Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, July 4, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213137
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8712213137.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovejujmy,naodvolaniežalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduKežmarokzodňa5.2.2015pod
č. k. 3C/541/2012-68 a na odvolanie žalobcu proti výzve toho istého okresného súdu zo dňa 17.6.2015
pod č. k. 3C/541/2012-83, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

Vracia vec súdu prvej inštancie na vyrúbenie súdneho poplatku z podaného odvolania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou
žalobca žiadal zaviazať žalovaného na náhradu majetkovej škody vo výške 175,- eur a z titulu úhrady
nemajetkovej ujmy 387,24 eur. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhov vo veciach sp. zn. 3C/544/2012, sp. zn. 3C/402/2013, sp. zn.
3C/403/2013, sp. zn. 3C/404/2013, sp. zn. 3C/405/2013 (spojených na spoločné konanie v zmysle
§ 112 ods. 1 O.s.p. pod sp. zn. 3C/541/2012), v ktorých žalobca uviedol, že Okresný súd K. v
špecifikovanýchexekučnýchveciachnerozhodolojehonávrhunazmenusúdnehoexekútoravzákonom
stanovenej 30-dňovej lehote. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si preto
uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o nej. Pokiaľ sa týka práva na náhradu nemajetkovej
ujmy, podľa jeho názoru, samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a
základnýchslobôd,ešteniejedostatočnýmzadosťučinením,vzhľadomnaujmuspôsobenúnesprávnym

úradným postupom. Nesprávny úradný postup Okresného súdu K. je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do
výkonu jeho majetkových práv. Márnym uplynutím lehoty boli reálne ohrozené jeho očakávania, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky, a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zánikupovinného a taktiež k obmedzeniu rizika, že dôjde k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Náhrada nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na
spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutí adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie

základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca pri uplatňovaní svojich nárokov postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., a to písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Žalovaný do podania žaloby na túto žiadosť pozitívne nereagoval.

3) Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Dôvodom návrhu na zamietnutie žaloby je jeho konštatovanie,

že podanie žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako zmätočné. Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na
exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno
je na ňom. Navrhol konajúcemu súdu aplikáciu ust. § 43 ods. 1 O.s.p., uvádzajúc, že nie je jasný ani
titul nároku na náhradu škody. Poukázal aj na to, že žalobca nevyužil inštitút predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody, ďalej je zrejmé, že nepodal žaloby po uplynutí 6-mesačnej lehoty v zmysle
zákona, ale skôr, teda že možno žalobu považovať aj za predčasnú. Neposkytol žiadnu súčinnosť pri

predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Ďalej poukázal na zákonné podmienky, pri splnení
ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to:
existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre

vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Ďalej, ak k nesprávnemu
úradnému postupu Okresného súdu K. malo dôjsť v období pred marcom 2009, žalovaný vzniesol
námietku premlčania nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pri každom uplatnenom
nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu zákonnej lehoty na vykonanie zmeny súdneho exekútora, to
znamená pri všetkých nárokoch, pri ktorých došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu,

ďalej pri všetkých nárokoch, kde došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia pred dňom 23.4.2009 a pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-
dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred týmto dňom. K uplatnenej škode
žalovaný uviedol, že by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti tohto nároku musel žalobca
produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy

je nesprávne a znova účelné. Žalobca, podľa názoru žalovaného, nepreukázal ani vznik, ani výšku
škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedol, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením pre neho. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z tohto
dôvodu žalovaný nemá za preukázaný vznik nemajetkovej ujmy žalobcovi, ani to, že by sa mu mala
poskytnúťnáhradavpeniazoch.Žalobcanepreukázalanipríčinnúsúvislosťmedzispôsobenouškodoua

nesprávnymnezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupom.Zdôvodunepreukázania
splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle
vyššie označeného zákona, žalobu z tohto titulu považoval za neopodstatnenú.

4) Na základe vykonaného dokazovania a s použitím príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ďalej
§ 44 ods. 1, 2, § 41 ods. 2 písm. c/, d/, § 44 ods. 8 a § 243 ods. 1 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie uzavrel, že nárok žalobcu nie je dôvodný. V tejto súvislosti vychádzal aj z exekučných spisov
Okresného súdu K. sp. zn. 12Er/415/05, sp. zn. 12Er/490/06, sp. zn. 12Er/229/04, sp. zn. 12Er/254/06
a sp. zn. 12Er/263/06.

