Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 23, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200723
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6015200723.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov

JUDr. Milana Segeča a JUDr. Petra Kvietka v právnej veci žalobcu: NetSpace, s.r.o., so sídlom Obrancov
mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049 778, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Aequitas s.r.o.,
so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, proti žalovanému: Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti:
DTnet Detva s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, IČO: 46 079 386, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23. marca 2015

a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Mesta Detva č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo dňa 02.
decembra 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. z r u š u j e .

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu
žalobcu Aequitas s.r.o., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, vedený v Z. R. E. a.s., v sume 603,59
Eur, z čoho predstavujú trovy právneho zastúpenia sumu 533,59 Eur a náhrada za zaplatený súdny
poplatok 70,- Eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Detva ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní

a stavebnom poriadku (stavebný zákon), podľa § 34 stavebného zákona a § 14 a § 46 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní Správny poriadok) nepriznal postavenie účastníka konania spoločnosti
NetSpace s.r.o., Obrancov mieru 3173, 962 12 Detva, IČO: 36 049 778 (v procesnom postavení žalobca)
v územnom konaní o umiestnení líniovej stavby „Detva, optická sieť DT net“ na území, ktoré zahŕňa
ulice: Štúrova, Záhradná, Pionierska, Milana Rastislava Štefánika, Obrancov mieru, Andreja Hlinku,
Novosady, Antona Bernoláka, Vimperská, Tajovského, Dolinky, Krpeľná, Námestie mieru (Kapustnice)
navrhovateľa DTnet Detva s.r.o., M.R. Štefánika 65, 962 12 Detva, IČO: 46 079 386, a to rozhodnutím

č.j. 446/2013/DKa-ozn. zo dňa 02.12.2014.

Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca odvodzuje svoje postavenie ako
účastníka konania v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona a v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku
z dôvodu, že trasy navrhované stavebníkom DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti, alebo
dokonca v súbehu s líniovou stavbou žalobcu, a teda jeho vlastnícke práva ako vlastníka líniovej stavby
„Hlavný optický prípoj NetSpace Detva“ môžu byť rozhodnutím o umiestnení stavby „Detva optická sieť

DTnet“ priamo dotknuté (§ 34 ods. 2 stavebného zákona) a rovnako môžu byť dotknuté aj jeho práva
a právom chránené záujmy (§ 14 ods. 1 Správneho poriadku). Stavebný úrad konštatoval, že vydaním
predmetného rozhodnutia o umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DTnet“ nedôjde k zásahu
do vlastníckeho práva, ani k dotknutiu práv právom chránených záujmov, pretože trasy navrhovanejsiete budú viesť v samostatných trasách mimo súbežných telekomunikačných vedení tak, aby nedošlo
k odkrytiu alebo poškodeniu existujúcej metropolitnej siete žalobcu, resp. aj iných sietí. Upravil, že pre
križovanie a súbehy s cudzími inžinierskymi sieťami musia byť dodržané príslušné ustanovenia STN

73 6005 a pri realizácii stavby musia byť rešpektované a dodržané ustanovenia § 68 ods. 5 zákona
č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Podľa stavebného úradu umiestnením stavby, na
ktorú sa má vydať rozhodnutie o povolení stavby, nijakým spôsobom nedôjde k obmedzeniu možností a
oprávnení vlastníka metropolitnej siete, ktorý aj naďalej bude jej vlastníkom, držba zostane nedotknutá
a taktiež užívanie. Zachovanie ochranných pásiem a samotná realizácia navrhovanej stavby v iných

trasách vyvracajú neopodstatnené a nepodložené obavy spoločnosti NetSpace, s.r.o. o ohrození
právom chránených záujmov. Spoločnosť NetSpace, s.r.o. nepreukázala, v čom by malo spočívať
ohrozenie práv a právom chránených záujmov, a ani stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny
zásah a obmedzenie vlastníckeho, prípadne iného práva a právom chránených záujmov, ktoré by mohli
byť povolením umiestnenia líniovej stavby „Detva optická sieť DTnet“ priamo dotknuté.

