Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 27, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/104/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117223174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117223174.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudcov JUDr.
Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v konaní o návrhu veriteľa: V. U. G., J.. X.X.XXXX, G. XXXX
V. XX, D. M. XX G., J. XXXXX, W., zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Bajzova 2 proti dlžníkom: 1/ M. G., nar. XX.X.XXXX a 2/ D. G., nar. X.X.XXXX, obaja bytom
v H., N. XX, zastúpení JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57,

o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní dlžníkov proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I z 20.11.2017 č.k. 38C/35/2017-66 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Veriteľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti dlžníkom v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolací súd považuje za potrebné na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia upozorniť na
terminológiu označenia strán v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V súlade s § 343
ods. 1 CSP strana, ktorá podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa nazýva veriteľ a
jeho protistrana sa nazýva dlžník. Túto terminológiu bude odvolací súd používať namiesto označenia
„žalobca“ a „žalovaný“, ktoré použil súd prvej inštancie.

2. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením zriadil záložné právo
k bytu č. X na X. K. vo vchode č. XX obytného domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na N. W.
I. H., ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre kat. úz. N. S., Q. H.F. - N., okres Košice I, v prospech
veriteľa V. U. G. ako budúceho oprávneného na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 99.581,75
eur so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 99.581,75 eur od 12.5.2007 do zaplatenia. Ďalším
výrokom rozhodol, že veriteľ má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré dlžníci spoločne

a nerozdielne zaplatia na účet právnej zástupkyne veriteľa do 3 dní od doručenia uznesenia, ktorým súd
prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. 34C/46/2007 sa V. U. G. domáhal vrátenia sumy 6.000.000,00 Sk s príslušenstvom
(199.163,50 eur) proti M. G.Y. a D. G.. Rozsudkom zo 7.10.2016 č.k. 34C/46/2007-951, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 24.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/9/2017
boli dlžníci zaviazaní zaplatiť veriteľovi sumu 99.581,75 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti bol
žalobný návrh zamietnutý. Vo vzťahu k nehnuteľnosti byt č. X J. X. K. vo vchode XX obytného domu,
súp. č. XXXX na N. W. XX I. H., na LV č. XXXXX pre kat. úz. N. S., Q. H.-N., okres Košice I, ktorého
bezpodielovými spoluvlastníkmi sú dlžníci je zapísaná poznámka zákaz nakladania s nehnuteľnosťou.
Súd prvej inštancie poukázal na význam inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je zriadenie

sudcovského záložného práva na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP).Tým sa pre veriteľa zabezpečí vymožiteľnosť jeho nároku voči dlžníkovi. V tomto konaní sa veriteľ
domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky voči dlžníkom, ktorá mu bola právoplatne priznaná
rozhodnutím súdu, a to ako potencionálny oprávnený v prípadnom exekučnom konaní. Zabezpečovacia

funkcia inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je vyjadrená v § 343 ods. 3 CSP. Súd prvej inštancie
uviedol, že veriteľ opisom rozhodujúcich skutočností s odkazom na konanie sp. zn. 34C/46/2007, v
ktorom konajúci súd vyhodnotil konanie dlžníkov ako konanie proti dobrým mravom, pričom žalovanú
sumu priznal veriteľovi titulom bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov, pretože sa
obohatili na úkor žalobcu o sumu 3.000.000,00 Sk, za ktorú predali rodinný dom v S., osvedčil dôvodnosť

nároku na dočasnú úpravu pomerov. Ohrozenie výkonu exekúcie by reálne nastalo, ak by žalovaní
previedli svoju jedinú nehnuteľnosť na iné osoby. Tým boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. Proti uzneseniu podali odvolanie veritelia, ktoré odôvodnili odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1
písm. a/, d/, f/ a h/ CSP. Tvrdia tiež, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a navrhujú, aby odvolací súd

zrušil napadnuté uznesenie a konanie zastavil, prípadne aby zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Žiada aj o priznanie náhrady trov konania.

