Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/114/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710210957
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6710210957.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom, v právnej veci navrhovateľa O..

E. E., nar. XX. 2. XXXX, bytom H., H. XXX, okres W., zast. advokátkou D.. Tatianou Polkovou, proti
odporcom 1. Perex, a.s. Trnavská cesta 39/A, Bratislava, IČO: 00 685 313, zast. Legal Professional,
s.r.o. Tehelná 25, Bratislava, IČO: 36 857 998 a 2. Petit Press, a.s. Lazaretská 12, Bratislava, IČO: 35
790 253, zast. Dedák & Partners, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 906 464 o návrhu
na ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Žalovaná strana PEREX, a.s. je p o v i n n á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na strane č. 2
a nasledujúcich v denníku Pravda uverejniť ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli uverejnené

pôvodné články a názvy s nasledovným textom:

Ospravedlnenie O.. E. E.

Dňa 02. 12. 2003 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „ok" uverejnil článok s názvom: „Aktéri sa
spolu poznali už roky", v ktorom bolo uvedené:

Zaujímavé prepojenie existuje medzi banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž
na dostavbu telocvične žiarskej školy a víťazom súťaže - spoločnosťou Technotrade v Banskej Bystrici.
Majiteľ spoločnosti D. U., ktorý v utorok odovzdal polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej
samosprávy E. E. a poslancovi parlamentu G. P., dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej
komisie Milanom M., ktorého za predsedu výberovej komisie vymenoval práve Milan E..

„S firmou Technotrade som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom
vyhlásení. O dostavbu telocvične sa uchádzalo 18 firiem a s 80 percentami z nich som v minulosti

spolupracoval ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Technotrade som v minulosti
zabezpečoval dve alebo tri stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún.
Spolupracoval som s inými firmami na podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli," tvrdí M..
Podľa našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia Univerzity Mateja Bela v
Banskej Bystrici, univerzita priamym zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve
U. firmu Technotrade. Pôvodný objem prác bol 19,4 milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal
na 99 miliónov korún.

Tvrdenie, podľa ktorého bol odovzdaný pol miliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej
samosprávy E. E. je nepravdivé.

ZauverejnenienepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravdaospravedlňuje O..E.E..

Dňa 05. 03. 2004 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autora Matúša Murčíka s názvom: „P.

prepustili, vracia sa späť do NR SR", v ktorom bolo uvedené:Poslanca G. P. (U.), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch z
vyšetrovacej väzby. Spolu s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E..

P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého roka,
aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. Podľa súdu však už nie je dôvod držať ich ďalej
za mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „Ide o obvyklý postup,
všetkydôkazybolizabezpečené,súdrozhodolvsúladesozákonom,"povedalP.advokátVladimírZvara.
„Zvíťazila zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli," reagoval E.

právny zástupca Ľubomír Hrežďovič.
Obaja búdu ďalej stíhaní na slobode. „Keďže vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že
vyšetrovateľ spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej," hovorí Hrežďovič. „Bude podaná
obžaloba, dôkazy bude hodnotiť súd," dodal Zvara.
Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne
prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje," uviedol ústavný právnik Peter Kresák.

V Národnej rade Karlina doteraz zastupovala Katarína Tóthová, tá bude musieť po jeho návrate
poslaneckú lavicu opustiť.
Polícia P. s E. zatkla koncom novembra potom, ako zobrali od podnikateľa Juraja U. úplatok pol milióna
korún. Policajti našli peniaze v Karlinovom kufríku. Ten však obvinenie z korupcie odmietol.

Čo sa stalo v kauze P.

* 25. novembra - Polícia prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z HZDS a šéfa úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania.
* 27. novembra - Parlament vydal na trestné stíhanie svojho člena G. P., poslanci súhlasili aj s jeho

väzbou.
* 28. novembra - Sudca rozhodol, že poslanec G. P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja Milanom E..
* Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. Súd ich žiadosti viac
ráz zamietol.

* 29. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď
obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné.
* 3. marca - Polícia skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (U.) a jeho straníckeho
kolegu E. E..
* 4. marca - Krajský súd v Nitre prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Obaja strávili za
mrežami viac ako 3 mesiace. Vyšetrovateľ pripravil pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Obom
hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.

Tvrdenia, podľa ktorých Mráz zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní

úplatku sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E. E..

Dňa 19. 11. 2005 denník Pravda na strane č. 2 pod značkou „odu" uverejnil článok s názvom „Prichytení
boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden", v ktorom bolo uvedené:

Jedenprípadkorupciepolitikovzadruhýmriešinajmävposlednýchmesiacochpolícia.Ajkeďboliviacerí
pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich.

Za branie polmiliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR G. P. (U.), rozsudok však
nie je právoplatný. P. dodnes sedí v parlamente. Proti trestu na najnižšej hranici sa totiž odvolal, neskôr
podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal o jeho korupčnej
kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť Najvyšší súdu.
Poslanca P. prichytila polícia v novembri 2003 pri braní polmiliónového úplatku spolu so šéfom Úradu

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obaja skončili vo vyšetrovacej väzbe, z ktorej ich
prepustili po skončení trojmesačného vyšetrovania. Súd, ktorý trval 10 mesiacov, odsúdil P. na pokutu
a rok väzenia. E., ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený, pre nedostatok dôkazov oslobodil. Súd
to odôvodnil tým, že pri zákroku v kancelárii HZDS sa peniaze našli práve v P. kufríku. Polícia vyšetrujepodozrenie z kupovania hlasov poslancov v parlamente. Predseda ANO Pavol Rusko jej odovzdal
nahrávku, na ktorej nezávislá poslankyňa Iveta Henzélyová hovorí o ponukách za hlasovanie v Národnej
rade. Rusko podal na polícii aj ďalšie trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu

podplácania ďalšieho poslanca NR SR.
Korupčné kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia,
ale aj viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta
bratislavskejmestskejčastiRačaH.T..Podľavýsledkovvyšetrovaniamalbyťúplatokodsúkromnejfirmy
Invest In za sprostredkovanie lukratívnej zákazky v Bielikovej mestskej časti. Policajti T. nezadržali pri

preberaní peňazí. Počas vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy T. telefonátov, ktoré mali
slúžiť ako dôkazy. Proces s Bielikom sa začal na Špeciálnom súde tento mesiac. Kedy padne verdikt,
zatiaľ nie je známe. Bielik obvinenia odmieta.
ZkorupciejeobvinenýajkošickýviceprimátorL.M..Tohovlanizadržalapolíciapripreberanímiliónového
úplatku v sídle stavebnej firmy Kame, ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov na Furči.
Minister Vladimír Palko oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť miliónov a M.

putoval na niekoľko mesiacov za mreže. Viceprimátor dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok, ale o vyrovnanie
dlhov z čias, keď ešte na košickom magistráte nepôsobil.
V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej Furče A. A.. Spomínané byty
totiž neboli postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. A. polícia obvinila zo zneužitia právomoci
verejného činiteľa, konateľa stavebnej firmy Maroša E. z podvodu. Všetci sú na slobode, obžaloby ešte

nepadli. Vo vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor Veľkého Medera J. A.. Toho v marci zadržali
policajti pri preberaní 300-tisícového úplatku. Peniaze mu dal podnikateľ R. T., ktorému mesto prenajalo
pozemky okolo termálneho kúpaliska na 50 rokov za symbolickú korunu. Podnikateľ mal na pozemkoch
postaviť ubytovanie s celoročnou prevádzkou, namiesto toho tam umiestnil len maringotky. Primátor mal
podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o výhodný prenájom nepríde. Pred Špeciálny súd by sa mal A.

postaviť už na budúci týždeň.

Tvrdenie, podľa ktorého šéfa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v
novembri 2003 pri preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.

ZauverejnenienepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravdaospravedlňuje O..E.E..

Dňa19.12.2005 denníkPravdanastraneč.2uverejnilčlánokautoraM.E.snázvom:„Súdsposlancom
P. môže pokračovať", v ktorom bolo uvedené:

Banskobystrickí krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca HZDS G. P. a riaditeľa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Najvyšší súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že
sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému P., ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónový úplatok
ročnéväzenie.„KrajskýsúdvBanskejBystricitakmôževkauzerozhodnúť,"uviedlariaditeľkakancelárie
predsedu Najvyššieho súdu L. S..

Karlinova námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. Každý z vyše
päťdesiatich sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu.
Okresný súd pritom kauzu rozhodol už 9.mája tohto roku. Kým poslanca uznal za vinného a okrem
väzenia ho potrestal stotisícovou pokutou, E. oslobodil.
Proti verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj E..

Podľa prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok".
Vyšetrovateľ dospel k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvoma rokmi od podnikateľa
za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom. P. tvrdí, že peniaze boli
určené pre riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E.. Potvrdenie rozsudku do volieb
by znamenalo P. odchod z parlamentu.

Priebeh P. kauzy

* 25. novembra 2003 - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obidvaja skončili v policajnej cele

* 27. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou
* 28. novembra - sudca rozhodol, že P. spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami
* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby
* marec - po viac ako troch mesiacoch väzby Krajský súd v Nitre rozhodol o ich prepustení* 8. júla - začal sa proces na Okresnom súde v Banskej Bystrici
* 3. mája 2005 - odzneli záverečné reči
* 9. mája 2005 - súd uznal P.a za vinného, E. oslobodil. Karlin a prokuratúra sa proti rozsudku odvolali

Tvrdenie, podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa Úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

Dňa 13. 02. 2006 denník Pravda na strane č. 4 uverejnil článok autorky Koperovej L. s názvom
„Pokračuje súd v kauze P." , v ktorom bolo uvedené:

Odvolacie konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za HZDS G. P. a bývalého riaditeľa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. sa začne v Banskej Bystrici na krajskom súde 23.

februára.
Okresný súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný
trest stotisíc korún. E., obžalovaného za ten istý trestný čin súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Proti
rozsudku sa odvolal P. i prokurátor. Začatie odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom súde
však oddialila P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. Podľa neho sudca D. U. a E. sú ako

bývalí spolužiaci v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu práve v
období, keď mu predsedal U.. Sudca U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto
korupčnej kauze rozhodoval.
To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dojsť k ovplyvneniu procesu.
K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako XX sudcov krajského súdu. Až na základe

toho Najvyšší súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P..
Polmiliónový úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte 25. novembra 2003 od banskobystrického
podnikateľa za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v Žiari
nad Hronom.
Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, P. bude musieť z

parlamentu odísť.

Úplatkárska kauza poslanca P.

* 25. novembra 2003 polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa Úradu

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový
úplatok
* 27. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou
* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby
P. a E. prepustili

* 8. júla 2004 sa začal proces na Okresnom súde v Banskej Bystrici
* 9. mája 2005 súd uznal P. za vinného, E. oslobodil
* 23. februára 2006 sa začne na Krajskom súde v Banskej Bystrici odvolacie konanie

Tvrdenie, podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pol miliónový úplatok je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

Dňa 24. 02. 2006 denník Pravda na strane č. 4 pod značkou „ok, bum" uverejnil článok s názvom „Súd
zrušil P. trest za korupciu" , v ktorom bolo uvedené:

Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za HZDS G. P. s polmiliónovým úplatkom v
kufríku, stále je na slobode. Banskobystrický krajský súd, ktorý mohol včera Karlinovu kauzu uzavrieť
totiž pôvodný verdikt o vine napokon zrušil. Prípad sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd označil vlaňajšie rozhodnutie okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku Karlinovmu

spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je
páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon oslobodený," povedal predseda senátu I. R..
Dodal, že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok. Okresný súd preto teraz musí doplniť
dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania.Nitriansky prokurátor O. E. je podľa vlastných slov s rozhodnutím spokojný, keďže takýto postup tiež
navrhoval. Samotný P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. Povedal iba, že „raz pravda
vyjde najavo". „Beriem toto rozhodnutie ako bernú mincu. Myslím si však, že najviac dôkazov bude

potrebovaťdoktorKarlin,"skonštatovalposkončenípojednávaniaMráz.Tenbolvčasespáchaniaskutku
riaditeľomúraduBanskobystrickéhosamosprávnehokraja.Okresnýsúdhooslobodil,ajkeďbolzatknutý
s Karlinom po prevzatí peňazí v jednej kancelárii. Obaja naďalej trvajú na tom, že sú nevinní.
V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri
zásahu. Rovnako musí znovu vypočuť aj korunného svedka D. U., pretože vypovedal vždy inak. Okresný

súd v máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný
trest stotisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. Proti rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra.
Podľa obžaloby mali polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa Hromadu za sprostredkovanie
objednávky na výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom.
Karlin sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo
sa zaňho aj HZDS. Mandát si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy

zastupovala P. Q..
Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. Nedobrovoľne by o mandát mohol poslanec
prísť iba v tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude
znova zaoberať okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko
mesiacov.

Prípad poslanca P.

* október 2002 - kandidát HZDS G. P. nastúpil po voľbách do Národnej rady
* november 2003 - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z HZDS a šéfa úradu

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj 2005 - Okresný súd v Banskej Bystrici uznal P. vinným. Potrestal horočným väzením a pokutou
100 - tisíc korún. E. oslobodil
* február 2006 - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie

* jún 2006 - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát

Tvrdenie, podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E. E. .

Dňa 03. 08. 2007 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „bum" uverejnil článok s názvom „ Špecialisti
preverujú nahrávky o korupcii exposlanca P.", v ktorom bolo uvedené:

Preskúmanie pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca HZDS G. P. v korupčnej kauze
spred takmer štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Ten sa prípadom začal znovu
zaoberať po tom, čo krajský súd zrušil P. ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie dôkazy.
Aj keď polícia v novembri 2003 zatkla vtedajšieho poslanca P. s 500-tisícovým úplatkom v kufri, súdy
prípad doteraz nedokázali uzavrieť. Ide pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena Národnej rady.

V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia.
„Posudok sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky
skúmania, bude pokračovať v konaní," uviedla hovorkyňa súdu Silvia S..
Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil P. a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obaja odmietli pravosť záznamov telefonických

rozhovorov, ako aj nahrávky debaty v zasadačke HZDS z konca roka 2003, keď polícia zadržala P. s E.
aj s úplatkom. Hoci peniaze policajti našli v P. kufri, jeho odtlačky na obálke neboli Poslanca E. hnutia
v máji 2005 uznal okresný súd za vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. Jeho
spoluobžalovaného E. pre nedostatok dôkazov oslobodil. Krajský súd však vo februári 2006 verdikt zrušil
s konštatovaním, že v prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok.

Podľa obžaloby zobrali P. s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa Juraja U. za sprostredkovanie
zákazky na výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Obaja obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a
mimo politických funkcií.P.ova úplatkárska aféra

* október 2002 - kandidát HZDS G. Karlin nastúpil po voľbách do F. rady

* november 2003 - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z HZDS a šéfa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec 2004 polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj 2005 - Okresný súd v Banskej Bystrici uznal P. vinným. H. ho ročným väzením a pokutou 100-
tisíc korún. E. oslobodil

*február 2006 - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún 2006 - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.

Tvrdenia, podľa ktorých polícia zadržala E. s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s., vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

Povinnosť ospravedlniť sa bola uložená vydavateľovi denníka Pravda rozsudkom Okresného súdu
Zvolen.

Žalovaná strana H. Press, a.s. je p o v i n n á v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na
strane číslo 1 a nasledujúcich v denníku Sme uverejniť ospravedlnenie s rovnakým písmom akým boli
uverejnené pôvodné články a názvy s nasledujúcim textom:

Ospravedlnenie O.. E. E.

Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane 1, 2 uverejnil článok autorky E. W. s názvom „Polícia: Vypýtali

si úplatok 1 200 000. Poslanec parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele" , v
ktorom bol uvedené:

Poslanec HZDS G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. E. chceli podľa polície úplatok milión
dvestotisíc korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku.

Polícia ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. Dnes o jedenástej zasadne parlament, aby
rozhodol, či P. vydá na trestné stíhanie. Imunitný výbor to už včera odsúhlasil. Obom obvineným hrozí
osem rokov väzenia.
Minister R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval.
„Úplatok bol žiadaný," povedal minister.

Samosprávny kraj financoval stavbu telocvične Združenej strednej školy služieb v Žiari nad Hronom.
Firma by na stavbu dostala 17 miliónov korún, úplatok bol vlastne 5-percentnou províziou.
Policajná akcia sa rozbehla ešte v auguste. Pre možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z
Nitry a nie z Banskej Bystrice. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo
o E. už údajne mala informácie, že je „náchylný" na úplatkárstvo. Presný postup policajti taja.

Majiteľovi firmy sa zrejme po víťazstve v tendri niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal.
Polícia neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. Minister vnútra R. H. povedal
len toľko, že išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami" a označil prípad za „výsledok úspešnej
práce v teréne". Majiteľ firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť.

PodnikateľsasE.aP.stretolvbanskobystrickejkanceláriiHZDS.Priniesolpolmiliónakorún,zvyšokmal
doniesť neskôr. Obaja vraj chceli ešte 10 percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke.
„Odovzdanie úplatku prebehlo o 14.40 h. Obálku s peniazmi prevzal poslanec G. K. Okamžite potom
vstúpili do miestnosti policajti a oboch pánov zadržali," opísal akciu H.. „Poslanec K. chcel opustiť
miestnosť aj so svojim kufríkom, policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok."

Akú úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný
viceprezident D. Spišiak povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu,
absolútne nie je vhodné, aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate." Vyšetrovatelia žiadajú pre oboch
zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo neovplyvňovali svedkov.Bola to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať," povedal H..
Vyzval ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.

Tvrdenia, podľa ktorých E. E. chcel ešte 10 % z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú
nepravdivé .

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing. E. E..

Dňa 10. 07. 2004 denník Sme na strane 12 uverejnil článok autora E. A. s názvom „H. na P. E." , v
ktorom bolo uvedené:

Po prichytení pánov Karlina a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná

akcia". Aj to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali
len osem mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. Poskytli tak názornú ukážku, že
zadržať, vyšetriť, obžalovať a súdiť sa dá aj na Slovensku rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Tým sa
pekná stránka prípadu končí, všetky ostatné sú škaredé.
Skutočnosť, že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári

Ľudovej strany - HZDS nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili.
Každý sa preto pokúsil zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. Keď
ide o to, kto si pôjde sadnúť, stranícka spolupatričnosť nemá ani z ďaleka taký zjednocujúci účinok, aký
ma vtedy, keď ide o to, od koho a v akej výške žiadať úplatok. Páni P. a E. už k sebe od novembra
minuléhorokužiadnuspolupatričnosťnecítia,aleichstranaeštestáleobochpovažujezasvojich.Zbavila

ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. Výzva, aby sa
jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej riadiacej funkcie, už z vedenia HZDS nezaznela. Ako
by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii HZDS. Prípad pánov P. a E. odhaľuje
aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Okolnosť, že o zákazkách kraja nerozhodoval samosprávny
systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy a desať percent z navýšenia

rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v ostatných, takže predstava,
že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny, je príliš optimistická.
Preddvomarokmi,keďsapodnikateľP.stalposlancomparlamentu,posťažovalsastraníckemudenníku,
že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania". Vďaka rozsudku
v jeho kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť.

Tvrdenie, podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine a v krajskej kancelárii HZDS je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press, a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

Povinnosť ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka Sme uložená rozsudkom Okresného súdu Zvolen.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania súd r o z h o d n e po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 06. 07. 2010 domáhal ochrany osobnosti voči odporcovi v I.
rade PEREX, a.s. ako vydavateľovi denníka Pravda a žiadal, aby tento na strane č. 2 a nasledujúcich

v denníku Pravda uverejnil ospravedlnenie s rovnakým písmom, akým boli uverejnené pôvodné články
a názvy s nasledovným textom:

Ospravedlnenie Ing. E. E.1.1. Dňa 26. 11. 2003 v denníku Pravda na strane č. 2, pod značkou „odu" bol uverejnený článok s
názvom „Karlina z HZDS chytili pri braní úplatku", v ktorom bolo uvedené:

Zákon umožňuje zadržať poslanca, keď je prichytený priamo pri trestnom čine. Parlament ešte včera
večer dostal žiadosť o vydanie súhlasu na väzbu a začatie trestného stíhania. „Už na ráno som zvolal
mandátový výbor, aby o tom rozhodol", povedal predseda imunitného výboru Q. A..
Preberanie úplatku polícia prekazila nasadím agenta provokatéra. Práve HZDS ostro vystupovalo proti
nasadeniu agentov provokatérov aj na poslancov. Podpredseda hnutia Ján P. neverí, že k tomu došlo.

„Veľmi dobre ho poznám. Zdá sa mi, že je to vykonštruovaný prípad." Okrem P. boli v kancelárii aj ďalšie
osoby.
Okrem P. polícia chytila aj vedúceho úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Viac
informáciíocelomprípadeposkytneministervnútraR.H.aždnes.Tenmôževsúčasnostinasadiťagenta
provokatéra bez súhlasu sudcu. P. je vôbec prvý politik, ktorého prichytili pri preberaní úplatku. Najmä v
posledných mesiacoch však vznikali podozrenia, že poslanci za svoje hlasovanie berú peniaze, všetko

však zostalo bez dôkazov. „Je zaujímavé, že práve poslanec Karlin vystupoval nedávno v rozprave ostro
proti spoločnosti Veriteľ s tým, že je to veľký tunel", povedal A.. Prípad vyšetruje odbor vyšetrovania
obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Banskej Bystrici a dozoruje ho krajský prokurátor z Nitry.

Tvrdenie, uverejnené v článku, podľa ktorého polícia chytila aj vedúceho úradu Banskobystrického

samosprávneho kraja Milana E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E.
E..

1.2. Dňa 27. 11. 2003 denník Pravda na strane č. 1, 2 pod značkou „odu" uverejnil článok s názvom
„Aféra Karlin: Hanba, priznávajú politici. Poslancovi Karlinovi hrozí osem rokov * HZDS hlasovalo, aby
zostal v cele * dnes rozhodne parlament", v ktorom bolo uvedené:

Úplatkárska aféra poslanca Gabriela P. otriasla politikmi a hlavu pred ňou sklonila aj jeho strana HZDS.
Stranícki kolegovia Karlina hlasovali včera ráno v mandátovom výbore za to, aby zostal v policajnej cele
48 hodín.
Už dnes bude o osude tohto politika HZDS rozhodovať snemovňa na mimoriadnom zasadnutí. Očakáva
sa, že ho vydá na trestné stíhanie a povolí, aby P. išiel do vyšetrovacej väzby. „Nič nenasvedčuje tomu,

že išlo o politickú objednávku", povedal predseda poslaneckého klubu HZDS Viliam Veteška.
„Keď chceme naozaj bojovať proti korupcii, tak nemôžu byť žiadne výnimky", dodal G. T. (SMK). „Nie je
to pre parlament a politiku dobrou vizitkou", uviedol Q. G. (SDKU).
Podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom úradu Banskobystrického samosprávneho
kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc korún. Peniaze

policajtinašlivkufríku,ktorýmalposlanecP.prisebe.Všetkosaodohralopriamovposlaneckejkancelárii
v Banskej Bystrici.
Polícia tvrdí, že podnikateľ s ňou spolupracoval, v čase zásahu už v miestnosti nebol. Úplatok mal
odovzdať za objednávku vyššieho územného celku na dostavbu telocvične Združenej strednej školy na
Jilemnického ulici v Žiari nad Hronom v objeme približne 17 miliónov korún. P. aj E. obvinenia popiera.

Špeciálneho prokurátora Jána T. P. včera požiadal, aby sa mohol k celému prípadu vyjadriť dnes v
parlamente. Pred poslancami chce vystúpiť ešte predtým, ako budú rozhodovať o jeho vydaní na
trestné stíhanie, ako aj o prípadnej väzbe. Podľa polície to však nie je možné. „Trestný poriadok a
zákon o Policajnom zbore nepoznajú možnosť, aby poslanca uvoľnili, alebo prepustili z cely policajného
zaistenia", povedal hovorca ministerstva vnútra Boris Ažaltovič. Ažaltovič to povedal s tým, že parlament

so zadržaním poslanca súhlasil. Ústavný právnik H. P. tvrdí, že ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný
pri páchaní trestného činu, polícia nemá povinnosť predviesť ho na rokovanie výboru. „Komunikujeme s
políciou, ak bude chcieť byť pán poslanec osobne prítomný, počítame aj s tým", vyhlásil včera predseda
imunitného výboru Národnej rady Q. A.. Karlin žiada o možnosť predstúpiť pred parlament na základe
ustanovení rokovacieho poriadku. Podľa neho imunitný výbor poslancovi musí umožniť, aby sa zúčastnil

na rokovaní a aby sa k veci vyjadril.
Generálna prokuratúra požiadala parlament o súhlas so stíhaním poslanca P. pre trestný čin prijímania
úplatku. Zároveň žiada o súhlas s jeho vzatím do väzby, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. V prípade
dokázania viny pred súdom hrozí P. niekoľkoročné väzenie, minister vnútra tvrdí, že až osem rokov. Akparlament dnes odsúhlasí jeho vzatie do väzby, musí to ešte potvrdiť sudca. Bude na to mať ďalších 48
hodín.ZrovnakéhotrestnéhočinuužvyšetrovateľobvinilšéfaúraduBanskobystrickéhosamosprávneho
kraja E. E., ktorého polícia zadržala spolu s Karlinom, nechráni ho však imunita.

Podnikateľ, ktorý na prípade spolupracoval s políciou (meno na jeho žiadosť redakcia nezverejní), tvrdí,
že P. bol jeho osobným priateľom.
„Všetko malo dopadnúť inak. P. žiadne peniaze nepýtal. Mal len sprostredkovať stretnutie a zoznámenie
s E.", hovorí. Podľa právneho zástupcu R. W. si poslanec Karlin nevie vysvetliť, ako sa peniaze k nemu
dostali. „Museli mu to tam podhodiť", myslí si Zvara. Podľa Mrázovho advokáta sa s podnikateľom videl

v utorok po prvý raz v živote.

Tvrdenie, že podľa policajnej verzie špeciálny útvar zadržal P. so šéfom Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. po tom, čo im spolumajiteľ istej banskobystrickej firmy dal úplatok 500-tisíc
korún, je vo vzťahu k Milanovi E. nepravdivé.

Zauverejnenie nepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravdaospravedlňujeO..E.E..

1.3. Dňa 02. 12. 2003 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „ok" uverejnil článok s názvom „Aktéri
sa spolu poznali už roky", v ktorom bolo uvedené:

Zaujímavé prepojenie existuje medzi Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý robil verejnú súťaž
na dostavbu telocvične žiarskej školy, a víťazom súťaže - spoločnosťou Technotrade v Banskej Bystrici.
Majiteľ spoločnosti D. U., ktorý v utorok odovzdal polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej
samosprávyE.E.aposlancoviparlamentuGabrieloviP.,dlhérokyspolupracovalspredsedomvýberovej
komisie E. M., ktorého za predsedu výberovej komisie vymenoval práve E. E..

„S firmou Technotrade som nemal nijaké pracovnoprávne vzťahy, čo som podpísal aj v čestnom
vyhlásení. O dostavbu telocvične sa uchádzalo 18 firiem a s 80 percentami z nich som v minulosti
spolupracoval ako investičný pracovník pri riešení zákaziek. S firmou Technotrade som v minulosti
zabezpečoval dve alebo tri stavebné akcie, boli to však objednávky tak na štyri - päť miliónov korún.
Spolupracoval som s inými firmami na podstatne väčších zákazkách a tieto v súťaži neuspeli," tvrdí M..

Podľa našich informácií v čase, keď bol M. vedúcim investičného oddelenia Univerzity Mateja Bela v
Banskej Bystrici, univerzita priamym zadaním vybrala na sťahovanie fakúlt a rekonštrukciu budov práve
U. firmu Technotrade. Pôvodný objem prác bol 19,4 milióna korún, dodatkami k zmluve sa však vyšplhal
na 99 miliónov.

Tvrdenie, podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok riaditeľovi úradu banskobystrickej
samosprávy E. E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.
E. E..

1.4 Dňa 05. 03. 2004 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autora Matúša Murčíka s názvom
„Karlina prepustili, vracia sa späť do NR SR", v ktorom bolo uvedené:

Poslanca Gabriela Karlina (HZDS), ktorý je obvinený z korupcie, prepustil súd po vyše troch mesiacoch

z vyšetrovacej väzby. Spolu s ním sa včera dostal na slobodu aj jeho spoluobvinený, bývalý šéf úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja Milan E..
P. a E. prepustil nitriansky krajský súd vo štvrtok popoludní. Vo väzení boli od novembra minulého
roka, aby počas vyšetrovania nemohli ovplyvňovať svedkov. Podľa súdu však už nie je dôvod držať ich
ďalej za mrežami, pretože vyšetrovanie ich úplatkárskej aféry sa tento týždeň skončilo. „Ide o obvyklý

postup, všetky dôkazy boli zabezpečené, súd rozhodol v súlade so zákonom," povedal P. advokát R.
W.. „Zvíťazila zákonnosť a spravodlivosť. My sme stále tvrdili, že dôvody na väzbu tu neboli," reagoval
Mrázov právny zástupca Ľubomír U..
Obaja budú ďalej stíhaní na slobode. „Keďže vyšetrovanie bolo skončené, predpokladám, že
vyšetrovateľ spis predloží prokurátorovi a ten rozhodne, čo ďalej," hovorí U.. „Bude podaná obžaloba,

dôkazy bude hodnotiť súd," dodal W..
Po prepustení z väzby môže obvinený poslanec už dnes nastúpiť do parlamentu a hlasovať. „Ak zanikne
prekážka na výkon poslaneckého mandátu, mandát sa obnovuje," uviedol ústavný právnik H. P..
V Národnej rade P. doteraz zastupovala P. Q., tá bude musieť po jeho návrate poslaneckú lavicu opustiť.Polícia P. s E. zatkla koncom novembra po tom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna
korún. Policajti našli peniaze v P. kufríku. Ten však obvinenie z korupcie odmietol.

Čo sa stalo v kauze P.

* 25. novembra - Polícia prichytila priamo pri braní úplatku poslanca Gabriela Karlina z HZDS a šéfa
úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania.

* 27. novembra - Parlament vydal na trestné stíhanie svojho člena G.a P., poslanci súhlasili aj s jeho
väzbou.
* 28. novembra - Sudca rozhodol, že poslanec Gabriel P. zostane vo vyšetrovacej väzbe aj so šéfom
úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E..
* Od decembra obaja opakovane podávali sťažnosť na súd a žiadali prepustenie. Súd ich žiadosti viac
ráz zamietol.

* 29. januára - V nitrianskej väznici vyšetrovateľ posadil P. a E. proti sebe, aby ich konfrontoval. Aj keď
obvinenie z korupcie obaja odmietajú, ich verzie boli odlišné.
* 3. marca - Polícia skončila vyšetrovanie úplatkárskej aféry poslanca G. P. (HZDS) a jeho straníckeho
kolegu E. E..
* 4. marca - Krajský súd v Nitre prepustil z väzby poslanca G. P. a bývalého vysokého úradníka

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., ktorí sú obvinení v úplatkárskej kauze. Obaja strávili za
mrežami viac ako tri mesiace. Vyšetrovateľ pripravil pre prokurátora návrh na podanie obžaloby. Obom
hrozí, ak ich súd uzná za vinných, až osem rokov väzenia.

Tvrdenia, podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku

sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E. E..

1.5. Dňa 09. 07. 2004 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autorky Dagmary Teliščákovej s

názvom „ P. aj E. tvrdia, že sú nevinní", v ktorom bolo uvedené:

Pred súd sa včera postavili poslanec HZDS G. Karlin a riaditeľ Úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E.. Obaja sú obžalovaní z toho, že mali zobrať pol milióna korún za
sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične. Na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v

Banskej Bystrici obaja tvrdili, že sú nevinní a že ide o komplot voči ich osobám. Podľa Karlína stojí za
ním SIS.
Tajná služba odmietla tieto slová komentovať. Podľa ministerstva vnútra SIS na prípade
nespolupracovala. Mráz však namiesto SIS obvinil nepriamo P.. „ Jediná pravda je, že som bol 25.
novembra v kancelárii HZDS zadržaný políciou." Povedal pred súdom Mráz. „ P. tvrdí, že bol na toalete.

Ja tvrdím na sto percent, že z nás troch miestnosť neopustil nik," uviedol.
E. stretnutie s podnikateľom D. U. vybavil P.. Podnikateľ. Ktorý doniesol pol milióna korún, mal byť P.
rodinným priateľom. U. spolupracoval s políciou ako agent provokatér. Podľa E. podnikateľ počas ich
jediného osobného stretnutia povedal, že „tak ja vám tu takto dávam 500-tisíc". E. sa podľa svojho
tvrdenia obrátil k oknu a povedal: „ tak pardon, so mnou asi nie, ak máte niečo s pánom P....ale so mnou

nie." Čo sa dialo za jeho chrbtom, nevie.
Polícia potom pri razii v kancelárii HZDS našla peniaze v kufríku poslanca HZDS. „Nijakú obálku ani
peniaze som nikdy nepýtal, ani nezobral. Niekto to tam dal, ale ja nie. Počas stretnutia som odišiel na
toaletu", povedal P..
Podľa prokuratúry však Hromada dal pol milióna v obálke E., ten obálku odovzdal P., ktorý si ju mal

dať do kufríka.
Obaja vysokopostavení muži čelia obvineniu z prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody. Po vyhlásení
výsledkovvýberovéhokonanianaprístavbutelocvičnevŽiarinadHromommalP.oznámiťpodnikateľovi,
že má dať E. určitú sumu, lebo môže dôjsť k určitej zmene vo výberovom konaní. Preto má dať päť
percent z investičných nákladov, teda 700-tisíc korún, a desať percent z predpokladaného objemu prác,

teda ďalších 500-tisíc. U. pojednávanie pokračuje dnes výsluchom svedkov.