Na základe podaného odvolania žalobcom proti rozhodnutiu stavebného úradu, rozhodoval žalovaný,
ktorý rozhodnutím č. OU-BB-OVBP2-2015/008021-002-BD zo dňa 23.03.2015 odvolanie zamietol a
rozhodnutie stavebného úradu potvrdil, keď konštatoval, že stavebný úrad v územnom konaní správne
posúdil postavenie spoločnosti NetSpace s.r.o.. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného
zákona, v zmysle ktorého podmienkou účastníctva v konaní je, že iné práva k pozemkom a stavbám,

ako aj k susedným pozemkom a stavbám, môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V danom
prípade optická sieť vo vlastníctve odvolateľa má podľa tvrdení odvolateľa charakter susednej stavby.
Odvolateľ nepreukázal, čím by mohla byť priamo dotknutá, či obmedzená funkčnosť optickej siete v jeho
vlastníctve, alebo čím by mohlo byť inak zasiahnuté do jeho vlastníckych alebo iných práv v zmysle
§ 139 ods. 1 stavebného zákona. Samotná skutočnosť, že líniová stavba odvolateľa sa nachádza v

susedstve povoľovanej líniovej stavby, prípadne, že tieto dve stavby sa budú v niektorých miestach
križovať, nepostačuje na priznanie postavenia účastníka konania.
V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ktoré navrhoval zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu.
Zrušenia sa dožadoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že rozhodnutie vychádza z

nesprávneho posúdenia veci a podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poučenie žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie
je preskúmateľné súdom, považoval za nesprávne a tvrdil, že rozhodnutie o nepriznaní postavenia
účastníka v správnom konaní je rozhodnutie, ktoré je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., pričom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (6Sžp/6/2012 z 27.03.2013), z ktorej

vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie
je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených
záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť
svojim konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. V záujme zaistenia čo najlepšieho
uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), súdna prax pripúšťa možnosť

preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Namietal a uvádzal najmä tieto
skutočnosti:
l. Trasy navrhované spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. sú vedené v tesnej blízkosti alebo dokonca v
úplnom súbehu s líniovou stavbou žalobcu. Nakoľko pri realizácii akýchkoľvek zemných stavebných
prác je v danom prípade potrebné dodržať ochranné pásme minimálne 1,5m na každú stranu,

čo pri trasách navrhovaných spoločnosťou DTnet Detva s.r.o. pri navrhovanom spôsobe pokládky
nemôže byť dodržané, existuje reálne možnosť krytia a poškodenia existujúcich optických sietí žalobcu,
čím môžu byť dotknuté práva a právom chránené záujmy žalobcu. Poukázal na konkrétne parcely
v k.ú. N., na ktorých dôjde ku križovaniu, čiastočnému alebo úplnému súbehu optických trás, čo
vyplýva z nákresov predložených stavebníkom. Nakoľko žalovaný napriek tomu dospel k názoru, že

žalobcovi v územnom konaní nepatrí postavenie účastníka konania, rozhodnutie žalovaného vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, § 14 ods. 1 Správneho
poriadku a v zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona.
2. K tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti poukázal na
to, že žalobca od počiatku tvrdí, že navrhované trasy sa budú prekrývať s optickými sieťami žalobcu

a rovnako ich budú križovať, pričom žalovaný sa týmto argumentom žiadnym spôsobom nezaoberal.
Nevyplýva z rozhodnutia správna úvaha, akou bol žalovaný pri vyporiadavaní sa s touto skutočnosťou
vedený a ako túto skutočnosť vyhodnotil. Konanie stavebného úradu a žalovaného je v rozpore s § 3
ods. 5 Správneho poriadku a rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.3.Namietalzmätočnosťrozhodnutiastavebnéhoúradu,ktorýnajednejstranetvrdí,žetrasynavrhovanej
siete nebudú viesť priamo v trase existujúcich telekomunikačných vedení, avšak na druhej strane
upravuje, že pre križovanie a súbehy s cudzími inžinierskymi sieťami musia byť dodržané minimálne

vzdialenosti v súlade s STN 73 6005 a v miestach súbehu alebo križovania s telekomunikačnými
vedeniami musia byť vykonané opatrenia, aby sa nepoškodili telekomunikačné vedenia a zariadenia
stavebnými prácami. Stavebný úrad teda priznáva, že môže dôjsť k súbehu a križovaniu s líniovou
stavbou žalobcu a napriek tomu tvrdí, že práva a právom chránené záujmy žalobcu v územnom konaní
nebudúdotknuté,vdôsledkučohožalobcovinepriznalpostavenieúčastníkakonaniavúzemnomkonaní.

