dňa 19.4.2011 zrušil v celom rozsahu a zároveň, aby zaviazal žalobcu
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ak by odvolací súd
považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa za správne a napadnutý rozsudok by potvrdil tak, aby
odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že v tejto
veci je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Právne otázky riešené v tomto súdnom konaní, ich právne posúdenie ako aj správny výklad môžu
byť významné aj pre posúdenie iných obdobných právnych vzťahov v iných konaniach medzi inými
účastníkmi a môže na ne existovať aj iný právny názor, aký vyslovil súd prvého stupňa, pričom poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M R. V X/XXXX, v ktorom sa riešila súvislosť kauzálneho
vzťahu a zabezpečovacej zmenky. Vzhľadom na už archaické znenie Zmenkového a šekového zákona,
prijatého ešte v roku 1950, je v týchto prípadoch výrazne náročnejšia správna aplikácia tohto zákona na
súčasné trhové obchodno-záväzkové vzťahy, najmä v prípade kauzálnych námietok, a to nielen pokiaľ
ide o vzťah priameho zmenkového dlžníka a majiteľa zmenky, ale aj pokiaľ ide o vzťahy nepriamych
(postihových) dlžníkov a majiteľa zmenky. Avšak nielen problematiku kauzálneho vzťahu a abstrakcie
zmenky, ale podobne aj problematiku premlčania práva vyplniť blankozmenku alebo problematiku
účinnosti vyplňovacieho práva voči osobe, ktorá ho priamo neudelila, je potrebné považovať za
problematiku po právnej stránke zásadného významu.

Svoje odvolanie ďalej odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil námietku
kauzy a to napriek tomu, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie pohľadávok s príslušenstvom
vyplývajúcich z úverovej zmluvy, uzavretej medzi žalovaným (ako veriteľom) a Jánom V. (ako dlžníkom)
a bola žalovaným indosovaná na právneho predchodcu žalobcu spolu s postúpením pohľadávky z
úverovej zmluvy, ktorú zabezpečovala. Preto je potrebné rozlišovať zmenku ako platobný prostriedok
a zmenku ako prostriedok zabezpečenia záväzkov. Zatiaľ čo pri platobných zmenkách nie je potrebné
skúmať kauzu, teda do popredia vystupuje ich abstraktný charakter, tak naopak pri zabezpečovacích
zmenkách je existencia kauzálneho vzťahu nevyhnutná. Abstraktný charakter zmenky môže byť právne
relevantný len dovtedy, pokiaľ zmenka nie je spojená s konkrétnym kauzálnym vzťahom, teda pokiaľ
nejde o zabezpečovaciu zmenku. Ak teda nejde o typickú platobnú zmenku ale o zmenku, ktorá
slúži ako prostriedok zabezpečenia pohľadávky, tak plnenie, ktoré žalobca od žalovaného na základe
zmenky požaduje, nemôže byť len formálne opreté o abstraktný charakter zmenky („prevodné účinky
zmenky"), ale je potrebné, aby bol preukázaný aj príčinný kauzálny obchodno-záväzkový vzťah medzi
žalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a žalovaným, na základe ktorého je žalobca oprávnený od
žalovaného požadovať takéto plnenie. V opačnom prípade by išlo o vecne bezdôvodné plnenie. Žalobca
takýto vzťah nielenže nepreukázal, ale dokonca aj sám uznáva, že takýto vzťah medzi ním a žalovaným
nie je.