Tvrdenie, že U. dal pol milióna v obálke E. je nepravdivé.Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E.
Mrázovi.

1.6. Dňa 10. 07. 2004 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autorky R. R. s názvom „Mali stáť
pred Špeciálnym súdom", v ktorom bolo uvedené:

Úplatkárska kauza poslanca G. P. z HZDS a šéfa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja
E. E. mala byť prvým prípadom, o ktorom by rozhodoval Špeciálny súd. Zriadený bol, aby konal

aj v korupčných kauzách politikov. Zatiaľ sa tak však nestalo. Parlament v poslednej chvíli zmenil
účinnosť zákona o Špeciálnom súde. Ten začne rozhodovať až v septembri, hoci to malo byť už v máji.
Žalobu musel preto prokurátor z Nitry podať na Okresný súd v Banskej Bystrici, v meste, kde P. aj E.
zastávali najvyššie stranícke a samosprávnej funkcie. Práve zriadenie tohto súdu s pôsobnosťou pre
celé Slovensko malo zrušiť takéto regionálne väzby.
„Pôsobnosť súdu prelomí väzby medzi štátnymi a justičnými orgánmi, či zlepší nezávislé konanie v

korupčných kauzách," vyhlásil minister spravodlivosti C. A..
Sudca banskobystrického súdu S. H. dokonca podal námietku, že sa cíti byť zaujatý rozhodovať v
tomto prípade, pretože jedného z obvinených pozná. Krajský súd v Banskej Bystrici však jeho námietke
nevyhovel. „Vzťah s obžalovaným nebol v prípade sudcu taký blízky, aby bol dôvodom na vylúčenie
tohto sudcu z konania v tejto veci," zdôvodnil rozhodnutie súdu v máji hovorca súdu O. P..

Proti niektorým kompetenciám Špeciálneho súdu boli aj samotní politici. Súd sa nepáči ani poslancom
a žiadali vládu, aby z jeho pôsobenia vylúčila konanie voči ústavným činiteľom. Proti súdu bol spolu s
ďalšími poslancami pri schvaľovaní v parlamente aj samotný P.. A. sa pri hlasovaní o zákone opýtal, čo
je na tomto súde dobré. Nakoniec za zákon nehlasoval.

Čo sa stalo v prípade P.

25. novembra 2003 - Polícia prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z HZDS a šéfa úrad
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania
27. novembra - Parlament vydal na trestné stíhanie P., poslanci súhlasil aj s jeho väzbou

28. novembra - Sudca rozhodol, že Karlin spolu s E. zostanú vo vyšetrovacej väzbe
marec 2004 - Polícia skončila vyšetrovanie
marec - Krajský súd v Nitre prepustil z väzby P. a E.. Obaja strávili za mrežami viac ako tri mesiace
júl - Okresný súd v Banskej Bystrici určil hlavné pojednávanie s P. a E.. V prípade preukázania viny im
hrozí až osem rokov väzenia

Tvrdenie, podľa ktorého bral úplatok šéf úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. je
nepravdivé.

ZauverejnenienepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravda ospravedlňujeO..E.E..

1.7. Dňa 05. 11. 2004 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autorky Evy Koperovej s názvom
„Svedkovia bránili P. a Mráza", v ktorom bolo uvedené:

Dcéra G. Karlina, ktorý bol prichytený pri preberaní úplatku, na súde tvrdila, že za celu kauzou môže

stáť bývalý politik HZDS Ivan Kino. Tvrdila, že jej to povedal korunný svedok D. U..
Na Okresnom súde v Banskej Bystrici včera vypovedalo 16 svedkov predovšetkým z okolia obvineného
poslanca HZDS P. a riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Väčšina z nich sa
snažila U. vykresliť ako nespoľahlivého a nedôveryhodného človeka. Podľa niektorých mal U., ktorý pred
rokom odovzdal polmiliónový úplatok P. a E. za získanie objednávky na dokončenie stavby v Žiari nad

Hronom, konať z prinútenia polície.
„Povedal mi, že to musel spraviť, inak by išiel do basy on. R. mu prišli na nejaké obchody z minulosti
s elektronikou. Tisíc ráz oľutoval, že narobil problémy našej rodine aj sebe," tvrdila vo štvrtok Karlinova
dcéra P.. Uviedla aj, že jej U. na stretnutí povedal, že za všetkým je vtedajší funkcionár HZDS Ivan Kino,
ktorý spolu s E. brali úplatky. Pravda sa včera pokúsila získať stanovisko Kina k jej tvrdeniu, nepodarilo

sa s ním však telefonicky spojiť.
Spolu s predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. prišli o okolnostiach výberového
konania na dodávateľa stavby - telocvične v Žiari nad Hronom vypovedať členovia výberovej komisie.Tiež bývalé radkyne riaditeľa úradu E., úradníci krajskej samosprávy, tajomník krajskej organizácie
Hnutia za demokratické Slovensko a jeho sekretárka.
Župan E. E. na súde povedal, že do výberového konania nezasahoval a o nijakých problémoch

nevedel. Pojednávanie vo štvrtok skončila výpoveď hlavného vyšetrovateľa prípadu, z ktorej sudca
vylúčil verejnosť. Súd pokračuje dnes.

Tvrdenie, podľa ktorého bol odovzdaný polmiliónový úplatok E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E.
E..

1.8. Dňa 28. 01. 2005 denník Pravda na strane č. 3 uverejnil článok autorky Evy Koperovej s názvom
„Súd P. návrh zamietol", v ktorom bolo uvedené:

Prerušenie trestného stíhania žiadal od súdu poslanec Národnej rady SR G. Karlin, ktorý je spolu s
riaditeľom úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. trestne stíhaný z brania polmiliónového
úplatku. Karlin si myslí, že pri odpočúvaní bol porušený zákon o ochrane súkromia. Vo štvrtok sudca
Okresného súdu v Banskej Bystrici tento návrh aj návrhy na ďalšie dokazovanie zamietol a pojednávanie
odročil na 24. februára. Celé pojednávanie sa vo štvrtok konalo bez prítomnosti verejnosti a médií. Súd

sa zaoberal dôkazmi, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva a zvukovými nahrávkami odpočúvaných
stretnutí a telefonátov. Do nasledujúceho pojednávania si vyžiada spis Krajského súdu v Nitre, čo súvisí
s utajovanými zvukovými záznamami.
Podľa P. obhajcu Jána U. neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov došlo k
porušeniu zákona o ochrane súkromia. Navyše existuje nesúlad medzi týmto zákonom o ochrane

súkromia a medzinárodným Dohovorom o ľudských právach, ako aj Ústavou SR, a mal by sa ním
zaoberať Ústavný súd SR.
Spoluobžalovaný E. na to počas prestávky reagoval: „Chcem, aby sa to už skončilo. Viete, koľko to
bude trvať, ak sa bude čakať na rozhodnutie Ústavného súdu? Obhajoba P. sa už vlani v lete obrátila na
Ústavný súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo

dôjsť k neoprávnenému zásahu do súkromia obvinených. Ústavný súd zatiaľ o tejto veci nerozhodol.
Mráz a P. si podľa obžaloby vypýtali úplatok v novembri 2003 za sprostredkovanie objednávky na
prístavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Konateľ firmy Technotrade D. U. obžalovaným ako policajný
agent odovzdal úplatok pol milióna korún. Obžalovaní tvrdia, že sú nevinní a že celá kauza je vyrobená
na ich diskreditáciu.

Tvrdenie, že si Mráz vypýtal úplatok a tvrdenie, podľa ktorého konateľ firmy Technotrade D. U.
obžalovaným (rozumej aj E.) ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna korún je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E.

E..

1.9. Dňa 28. 02. 2005 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autorky Evy Koperovej s názvom
„Kauza P. a E. sa blíži ku koncu", v ktorom bolo uvedené:

Súdny proces s obžalovaným poslancom Národnej rady SR G. P. a riaditeľom Úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja Milanom E. sa možno tento týždeň skončí. Očakáva sa, že na hlavnom
pojednávaní, ktoré bude v utorok, Okresný súd v Banskej Bystrici uzavrie dokazovanie prípadu. Na rad
by mohli prísť záverečné reči účastníkov konania a pravdepodobne i rozsudok.
Poslanec i vysokopostavený úradník sú obžalovaní z trestného činu brania úplatku a inej nenáležitej

výhody, za čo im hrozí jeden až päť rokov väzenia. Obaja mali 25. novembra 2003 od banskobystrického
podnikateľa a konateľa firmy Technotrade D. U. prevziať polmiliónový úplatok za sprostredkovanie
objednávky Banskobystrického samosprávneho kraja na dostavbu telocvične Združenej strednej školy
služieb v Žiari nad Hronom. P. a E. zadržali tesne po prebraní úplatku. Obaja však vinu popierajú a celý
proces považujú za vykonštruovaný. „Svedok klame, len sta tak práši," vyhlásil v priebehu pojednávania

E.. Korunný svedok a bývalý P. rodinný priateľ U., ktorý bol v čase podplácania policajným agentom,
naopak, povedal: „Vždy som hral čistú hru. Ale povedal som si, že niekto to proti úplatkom začať
musí." Hlavné pojednávanie sa začalo pred súdom vlani v júli. Vo veci vypovedali približne dve desiatky
svedkov, medzi nimi aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. či úradníci krajskejsamosprávy. P. dcéra P. tvrdila, že U. údajne podplácal z prinútenia polície a celej rodine sa za to
ospravedlnil. Z pojednávania bola viackrát vylúčená verejnosť aj médiá, pretože dokazovanie sa týkalo
utajovaných skutočností. Verejnosť ani médiá preto nepočuli zvukové záznamy odpočúvania stretnutí a

telefonátov P. a E.. Obžalovaní so svojimi obhajcami sa ich viackrát pokúsili spochybniť. „Boli do nich
robené zásahy, niektoré pasáže sú celkom vynechané. Mám podozrenie, že ich dokonca mohol niekto
postrihať a pozliepať," tvrdil Karlin. Aj podľa Mráza bola zo záznamov v čase údajného podplácania
vynechaná podstatná časť.
Obhajoba P. sa už vlani v lete obrátila na Ústavný súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na

odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásah do súkromia obvinených.
Ústavný súd zatiaľ o tejto veci nerozhodol. Z toho istého dôvodu P. obhajca v januári požiadal sudcu,
aby prerušil trestné stíhanie. Sudca tento návrh i návrhy a na ďalšie dokazovanie zamietol.
P. aj E. napriek trestnému stíhaniu vykonávajú svoje doterajšie funkcie naďalej, argumentujúc, že platí
prezumpcia neviny, takže z nich neodstúpia.

Tvrdenie, podľa ktorého Mráz prevzal polmiliónový úplatok je nepravdivé.

Zauverejnenie nepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravdaospravedlňujeO..E.E..

1.10. Dňa 04. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 14 pod značkou „DANIŠ Dag" uverejnil článok s

názvom „P. verzia prípadu je absurdná", v ktorom bolo uvedené:

Súd ani na druhý pokus nedokázal uzavrieť korupčnú aféru G. P. a E. E.. Prvý raz sa o to postaral
poslanec P., keď v marci tesne pred plánovaným skončením súdneho procesu náhle ochorel a odišiel
na liečenie (hoci lekárske vyšetrenia jeho zdravotné ťažkosti nepotvrdili).

Druhý raz sa o odklad rozsudku opäť postaral Karlin. Počas marcového „liečenia" totiž napísal list
kľúčovému svedkovi prípadu, v ktorom vysvetľoval, že od začiatku spolupracoval na odhalení E.. Že bol
vlastne na strane spravodlivosti. A kľúčový svedok - podnikateľ D. U., ktorý polícii pomáhal pri odhalení
a prichytení úplatkárov - sčasti P. najnovšiu verziu potvrdil...
Napriek všetkým pochybnostiam a zmätkom vo výpovediach kľúčového svedka je však jadro prípadu

jasné. Je známe, že podnikateľ U. a poslanec P. sa dobre poznali ešte pred „akciou".
Podľa pôvodnej verzie prípadu Karlin sprostredkoval pre Hromadu stretnutie s kancelárom
Banskobystrického samosprávneho kraja Milanom Mrázom (išlo o verejnú zákazku na opravu školy).
Mráz oznámil výšku provízie, Hromadovi sa zdala suma príliš vysoká a obchod príliš riskantný, preto
pristúpil na spoluprácu s políciou.

Výsledok tejto spolupráce bol učebnicovo pekný; polícia zadržala Karlina a Mráza priamo pri preberaní
úplatku v hotovosti. Vďaka svedeckým výpovediam Hromadu začala ihneď oboch politikov trestne stíhať.
Potiaľ to bolo všetko jasné a logické.
Problém nastal až po prepustení Karlina a Mráza z vyšetrovacej väzby. Kľúčový svedok Hromada začal
meniť výpoveď v prospech poslanca Karlina. Ten vraj spolupracoval s Hromadom (ktorý spolupracoval

s políciou) na odhalení Mráza a jeho korupčných metód.
Karlinova verzia však, na rozdiel od tej prvej, nie je ani jasná, ani logická. Po prvé, Karlin nemohol
nepriamo,cezHromadu,spolupracovaťspolíciou.Vtakomprípadebyotompolícianiečomuselavedieť.
Po druhé, Karlin nemohol spolupracovať s Hromadom na odhalení Mráza ani súkromne, na vlastnú
päsť. Hromada by ho v takom prípade musel už na začiatku upozorniť, že Mráza „rozpracoval" aj on

s vyšetrovateľom.
Po tretie, Hromada radikálne zmenil výpoveď v prospech stíhaného Karlina až ku koncu súdneho
procesu. Kým bol Karlin s Mrázom vo väzbe, a bez pomoci svojej strany, Hromada svedčil proti obom,
presne v duchu pôvodnej verzie.
Nakoniec teda hrozí, že v sieti spravodlivosti opäť uviazne len tá menšia ryba. Tá väčšia, ktorá veľa vie

a mohla by kompromitovať ešte väčšie ryby, ostáva pod ochranou „vyššej moci".
Tvrdenie, podľa ktorého Mráz oznámil výšku provízie a prebral úplatok v hotovosti je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.
Milanovi Mrázovi.

1.11. Dňa 05. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 12 pod značkou „DANIŠ Dag" uverejnil článok s
názvom „Karlin ako precedens", v ktorom bolo uvedené:Keď v novembri 2003 Karlina s Mrázom prichytili pri preberaní polmiliónového úplatku, vyzeralo to
na krátky proces. Čo iné vás môže čakať, keď vás polícia nachytá pri preberaní kufríka peňazí?
Samozrejme, za predpokladu, že justičné páky spoľahlivo fungujú...

Poslanec Karlin teraz uteká pred spravodlivosťou tým najprimitívnejším spôsobom. Hrá sa na detektíva,
ktorý chcel odhaliť Mráza. A snaží sa na svoju stranu získať kľúčového svedka - podnikateľa Hromadu.
Keďže svedok začal záhadne meniť výpoveď v prospech Karlina, sudca musel konečné rozhodnutie
opäť odložiť. Dúfajme, že len preto, aby si vo veci urobil jasno.
Škoda, že k jasnému obrazu kauzy neprispeli ani médiá. Naopak. Namiesto toho, aby poukázali

na rozpory v Karlinovej verzii, predstavili ju takmer ako fakt. Televízia informovala, že Karlin vraj
spolupracoval s políciou. Čo je zjavný nezmysel. Nepotvrdila to ani polícia a netvrdí to ani sám Karlin.
Agentúry zas informovali, že údajne spolupracoval s policajným agentom. Ďalší nezmysel. Hromada
nebol žiadny agent, ale obyčajný podnikateľ, ktorý pomáhal polícii.
Karlin si v istom zmysle slova sám vyvracia vlastné tvrdenia. Súdu hovorí, že pracoval na odhalení
straníckeho kolegu Mráza. Tomu hovorí, že nie je „podrazák", a že nikdy by nešiel proti nemu, lebo mu

dôveroval. Pred rokom Karlin tvrdil, že o spolupráci Hromadu s políciou „v žiadnom prípade nevedel",
že sa stal obeťou politickej pasce. Teraz tvrdí, že pascu sám nastražil. A sám do slučky vopchal nielen
Mrázovú, ale aj svoju hlavu.
Súdmádneslendvemožnosti.BuďnapriekzmätkomvovýpovedisvedkaKarlinaodsúdi,hociajzacenu
istého rizika. Alebo ho oslobodí. A ukáže tým, že skorumpovaným politikom nič nehrozí ani v prípade,

že ich policajti chytia s úplatkom priamo pod pazuchu.

Tvrdenie, podľa ktorého Mráza chytili pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda sa ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

1.12 Dňa 10. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 1, 3 uverejnil článok pod značkou „ok, bum" s názvom:
„Karlin dostal rok väzenia, Mráza súd oslobodil", v ktorom bolo uvedené:

Rok za mrežami, taký je trest pre poslanca HZDS Gabriela Karlina, obvineného z brania úplatku. Ide o
prvý prípad, keď súdy poslali za korupciu vysokopostaveného politika do väzenia. Hoci poslanca policajti
prichytili s pol miliónom v kufríku, dostal včera trest na spodnej hranici. Druhého obvineného politika
HZDS v tejto kauze Milana Mráza súd pre nedostatok dôkazov dokonca zbavil obvinenia. Pritom práve
jemu boli podľa obžaloby peniaze z úplatku určené.

Karlin dostal okrem väzenia pokutu 100-tisíc korún. Napriek rozsudku zostáva naďalej členom
parlamentu, nezakročilo proti nemu zatiaľ ani Mečiarovo hnutie. Verdikt totiž zatiaľ nie je právoplatný,
pretože poslanec aj prokurátorka sa proti nemu odvolali.
Prokuratúra nesúhlasí najmä s oslobodením šéfa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja
Mráza. „odvolala som sa, predovšetkým proti oslobodzujúcej časti rozsudku. Obžalobu sme totiž

podávali pre trestný čin spáchaný v spolupáchateľstve," vysvetlila prokurátorka Katarína Takácsová. Ako
hlavný dôkaz súdu poslúžili odpočúvania zo schôdzky Karlina s podnikateľom Jurajom Hromadom, ktorá
sa odohrala koncom novembra 2003 v banskobystrickom hoteli Lux. Tam si Karlin od policajného agenta
Hromadu vypýtal 500 - tisícový úplatok s vysvetlením, že peniaze sú pre Mráza.
Ten mal zariadiť, aby Hromadova firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične v Žiari nad

Hronom. „ Berie úplatky na všetky strany," hovorí o nahrávke z odpočúvania Karlin na adresu Mráza.
Hromadovi ďalej odporučil, aby doniesol „aspoň päťstovku". Polícia následne pri naplánovanom zákroku
v kancelárii HZDS, kde boli všetci traja, našla peniaze v poslancovom kufríku. Podľa súdu to dokazuje,
že úplatok prijal práve on.
Karlin, ktorý svoju verziu prípadu viackrát pozmenil, včera aj po vyhlásení rozsudku trval na svojej

nevine. „ Sudca konal pod veľkým tlakom. Dosiahol sa cieľ, s ktorým bol celý tento komplot zámerne
urobený. Bola to pasca, ktorá sa zneužila a vyšlo z toho toto," povedal. Za celou kauzou sú podľa neho
ekonomické záujmy istých banskobystrických kruhov. „Viac k tomu neviem povedať a ani nechcem",
dodal Karlin.
Mráz bol naopak s rozsudkom spokojný. „Som rád, že pravda vyšla najavo, hoci následky v mojom

vnútri nie sú týmto odstránené. Zvážim, ako dokonalejšie očistím svoje meno", uviedol. Za štyri mesiace
strávené vo väzbe chce žiadať odškodnenie. Podľa vlastných slov uvažuje aj nad tým, že ešte bude
Karlina žalovať. Podľa súdu neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by peniaze žiadal naozaj Mráz. „Bol vmiestnosti, ale nijakým spôsobom sa nezapojil do preberania peňazí. Ani sa nepoďakoval, čo potvrdil
svedok Hromada i zvukové záznamy," spresnil sudca Peter Púchovský.
Počas procesu sa nepodarilo s určitosťou preukázať, komu boli peniaze naozaj určené. „Peniaze sa

našli v kufríku Karlina. Preto vyznieva nelogicky, že boli určené pre Mráza, keď Mráz mal tak isto pri
sebe tašku, do ktorej mohol sumu vložiť," uviedol ďalej v odôvodnení sudca. Hlavné pojednávanie
v kauze pred okresným súdom prebiehalo od júla minulého roka. Súd vypočul 19 svedkov, množstvo
utajených záznamov z odpočúvania, podrobne sa zaoberal výberovým konaním na dostavbu telocvične.
Obhajcovia obžalovaných viackrát spochybnili rozporné výpovede korunného svedka a predložili aj

znalecký posudok, podľa ktorého bola Hromadova zákazka napokon predražená o 2,7 milióna korún.
Sudca však tento dôkaz zamietol, pretože podľa neho nesúvisel s prípadom.
Tesne pred koncom pojednávania Karlin namietol zaujatosť sudcu. Odôvodnil to tým, že sudca sa s
Mrazom pozná dôvernejšie ako len z hokeja, ako tvrdil na začiatku. Námietku však vzniesol neskoro,
a tak nebola vôbec braná do úvahy.
Trest si má Karlin odpykať vo väznici s najmiernejším režimom. Ak by odvolací súd väzenie pre poslanca

potvrdil, musel by sa vrátiť ešte pár mesiacov za mreže, kde strávil počas vyšetrovacej väzby už viac
ako štvrť roka.

Tvrdenie, že peniaze, ktoré si vypýtal Karlin od policajného agenta Hromadu sú pre Mráza je nepravdivé.
Tvrdenie, že Mráz mal zariadiť, aby Hromadova firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu telocvične

v Žiari nad Hronom je nepravdivé.
Tvrdenie, že Mráz berie úplatky na všetky strany je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.
Milanovi Mrázovi.

1.13 Dňa 10. 05. 2005 denník Pravda na strane č. 3 uverejnil článok autora Foltányho Maroša s názvom:
„ Ak sa rozsudok potvrdí, poslanec môže prísť o mandát", v ktorom bolo uvedené:

Poslanec Gabriel Karlin (ĽS HZDS) v prípade potvrdenia včerajšieho rozsudku odvolacím súdom príde

o svoj mandát v Národnej rade. Ak však odvolací súd zmierni Karlinov súčasný ročný trest za korupciu
na podmienku, mohol by naďalej sedieť v parlamente.
PotvrdiltoústavnýprávnikPeterKresák.„Zústavnéhotextuniejevyvolanýzánikposlaneckéhomandátu
pri podmienečnom odklade trestu," uviedol. Poslanec podľa neho stráca mandát vtedy, ak ho súd
právoplatne odsúdi za úmyselný trestný čin a uloží mu nepodmienečný trest.

Ak by teda odvolací súd Karlinovi potvrdil ročný trest, vráti sa za mreže. Po zadržaní políciou s
polmiliónovým úplatkom v novembri 2003 totiž strávil vo väzbe iba o niečo viac ako tri mesiace. Podľa
zákona môže o prepustenie z výkonu trestu požiadať najskôr až po pol roku väzenia. Takže vo väzení
by mal zostať ešte takmer tri mesiace. O prípadnom predčasnom prepustení by opäť rozhodoval súd.
Karlin, ktorý sa počas súdneho procesu nechal hospitalizovať so srdcovými ťažkosťami, sa však ešte

môže právnymi kľučkami väzeniu dočasne vyhnúť. A to práve pre zdravotné dôvody, keď môže požiadať
o odloženie výkonu trestu, prípadne sa obrátiť na prezidenta so žiadosťou o milosť. „O odklade výkonu
trestu zo zdravotných dôvodov musí však rozhodnúť súd," uviedol vedúci katedry trestného práva
Univerzity Komenského Vladimír Čečot. Súd môže nariadiť znalcovi preskúmať Karlinov zdravotný stav.
Ak by znalec zistil, že štát je schopný zabezpečiť výkon jeho trestu, Karlina by väzeniu neminulo. V

prípade zdravotných problémov by si mohol svoj trest odpykať v trenčianskej väznici. Udelenie amnestie
zo strany prezidenta Ivana Gašparoviča vidí Čečot nereálne. Hlava štátu dosiaľ neudelili nijakému
odsúdenému milosť. Aj keď v prípade potvrdenia verdiktu by mal Karlin automaticky prísť zároveň o
členstvo v ĽS - HZDS, hnutie zatiaľ jednoznačne stanovisko ku kauze neprijalo. Prvostupňové súdne
rozhodnutie podľa hovorcu Igora Žvacha rešpektuje, ale počká až na definitívny verdikt.

V prípade odsúdenia musia Karlina z ĽS - HZDS vylúčiť. „Stanovy inú možnosť neponúkajú," uviedol
Žvach. Karlinovým prípadom sa bude v pondelok zaoberať grémium. Strana však o Karlinov post v
parlamente nepríde. Po prípadnom potvrdení rozsudku uvoľnený post zaujme náhradník.
Karlinov spoluobžalovaný Mráz, ak chce zostať na svojom poste riaditeľa úradu Banskobystrického
samosprávnehokraja,musízostaťnetrestaný.Keďžehookresnýsúdvplnomrozsahuoslobodil,vúrade

môže zostať. V prípade právoplatného odsúdenia by musel podľa zákona o výkone práce vo verejnom
záujme svoj post opustiť. Post riaditeľa môže vykonávať iba bezúhonná osoba.

Prípad poslanca Karlina* 25. novembra 2003 - Polícia prichytila pri braní úplatku poslanca Gabriela Karlina z HZDS a šéfa úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza, obidvaja skončili v policajnej cele

* 27. novembra - Parlament vydal na trestné stíhanie Karlina. Poslanci súhlasili aj s jeho väzbou
* 28. novembra - Sudca rozhodol, že Karlin spolu s Mrázom budú tráviť vyšetrovanie za mrežami
* marec 2004 - Polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie žaloby
* marec - Krajský súd v Nitre prepustil z väzby Karlina a Mráza. Obaja strávili v cele viac ako tri mesiace
* 8. júla - Okresný súd v Banskej Bystrici otvoril proces

* 3. mája 2005 - Odzneli záverečné reči
* 9. mája 2005 - Súd uznal Karlina za vinného, Mráza oslobodil

Tvrdenie, podľa ktorého polícia prichytila pri braní úplatku šéfa úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja Milana Mráza je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.
Milanovi Mrázovi.

1.14Dňa 11.05.2005bolvdenníkuPravdauverejnenýčlánokautorapodznačkou(bum,mm)snázvom
„Polícia o kauze Karlin a Mráz mlčí", v ktorom bolo uvedené:

Rezort vnútra odmieta komentovať, či má polícia podiel na Mrázovom oslobodení tým, že nezabezpečila
dôkazy.
Prečo súd v polmiliónovej korupčnej afére oslobodil Milana Mráza, ktorému bol podľa obžaloby úplatok
určený? Podozrenia, že polícia nezabezpečila všetky dôkazy tak, ako mala, včera ministerstvo vnútra

odmietlo komentovať. Práve pre nedostatok dôkazov súd Mráza obvinenia zbavil, kým jeho kolegu
Gabriela Karlina uznal za vinného.
„Ministerstvo vnútra sa k prípadu až do právoplatného rozhodnutia súdu nebude vyjadrovať," uviedla
Jana Pôbišová z tlačového oddelenia rezortu. Súd skonštatoval, že proti Mrázovi, ktorý si podľa
odpočúvaní rozhovoru Karlina s podnikateľom Jurajom Hromadom úplatok pýtal, žiadne iné dôkazy

neexistujú. Neusvedčujú ho ani záznamy rozhovorov zo stretnutia s Karlinom a podnikateľom, kde došlo
k odovzdaniu peňazí. Prokuratúra sa odvolala. Trvá na tom, že Mráz bol spolupáchateľ.
Podobných prípadov, keď sa polícii nepodarilo zabezpečiť dostatok dôkazov, aj keď pôvodne vyzeralo
všetko jasné, je viacero. Jedným z najznámejších je kauza modelingového experta Sašu Jányho,
ktorému v minulosti polícia našla v aute väčšie množstvo heroínu. Keďže však policajti na mieste činu

dôkladne nezaistili odtlačky prstov, muselo byť napokon stíhanie zastavené.
Bývalý šéf vyšetrovateľov Jaroslav Ivor tvrdí, že na Slovensku chýba odborná diskusia, ktorá by viedla
k tom, aby sa chyby pri vyšetrovaní neopakovali. „Prácu polície a prokuratúry by skvalitnila analýza
prípadov. Dalo by sa tak vyvarovať chybám do budúcnosti. Problémom je však aj obrovská zaťaženosť
vyšetrovateľov a prokuratúry", tvrdí Ivor. Poukázal na to, že v Česku vydávajú Kriminalistický zborník,

kde závažné prípady rozoberajú viacerí experti. Aj predseda branno-bezpečnostného výboru Róbert
Kaliňák si myslí, že o kauzách by sa malo po ich uzavretí viac hovoriť. „Bolo by možné zistiť, kde je
potrebné zlepšiť odborné či technické vybavenie polície," dodal.

Otázniky v úplatkárskej afére

* Poslancovi Karlinovi uložil súd za prevzatie 500 tisícového úplatku o polovicu nižší trest, ako dostal
pred rokom sudca Igor Škultéty za to, že mal zobrať úplatok 70 tisíc. Oboch pritom polícia zadržala s
nasadením agenta pri preberaní peňazí. Rozsudky zatiaľ nie sú právoplatné.
* Hlavný svedok úplatkárskej aféry, podnikateľ Juraj Hromada bol pôvodne Karlinov rodinný priateľ.

Podľa policajných nahrávok sa spolu v banskobystrickom hoteli Lux dohodli na úplatku pre Mráza. Toho
však sudca napokon oslobodil, pretože nijaké ďalšie dôkazy sa proti nemu nenašli.
* Karlin pôvodne tvrdil, že o úplatku nič nevie. Počas pojednávania dokonca kauzu označil za komplot
polície a tajnej služby proti jeho osobe. Napokon prišiel s vysvetlením, že si chcel spolu s Hromadom
preveriť podozrenia z korupcie na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja.

* Obálka s peniazmi, ktorú polícia zaistila v Karlinovom kufríku, bola označená špeciálnym práškom.
Stopy po ňom sa však po policajnom zákroku na rukách poslanca nenašli - ani odtlačky jeho prstov na
obálke.Tvrdenie, podľa ktorého si Mráz pýtal úplatok je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

1.15.Dňa 19. 11. 2005 denník Pravda na strane č. 2 pod značkou „odu" uverejnil článok s názvom
„Prichytení boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden", v ktorom bolo uvedené:

Jedenprípadkorupciepolitikovzadruhýmriešinajmävposlednýchmesiacochpolícia.Ajkeďboliviacerí
pristihnutí pri čine, právoplatne nebol odsúdený ešte ani jeden z nich.
Za branie pol miliónového úplatku odsúdil síce súd v máji poslanca NR SR Gabriela Karlina (HZDS),
rozsudok však nie je právoplatný. Karlin dodnes sedí v parlamente. Proti trestu na najnižšej hranici sa
totiž odvolal, neskôr podal námietku proti zaujatosti senátu banskobystrického krajského súdu, ktorý mal
o jeho korupčnej kauze rozhodnúť. O námietke má teraz rozhodnúť Najvyšší súdu.