4. Pokiaľ sa žalovaný stotožnil so záverom stavebného úradu, že líniové stavby sa neprekrývajú, takýto
záver je v rozpore so skutkovým stavom.
5. Žalobca od počiatku v územnom konaní upozorňoval, že jeho optická sieť je v plnej prevádzke a sú
na nej prevádzkované služby pripojenia do siete Internet, kamerové bezpečnostné a zabezpečovacie
systémy prevádzkované na základe licencie vydanej Krajským riaditeľstvom Policajného z boru SR v
Banskej Bystrici zo dňa 11.05.2012, hlasová telefónna služba VoIP, vrátane hlasových liniek civilnej

obrany, digitálna optická televízia, mestský informačný kanál, prenájom digitálnych okruhov, riadenie a
dohľad centrálnej výroby a dodávky tepla a TÚV mesta Detva, atď., pričom poškodením trás by mohlo
dôjsť k prerušeniu prevádzky a následným obrovským finančným a spoločenským škodám. Navyše,
optická sieť slúži aj významným zamestnávateľom v regióne, najmä PPS Group, WAY Industries, Mesto
Detva, atď..

6. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s opakovane tvrdenou možnosťou poškodenia
metropolitnej optickej siete žalobcu, s možnosťou obmedzenia funkčnosti uvedených optických sietí,
čím môže dôjsť k zásahu do vlastníckych oprávnení žalobcu. Na vznik účastníctva podľa § 34 ods.
2 stavebného zákona, ako aj v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku postačuje „možnosť“ zásahu
do jeho záujmov, čo bolo žalobcom v územnom konaní dostatočne preukázané. Nestotožňuje sa s

konštatovaním žalovaného, že žalobca nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom
chránených záujmov žalobcu v územnom konaní, ani to, že zachovanie ochranných pásiem a samotná
realizácia navrhovanej stavby v iných trasách vyvracajú neopodstatnené a nepodložené obavy žalobcu
o ohrození právom chránených záujmov. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

7. V súvislosti s postavením žalobcu ako účastníka konania poukázal na judikatúru (R 34/1997, rozsudok
Krajského súdu Košice z 13.09.1995 č.k. 4S 135/95), z ktorej vyplýva, že ak správny orgán v územnom
konaní nekonal so žalobcom ako s účastníkom územného konania podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona
a rozhodol o umiestnení stavby bez toho, že by zisťoval, či žalobca je vlastníkom susedného pozemku,
súd rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 O.s.p. zruší. Takýmto postupom správneho

orgánu je odňatá možnosť zúčastniť sa územného konania, čím dôjde k porušeniu základných zásad
správneho konania vyjadrených v ustanovení § 3 Správneho poriadku.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrvával na žalobných dôvodoch, ako aj na argumentácii
uvedenej vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo súdu predložené dňa 18.09.2015. Nad rámec

žalobných námietok uvádzal, že administratívny spis predložený žalovaným, ako aj Mestom Detva,
má vady, keďže nie je zviazaný, očíslované sú len niektoré podania a nie sú očíslované všetky strany
administratívneho spisu, v dôsledku čoho sa dožadoval zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. pre neúplnosť
predloženého spisu a na podporu toho poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/87/2013

zo dňa 10.10.2013, 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012 a na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
1S/238/2008-126 zo dňa 06.08.2009.

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a žalobu
navrhol zamietnuť. Primárne navrhol, aby súd konanie zastavil, pretože ide o procesné rozhodnutie,

ktoré je vydané v rámci územného konania ešte pred vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci,
t.j. rozhodnutím o umiestnení stavby. Skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení účastníka z konania je
procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania a nepodlieha súdnemu prieskumu podľa § 248 písm.
a/ O.s.p. uviedol aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení sp.zn. 7Sžo/47/2011 zo dňa 27.06.2012.
Žalobcovi v územnom konaní neprináleží postavenie účastníka konania ako vlastníkovi sietí, podľa

jeho tvrdení ako vlastníkovi susednej stavby. Ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebnho zákona
sa vzťahuje na také susedné stavby, ktoré sú umiestnené na pozemku, t.j. nad zemským povrchom.
Stavba žalobcu (optická káblová sieť) je umiestnená pod povrchom zeme, preto žalobca nespĺňa kritériá
pre účastníctvo v konaní. Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 3Sžp/24/2013 zodňa 03.06.2014, z ktorého vyplýva, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susedacieho pozemku
môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania. Žalobca má však
ako vlastník sietí postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona a

podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v konaní uplatniť svoje námietky. K tvrdenej nezákonnosti
pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný konštatoval, že okrem iného v rozhodnutí reagoval aj na
námietku žalobcu, že navrhovaná stavba optických sietí bude križovať už existujúcu stavbu optických
sietí žalobcu tak, že v jeho odôvodnení uviedol, že táto skutočnosť nepostačuje na priznanie postavenia
účastníka územného konania. Ak so stavbou účastník nesúhlasí, môže uplatniť svoje nesúhlasné

stanovisko ako dotknutý orgán podľa §140a ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Samotné postavenie
vlastníkov sietí ako dotknutého orgánu podľa stavebného zákona má v konaní ten význam, že ak
sa navrhuje umiestniť stavba na pozemku, úlohou, resp. možnosťou vlastníka podzemných sietí je
upozorniť stavebný úrad na existenciu telekomunikačných sietí v okolí navrhovanej stavby a môže buď
vydať súhlasné stanovisko (vrátane podmienok pre vydanie súhlasu), alebo nesúhlasné stanovisko
pre navrhovanú stavbu. Trasa existujúcich podzemných vedení sa vytyčuje pred začatím stavebných

prác. Vytýčenie trás existujúcich podzemných inžinierskych sietí a vedení stavebný úrad ukladá ako
podmienku pre umiestnenie stavby v územnom rozhodnutí a stavebník ju musí dodržať. Uloženie
povinnosti dodržať minimálne vzdialenosti súbežných križovaných cudzích vedení má preventívny
charakter, v snahe predísť poškodeniu a narušeniu prevádzky ostatných sietí.

Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na písomne podanom stanovisku k žalobe a
k žurnalizácii administratívneho spisu uviedol, že tento považuje za dostatočne žurnalizovaný, pričom
táto námietka žalobcu je nad rámec žaloby. Potvrdil, že vo veci doposiaľ nebolo vydané meritórne
územné rozhodnutie, pričom v správnom konaní sa nepokračuje, je prerušené na čas do rozhodnutia
o predmetnej žalobe.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 23S/96/2015-53 zo dňa 18.08.2015 pribral do konania
účastníka správneho konania DTnet Detva s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 65, Detva, v súlade s § 150
ods. 1, posledná veta O.s.p..

Krajský súd uznesením č.k. 23S/96/2015-54 zo dňa 18.08.2015 odložil vykonateľnosť napadnutého
rozhodnutia žalobou až do právoplatného skončenia konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného s poukazom na ustanovenie § 250c ods. 1, druhá veta O.s.p..

Účastník konania DTnet Detva s.r.o. k veci doručil súdu dňa 17.09.2015 písomné stanovisko, v

ktorom navrhol konanie zastaviť, nakoľko žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré nepodlieha súdnemu
prieskumu v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p. tvrdiac, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré spĺňa charakter
rozhodnutia týkajúceho sa vedenia konania. Uviedol, že rešpektuje právo žalobcu na právnu ochranu,
no ním napádané rozhodnutie je takým, ktorým nebolo žalobcovi trvalým spôsobom zasiahnuté do
subjektívnych práv, t.j. že predmetné rozhodnutie je rozhodnutím dočasnej (predbežnej) povahy a nie je

rozhodnutím konečným. Konečným rozhodnutím bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne o umiestnení
ich líniovej stavby. Až to rozhodnutie správneho orgánu bude preskúmateľné súdom. V predmetnej veci
teda nejde o konečné rozhodnutie druhostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p.
a nakoľko nebolo ešte meritórne rozhodnuté, nemohlo ešte dôjsť k založeniu, zmene alebo zrušeniu
oprávnení a povinností účastníkov v administratívnom konaní v zmysle § 244 ods. 3 O.s.p. a v dôsledku

toho žiadny z účastníkov konania nie je na týchto právach ani v zmysle § 247 O.s.p. ukrátený.

Pribratý účastník konania spoločnosť DTnet Detva, s.r.o. sa nariadeného pojednávania nezúčastnil,
a to napriek riadnemu doručeniu predvolania, bez predchádzajúceho ospravedlnenia neúčasti na
pojednávaní a bez žiadosti o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Súd preto pokračoval v konaní v

súlade s § 250g ods. 2 O.s.p., § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie žaloby v konaní podľa
druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a postup správneho orgánu v oboch stupňoch, a to

v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a
je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, preto tieto rozhodnutia súd zrušil podľa §
250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p..Primárne súd posudzoval, či sú splnené podmienky súdneho konania v prejednávanej veci v zmysle
§ 103 O.s.p. v nadväznosti na § 248 O.s.p., teda či je daná právomoc súdu preskúmavať žalobou

napadnuté rozhodnutie, resp. sa jedná o také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je vylúčené zo
súdneho prieskumu.