Poukázal na čl. VII bod 1 a čl. III bod 4. Zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom konštatoval, že
skutočná vôľa účastníkov sporu, ktorú zmluvne prejavili a s ktorou vstupovali do právneho vzťahu, je
teda nepochybná. Konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s takto prejavenou vôľou, keď požaduje
od žalovaného plnenie, ktoré nevymohol od úverového dlžníka na zaplatenie postúpenej úverovej
pohľadávky. Základným princípom každého právneho štátu by mala byť spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov subjektov práva. Formálny resp. arbitrárny výklad práva, opierajúci sa len o
formálne znenie zákona - abstraktný charakter zmenky, ale nerešpektujúci skutočnú vôlu strán, s ktorou
do právneho vzťahu vstupovali a ktorú pri jeho uzavretí aj prejavili, zjavne nezodpovedá chápaniu
materiálneho právneho štátu, a preto žalovaný považuje podanú žalobu za odporujúcu poctivému
obchodnému styku a za zneužívajúci šikanózny výkon práva, čo je v rozpore s § 3 Občianskeho
zákonníka a s § 265 Obchodného zákonníka. Ani skutočnosť, že na zmenke žalovaný nevyznačil
doložku „bez záväzkov" (spoliehajúc sa na rešpektovanie jednoznačne zmluvne prejavenej vôle strán),
nič nemení na tom, že žalobca len zneužíva právo, keď požaduje od žalovaného plnenie, na ktoré podľa
uzavretého obchodno-záväzkového vzťahu nemá nárok. Takémuto nepoctivému konaniu a zneužívaniu
práva by sa v právnom štáte nemala poskytovať právna ochrana. V tomto postupe žalobcu je zjavné
zlomyseľné konanie na škodu žalovaného. Žalovaný, ktorý rešpektuje pravidlá poctivého obchodného
styku, by nikdy nepožadoval napr. od úverového dlžníka plnenie zo zmenky, zabezpečujúcej úverovú
pohľadávku, ak úverová pohľadávka bola zaplatená, aj keď by (odvolávajúc sa len na abstraktný

charakter zmenky) takéto plnenie formálne podľa zmenkového zákona požadovať mohol. Tvrdenie
súdu prvého stupňa, že nie je rozhodujúci dôvod, pre ktorý k indosovaniu došlo ani to, či bola zmenka
indosovaná za odplatu a že pre zmenkový záväzok nie je podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej
pohľadávky, nezodpovedá spravodlivej ochrane práv.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca nepreukázal, že mu dlžník z úverovej pohľadávky skutočne
dlhoval sumu rovnajúcu sa sume, ktorá bola do zmenky napísaná a ktorú si následne vymáha od
žalovaného. Žalovaný nie je veriteľom zabezpečovanej pohľadávky, preto je absurdné tvrdenie, že
žalovaný má preukazovať obsah a výšku zabezpečovanej pohľadávky vyplývajúcej zo záväzkového
vzťahu medzi žalobcom a vystaviteľom zmenky, vrátane príslušenstva, a tak preukazovať správnosť
sumy, ktorú žalobca doplnil do blankozmenky.

Vyplňovacie právo k blankozmenke mohlo byť aj po postúpení úverovej pohľadávky naďalej uplatnené
len voči osobe, ktorá toto vyplňovacie právo udelila, ale nie voči žalovanému ako indosantovi, ktorý
nikomu toto právo vyplniť zmenku s právnymi účinkami voči nemu neudelil.

Pokiaľ ide o otázku premlčania práva vyplniť blankozmenku, nemožno tvrdiť, že právo vyplniť
blankozmenku sa nepremlčuje a musí trvať dovtedy, pokiaľ existuje blankozmenka. Tento názor
odporuje základnému princípu inštitútu premlčania, ktorým je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a
to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva, keď premlčanie má nútiť oprávnený subjekt, aby
donekonečna neodďaľoval požiadavku plnenia od povinného subjektu. Ak by majiteľ blankozmenky
mohol neobmedzene odďaľovať jej vyplnenie, znamenalo by to, že osoby povinné plniť zo zmenky by
boli donekonečna vystavené požiadavke na plnenie z tejto zmenky, čo právnej istote a účelu inštitútu
premlčania zjavne nezodpovedá. Podľa zákona sa pritom premlčujú tak majetkové ako aj nemajetkové
práva s výnimkou tých, o ktorých zákon priamo ustanovuje, že sú nepremlčateľné. Žalovaný nesúhlasí
s tvrdením, že námietku premlčania je oprávnený vzniesť len účastník úverovej zmluvy a tiež tu nie
je namieste opierať sa o abstraktný charakter zmenky. Nesúhlasí ani s tvrdením súdu, že námietka
premlčania by bola právne významná len v konaní, v ktorom by sa žalobca domáhal zaplatenia kauzálnej
pohľadávky, avšak zmenková suma je podľa tvrdenia žalobcu práve nezaplatená suma rovnajúca sa
nesplatenej pohľadávke z úverového vzťahu.

Súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil aj ostatné námietky žalovaného, ktoré podal proti
zmenkovému platobnému rozkazu (z 9.5.2011), a preto sa na nich žalovaný odvoláva aj v tomto
odvolaní a v plnom rozsahu sa ich pridržiava.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že zmenka ako právny inštitút je upravená
zák.č. 191/1950 Sb. Zákon šekový a zmenkový, pričom ide o abstraktný právny úkon, neprihliada sa
na účel ani dôvod jej vystavenia. Tento zákon rozlišuje zmenky cudzie a vlastné, pričom nepozná
termín zmenka zabezpečovacia a zmenka platobná. Dohoda o vyplňovacom práve k zmenke bola
uzatvorená v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka a ZZŠ, pričom tento právny predpis nepozná
termín platobná a zabezpečovacia zmenka. Vzhľadom na abstraktný charakter zmenky nie je pre
zmenkový záväzok žalovaného podstatný obsah zmluvy o postúpení kauzálnej pohľadávky. Žalovaný
sa indosovaním zmenky zaručil za jej vymoženie, a keďže garančný účinok zmenky doložkou napísanou
na zmenke nevylúčil, stal sa indosovaním zmenky nepriamym dlžníkom priamo zo zákona. Podmienky
vzniku zodpovednosti za vymoženie zmenky upravuje výlučne len zmenkový zákon ako osobitný
predpis, nie je preto možné záručný účinok indosamentu vylúčiť žiadnou mimozmenkovou dohodou.

V nadväznosti na to poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. X M R. V X/XXXX, ktoré
sa zaoberá vzťahom medzi majiteľom zmenky a priamym dlžníkom. Žalovaný je však nepriamym
dlžníkom, a jeho záväzok zaplatiť zmenkovú sumu vznikol na základe garančného účinku indosamentu,
je preto irelevantné skúmať existenciu či neexistenciu kauzy. Indosament má garančnú funkciu priamo
zo zákona, ktorú indosant môže vylúčiť doložkou. Indosant túto garančnú funkciu doložkou nevylúčil
bez ohľadu na to, či došlo k tomu úmyselne alebo opomenutím. Zároveň žalobca zdôraznil, že si
v tomto konaní neuplatňuje nárok, ktorý vznikol na základe ručiteľského záväzku, preto je argument
žalovaného o neručení za vymožiteľnosť postúpených pohľadávok neopodstatnený a nedôvodný.
Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal „zlomyseľnosť" či „nedobromyseľnosť" žalobcu. Veriteľ si
svoju pohľadávku riadne uplatnil v súdnom konaní voči priamemu dlžníkovi, vzhľadom na to, že nebola

uspokojená priamym dlžníkom, využil riadne zákonné prostriedky na uspokojenie svojej pohľadávky.
Nikomu nemôže byť na škodu uplatnenie si jeho práv.

Ďalej poukázal na ust.§ 14 odsek 1 ZZŠ a ust. § 524 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka ako aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.9.2008 sp.zn. XX R. XXXX/XXXX, z ktorého
vyplýva, že s prevodom alebo prechodom blankozmenky prechádza na nadobúdateľa bez ďalšieho aj
právo ju vyplniť.

Indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky z čoho vyplýva, že prostredníctvom rubopisu
nový majiteľ zmenky nevstupuje do práv predchodcu (remitenta alebo indosanta), ale tým, že sa stal
majiteľom zmenky, vstúpil do práv, ktoré sú s vlastníctvom zmenky ako listiny spojené. Vyplňovacie
právo k blankozmenke nie je skutočným zmenkovým právom, ale ak je indosovaná blankozmenka,
s ktorou vyplňovacie oprávnenie neoddeliteľne súvisí (listina by nebola blankozmenkou, ak by k nej
nebolo udelené právo vyplniť ju), prechádza na nového majiteľa aj vyplňovacie právo bez toho, aby
remitent alebo indosant osobitnou dohodou toto právo indosatárovi postúpili alebo mu ho osobitne
udeľovali. Vyplňovacie právo žalobca realizoval voči priamemu dlžníkovi zo zmenky - vystaviteľovi, ktorý
zmenkovému veriteľovi toto oprávnenie udelil, nie voči žalovanému ako prvému majiteľovi zmenky.