5) Námietku žalovaného o zmätočnosti podania a s poukazom na ust. § 42 a § 79 O.s.p. súd prvej
inštancie neakceptoval, konštatujúc, že z podaného petitu žaloby je uplatnený nárok žalobcu zrejmý.
Teda žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenou tým, že Okresný súd K. podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Keďže
žalovanástranavznieslavovyjadreníkžalobeajnámietkupremlčaniajednotlivýchuplatnenýchnárokov,
pri ktorých došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia žiadosti na zmenu exekútora pred 23.4.2009,
meritórne sa touto námietkou okresný súd nezaoberal, keďže vyslovil neplatnosť z iných dôvodov.

6) Ďalej okresný súd poukázal na ďalší dôvod zamietnutia žaloby, a to z dôvodu predčasnosti podaného
návrhu na začatie konania. V náväznosti na to poukázal na ust. § 15a, § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z.z., podľa ktorého, podmienkou na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je písomná žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadreniažalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany
žalobcu boli žalovanému doručené dňa 24.3.2012. Žaloby v pôvodných konaniach v tejto veci boli
doručené Okresnému súdu K. dňa 27.9.2012. Žalobca teda podal žaloby predčasne, keď nárok uplatnil

na súde pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie návrhu. Ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody do 6-mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje samostatný dôvod
na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

7) V exekučných konaniach (vyššie označených), vedených na Okresnom súde K., v ktorých malo
dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci v
existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmavať Ústavný súd SR. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je účinné od 1.1.2013,

avšak i keď žaloby boli vo veci podané v r. 2012, predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ust. § 9
ods. zákona, a preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom pred 1.1.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo
konanie pred Ústavným súdom SR, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatné
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu

škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.
Taktiež nemožno všeobecné rozhodnutie súdu vydané po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach, pri posudzovaní
nárokovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych

zápisníc sa javí 30-dňová lehota na zmenu exekútora výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie
zákonnostiexekúcie.Prirozhodovaníonávrhunazmenuexekútorajepotrebnévykonaťprocesnéúkony
tak, ako boli už vyššie špecifikované, v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie
je možné považovať za zbytočné prieťahy a z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu. Podľa § 9
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 1.1.2013), pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní,
možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov.

8) Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody,
keď v konaní uplatňuje tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo v dôsledku uplatnenej nečinnosti súdu, a nemajetkovú ujmu v peniazoch,
keď samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručené Ústavou SR, a práva na prejednania veci v primeranom čase zaručené čl. 6
ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Taktiež žalobca v otázke preukázania škody
neuniesol dôkazné bremeno v tom, že nevyčíslil v každom jednom spise konkrétnu a skutočnú škodu,

ktorá mu vznikla, teda nie ako škodu vynaloženú na správu a vymáhanie pohľadávky. Nepreukázal
výšku uplatnenej náhrady škody a nepreukázal ani ostatné atribúty - predpoklady vzniku škody, najmä
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi výškou škody a prípadným nesprávnym úradným postupom
súdu. Ust. § 420 Obč. zákonníka hovorí o predpokladoch vzniku škody, pričom všetky predpoklady
musia byť preukázané jednorázovo, teda musia existovať na to, aby bolo možné škodu uplatniť.

Doložený znalecký posudok žalobcom je formálnym úkonom a nie vyčíslením skutočnej škody. Žalobca
nepreukázalaninemajetkovúujmuvovýškeaplikácienálezovÚstavnéhosúduSRopriznanífinančného
zadosťučinenia za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ide tu o akési paušálne uplatnenie
nemajetkovej ujmy, ktorú nie je možné aplikovať. Napokon, žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosťmedzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu
atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody. Teda na základe týchto zistení okresný súd návrh
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

9) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný
si náhradu trov konania neuplatnil, ich náhrada mu priznaná nebola.

10) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru, súd rozhodol o merite veci na základe inšpirácie
novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súdy sú
vo svojej rozhodovacej činnosti viazané Ústavou SR, ústavným zákonom, medzinárodnými zmluvami

a zákonom. Nárok žalobcu nemožno interpretovať prostredníctvom § 9 ods. 2 zákona č. 514 v znení
zákona č. 412/2012 Z.z. a uvádzať do konania princíp retroaktivity, čo je neprípustné.

11) Súd vytvára konštrukciu pri zamietnutí nároku na majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu v dôsledku
nedôveryhodnosti údajov. Platné právo nepozná zánik právneho nároku nedôveryhodnosťou údajov.

Žalobca nemá k dispozícii exekučný spis, a tak o niektorých skutočnostiach mohol len usudzovať. Ani
táto skutočnosť nemôže zo strany štátneho orgánu vytvárať nesprávny úradný postup. Je nesporné, že
rozhodnutie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote.