Poslanca Karlina prichytila polícia v novembri 2003 pri braní pol miliónového úplatku spolu so šéfom
Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milanom Mrázom. Obaja skončili vo vyšetrovacej
väzbe, z ktorej ich prepustili po skončení trojmesačného vyšetrovania. Súd, ktorý trval 10 mesiacov,
odsúdil Karlina na pokutu a rok väzenia. Mráza, ktorému bol podľa obžaloby úplatok určený, pre
nedostatok dôkazov oslobodil. Súd to odôvodnil tým, že pri zákroku v kancelárii HZDS sa peniaze našli

práve v Karlinovom kufríku. Polícia vyšetruje podozrenie z kupovania hlasov poslancov v parlamente.
Predseda ANO Pavol Rusko jej odovzdal nahrávku, na ktorej nezávislá poslankyňa Iveta Henzélyová
hovorí o ponukách za hlasovanie v Národnej rade. Rusko podal na polícii aj ďalšie trestné oznámenie
pre podozrenie zo spáchania trestného činu podplácania ďalšieho poslanca NR SR.
Korupčné kauzy sa nevyhli ani komunálnej politike. Za branie úplatku čelia obžalobe nielen starostovia,

ale aj viceprimátor či primátor. Za vybavovanie päťmiliónového úplatku je obžalovaný starosta
bratislavskej mestskej časti Rača Pavol Bielik. Podľa výsledkov vyšetrovania mal byť úplatok od
súkromnej firmy Invest In za sprostredkovanie lukratívnej zákazky v Bielikovej mestskej časti. Policajti
Bielika nezadržali pri preberaní peňazí. Počas vyšetrovania polícia vlastnou chybou prišla o záznamy
Bielikových telefonátov, ktoré mali slúžiť ako dôkazy. Proces s Bielikom sa začal na Špeciálnom súde

tento mesiac. Kedy padne verdikt, zatiaľ nie je známe. Bielik obvinenia odmieta.
Z korupcie je obvinený aj košický viceprimátor Eugen Čuňo. Toho vlani zadržala polícia pri preberaní
miliónového úplatku v sídle stavebnej firmy Kame, ktorá získala zákazku na výstavbu nájomných bytov
na Furči. Minister Vladimír Palko oznámil, že celková výška úplatku mala predstavovať osemnásť
miliónov a Čuňo putoval na niekoľko mesiacov za mreže. Viceprimátor dodnes tvrdí, že nešlo o úplatok,

ale o vyrovnanie dlhov z čias, keď ešte na košickom magistráte nepôsobil.
V súvislosti s výstavbou nájomných bytov je obvinený aj starosta košickej Furče Ladislav Lumtzer.
Spomínané byty totiž neboli postavené a peniaze sa stratili nevedno kam. Lumtzera polícia obvinila zo
zneužitia právomoci verejného činiteľa, konateľa stavebnej firmy Maroša Merjavého z podvodu. Všetci
sú na slobode, obžaloby ešte nepadli. Vo vyšetrovacej väzbe doteraz sedí primátor Veľkého Medera

Samuel Lojkovič. Toto v marci zadržali policajti pri preberaní 300-tisícového úplatku. Peniaze mu dal
podnikateľ Štefan Boros, ktorému mesto prenajalo pozemky okolo termálneho kúpaliska na 50 rokov
za symbolickú korunu. Podnikateľ mal na pozemkoch postaviť ubytovanie s celoročnou prevádzkou,
namiesto toho tam umiestnil len maringotky. Primátor mal podnikateľovi za úplatok vybaviť, že o výhodný
prenájom nepríde. Pred Špeciálny súd by sa mal Lojkovič postaviť už na budúci týždeň.

Tvrdenie, podľa ktorého šéfa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza prichytila
polícia v novembri 2003 pri preberaní pol miliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

1.16 Dňa 19. 12. 2005 denník Pravda na strane č. 2 uverejnil článok autora Foltányho Maroša s názvom
„Súd s poslancom Karlinom môže pokračovať" , v ktorom bolo uvedené:

Banskobystrickí krajskí sudcovia môžu uzavrieť korupčný prípad poslanca HZDS G. P. a riaditeľa N.
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Najvyšší súd totiž v uplynulých dňoch potvrdil, že
sudcovia nie sú zaujatí voči obžalovanému Karlinovi, ktorý na okresnom súde dostal za polmiliónovýúplatok ročné väzenie. „Krajský súd v Banskej Bystrici tak môže v kauze rozhodnúť," uviedla riaditeľka
kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Eva Rupcová.
Karlinova námietka proti zaujatosti súdu znemožnila prípad uzavrieť už v tomto roku. Každý z vyše

päťdesiatich sudcov banskobystrického krajského súdu sa musel písomne vyjadriť ku P. obvineniu.
Okresný súd pritom kauzu rozhodol už 9.mája tohto roku. Kým poslanca uznal za vinného a okrem
väzenia ho potrestal stotisícovou pokutou, E. oslobodil.
Proti verdiktu sa odvolala okrem P., ktorý tvrdí, že je nevinný, aj prokuratúra. Tá žiada odsúdiť aj Mráza.
Podľa prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali úplatok".

Vyšetrovateľ dospel k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvomi rokmi od podnikateľa
za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom. P. tvrdí, že peniaze boli
určené pre riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E.. Potvrdenie rozsudku do volieb
by znamenalo Karlinov odchod z parlamentu.

Priebeh P. kauzy

* 25. novembra 2003 - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (HZDS) a šéfa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. Mráza. Obidvaja skončili v policajnej cele
* 27. novembra - parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasili aj s jeho väzbou
* 28. novembra - sudca rozhodol, že Karlin spolu s E. budú tráviť vyšetrovanie za mrežami

* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby.ň
* marec - po viac ako troch mesiacoch väzby Krajský súd v Nitre rozhodol o ich prepustení
* 8. júla - začal sa proces na Okresnom súde v Banskej Bystrici
* 3. mája 2005 - odzneli záverečné reči
*9.mája2005-súduznalKarlinazavinného,E.oslobodil.Karlinaprokuratúrasaprotirozsudkuodvolali.

Q., že Mráz sa „spolčil, aby získal úplatok" je nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. je nepravdivé.
Tvrdenie, že peniaze boli určené pre E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje Ing. E. E..

1.17 Dňa 13. 02. 2006 denník Pravda na strane č. 4 uverejnil článok autorky Koperovej Evy s názvom
„Pokračuje súd v Kauze P." , v ktorom bolo uvedené:

Odvolacie konanie v úplatkárskej kauze poslanca NR SR za HZDS G. P. a bývalého riaditeľa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. sa začne v Banskej Bystrici na krajskom súde 23.
februára.
Okresný súd ešte vlani 9. mája odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný

trest stotisíc korún. E.a, obžalovaného za ten istý trestný čin, súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Proti
rozsudku sa odvolal Karlin i prokurátor. Začatie odvolacieho konania na banskobystrickom krajskom
súde však oddialila P. námietka proti zaujatosti všetkých jeho sudcov. Podľa neho sudca D. U. a Mráz
sú ako bývalí spolužiaci v priateľskom vzťahu a E. obhajca Q. U. bol podpredsedom krajského súdu
práve v období, keď mu predsedal U.. J. U. je pritom svokrom sudcu okresného súdu S. H., ktorý v tejto

korupčnej kauze rozhodoval.
To malo podľa P. vyvolávať podozrenia, že môže dôjsť k ovplyvneniu procesu.
K námietke zaujatosti sa muselo písomne vyjadriť viac ako 50 sudcov krajského súdu. Až na základe
toho Najvyšší súd vlani v decembri potvrdil, že sudcovia nie sú zaujatí proti obžalovanému P..
Polmiliónový úplatok mali obaja obžalovaní prevziať ešte 25. novembra 2003 od banskobystrického

podnikateľa za sprostredkovanie objednávky vyššieho územného celku na výstavbu telocvične v Žiari
nad Hronom.
Ak odvolací krajský súd potvrdí rozsudok ešte do júnových predčasných volieb, Karlin bude musieť z
parlamentu odísť.

Úplatkárska kauza poslanca P.* 25. novembra 2003 polícia zadržala poslanca G. P. (HZDS) a vtedajšieho riaditeľa Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal polmiliónový
úplatok

* 27. novembra parlament vydal na trestné stíhanie P. a poslanci súhlasil aj s jeho väzbou
* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie návrhom na podanie obžaloby, po troch mesiacoch väzby
P. a E. prepustili
* 8. júla 2004 sa začal proces na Okresnom súde v Banskej Bystrici
* 9. mája 2005 súd uznal P. za vinného, E. oslobodil

* 23. februára 2006 sa začne na Krajskom súde v Banskej Bystrici odvolacie konanie

Tvrdenie, podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pólmiliónový úplatok je nepravdivé

ZauverejnenienepravdivéhotvrdeniasaPEREXa.s.vydavateľdenníkaPravdaospravedlňujeO..E.E..

1.18 Dňa 24. 02. 2006 denník Pravda na strane č. 4 pod značkou „ok, bum" uverejnil článok s názvom
„Súd zrušil Karlinov trest za korupciu", v ktorom bolo uvedené:

Aj keď polícia pred vyše dvoma rokmi prichytila poslanca za HZDS G. Karlina s polmiliónovým úplatkom
v kufríku, stále je na slobode. Banskobystrický krajský súd, ktorý mohol včera P. kauzu uzavrieť,

totiž pôvodný verdikt o vine napokon zrušil. Prípad sa tak vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd označil vlaňajšie rozhodnutie okresného súdu za predčasné najmä vo vzťahu ku P.
spoluobžalovanému E. E., ktorý bol spod obžaloby oslobodený. „Je dôvodné podozrenie, že aj on je
páchateľom, čo však nevylučuje, že môže byť napokon oslobodený," povedal predseda senátu I. R..
Dodal, že v celej veci zostalo veľa nezodpovedaných otázok. Okresný súd preto teraz musí doplniť

dôkazy a tiež napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil počas konania.
F.prokurátorIvanE.jepodľavlastnýchslovsrozhodnutímspokojný, keďžetakýtopostuptiežnavrhoval.
Samotný P. sa k záverom senátu odmietol bližšie vyjadriť. Povedal iba, že „raz pravda vyjde najavo".
„Beriem toto rozhodnutie ako bernú mincu. Myslím si však, že najviac dôkazov bude potrebovať doktor
P.," skonštatoval po skončení pojednávania Mráz. Ten bol v čase spáchania skutku riaditeľom úradu

Banskobystrického samosprávneho kraja. Okresný súd ho oslobodil, aj keď bol zatknutý s P. po prevzatí
peňazí v jednej kancelárii. Obaja naďalej trvajú na tom, že sú nevinní.
V novom konaní musí okresný súd doplniť dokazovanie o ďalšie výpovede policajtov, ktorí boli pri
zásahu. S. musí znovu vypočuť aj korunného svedka Juraja U., pretože vypovedal vždy inak. Okresný
súd v máji minulého roku odsúdil P. za branie polmiliónového úplatku na rok väzenia a peňažný

trest stotisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok dôkazov. Proti rozsudku sa odvolal P. aj prokuratúra.
Podľa obžaloby mali polmiliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa Hromadu za sprostredkovanie
objednávky na výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom.
Karlin sa potom, čo ho policajti zatkli s úplatkom, odmietol vzdať poslaneckého kresla a postavilo
sa zaňho aj HZDS. Mandát si neuplatňoval len počas vyšetrovacej väzby, v parlamente ho vtedy

zastupovala P. Q..
Po prepustení na slobodu sa P. do poslaneckých lavíc vrátil. Nedobrovoľne by o mandát mohol poslanec
prísť iba v tom prípade, ak by ho súd právoplatne poslal za mreže. A keďže sa teraz jeho prípadom bude
zaoberať okresný a potom zrejme opäť aj krajský súd, proces sa natiahne najmenej o niekoľko mesiacov.

Prípad poslanca P.

* október 2002 - kandidát HZDS G. Karlin nastúpil po voľbách do Národnej rady
* november 2003 - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z HZDS a šéfa úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele

* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj 2005 - Okresný súd v Banskej Bystrici uznal P. vinným. Potrestal ho ročným väzením a pokutou
100-tisíc korún. E. oslobodil
* február 2006 - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún 2006 - P. dňom volieb vyprší poslanecký mandát

Tvrdenie, podľa ktorého priamo pri preberaní úplatku policajti zadržali šéfa úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E.a je nepravdivé.
Tvrdenie, že Mráz spáchal skutok je nepravdivé.Tvrdenie, že E. mal zobrať polmiliónový úplatok od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na
výstavbu telocvične v Žiari nad Hronom je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E. .

1.19 Dňa 24. 02. 2006 denník Pravda na strane č. 14 pod značkou „Daniš Dag" uverejnil článok s
názvom „Dedinôčka je to", v ktorom bolo uvedené:

V máji 2005 sme tu oslavovali jedno drobné a trochu dokaličené víťazstvo - poslanec HZDS G. P. bol
odsúdený za korupciu. Trest bol síce smiešne mierny, P. komplic E. Mráz bol oslobodený, ale... Napriek
všetkým problémom sa podarilo zovrieť aspoň poslanca. Dnes to už neplatí. Odvolací súd pôvodný
rozsudok zrušil a nariadil nový proces.

Krajskému súdu treba uznať, že rozsudok, ktorý zrušil, bol až krikľavo nelogický a nespravodlivý. Nie

v prípade P., ktorý bol usvedčený, ale v prípade E., ktorého okresný sudca minulý rok oslobodil. P. bol
totiž len sprostredkovateľ medzi podnikateľom Hromadom a krajským kancelárom E., ktorý mal všetko
zariadiť. Oslobodenie E. bolo z tohto pohľadu absurdné.
Mráz mal celý čas viac šťastia, ako si zaslúžil. V jeho prospech hrali tri fakty. Polícia zabezpečila len
nahrávky P., nie E.. Úplatok takisto skončil v kufríku P., nie E.. A sudca, ktorý minulý rok o veci tak

nešťastne rozhodoval, sa sám priznal, že je E. kamarát...
A aby sme si nemysleli, že prípad je málo zamotaný: ukázalo sa, že kľúčový svedok a spolupracovník
polície U. je kamarát G. P.. H. po celý čas svedčil v prospech kamaráta P. a neprospech E.. Teda presne
opačne, ako to potreboval sudca (kamarát Mráza).
Odvolacísúdbolvzložitejsituácii.Akbyuznalpôvodnýrozsudok,potvrdilbyabsurdnýstav,vktorommal

byť vinný len sprostredkovateľ. Zrušením rozsudku zas riskuje, že stratíme aj to málo, čo bolo doteraz
isté - slučku na hlave P..
Príbeh P. a E.a pôsobí neuveriteľne. Na začiatku sa polícii podarilo prichýliť dvoch skorumpovaných
politikov priamo pri preberaní úplatku. Na konci - po rozhodnutí odvolacieho súdu - sú obaja bezúhonní
(aj keď stále stíhaní) A šanca, že do obnoveného procesu si bystrickí sudcovia stihnú vytriasť slamu z

topánok a udrieť v plnej sile, je malá. E. ako U. dedinôčka...

Q., podľa ktorého je E. skorumpovaný politik „prichytený" priamo pri preberaní úplatku je nepravdivé.
Q., že krajský kancelár Mráz mal všetko zariadiť je nepravdivé.
Tvrdenie, že sudca je E. kamarát je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

1.20 Dňa 03. 08. 2007 denník Pravda na strane č. 3 pod značkou „bum" uverejnil článok s názvom
„Špecialisti preverujú nahrávky o korupcii exposlanca P.", v ktorom bolo uvedené:

Preskúmanie pravosti policajných nahrávok, ktoré usvedčujú exposlanca HZDS G. P. v korupčnej kauze
spred takmer štyroch rokov, nariadil teraz banskobystrický okresný súd. Ten sa prípadom začal znovu
zaoberať po tom, čo krajský súd zrušil P.ovi ročný trest za branie úplatku a prikázal doplniť ďalšie dôkazy.
Aj keď polícia v novembri 2003 zatkla vtedajšieho poslanca Karlina s 500-tisícovým úplatkom v kufri,

súdy prípad doteraz nedokázali uzavrieť. Ide pritom o prvú a zatiaľ jedinú korupčnú aféru člena Národnej
rady.
V súčasnosti okresný súd čaká na závery znaleckého posudku k nahrávkam, ktoré vyhotovila polícia.
„Posudok sa týka overenia autentickosti predložených nahrávok. Po tom, čo súd dostane výsledky
skúmania, bude pokračovať v konaní," uviedla hovorkyňa súdu Silvia S..

Nahrávky policajnej akcie už dávnejšie spochybnil P. a tiež jeho spoluobžalovaný riaditeľ Úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Obaja odmietli pravosť záznamov telefonických
rozhovorov, ako aj nahrávky debaty v zasadačke HZDS z konca roka 2003, keď polícia zadržala P. s E.
aj s úplatkom. Hoci peniaze policajti našli v P.ovom kufri, jeho odtlačky na obálke neboli H. E. hnutia v
máji 2005 uznal Okresný súd za vinného a potrestal ho ročným väzením a stotisícovou pokutou. Jeho

spoluobžalovaného E. pre nedostatok dôkazov oslobodil. P. súd však vo februári 2006 verdikt zrušil s
konštatovaním, že v prípade zostalo veľa nezodpovedaných otázok.Podľa obžaloby zobrali Karlin s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie
zákazky na výstavbu telocvične v W. nad Hronom. Obaja obžalovaní sú v súčasnosti na slobode a mimo
politických funkcií.

Karlinova úplatkárska aféra

* október 2002 - kandidát HZDS G. Karlin nastúpil po voľbách do Národnej rady
* november 2003 - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z HZDS a šéfa Úradu

Banskobystrického samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele
* marec 2004 - polícia skončila vyšetrovanie a súd prepustil P. s E. z väzby
* máj 2005 - Okresný súd v Banskej T. uznal P. vinným. Potrestal ho ročným väzením a pokutou 100-
tisíc korún. E. oslobodil
* február 2006 - odvolací súd zrušil verdikt a vrátil celú kauzu okresnému súdu na opätovné konanie
* jún 2006 - P. dňom volieb vypršal poslanecký mandát.

Tvrdenia, podľa ktorých polícia zadržala E.a s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa úradu
Banskobystrického samosprávneho kraja E. Mráza sú nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého Mráz s P. zobrali províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za
sprostredkovanie zákazky na výstavbu telocvične v W. nad Hronom je vo vzťahu k E. nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa PEREX a.s. vydavateľ denníka Pravda ospravedlňuje O.. E. E..

1.21 Dňa 23. 07. 2009 bol v denníku Pravda č. XIX/169 uverejnení článok autora Matúša Burčíka s
názvom „Exposlanec obrátil korupčnú aféru vo svoj prospech", v ktorom bolo uvedené:

Odškodné spolu 12 miliónov korún žiada exposlanec za HZDS G. P. od novín, ktoré písali články o jeho
úplatkárskej afére z roku 2003. P. bol prvým a zatiaľ jediným poslancom NR SR, ktorého prokuratúra
obžalovala z korupcie. Prípad doteraz súdy nedokázali uzavrieť. Podľa P. články o ňom hrubo pošpinili
jeho česť, pretože je nevinný.

V žalobe proti denníkom Pravda, Sme a Hospodárske noviny zhrnul Karlin desiatky článkov a
komentárov o jeho prípade. Od Pravdy a Sme žiada 5 miliónov korún, od Hospodárskych novín ďalšie
dva.„Sústavnenepravdivéinformovanieverejnostiožalobcovejtrestnejvecimimoriadnevážnezasiahlo
do jeho občianskej cti a dôstojnosti. Vážnym spôsobom ho poškodilo v politickom živote, podnikaní,
spoločenskom a rodinnom živote," uvádza v žalobe P. právna zástupkyňa Q. H..

Vyšetrovatelia Karlina zatkli v novembri 2003 v kancelárií po rokovaní s policajným agentom Jurajom U.,
ktorý tam priniesol úplatok 500 - tisíc korún. Na schôdzke bol ešte aj bývali šéf úradu banskobystrickej
župy E. E.. Obálku s označenými bankovkami policajti našli v P. kufríku. „E. prevzal od U. obálku a
túto odovzdal poslancovi P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. Poslanec bol pri uvedenom trestnom
čine pristihnutý a zadržaný," opisovala udalosti G. prokuratúra v žiadosti o vydanie poslanca na trestné

stíhanie.
P.ova žaloba proti médiám konštatuje, že ho v článkoch označovali za páchateľa skutku, pričom on nikdy
žiadenúplatokneprevzal.„Päťrokovmédiaživiavširokejverejnostiobrazžalobcuakoskorumpovaného
politika, ktorý morálne upadol na samé dno," píše sa v nej. Okrem odškodného požaduje aj sériu
samostatných ospravedlnení za jednotlivé texty, ktoré majú denníky zverejniť postupne za sebou od

druhej strany. Len v prípade Pravdy žiada 29 takýchto ospravedlnení, čo by v jeden deň zabralo väčšiu
časť novín.
P. včera na otázky k jeho prípadu odmietol odpovedať. „Nebudem hovoriť zatiaľ nič," uviedol.
Súdy exposlancovu korupčnú kauzu riešia od roku 2004. V máji 2005 Okresný súd v Banskej Bystrici
rozhodol, že P. je vinný. Uložil mu ročný trest a pokutu 100-tisíc korún. E. oslobodil pre nedostatok

dôkazov. Odvolací súd vo februári 2006 verdikt zrušil a nariadil doplniť ďalšie dôkazy. Keďže pôvodný
sudca zatiaľ odišiel, musel sa proces začať úplne od znova. Policajný agent U. medzičasom menil
výpovede. Obhajobe sa tiež podarilo spochybniť záznamy z policajných odpočúvaní, ktoré patria medzi
dôležité dôkazy. Hoci mal Karlin s označenými bankovkami v kufri, stopy po špeciálnom značkovacom
prášku na jeho rukách neboli.

P. žaloba na média ma takmer 100 strán. Vzhľadom na jej rozsah je pravdepodobné, že súd bude musieť
vypočuť desiatky až stovky svedkov. V spore s médiami P. zastupuje manželka žilinského sudcu Pavla
Polku. Ten je známy tým, že sa v minulosti vytrvalo súdil s rôznymi médiami o miliónové sumy.P. banskobystrický súd uzavrie samotný korupčný prípad Karlina a Mráza, stále nie je jasné. Na otázky
včera súd neodpovedal.

J. článku je kópia výrezu žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca, v ktorom je uvedené:

V T. T. obvinený O.. Milan Mráz prevzal od Juraja Hromadu obálku obsahujúcu peniaze v hotovosti v
čiastke 500.000,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. G.ovi Karlinovi,
ktorý ju odložil do svojho kufríka.

Poslanec F. rady J. republiky MVDr. Gabriel Karlin bol dňa 25. novembra XXXX o XX.XX hod. podľa §
76 ods. X Q. poriadku pri vyššie uvedenom trestnom čine pristihnutý a vyšetrovateľom zadržaný. E. a
imunitnývýborF.radyJ.republikynasvojejdeviatejschôdzikonanejXXnovembraXXXXuznesením.....

J. výrezu kópie je popis, v ktorom je uvedené:
V žiadosti o súhlas so zbavením imunity poslanca G. prokuratúra popísala skutok, ktorého sa mal Karlin

dopustiť.

J. článku je citovanie žalobcovej právnej zástupkyne, v ktorom je uvedené:

„R. spôsobom ho poškodilo v politickom živote, podnikaní, spoločenskom a rodinnom živote."

Q., podľa ktorých O.. Milan Mráz prevzal od Juraja Hromadu obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti
v čiastke XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi F. rady J. republiky E.. Gabrielovi
Karlinovi, ktorý ju odložil do svojho kufríka sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. a.s. vydavateľ denníka H. ospravedlňuje Ing. Milanovi
Mrázovi.

F. tiež žiadal, aby spoločnosť H. a.s. v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi,
ktorými môže preukázať, že Ing. Milan Mráz vypýtal, prevzal, prebral úplatok, ktorý sa opisuje v

jednotlivých článkoch s tým, že povinnosť ospravedlniť sa mu bola uložená rozsudkom Z. súdu W.. F.
ďalej žiadal, aby odporca v I. rade mu zaplatil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX XXX,- L. a
súčasne uhradil trovy konania.

F. ďalej žiadal, aby odporca v II. rade ako vydavateľ denníka J. uverejnil ospravedlnenie na strane č. X

a nasledujúcich v denníku J. s rovnakým písmom, ako boli uverejnené pôvodné články a názvy.

X.X. C. XX. XX. XXXX denník Sme na strane 1 pod značkou „mož, sp, rp, tasr, sita" uverejnil článok pod
názvom „Poslanca Národnej rady zatkla polícia. Poslanca HZDS zatkli údajne pri preberaní úplatku, do
rána bol vo väzbe", v ktorom bolo uvedené:

Polícia včera zatkla poslanca za HZDS G. P. údajne pri preberaní úplatku priamo v jeho kancelárii v
Banskej Bystrici.
Prvé zadržanie poslanca v slovenskej histórii potvrdil riaditeľ Úradu Špeciálneho prokurátora D. T..
Zadržaný bol aj vedúci úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. Úplatok mal byť milión

korún a podľa informácií SME sa chcel P. s E. o peniaze rozdeliť.
Uplácať mala súkromná firma za to, že dostane od samosprávneho kraja zákazku za niekoľko miliónov
korún.
Jeden zdroj z Ministerstva spravodlivosti včera večer naznačil, že na akcii sa podieľal policajný agent
provokatér.

Polícia včera o prípade odmietla informovať s tým, že dnes ráno bude tlačová beseda.
Prípad rieši vyšetrovať obzvlášť závažnej trestnej činnosti v Banskej Bystrici
a dozoruje prokurátor z Nitry.
Políciavčeravečerzbieralaďalšiedôkazy.Keďžeideoposlancasimunitou,oprípadnomP.ovomstíhaní
musí rozhodnúť parlament a ešte predtým mandátny a imunitný výbor. Výbor zasadne dnes ráno o

siedmej hodine. Od jeho rozhodnutia bude závisieť, či polícia poslanca prepustí. Zadržiavať ho môže
48 hodín, do dnešného rána bol Karlin v cele.
Predseda výboru Q. A. z ANO včera nevedel, či bude výbor uznášaniaschopný, lebo dvaja poslanci sú
na služobnej ceste v M..Generálny prokurátor včera večer informoval o P. zatknutí predsedu parlamentu Pavla U.. Ten zatknutie
nechcel komentovať.
V HZDS boli viacerí poslanci správou zaskočení a nechceli sa vyjadrovať. Podpredseda strany Sergej

P.: „Neviem na to zareagovať. Môžem to len zobrať na vedomie." L. I.: „Bohužiaľ, alebo chvalabohu,
neviem o tom. Som šokovaná."
Ďalšia poslankyňa HZDS Diana C. povedala, že vie príliš málo na to, aby sa vyjadrovala. Hovorca HZDS
O. Žvach povedal, že nepovažuje za rozumné hovoriť skôr, ako sa vec oficiálne potvrdí.
G. T. z SMK: „Čo mám na to povedať? Je to smutné." On bude určite hlasovať za zbavenie imunity. S.

R. z J. tvrdí, že prijímanie úplatkov je nezlučiteľné s akoukoľvek funkciou.
P. má 57 rokov, pôsobí v pôdohospodárskom výbore parlamentu a býva vo R. Krtíši.

Tvrdenie, podľa ktorého sa chcel P. s E. o peniaze z úplatku pol milióna korún rozdeliť je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E.

E..

2.2 Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane č. 1, 2 uverejnil článok autorky E. W. s názvom „Polícia:
Vypýtali si úplatok 1 200 000. Poslanec parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v

cele" , v ktorom bol uvedené:

Poslanec HZDS G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. E. chceli podľa polície úplatok milión
dvestotisíc korún od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku.
Polícia ich predvčerom prichytila, odvtedy sú obaja v cele. Dnes o jedenástej zasadne parlament, aby

rozhodol, či P. vydá na trestné stíhanie. Imunitný výbor to už včera odsúhlasil. Obom obvineným hrozí
osem rokov väzenia.
Minister R. H. včera povedal, že polícia na ich odhalenie a zadržanie použila agenta, ktorý neprovokoval.
„Úplatok bol žiadaný," povedal minister.
Samosprávny kraj financoval stavbu telocvične Združenej strednej školy služieb v Žiari nad Hronom.

Firma by na stavbu dostala 17 miliónov korún, úplatok bol vlastne 5-percentnou províziou.
Policajná akcia sa rozbehla ešte v auguste. Pre možný únik informácií dozeral na prípad prokurátor z
Nitry a nie z Banskej Bystrice. Na stavbu bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo
o Mrázovi už údajne mala informácie, že je „náchylný" na úplatkárstvo. Presný postup policajti taja.
Majiteľovi firmy sa zrejme po víťazstve v tendry niekto ozval, že chce úplatok, aby zákazku naozaj dostal.

Polícia neprezradila, či jej majiteľ vec oznámil sám, alebo ho oslovila ona. E. vnútra Vladimír H. povedal
len toľko, že išlo o „operatívne rozpracovanie kriminalistami" a označil prípad za „výsledok úspešnej
práce v teréne". Majiteľ firmy sa k prípadu odmieta vyjadriť.
PodnikateľsasE.aP.stretolvbanskobystrickejkanceláriiHZDS.Priniesolpolmiliónakorún,zvyšokmal
doniesť neskôr. Obaja vraj chceli ešte 10 percent z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke.

„Odovzdanie úplatku prebehlo o 14.40 hod. Obálku s peniazmi prevzal poslanec G. K. Okamžite potom
vstúpili do miestnosti policajti a oboch pánov zadržali," opísal akciu H.. „Poslanec K. chcel opustiť
miestnosť aj so svojim kufríkom, policajti však stáli vo dverách. V kufríku sa našiel prijatý úplatok."
Akú úlohu hral v kauze poslanec P., ktorý nie je funkcionárom samosprávy, nechcel policajný
viceprezident Jaroslav J. povedať. „V záujme ochrany statočného občana, ktorý prispel k odhaleniu,

absolútne nie je vhodné, aby sa skúmalo to, na čo sa pýtate." Vyšetrovatelia žiadajú pre oboch
zadržaných väzbu, aby neutiekli alebo neovplyvňovali svedkov.
Bola to celkom pekná policajná akcia, ktorá prebehla tak, ako majú takéto akcie prebiehať," povedal H..
Vyzval ľudí, aby sa nebáli podobné prípady nahlásiť.

Tvrdenia, podľa ktorých E. E. chcel úplatok milión dvestotisíc korún a chcel ešte 10 percent z každého
prípadného dodatku k zmluve o zákazke sú nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého je „náchylný" na úplatkárstvo je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.3 Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane 3 pod značkou „eta" uverejnil článok s názvom „Stredná
škola v Žiari má strach o telocvičňu", v ktorom bolo uvedené:Úplatok, pri preberaní ktorého zadržali poslanca a šéfa samosprávy, súvisel so stavbou telocvične pre
Združenú strednú školu služieb v Žiari nad Hronom. Postaviť ju mal samosprávny kraj. Riaditeľ školy D.
U. tvrdí, že o ovplyvňovaní konkurzu na staviteľa či úplatkárstve vedenie školy nemohlo ani tušiť. „Sú to

veci, ktoré išli mimo nás. Čo sa udialo, doteraz poriadne nechápeme."
Škola sa po zatknutí poslanca HZDS G. P. a šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. bojí, že výstavba
nebude pokračovať tak plynulo ako doteraz. „Verím, že táto nepríjemná kauza dokončenie výstavby
neovplyvní. Na stavbe sa už totiž preinvestovalo desať miliónov," hovorí riaditeľ.
Včera práce na stavbe bežali na plno. Výberové konanie na dodávateľa robil samosprávny kraj. So

stavbou sa začalo v júni tohto roka, veľká časť prác je už urobená," povedal U.. „Stavbu treba ešte
oplášťovať, dokončiť montážne a interiérové práce. Ak sa teraz výstavba nezastaví, mala by byť
ukončená v marci alebo v apríli."
Hoci sa vedenie samosprávneho kraja zatiaľ nechce ku kauze vyjadrovať, prešetrovanie úplatkárstva
zrejmebežínaplno.Riaditeľškolymalsamosprávevčerapriniesťvšetkymateriályovýstavbetelocvične,
hoci ich už na VÚC majú.

„Naozajktomuneviemničpovedať,oprípadesomsadozvedelibazmédií,"povedalaposlanecVÚCJán
A., zvolený za žiarsky región. „Samého ma prekvapilo, že išlo o školu z mesta, ktoré v samosprávnom
kraji zastupujem."
Prvé projekty na výstavbu telocvične platil ešte Krajský úrad v Banskej Bystrici. Konkurz na dodávateľa
robila v decembri už banskobystrická župa, stavať sa začalo približne o pol roka.

Ani jedno zo žiarskych stredných škôl nemá zatiaľ vlastnú telocvičňu.

Tvrdenie, podľa ktorého šéfa úradu samosprávneho kraja E. E. zadržali pri preberaní úplatku je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E.
E..

2.4 Dňa 27. 11. 2003 denník Sme na strane 8 uverejnil článok autora E. A. s názvom „Dvaja prichytení
pri čine", v ktorom bolo uvedené:

Celkom pekná policajná akcia," ako označil prichytenie páchateľov pri čine minister H., odhalila škaredé
pomery v Banskobystrickom kraji a korupčný charakter nenápadného poslanca Ľudovej strany - HZDS.
E. E., miestny činiteľ HZDS a riaditeľ úradu Banskobystrického kraja, spolu s lokálne vplyvným
poslancom G. P. predávali zákazku samosprávy, ako keby bola ich vlastná - za 5 percent jej hodnoty.