Právo vyplniť blankozmenku sa nepremlčuje. Kým existuje blankozmenka, musí existovať aj právo
doplniť chýbajúce údaje na zmenke. Oprávnenie blankozmenku vyplniť nie je typickým majetkovým
právom. Bezprostredne súvisí s vlastníctvom blankozmenky ako listiny, nositeľom práva je len jej
vlastník, je od blankozmenky závislé a k nej akcesorické, nie je ho preto možné uplatniť samostatne a
nemôže sa ani samostatne premlčať. Pokiaľ toto právo nebolo v zmluve obmedzené len na určitý čas,
musí trvať dovtedy, kým je listina blankozmenkou.

K námietke týkajúcej sa správnosti spôsobu výpočtu zmenkovej sumy, žalobca uviedol, že suma na
zmenke, či spôsob jej výpočtu sa nepreukazuje, keďže žalovaný nenamietol zmenkovú sumu, námietky
zmenečne zaviazanej osoby sú nedôvodné.

Žalobca súdu ako dôkaz predložil Protokol vystavený R. O., a. s., že v deň splatnosti zmenky sa
riadne dostavil na miesto platenia, na ktoré sa ale nedostavil priamy dlžník. V súlade so ZZŠ bola
správa o nezaplatení zmenky podaná dlžníkovi ako aj indosantovi. Prezentátom domicilovanej zmenky
je ale domicitiát (umiestenec). Preto ak žalobca zmenku predložil na platenie banke ako umiestencovi,
nemohol prezentačnú lehotu zmeškať, ani podľa čl. I. § 53 ZZŠ stratiť práva proti žalovanému. Nemal
ani povinnosť zmenku znovu predkladať na platenie dlžníkovi, lebo už len tým, že zmenku umiestenec
po predložení nepreplatil, čo sa považuje za odmietnutie platenia riadne predloženej zmenky, vznikli
žalobcovi postihové práva.

Ďalej žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný k odvolaniu doložil analýzu zmenky
vypracovanú obchodnou spoločnosťou Směnečná konzultační s.r.o., XXX XX W. nad W. XX, Česká
republika. Žalobca citujúc ust. § 175 ods. 1, 4, § 120 ods. 4, § 213 ods. 4 O.s.p. uviedol, že keďže súd
prvého stupňa vykonal v konaní všetky potrebné dôkazy, ktoré žalovaný, ako aj žalobca v príslušných
štádiách konania navrhovali, súd z tohto dôvodu na takto predložené dôkazy a skutočnosti v odvolacom
konaní neprihliada. Listina, ktorú predložil žalovaný neprispieva k zisteniu stavu veci, ide o právne
posúdenie veci, z čoho je zrejmé, že len príslušný súd je oprávnený posúdiť vec po právnej stránke
na základe vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že táto listina neprispieva k zisteniu stavu veci, súd
by na ňu nemal prihliadať ako na dôkaz, nakoľko ide o právne posúdenie komerčného subjektu, ktorý
nie je účastníkom konania. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 125, § 127 ods. 1, 4 a § 153
ods. 1 O.s.p.

Čo sa týka hmotnoprávnej argumentácie žalovaného, žalobca má za to, že analýza bola vypracovaná so
zadaním a za odplatu žalovaného, pričom v celom texte je označovaný ako objednávateľ. Zhotoviteľom
je súkromná obchodná spoločnosť, vykonávajúca svoju činnosť s účelom dosiahnutia zisku. Analýza
vychádza zo skutkových a právnych reálií Českej republiky, pričom však opomína právnu vedu,
prax a judikatúru Slovenskej republiky zásadnú pre posúdenie veci (napr. rozsudok NS ČR zo dňa
24.9.2008, sp. zn. XX R. XXXX/XXXX. o prechode práva vyplniť blankozmenku bez ďalšieho) a
zároveň opomína i zásadnú judikatúru Českej republiky (napr. rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo
dňa 18.10.2004, sp. zn. X D. XXX/XXXX o nepremlčateľnosti práva na vyplnenie blankozmenky).