V článku 36 odsek 2 Listiny základných práv a slobôd je právomoc súdov na preskúmanie správnych
rozhodnutí stanovená tzv. generálnou klauzulou. Súčasne však toto ustanovenie pripúšťa, aby zákon

vylúčil preskúmanie niektorých vecí súdom (tzv. negatívna enumerácia). Stanovenie okruhu týchto vecí
je predmetom ustanovenia § 248 O.s.p.. Generálna klauzula vyplýva tiež z ustanovenia článku 46 odsek
2 Ústavy SR.

Rozsah preskúmavacej činnosti súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky
rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo

právnických osôb. V predmetnej veci sa v žalobou napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím rozhodlo o tom, že žalobcovi sa nepriznalo postavenie účastníka konania, t.j. rozhodovalo
sa o jeho práve zúčastňovať sa konania v postavení účastníka konania, ktorému prislúchajú z tohto
postavenia jednotlivé oprávnenia, právo na rôzne úkony v konaní. Súd sa stotožňuje so stanoviskom,
na ktoré poukázal žalobca, že postavenie účastníka konania mu poskytuje reálnu možnosť svojim

konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania. Súd sa nestotožňuje so stanoviskom správneho
orgánu, ako aj so stanoviskom pribratého účastníka konania, že žalobou napadnutým rozhodnutím sa
nerozhodovalo o právach žalobcu. Je pravdou, že povahou rozhodnutia toto rozhodnutie je rozhodnutím
procesným, nie je konečným v územnom konaní, ktorým bude až rozhodnutie, ktorým sa rozhodne
o návrhu o umiestnení líniovej stavby pribratého účastníka konania. Toto ovšem súd nepovažuje za

relevantné pri posudzovaní prípustnosti súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia. Za
podstatné súd považuje to, či svojou povahou sa jedná o také rozhodnutie, ktoré je zo súdneho
prieskumu vylúčené, pretože sa jedná o niektoré z rozhodnutí vymenovaných v ustanovení § 248 O.s.p..

Ustanovenie § 248 O.s.p. taxatívne vymenúva, ktoré rozhodnutia sú podľa O.s.p. vylúčené zo súdneho

preskúmania. Podľa písm. d/ citovaného ustanovenia sa predpokladá, že aj osobitné zákony môžu
obsahovať právnu úpravu vylúčenia súdneho prieskumu. Pre všetky prípady rozhodnutí uvedených
v § 248 O.s.p., vrátane rozhodnutí, ktoré označuje za vylúčené osobitná právna úprava v ďalších
zákonoch, je potrebné povedať, že ich výklad má byť reštriktívny, lebo majú povahu výnimky z generálnej
klauzuly. Preto okruh výnimiek nemôže byť rozširovaný používaním analógie. Teda vylúčenie správneho

rozhodnutia zo súdneho preskúmania musí byť výslovné. Negatívna enumerácia teda upravuje výnimky
z generálnej klauzuly, pričom táto negatívna enumerácia je ešte opakovane zúžená znením článku 46
odsek 2 Ústavy SR, ktorý obsahuje ústavný príkaz preskúmať všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy, ak sa týkajú základných práv a slobôd. Z tohto ústavného príkazu vyplýva povinnosť súdu v
správnomsúdnictve,akdôjdekzáveru,žerozhodnutiesatýkazákladnýchprávaleboslobôd,preskúmať

rozhodnutie bez ohľadu na to, že existuje zákonná úprava, ktorá vylučuje napadnuté rozhodnutia zo
súdneho prieskumu (dôvod vylúčenia nie je rozhodujúci).

Podľa § 248 písm. a/ O.s.p. súdny nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa článku 46 odsek 1, 2 Ústavy SR; (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví

inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd.

Súd posudzoval, či žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím má povahu
rozhodnutia v zmysle § 248 písm. a/ O.s.p., s prihliadnutím na ustanovenie § 244 ods. 1 až 3 O.s.p..