Fakt, že o zákazkách kraja nerozhoduje samosprávny systém, ale dvaja ľudia, svedčí o tom, že
s decentralizáciou právomoci dochádza aj k decentralizácii korupcie. Dôkazy, že išlo o korupčné
správanie, sú také presvedčivé, že ich ani členovia imunitného a mandátového výboru za HZDS
nespochybnili. V tomto prípade teda nechýba to, čo ešte na začiatku roku chýbalo poslancovi kraja
D. E., keď vyhlásil, že jediným dôvodom, pre ktorý chce vedenie kraja kúpiť sídlo za 256 miliónov Sk,

sú provízie pre funkcionárov: „Tri percentá zo 100 miliónov korún a päť až sedem percent zo zvyšku
ceny, teda 10 až 15 miliónov". Župan Milan E. a šéf jeho úradu Milan Mráz vtedy obvinili Mesíka z troch
trestných činov. Dnes musí pán E. čeliť obvineniu z prijímania úplatku.
V kraji vplyvný G. P. sa ako poslanec NR SR venoval najmä dvom veciam - podnikaniu a lobovaniu
pre svoju záujmovú skupinu. Stal sa napríklad jedným spoločníkom firmy Seliko - Slovakia a podľa

obchodného registra svoj vklad (išlo o 57 200 000 Sk) splatil v septembri 2003. Jeho lobovanie za vyššie
dotácie pre poľnohospodárov, proti zákonu o preukazovaní pôvodu majetku i jeho sústavné sťažnosti
na to, že „korupcia prekvitá aj naďalej", sú v parlamente také rozšírené, že to evokuje otázku, koľko asi
Karlinov tam máme.
Pekná policajná akcia ukázala, že nielen centrum, ale aj samospráva je korupčná, že nielen stranícke

špičky, ale aj radový poslanec žiada a berie úplatky. Smiešny by bol každý, kto by tvrdil, že sa to týka
iba ľudí HZDS.

Tvrdenia, podľa ktorých je E. Mráz páchateľom prichytený pri čine a predával zákazku samosprávy za
5 percent jej hodnoty a že v jeho prípade išlo o korupčné správanie sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka J. ospravedlňuje O.. E. E..2.5. Dňa 28. 11. 2003 bol v denníku SME č. 273 uverejnený článok autorky E. W. s názvom „P. už nemá
imunitu, zostáva v cele"

Zadržaný poslanec P. sa bránil, že o peniazoch na úplatok nevedel.
Parlament včera zbavil imunity poslanca za HZDS G. P. a súhlasil s jeho väzbou na žiadosť prokurátora,
aby Karlin neovplyvňoval svedkov.
Vzapätí vyšetrovateľ obvinil P. z trestného činu prijímania úplatku a na odbore vyšetrovania obzvlášť
závažnej trestnej činnosti v Bratislave ho vyše šesť hodín vypočúval.

P. včera ráno priviezla biela dodávka s tmavými sklami do budovy parlamentu a z garáže vošiel výťahom
do traktu predsedu parlamentu tak, aby ho nikto nevidel.
O desiatej vystúpil pred členmi imunitného výboru v prítomnosti vyšetrovateľa a prokurátora. P. tvrdil,
že o žiadnom úplatku nevedel.
P. výpoveď poslancom v pléne zopakoval predseda výboru Ľubomír A.. P. tvrdil, že úplatok bol určený
šéfovi úradu samosprávneho kraja Milanovi E. a on bol v kancelárii HZDS v Banskej Bystrici iba na

žiadosť podnikateľa D. H., aby ho s E. zoznámil. E. polícia zatkla a obvinila tiež.
A. citoval P., že „položil svoj kufrík na stôl, odišiel na toaletu, žiadne peniaze nevidel ani o nich nevedel.
Keď sa vrátil, pristúpil k nemu jeden zo skupiny policajtov s tým, že v kufríku sú ich veci a že má povolenie
na prehliadku."
E. vnútra R. H. však tvrdí, že P. chcel s kufríkom odísť a policajti, stojaci vo dverách mu v tom zabránili.

Podľa informácií SME P. na poslednú chvíľu kufrík zablokoval, aby ho polícia nemohla otvoriť, a nechcel
ho dať z rúk.
P. obhajca R. W. namieta, že niet dôkazov, že by sa P. obálky s peniazmi dotkol. „Samotný agent tvrdí,
že peniaze neodovzdával pánovi poslancovi. F. priamy dôkaz o žiadaní peňazí zatiaľ mne nie je známy,"
povedal advokát pre televíziu Q Podľa neho je poslanec vo veľmi zlom stave, lebo v cele mal nedôstojné

podmienky.
V celom prípade bolo údajne použité napríklad aj odpočúvanie, ale policajti o ňom nechcú hovoriť.
P. a podnikateľ D. H. sú priatelia a Karlin údajne úplatok sprostredkoval na E. žiadosť. Podnikateľ to ešte
v auguste oznámil polícii, ktorá začala vyšetrovanie.
Celý úplatok mal byť vo výške 5-percentnej provízie zo 17-miliónovej zákazky, ktorú dostala

podnikateľova firma od samosprávneho kraja na stavbu telocvične v Žiari nad Hronom.
V celej kauze bude vypočutých asi 40 svedkov. O tom, či Karlin zostane vo väzbe rozhodne do 48 hodín
sudca. Viac na 2. Strane.

Ako o imunite a väzbe hlasovali poslanci.

Súhlas na trestné stíhanie
zo 111 prítomných bolo za 108 poslancov koalície a opozície vrátane HZDS. Zdržali sa dvaja poslanci
HZDS Q. E. a R. J.. Karol Džupa z HZDS sa prezentoval, ale nehlasoval.
Súhlas na vzatie do väzby
zo 109 prítomných bolo za 83 poslancov koalície a opozície. Proti hlasovalo 23 poslancov HZDS a G.

Krajči z Q. únie. Zdržali sa 3 poslanci ĽÚ.

Tvrdenie, podľa ktorého bol úplatok sprostredkovaný na Mrázovu žiadosť je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

2.6 Dňa 28. 11. 2003 denník Sme na strane 8 uverejnil článok autora Mariána Leška s názvom
„Veteškova línia u Mečiara", v ktorom bolo uvedené:

Podľa prokurátora Jána Bernáta je prípad pánov Karlina a Mráza iba „klasickou jednoduchou
korupciou", lebo sa úplatok poskytol v hotovosti. Po včerajšom rozhodnutí parlamentu bude mať aj
klasicky jednoduché pokračovanie. O obvinení poslanca Ľudovej strany-HZDS rozhodne vyšetrovateľ
s prokurátorom, o prípadnom vzatí pána Karlina do väzby rozhodne sudca. Došlo k tomu po rokovaní,
ktoré by sa inde považovalo sa samozrejmosť, ale na Slovensku je to zmena.

Doteraz sa každý pokus klasicky stíhať dôvodne podozrivého poslanca vždy zmenil na zúrivý politický
spor. Tentoraz zostal iba na úrovni náznakov. Podpredseda HZDS Kovarčík zadržanie kolegu Karlina
komentoval slovami, že je vykonštruované a že on ručí za poslancov strany. „Jeden z hovorcov" HZDS
pre nemeckú agentúru DPA nevylúčil, že „môže ísť o spravodajskú službu tajnej služby, aby sa zakrylirozpory medzi slovenskou koalíciou". V predchádzajúcom funkčnom období vyhlásenie poslanca o
vlastnej nevine stačilo, aby jeho kolegovia v parlamente rozpútali orgie obvinení proti vyšetrovateľom
a vládnym činiteľom. Teraz tvrdenie podozrivého, že iba „položil svoj kufrík na stôl a odišiel na WC",

stačilo len na to, aby kolegovia nesúhlasili s jeho vzatím do väzby. Hoci sa Vladimír Mečiar nechal počuť,
že v celej kauze je „veľa vecí otvorených" a že je tam „niekoľko faktov, ktoré nasvedčujú na niečo iné",
jeho ľudia prvý raz nepremenili rokovanie o kriminálnom prípade na politickú záležitosť. Podľa všetkého
to súvisí nielen s okolnosťami, za ktorých bol Karlin zadržaný, ale aj s pomermi v HZDS. V strane si
posilňuje pozíciu podpredseda Veteška a priebeh schôdze naznačuje, že jeho vplyv narastá.

Viliam Veteška sa nedávno stal predsedom poslaneckého klubu HZDS, ale nie z vôle a iniciatívy šéfa
strany. Nie Vladimír Mečiar, ale práve Veteška verejne prezentoval líniu strany v kauze poslanec Karlin.
Táto línia sa včera stala stanoviskom strany. V iných subjektoch by nešlo o nič zvláštne ale v HZDS
je to zmena.

Tvrdenie, podľa ktorého je prípad pána Mráza iba „klasickou jednoduchou korupciou", lebo sa úplatok

poskytol v hotovosti, je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.
Milanovi Mrázovi.

2.7. Dňa 29. 11. 2003 denník Sme na strane 2 pod značkou „wm, sita" uverejnil článok s názvom
„Komisiu na výber firmy vymenoval Mráz", v ktorom bolo uvedené:

Poslanec HZDS Gabriel Karlin podľa prokurátora po vyhlásení výsledkov výberového konania na stavbu
telocvične v Žiari nad Hronom povedal konateľovi víťaznej firmy Jurajovi H., že má dať „nejakú peňažnú

hotovosť" riaditeľovi Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milanovi Mrázovi. Generálna
prokuratúra to píše v žiadosti o súhlas na Karlinovo a Mrázovo trestné stíhanie Juraj H. prípad oznámil
polícii. Trestné stíhanie vo veci sa začalo 6. augusta. Karlin mu totiž podľa prokuratúry povedal, že kým
nie je písomné rozhodnutie o víťazovi súťaže, môže komisia svoje rozhodnutie zmeniť.
Keď Jurajovi H. doručili výsledky konkurzu, Karlin ho vraj opäť upozornil, že investor môže kedykoľvek

prestať platiť, a preto má dať Mrázovi päť percent z investičných nákladov (700 000 Sk) a 10 percent
z každého dodatku. Peniaze Juraj H. odovzdal v obálke Mrázovi 25. novembra. Mráz potom podľa
obžaloby obálku dal Karlinovi a ten ju dal do svojho kufríka. Polícia oboch zadržala.
Konkurzná komisia tvrdí, že Mráz nemal šancu zasiahnuť do priebehu výberového konania. Víťazstvo
firmy Technotrade bolo podľa pracovníkov banskobystrickej župy úplne čisté.

Päťčlennú komisiu, ktorá vybrala firmu Technotrade, ale vymenoval práve Mráz. Predseda komisie Milan
Ferjenčík je podľa našich zistení dobrým priateľom Juraja H. Jeden z členov výberovej komisie zasa
podľa výpisu z obchodného registra pôsobil v orgánoch istej firmy spolu s bratom Milana Mráza.
Keď bol Ferjenčík vedúcim investičného odboru Univerzity Mateja Bella, dostala firma Technotrade
priamym zadaním zákazku na rekonštrukciu areálu univerzity za takmer 20 miliónov korún. Budova sa

opravovala postupne a rôznymi dodatkami sa kontrakt vyšplhal na takmer 100 miliónov korún. Ferjenčík
tvrdí, že s Technotrade v minulosti zabezpečoval len dve alebo tri menšie akcie, asi za 3 - 4 milióny
korún. Včera pre SME poprel, že by sa zúčastnil na výbere firmy na rekonštrukciu budovy univerzity.
„Za mojich čias Technotrade nerobil ani jednu akciu na univerzite, určite nie. Po mojom odchode možno
spolupracoval s univerzitou," povedal. Dnešný kvestor univerzity Ján Kamoďa je presvedčený, že

Ferjenčík ako šéf investícií musel v roku 1997 o stavbe vedieť. „Ako odborník sa Ferjenčík musel
na zmluve s Technotrade podieľať." SME sa dokonca podarilo nahliadnuť do dokumentu, kde je pod
výberom firmy Technotrade na rekonštrukciu univerzitných budov Ferjenčíkov podpis.
Za jeden a pol roka kontrola zistila pri verejných obstarávaniach v samosprávnom kraji 38 porušení
pravidiel či zákonov.

Tvrdenie, podľa ktorého peniaze Juraj H. odovzdal v obálke Mrázovi 25. novembra a ten dal obálku
Karlinovi sú nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

2.8. Dňa 08. 12. 2003 denník Sme na strane 14 uverejnil článok autora Daniela Vraždu s názvom „ Mráz
z úplatkárskej aféry má haciendu neďaleko Pliešoviec" , v ktorom bol uvedené:Riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milan Mráz momentálne čaká na rozhodnutie
súdu, či zostane vo väzbe alebo ho v úplatkárskej aféru spolu s poslancom HZDS Gabrielom Karlinom

budú vyšetrovať na slobode. Obidvoch zadržala polícia pri preberaní polmiliónového úplatku priamo
v Karlinovej poslaneckej kancelárii v Banskej Bystrici. Označené bankovky odnášal Karlin v kufríku.
Ľudia v Pliešovciach, neďaleko rodinnej haciendy Mrázovcov, hovoria málo, ale vedia všetko. „Jeho tam
nenájdete. Neviete, veď sedí. Úplatok," sprisahanecky sa usmievajú. Ochotne ukazujú, kadiaľ sa novinár
k sídlu dostane. Je obkolesené vysokým kamenným plotom, no Mrázova dcéra Gabriela nemá chuť nič

hovoriť. Dostali sme z nej jedinú vetu: „No comment!"
Sídlo riaditeľa úradu a funkcionára ľudovcov Mráza mohlo stáť podľa odhadov jednej z realitných
kancelárii cez päť miliónov korún. Bazén je momentálne prikrytý sklenenou kupolou, pod bazénom sú
osvetlené tenisové kurty a ešte nižšie rybník. O koňa sa Mrázovi starajú vo Zvolenskej Slatine. Susedia
hovoria, že Mráz kúpil starý dom asi pred dvadsiatimi rokmi za pár tisíc korún a plánoval kúpiť ďalšie.
Až za posledné roky sa mu haciendu podarilo dostať do terajšieho stavu. „Firma? Neviem. Stavali tam

Ukrajinci. Viem to! Vraj boli odniekiaľ z Mukačeva," hovorí starší muž s istotou.
Milan Mráz pravdepodobne pôvodne nechcel bývať v haciende v Podjavorí, aspoň kým je riaditeľom
úradu v Banskej Bystrici. Každý deň totiž musel na svojom Audi dochádzať 120 kilometrov, čo je
po prepočte najmenej 7-tisíc korún mesačne. Riaditeľovi úradu totiž patrí aj zrekonštruovaný veľký
štvorpodlažný dom v centre mesta s luxusným bývaním pod strechou. V objekte sídli aj jedna z jeho

firiem Interaudit a Tatra banka. Predseda samosprávneho kraja Milan Marčok hovorí o svojej pravej
ruke Mrázovi ako o schopnom podnikateľovi a manažérovi. Jeho meno sa objavilo aj v mečiarovskej
privatizácii zvolenského štátneho podniku Rempo, ktorý je momentálne v konkurze. V orgánoch bol aj
donedávna stranícky kolega v HZDS, dnes nezávislý poslanec parlamentu Miroslav Abelovský. Ešte
pred vyhlásením konkurzu však firmu obidvaja opustili. Podľa výpisu z obchodného registra na internete

sa však aj napriek straníckym nezhodám objavujú spolu v personálne prepojených spoločnostiach ďalej.
Mráz je tiež prezidentom zvolenskej pobočky, jedinej dobročinnej organizácie akreditovanej v Spojených
národoch Lions International. Objavil sa aj v dvoch auditorských firmách. V tom čase už paradoxne
šéfoval aj Správe finančnej kontroly, ktorá dohliadala na štátne prostriedky.
ÚplatkárskaaféraKarlin-MrázsazačalavýberovýmkonanímbanskobystrickejfirmyTechnotrade,ktorej

majiteľom je rodinný priateľ poslanca Karlina. Práve Karlin mu nechal odkaz od Mráza, že by sa za
rekonštrukciu telocvične v Žiari nad Hronom mal „odvďačiť". Poslanec tiež informoval podnikateľa o
termíne na odovzdanie peňazí. Vtedy už o korupcii vedela polícia a Karlina s Mrázom zadržali priamo
pri prevzatí pol milióna korún.
Tvrdenie, podľa ktorého Mráza zadržala polícia pri preberaní a prevzatí polmiliónového úplatku je

nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého Mráz odkázal, že by sa mal majiteľ firmy Technotrade odvďačiť za rekonštrukciu
telocvične v Žiari nad Hronom je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.

Milanovi Mrázovi.

2.9. Dňa 12. 12. 2003 denník Sme na strane 5 pod uverejnil článok s názvom „Mráz zostáva vo väzbe,
no funkcie šéfa úradu sa ešte nevzdal", v ktorom bol uvedené:

Poslanci Banskobystrického samosprávneho kraja včera s napätím očakávali, či šéf úradu Milan Mráz
podal demisiu. Úradník je zapletený do úplatkárskej aféry spolu s poslancom HZDS Gabrielom Karlinom.
Župan Milan E. v úvode zasadnutia však povedal len toľko, že momentálne neexistujú zákonné dôvody
na E. odvolanie.
Radkyňa Mária Bíziková, ktorá dočasne úrad vedie, povedala, že vedeniu samosprávneho kraja sa ani

za 18 dní od zadržania nepodarilo skontaktovať s E.om, ktorý je vo väzbe, a nemajú o ňom žiadne
informácie. „Zatiaľ nevieme nič. Pokúsime sa stretnúť s rodinou E. E. a získať nejaké informácie o jeho
ďalších zámeroch." Formálne si E. čerpá neplatené voľno.
Poslanci župy nie sú v názoroch na E. demisiu jednotní. Časť z nich tvrdí, že by sa mal funkcie vzdať
čím skôr, pretože zatknutie pri preberaní úplatku, o ktorom hovorí polícia, nevrhá dobré svetlo na úrad,

iní hovoria, že kým nie je jasné, či skutočne konal protizákonne, nemá na demisiu dôvod. „Kým nie je
vyšetrovanie skončené, nevidím dôvod na E.ovo odstúpenie," povedal poslanec H. S. z J..
Marčok nie je jednoznačne presvedčený o E. vine a odmieta niesť politickú zodpovednosť za jeho
vymenovanie. Ešte pred týždňom bol presvedčený, že sa E. sám vzdá funkcie.E. a P., obaja z HZDS, sú obvinení z brania úplatku za prisúdenie zákazky na prístavbu telocvične
Združenej strednej školy služieb v Žiari nad Hronom. Polícia ich s pol miliónom korún zadržala v
poslaneckej kancelárii. Hrozí im väzenie od troch do ôsmich rokov.

Obidvaja najvyšší krajskí stranícki funkcionári HZDS prídu o svoje posty v strane. Nové vedenie by
mal zvoliť mimoriadny krajský snem HZDS začiatkom budúceho roka. V strane však zostávajú až do
verdiktu súdu.

Tvrdenie, podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a zadržaný s pol miliónom korún je

nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.10. Dňa 09. 03. 2004 denník Sme na strane 4 pod značkou „wm" uverejnil článok s názvom „ Z. E.
si zobral dlhodobé voľno", v ktorom bol uvedené:

Obvinený šéf úradu banskobystrického samosprávneho kraja E. Mráz (na snímke) sa včera po
niekoľkých mesiacoch, ktoré strávil vo väzbe, objavil v práci. S médiami nechcel hovoriť. Z brania úplatku
je spolu s ním obvinený aj poslanec HZDS G. P..
E. pustili z väzby vo štvrtok a do 15. marca si zobral dovolenku. Po jej skončení bude mať neplatené

voľnoaždovyneseniarozsudku,ktorémuschválilžupanE.E..SvojouprítomnosťouvpráciMráznechce
„vyvolávať domnienky", ktoré by mohli poškodiť úrad. Stále tvrdí, že je nevinný, advokáti mu odporúčali
viac verejnosti nehovoriť.
E. stále neuvažuje, že by riaditeľa svojho úradu odvolal, hoci krátko po vypuknutí korupčného škandálu
ešte veril, že Mráz odíde sám. „Až do právoplatného rozhodnutia súdu vychádzam z prezumpcie neviny,"

hovorí dnes. Úrad stále dočasne vedie radkyňa pre vonkajšie vzťah E. T..
Polícia vyšetrovanie E. a P. už skončila a tesne potom ich Krajský súd v F. prepustil na slobodu. Vo
väzbe boli, aby nemali možnosť prípadne ovplyvňovať svedkov.
Členov HZDS E. s P. aj s pol milióna korún v poslancovom kufríku zadržala polícia koncom novembra
priamo v poslancovej kancelárii. Konateľ spoločnosti Technotrade podľa obvinenia odovzdal peniaze v

obálke E. a ten ich dal P.. Úplatok mal vraj firme pomôcť získať zákazku od samosprávneho kraja na
stavbu telocvične Združenej strednej školy služieb v Žiari nad Hronom, jej konateľ sa však obrátil na
políciu.
Aj keď funkcionári prišli o svoje posty v HZDS, do verdiktu súdu zostávajú v strane. Hrozí im väzenie
od troch do odem rokov.

Tvrdenie, podľa ktorého konateľ spoločnosti Technotrade odovzdal peniaze (pol milióna korún) v obálke
E. je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.11 Dňa 10. 07. 2004 denník Sme na strane 1, 2, uverejnil článok autora C. R. s názvom „Z úplatku
malo ísť aj pre HZDS", v ktorom bolo uvedené:

Hlavný svedok v procese s poslancom HZDS G. P. a jeho spolustranníkom E. E., podnikateľ D. U.

vypovedal včera pred súdom. Tvrdil, že pol milióna korún odovzdal koncom novembra minulého roka v
P. poslaneckej kancelárii E.. P. podľa neho dohodu sprostredkoval a o úplatku vedel.
U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie pri
investičných akciách v regióne. „Mal som urobiť to, aby bol niekto z vrcholového manažmentu prichytený
pri preberaní úplatku. Nikto ma nemanipuloval, spolupracoval som s políciou z vlastného presvedčenia,"

povedal.
Minulý rok ho vraj oslovil rodinný priateľ P. a informoval ho o verejnej súťaži na dostavbu školy v W. nad
Hronom. Vyjadril sa vraj, že ak dá nejaké peniaze, „vedel by so stavbou pomôcť". U. hovorí, že práve P.
mu povedal, že peniaze žiada riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E..
P.a vraj U. bral len ako sprostredkovateľa a o spolupráci s políciou ho chcel informovať, až keď všetko

prebehne. U., že P. mu povedal, že nevie, kam peniaze pôjdu, ale že mu E. „hádam niečo dá na
prevádzku kancelárie U.". „Peniaze som položil pred E.a. T., mal len košeľu, takže peniaze skončili v P.
kufríku," opísal U. situáciu pri samotnom odovzdávaní úplatku.E. sa podľa U. netváril, že o ničom nevie, a vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších
zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže.
Obálka bola podľa U. až do jeho odchodu na stole.

U. sa pokúsil vyvrátiť tvrdenia oboch obžalovaných, z ktorých každý vypovedal, že je nevinný. P. tvrdí,
že išlo najmä o pokus o jeho diskreditáciu ako krajského predsedu HZDS. Postupne spomenul, že by
za ňou mohol byť E., SIS z Bratislavy či ktosi z koalície HZDS - Smer - SDĽ, ktorá vládne v kraji. Mráz
zasa hovorí, že diskreditovať mali jeho a naplánovali to U. s P.om.
V U.j výpovedi sa objavili aj rozpory - zdôvodnil ich rozrušením a odstupom času. Karlin aj Mráz U.e

tvrdenia popreli.
U. včera pod prísahou súdu potvrdil, že časť z polmiliónového úplatku mala ísť na prevádzku P.
kancelárie HZDS. Hromadov záujem o financovanie HZDS v záverečnej konfrontácii zdôraznil aj Karlin.
„Vykašli sa ty na E.. Dám ti 300 - tisíc, pomôžeš sebe aj kancelárii," zopakoval údajnú ponuku Hromadu
Karlin a dodal, že ju odmietol, pretože jeho priateľ nebol členom HZDS. U. to poprel. Pripustil len, že bol
ochotný poslancovi s financovaním nájomného v kancelárii pomôcť.

Večer o pol siedmej musel sudca pojednávanie náhle ukončiť. Pri otázkach, či Hromada prezradil mená
policajtov odpočúvanému P., agent najprv odpovedal kladne. „Áno, povedal som mu. Nechcel som do
toho P. zatiahnuť. Mal byť svedkom, nie obžalovaným."
Neskôr však poprel, že P. vyzradil mená policajtov, a požiadal o odročenie. „Zamotávam sa, vyrábam si
problémy. Nie som schopný ďalšieho výsluchu," povedal. Sudca pojednávanie odročil na 14. Júla.

O zvrat v procese sa pokúšajú P. advokáti, ktorí podali ústavnú sťažnosť, že súdy porušili jeho ľudské
práva, keď ho povolili odpočúvať. Keby ju Ústavný súd uznal, súd by nemohol brať dôkazy získané
odpočúvaním do úvahy.

Tvrdenie, podľa ktorého bolo E. odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé.

Tvrdenie, podľa ktorého peniaze žiadal riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. je
nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého E. vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách, ktoré
môže župa zadávať firmám bez súťaže je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.12. Dňa 10. 07. 2004 denník Sme na strane 12 uverejnil článok autora E. A. s názvom „Prišiel na P.
E." , v ktorom bolo uvedené:

Po prichytení pánov P. a E. pri čine minister vnútra povedal, že to bola „celkom pekná policajná akcia".
Aj to, čo po nej nasledovalo, spĺňa estetické kritériá, vyšetrovateľ, prokurátor a sudca spotrebovali len
osem mesiacov na to, aby spolu prichytení, boli aj spolu súdení. Poskytli tak názornú ukážku, že zadržať,
vyšetriť, obžalovať a súdiť sa dá aj na Slovensku rádovo rýchlejšie, ako sme zvyknutí. Tým sa pekná
stránka prípadu končí, všetky ostatné sú škaredé.

Skutočnosť, že obžalovaní boli prichytení priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári
Ľudovej strany - HZDS nemohli spolu obviňovať všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili.
Každý sa preto pokúsil zachrániť si vlastnú kožu na úkor straníckeho kolegu a osobného priateľa. Keď
ide o to, kto si pôjde sadnúť, stranícka spolupatričnosť nemá ani zďaleka taký zjednocujúci účinok, aký
ma vtedy, keď ide o to, od koho a v akej výške žiadať úplatok. Páni P. a E. už k sebe od novembra

minuléhorokužiadnuspolupatričnosťnecítia,aleichstranaeštestáleobochpovažujezasvojich.Zbavila
ich síce funkcií, lebo krajskú organizáciu nemohli riadiť spoza mreží, ale to bolo všetko. Výzva, aby sa
jeden vzdal mandátu a druhý odstúpil z dôležitej riadiacej funkcie, už z vedenia HZDS nezaznela. Ako
by aj mohla, keď boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii HZDS. Prípad pánov P. a E. odhaľuje
aj nepeknú tvár pomerov v samospráve. Okolnosť, že o zákazkách kraja nerozhodoval samosprávny

systém, ale jeho vplyvní ľudia, umožnil, aby päť percent zo základnej sumy a desať percent z navýšenia
rozpočtu išlo na korupciu. Čo fungovalo v jednom kraji, môže fungovať aj v ostatných, takže predstava,
že samosprávny systém je voči korupcii oveľa odolnejší ako systém štátny, je príliš optimistická.
Preddvomarokmi,keďsapodnikateľP.stalposlancomparlamentu,posťažovalsastraníckemudenníku,
že „vysoký stupeň korupcie veľmi komplikuje rozvoj malého a stredného podnikania". Vďaka rozsudku

v jeho kauze sa tento vysoký stupeň môže aspoň o niečo znížiť.

Tvrdenie, podľa ktorého bol obžalovaný E. prichytený priamo pri čine v krajskej kancelárii HZDS je
nepravdivé.Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E.
E..

2.13 Dňa 10. 09. 2004 denník SME na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „P. P. svedka
znechutila", v ktorom bolo uvedené:

Juraj U., hlavný svedok v úplatkárskej afére, v ktorej sú obvinení dvaja predstavitelia HZDS, na
včerajšom pojednávaní povedal, že po skúsenosti z tohto prípadu by po druhý raz už úplatok polícii
neohlásil.
„R., čo sa tu dialo," povedal krátko po svojej výpovedi U., ktorý sa cítil skôr ako obžalovaný, hoci to bol
on, kto oznámil, že mu ponúkali úplatok. U. si myslí, že v tomto spore zvíťazí ten, kto bude mať širšie
ramená a očakáva politické tlaky.

Obvineniu z prijatia polmiliónového úplatku čelia poslanec parlamentu G. P. a vysoký úradník
Banskobystrického samosprávneho kraja E. E..
U.tvrdí,žepolmiliónakorún,ktoréobžalovanýmodovzdalvposlaneckejkanceláriiHZDS,boliurčenéE.,
ale P. ako sprostredkovateľ o úplatku vedel. Časť z peňazí mala ísť na financovanie krajskej kancelárie
HZDS.

Banskobystrického podnikateľa U. v auguste minulého roka polícia najala ako agenta, ktorý mal pomôcť
pri odhalení korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne. Na pojednávaní sa však ukázalo, že
U. aj napriek záväzku mlčanlivosti oznámil svojmu priateľovi P., že ho polícia odpočúva.
Podľa U. ho v minulom roku oslovil P. s tým, že mu vedel „pomôcť so stavbou" školy v Žiari nad Hronom,
na ktorú bola vypísaná verejná súťaž. Podmienkou bolo, aby U. dal nejaké peniaze, ktoré vraj žiadal E..

Obidvaja obžalovaní svedectvo popierajú.
Obhajcovia aj obvinení sa včera snažili rozbiť U. svedectvo a predstaviť ho nedôveryhodného svedka, P.
aj E. ho označili za klamára. U. sa potom obrátil na P. a povedal: „Z nášho vzťahu si sa mal veľmi dobre.
Rekonštrukcia vily v Chorvátsku, vybavenie úveru, naháňanie klientov, to ti bolo dobré. A to nehovorím
o korunách."

Aj napriek nezrovnalostiam vo výpovediach svedka prokurátorka tvrdí, že Hromada hovorí pravdu.
Podľa U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s
úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný.
E. tvrdí, že v tejto kauze bol hračkou v rukách P. a U. a súčasne štvancom.

Tvrdenie, podľa ktorého U. odovzdal P., E. pol milióna korún je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.
Tvrdenie, že E. žiadal peniaze je nepravdivé.
Tvrdenie, že E. E. bol zadržaný aj s úplatkom v poslancovom kufríku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.14 Dňa 05. 11. 2004 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Za kauzou
úplatku pre P. je P., povedala súdu svedkyňa", v ktorom bol uvedené:

P. P., dcéra poslanca HZDS G. P. včera na súde povedala, že v pozadí úplatkárskej aféry jej otca je

nezávislý poslanec Ivan P. a ďalší ľudia.
P. je obžalovaný spolu s riaditeľom úradu banskobystrickej župy E. E. za prebratie úplatku pol milióna
korún.
P. svedčila na Okresnom súde v Banskej Bystrici v celej kauze po prvý raz a povedala, že sa po zadržaní
otca tajne stretla s hlavným svedkom v procese, podnikateľom a neskôr policajný agentom D. U.. Nikto

z rodiny o stretnutí donedávna nevedel a zo strachu to neoznámila ani polícii.
U. mal podľa výpovede P. na decembrovom stretnutí v F. povedať, že za celou akciou stál P. a ešte
niekoľko ľudí. „U. mi povedal, že akcia bola namierená proti E. a myslel si, že otcovi sa nemôže nič stať.
Tvrdil, že E. aj P. brali úplatky, ale P. prefíkanejšie cez audítorskú firmu," povedala súdu. Neskôr vraj
došlo medzi P. a E. ku konfliktu.

Poslanec Kiňo včera označil všetky tvrdenia U. za absolútny výmysel a nezmysel. „ S nikým som sa
nepohádal, ani s P., ani s E. a branie úplatkov je nezmysel. U. poznám tak ako P. z jachtárskeho klubu,
ale nič viac."P. si tiež spomenula na U. tvrdenia, že ho polícia prinútila na zabezpečenie dôkazov proti obžalovaným,
a tiež dodatočné podpísanie súhlasu s odpočúvaním svojho telefónu. W. z odpočúvania telefónu patria
medzi dôkazy svedčiace proti P. a E..

Hromada tvrdí, že pol milióna, ktoré obžalovaným odovzdal koncom novembra minulého roka v
poslaneckej kancelárii U., boli určené E. a že P. o úplatku vedel. U. v auguste minulého roka polícia
najala ako agenta, ktorý mal pomôcť pri odhalení korupcie v súvislosti s investičnými akciami v regióne.
H. U. mal byť scenár celej akcie, na konci ktorej polícia v novembri zadržala obidvoch aktérov aj s
úplatkom v poslancovom kufríku, iný. P. mal byť údajne svedok, nie obžalovaný. E. zasa tvrdí, že v tejto

kauze bol on hračkou v rukách P. a U..

Tvrdenie, podľa ktorého záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E. sú nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého obžalovanému E. bol odovzdaný pol milióna korún je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa H. Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.15. Dňa 04. 05. 2005 denník Sme na strane 3 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Obžaloba žiada
pre P. rok", v ktorom bolo uvedené:

Ani včera Okresný súd v Banskej Bystrici nevyniesol verdikt v úplatkárskej kauze, v ktorej sú obvinení

poslanec G. P. a riaditeľ banskobystrického župného úradu E. E., obaja z HZDS. Obaja obvinenie
odmietajú, hovoria, že sa stali obeťami diskreditácie a obviňujú sa navzájom. Súd odložil vynesenie
rozsudku na 9. mája.
Takmer štyri hodiny trvali včera záverečné reči prokurátorky a štyroch obhajcov. Obžaloba hovorí, že
dôkazy sú jednoznačné a žiada pre P. a E. rok väzenia a pokutu. Obhajcovia žiadajú svojich klientov

oslobodiť a tvrdia, že akciu zorganizoval a „hrubo" zmanipuloval štát, teda polícia.
O prekvapenie sa postaral hneď na úvod G. P.. Zjavne nespokojný sudca S. H. ho upozornil, že
ovplyvňuje hlavného svedka, a naznačil mu, že už za podobnú vec raz sedel vo väzbe. Koncom marca
totiž P. napísal korunnému svedkovi a bývalému priateľovi D. U. list, že vedel o jeho spolupráci s políciou.
Údajne mu pomáhal pri odhaľovaní činu. Za špinavosť označil, že jeho aktivitu zneužili proti nemu. A.

dal na vedomie aj súdu.
„Nikdy to nemalo vyjsť najavo, nemal som vystupovať ani ako svedok (...) Tvrdil si, že je to všetko v môj
prospech. Veď som volal manželke po zadržaní, že do 24 hodín som von," napísal P. U.. V súdnej sieni
dodal, že dnes už nevie, čo bola skutočnosť a kto ho vlastne zneužil.
U. odpovedal, že P. obvinenie je výsledkom nevydarenej policajnej akcie.