Text analýzy používa neurčité, nepresvedčivé a tendenčné vyjadrenia, z ktorých je zrejmé (účelové)
zamieňanie právnych pojmov, ako postúpenie, cesia a indosovanie, pričom sa nezaoberá otázkou
(ne)prípustnosti a rozlišovania kauzálnych námietok v prípadoch vystavenia zmenky a indosovania
zmenky. Zároveň analýza spochybňuje (ignoruje) uhradzovaciu funkciu zabezpečovacích inštitútov,
ktorú žalobca považuje za „učebnicovú notorietu". Text ďalej obsahuje absurdné tvrdenia o účele
indosovania zmenky, o údajnej nevedomosti účinkov indosovania zmenky, vo svojich častiach sa
snaží vyvolať dojem o nekalom a nepoctivom konaní žalobcu na škodu žalovaného, ktoré však v
iných miestach neguje. V otázke konania žalobcu a žalovaného text nijakým spôsobom nereflektuje
na skutočnosť, že osobou žalovaného je riadne a dlhodobo fungujúci komerčný bankový dom,
ktorého súčasťou organizačnej štruktúry je nepochybne aj právne oddelenie s primeraným odborným
a personálnym obsadením, od ktorého je očakávané konanie s primeranou odbornou starostlivosťou.
Samotné závery autor charakterizuje iba neutrálne, resp. ako neúčinné, neprejednateľné alebo založené
na právnych názoroch, ktoré nie sú vo všeobecnom povedomí a v samotnom texte listiny sú vybielené
pasáže, čo ešte viac znižuje dôveryhodnosť, autenticitu uvedeného dokumentu.

V závere žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom odvolaní navrhol, aby súd v prípade
potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že má ísť o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu. V tejto súvislosti, má žalobca za to, že uvedený návrh je nedôvodný, pretože
sám žalovaný uviedol, že na zmenke „opomenul" vyznačiť doložku „bez záväzkov". Takéto opomenutie
nemôže byť dôvodom pripustenia dovolania, či vzniku akéhokoľvek iného práva či nároku. Žalovaný mal
právo vylúčiť svoju zodpovednosť doložkou a toto právo si neuplatnil.

Skúmanie vzťahu medzi nepriamym dlžníkom a majiteľom zmenky na základe kauzálnych námietok je
bezpredmetné. Samotná zmenka je abstraktným inštitútom, a existencia kauzy nemá vplyv na vzťah
medzi majiteľom zmenky a priamym dlžníkom. Teda nemôže mať vplyv ani na vzťah majiteľa zmenky
a nepriameho dlžníka, tak ako sa toho žalovaný dovoláva. Zodpovednosť žalovaného vyplynula priamo
zo zákona, a teda žalobca má za to, že existencia či neexistencia kauzálnych námietok nemá žiadny
vplyv na garančnú funkciu indosamentu. Pokiaľ by mal takýto vplyv existovať, stratila by abstraktnosť
zmenkovo právnych vzťahov zmysel, taktiež garančná funkcia indosamentu a doložka „bez záväzkov".
Zákonodarca dostatočne určito a zrozumiteľne vyjadril svoj zámer a vôľu právom napísať na zmenku
doložku.

Žalovaný mal právo upraviť v Dohode o vyplňovacom práve k zmenke trvanie práva vyplniť
blankozmenku, toto právo si neuplatnil, a preto je podľa žalobcu nedôvodný návrh na pripustenie
dovolania v dôsledku pochybenia na strane žalovaného. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje.

K problematike účinnosti vyplňovacieho práva voči osobe, ktorá ho priamo neudelila, žalobca uviedol, že
vyplňovacie právo bolo udelené voči dlžníkovi, zmenka bola indosovaná, čím boli postúpené aj všetky
práva s blankozmenkou súvisiace. Argument a contrario, pokiaľ by ktorýkoľvek majiteľ nechcel indosovať
spolu so zmenkou aj právo na jej vyplnenie, tak jej samotné indosovanie by bolo zbytočné, nakoľko
zmenka, ktorú nie je možné vyplniť, nemá žiadnu funkciu, a teda takéto indosovanie by nemalo zmysel.
Žalovaný zmenku indosoval, a tým prejavil vôľu postúpiť zmenku a všetky práva s ňou súvisiace.