12) Súd odignoroval vysvetlenie vzniku stavu právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru

tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru,
načozozákonanemaloprávnenieaposunultrvanieprávnejneistotydočasu,ktoréjezhľadiskaochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o
vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Má aplikovať platné právo a akékoľvek úlohy de
lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie.

Naviac, súd ani samotný štát neprijali žiadne opatrenie na riešenie vzniknutej situácie pri prieťahoch
v súdnom konaní, ak dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory, napr. nárast ekonomickej trestnej
činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy a pod.. Nedostatok takýchto opatrení nemôže byť dávaný
za vinu žalobcovi a návrh zamietať.

13) Ďalej namietal, že súd sa nedostatočným spôsobom oboznámil so znaleckým posudkom č. 1/2014 o
výške navrhnutej škody a taktiež sa vôbec nezaoberal jeho návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že
prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o prerušení práva žalobcu na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd po zákonne ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR.

14) Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

15) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový

poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. Preto
odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a preto niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil toto odvolanie v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

16) Odvolací súd tak prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že pokiaľ okresný súd návrh žalobcu v celom rozsahu
zamietol, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

17) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd
dopĺňa:18) Odvolací súd predovšetkým dopĺňa a zdôrazňuje, že podstatným dôvodom, pre ktorý došlo k
zamietnutiu návrhu žalobcu, bolo to, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 513/2003 Z.z., v znení účinnom od
1.1.2013,žalobcanepreukázalvýsledokvybaveniasťažnostinaprieťahy,výsledokžiadostioprešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, ďalej nepreukázal právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, nepreukázal právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa tohto ustanovenia sa
totiž z týchto skutočností pri posúdení nesprávneho úradného postupu súdu musí vychádzať. Ak táto
podmienka nie je splnená, nie je preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o
zmene niektorých zákonov. Tu je treba uviesť, že aplikácia tohto ustanovenia aj na tvrdený nesprávny
úradný postup pred 1.1.2013 je namieste, a nejde o pravú retroaktivitu. K definujúcim znakom právneho

štátu patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv a právnej istoty. Avšak nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný
právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta
ako nezlučiteľná s obsahom princípu, na ktorom je budovaný právny štát, nepravá retroaktivita sa

akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa
predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou
do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho

zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých
právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich režim. Za prípustné
sa považuje, pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho
právnehopredpisu,zavádzadobudúcnanovýrežimamechanizmusuplatneniatýchtopráv,alebopokiaľ
právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy

nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý
nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy (viď. uznesenie NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 4Cdo/98/2010).

19) Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že v danom prípade nová právna úprava neneguje účinky

nesprávneho úradného postupu, len na druhej strane umožňuje posúdiť presnejšie podmienky, z akých
je treba vychádzať pri skúmaní tejto právnej skutočnosti. Súd prvej inštancie teda správne vychádzal z
tohto ustanovenia a nenaplnenia podmienok zo strany žalobcu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z., pričom preukázanie nesprávneho úradného postupu je jednou z podmienok zodpovednosti za
škodu pri výkone verejnej moci. Ak táto podmienka nie je splnená, potom nie je dôležité skúmať ďalšie

podmienky, ktoré je treba naplniť pri uvedenej zodpovednosti.

20)Akoužodvolacísúdpoukázal,preukázanieostatnýchpodmienokzodpovednostizaškoduprivýkone
verejnej moci a ich skúmanie súdom prvej inštancie, vzhľadom na to, že nebola preukázaná prvá
podmienka zodpovednosti, a to nesprávny úradný postup, nebolo pre rozhodnutie súdu prvého stupňa

nevyhnutné.

21) Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

22) O trovách odvolacieho konania už odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
2 CSP, keď úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

23) Výzvou zo dňa 17.6.2015 pod č. k. 3C/541/2012-83 súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby do 10
dní odo dňa jej doručenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur, a to podľa

položky č. 7a/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

24) Proti označenej výzve podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd výzvu v celom
rozsahu zrušil bez náhrady.25) V súvislosti s výzvou na zaplatenie súdneho poplatku z podaného odvolania odvolací súd poukazuje
na nesprávny postup okresného súdu pri jej vydaní. V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. sa povinnosť

zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie ukladá formou uznesenia (nie formou výzvy), proti ktorému
zákon pripúšťa možnosť podať odvolanie zo strany povinnej osoby. Z tohto dôvodu označená výzva ani
nemôže zakladať povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie. Preto v súvislosti s
odvolaním žalobcu proti povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podaného odvolania odvolací súd vracia
vec súdu prvej inštancie na vyrubenie súdneho poplatku z podaného odvolania zákonným spôsobom,

a to podľa ustanovení zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

26) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).