E. advokáti okamžite pripomenuli P. jeho vyhlásenie z úvodu procesu: „V žiadnom prípade som nevedel,
že U. spolupracuje s políciou." E. počas pojednávania venoval P. iba jednu vetu: „Je mi zle na žalúdok."
P. sa včera postaral aj o ďalšie prekvapenie. P. pred čítaním záverečných rečí vzniesol voči samosudcovi
námietkuzaujatosti.„SudcasanepoznásE.lenzhokeja,aledôvernejšie.J.konaniesavedieniecelkom
objektívne, hrá sa na moju vinu. Dôkazy, ktoré navrhujem, sa nevykonávajú a nemám priestor, aby

som preukázal, že moje tvrdenia sú pravdivé," povedal prekvapenému sudcovi po desiatich mesiacoch
pojednávaní. Súd námietku zamietol.
Na záverečnú reči využil P. iba 20 minút, tvrdil, že je nevinný, že cieľom akcie bola jeho diskreditácia a
že nechcel kompromitovať E.. „Nie som podrazák, aj keď možno to tak vyzerá. Bol som podvedený a
zneužitý. Päť telefonických rozhovorov nemôže stačiť na to, aby niekoho odsúdili," povedal.

E. záverečná reč netrvala ani minútu. „Som absolútne nevinný," povedal a vzdal sa práva posledného
slova.
P. a E. zadržala polícia v miestnej poslaneckej kancelárii HZDS koncom novembra 2003 aj s
polmiliónovým úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične. Obálku s peniazmi, ktoré priniesol
Hromada, našla v P. kufríku.

Q., podľa ktorého E. polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom za zákazku na dostavbu telocvične je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.16 Dňa 10. 05. 2005 denník Sme na strane 3 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Poslanca P.
odsúdili na rok, E. súd oslobodil", v ktorom bol uvedené:Poslanca parlamentu G. P. z HZDS včera Okresný súd v Banskej Bystrici odsúdil na rok najľahšieho
väzenia a pokutu XXX-tisíc korún. Riaditeľa úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. súd
pre nedostatok dôkazov oslobodil.

Sudca S. H. považuje za dostatočne preukázané, že P. žiadal od svojho rodinného priateľa a neskôr
policajného agenta D. U. v E. mene najmenej pol milióna korún za zákazku pre jeho firmu od župy.
„Dones aspoň päťstovku," povedal P. na záver rozhovoru s podnikateľom v hoteli Lux, ktorý polícia
odpočúvala. Hromada neskôr doniesol 500-tisíc korún do sídla miestneho HZDS. H. polícia našla v P.
kufríku a účasť E. na úplatku sa podľa súdu nepodarilo dokázať.

Sudca odôvodnil výšku trestu tým, že spoločenská nebezpečnosť konania poslanca P. je vážnejšia ako
typ trestného činu, ktorý spáchal, lebo hrubo narušil dôveru občanov v štátne orgány. Pokutu zas dostal,
lebo „pohnútkou jeho konania bola zištnosť." Ak ju P. nezaplatí, hrozí mu, že dostane o rok viac.
P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii HZDS koncom novembra roku 2003 aj s polmiliónovým
úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Časť peňazí mala ísť
údajne na financovanie straníckej kancelárie.

E. od začiatku tvrdil, že žiadne peniaze nežiadal ani nevidel. P. označil za P. a U. komplot. Vyšetrovateľov
žiada o výpoveď na detektore lži alebo v hypnóze.
P. a E. čelili obžalobe 10 mesiacov, P. súd označil za zaujatý: „bola to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z toho
toto. Viac vám nemôžem povedať. Súd tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť."
Prokurátorka P. Q. trvá na pôvodnej obžalobe a myslí si, že vinný sú P. aj Mráz.

HZDS zatiaľ nemieni voči P. vyvodiť žiadne konzekvencie. „Je predčasné to riešiť, keďže rozhodnutie
ešte nie je právoplatné," povedal hovorca strany O. W. pre TASR. Podľa stanov môže strana zbaviť
niekoho členstva, iba ak bol právoplatne odsúdený.

Rozpory podľa obhajoby

* Zmluva o dostavbe telocvične - niekoľko dátumov podpísania, je niekoľko dodatkov, nevie sa, kto ich
robil.
* I. Hromadu ako agenta polícia alebo sa ponúkol sám?
* Odovzdávanie obálky s peniazmi v sídle HZDS - objavilo sa deväť verzií.
* P. bol len sprostredkovateľ alebo iniciátor úplatku?

* Obhajoba tvrdí, že záznamy odpočúvaní sú upravené.
* Podstatná časť dôkazov bola získaná na základe nezákonných postupov.

Dôležité dátumy
2003

Podpis zmluvy o dostavbe telocvične v Žiari nad Hronom, ktorá bola na začiatku celej úplatkárskej aféry.
Do hry sa dostáva korunný svedok procesu D. U. a jeho firma. Presný dátum podpísania zmluvy je ťažké
určiť, lebo existujú 3 rôzne dátumy
23. máj: Krajský súd v Bratislave povolil odpočúvanie P. a E.. Obhajoba tvrdí, že nerozhodol zákonný
zástupca a dôvody neboli relevantné.

Júl: Podnikateľ D. U. sa stáva policajným agtentom.
1.august: U. už ako agent upozorňuje podozrivého P., že ho sleduje polícia a že mu môže odpočúvať
mobilný telefón
6.august: U. podáva trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie
13.august: U. doplnil trestné oznámenie.

21. november: Odpočúvané stretnutie U. s P. v hoteli Lux.
25. november: U. odovzdal peniaze, ktoré potom polícia našla v P. kufríku. P. a E. v banskobystrickom
sídle HZDS zadržali. J. oboch vzal do väzby.

2004

8. Júl: Prvé hlavné pojednávanie na Okresnom súde v Banskej Bystrici.

2005
2. máj: Záverečné reči.
9. máj: Rozsudok. G. P. dostal jeden rok nepodmienečne a finančný trest 100-tisíc korún. E. E. oslobodil

súd spod obžaloby. P. aj prokurátorka sa odvolali.

Výroky:U.: „Podľa mňa sa peniaze dostali do P. kufríka náhodou, lebo E. nemal pri sebe tašku. Peniaze som
položil pred E.. Bohužiaľ, mal len košeľu, takže peniaze skončili v poslancovom kufríku."
P.: „Celý útok išiel z Bratislavy a údajne objednávku zadala SIS. Sú to informácie od priateľov."

E.: „Bol to komplot Hromadu a P.. Nemyslím si, že by v tom bola tajná služba. U. a P. pracovali na mojom
obvinení. Domnievam sa, že P. mal premyslený plán, aby práve jemu odovzdal podnikateľ peniaze."
U.: „Pol milióna korún bolo určených E. a P. vystupujúci v úlohe kontaktného človeka o úplatku vedel."
P.: „Som čistý a nevinný."
E.: „Som nevinný."

Advokát W. (po náhlej hospitalizácii P.): „Pravdepodobne išlo o výsledok psychického a duševného
vyčerpania pred pojednávaním. V žiadnom prípade nejde o žiadne taktizovanie, nemalo by to zmysel."
E.: „Je mi zle na žalúdok" (Reagoval na korešpondenciu P. s U., kde konštatujú, že v úplatkárskej kauze
mal byť namočený iba on.)
Karlin: „Po mojom zatknutí prišiel pripravený mediálny ošiaľ, ktorý zatienil, ak keď al-P. vybuchla
dvojičky."

U.: „Vidíte, čo sa tu dialo. Po tejto skúsenosti by som už políciu o požadovanom úplatku neinformoval."
Mráz: „v Moskve sa oslavuje deň víťazstva a ja budem tento deň hodnotiť aj ako deň pravdy."

Tvrdenie, podľa ktorého E. zadržala polícia s pol miliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na
dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E.
E..

2.17. Dňa 06. 08. 2005 denník Sme na strane 5 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Preverujú firmu

hlavného svedka v P. kauze", v ktorom bolo uvedené:

Úplatkárska aféra poslanca HZDS G. P. a riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E.
nadobúda nový rozmer. Polícia začala preverovať firmu hlavného svedka v procese - Juraja U., majiteľa
firmy Technotrade.

Podnet dalo vedenie Banskobystrického samosprávneho kraja a polícia pred týždňom začala trestné
stíhanie pre podozrenie z niekoľkomiliónového podvodu na stavbe telocvične, ktorú stavala Hromadova
spoločnosť Technotrade.
„Nič o tom neviem. Počujem to od vás prvýkrát. Myslím si, že je to osobná pomsta riaditeľa E.. Chce
ma ničiť z pozície moci," povedal včera prekvapený U.. P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii

HZDS koncom novembra roku 2003 s polmiliónom korún. Podľa vyšetrovateľov a prokuratúry to bol
úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v Žiari nad
Hronom.
Vyšetrovateľka začala preverovať firmu Technotrade na základe takmer 2,5-miliónového rozdielu
medzi firmou fakturovanou sumou za prístavbu telocvične a posudkom znalca z odboru stavebníctva.

Banskobystrickému samosprávnemu kraju tak mala vzniknúť škoda takmer 2,5 milióna korún. Znalec
upozornil aj na ďalšiu škodu za viac ako 200-tisíc.
Vyšetrovateľka S. T. hovorí, že začala trestné stíhanie vo veci, nie voči konkrétnej osobe alebo firme. Či
to bol Technotrade, alebo niekto iný, to ešte nevie. Hromada tvrdí, že závery znaleckého posudku nie
sú správne a obvinil znalca, že nie je objektívny - podľa neho sa objavil v konkurenčnej firme, ktorá sa

tiež zúčastnila konkurzu na dostavbu telocvične.
Podnikateľa prekvapuje, že si úrad objednal znalecké dokazovanie na ceny, ktoré boli vopred určené
dohodou až po dostavbe telocvične. „Keď už, tak mali skúmať ceny pred podpisom zmluvy a nie po
dostavbe."
Podnikateľ preverovanie považuje za pomstu - P. zatiaľ neprávoplatne odsúdil Okresný súd v Banskej

Bystrici na jeden rok a peňažný trest 100-tisíc korún, E. oslobodil.

Tvrdenie, podľa ktorého preverovanie políciou U. spoločnosti Technotrade je osobnou pomstou riaditeľa
E., ktorý ho (U.) chce ničiť z pozície moci je nepravdivé.
Tvrdenie, podľa ktorého E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii HZDS koncom novembra roku 2003

s pol miliónom korún a to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali (P. a E.) za hladký priebeh zákazky
na dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom je vo vzťahu k E. E. nepravdivé.Za uverejnenie nepravdivých tvrdení sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing.
Milanovi E..

2.18 Dňa 28. 02. 2006 denník Sme v čísle 08/2006 na strane 2 pod značkou „wm" uverejnil článok s
názvom „Sudca: Páni, nemáte byť na čo pyšní!", v ktorom bolo uvedené:

Odvolací Krajský súd v B.Bystrici zrušil vo štvrtok rozsudok okresného súdu z mája minulého roku, ktorý
odsúdil prvého poslanca parlamentu v histórii Slovenska G. P. z HZDS na jeden rok za branie úplatku.

W. zrušil oslobodzujúci rozsudok bývalého riaditeľa Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E.
E. a celý prípad vrátil okresnému súdu . Predseda senátu Arnošt R. bol nespokojný s rozhodnutím súdu
nižšieho stupňa aj s dôkaznou situáciou. „V prípade došlo k viacerým nedostatkom, procesným chybám,
chybným aj pochybným skutkovým zisteniam a pravdepodobne aj k porušeniu trestného zákona. Chyby
boli už v prípravnom konaní a možno uvažovať aj o tom, že zásah polície bol predčasný," vyhlásil v
odôvodnení rozhodnutie R.. Sudca tak reagoval na výhrady obhajoby. Argumentuje napríklad tým, že

P. nemal na prstoch odtlačky kontrastnej látky z obálky s peniazmi, hoci svedok tvrdí, že ju držal v
ruke. Advokáti tiež dokazujú, že nahrávky telefonických rozhovorov, ktoré slúžia ako ťažiskový dôkaz
v korupčnom prípade, polícia získala nezákonne. V takom prípade ich súd nemôže brať do úvahy.
Prokurátorjevýrokomsúduspokojný.Škorpilpotvrdilpožiadavkuobhajoby,abysaokresnýsúdzaoberal
otázkou zákonnosti použitia odpočúvania a získania dôkazov. „Máme pochybnosti, či boli získané

zákonne," dodal sudca. Oslobodzujúci rozsudok pre E. senát označil za predčasný a stále trvá dôvodné
podozrenie, že riaditeľ úradu je súčasťou korupčného škandálu. „Páni, nemáte by na čo pyšní," uzavrel
Škorpil rokovanie súdu, ale zmysel slov bližšie nekomentoval.
Karlin so straníckym kolegom Mrázom čelili obžalobe, že zobrali polmiliónový úplatok od podnikateľa
a neskôr policajného agenta D. U.. Obidvoch zadržala polícia v poslaneckej kancelárii HZDS koncom

novembra 2003 aj s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične. Z. s
peniazmi, ktoré priniesol agent U., našla polícia v P. kufríku.

Q., podľa ktorého E. zadržala polícia s polmiliónovým úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu
telocvične je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E. E..

2.19 Dňa 12. 12. 2007 denník Sme na strane 5 uverejnil článok autora Daniela Vraždu s názvom „Proces
s P. trvá už tri roky", v ktorom bol uvedené:

Doriešenie korupčnej aféry je v nedohľadne, tentoraz neprišli na pojednávanie advokáti.
Urýchliť pojednávanie v úplatkárskej kauze poslanca HZDS G. P. a jeho straníckeho kolegu E. E. by
mohol len ich súhlas s čítaním svedeckých výpovedí. Inak musí súd všetkých znovu vypočuť.
Pre neprítomnosť advokátov musel súd odročiť včerajšie pojednávanie s bývalým poslancom Národnej

rady za HZDS G. P.. Súdny proces, v ktorom je obžalovaný po prvýkrát v novodobej histórii parlamentu
dnes už bývalý poslanec, sa tak ťahá už štyri roky. Ani sudcovia nevedia, kedy sa skončí. Najbližšie
pojednávanie bude v januári budúceho roku.
Sudca Okresného súdu v Banskej Bystrici Roman Reištetter, ktorému vec pridelili po odchode
predošlého sudcu na Špeciálny súd, prípad odročil. Jeden advokát sa ospravedlnil, druhému klient

vypovedal plnú moc.
Aféra s kufríkom
Gabriela P. zadržala polícia v novembri 2003 pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii
HZDS spolu s jeho straníckym kolegom E. E.. Peniaze mal P. dať podľa obžaloby jeho bývalý rodinný
priateľ, v tom čase už policajný agent D. U.. Peniaze našla polícia v P. kufríku. Časť z nich mala ísť

údajne na financovanie straníckej kancelárie.
Prvé pojednávanie sa začalo v júli roku 2004, o necelý rok neskôr, v máji sudca okresného súdu P.
odsúdil na jeden rok nepodmienečne a pokutu 100-tisíc korún a E. oslobodil. Podľa súdu P. žiadal od
podnikateľa v mene E. minimálne pol milióna korún za dostavbu telocvične v Žiari nad Hronom. Účasť
E. na akcii sa podľa súdu nepodarilo dokázať. P. aj prokurátorka sa odvolali.

Prípad sa vlečie
Rozsudok zrušil začiatkom roku 2006 krajský súd a prípad vrátil na opätovné prerokovanie okresnému
súdu pre viac procesných chýb. Zároveň súd vyjadril pochybnosť, či boli nahrávky odpočúvaní získané
zákonne. Sudca štyri mesiace nebol schopný napísať rozsudok.Ďalší odklad verdiktu priniesol odchod sudcu okresného súdu na Špeciálny súd a požiadavka na
znalecké posúdenie pravosti nahrávok z odpočúvania. Kriminalisticko expertízny ústav v Bratislave
koncom minulého roku vrátil požiadavku súdu s námietkami, sudca však obratom poslal požiadavku

späť.
Bez expertízy, ktorá nebola hotová ešte v auguste tohto roku, nemohol sudca proces otvoriť.
Proces môže trvať ešte dlho.
Koniec procesu je v nedohľadne. Aj keď sa začne súd, nový sudca bude musieť odznovu vypočuť
svedkov. Len výpovede P. a E.a v pôvodnom procese trvali tri dni a ďalší deň výpoveď U.. Proces by

mohol urýchliť len súhlas obžalovaných na čítanie výpovedí.
C. procesu má podľa sudcov vplyv na výšku prípadného trestu i na kvalitu výpovedí
„Ak to bude trvať aj päť rokov, stopercentne budem oslobodený. Mrzí ma len to, že to nie je ešte
ukončené. Je to nepríjemné, keď musím mesiace čakať na potvrdenie môjho oslobodenia," povedal
Mráz.
P. tvrdí, že je nevinnou obeťou politicko-ekonomického komplotu „istých" banskobystrických skupín. P.

súdu označil za zaujaté. „Bola to pasca, ktorú zneužili a vyšlo z toho toto. Viac vám nemôžem povedať.
Sú tam utajené veci, o ktorých nemôžem hovoriť," povedal P..

Vývoj prípadu

* máj 2003 - Podpis zmluvy o dostavbe telocvične v Žiari nad Hronom. Do hry sa dostáva korunný svedok
procesu D. U. a jeho firma.
* máj XXXX - Krajský súd v Bratislave povolil odpočúvanie P. a E..
* júl 2003 - Podnikateľ D. U. sa stáva policajným agentom.
* august 2003 - U. upozornil P., že ho sleduje polícia a na možnosť odpočúvania mobilných telefónov.

U. podal trestné oznámenie vo veci pre podozrenie z korupcie.
* november 2003 - Odpočúvanie stretnutie U. s P. v hoteli A.. U. odovzdal peniaze, P. a E. v
banskobystrickom sídle HZDS zadržala polícia. Oboch sudca vzal do väzby.
* júl 2004 - máj 2005 - súdny proces na Okresnom súde v T. T.. P. dostal jeden rok nepodmienečne a
finančný trest 100-tisíc korún. E. súd oslobodil.

* február 2006 - Krajský súd vrátil prípad okresnému súdu
* január 2007 - Prípad dostal nový sudca

Tvrdenie, podľa ktorého E. E. polícia zadržala pri preberaní polmiliónového úplatku je nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa Petit Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje O.. E.
E..

2.20 dňa 21. 11. 2008 denník Sme na strane 2 uverejnil článok autora C. R. s názvom „Proces P. a E.
odročili", v ktorom bolo uvedené:

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici pokračovalo včera pojednávanie vo veci korupcie bývalých
funkcionárov U. za demokratické Slovensko..
KedysaprocessG.omP.aE.E.skončí,nevedia odhadnúťsúdaniprokuratúra.Súdvčerapojednávanie
odročil na neurčito.

P.a zadržala polícia v roku 2003 pri preberaní polmiliónového úplatku v straníckej kancelárii spolu s E..
H. mal P. dať podľa obžaloby v tom čase už policajný agent Juraj Hromada. Peniaze našla polícia v P.
kufríku. Časť z nich mala ísť údajne na financovanie straníckej kancelárie. P. aj E. tvrdia, že sú nevinní.
Súd už takmer jeden a pol roka rieši autentickosť nahrávok odpočutých telefonických rozhovorov. Podľa
včerajšej doplnených posudkov znalcov sa teoreticky nedá vylúčiť manipulácia s nahrávkami. Obhajoba

a Gabriel P. opakovane tvrdia, že nahrávky boli upravované.
Znalec včera vyhlásil, že v digitálnych aj analógových nahrávkach sú prerušenia, ktoré môžu, ale
nemusia znamenať úmyselný zásah. „Počas prerušení je možné manipulovať, ale takto by to robil iba
diletant," vyhlásil znalec.
E. advokát tvrdí, že práve v mieste prerušenia odpočúvaní povedal klient agentovi provokatérovi vetu,

ktorá by ho mala očistiť: „Tak to teda nie, ak niečo máte, vybavte si to s pánom P.."
Prvé pojednávanie sa začalo v júli roku 2004. O necelý rok neskôr sudca okresného súdu P. odsúdil
na jeden rok nepodmienečne a pokutu 100 tisíc korún. E. oslobodil. Karlin aj prokurátorka sa odvolali.Krajský súd zrušil rozsudok začiatkom roku 2006 a prípad vrátil pre procesné chyby. Proces trvá už
viac ako štyri roky.

Tvrdenie, podľa ktorého E. zadržala polícia v novembri 2003 pri preberaní polmiliónového úplatku je
nepravdivé.

Za uverejnenie nepravdivého tvrdenia sa H. Press a.s. vydavateľ denníka Sme ospravedlňuje Ing. E. E..

Navrhovateľ ďalej chcel, aby spoločnosť Petit Press v rámci ospravedlnenia vyhlásila, že nedisponuje
žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať, že Ing. E. E. prebral úplatok, ktorý opisuje v jednotlivých
článkoch s tým, že povinnosť ospravedlniť sa bola vydavateľovi denníka SME uložená rozsudkom
Okresného súdu Zvolen. Navrhovateľ ďalej žiadal, aby odporca v II. rade Petit Press, a.s. bol zaviazaný
zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 100 000,- Eur a trovy konania.

Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že v súvislosti s trestným konaním, vedeným proti
navrhovateľovi odporca 1 a 2 na stránkach svojich denníkov nepravdivo dlhodobo informoval verejnosť o
konaní navrhovateľa, spôsobom informovania bola verejnosť zavádzaná a navrhovateľ bol označovaný
za páchateľa skutku, pre ktoré bolo uvedené trestné konanie, ktorého sa nedopustil. Navrhovateľ
ďalej vo svojom návrhu uvádzal, že sústavné nepravdivé informovanie verejnosti o navrhovateľovej

trestnej veci mimoriadne vážne zasiahlo do jeho občianskej cti a dôstojnosti, vážnym spôsobom ho
poškodil v podnikateľskej činnosti, v spoločenskom a rodinnom živote. V článkoch bol navrhovateľ
označený za páchateľa skutku, ktorý je v očiach verejnosti považovaný za odsúdenia hodný čin, nielen
z hľadiska trestno-právneho ale i z hľadiska morálneho. Navrhovateľ nikdy nezobral žiadny úplatok a
preto prezentácia tohto faktu je nepravdivá. Z hľadiska gramatického je v článkoch použitý dokonavý

vid, teda popisuje sa konanie, ktoré sa v skutočnosti stalo. V prípade navrhovateľa je v rozpore s
objektívnou realitou. 5 rokov označené printové médiá živí v širokej verejnosti obraz navrhovateľa ako
skorumpovaného politika, ktorý morálne upadol na samé dno v rebríčku morálnych hodnôt. Obludnosť
zásahu do osobných práv žalobcu zvýrazňuje početnosť článkov, ktoré nepravdivo informujú o osobe
navrhovateľa ako i dlhodobosť poskytovania nepravdivých informácií.

Odporca v I. rade uviedol, že uplatnený nárok navrhovateľa popiera v celom rozsahu. Uviedol, že v
predmetných žalovaných článkoch sú žalobným petitom napadnuté rôzne časti žalovaných článkov,
ktoré vo viacerých prípadoch nekorešpondujú so skutočným znením napadnutého článku a predstavujú
prekrúcanie jeho skutočného obsahu. Žalobným petitom sú napádané informácie, ktoré nie sú

skutkovými tvrdeniami, resp. informácie, ktoré sú preukázateľným spôsobom pravdivé. Sám navrhovateľ
dlhú dobu nepovažoval žalované články za zásah do svojich práv a nepociťoval naliehavý záujem na
ochrane svojich práv, keďže návrh bol navrhovateľom podaný až po uplynutí takmer siedmych rokov od
uverejnenia v poradí prvého zo žalovaných článkov. Navrhovateľ zákonom predpisovaným spôsobom
nikdy nepožiadal odporcu v I. rade o uverejnenie tlačovej opravy nepravdivých údajov, ktoré namieta

v podanom návrhu. Majú za to, že v žalovaných článkoch sa nachádzajú pravdivé a neskreslené
informácie, ktoré boli čerpané z dôveryhodných zdrojov, z pojednávaní v trestnej veci navrhovateľa a
boli pred uverejnením riadne overené. V súvislosti s osobou navrhovateľa všetky slovenské printové a
elektronické médiá priniesli v rovnakom čase rovnaké informácie, ktoré sú navrhovateľom na základe
podanej žaloby napádané. V žalovaných článkoch sa hovorilo o vzťahu k navrhovateľovi o podozreniach

zo spáchania trestnej činnosti, o podozreniach z korupcie a prijímania úplatku a to práve a výlučne len
v súvislosti s konaním navrhovateľa rozobratým v žalovaných článkoch. Všetky informácie, uvádzané v
inkriminovaných článkoch vychádzajú z verejne dostupných a oficiálnych dokumentov a preto boli tieto
skutočnosti v žalovaných článkoch opakovane uvádzané a zdôrazňované. Denník Pravda v žiadnej časti
článku neuviedol, že navrhovateľ je vinný zo spáchania trestného činu alebo právoplatne uznaný súdom

za vinného zo spáchania trestného činu ale žalovaný článok konštatuje, že informácie o podozreniach z
trestnej činnosti navrhovateľa vyplývajú z vydaného uznesenia o začatí trestného stíhania, z uznesenia o
vznesení obvinenia. Zároveň bolo v článkoch uvádzané, že tieto podozrenia vo vzťahu k navrhovateľovi
budú predmetom ďalšieho vyšetrovania. Žalované články boli publikované v roku 2003, v čase, kedy
bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania, resp. po vydaní a doručení uznesenia o vznesení

obvinenia navrhovateľovi. O trestnom stíhaní boli médiá vrátane denníka Pravda informované orgánmi
činnými v trestnom konaní. Odporca 1 má teda za to, že uverejnením informácií v žalovaných článkoch
bolo realizované právo na slobodu slova a slobodu tlače, pričom odporca 1 vychádza z informácií,
ktoré boli pravdivé a aktuálne ku dňu publikovania žalovaných článkov a v plnej miere sa zhodovali sobsahom uznesenia o vznesení obvinenia, resp. s vedením trestného konania. Ďalej sú toho názoru,
že všetky negatívne udalosti, ktoré sa vyskytli v živote navrhovateľa, po vyjdení žalovaných článkov
nemôžu byť bez ďalšieho dávané do súvislosti so žalovanými článkami denníku Pravda, nakoľko medzi

týmito negatívnymi udalosťami a žalovanými článkami chýba akákoľvek príčinná súvislosť. Navrhovateľ
v čase začatia trestného konania pôsobil ako verejný funkcionár a v súvislosti s výkonom tejto verejnej
funkcie bol OČTK obvinený a neskôr prokurátorom obžalovaný z trestného činu korupcie, ktorý mal
podľa obžaloby priamo súvisieť s výkonom jeho verejnej funkcie. S poukazom na to, že v denníku boli
uverejnené len pravdivé skutočnosti, týkajúce sa navrhovateľa sa požiadavka navrhovateľa javí ako

neopodstatnená a neodôvodnená. Pre zásah do osobnostných práv fyzickej osoby musí byť splnených
niekoľko podmienok:
1. Existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolanie majetkovej ujmy,
2. Neoprávnenosť takéhoto zásahu
3. Príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.

Odporca v II. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za nedôvodný, poukázal na to že 25.
11. 2003 bol navrhovateľ zadržaný v policajnej akcii, ktorej cieľom bola na základe informácií policajného
agenta prekaziť trestný čin korupcie. Zadržaný bol poslanec Národnej rady SR G. P. pre podozrenie
zo spáchania trestného činu a pri tejto akcii bol zadržaný aj navrhovateľ, ktorý vtedy pracoval vo funkcii
úradu Bansko-bystrického samosprávneho kraja. O zadržaní navrhovateľa informovali všetky televízne,

printové,rozhlasovéainternetovéspravodajskémédiá,pričomdenníkSMEnebolvýnimkou.Opolicajnej
akcii a zadržanom úplatku usporiadal vtedajší minister vnútra R. H. spolu s viceprezidentom Policajného
zboru SR D. J. tlačovú besedu, kde uviedli, že navrhovateľ a G. Karlin si úplatok vyžiadali, odovzdanie
prebehlo v kancelárii G. P., v ktorej sa nachádzal okrem policajného agenta a G. P. už len navrhovateľ.
Následne pri policajnom zásahu bol úplatok nájdený v kufríku G. P.. Závažnosť celej kauzy, dôvodnosť

obvinení voči zadržaným potvrdzovala aj NR SR v súhlase so vzatím poslanca P. do väzby a súdne
rozhodnutie o vzatí navrhovateľa a G. P. do väzby. O takýchto závažných kauzách má denná tlač
povinnosť informovať verejnosť a verejnosť má právo na prijímanie informácií o takýchto spoločensky
významných udalostiach. P. kauza, na ktorej mal údajne participovať navrhovateľ spolu s poslancom
NR SR sa zásadným spôsobom týka verejného života v SR a ovplyvňuje spôsob posudzovania

verejných činiteľov širokou verejnosťou. Akékoľvek zatajovanie informácií z trestného konania, vedenom
proti navrhovateľovi by bolo flagrantným porušením práv občana a vyvolal by pochybnosti o záujme
kompetentných orgánov vyšetriť a rozhodnúť daný skutok nezávisle a spravodlivo. H. publikovania
článkov bol navrhovateľ v postavení obvineného, prípadne obžalovaného a spravodajské články,
pokrývajúce túto tému vychádzajú vždy z informácií od oficiálnych predstaviteľov, ktoré si novinári nie sú

povinný overovať. Navrhovateľ z titulu svojej funkcie musí byť vnímaný ako verejná osoba so zníženou
ochranou osobnosti. Navrhovateľ je teda povinný zniesť zásah do svojho súkromia a zverejňovania
informácií o jeho osobe najmä ak sa týkajú výlučne jeho pracovného, profesionálneho života, čo je
prípad článkov, napádaných v tomto konaní. Trestné stíhanie navrhovateľa ako osoby verejne činnej
bolo natoľko závažné z pohľadu verejného záujmu, že nie je možné navrhovateľovi priznať právo na

embargo, čo sa týka uverejňovania jeho celého mena a priezviska. Informovanie o jeho celom mene
bolo z dôvodu, že išlo o predstaviteľa orgánov verejnej moci, pričom jeho meno bolo zo všetkých
spravodajských agentúr a médií dobre známe. Redaktory pri príprave článkov vychádzali predovšetkým
z informácií, poskytnutých z oficiálnych zdrojov, napríklad z tlačových konferencií a oficiálnych vyhlásení
ministra vnútra, špeciálneho prokurátora, predstaviteľov policajného zboru, vedenia NR SR a vyjadrenia

jednotlivých poslancov NR SR. Niektoré napádané výroky článkov boli prezentované ako výpoveď
svedka Juraja U., prípadne ako informácie, ktoré odzneli počas pojednávaní v danej trestnej veci voči
navrhovateľovi, obsah obžaloby alebo rozsudku.

Odporca v II. rade k jednotlivým žalovaným článkom uviedol a to k článku 2.1

Ad 2.1. :
Dané tvrdenie bolo v článku uvedené s odkazom, že ide len o názor novinárskeho zdroja, čo je v článku
jasne uvedené. Išlo o polemický výrok, ktorý nebol spôsobilý zasiahnuť do opráv na ochranu osobnosti
(viď nález ÚSSR IV. 107)2010)
Ad 2.2.:

Z článku vyplýva, že žalovaný výrok uviedla polícia SR a autor túto informáciu len ďalej sprostredkúva
čitateľom. Tieto údaje poskytnuté oficiálnym predstaviteľom štátu nie je novinár v zmysle doterajšej
judikatúry ESĽP povinný preskúmať ani zisťovať ich pravdivosť (viď rozsudok Bladet Tromso a Stensaas
proti Nórsku 1999). Žalovaný v II. Rade má za to, že v tejto časti žaloby nie je pasívne legitimovaný.Ad 2.3.:
Daný výrok nebol v článku uverejnený. Dané údaje si žalobca účelovo pospájal do vetnej konštrukcie,
ktorej pravdivosť následne napáda.