Odvolací súd rozsudkom z 30.10.2012, č.k. XCoZm/X/XXXX-XXX potvrdil napadnutý rozsudok ako
vecne správny s tým, že sa stotožnil podľa § 212 ods. 2 O.s.p. s jeho odôvodnením.

Najvyšší súd SR v Bratislave zrušil tento rozsudok Krajského súdu v Košiciach a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, pretože podľa jeho názoru odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti v
zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nie je dostatočne odôvodnené, a preto nepreskúmateľné.

Odvolací súd znovu prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia opakuje a dodáva:

Je nepochybné, že predmetná zmenka bola žalovaným indosovaná na právneho predchodcu žalobcu
spolu s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy. Žalovaný, ale nezakázal ďalšiu indosáciu zmenky
(čl. I. § 15 ods. 2 ZZŠ). Preto zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky ( čl. I. § 15 ods. 1 ZZŠ) a teda
stal sa nepriamym dlžníkom zo zákona.

Rozsudok NS SR sp.zn. 1M R. V X/XXXX však rieši vzťah medzi majiteľom zmenky a priamym dlžníkom.

Zodpovednosť žalovaného za zaplatenie zmenky, ktorá vznikla indosamentom, vylučuje skúmanie
existencie, či neexistencie kauzy.

Je pravdou, že zmenka môže plniť okrem platobnej funkcie aj funkciu zabezpečenia pohľadávky, ale je
potrebné rozlišovať medzi zabezpečením pohľadávky priamym dlžníkom a zabezpečením indosantom,
ktoré vzniklo zo zákona, pri ktorom kauzálne námietky nemajú žiaden vplyv na túto zodpovednosť.

Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal (na ňom je dôkazné bremeno), že žalobca len zneužíva právo
a jeho postup znamená zlomyseľné konanie na škodu žalovaného (čl. I § 17 ZZŠ).

Pri takýchto zmenkách často dochádza k indosamentu a to aj za oveľa nižšiu cenu, než je nominálna.

Okrem toho pohľadávka bola riadne uplatnená v súdnom konaní proti priamemu dlžníkovi, ktorý ju však
neuhradil.

Žalobca postupoval v súlade so zákonom, a preto jeho konanie nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi
alebo so zásadami poctivého obchodného styku.

Je nepochybné ( čl. I. § 14 ods. 1 ZZŠ), že indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky. To
znamená, že aj právo vyplniť blankozmenku (napr. rozsudok NS ČR sp.zn. 29 R. XXXX/XXXX).

Vyplňovacie právo k blankozmenke nie je majetkovým právom, ani skutočným zmenkovým právom, a
preto sa nemôže podľa žiadneho zákona premlčať.

Námietka žalovaného o premlčaní úverovej pohľadávky je podľa čl. I. § 17 ZZŠ neprípustná, pretože nie
je založená na vlastnom vzťahu žalovaného k žalobcovi ako majiteľovi zmenky.

Žalovaný spochybnil spôsob výpočtu zmenkovej sumy, ale na svoje tvrdenie nenavrhol žiaden dôkaz,
ani neuviedol, aká suma mala byť správna.

Neobstojí ani námietka zmeškania lehoty na predloženie zmenky na platenie, o čom svedčí Protokol
vystavený R. O., a.s., ktorý podpísali aj pracovníci banky.

Prípadná analýza zmenky, vypracovaná obchodnou spoločnosťou vyjadruje názor tejto spoločnosti,
ktorý vzhľadom na uvedené právne závery, nemá pre rozhodnutie odvolacieho súdu právny význam.

Ostatné dôvody, uvádzané žalovaným sú len jeho teoretickými vývodmi a nie sú pre iné právne závery
významné.

Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca postupoval v súlade so zákonom a nemožno preto tvrdiť,
že v danej veci nejde o spravodlivú ochranu práv.

Žalovaný mal možnosť vylúčiť ďalšiu indosáciu zmenky a ak tak neurobil, musel si byť vedomý následkov
uvedených v čl. I. § 15 ods. 1 ZZŠ.

Z uvedených dôvodov, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného nemožno tvrdiť, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, a preto neprichádza do úvahy pripustenie dovolania.

Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech, úspešný žalobca si ich náhradu nežiadal (§ 151 ods. 1 prvá
veta), a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.