5. Dlžníci namietajú, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, a to že odôvodnenie je nedostatočné, málo presvedčivé a nepreskúmateľné. V tejto súvislosti

poukazuje na potrebu odôvodnenia súdneho rozhodnutia s poukazom na judikatúru ESĽP. Namietajú, že
súd prvej inštancie len stručne zhodnotil, čo považuje za právne uzavreté bez toho, aby zreteľne uviedol,
čo bolo rozhodujúce pre posúdenie nároku uplatneného návrhom. Toto rozhodnutie tak nepovažuje
za jasné, právne korektné a zrozumiteľné. Veriteľ na preukázanie svojich tvrdení iba stroho uvádza,
že má obavu o budúcu exekúciu, pričom sám bližšie nešpecifikoval, akým spôsobom je jeho obava o

vymoženie pohľadávky opodstatnená, pretože v návrhu len uvádza, že táto obava pramení z postoja
dlžníkov k nárokom, ktoré uplatnil v súdnom konaní. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neosvedčil,
že by žalovaní mali nakladať so svojou nehnuteľnosťou, resp. sa zbavovať svojho majetku, v dôsledku
čoho by reálne malo byť ohrozená právo na vymoženie jeho pohľadávky. Neosvedčil teda potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov strán, ani obavu z ohrozenia výkonu exekúcie. Navrhovateľ len stručne

poukazuje na to, že medzi ním a dlžníkmi bolo vedené konanie, v ktorom bol vydaný rozsudok na
zaplatenie sumy 99.581,75 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie nemal k dispozícii ani LV č.
XXXXX, kat. úz. N. S., z ktorého je zrejmé, že v časti C je zriadené záložné právo v prospech banky z
dôvodu zabezpečenia hypotekárneho úveru a že na nehnuteľnosti dlžníkov je zapísaná obmedzujúca
poznámka zákaz nakladať s nehnuteľnosťou na základe uznesenia vo veci 34C/46/2007 - 48, ktorá

do dnešného dňa nebola vymazaná. Z uvedeného vyplýva, že dlžníci nemajú žiaden záujem zbaviť
sa predmetu nehnuteľnosti, resp. nevykonávajú kroky súvisiace s nakladaním s touto nehnuteľnosťou.
Vzhľadom na to, že pohľadávka veriteľa bola už skôr zabezpečená predbežným opatrením, ako
aj na skutočnosť, že nehnuteľnosť je založená v prospech banky, neexistujú zákonné dôvody pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dlžníci zastávajú názor, že predpoklad takého ich konania,

ktoré by bolo v rozpore so zákonom, nemôže byť zákonným dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Za najpodstatnejšiu skutočnosť však považujú fakt, že pre začatie konania neboli splnené
procesné podmienky, pretože navrhovateľ neodkladného opatrenia ešte v roku 2016 zomrel, teda nemal
procesnú subjektivitu v čase začatia konania. Túto skutočnosť preukazujú čestným vyhlásením A. L., J..
XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že veriteľ zomrel niekedy v roku 2016. Uvedenú skutočnosť si môže

súd zistiť na zastupiteľskom úrade v USA na Slovensku. Preto navrhujú konanie zastaviť.

6. Veriteľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Ako dôkaz prikladá
fotografie s jeho priateľom a s manželkou s vyznačením dátumu na dôkaz toho, že doposiaľ má procesnú
spôsobilosť. Dlžníci sa napriek právoplatnému vykonateľnému rozsudku doteraz neskontaktovali s jeho

právnouzástupkyňou,akouformoubudezaplatenápohľadávka,ktorámáprávnyzákladvbezdôvodnom
obohatení. Navrhovateľ uvádza, že jeho skúsenosti s dlžníkmi ho viedli k tomu, že požiadal o vydanie
predbežného opatrenia v sporovom konaní z dôvodov, ktoré súd uznal. Tie isté dôvody ho viedli k tomu,
že požiadal ako budúci oprávnený o vydanie uznesenia, ktorým by sa zriadilo záložné právo k bytu vo
vlastníctve dlžníkov, aby mohol vymôcť pohľadávku priznanú súdom.