Ad 2.4.:
Autor v tomto článku vyjadril svoj hodnotiaci úsudok na policajný zásah, pri ktorom bol zadržaný žalobca,
ktorý vychádzal z odôvodneného skutkového základu, získaného z oficiálnych správ a zdrojov. V
zmysle ustálenej judikatúry ESĽP nie je možné na novinárov klásť požiadavky presného používania
terminológie trestného hmotného a procesného práva, a teda očakávať, že budú môcť rozlišovať medzi

pojmom páchateľ, obvinený, podozrivý, či obžalovaný. Takisto denník SME nie je právnické odborné
periodikum a jeho čitatelia rozdiely medzi vyššie uvedenými pojmami trestného práva procesného a
hmotného tiež nepoznajú.
Preto máme za to, že v tomto prípade nešlo o taký zásah do práv žalobcu, ktorý odôvodňoval
obmedzenie ústavného práva žalovaného v II. Rade na slobodu prejavu. Z textu článku je zrejmé, že
poznámka o páchateľoch vychádza z opisu skutku ministrom vnútra V. Palka.

Ad 2.5.:
V článku sa cituje výpoveď G. P.a, že úplatok bol určený žalobcovi. F. v závere uviedol, Karlin úplatok
„údajne" sprostredkoval na žalobcovu žiadosť. O. opäť o polemický výrok, ktorý vychádza z oficiálnych
prameňov.
Ad 2.6.:

Informácia, ktorú napáda žalobca je pravdivá, t.j. podľa prokurátora D. T. je prípad žalobcu
klasická jednoduchá korupcia. Ide o hodnotiaci úsudok predstaviteľa prokuratúry, a požadovaný text
ospravedlnenia k nemu je nevykonateľný, keďže hodnotiaci úsudok nemôže byť pravdivý alebo
nepravdivý.
Išlo teda o verejne prístupnú informáciu, poskytnutú orgánom činným v trestnom konaní (t.j. verejným

orgánom), ktorú žalovaný v II. Rade sprostredkoval svojím čitateľom. Zo znenia článku je zrejmé, že
ide o výrok prokurátora, preto máme za to, že v tejto časti žaloby nie je žalovaný v II. Rade pasívne
legitimovaný a žaloba je v tejto časti nedôvodná.
Ad 2.7.:
Zo znenia článku vyplýva, že napádaná informácia vychádza z obžaloby, t.j. verejnej listiny, ktorej obsah

novinár nie je povinný preverovať. Novinár čitateľom v článku priblížil obsah obžaloby voči žalobcovi
pravdivo, preto je žaloba v tejto časti nedôvodná.
Ad 2.8.:
Napádaný výrok je pravdivý. Žalobca bol zadržaný v súvislosti s preberaním úplatku, ktorý sa našiel v
kufríku G. Karlina. E. bola táto informácia poskytnutá oficiálne predstaviteľmi polície.

Ad X.X.:
S. ako pri predchádzajúcich bodoch, informácia, že žalobca bol zadržaný s pol miliónom korún je
pravdivá, a je v súlade s oficiálne poskytnutými informáciami. Žalobcom napádaný výrok, uvedený v
navrhovanom znení ospravedlnenia: „tvrdenie, podľa ktorého bol E. zatknutý pri preberaní úplatku a bol
zadržaný s pol miliónom korún je nepravdivé" sa v článku vôbec nenachádza, a preto nie je možné také

ospravedlnenie uverejniť.
Ad 2.10.:
Tak ako v predchádzajúcich prípadoch, ani v tomto článku žaloba nesmeruje proti tvrdeniam autora
článku, ale proti informácii citovanej z verejnej listiny - uznesení o vznesení obvinenia proti žalobcovi.
V článku sa nachádza výrok: „konateľ podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E...." autor tak

čitateľov pravdivo informoval o obsahu obvinenia proti žalobcovi. Pri písaní tohto článku jeho autor
vychádzalzuzneseníovzneseníobvinenia-t.j.verejnejlistiny,čonáležiteuviedolajvsamotnomčlánku.
Daná informácia sa v uznesení skutočne nachádza a teda je pravdivá. Zároveň, v zmysle judikatúry
ESĽP nie je novinár povinný si preverovať pravdivosť informácií, ktoré mu boli poskytnuté z oficiálnych
zdrojov, resp. oficiálnych správ (rozsudky ESĽP: Colombani a ostatní proti Francúzsku, 2002, a Bladet

Tromso a Stensaas proti Nórsku, 1999)
Ad 2.11.:
Namietané tvrdenie, že žalobcovi bol odovzdaný úplatok pol milióna korún je obsiahnuté v článku ako
súčasť výpovede agenta Juraja U. na súdnom pojednávaní. Daný výrok sa nachádza v prvom odseku
článku ktorý jasne uvádza, že išlo o tvrdenia svedka pred súdom. Žalobca teda žiada od žalovaného v II.

S. ospravedlnenie a finančné zadosťučinenie za zverejnenie výpovede svedka v súdnom konaní. Takúto
praktiku považujeme za vážny a neakceptovateľný zásah do ústavného práva na slobodu prejavu ako
aj do nezávislosti tlače.
Ad 2.12.:Predmetný článok bol uverejnený v sekcii Komentáre a napádaný výrok je hodnotiaci výrok autora
Mariána A., ktorý reflektuje skutkový stav prezentovaný oficiálnymi zdrojmi. K zadržaniu žalobcu a G.
P. došlo krátko po tom, čo do miestnosti vstúpil policajný agent s úplatkom, pričom úplatok sa našiel k

kufri jedného zo zadržaných. Je preto na miest konštatovanie, že k zadržaniu došlo „pri čine".
Ad 2.13.:
Všetky tri napádané výroky z článku „Kauza P. svedka znechutila" vychádzajú z výpovede svedka Juraja
U. v súdnom konaní, čo z článku jednoznačne vyplýva. Žalovaný v II. Rade tým sprostredkoval verejnosti
výpoveď kľúčového svedka v najvýznamnejšom korupčnom procesena J., čo mu nemôže byť na ujmu.

Ad 2.14.:
Žalobca označuje informáciu „že záznamy z odpočúvania patria medzi dôkazy svedčiace proti E." za
nepravdivú.
Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia navrhujeme, aby súd predvolal zodpovedného riadiaceho
príslušníka Policajného zboru, ktorý sa zúčastnil zásahu, pri ktorom bol žalobca zadržaný a to
dožiadaním súdu na PR SR.

Druhá informácia, že „žalobcovi bol odovzdaný pol milióna korún" sa v tomto článku ani nenachádza ,
teda žiadosť o ospravedlnenie sa za takýto výrok nemá žiadny reálny základ. V článku je len informácia,
že „žalobca je obžalovaný za prebratie úplatku pol milióna korún" a „Hromada tvrdí, že pol milióna.....
boli určené E.". Obidva výroky sú nespochybniteľne pravdivé.
Ad 2.15.:

Žalovaný v II. Rade má za to, že napádaný výrok je pravdivý. G. P. a žalobca boli v miestnosti, v
ktorej policajný agent odovzdal úplatok. Následne bol tento úplatok nájdený zasahujúcimi príslušníkmi
Policajného zboru v kufríku G.P., ktorí obidvoch prítomných zadržali. Tvrdenie, že E. a P. boli zadržaní
s polmiliónovými úplatkom vychádza z pravdivého skutkového základu. Článok neuvádza, že žalobca
prevzal úplatok, ani že ho žiadal.

Ad 2.16.:
Žalobca v toto článku napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom 2.15, t.j. že žalobcu
polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. Vyjadrenie žalovaného v II. Rade k tomuto bodu žaloby je
rovnaké ako k bodu 2.15 vyššie.
Ad 2.17.:

K článku „Preverujú firmu hlavného svedka v P. kauze" z 6. 8. 2005 sa žalobca domáha ospravedlnenia
k citácii výroku J. U., ktorý uvioedol, že „si myslí že preverovanie jeho firmy je osobnou pomstou
žalobcu". Žalobca uverejnil názor zainteresovanej strany - hlavného svedka vo významnom procese v
denníku SME, pričom citoval jeho hodnotiaci úsudok, a nie skutkové tvrdenie, čo preukazuje aj slovné
spojenie „myslím si". Nie je možné sa domáhať ospravedlnenia k hodnotiacemu výroku v znení že

ne nepravdivé, keďže pravdivosť hodnotiacdeho výroku nie je možné preukázať (viď rozsudok ESĽP
Lingens proti Rakúsku, 1986). Takisto požadované znenie ospravedlnenia je nezrozumiteľné („???
Hromadovej spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E.a,....") a podľa názoru žalovaného v II. Rade
ho nie je možné uverejniť.
Druhá časť ospravedlnenia k článku „Preverujú firmu hlavného svedka v P. kauze" sa týka informácie,

že žalobcu zadržali s úplatkom,ktorý žiadali Mráz a P. od podnikateľa Hromadu. Ide o informáciu,
ktorá v článku začína úvodom „podľa vyšetrovateľov a prokuratúry", čiže denník SME len čitateľom
sprostredkoval pozíciu orgánov činných v trestnom konaní, ktorá bola mnohokrát verejne prezentovaná
a vyšetrovateľmi a prokuratúrou oficiálne potvrdená. Pravdivosť tejto informácie si žalovaný v II. Rade
nebol povinný preveriť.

Ad 2.18.:
V článku z 28. 2. 2006 v denníku SME „Sudca: Páni, nemáte byť na čo pyšní" je uverejnené pravdivé
skutkové tvrdenie, že žalobca čelil obžalobe, že zobral polmiliónový úplatok. Bez ohľadu na výsledok
súdneho konania je zverejnená informácia pravdivá, keďže obžaloba za takýto trestný čin voči žalobcovi
podaná bola a súd ju prejednával.

Výrok, voči ktorému sa domáha ospravedlnenia žalobca „Mráza zadržala polícia s polmiliónovým
úplatkom" je obdobný, ako výrok v článku pod bodom 2.15. žalovaný v II. Rade sa pridržiava
argumentácie uvedenej pod bodom 2.15. vyššie.
Ad 2.19 a 2.20.:
Žalobca v týchto článkoch napáda rovnakú vetu, ako bola uvedená v článku pod bodom 2.15., t.j. že

žalobcu polícia zadržala s polmiliónovým úplatkom. Vyjadrenie žalovaného v II. Rade k týmto bodom
žaloby je rovnaké ako k bodu 2.15 vyššie.Odporca v II. rade poukázal na slobodu prejavu, ktorá je garantovaná Ústavou SR, Dohovorom o
ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR
a Európskeho súdu pre ľudské práva. Odporca v II. rade k nároku navrhovateľa ohľadom finančnej

náhrady vo výške 100 000,- Eur uviedol, že v danom právnom stave je možné aplikovať závery a
argumentáciu obsiahnutú v rozhodnutí ESĽP: Karhuvaara a Iltalehti proti Fínsku s tým, že pri aplikácii
uvedených princípov by v súčasnosti relutárna satisfakcia SR nemala presiahnuť sumu 15 850,- Eur.
Požadovaná suma 100 000,- Eur je absolútne neprimeraná a značne prevyšuje čiastky, priznávané
súdom za poškodenie zdravia, prípadne usmrtenia osôb. Navrhovateľ vo svojom návrhu svoj nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch bližšie neodôvodnil a takisto nijako nepreukazoval a
nepreukázal,žejehovážnosťadôstojnosťbolaznačnezníženáazároveňžebymorálnezadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia nebolo dostatočné. Súčasne však zniesol námietku premlčania proti nároku
navrhovateľa o náhradu nemajetkovej ujmy s tým, že právo domáhať sa primeraného zadosťučinenia vo
forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkovým
právom a podlieha premlčaniu vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. V prípade sporu na ochranu

osobnosti, ktorý vznikol na základe uverejnenia článkov treba za deň, v ktorý bolo možné si uplatniť
právo na ochranu osobnosti po prvý raz považovať deň vydania článku. Právo na náhradu nemajetkovej
ujmy sa premlčuje v dobe troch rokov odo dňa uverejnenia predmetného článku. Navrhovateľ podal
návrh na Okresný súd Zvolen 9. 7. 2010 a k článkom , ktoré vyšli pred 9. 7. 2007 si navrhovateľ uplatnil
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy až po uplynutí premlčacej lehoty a preto mu ho nie je možné v

tomto konaní priznať. Po tomto dátume vyšli len dva články a to dňa 12. 12. 2007, článok s názvom:
„Proces s P.om trvá už 3 roky" a dňa 21. 11. 2008 článok k názvom: „Proces P. s E. odročili."

Súd vykonaným dokazovaním a to z vyjadrení účastníkov konania, z fotokópií časti denníkov SME a
Pravda, v ktorých sa nachádzajú žalované články, z vyjadrení svedkov P. C., A. H., O.. E. G., O.. S.

E., W. H., H.. L. P., C. C., E. T., E.. E. M., L. B., O.. E. T., O.. C. Teliščákovej, D.. E. O., C. R., R. R.,
z monitoringu tlače na pripojenom CD, zo spisu Z. súdu Banská Bystrica, č.k. 5T 30/04, zo žiadosti
generálneho prokurátora SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie do väzby poslanca NR SR
MVDr. G. P. zistil tento skutkový stav:

Dňa 27. 11. 2003 vydal vyšetrovateľ PZ Uznesenie o začatí trestného stíhania voči navrhovateľovi a
MVDr. G. P. ako obvinených z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a
ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že
E..G.P.povyhlásenívýsledkovvýberovéhokonanianavykonaniestavebnýchprácpristavbetelocvične
ZSŠ služieb Žiar nad Hronom, vyhlásený na Úrade banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré bolo

uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. 52/2002 zo dňa 30. 12. 2002 oznámil D. U., že je
potrebné O.. E. E., riaditeľovi Úradu banskobystrického kraja zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko kým nie
je rozhodnutie vydané písomne, môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového konania
D. U., ktoré vyhrala Technotrade, s.r.o. Banská Bystrica, MVDr. G. P. tohto upozornil, že O.. E. môže
dosiahnuť, že investor môže kedykoľvek pozastaviť finančné krytie a týmto pozastaviť stavbu a preto

musí zaplatiť Ing. E. 5 % z objemu investičných nákladov, t.j. XXX 000,- Sk a 10 % z predpokladaného
objemu prác, ktoré budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j. sumu 500 000,- Sk. Dňa 25. 11. 2003 po
14.30 hod. v Banskej Bystrici na ulici Kapitulská 12, v kancelárii P. organizácie ĽS - U. č. 505 prevzal
po predchádzajúcej dohode MVDr. G. P. od D.a Hromadu obálku s finančnom hotovosťou vo výške 500
000,- Sk za prítomnosti O.. E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície.

Zo žiadosti Generálnej prokuratúry SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie, vzatie do väzby poslanca
Národnej rady SR MVDr. G. P. vyplýva, že tento je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného
činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že podozrivý poslanec NR SR E.. G. Karlin po vyhlásení výsledkov výberového

konania na vykonanie stavebných prác stavby - prístavba telocvične ZSŠ služieb Žiar nad Hronom,
vyhláseným Úradom banskobystrického samosprávneho kraja, uverejneného vo vestníku verejného
obstarávania č. 52/2002 zo dňa 30. XX. 2002 oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi obchodnej
spoločnosti Technotrade, s.r.o., že obvinenému O.. Miroslavovi E., riaditeľovi Úradu banskobystrického
samosprávneho kraja je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože pokiaľ nie je vydané

písomné rozhodnutie, na základe ktorého mal v tomto verejnom obstarávaní vyhrať verejnú súťaž môže
komisia svoje rozhodnutie zmeniť. Potom, čo D. U. bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch výberového
konania, v ktorom túto verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Technotrade, s.r.o. so sídlom v T. T.
E.. G. P. ho opätovne upozornil, že obvinený Ing. E. E. môže dosiahnuť, aby investor kedykoľvek prestalplatiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného diela a preto Juraj U.
musí zaplatiť obvinenému Ing. E. E. čiastku, činiacu 5 % z objemu investičných nákladov, t.j. 700 000,-
Sk a ďalšiu čiastku, činiacu 10 % z objemu prác vykonaných nad rámec zmluvy, t.j. 500 000,- Sk. Na to

dňa 25. 11. 2003 v čase po 14.30 hod. v kancelárii č. 505 v budove na P. ulici č. 12 v Banskej Bystrici
obvinený Ing. E. E. prevzal od D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti vo výške 500 000,- Sk a
túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. Z obžaloby
Krajskej prokuratúry Nitra Kv 105/03-281 vyplýva, že bola podaná obžaloba na MVDr. G. P. a Ing. E. E. s
tým, že Ing. E. E. v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu cez sprostredkovateľa MVDr. G.

P.presebaainúosobuprijalúplatok,čímspáchalitrestnýčinprijímaniaúplatkuainejnenáležitejvýhody.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k .5T 30/04 zo dňa 9. 5. 2005 vyplýva, že obžalovaný
MVDr. Gabriel Karlin bol uznaný vinným, že priamo pre seba prijal úplatok a Ing. E. E. bol oslobodený
spod obžaloby. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 5To 388/05
vyplýva, že bol zrušený Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica 5T 30/04 z 9. 5. 2005 a vec bola

vrátenáOkresnémusúduBanskáBystrica.ZrozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.5T30/04zo
dňa 28. 9. 2009 vyplýva, že obžalovaný Ing. E. E. a MVDr. Gabriel Karlin boli oslobodení spod obžaloby
pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody.

Z vyjadrenia Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry SR z 12. 11. 2009 vyplýva, že v

trestnej veci obžalovaných Ing. E. E. a MVDr. G. P., trestne stíhaných pre trestný čin prijímania úplatku
a inej nenáležitej výhody bol na hlavnom pojednávaní, konanom dňa 28. 9. 2009 vynesený rozsudok,
ktorým boli obaja obžalovaní oslobodení spod obžaloby s tým, že priamo na tomto hlavnom pojednávaní
prokurátor podal odvolanie.

Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 5To 371/09 vyplýva, že súd zamietol odvolanie
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
5T 30/04 zo dňa 28. 9. 2009. Na záver svojho odôvodnenia v rozsudku Krajský súd uviedol, že
napriek závažnému podozreniu voči obžalovaným, ktoré však nebolo podopreté nezvratnými dôkazmi
nemožno jednoznačne dospieť k záveru o vine obžalovaných. Správne si preto počínal Okresný súd,

keď postupoval v duchu zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaných a týchto spod obžaloby
oslobodil.

Na základe tohto trestného konania potom uverejnil denník Pravda, ktorého vydavateľom je odporca v
I. rade a denník SME, ktorého vydavateľom je odporca v II. rade viacero článkov, v ktorých bola opísaná

trestná kauza navrhovateľa. Z monitoringu tlače, ktorý je pripojený na CD v spise potom vyplýva, že tejto
trestnej kauze navrhovateľa a poslanca NR SR G. P. sa venovali takmer všetky televízne, rozhlasové a
printové médiá na Slovensku a taktiež niektoré v zahraničí. Vo svojom návrhu navrhovateľ žiadal, aby
sa mu ospravedlnil tak odporca v I. rade ako aj odporca v II. rade za niektoré z uverejnených článkov v
denníku Pravda a v denníku SME a to tie, ktoré sú predmetom tohto návrhu.

Svedkyňa P. C. uviedla, že navrhovateľa pozná, nakoľko ju prijímal do práce na vyšší územný celok
do Banskobystrického kraja. V deň, keď sa celá kauza prevalila, prišla domov strašne unavená a vtedy
jej začali chodiť telefonáty. Čakala na nočné televízne spravodajstvo až do rána nespala. Tieto články
vychádzali skoro denne a bolo ich strašne veľa. Ona čítala vždy prehľad na internete, čítala SME,

Pravdu,NovýČas,Hospodárskenoviny,sledovalatelevíziuapotomsaotomspolurozprávali.Spočiatku
si myslela, že týmito kauzami sa navrhovateľovi len ubližuje, keďže nikdy nepracovala v takej firme ako
VÚC, kde bol taký poriadok. Ona ho nikdy nepoznala tak, ako bol opisovaný. Pán riaditeľ mal vždy
prísny postoj ku svojim zamestnancom, bol strašne ľudský a keď začínala nejaká porada, hovoril, že
sú jedna veľká rodina. Potom bolo zastupiteľstvo, bola to hrôza, začal byť nátlak zo strany poslancov,

aby predseda navrhovateľa z funkcie odvolal. To, čo sa dialo v kuloároch, bolo strašné. Útočili nielen na
navrhovateľa, ale aj na nich, ako na zamestnancov. Začali sa písať články o jeho rodine, o jeho majetku,
v podstate sa to stále točilo dookola. Postupne začali meniť názor na ich riaditeľa a začali aj pripúšťať,
že sa to mohlo stať, že to mohol zobrať. Diskutovali aj o tom, že ak to naozaj urobil, že nemá morálne
právo túto funkciu viesť. Ten vzťah, ktorý mala predtým k navrhovateľovi už taký nie je. V súčasnej dobe

tam už zostal šrám, takže ho už hodnotí negatívne. Nevedela uviesť, koľko článkov o navrhovateľovi
čítala v denníku Pravda. Cielene však vyhľadávala články o navrhovateľovi, pretože to bol ich riaditeľ.
Uviedla, že nemôže hodnotiť články v denníku Pravda, ktoré boli pravdivé, alebo neboli pravdivé. S
počiatku však týmto článkom neverila. Tých článkov bolo veľmi veľa a stále sa písalo len horšie a horšie.Oni nevedeli, ktoré informácie sú pravdivé a ktoré nie sú pravdivé. Mysleli si, že navrhovateľ sa očistí.
Ona zmenila názor na navrhovateľa v dôsledku týchto informácií, ktoré boli uvádzané na neho. Zachytila
informáciu, že navrhovateľ bol právoplatne oslobodený spod obžaloby. Nevedela však uviesť, v ktorom

médiu to zachytila.

Svedkyňa A. H. uviedla, že spolu s navrhovateľom sú spoločníkmi v jednej firme a to Interaudit Zvolen.
Z televízie sa dozvedela, že navrhovateľ je zatvorený. Potom to začali rozoberať v ich firme. Všetci za
ňou chodili a pýtali sa na to. Či už zamestnanci alebo klienti. Ďalej uviedla, že v televízii bolo dokonca

vidieť aj tvár navrhovateľa. Keď bol navrhovateľ zatvorený, v tom čase to bolo ťažké. V podstate ona
túto firmu vybudovala. Bola tam riaditeľkou 13 rokov a táto kauza ich firmu poškodila. Potom bola aj
informácia aj o tom, že navrhovateľ bol oslobodený. Na navrhovateľa zmenila názor, vlastne to už nie
je on ako predtým. S navrhovateľom sa navzájom rozdelili, čo sa týka vedenia firmy. Investície síce
majú v jednej firme, ale navrhovateľ už nezháňa zákazky. Mali dohodnuté nejaké firmy, s ktorými mali
rozhovory, nakoniec ich nezískali ako napríklad firma Neografia E.. Klienti prišli na audit, povedali im, čo

nesieme v kufríkoch. Ich firme táto kauza poškodila, ona mu to jednoducho nemôže zabudnúť. Potom
už išlo aj o to, že museli nejakých ľudí prepustiť. O zákazky prišli v dôsledku toho, že pán Mráz sa už
neangažuje. J. žiadna firma im nepovedala, že s nimi už viac nebudú spolupracovať v dôsledku tejto
kauzy, pretože to jednoducho nepovie nikto, ale tie narážky k tomu smerovali. Ona mala jedno konkrétne
jednanie, ktoré dohodol pán E., bol to nejaký človek z firmy pána P. a ten jediný povedal, že v dôsledku

tejto kauzy už nie. V dôsledku tejto kauzy sa jej vzťah k navrhovateľovi zmenil, je samozrejme horší,
hoci vie o tom, že súd určil, že je nevinný. Čítala články v Pravde, J., Plus 7 dní. Ťahalo sa to celé
dosť dlho, tieto články mohla čítať aj 3 roky. Ona tieto články čítala, myslela si, že navrhovateľ nehovorí
pravdu v tom zmysle, že je nevinný, pretože v novinách písali niečo iné. Rozprávala sa aj s inými ľuďmi,
tí sa o navrhovateľovi nevyjadrovali dobre. Hovorili niečo v tom zmysle, že ako dopadol, že sa mu to aj

zišlo. O trestnom stíhaní navrhovateľa sa dozvedela z televízie. Dozvedela sa tam, že bol prichytený v
kancelárii Banskobystrického samosprávneho kraja a je podozrivý z preberania úplatku. Potom čítala
ďalšie informácie o navrhovateľovi, z televízie, keď boli pojednávania. Čítala správy aj na internete.
Čítala ďalej Hospodárske noviny, čítala články aj v Pravde a SME. Nepamätala sa presne, čo v týchto
článkoch sa písalo, ale niečo v tom zmysle, že bol zatvorený za úplatkárstvo. Nevedela povedať, ktoré

informácie čítala v denníku Pravda. Od tejto kauzy navrhovateľovi nemôže dôverovať, pretože sľuboval,
že keď sa to pominie, bude zháňať zákazky a tieto nepozháňal, takže mu nemôže dôverovať. Sľuboval,
že sa bude venovať firme, ale sa už nevenoval.

Svedok O.. E. G. uviedol, že navrhovateľa pozná z obdobia, keď pôsobil ako riaditeľ na VÚC. O. firma

G., a.s. Banská Bystrica mala záujem pre VÚC vytvoriť informačný systém. V tom čase rokoval aj s
pánom E.om. P. bol v aute tak v rádiu zachytil správu, že pán Mráz bol zatknutý pre branie úplatku.
Na druhý deň to potom čítal v novinách, čítal pravidelne J., Hospodárske noviny a F. Čas. Prebehlo
to ako senzačná správa a boli rozobraté postupy toho, čoho sa pán Mráz dopustil. T. tam popísaná
korupcia, že prevzal peniaze. Na neho to malo veľmi negatívny dopad, pretože ho to prekvapilo tak,

ako poznal pána E., ten sa snažil pôsobiť odborne a zdatne. Potom, ako bol zatknutý, všetko na VUC
prestalo fungovať, o ničom sa s ním nechceli rozprávať, na tom základe on potom prestal navrhovateľovi
dôverovať. On osobne ako aj firma sa cítili ohrození, že s takým človekom pracovali. O tejto kauze sa
dozvedel z televízie, pretože pozerá všetky Televízne noviny, TA3, STV1, Markízu. Proste išlo to veľmi
intenzívne, opakovalo sa to donekonečna. Uviedol, že je ťažko povedať, či týmto článkom veril, alebo

nie. Ale potom, ako pána Mráza prepustili z väzby a stretol ho, už s ním nechcel mať nič spoločné. Na
navrhovateľa sa už síce nikto nepýtal, ale v celom jeho okolí navrhovateľa odcudzovali. Dívali sa naňho
ako na skorumpovaného človeka.

Svedok O.. S. Mráz uviedol, že navrhovateľ je jeho brat, o celej kauze sa dozvedel v ten deň, keď bol

zaistený, bola toho plná televízia, rozhlas aj noviny. Bolo to na TA3, STV1, E., písali o tom v Pravde,
SME. Jeho vzťahy s bratom boli nadštandardné, po celej kauze to aj u neho vyvolalo rôzne myšlienky
a pocity. Celé to s ním riadne otriaslo, ale nielen ním ale aj jeho deťmi a manželkou. Uviedol, že za
celý život niečo dokázali, bol činný jednak v hokejovom klube, potom v Liones, ako aj v Mliekoservise.
Keď sa s niekým stretol, neustále v podstate vysvetľoval, čo sa stalo. Od tohto momentu sa potom,

ale jeho vzťah s navrhovateľom máličko zhoršil. Ľudí, ktorých stretával môže rozdeliť do dvoch skupín,
jednak tí, ktorí verili v bratovu nevinu a potom na druhej strane keď je niekto úspešný, tak má aj svojich
nepriateľov a tí vyjadrovali určité potešenie z toho, čo sa stalo. Predtým, ako sa stala táto kauza sa
všetci traja bratia pravidelne stretávali, nielen oni, ale aj celé ich rodiny. Teraz je to už sporadickejšie.Stratil určitý pocit 100 % dôvery voči staršiemu bratovi. Tým článkom on síce neveril, ale mediálne ataky
boli v podstate 2 - 3 roky, ak niekto presviedčal o niečom inom, tak to vzbudzuje pochybnosti. Vzťah k
bratovi sa v podstate začal meniť hneď potom, ako ho zadržali. Bol to šok pre celú rodinu. Jednoducho

si pustili televíziu, z tadiaľ sa dozvedeli, čo sa deje. Ten pocit 100 % dôvery sa stratil v dôsledku tých
článkov a mediálnych výstupov.

Svedkyňa W. H. uviedla, že bola zamestnancom firmy odporcu v I. rade a to od roku 2005 do marca
2010. Najskôr bola vo funkcii redaktora, neskôr zástupca šéfredaktora. V súčasnej dobe je zamestnaná

u odporcu v II. rade a to od mája 2010 vo funkcii redaktora. Uviedla, že síce nebola s navrhovateľom
v osobnom kontakte, ale písala do novín články v čase, keď sa tento prípad stal. O trestnom stíhaní
navrhovateľa sa dozvedela z tlačovej besedy pána Palka, ktorý bol v tom čase Ministrom vnútra a
pána Spišiaka, ktorý bol v tom čase policajným prezidentom. Okrem toho uviedla, že im vyšla nejaká
správa od štátnej agentúry TASR. Podľa nej o tejto kauze informovali všetky denníky, všetky tlačové
agentúry ako aj televízie, informovali o tom všetky médiá. Oficiálne orgány informovali o tom, že vtedajší

poslanec HZDS pán G. P. bol políciou zadržaný v okresnej kancelárii HZDS Banská Bystrica s kufríkom,
v ktorom bolo 500 000,- Sk. Kufrík mal poskytnúť podľa štátnych orgánov podnikateľ Juraj U.. Ten bol
v tom čase policajným agentom, tie mal dať za sprostredkovanie zákazky s tým, že peniaze mali byť
podľa informácie od štátnych orgánov pre riaditeľa Úradu banskobystrického samosprávneho kraja E.
E.. Médiá potom o tejto kauze informovali tak, ako celý prípad išiel ďalej. Títo dvaja vysokopostavení

predstavitelia boli obžalovaní a boli postavení pred súd. O trestnom stíhaní informovala aj polícia aj
prokuratúra. Ona písala aj tie stanoviská, ktoré zverejnil pán P. a pán E.. Čerpal zo zdrojov polície,
prokuratúry, Ministerstva vnútra a neskôr súdov. Tieto informácie považovali za overené, pretože vlastne
sprostredkovali informácie, ktoré poskytla polícia a dali možnosť vyjadriť sa aj druhej strane. Uviedla, že
je možné, že písala niektorý zo žalovaných článkov pod skratkou Odu. Ďalej opravila svoju výpoveď, že

bola zamestnaná u odporcu 1 už koncom roka 2003 alebo začiatkom roka 2004.

Svedkyňa H.. L. P. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od roku 1999 do roku 2006, bola
zamestnanáakoregionálnaredaktorkavBanskejBystrici.Otrestnomstíhanínavrhovateľasadozvedela
z tlačovej agentúry. Uviedla, že nebolo média, ktoré by neinformovalo o tejto kauze. Zverejňovali sa

všetky dostupné informácie, ktoré boli dostupné pre médiá o tejto kauze. Predpokladá, že informácie boli
získané z polície, buď z Banskej Bystrice alebo z Bratislavy. Uviedla, že už nevie konkretizovať, ktoré
informácie boli zverejnené o tejto kauze zo strany polície, prokuratúry a súdov. Ona čerpala informácie
z pojednávaní, na ktoré osobne chodila. Pokiaľ boli nejaké informácie nejasné alebo si ich chcel novinár
doplniť tak sa tieto informácie snažil získať pred pojednávacou miestnosťou alebo niekde inde a to buď,

odúčastníkovaleboichprávnychzástupcov.Onavedomeneuverejnilažiadnunepravdivúinformáciu.Vo
svojich článkoch písala informácie, ktoré získala aj z obžaloby, alebo čo odznelo priamo na pojednávaní.
Zúčastnila sa všetkých pojednávaní, o ktorých potom písala. Pokiaľ však bola vylúčená verejnosť z
pojednávania, samozrejme na tomto pojednávaní nebola.

Svedok C. C. uviedol, že bol zamestnaný u odporcu v I. rade od roku 2001 do 2010 ako komentátor.
O týchto informáciách sa dozvedel priamo od ministra vnútra, informácie sa ďalej dozvedel od
policajných orgánov, resp. vyšetrovacích orgánov, z médií, agentúr a verejne dostupných zdrojov.
Nakoľko pôvodcom tejto informácie bolo Ministerstvo vnútra myslí si, že tieto informácie poskytli všetky
médiá. Boli zverejnené informácie o tom, že pán E. spolu s pánom P. boli zadržaní políciou pri preberaní

úplatku. Boli zverejnené informácie orgánmi činnými v trestnom konaní o tom, že pán P. a pán Mráz
boli zapojení do korupčného škandálu. H., od ktorého vymáhali úplatky spolupracoval s políciou, že
obaja boli zadržaní pri preberaní úplatku 500 000,- Sk . Pokiaľ nejakú informáciu zverejní štátny orgán,
táto informácia sa sleduje, to či je pravdivá len do tej miery, či naozaj to uverejnil štátny orgán. Ako
náhle zistili, že Ministerstvo vnútra tieto informácie poskytlo, ďalej tieto informácie už neoveroval. Takáto

prax je bežná vo všetkých denníkoch. Niektoré informácie, ktoré získali si potom ešte overovali aj
u vyšetrovateľov, keďže títo ich potvrdili, tieto údaje považovali za relevantné. S navrhovateľom sa
predtým osobne nepoznal, nemal v úmysle ho poškodiť. Celé meno pri písaní týchto článkov použil z
toho dôvodu, že takéto informácie boli poskytnuté aj ministrom vnútra, štátnou agentúrou aj všetkými
ostatnými médiami.