Z postavenia účastníka konania vyplývajú pre účastníka zákonom dané práva a povinnosti, pričom
len účastník konania má reálnu možnosť svojim konaním ovplyvňovať priebeh správneho konania.
Aj keď sa o účastníctve rozhoduje procesným rozhodnutím, teda nejedná sa o rozhodnutie vydanévo veci samej, takéto rozhodnutie je rozhodnutím o jeho subjektívnych právach, o práve zúčastňovať
sa konania, uplatňovať v ňom svoje práva, teda jedná sa o zásah do právneho postavenia takéhoto
jednotlivca. Predmetné rozhodnutie nemá povahu predbežnej povahy v konaní a nejedná sa ani o

procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania.

Niet pochýb o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemá predbežnú povahu vo vzťahu ku
konečnému rozhodnutiu, keďže sa jedná o rozhodnutie o úplne inom predmete, t.j. o tom, či niekto
má, alebo nemá byť účastníkom konania. Rozhodnutia predbežnej povahy sú tie, ktoré dočasne

(do vydania meritórneho rozhodnutia) upravujú pomery účastníkov konania. Rozhodnutie napadnuté
žalobou nemožno považovať ani za procesné rozhodnutie týkajúce sa vedenia konania. Podľa názoru
súdu sa jedná o prípady takých rozhodnutí, ktorými sa riešia otázky procesného rázu, a ktoré svojim
obsahom neovplyvňujú riešenie veci samej a zároveň nemôžu vážnejšie zasiahnuť do práv účastníkov.
Správny poriadok na viacerých miestach upravuje postup správneho orgánu, teda vedenie konania.
Potom rozhodnutia správneho orgánu o takýchto veciach sú rozhodnutiami procesnými, týkajúcimi sa

vedenia konania, ktoré sú vylúčené zo súdneho prieskumu, napr. o zvolaní ústneho pojednávania, o
určení spôsobu vykonania dôkazu, o predĺžení procesnej lehoty a podobne. V žiadnom prípade za také
nemožno považovať procesné rozhodnutie o tom, či niekomu prináleží postavenie účastníka správneho
konania. Súd poukazuje na Občiansky súdny poriadok, ktorý taktiež používa v občianskom súdnom
konaní termín „uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania“ a do inej skupiny radí „uznesenia o

účastníctve“ (pribratí/nepribratí ďalších účastníkov konania, ich vstupe do konania, ich zámene a pod.),
pričom do okruhu uznesení týkajúcich sa vedenia konania radí také uznesenia, akým je napr. uznesenie
o spôsobe doručovania písomností, uznesenie o predvolaní, uznesenie o predĺžení, či nepredĺžení
lehoty, uznesenie o nariadení pojednávania, uznesenie o predložení veci nadriadenému súdu v prípade
nesúhlasu s postúpením veci, uznesenie o spojení vecí, o vylúčení vecí na samostatné konanie,

uznesenieovylúčeníverejnostinapojednávaní,uznesenieoodročenípojednávania,uznesenieourčení
spôsobuvykonaniadôkazuapodobne.Súdnapraxsaustálilanazávere,žeakvzniknepochybnosť,čisa
daným procesným uznesením upravuje len vedenie konania, alebo či svojim obsahom a predovšetkým
dôsledkami z tohto vymedzenia vybočuje a vážnejšie zasahuje do práv účastníkov, je vždy na mieste
pripustiť viac práv. Súd má za to, že vzhľadom na to, že výklad ustanovenia § 248 O.s.p. má byť

reštriktívny, keďže má povahu výnimky z generálnej klauzuly a okruh výnimiek nemôže byť rozširovaný,
teda výklad nemôže byť extenzívny, je na mieste v danom prípade pripustiť súdny prieskum, a nie ho
vylúčiť.

Navyše, pokiaľ by aj súd akceptoval argumentáciu žalovaného a pribratého účastníka konania, že

sa jedná o rozhodnutie vylúčené z preskúmania, súd má za to, že existuje dôvod preskúmať toto
rozhodnutie s poukazom na článok 46 odsek 2, posledná veta Ústavy SR, pretože rozhodnutie sa svojim
obsahom súčasne dotýka základných práv alebo slobôd žalobcu, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej
republiky. Rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní účastníctva žalobcovi v územnom konaní o
umiestnení líniovej stavby, ak žalobca je vlastníkom a prevádzkovateľom inej líniovej stavby optickej

siete, ktorá má charakter susednej stavby k navrhovanej optickej sieti, pričom jej vlastníctvo a užívanie
môže byť navrhovanou stavbou dotknuté, je spôsobilé zasiahnuť tak do práva žalobcu na súdnu a inú
právnu ochranu, ako aj do jeho práva na ochranu vlastníctva zaručeného v článku 20 Ústavy SR, a preto
takéto rozhodnutie nemôže byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.

Správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania konštatujúc, že vydaním rozhodnutia
o umiestnení líniovej stavby „Detva optická sieť DTnet“ nedôjde k zásahu do vlastníckeho práva ani k
dotknutiu práva, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu s tým, že žalobca hodnoverným
spôsobom nepreukázal, v čom by malo spočívať ohrozenie práv a právom chránených záujmov a
stavebný úrad vlastnou činnosťou nezistil žiadny zásah a obmedzenie vlastníckych, prípadne iného

práva a právom chránených záujmov, ktoré môžu byť povolením umiestnenia líniovej stavby „Detva
optická sieť DTnet“ priamo dotknuté.

Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona; v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia,
o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby,

ktorýchvlastníckealeboinéprávakpozemkomalebostavbám,akoajksusednýmpozemkomastavbám
vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.Podľa § 14 ods. l Správneho poriadku; účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmochalebopovinnostiachsamákonaťalebokohopráva,právomchránenézáujmyalebopovinnosti
môžubyťrozhodnutímpriamodotknuté;účastníkomkonaniajeajten,ktotvrdí,žemôžebyťrozhodnutím

vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

V zmysle § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona sa susednou stavbou rozumie aj stavba na takom
pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale

jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Podľa § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného zákona; sa za líniové stavby považujú aj vedenia elektronickej
komunikačnej siete.

Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom, ak

nebolo žalobcovi priznané účastníctvo v dôsledku skutočnosti, že nedôjde k zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu, ani k dotknutiu práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu. Ustanovenie
§ 14 ods. 1 Správneho poriadku predpokladá možnosť dotknutia na právach účastníka konania,
pričom žalobca v konaní od počiatku tvrdí, že môže byť rozhodnutím na svojich právach dotknutý.
Existencia možnosti bola dostatočne preukázaná nákresmi predloženými stavebníkom, z ktorých je

zrejmé, že dôjde ku križovaniu trás, k čiastočnému aj úplnému súbehu optických trás, a teda aj k
odkrytiu telekomunikačných vedení na dotknutých parcelách. To, že správny orgán v rozhodnutí o
umiestnení stavby upraví podmienky, ktoré bude potrebné dodržať, aby nedošlo k poškodeniu na
sieťach iných prevádzkovateľov neznamená, že nemôže dôjsť k dotknutiu práv žalobcu ako vlastníka
a prevádzkovateľa metropolitnej optickej siete. Z hľadiska posudzovania zákonných podmienok

účastníctva nie je relevantné, či v skutočnosti aj dôjde k zásahu do práv a právom chránených záujmov
subjektu, ktorý sa dožaduje byť účastníkom konania. Rozhodujúcou je potencionálna možnosť, že by
tomu tak mohlo byť, čo bolo v územnom konaní dostatočne preukázané.

Rozhodnutie správneho orgánu nie je súladné s ustanovením § 34 ods. 1 stavebného zákona v

nadväznosti na ustanovenie § 139 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona a § 139 ods. 3 písm. f/ stavebného
zákona. Súd v zhode so stanoviskom žalobcu má za to, že správny orgán mal priznať žalobcovi
postavenie účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby ako vlastníkovi susednej stavby.
Postup správneho orgánu nie je súladný ani s judikatúrou, na ktorú správne poukázal žalobca (R
34/1997). Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že len stavba nachádzajúca sa na povrchu susediaceho

pozemku môže vo vzťahu k jej vlastníkovi založiť procesné právo byť účastníkom konania, súd zastáva
stanovisko, že ustanovenie § 34 ods. 2 stavebného zákona považuje za účastníka konania v územnom
konaní o umiestnení stavby osobu, ktorej vlastnícke právo k susednej stavbe môže byť rozhodnutím
priamo dotknuté. Predmetné ustanovenie nerozlišuje medzi susednými stavbami, ktoré sú umiestnené
na pozemku, t.j. nad zemským povrchom, resp. sú umiestnené pod povrchom zeme. Za rozhodujúce

súd považuje, že v danom prípade ide o možnú kolíziu, resp. susedstvo stavieb rovnakého charakteru
oboch pod zemským povrchom, pričom práve táto skutočnosť napĺňa predpoklad, že rozhodnutím o
umiestnení stavby môže byť právo k susednej stavbe priamo dotknuté.