7. Odvolatelia v replike tvrdia, že na základe posúdenia fotografií nie je zrejmé, či navrhovateľ žije a
navyše majú za to, že takáto forma dôkazu nie je postačujúca na vyhodnotenie daných skutočností apreto ju nepovažujú za dostatočne hodnoverné. Zotrvávajú na svojich tvrdeniach, že navrhovateľ nemá
procesnú subjektivitu.

8. Navrhovateľ v duplike k replike dlžníkov uvádza, že práve odvolatelia tvrdia, že navrhovateľ zomrel v
roku 2016 a ako dôkaz predložili čestné vyhlásenie p. L., ktorá to údajne počula, ale dlžníci neuviedli,
od koho. Ak dlžníci tvrdia, že navrhovateľ zomrel v roku 2016, je povinnosťou toto tvrdenie preukázať.

9. Krajský súd ako súd odvolací po posúdení podmienok prípustnosti odvolania dospel k záveru,

že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné. Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 a contrario), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie dlžníkov je nedôvodné.

10. Odvolatelia odôvodnili podané odvolanie existenciou odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. a/, d/, f/ a h/ CSP, teda že neboli splnené procesné podmienky, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamažejehorozhodnutievychádzaznesprávneho
právneho posúdenia veci. Odvolací súd konštatuje, že odvolatelia jednotlivé odvolacie námietky bližšie
nešpecifikovali, preto iba z obsahu odvolania je možné vyvodiť v prvom rade ich námietku, že neboli

splnené procesné podmienky, ktorá spočíva v tom, že navrhovateľ neodkladného opatrenia, veriteľ
V. U. G. údajne nežije, teda nemá procesnú subjektivitu. Ako inú vadu konania v zmysle § 365
ods. 1 písm. d/ CSP je možné z obsahu odvolania vyvodiť iba namietanú nepreskúmateľnosť a
neodôvodnenosť napadnutého rozhodnutia. Nesprávne skutkové zistenia majú spočívať v neosvedčení
predpokladov pre zabezpečovacie opatrenie a nesprávne právne posúdenie veci pravdepodobne v

nesprávnej interpretácii podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

11. Za najpodstatnejšiu považuje odvolací súd námietku nedostatku procesnej subjektivity navrhovateľa
neodkladného opatrenia. Odvolatelia s poukazom na čestné vyhlásenie svedkyne A. L. tvrdia, že veriteľ
mal zomrieť niekedy v roku 2016.

12. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

13. Procesná subjektivita je totožná so spôsobilosťou na práva a povinnosti podľa § 7 OZ, podľa ktorého

spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Ak smrť nie je
možné preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak.
Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že
už nežije.

14. Procesná subjektivita fyzickej osoby ako sporovej strany existuje od jej narodenia do smrti. Smrť
fyzickej osoby sa preukazuje predpísaným spôsobom, dôkazom o úmrtí fyzickej osoby je predovšetkým
úmrtný list. Odvolací súd konštatuje, že tvrdenia dlžníkov o smrti veriteľa neboli preukázané. Čestné
prehlásenie tretej osoby bez uvedenia konkrétnych okolností alebo skutočností, ktoré by mohli navodiť
pochybnosť o tom, či veriteľ žije, nie sú postačujúce na to, aby súd ex offo vykonával dokazovanie na túto

okolnosť. V sporovom konaní zaťažuje sporovú stranu dôkazné bremeno aj v prípade preukazovania
existencie procesných podmienok. Súd síce môže výnimočne vykonať aj sám dokazovanie na zistenie
splnenia procesných podmienok podľa § 185 ods. 3 CSP, takýto jeho postup je však podmienený tým,
že sám konajúci súd dospeje k pochybnostiam o tom, či procesné podmienky splnené sú. Odvolací
súd dáva do pozornosti, že dňa 9.10.2017 je podpísané splnomocnenie od veriteľa pre jeho advokátku.