Svedok E. T. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade v rokoch 2002 - 2010 ako redaktor domáceho
spravodajcu. Zamestnancom odporcu v II. rade je od septembra 2010. O trestnom stíhaní navrhovateľa
sa dozvedel z informácií TASR, myslí si, že o tejto kauze informovali všetky relevantné médiá.Informácie boli zverejňované priebežne od vznesenia obvinenia, potom cez rozhodnutie o uvalení väzby,
prepustenie z väzby, podanie obžaloby. Boli zverejnené informácie ohľadom obvinenia voči pánovi P. a
pánovi E.. Mali zobrali úplatok od podnikateľa Hromadu za vybavenie nejakej zákazky v W. nad Hronom.

Informácie získal aj od právneho zástupcu pána P., právneho zástupcu pána E., z Ministerstva vnútra
PZ ale aj z G. prokuratúry. Niektoré informácie získal aj od kolegyni pani P., ktorá sa zúčastnila priamo
na pojednávaní. Bežný postup je taký, že pokiaľ poskytne informácie Ministerstvo vnútra, polícia a
Generálna prokuratúra tak majú záujem osloviť aj druhú stranu. Nebýva však zvykom, že by takéto údaje
boli potom ešte overené. O tom, že by tieto informácie, ktoré boli poskytnuté zo strany štátnych orgánov

boli nepravdivé, mali iba od pána P. a pána E.. Tieto stanoviská v ich denníku aj zverejnili. Uviedol, že
nemal v úmysle poškodiť pána E., že ho nepozná. V tom čase pán E. bol politicky činnou osobou, u ktorej
je znížená ochrana a v takých prípadoch sa bežne uvádza plné meno. Nebolo to len v prípade pána E..

Svedok E.. E. M. uviedol, že pracoval u odporcu v I. rade asi rok. Bol redaktorom domáceho
spravodajstva s tým, že používal skratku Mm. Je autorom článku: „Ak sa rozsudok potvrdí", poslanec

môže prísť o mandát". D. úlohou bolo v tomto prípade urobiť právnu analýzu tohto prípadu s tým, že on
čerpal informácie od pána Kresáka, ktorý bol ústavným právnikom a v minulosti bol sudcom Ústavného
súdu a od pána profesora M., ktorý bol v tom čase šéfom trestnej katedry na ÚK Bratislava . Cieľom
tohto článku nebolo dehonestovať ani pána E. ani pána P. ale načrtnúť možný vývoj v danom prípade,
pretože bol vynesený prvostupňový rozsudok, ktorý nebol právoplatný. Keď bol vyhlásený rozsudok,

tieto informácie zverejnili dve agentúry. Potom tam bolo odvolanie prokurátora, išlo vlastne o to, aký
bude ďalší vývoj. Pokiaľ sa v článku uvádza, že polícia prichytila pri braní úplatku poslanca G. P. z HZDS
a šéfa úradu BBSK E. E. s tým, že obaja skončili v policajnej cele, toto sú informácie, ktoré poskytlo
Ministerstvo vnútra. Ďalej uviedol, že on nie je autorom tohto odseku, kde sa toto konštatuje, pretože je
tam už použitá iná skratka. Ďalej uviedol, že je spoluautorom článku: „Polícia o kauze P. a E. mlčí" s tým,

že nevie presne identifikovať, ktoré informácie on do tohto článku dodával. Ďalej autorom článku: „Súd
s policajtom môže pokračovať" s tým, že však nie je autorom infografiky, ktorá je pripojená k článku.
Čo sa týka informovania ohľadom tejto kauzy boli tlačovky, ktoré sú sledované všetkými médiami, nie
je to exkluzívna informácia pre nejaký konkrétny denník. Informovali o tom všetky médiá od printových
cez elektronické, polícia, prokuratúra poskytovali informácie veľmi ochotne a promptne. Boli zverejnené

informácieohľadomvzneseniaobvinenia,tožepánKarlinbolvydanýnatrestnéstíhanie,bolizverejnené
informácie o stanoviskách z N. BBSK. Tie informácie, ktoré zverejnila polícia, boli veľmi konkrétne a
presné. Bol daný však priestor aj druhej strane. Ja som sa informoval o tom, že bola podaná obžaloba,
že začal súdny proces. Novinár nemá šancu si overiť tie informácie, ktoré poskytne polícia, prokuratúra
alebo vyšetrovateľ. Tí, kto to môže objektívnej zhodnotiť je súd.

Svedkyňa L. B. uviedla, že navrhovateľa pozná, keďže to bol jej priamy nadriadený ako riaditeľ BBSK. V
tomčaserobilavedúcufinančnéhoodboru.KeďžedomapravidelneodoberajúnovinySMEtakjemožné,
že o celej kauze navrhovateľa sa dozvedela práve z tohto denníka. Ale samozrejme, že zamestnanci
sa medzi sebou o tejto kauze rozprávali a podávali si informácie. Do zamestnania dostávajú prierez,

takže tam boli aj denníky SME a Pravda. Je to v podstate monitoring tlače, ktorý im chodil na počítač.
Dozvedela sa z tadiaľ hroznú vec, že pána riaditeľa zavreli. Vedela aj prečo, pretože v tlači bolo hneď
uvedené, že ich prichytili pri preberaní úplatku. Bolo uvádzané, že sa to týka jednak pána riaditeľa
a jednak pána Karlina. H., ako čítala tieto články jej to jednoducho nešlo do hlavy, pretože práve
navrhovateľ ich upozornil, aby si na takéto veci dávali pozor, že budú na nás vyvíjané tlaky. Potom,

ako viac krát čítala takéto informácie, že jednoducho boli prichytení pri preberaní úplatku tak sa musí
pánovi navrhovateľovi aj ospravedlniť. Vzhľadom k tomu, že sa všetko vysvetlilo, je jej v podstate ľúto
jeho rodiny, čo všetko musel prežiť. Myslí si však, že verejnosť je aj naďalej ovplyvnená tým, čo bolo v
médiách, pretože jednak keď robila v Nitrianskom samosprávnom kraji alebo keď chodila na ministerstvo
stále sa v podstate hovorilo o tom, že pokiaľ som uviedla, že som z bystrického samosprávneho kraja:

„Aha, to je tam, kde bol úplatok". V Nitre to majú tak zafixované. Málokto si všimol, že rozsudok bol
oslobodzujúci, ľudia to skôr berú celé ako negatívne. Ona mala informáciu o tom, že skončilo celé trestné
konania voči navrhovateľovi, bolo to tiež medializované a tiež sa o tom rozprávali s kolegami. O tom,
že bol navrhovateľ oslobodený sa dozvedela jednak zo SME, pretože toto odoberajú domov a jednak
z Pravdy, pretože táto zase chodila na úrad. Je samozrejme, že večer pozerala televíziu a čítala iné

tlačoviny.

Svedkyňa O.. E. T. uviedla, že navrhovateľa poznala len z videnia ako riaditeľa Správy finančnej kontroly.
Ona bola zamestnankyňou Banskobystrického samosprávneho kraja od roku 2002 - 2006. Uviedla,že podľa jej názoru bol to čestný človek, spoľahlivý, uviedla, že za tú dobu, čo pre neho pracovala
môže s čistým svedomím povedať, že ju nikdy neovplyvňoval. V deň, keď sa to stalo, mala dovolenku,
telefonovala je kolegyňa, aby si zapla správy. Zapla si teda správy, myslí si, že to bola TA3 a tam bežala

v titulkoch informácia, že bol zadržaný navrhovateľ pri preberaní úplatku. Vie o tom, že sa o tomto písalo
veľa v novinách, bolo to v Pravde, Plus 7 dní. Doteraz odoberá Pravdu, čiže najviac čítala práve Pravdu.
Potomsadozvedelaotomajakotrestnékonanieskončilo.Vtedybolopredvianočnéobdobieaonavtedy
zisťovala, či môže napísať pánovi riaditeľovi. Za ňou chodili ľudia, ktorí takisto chceli tento list podpísať.
Potom, keď chcela napísať aj ďalší list situácia sa začala meniť s tým, že prišli za ňou len traja ľudia, čo

to chceli podpísať. Ju osobne toto celé vo vzťahu k navrhovateľovi vôbec neovplyvnilo, hovorila mu to
vtedy a hovorí to aj teraz, že je na 100 % presvedčená, že pán riaditeľ by to neurobil. O tých článkoch,
ktoré čítala, veľmi pochybovala, ale na tlačovkách hovorila, ako je to možné, že takéto články sa píšu.
Ju v podstate tieto články ovplyvnili tak, že nemá už takú dôveru voči médiám. Niektorých ľudí však tieto
články ovplyvnili, pretože už pri pracovnej činnosti boli opatrnejší. Telefonovali napríklad nejakí známi
a tí jej povedali, že je teda v dobrej spoločnosti. Medzi ľuďmi tiež počula rozhovory o navrhovateľovi.

Doteraz sa jej ľudia pýtajú, či má stále na navrhovateľa taký názor. Keď sa ich potom ona pýtala, či
poznajú pána Mráza tak síce povedali, že nie ale že čítali v novinách a videli v televízore. Noviny písali
o riaditeľovi dopredu ako o vinnom, ako že zobral úplatok. Nemôže povedať, že to všetko bolo písané
v SME, ale písali o tom aj v SME, keďže tieto články boli podobné.

Svedkyňa Ing. Dagmar Teliščáková uviedla, že navrhovateľa pozná a to pracovne ešte pred touto
kauzou, keďže pracovala ako novinárka Nového vpredu Žurnál. Písala články o tomto trestnom stíhaní
a taktiež videla televíziu, ale ju to vo vzťahu k navrhovateľovi neovplyvnilo. Zúčastnila sa pojednávania v
trestnej veci navrhovateľa, napísala článok, ktorý bol potom uverejnený v Pravde. Písala o tom, čo bolo
povedané v pojednávacej miestnosti, rozhovory nerobila.

Svedok JUDr. Martin Ivanič uviedol, že bol zamestnancom BBSK od roku 2002 - 2006 s tým, že bol
vedúci Úradu personalistiky a navrhovateľ bol jeho priamy nadriadený. On si navrhovateľa váži jednak
ako šéfa a aj ako človeka. Pravidelne si kupoval 3 denníky: SME, Šport a Pravda, takže informácie
o trestnom stíhaní voči navrhovateľovi čerpal z nich. Vie o tom, že pán Mráz bol obvinený zo vzatia

úplatku od nejakého stavebného podnikateľa. Myslí si, že za stavbu telocvične v Žiari nad Hronom.
Tieto informácie, ktoré čítal o navrhovateľovi ho ovplyvnili, preto začal pochybovať o jeho občianskej
statočnosti a jeho dôveryhodnosti. Na úrade medzi zamestnancami sa bavili o tom, či je možné, že by
riaditeľ ten úplatok zobral. Vie o tom, že väčšina zamestnancov bola toho názoru, že je to možné. Vie,
že pán riaditeľ bol vo väzbe, potom bol prepustený, začalo konanie na Okresnom súde Banská Bystrica,

na ktoré sa išiel pozrieť ako verejnosť. O jednom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil, čítal potom v
nasledujúci deň aj článok a bolo to jednoducho totálne prekrútené a fakty boli zmenené v neprospech
navrhovateľa. V súčasnej dobe už s navrhovateľom nie je v kontakte. Potom, ako čítal tieto články o
navrhovateľovi, zmenil na neho názor a jednoducho si ho prestal vážiť ako človeka.

Svedok Daniel Vražda uviedol, že navrhovateľa pozná, ale len pracovne, je zamestnancom odporcu v II.
rade a to viac ako 10 rokov s tým, že pracuje ako redaktor. O tejto kauze písal a to do denníka SME. Písal
na základe tých informácií, ktoré poskytli oficiálne štátne úrady ako polícia, prokuratúra. Neskôr chodil
na pojednávanie na súd. On sa potom stretol aj s pánom navrhovateľom viac krát po pojednávaní s tým,
že sa pýtal na jeho názor a myslí si, že tento potom aj prezentoval. V niektorých svojich článkoch písal,

že E. s P. prichytili pri preberaní úplatku preto, lebo celé to považoval za policajnú akciu a od samého
začiatku, keď tam vošiel ten policajný svedok až po samotný zásah polície potom, ako boli oni dvaja
zadržaný, že celé to smerovalo k tomu, aby boli zadržaní pri preberaní úplatku. Zdroje, z ktorých čerpal
pri písaní svojich článkov, bol z polície, zo štátnych úradov ako aj zo samotného súdneho pojednávania.
Uviedol, že si myslí, že má k dispozícii aj nejaké listinné dôkazy, či už z vyšetrovacieho spisu alebo zo

súdneho spisu ohľadom kauzy navrhovateľa. Možno to bola obžaloba alebo nejak tak. Nejaké konkrétne
veci, napríklad výpovede svedkov. Tieto dôkazy produkovala polícia, prokuratúra, čítali sa priamo na
pojednávaní a tam sa s nimi oboznámil. Takto sa oboznámil aj s inými svedeckými výpoveďami. Vo
svojich článkoch uviedol celé mená z dôvodu, že obaja sú verejne činní s tým, že navrhovateľ bol
riaditeľom BBSK a pán Karlin bol poslancom a vzhľadom na to používajú menšiu ochranu. Potom, ako

napíše článok, tento ide do redakčného systému, články sa tam zvyknú korigovať. Zvykne napísať väčší
článok a jednoducho nedajú celý, skorigujú na menší. Uviedol, že on osobne hovoril aj so svedkom U.,
robil s ním rozhovory a on vždy potvrdzoval tie skutočnosti, že to bola policajná akcia, že tie peniazetam naozaj doniesol a tie peniaze ako skončili o tom sa hovorilo rôzne, čo sa s nimi stalo. Uviedol, že
predpokladá, že o tejto kauze informovali všetky printové médiá.

J. R. R. uviedla, že bola zamestnancom odporcu v I. rade od marca XXXX do mája 2009 a potom až
od marca 2010 až doposiaľ s tým, že pracuje ako redaktor. Písala články z Bratislavy viac ju zaujímala
kauza pána P., pretože on bol zaujímavejší, ale keďže táto kauza súvisela aj s pánom E., písala aj
o ňom. Informácie čerpala jednak z polície ako aj z Ministerstva vnútra. Na samotnom pojednávaní
nebola, nerozprávala sa s navrhovateľom, s pánom P. ani so žiadnym zo svedkov. Potom, ako celá aféra

vypukla, začal to vysielať najprv Slovenský rozhlas a potom už po tejto kauze išli aj oni. Každý dostal
nejakú úlohu s tým, že musela byť stihnutá uzávierka vydania. Na tejto kauze robilo aj 10 redaktorov.
Myslela tým prvý a druhý deň. Potom si to už rozdelili. Podľa nej o tejto kauze hovorili všetky médiá
snáď okrem Katolíckych novín, pretože to bola prvá kauza, kde poslanec bol prichytený pri preberaní
úplatku. V roku 2004 - 2005 o tejto kauze hovorili viaceré médiá. O trestnom stíhaní navrhovateľa určite
zverejnilo informácie aj Ministerstvo vnútra.

Do spisu bolo ďalej vo forme CD pripojený monitoring tlače, z ktorého jednoznačne vyplýva, že o
celej kauze pána Mráza a pána Karlina informovali viaceré médiá, či už elektronické alebo printové na
Slovensku ako aj v zahraničí.

V priebehu konania vzniesol námietku premlčania voči nároku navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 100 000,- Eur aj právny zástupca odporcu v I. rade a to z rovnakých dôvodov ako odporcu
v II. rade.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života

a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa čl. 10 ods. 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,
aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym, alebo filmovým spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,
podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzať nepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku

dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie môže sa obmedziť

zákonom ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, a to zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica 5T
30/04, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 27. 11. 2003 bolo začaté trestné stíhanie voči E.. G.
P. a navrhovateľovi ako obvinením z trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa
§ 160a ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený

záver, že MVDr. G. P., poslanec NR SR po vyhlásení výsledkov výberového konania na vykonanie
stavebných prác prístavby telocvične ZSŠ služieb Žiar nad Hronom, vyhlásenej na Úrade BBSK, ktoré
bolo uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. 52/2002 zo dňa 30. 12 2002 oznámil D. U.,
konateľovi a spoločníkovi Technotrade, s.r.o. Banská Bystrica, Zvolenská cesta 151, že je potrebné
O.. E. E., riaditeľovi Úradu BBSK zaplatiť niečo v hotovosti, nakoľko kým nie je rozhodnutie vydané

písomne, môže ho komisia zmeniť. Po doručení výsledkov výberového konania Jurajovi U., ktoré vyhrala
Technotrade, s.r.o. Banská Bystrica MVDr. Gabriel P. tohto upozornil, že Ing. E. môže dosiahnuť, že
investor môže kedykoľvek pozastaviť finančné krytie a týmto pozastaví stavbu a preto musí zaplatiť
Ing. E. E. 5 % z objemu investičných nákladov, t.j. 700 000,- Sk a 10 % z predpokladaného objemu
prác, ktoré budú vykonané nad rámec zmluvy, t.j. sumu 500 000,- Sk . Dňa 25. 11. 2003 po 14.30

hod. v Banskej Bystrici na ulici Kapitulská 12, v kancelárii Krajskej organizácie ĽS HZDS č. 505 prevzal
po predchádzajúcej dohode MVDr. G. P. od D. U. obálku s finančnou hotovosťou vo výške 500 000,-
Sk za prítomnosti Ing. E. E. po čom boli obaja menovaní zadržaní príslušníkmi polície. Zo žiadosti
Generálnej prokuratúry SR zo dňa 26. 11. 2003 vyplýva, že požiadali o vydanie súhlasu na trestné
stíhanie a vzatie do väzby poslanca NR SR MVDr. G. P., ktorý je dôvodne podozrivý zo spáchania

trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona a
to na tom skutkovom základe, že podozrivý poslanec NR SR MVDr. Gabriel P. po vyhlásení výsledkov
výberového konania na vykonanie stavených prác stavby - prístavba telocvične ZSŠ služieb Žiar nad
Hronom, vyhláseným Úradom BBSK uverejnené vo vestníku verejného obstarávania č. 52/2002 zo dňa
30. 12. 2002 oznámil Jurajovi U., konateľovi a spoločníkovi obchodnej spoločnosti Technotrade, s.r.o. so

sídlom Na Zvolenskej ceste č. 151, Banská Bystrica, že obvinenému Ing. E. E., riaditeľovi Úradu BBSK
je potrebné poskytnúť nejakú peňažnú hotovosť, pretože pokiaľ nie je vydané písomné rozhodnutie,
na základe ktorého mala v tomto verejnom obstarávaní vyhrať verejnú súťaž, môže komisia svoje
rozhodnutie zmeniť. Potom, čo Jurajovi U. bolo doručené rozhodnutie o výsledkoch výberového konania,
v ktorom verejnú súťaž vyhrala obchodná spoločnosť Technotrade, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica,

MVDr. Gabriel Karlin ho opätovne upozornil, že obvinený Ing. E. E. môže dosiahnuť, aby investor,
kedykoľvek prestal platiť za uskutočnené stavebné práce a tak pozastavil realizáciu tohto stavebného
diela a preto Juraj U. musí zaplatiť obvinenému Ing. E. E. čiastku, činiacu 5 % z objemu investičných
nákladov, t.j. 700 000, Sk a ďalšiu čiastku, činiacu 10 % z predpokladaného objemu prác, vykonaných
nad rámec zmluvy, t.j. 500 000,- Sk. Na to dňa 25. 11. 2003 v čase po 14.30 hod. v kancelárii č. 505

v budove na Kapitulskej ulici 12 v Banskej Bystrici obvinený Ing. Milan Mráz prevzal od D. U. obálku,
obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke 500 000,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému poslancovi NR
SR MVDr. Gabrielovi P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 5T 30/04 ďalej vyplýva, že Krajská prokuratúra v Nitre podala na Okresnom súde v Banskej Bystrici
dňa 15. 4. 2004 obžalobu voči MVDr. Gabrielovi P. a Ing. E. E., že po uskutočnení výberového konania,

vykonania stavebných prác, prístavba telocvične ZSŠ služieb Žiar nad Hronom, vyhláseného na Úrade
BBSK a uverejneného vo vestníku verejného obstarávania č. 52/2002 zo dňa 30. 12. 2002 oznámil
MVDr. Gabriel Karlin, Jurajovi Hromadovi, konateľovi a spoločníkovi FY Technotrade, s.r.o. Banská
Bystrica, ktorá výberové konanie vyhrala, že na základe požiadavky Ing. Milana Mráza, riaditeľa Úradu
banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné poskytnúť menovanému určitú sumu v hotovosti,

pretože do písomného vyhotovenia rozhodnutia toto výberová komisia ešte môže zmeniť, následne po
doručení výsledkov označeného výberového konania MVDr. Gabriel Karlin opätovne upozornil Juraja
Hromadu, že investor môže finančné krytie a realizáciu stavby pozastaviť, preto je Ing. Milanovi Mrázovi
potrebné zaplatiť 5 % z objemu investičných nákladov a 10 % z predpokladaného objemu dodatočnevykonaných prác naviac a dňa 25. 11. 2003 okolo 14.30 hod. v kancelárii Krajskej organizácie ĽS HZDS
č. 515 na Kapitulskej ulici 12 v Banskej Bystrici prevzal Ing. Milan Mráz od Juraja Hromadu prvú splátku
žiadanej sumy vo výške 500 000,- Sk z ktorej časť mala byť použitá MVDr. Gabrielom Karlinom, ktorý

obálku s peniazmi uložil do svojho kufríka, na chod uvedenej kancelárie, po čom boli obaja obvinení
zadržaní príslušníkmi polície, teda Ing. Milan Mráz v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu
cez sprostredkovateľa MVDr. Gabriela Karlina pre seba a inú osobu prijal úplatok a MVDr. Gabriel Karlin
v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba a inú osobu prijal úplatok čím
spáchali trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
5T 30/04 zo dňa 9. 5. 2005 vyplýva, že obžalovaný MVDr. Gabriel Karlin bol uznaný vinným, že v
súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu priamo pre seba prijal úplatok čím spáchal trestný
čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona a obžalovaný Ing.
Milan Mráz bol oslobodený spod obžaloby prokurátora. Zo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského
súduBanskáBystrica5To388/05zodňa23.2.2006vyplýva,žeodvolacísúdzrušilrozsudokOkresného

súdu Banská Bystria, č.k. 5T 30/04 z 9. 5. 2005 a vec vrátil okresnému súdu. Z nasledujúceho rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica 5T 30/04 zo dňa 28. 9. 2009 vyplýva, že obžalovaný Ing. Milan Mráz
a MVDr. Gabriel Karlin boli oslobodení spod obžaloby prokurátora. Na pojednávaní, na ktorom bol
vyhlásený rozsudok podal odvolanie prokurátor, ktorý následne odôvodnil, čo vyplýva zo zápisnice z
pojednávania ako aj z následného odôvodnenia Úradu Špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry

SR zo dňa 12. 11. 2009. Z uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 5To 371/09 zo dňa 29. 4.
2010 vyplýva, že odvolací súd odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR zamietol.
Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné.

V súvislosti s touto trestnou kauzou navrhovateľa a MVDr. G.a P. boli zverejnené informácie v denníku

Pravda, ktorého vydavateľom je odporca v I. rade, v denníku SME, ktorého vydavateľom je odporca v
II. rade, ale aj v ďalších denníkoch a časopisoch tiež boli zverejnené informácie v televízii, v rozhlase,
rôznymi elektronickými a printovými médiami, čo vyplýva aj z monitoringu tlače, ktorý sa nachádza
na pripojenom DVD, z výpovede účastníkov konania ako aj svedkov, ktorí boli vypočutí na tomto
pojednávaní.Tietoinformácieboliuvádzanévmédiáchopakovanepočasniekoľkýchrokov.Medzitýmito

informáciami boli aj články v denníku Pravda a SME, ktorých vydavateľom je odporca v I. a v II. rade.
F. požadoval, aby odporca v I. rade sa mu ospravedlnil za článok zo dňa 26. 11. XXXX s názvom: „P.
z HZDS chytili pri braní úplatku, kde okrem iného sa písalo, že „okrem P. polícia chytila aj vedúceho
úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E." a za toto navrhovateľ žiadal ospravedlnenie. V
tejto časti súd návrhu navrhovateľa nevyhovel, nakoľko informácia, uvedená v tomto článku o tom, že

bol chytený okrem P.a aj vedúci úradu Banskobystrického samosprávneho kraja E. E. je pravdivá, keďže
zo samotného spisu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 5T 30/04 vyplýva, že dňa 25. 11. 2003 bol
MVDr. G. P. a O.. E. E. zadržaný príslušníkmi polície. Pokiaľ nejde aj o doslovnú citáciu toho, čo je
uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania, ale obsahovo informácia, uvedená v článku je zhodná
so skutočnosťou, uvádzanou v uznesení o začatí trestného stíhania.

Článkom zo dňa 27. 11. 2003 v denníku H. pod názvom: „Aféra P.: U. priznávajú politici. Poslancovi
P. hrozí osem rokov *HZDS hlasovalo, aby zostal v cele* Dnes rozhodne parlament". F. žiadal, aby sa
mu odporca v I. rade ospravedlnil za nepravdivé tvrdenia, že podľa policajnej verzie špeciálny útvar
zadržal P. so šéfom banskobystrického samosprávneho kraja E. E. potom, čo im spolumajiteľ istej

banskobystrickej firmy dal úplatok XXX XXX,- Sk. J. návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol jednak
z toho dôvodu, že v tom čase polícia naozaj pracovala s verziou, že Gabriel P. a E. E. prijali od
spolumajiteľa banskobystrickejfirmyúplatokvovýškeXXXXXX,-Sk,čovyplývanakoniecajzuznesenia
o začatí trestného stíhania s tým, že v článku sa uvádza, že sa jedná o policajnú verziu.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa 2. XX. 2003 v denníku H. pod názvom:
„I. sa spolu poznali už roky" za tvrdenie, podľa ktorého bol odovzdaný pol miliónový úplatok riaditeľovi
N. banskobystrickej samosprávy E. E.. V tomto článku sa skutočne uvádza, že majiteľ spoločnosti D.
U., ktorý v utorok odovzdal pol miliónový úplatok riaditeľovi N. banskobystrickej samosprávy E. E. a
poslancovi parlamentu G. P. dlhé roky spolupracoval s predsedom výberovej komisie E. M., ktorého

za predsedu výberovej komisie vymenoval práve Milan E.. Z tejto časti článku jednoznačne vyplýva
konštatovanie, že navrhovateľovi bol odovzdaný pol miliónový úplatok a keďže toto sa nepreukázalo ako
pravdivé tvrdenie a takéto tvrdenie jednoznačne zasahuje do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti akoaj súkromia navrhovateľa, súd určil, že za takýto výrok je odporca v I. rade povinný sa navrhovateľovi
ospravedlniť.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa 5. 3. XXXX uverejnený v denníku H. pod názvom:
„P. prepustili, vracia sa späť do NR SR" za tvrdenia, podľa ktorých E. zobral úplatok pol milióna korún
a bol prichytený priamo pri preberaní úplatku. V tomto článku sa mimo iné uvádza, že polícia P.a s E.
zatkla koncom novembra potom, ako zobrali od podnikateľa D. U. úplatok pol milióna korún. H. našli
peniaze v P. kufríku. Q. však obvinenia z korupcie odmietol. Čo sa stalo v kauze Karlin

• 25. 11. - polícia prichytila priamo pri preberaní úplatku poslanca Gabriela Karlina z HZDS a šéfa
Úradu banskobystrického samosprávneho kraja E.a E.a, obidvaja skončili v cele policajného zadržania.
F. takéto tvrdenia zasahujú do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa tým, že nebolo
preukázané, že takéto vyjadrenia sú pravdivé a to, že navrhovateľ zobral od podnikateľa D. U. úplatok
pol milióna korún a že ho polícia prichytila priamo pri preberaní úplatku, súd určil, že za takéto vyjadrenia
je povinný sa odporca v I. rade navrhovateľovi ospravedlniť.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa 9. X . XXXX, uverejnený v denníku
Pravda s názvom: „P. aj Mráz tvrdia, že sú nevinní", za tvrdenie, že U. dal pol milióna v obálke E.. V
tomto článku sa nachádza veta, že podľa H. však U. dal pol milióna v obálke E., ten obálku odovzdal
P., ktorý si ju mal dať do kufríka. F. v tejto časti článku sa uvádza, že sa jedná o tvrdenia prokuratúry
a skutočne z obžaloby P. prokuratúry F., došlej aj na Z. súd T. T. dňa XX. 4. XXXX vyplýva tvrdenie

prokuratúry, že O.. Milan Mráz prevzal od D. U. prvú splátku žiadanej sumy vo výške XXX XXX,- Sk , z
ktorej časť mala byť použitá E.. G. P., ktorý obálku s peniazmi uložil do svojho kufríka. Nakoľko sa jedná
o pravdivé tvrdenie, keďže prokuratúra uvádzanú skutočnosť tvrdila v obžalobe, súd návrh navrhovateľa
v tejto časti zamietol. V tomto prípade sa nejedná o tvrdenie odporcu v I. rade, ale o sprostredkované
vyjadrenie prokuratúry.

J. ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ v petite svojho návrhu v treťom odstavci, v druhej
vete tohto článku uvádzal: H.. P. doniesol pol milióna korún, mal byť P. rodinným priateľom. V novinách
však táto veta znela: H., ktorý doniesol pol milióna korún, mal byť P. rodinným priateľom. E. navrhovateľ
v šiestom odstavci v druhej vete tohto článku v petite svojho návrhu uviedol: Po vyhlásení výsledkov
výberového konania na prístavbu telocvične v W. nad U. mal P. oznámiť podnikateľovi, že má dať E.

určitú sumu, lebo môže dôjsť k určitej zmene vo výberovom konaní. V skutočnosti však v novinách táto
veta znela: Po vyhlásení výsledkov výberového konania na prístavbu telocvične v W. nad U. mal P.
oznámiť podnikateľovi, že má dať E. určitú sumu, lebo môže dôjsť k zmene vo výberovom konaní. P.
navrhovateľ v petite svojho návrhu uvádzal celý článok, pritom tento článok nevyšiel v novinách tak, ako
ho žiadal uviesť v rozsudku navrhovateľ, súd zamietol v tejto časti návrh navrhovateľa aj z tohto dôvodu.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa XX. 7. XXXX v denníku H., pod názvom: „E.
stáť pred R. súdom", pričom z petitu podaného návrhu, ktorý sa týka tohto článku v druhom odseku
sa uvádza: „pôsobnosť súdu prelomí väzby medzi štátnymi a justičnými orgánmi, či zlepší nezávislé
konanie v korupčných kauzách", vyhlásil minister spravodlivosti C. A.. V samotnom článku uvedených

novín v novinách H. je však napísané: „pôsobnosť súdu prelomí väzby medzi štátnymi a justičnými
orgánmi, čo zlepší nezávislé konanie v korupčných kauzách", vyhlásil minister spravodlivosti C. A.. V
petite podaného návrhu v tejto vete sa teda uvádza slovo „či" ale v samotnom článku v novinách sa
uvádza slovo „čo". E. v tomto článku sa uvádza veta: XX. novembra XXXX - H. prichytila priamo pri
braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úrad T. samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele

policajného zadržania. V skutočnosti v novinách v tomto prípade bola uvedená veta: XX. novembra
XXXX - H. prichytila priamo pri braní úplatku poslanca G. P. z U. a šéfa úradu T. samosprávneho kraja E.
E., obidvaja skončili v cele policajného zadržania. E. navrhovateľ v petite svojho návrhu ohľadom tohto
článku uviedol tiež vetu: XX. novembra - J. rozhodol, že P. spolu s E. zostanú vo vyšetrovacej väzbe.
V skutočnosti táto veta v novinách znela: XX. novembra - J. rozhodol, že Karlin spolu s E. zostanú vo

vyšetrovacej väzbe.

H.zástupcaodporcuvI.radepoukázalnatúskutočnosť,žepokiaľnavrhovateľpožadujeospravedlnenie
za niektoré články, v petite svojho návrhu tieto nie sú totožné s tým, čo v skutočnosti je uvedené v
novinách a keďže súd je návrhom navrhovateľa viazaný a sám ho nemôže meniť ani dopĺňať žiadal, aby

súd takýto návrh zamietol. U. v tomto prípade sa jednoznačne jedná o písaciu chybu, súd sa stotožnil
s názorom právneho zástupcu odporcu v I. rade s tým, že pokiaľ navrhovateľ v petitu svojho návrhu
požadoval zverejniť celé články tak, ako vyšli v novinách, súd sám nemohol meniť to, čo je uvedené v
petite návrhu a z tohto dôvodu potom návrh v tejto časti zamietol. J. poukazuje ďalej na tú skutočnosť,že navrhovateľovi nič nebránilo, aby vzhľadom na takéto vyjadrenie právneho zástupcu odporcu v I.
rade, ktorý poukázal na tú skutočnosť, hneď vo svojom prvom vyjadrení, že viaceré články sa nezhodujú
s tým, čo je uvedené v návrhu, aby si petit svojho návrhu skontroloval a žiadal pripustiť zmenu petitu.

