Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Csp/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220474
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116220474.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: M. G., J..

XX.XX.XXXX, G. Š. O. XXX, v konaní právne zastúpená Z.. M. S., M. N. N. N., J. N. X, proti žalovanému:
K. P., N.. V.. Q.., F.: XX XXX XXX, S. J. XX, G., v konaní právne zastúpený M. H. O. S., N.. N. V.. Q.., X.
XX, G., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia XXX,XX Eur, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala, aby súd vydal
rozsudok, ktorým by zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX Eur,

ktoré vzniklo plnením zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že jej bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške XXX,XX Eur,
pričom žalovanému uhradila X XXX,XX Eur. Žalobkyňa tvrdila, že úverová zmluva má byť bezúročná
a bez poplatkov, keďže nespĺňa náležitosť zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva neobsahovala uvedenie konečnej splatnosti úveru.
Podľa žalobkyne musí byť konečná splatnosť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby

spotrebiteľ mohol pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania a tým
uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi, resp. dodávateľmi.

3. Žalobkyňa neskôr žiadala rozšíriť žalobu o určenie, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX - administratívny poplatok je neprijateľná.

4. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa žiadala určiť administratívny poplatok ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku, bola skutočnosť, že administratívny poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

5. Súd nepripustil rozšírenie žalobného návrhu v súlade s § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku
uznesením č. k. XX U.-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom nepripustenia rozšírenia žalobného návrhu
bol aj právny názor súdu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, teda že vznesená námietka premlčania zo
strany žalovaného je dôvodná. Súd zároveň vychádzal z toho, že takéto určenie postráda akýkoľvek

právny záujem, keďže zmluvný vzťah medzi stranami skončil v roku XXXX.

6. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že posledná splátka bola žalobkyňou uhradená v XX-tom týždniroku XXXX, a teda uplynula subjektívna, ako aj objektívna lehota na uplatnenie nároku podľa § 107
Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal aj samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré žiadala
žalobkyňa, keďže tvrdil, že žalobkyňa uhradila X XXX,XX Eur a nie ňou tvrdených X XXX,XX Eur.

Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nijako nepreukázala úmysel žalovaného bezdôvodne sa na jej úkor
obohatiť a nepreukázala ani vedomosť žalovaného, že svojim konaním získa, alebo môže získať
bezdôvodné obohatenie, a teda nie je možné použiť 10-ročnú premlčaciu lehotu. Žalovaný vo vzťahu k
samotnému zneniu zmluvy uviedol, že zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v súlade so zákonom
obsahovať má.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o úvere, potvrdením o splatení spotrebiteľského
úveru, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento stav:

8. Žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol v prospech žalobkyne spotrebiteľský úver vo výške

XXX,XX Eur. Celkové náklady žalobkyne predstavovali sumu XXX,XX Eur, čo zodpovedalo RPMN vo
výške XXX,XX %. Úrok predstavoval XX %, teda XXX,XX Eur. Zvyšok bol administratívny poplatok.
Žalobkyňa mala predmetný úver zaplatiť v XX-tich týždenných splátkach vo výške XX,XX Eur.

9. V predloženom Potvrdení o splatení spotrebiteľského úveru zo dňa XX.XX.XXXX bolo uvedené, že

žalobkyňa splatila spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným z vyššie uvedenej zmluvy v plnej výške.
Dátum splatnosti podľa potvrdenia bol XX.XX.XXXX.

10. Žalovaný uviedol že žalobkyňa uhradila sumu X XXX,XX Eur, pričom poslednú splátku vo výške XX
Eur uhradila v XX-tom týždni roku XXXX. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadny

listinný dôkaz.

11. Predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné posúdiť podľa právnych noriem účinných
v čase jej uzatvorenia. Pokiaľ ide o všeobecný právny predpis, je ním Občiansky zákonník, v znení
účinnom od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX.

12. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len OZ),
právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčízadvarokyododňa,keďsaoprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

13. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

14. Podľa § 107 ods. 3 OZ, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť
všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník

mohol premlčanie namietať.

15. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka").

21. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

22.Podľa§23aods.1zákonač.634/1992Z.z.oochranespotrebiteľa,vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania dňa XX.XX.XXXX uzatvorili zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške XXX,XX Eur,
ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v XX-tich týždenných splátkach po XX,XX Eur. Žalobkyňa dňom

XX.XX.XXXX uhradila žalovanému z tejto zmluvy všetky platby a úhradou poslednej splátky ich vzťah
zanikol.

24. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzhľadom na žalovaným tvrdené uplynutie tak
objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty, súd prioritne skúmal, či táto námietka zo strany

žalovaného je dôvodná.

25. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako majetkové právo sa premlčuje v zákonom
stanovenej 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
rámci ktorej plynie 2-ročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

pričom objektívnu premlčaciu lehotu presiahnuť nemôže.

26. Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúce faktické získanie bezdôvodného
obohatenia. V danom prípade, ak by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, bolo by to až prijatím
plnenia žalobkyne v časti zodpovedajúcej uplatnenému úroku z úveru a administratívnemu poplatku,

a to najneskôr prijatím poslednej splátky úveru, realizovanej žalobkyňou dňa XX.XX.XXXX. Objektívna
premlčacia trojročná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Žaloba bola podaná dňa XX.XX.XXXX.

27. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného súd nemohol priznať
žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto žalobu v tejto časti zamietol.

28. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že vo veci došlo k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného a že by sa mala použiť desaťročná premlčacia
lehota, súd poukazuje na to, že žalobkyňa na preukázanie tohto tvrdenia neprodukovala žiadne
dôkazy a iba tvrdenie nepostačuje na to, aby súd na danú skutočnosť mohol prihliadať. Žalobkyňa v

predmetnej veci neuniesla dôkazné bremeno, že na strane žalovaného existoval priamy, či nepriamy
úmysel smerujúci k získaniu bezdôvodného obohatenia v jej neprospech, vrátane nepreukázania, že pri
uzatvorenípredmetnýchzmlúvoúvereporušilakúkoľvekodbornústarostlivosťneuvedenímktorejkoľvek
z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadovanej zákonom č. 258/2001 Z. z.
Súd vychádzal z toho, že žalovaný pôsobil v čase poskytnutia úveru žalobkyni na finančnom trhu ako

štandardná nebanková spoločnosť, ktorá ako taká v čase poskytovania úverov spĺňala všetky zákonné
predpoklady, aby mohla pôsobiť v oblasti poskytovania úverov spotrebiteľom. Žalovaný nebol postihnutý
za to, že poskytuje úvery nekalým spôsobom.

29. Čo sa týka použitia objektívnej premlčacej lehoty v dĺžke 3 rokov alebo 10 rokov, súdu sú známe

rozdielne názory na túto problematiku. Rozhodnutia Krajského súdu v Prešove napríklad sp. zn. XXCo/
XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX vychádzajú z domnienky, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavaťprávne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Pokiaľ tak nerobí a v zmluve absentuje určitá
náležitosť podľa zákona, jeho konanie je úmyselné.

30. Súdu je však známe, že v rámci rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove existuje aj iné
rozhodnutie, napr. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, alebo rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici,
napr. sp. zn. XXCo/XXXX/XXXX, sp. zn. XXCo/XX/XXXX. Tieto rozhodnutia vychádzajú z toho, že
úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v
čase získania bezdôvodného obohatenia. Podmienky na 10-ročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a

platí 3-ročná objektívna premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia
vôbecnezavinil.Zodpovednosťzabezdôvodnéobohateniejezodpovednosťouobjektívnou,pričomvšak
žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel k bezdôvodnému obohateniu
sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania a že by tento
úmysel existoval už v čase získania bezdôvodného obohatenia.

31. Akýkoľvek úmysel zo strany žalovaného, či už priamy alebo nepriamy, je potrebné skúmať z pohľadu
doby, kedy sa zmluva uzatvorila a kedy podľa žalobkyne malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť. Išlo o
obdobie rokov XXXX a XXXX. Žalobkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz alebo rozsudok z daného
obdobia, ktorý by uvádzal, že konanie žalovaného bolo v danom čase v rozpore so zákonom.

32. Čo sa týka subjektívnej premlčacej lehoty, súd má za nepochybné, že uplynula aj subjektívna
premlčacia doba. Aj keď subjektívna premlčacia lehota podľa zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený
subjektdozvedelobezdôvodnomobohatenípovinnéhosubjektuajehovýške,tútovedomosťjepotrebné
odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť
bezdôvodné obohatenie. Vôbec teda nie sú relevantné jeho právne znalosti (platí zásada neznalosť

zákona neospravedlňuje), teda nie je podstatné, či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre
súdov, a teda či bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Tento právny názor
vyplýva priamo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX to, kedy sa oprávnený
dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno
právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec

relevantné. Podobné názory prezentujú rozsudky Najvyššieho súdu ČR XXOdo XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX, XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, XXCdo XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a
XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

33. Vychádzajúc z tohto právneho názoru sa potom žalobkyňa o skutkových okolnostiach dozvedela

najneskôr zaplatením poslednej splátky, a to XX.XX.XXXX. Od tejto doby jej začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Je irelevantné kedy si žalobkyňa začala zisťovať
bližšie informácie ohľadom spotrebiteľského práva a kedy danú skutkovú situáciu mala právne
posúdenú. To, kedy žalobkyňa tvrdí, že si vec nechala právne posúdiť, tak relevantné byť nemôže,
pretože žalovaný v takomto prípade nemá žiadnu obranu a začiatok plynutia premlčacej lehoty by

závisel iba od tvrdenia žalobkyne. Bolo by teda nepreukázateľné, či sa žalobkyňa o právnom posúdení
nedozvedela skôr a zároveň by nebolo zrejmé, prečo si žalobkyňa nenechala vykonať právne posúdenie
už oveľa skôr. Podľa súdu je preto irelevantné aj potvrdenie od občianskeho združenia, ktoré údajne
žalobkyňa mala, ale v tomto konaní ho napriek tomu nepredložila. Súd mal za to, že vzhľadom na
vyššie uvedený právny názor o uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty ani nie je potrebné zisťovať, kedy

žalobkyňa občianske združenie navštívila.

34. Súd teda z dôvodu premlčania žalobu zamietol.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.39.Keďžežalovanýbolvkonaníúspešnývcelomrozsahu,súdmupriznalprávonanáhradutrovkonania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou

žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.