Skutočnosť, že žalobca má zároveň postavenie dotknutého orgánu v zmysle § 140a ods. 1 písm. c/

stavebného zákona a podľa § 36 ods. 1 stavebného zákona môže v územnom konaní uplatniť svoje
námietky v stanovenej lehote a prislúchajú mu z titulu tohto postavenia ďalšie práva (nazeranie do spisu,
podávať záväzné stanoviská, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať
spoločné úkony podľa stavebného zákona) ho automaticky nevylučuje z možného postavenia účastníka
konania pri splnení zákonných podmienok v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktoré postavenie

mu priznáva čiastočne iný a širší rozsah práv, než aký mu vyplýva z postavenia dotknutého orgánu.

Súd sa stotožnil so žalobnou námietkou o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalovaný, ako
aj stavebný úrad, neodôvodnili rozhodnutie tak, ako predpokladá ustanovenie § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Nie je zrejmá najmä správna úvaha, ktorou sa správne orgány riadili, ak dospeli k záveru,

že žalobca nemôže byť v predmetnom správnom konaní na svojich právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, čo žalobca tvrdil od počiatku v konaní, ak z projektovej
dokumentácie vyplýva, že spoločnosťou DTnet Detva, s.r.o. navrhované trasy sa budú na niektorých
miestach križovať, dôjde k čiastočnému alebo na niektorých miestach k úplnému súbehu optických trástejto spoločnosti a žalobcu, teda nie je zrejmá správna úvaha, akou sa žalovaný a stavebný úrad riadil,
keď nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania.

Z vyššie uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane prvostupňového
rozhodnutia, zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p., nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Pokiaľžalobcapredložilsúduvyjadreniekvyjadreniužalovanéhodňa18.09.2015,súdpoznamenáva,že

obsahom tohto vyjadrenia je v podstate rozvinutie žalobných dôvodov, reakcia na stanovisko žalovaného
k žalobe. Súd pri rozhodovaní nevychádzal z tohto vyjadrenia, pričom posudzoval len opodstatnenosť
žalobných dôvodov uplatnených v žalobe podanej v zákonom stanovenej lehote, ktorá bola riadne
doručená žalovanému, ako aj pribratému účastníkovi konania, ktorému bolo doručené aj stanovisko
žalovaného k žalobe.

Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd náhradu trov konania priznal v súlade s ustanovením § 250k
ods. 1 O.s.p.. Priznané trovy konania žalobcu pozostávajú z náhrady za zaplatený súdny poplatok 70,-
Eur a z trov právneho zastúpenia 533,59 Eur vyúčtovaných v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z..
Základná tarifná odmena v zmysle § 11 ods. 4 prvá veta cit.vyhl. v roku 2015 vo výške 139,83 Eur (1/6-
ina výpočtového základu).

Súd priznal nárok na trovy právneho zastúpenia nasledovne:
1. Odmena advokáta za jednotlivé úkony právnej služby:
A/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 29.05.2015 (§ 13a písm. a/
cit.vyhl.)................................................................................................139,83 Eur

režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,39 Eur
B/ písomné podanie na súd - žaloba z 29.05.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/
cit.vyhl.)................................................................................................139,83 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,39 Eur
C/ účasť na pojednávaní 23.09.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.)......139,83 Eur

režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,39 Eur
Odmena s režijnými paušálmi spolu (bez DPH) ....................................444,66 Eur
DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit.vyhl.) ................................................................88,93 Eur
Trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH, spolu ........................................533,59 Eur.

Súd nepriznal uplatnenú odmenu za úkon advokáta - ďalšie písomné podanie na súd týkajúce sa veci
samej z 18.09.2015 „Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 25.06.2015“, nakoľko súd nevyzval
žalobcu na vyjadrenie sa k stanovisku žalovaného k žalobe, ktoré mu bolo doručené spolu s predvolaním
na pojednávanie. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca
žalobcu, na ktorom mohol predniesť svoje vyjadrenie k stanovisku žalovaného k žalobe, čo napokon

aj urobil. Preto sa nejedná o účelne vynaložené trovy, na zaplatenie ktorých by mal súd zaviazať
žalovaného.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobcovi bola celkom prisúdená náhrada trov konania vo výške 603,59 Eur, pričom trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 533,59 Eur a iné trovy žalobcu - náhrada za zaplatený súdny poplatok
70,- Eur, čo súd špecifikoval vo výroku o náhrade trov konania v súlade s § 151 ods. 8 O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie
je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.