Veriteľ k vyjadreniu k odvolaniu navyše priložil aktuálne fotografie, ktoré mali byť zhotovené po tvrdenom
čase jeho úmrtia. Vzhľadom na tieto okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že námietka nedostatku
procesnej subjektivity zo strany dlžníkov nie je opodstatnená a nie je teda dôvod na zastavenie konania.

15. K námietke odvolateľov o nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza odvolací súd,

že považuje napadnuté uznesenie za dostatočne odôvodnené s poukazom na účel rozhodnutia, ktorým
je zriadenie sudcovského záložného práva na právoplatne priznanú pohľadávku. Rovnako nie sú
odôvodnenéaniodvolacienámietkyvovzťahuknedostatkuprizistenískutkovéhostavuveciavovzťahu
k právnemu posúdeniu veci.16. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky

veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného
práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

17. Zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje tzv. sudcovské záložné právo a jeho cieľom je to, aby veriteľ

získalpostaveniezáložnéhoveriteľa,ktorýbudemôcťpristúpiťkvýkonuzáložnéhoprávanauspokojenie
judikovanej pohľadávky pri exekučnom konaní. Zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť pred
začatímsporovéhokonania,vktoromsamádosiahnuťexekučnýtitul,rovnakoajpočasnehoaajpojeho
skončení(§324ods.1CSP).Materiálnympredpokladomprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,okrem
existencie spôsobilého predmetu záložného práva, je existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.
Pri skúmaní možného budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu.

Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení súd nevykonáva dokazovanie, povinnosťou veriteľa je
osvedčiť existenciu obavy z možného ohrozenia budúcej exekúcie.

18. Súd prvej inštancie odôvodnil obavu z možného ohrozenia budúcej exekúcie predovšetkým
samotnými okolnosťami vzniku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečovacím opatrením zabezpečená.

Navrhovateľ odôvodňuje svoju obavu takisto z postoja dlžníkov k nárokom v pôvodnom súdnom konaní
a zároveň tvrdí, že dlžníci nemajú iný majetok, ktorým by bolo možné uspokojiť priznanú pohľadávku.

19. Odvolací súd konštatuje, že odvolatelia ani nenamietajú a netvrdia, že by existoval nejaký ďalší
majetok alebo iné aktíva, z ktorých by boli ochotní a schopní priznanú pohľadávku veriteľa uspokojiť.

Za takejto situácie, aj so zreteľom na dlhotrvajúci sporný stav medzi sporovými stranami je odvolací súd
toho názoru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je odôvodnený.

20. K námietke odvolateľov, že na nehnuteľnosti, ktorých sa zabezpečovacie opatrenia týka, je už
zriadené záložné právo v prospech banky, uvádza odvolací súd, že sa oboznámil s výpisom z

LV č. XXXXX, na ktorom je zapísaná zabezpečovaná nehnuteľnosť. Konštatuje, že v poznámke je
naďalej zapísaný zákaz nakladania s nehnuteľnosťou na základe uznesenia 34C/46/2007-48, táto
skutočnosť však nemá vplyv na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ani existencia záložného
práva v prospech iných veriteľov, ktorí majú postavenie prednostného veriteľa nemá žiaden vplyv na to,
aby bolo obmedzené, vylúčené alebo znemožnené nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vo forme

zriadenia sudcovského záložného práva na tú istú nehnuteľnosť.

21. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom
rozsahu vecne správne, čo do merita veci, aj pokiaľ sa týka výroku o trovách konania a preto uznesenie
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní mal
plný úspech veriteľ, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania proti dlžníkom.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval o prvej inštancii. Pri dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolávateľ domáha

(dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.