F. ďalej žiadal ospravedlnenie za článok zo dňa 5. XX. XXXX, uverejnený v denníku H.: „J. bránili P. a E."
s tým, že táto časť petitu návrhu nie je totožná s tým, čo je v skutočnosti uvedené v článku, keďže aj tu
došlo k viacerým písacím chybám, nakoľko v článku, uverejneného v novinách sa uvádza dva krát meno
O. P. a jeden krát P. ale v petite návrhu navrhovateľ uvádza dva krát meno O. P. a jeden krát meno P.. Z

rovnakých dôvodov ako za predchádzajúci článok súd potom aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa XX. X. XXXX, uverejnený v denníku
H. s názvom: „J. P. návrh zamietol" a to za tvrdenie, že si E. vypýtal úplatok a tvrdenie, podľa ktorého
konateľ firmy Q. D. U. obžalovaným (rozumej aj E.) ako policajný agent odovzdal úplatok pol milióna
korún.Vtomtočlánkusamimoinéuvádza,žeE.aP.sipodľaobžalobyvypýtaliúplatokvnovembriXXXX

za sprostredkovanie objednávky na prístavbu telocvične v W. nad U.. P. firmy Q. D. U., obžalovaným ako
policajný agent odovzdal úplatok pol milióna korún. V tomto prípade sa nejedná o tvrdenie samotného
denníka, ale o sprostredkovanie toho, čo je uvedené v obžalobe a zo samotnej obžaloby vyplýva, že bola
podanáobžalobavočiE..G.P.aO..E.E.stým,žeO..E.E.vsúvislostisobstarávanímvecivšeobecného
záujmu cez sprostredkovateľa E.. G. P. pre seba a inú osobu prijal úplatok, čím spáchal trestný čin

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160a ods. 1 Q. zákona. V obžalobe sa ďalej uvádza,
že E.. G. P. oznámil D. U., konateľovi a spoločníkovi firmy Q., s.r.o. T. T., ktorá výberové konanie vyhrala,
že na základe požiadavky O.. E. E., riaditeľa N. banskobystrického samosprávneho kraja je potrebné
poskytnúť menovanému určitú sumu v hotovosti, pretože do písomného vyhotovenia rozhodnutia toto
výberová komisia ešte môže zmeniť a následne po doručení výsledkov výberového konania E.. G. P.

opätovne upozornil D. U., že investor môže finančné krytie a teda realizáciu stavby pozastaviť, preto
je O.. E. E. potrebné zaplatiť X % z objemu investičných nákladov a XX % z predpokladaného objemu
dodatočne vykonávaných prác naviac a dňa XX. XX. XXXX okolo XX.XX hod. v kancelárii P. organizácie
ĽS U. č. XXX na P. ulici č. XX prevzal O.. E. E. od D. U. prvú splátku žiadanej sumy vo výške XXX
XXX,- Sk, ktorej časť mala byť použitá E.. G. P., ktorý obálku s peniazmi uložil do svojho kufríka na chod

uvedenej kancelárie, po čom boli obaja zadržaní príslušníkmi polície. P. v tomto prípade v článku sa
uvádza, že sa jedná o to, čo je v obžalobe a v obžalobe sú uvádzané skutočnosti naozaj uvedené, súd
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa XX. 2. XXXX, uverejnený v denníku H., pod

názvom: „P. P. a E. sa blíži ku koncu" s tým, že v petite návrhu ohľadom tohto článku sa uvádza v
predposlednom odstavci veta: obhajoba P. sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa
ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie a nasadenie agenta, čím malo dôjsť k neoprávnenému zásah
do súkromia obvinených. V samotnom článku, uverejnenom v novinách táto veta znie: obhajoba P.
sa už vlani v lete obrátila na N. súd so sťažnosťou, podľa ktorej súdy dali súhlas na odpočúvanie a

nasadenieagenta,čímmalodôjsťkneoprávnenémuzásahudosúkromiaobvinených.Ajvtomtoprípade
navrhovateľ v petite žiadal uverejniť celý článok z novín, pričom aj tu došlo k písacej chybe. To, čo
navrhovateľ žiadal uviesť do rozsudku, nie je totožné s tým, čo bolo v skutočnosti uverejnené v novinách,
hoci sa jedná o písaciu chybu, súd tak, ako uviedol skôr, je podaným návrhom viazaný, sám ho nemôže
meniť a z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 4. 5. XXXX, uvedeného v denníku H., pod
názvom: „P. verzia prípadu je absurdná" s tým, že navrhovateľ do spisu pripojil fotokópiu tohto článku,
ktorá je však nečitateľná, súd teda nemohol zistiť, či skutočnosti, uvádzané v petite návrhu sú naozaj
napísané aj v samotných novinách a keďže dôkazné bremeno je na navrhovateľovi, bolo na ňom,

aby súdu pripojil fotokópiu novín, ktorá bude čitateľná. J. má teda za to, že v tejto časti navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno, jednoznačne nepreukázal, že článok v tomto znení, ako navrhovateľ
uvádza, skutočne v novinách aj bol uverejnený a súd z tohto dôvodu preto návrh navrhovateľa v tejto
časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 5. 5. XXXX v denníku H., pod názvom: „P. ako
precedens", kde v predposlednom odstavci petitu návrhu ohľadne tohto článku sa uvádza veta: P. si v
istom zmysle slova sám vyvracia vlastné tvrdenia. V skutočnosti v článku táto veta znie: P. si v istom
zmysle sám vyvracia vlastné tvrdenia. P. súd je viazaný petitom podaného návrhu, zverejnený článoknie je totožný s tým, ktorý žiada do rozsudku uviesť navrhovateľ, súd návrh navrhovateľa v tejto časti
zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. 5. XXXX, uverejnený v denníku H., s
názvom: „ P. dostal rok väzenia, E. súd oslobodil" za tvrdenia, že peniaze, ktoré si vypýtal P. od
policajného agenta sú pre E., že E. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku na dostavbu
telocvične v W. nad U. a že E. berie úplatky na všetky strany, pričom v článku je uvedené ako hlavný
dôkaz súdu poslúžili odpočúvania so schôdzky P. s podnikateľom D. U., ktorá sa odohrala koncom

novembra XXXX v banskobystrickom hotely A.. Q. si P. od policajného agenta U. vypýtal XXX XXX ový
úplatok s vysvetlením, že peniaze sú pre E.. Q. mal zariadiť, aby U. firma dostala lukratívnu zákazku
na dostavbu telocvične v W. nad U.. „T. úplatky na všetky strany" hovorí o nahrávke s odpočúvania P.
na adresu E.. F. v tomto prípade sa nejedná o tvrdenia samotných novín, ale o sprostredkovanie toho,
čo bolo vykonávané ako dôkaz na súde a to nahrávky z odpočúvania zo schôdze P. s podnikateľom D.
U., pričom na týchto nahrávkach je zachytený rozhovor P. a D. U. s tými tvrdeniami, ktoré sú uvádzané

v samotnom článku. J. ďalej poukazuje na ďalšiu časť tohto článku, kde sa uvádza, že podľa súdu
neexistuje nijaký dôkaz o tom, že by peniaze žiadal naozaj E.. Je teda zrejmé, že odporca v I. rade nemal
úmysel navrhovateľovi poškodiť, len sprostredkovať informácie, ktoré odzneli na súde a to aj v prospech
aj v neprospech navrhovateľa. Z týchto dôvodov potom súd navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. 5. XXXX, uverejnený v denníku H., pod
názvom: „ Ak sa rozsudok potvrdí, poslanec môže prísť o mandát", pričom navrhovateľ v petite svojho
návrhu uviedol aj vetu: Ak by znalec zistil, že štát je schopný zabezpečiť výkon jeho trestu, P. by väzeniu
neminulo. V článku je však v skutočnosti uvedená veta: Ak by znalec zistil, že štát je schopný zabezpečiť
výkon jeho trestu, P. by väzenie neminulo. Aj v tomto prípade je zrejmé, že sa jedná o písaciu chybu

navrhovateľa s tým, že článok tak, ako uvádza navrhovateľ v petite svojho návrhu nie je totožný s tým,
ktorý v skutočnosti vyšiel v novinách a súd tak, ako skôr uviedol je návrhom navrhovateľa viazaný, sám
ho meniť nemôže, navrhovateľovi nič nebránilo, aby v priebehu konania žiadal o zmenu návrhu, čo však
neurobil a súd z týchto dôvodov potom návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. 5. XXXX, uverejnený v denníku H., s
názvom: „H. o kauze poslanca P. mlčí", kde žiada navrhovateľ ospravedlnenie za tvrdenie, podľa ktorého
si E. pýtal úplatok. V tomto článku je potom zverejnená veta, že súd skonštatoval, že proti E., ktorý si
podľa odpočúvaní rozhovoru P. s podnikateľom D. U. úplatok pýtal, žiadne iné dôkazy neexistujú. P. v
tomto prípade sa nejedná o tvrdenie samotných novín, ale len o sprostredkovanie toho, čo sa zistilo v

rámci trestného súdneho konania a to pri vykonaní dôkazu odpočúvania rozhovoru P. s podnikateľom
D. U., súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Z. toho súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto
článku, v uvedenej vete sa konštatuje, že proti navrhovateľovi, o tom, že si pýtal úplatok svedčí ako
dôkaz iba odpočúvanie rozhovoru P. s podnikateľom D. U. s tým, že iné dôkazy neexistujú. Z celého
kontextu tejto vety teda ani nevyplýva, že by bolo zasiahnuté do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti

navrhovateľa. Z. toho ospravedlnenie, ktoré žiadal navrhovateľ za tento článok nie je totožné s tým, čo
je uvedené v samotnom článku. Z týchto dôvodov potom súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený v denníku H.,
pod názvom: „H. boli viacerí politici, odsúdený nebol ani jeden" za tvrdenie, podľa ktorého šéfa N.

banskobystrického samosprávneho kraja E. E. prichytila polícia v novembri XXXX, pri preberaní pol
miliónového úplatku. V článku je potom uvedené, že poslanca P. prichytila polícia v novembri XXXX pri
preberaní pol miliónového úplatku spolu so šéfom N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E..
V tomto prípade sa jedná o tvrdenie novín, pričom nebolo preukázané, že by navrhovateľ zobral pol
miliónový úplatok a takéto tvrdenie zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, súd

určil, že za takéto tvrdenie je odporca v I. rade povinný sa navrhovateľovi ospravedlniť.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa XX. XX. XXXX v denníku H. s
názvom: „J. s poslancom P. môže pokračovať" za tvrdenie, že E. sa spolčil, aby získal úplatok.
Za ďalšie tvrdenie, podľa ktorého polícia prichytila pri preberaní úplatku šéfa N. banskobystrického

samosprávneho kraja E. E. a za tvrdenie, že peniaze boli určené pre E.. Z obsahu tohto článku potom
vyplýva: podľa prokuratúry obaja obžalovaní úmyselne porušili záujem štátu, „spolčili sa, aby získali
úplatok". R. dospel k záveru, že poslanec úplatok prevzal v novembri pred dvomi rokmi od podnikateľa
za sprostredkovanie zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. P. tvrdí, že peniaze boli určené preriaditeľa N. banskobystrického samosprávneho kraja E.. P. v tejto časti článku sa uvádzajú skutočnosti,
tvrdené prokuratúrou, vyšetrovateľom a pánom P., voči ktorému sa takisto viedlo trestné konanie s tým,
že uvádzané tvrdenia prokuratúra, vyšetrovateľ a pán P. skutočne použili podľa názoru súdu sa teda

nejedná v tomto prípade o nepravdivé tvrdenia, ale len sprostredkovanie toho, čo uvádzal prokurátor,
vyšetrovateľ a pán P. v priebehu trestného konania. V tejto časti článku súd potom návrh navrhovateľa
zamietol. H. však navrhovateľ žiadal ospravedlnenie za tento článok aj za tvrdenie podľa ktorého polícia
prichytila pri preberaní úplatku šéfa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E. tak v tomto článku
je tiež uvedené: „priebeh P. kauzy

• XX.XX.XXXX - polícia prichytila pri preberaní úplatku poslanca G. P. (U.) a šéfa N. banskobystrického
samosprávneho kraja E. E.. V tomto prípade sa jedná o tvrdenie denníka H. s tým, že tam uvádzané
skutočnosti a to, že navrhovateľa polícia prichytila pri preberaní úplatku sa nepreukázali ako pravdivé
s tým, že takéto vyjadrenie zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa a preto súd
určil, že odporca v I. rade je povinný ospravedlniť sa navrhovateľovi za tvrdenie, podľa ktorého polícia
prichytila pri preberaní úplatku šéfa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E..

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa XX. 2. XXXX v denníku H. s názvom:
„H. súd v kauze P." za tvrdenie, podľa ktorého E. E. odovzdal podnikateľ pol miliónový úplatok. V tomto
článku sa potom uvádza: úplatkárska kauza poslanca P.
• XX. F. XXXX polícia zadržala poslanca G. P. (U.) a vtedajšieho riaditeľa N. banskobystrického

samosprávneho kraja E. E. krátko potom, čo im podnikateľ odovzdal pol miliónový úplatok.
F. v tomto prípade sa jedná o tvrdenia denníka H. s tým, že nebolo preukázané, že bol odovzdaný
pol miliónový úplatok navrhovateľovi, takéto tvrdenie zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti
navrhovateľa,súdurčil,žeodporcavI.radezatakétotvrdeniejepovinnýsanavrhovateľoviospravedlniť.

F.saďalejdomáhalospravedlneniasazačlánokzodňaXX.2.XXXX,uverejnenývdenníkuH.snázvom:
„J.zrušilP.trestzakorupciu"atozatvrdenie,podľaktoréhopriamopripreberaníúplatkupolicajtizadržali
šéfa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. V článku sa potom uvádza:
• F. XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. banskobystrického
samosprávneho kraja E. E., obidvaja skončili v cele.

F. sa jedná o tvrdenie samotného denníka H. s tým, že tam uvádzaná skutočnosť, že pri bratí úplatku
policajti zadržali E. E. sa nepreukázala ako pravdivé tvrdenie a to, že navrhovateľ zobral úplatok
a nakoľko takéto tvrdenie zasiahlo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, súd určil,
že odporca v I. rade je povinný sa navrhovateľovi za takéto tvrdenie ospravedlniť. Z. tohto článku
navrhovateľ žiadal ospravedlnenie sa aj za tvrdenie, že E. spáchal skutok a že E. mal zobrať pol

miliónový úplatok od podnikateľa U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu telocvične v W. nad U..
V tomto článku sa tiež uvádza, že podľa obžaloby mali pol miliónový úplatok P. s E. zobrať od podnikateľa
U. za sprostredkovanie objednávky na výstavbu telocvične v W. nad U.. F. sa jedná o sprostredkovanie
toho, čo je v skutočnosti uvedené v obžalobe nie je to svojvoľné a nepravdivé tvrdenie odporcu v I.
rade, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. Čo sa týka ospravedlnenia za posledné tvrdenie

a to že E. spáchal skutok, právna zástupkyňa navrhovateľa uvádzala, že toto tvrdenie sa nachádza v
uvedenom článku vo vete: „Je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje, že môže
byť napokon oslobodený", povedal predseda senátu I. R.. K tomu návrhu navrhovateľa právny zástupca
odporcu v I. rade však uviedol, že z uvedenej vety nevyplýva to , že denník H. uviedol, že E. spáchal
skutok, keďže vo vete je uvedené: je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo však nevylučuje,

že môže byť napokon oslobodený. F. z uvedenej vety jednoznačne vyplýva, že nebol použitý výraz: E.
spáchal skutok, ale bol použitý výraz: je dôvodné podozrenie, že aj on je páchateľom, čo obsahovo nie
je totožné, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. 2. XXXX, uverejnený v denníku H.: „C. je

to". V petite návrhu, ohľadom tohto článku a to v šiestom odstavci v druhej vete je uvedené: Na začiatku
sa polícii podarilo prichýliť dvoch skorumpovaných politikov priamo pri preberaní úplatku. V samotnom
článku je však uvedená veta: Na začiatku sa polícii podarilo prichytiť dvoch skorumpovaných politikov
priamo pri preberaní úplatku. F. navrhovateľ požadoval zverejniť článok, ktorého znenie nie je totožné s
tým, čo v skutočnosti v článku je uvedené a súd podaným návrhom je viazaný, súd zo skôr uvedených

dôvodov potom návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 3. 8. XXXX, uverejnený v denníku H. s názvom:
„R. preverujú nahrávky o kopupcii exposlanca P." a to za tvrdenia, podľa ktorých polícia zadržala E.s úplatkom a priamo pri bratí úplatku zadržali šéfa N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E..
V samotnom článku sa potom uvádza: Z. odmietli pravosť záznamov telefonických rozhovorov ako aj
nahrávky debaty v zasadačke U. z konca roka XXXX keď polícia zadržala P. s E. aj s úplatkom. E. sa

uvádza:
• F. XXXX - priamo pri bratí úplatku policajti zadržali poslanca G. P. z U. a šéfa N. banskobystrického
samosprávneho kraja E. E., obaja skončili v cele.
P. sa jedná o tvrdenia, uvádzané v denníku H., pričom nebolo preukázané, že by navrhovateľ úplatok
zobral a takéto tvrdenia zasiahli do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, súd za uvedené

tvrdenia určil odporcu v I. rade sa navrhovateľovi ospravedlniť. H. v tomto článku navrhovateľ požadoval
ospravedlnenie aj za tvrdenie, podľa ktorého E. s P. zobrali províziu pol milióna korún od podnikateľa D.
U. za sprostredkovanie zákazky za výstavbu telocvične v W. nad U., pričom v článku je uvedená veta: H.
obžaloby zobrali P. s E. províziu pol milióna korún od podnikateľa D. U. za sprostredkovanie zákazky na
výstavbu telocvične v W. nad U., súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, nakoľko z článku vyplýva,
že sa jedná o sprostredkovanie toho, čo je uvedené v obžalobe, pričom tam uvádzané skutočnosti v

obžalobe naozaj uvedené aj sú a z týchto dôvodov súd potom návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. 7. XXXX, uverejnený v denníku H. pod
názvom: „L. obrátil korupčnú aféru vo svoj prospech" a to za tvrdenia, podľa ktorých O.. E. E. prevzal od
D. U. obálku, obsahujúcu peniaze v hotovosti v čiastke XXX XXX,- Sk a túto odovzdal tam prítomnému

poslancovi NR SR E.. G. P., ktorý ju odložil do svojho kufríka, pričom v článku je uvedené: „E. prevzal
od U. obálku a túto odovzdal poslancovi P., ktorý ju odložil do svojho kufríka. H. bol pri uvedenom
trestnom čine pristihnutý a zdržaný", opisovala udalosti G. prokuratúra v žiadosti o vydanie poslanca na
trestné stíhanie. F. sa jedná o sprostredkovanie tvrdení, uvádzaných v žiadosti G. prokuratúry o vydanie
poslanca na trestné stíhanie a takéto tvrdenie v uvedenej žiadosti sa v skutočnosti aj nachádza, súd

návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený v denníku J. pod
názvom: „H. F. rady SR zatkla polícia. H. U. zatkli údajne pri preberaní úplatku, do rána bol vo väzbe"
a to za tvrdenie, podľa ktorého sa chcel P. s E. o peniaze z úplatku pol milióna korún rozdeliť. V tomto

článku je uvedené: W. bol aj vedúci N. banskobystrického samosprávneho kraja E. E.. N. mal byť X XXX
XXX,- Sk a podľa informácií J. sa chcel P. s E. o peniaze rozdeliť. F. navrhovateľ žiadal o ospravedlnenie
za tvrdenie, podľa ktorého sa chcel P. s E. o peniaze z úplatku pol milióna korún rozdeliť ale v samotnom
článku sa uvádza, že úplatok mal byť milión korún, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol, nakoľko
tvrdenie, za ktoré sa chcel navrhovateľ ospravedlniť nie je totožné s tvrdeniami, uvedenými v žalovanom

článku.

F. sa chcel ďalej ospravedlniť za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený denníkom J. s názvom: „H.:
vypýtali si úplatok X XXX XXX. H. parlamentu a vedúci úradu samosprávneho kraja sú stále v cele"
a to za tvrdenie, podľa ktorého E. E. chcel úplatok X XXX XXX,- Sk a chcel ešte XX % z každého

prípadného dodatku k zmluve o zákazke a tvrdenie, podľa ktorého je náchylný na úplatkárstvo. V článku
sa potom uvádza: H. U. G. P. a vedúci úradu samosprávneho kraja E. E. chceli podľa polície úplatok
X XXX XXX,- Sk od majiteľa súkromnej firmy za to, že dostane od samosprávy zákazku. Na stavbu
bol vypísaný konkurz, ktorý polícia od začiatku sledovala, lebo o E. údajne mala informácie, že „je
náchylný" na úplatkárstvo. Z. vraj chceli ešte XX % z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke.

H. navrhovateľ požadoval ospravedlnenie za tvrdenia, podľa ktorých E. E. chcel úplatok X XXX XXX,- Sk
a za tvrdenie, podľa ktorého je náchylný na úplatkárstvo, súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol,
nakoľko sa jedná o sprostredkovanie informácií, ktoré poskytla polícia a to v rámci trestného konania
voči navrhovateľovi. H. navrhovateľ žiadal ospravedlnenia za tvrdenia, podľa ktorých E. E. chcel ešte XX
% z každého prípadného dodatku k zmluve o zákazke, takéto tvrdenia v článku sa nachádza, jedná sa o

tvrdenie samotných novín a keďže tieto okolnosti neboli preukázané a z kontextu celého článku vyplýva,
že sa malo jednať o úplatok, ide teda o zásah do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa a
preto za takéto tvrdenie súd určil odporcovi v II. rade sa navrhovateľovi ospravedlniť.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený denníkom J. pod

názvom:„J.školavW.mástrachotelocvičňu"atozatvrdenie,podľaktoréhošéfaúradusamosprávneho
kraja E. E. zadržali pri preberaní úplatku, súd návrh v tejto časti zamietol, nakoľko takýto výrok v článku
nebol uverejnený a zo strany navrhovateľa sa jedná len o účelové pospájanie rôznych viet z tohto článku.F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený denníkom J. s
názvom: „C. prichytení pri čine". F. v petite svojho návrhu o tomto článku v treťom odstavci v druhej vete
uvádza: J. sa napríklad jedným spoločníkom firmy J. - J. a podľa obchodného registra svoj vklad (išlo o

XX XXX XXX,- Sk) splatil v septembri XXXX. V žalovanom článku však táto veta znie: J. sa napríklad
jediným spoločníkom firmy J. - J. a podľa obchodného registra svoj vklad (išlo o XX XXX XXX,- Sk) splatil
v septembri XXXX. P. navrhovateľ v texte svojho návrhu žiadal zverejniť celý článok, pričom obsah tohto
článku v petite návrhu nie je totožný s článkom, uverejneným v novinách a súd návrhom navrhovateľa
je viazaný, sám ho nemôže meniť, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený v denníku J.
s názvom: „P. už nemá imunitu, zostáva v cele" . W. ospravedlnenie za tvrdenie, podľa ktorého bol
úplatok sprostredkovaný na E. žiadosť. V tomto článku sa nachádza veta: P. a podnikateľ D. H. sú
priatelia a P. údajne úplatok sprostredkoval na E. žiadosť. J. návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol,
nakoľko tvrdenie, za ktoré požadoval navrhovateľ ospravedlnenie obsahovo nie je totožné s tým, čo sa

v článku uvádza, nakoľko navrhovateľ požaduje ospravedlnenie za tvrdenie, podľa ktorého bol úplatok
sprostredkovaný na E. žiadosť, avšak v článku sa uvádza: P. a podnikateľ D. H. sú priatelia a P. údajne
úplatok sprostredkoval na E. žiadosť. Z. toho v tomto prípade sa jedná o polemický výrok a nie o tvrdenie.

F. ďalej požadoval ospravedlnenie za článok zo dňa XX. XX. XXXX, uverejnený denníkom J., pod

názvom: „R. línia u E.". V tomto prípade však navrhovateľ do spisu nepripojil fotokópiu denníka J. s
uvedeným článkom ale len článok, uverejnený na internete To ale nepreukazuje, že článok s takýmto
názvom v skutočnosti bol uverejnený aj v denníku J., ktorého vydavateľom je odporca v II. rade.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia za článok, uverejnený dňa 29. 11. 2003 v denníku SME pod názvom:

„Komisiu na výber firmy vymenoval E." kde žiadal ospravedlnenie za tvrdenie, podľa ktorého peniaze
D. H. odovzdal v obálke E. XX. novembra a ten dal obálku P.. V článku sa potom uvádza: H. Juraj H.
odovzdal v obálke E. XX. novembra . E. potom podľa obžaloby obálku dal P. a ten ju dal do svojho
kufríka. Keďže v tomto prípade sa jedná o sprostredkované tvrdenie z obžaloby proti navrhovateľovi a
G. P. a z obsahu obžaloby takéto tvrdenie vyplýva, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa 08. 12. 2003 denníkom Sme s
názvom: „E. z úplatkárskej aféry má haciendu neďaleko H.." Navrhovateľ potom v petite svojho návrhu,
ohľadom tohto článku napísal: riaditeľ úradu T. samosprávneho kraja E. E. momentálne čaká na
rozhodnutie súdu, či zostane vo väzbe, alebo ho v úplatkárskej aféru spolu s poslancom U. G. P. budú

vyšetrovať na slobode. V skutočnosti však táto veta v článku bola napísaná: S. úradu Banskobystrického
samosprávneho kraja E. E. momentálne čaká na rozhodnutie súdu, či zostane vo väzbe, alebo ho v
úplatkárskej afére spolu s poslancom HZDS G. P. budú vyšetrovať na slobode. Nakoľko navrhovateľ
žiadal v petite svojho návrhu uviesť článok, ktorý mal vyjsť v novinách, ale článok v takomto znení v
novinách nevyšiel a hoci ide o písaciu chybu, súd je návrhom navrhovateľa viazaný, súd nemohol zmeniť

obsah článku tak, ako tento vyšiel v novinách. Z týchto dôvodov súd potom návrh navrhovateľa v tejto
časti zamietol.

Navrhovateľ sa domáhal ospravedlnenia za článok, uverejnený dňa 12. 12. 2003 v denníku SME s
názvom: „E. zostáva vo väzbe, no funkcie šéfa úradu sa ešte nevzdal" za tvrdenie, podľa ktorého bol

E. zatknutý pri preberaní úplatku a zadržaný s pol miliónom korún. V tomto článku sa potom mimo iné
uvádza: Mráz a P., obaja z HZDS, sú obvinení z brania úplatku za prisúdenie zákazky na prístavbu
telocvične Združenej strednej školy v W. nad U.. H. ich s pol milióna korún zadržala v poslaneckej
kancelárii. Nakoľko v tomto prípade sa jedná o sprostredkovanie informácií, ktoré vyplývajú z uznesení o
začatí trestných stíhaní voči E.. G.ovi P. a navrhovateľovi, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ sa domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa 9. 3. 2004 v denníku J. s názvom:
„Z. E. si zobral dlhodobé voľno" za tvrdenie, podľa ktorého konateľ spoločnosti Q. odovzdal peniaze (pol
milióna korún) v obálke E.. V článku sa potom uvádza mimo iné: „Konateľ spoločnosti Technotrade podľa
obvinenia odovzdal peniaze v obálke E. a ten ich dal P.". Nakoľko tvrdenia, za ktoré žiadal navrhovateľ

ospravedlnenie nie je totožné s tvrdeniami uvedenými v žalovanom článku, keďže v uvedenom článku
sa uvádza, že konateľ spoločnosti Technotrade podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E. a ten ich
dal P.ovi. V ospravedlnení, ktoré žiadal uverejniť navrhovateľ však nie je uvedené, že peniaze mali byť
odovzdané E. podľa obvinenia. Z týchto dôvodov súd potom návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.Pokiaľ by navrhovateľ žiadal ospravedlnenie za tvrdenie tak, ako je uvádzané v článku, že konateľ
spoločnosti Technotrade podľa obvinenia odovzdal peniaze v obálke E. a ten ich dal P.ovi v takom
prípade by prichádzalo do úvahy ospravedlnenie sa za takéto tvrdenie, nakoľko podľa obvinenia, t.j.

podľa uznesenia o začatí trestného stíhania prevzal po predchádzajúcej dohode E.. G. Karlin od D.a
U. obálku s finančnou hotovosťou vo výške 500 000,- Sk za prítomnosti Ing. E. E.. Skutkové okolnosti,
uvádzané v Uznesení o začatí trestného stíhania sú teda iné ako v článku, keďže uznesenie o začatí
trestného stíhania sa uvádza, že peniaze prevzal MVDr. Gabriel P. a v článku sa uvádza, že peniaze
prevzal E.. To, že peniaze prevzal Ing. E. E. bolo uvedené až v obžalobe proti navrhovateľovi a MVDr. G.

P., avšak obžaloba bola podaná až potom, ako spomínaný článok bol uverejnený v denníku SME. J. však
neurčil odporcovi v II. rade za takéto tvrdenie sa navrhovateľovi ospravedlniť, keďže tvrdenie, za ktoré
navrhovateľ požadoval ospravedlnenie nie je totožné s obsahom článku tak, ako to súd skôr uviedol.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa 10. 7. 2004 v denníku SME
s názvom: „Z úplatku malo ísť aj pre HZDS" a to za tvrdenie, podľa ktorého bol E. odovzdaný pol milióna

korún, za tvrdenie, podľa ktorého peniaze žiadal riaditeľ N. banskobystrického samosprávneho kraja E.
a za tvrdenie, podľa ktorého E. vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách,
ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže. Pokiaľ navrhovateľ požadoval ospravedlnenie za tvrdenie,
podľa ktorého bolo E. odovzdaných pol milióna korún v článku je tvrdenie: Hlavný svedok v procese
s poslancom U. G. P. a jeho spolustranníkom E. E., podnikateľ Juraj U. vypovedal včera pred súdom.

Tvrdil, že pol milióna korún odovzdal koncom novembra minulého roka v P. poslaneckej kancelárii
E.. Nakoľko v tomto prípade nejde o tvrdenie samotných novín, ale len sprostredkovanie informácií z
pojednávania, v trestnej kauze navrhovateľa a G. P., pričom je poskytnutá informácia, ktorú uviedol v
tejto trestnej kauze svedok Juraj U., ktorý takúto informáciu na súde aj povedal, súd návrh navrhovateľa
v tejto časti zamietol. Pokiaľ sa navrhovateľ ďalej dožadoval ospravedlnenia za tvrdenia, podľa ktorého

peniaze žiadal riaditeľ N. banskobystrického samosprávneho kraja E. v článku je tvrdenie: Hromada
hovorí, že práve Karlin mu povedal, že peniaze žiada riaditeľ Úradu banskobystrického samosprávneho
kraja E.. Nakoľko aj v tomto prípade sa nejedná o tvrdenie samotných novín, ale len sprostredkovanie
toho, čo uviedol v rámci trestného konania svedok U., súd aj v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
Nakoniec pokiaľ sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia za tvrdenia podľa ktorého E. vzápätí prejavil

záujem o spoluprácu pri ďalších menších zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám v článku sa
nachádza tvrdenie: E. sa podľa U. netváril, že o ničom nevie a vzápätí prejavil záujem o spoluprácu pri
ďalších menších zákazkách, ktoré môže župa zadávať firmám bez súťaže. Q. v tomto prípade nejde
o tvrdenie samotných novín ale o sprostredkovanie informácie svedka U. z trestného konania, ktorý v
skutočnosti takéto vyjadrenie aj poskytol. Preto aj v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

E. sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa 10. 7. 2004 v denníku SME
pod názvom: „Prišiel na P. E." a to za tvrdenie, podľa ktorého bol obžalovaný Mráz prichytený priamo pri
čine a v krajskej kancelárii U.. V článku sa potom nachádza tvrdenie: J., že obžalovaní boli prichytení
priamo pri čine, spôsobila, že dvaja bývalí krajskí funkcionári Q. strany - U. nemohli spoluobviňovať

všetkých ostatných a celý svet z toho, čo sami urobili. E. v článku bolo konštatované: Ako by aj mohla,
keď boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii HZDS. F. v tomto prípade sa jedná o konštatovanie
samotných novín, ktoré uviedli, že obžalovaní, t.j. aj navrhovateľ boli prichytení priamo pri čine a ďalej že
boli prichytení pri čine práve v krajskej kancelárii HZDS a takéto tvrdenie jednoznačne nie je pravdivé,
keďže slovné spojenie, to, že bol prichytení priamo pri čine evokuje, že spáchali trestný čin, čo však

nakoniec preukázané nebolo, súd zaviazal odporcu v II. rade za takéto tvrdenia sa navrhovateľovi
ospravedlniť.

E. sa navrhovateľ domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 10. 9. XXXX, uverejnený v denníku J.
s názvom: „P. P. svedka znechutila" za tvrdenie, podľa ktorého U. odovzdal P., E. pol milióna korún,

a že Mráz žiadal peniaze a že E. Mráz bol zadržaný aj s úplatkom v poslaneckom kufri. V článku
sa okrem iného uvádza: U. tvrdí, že pol milióna korún, ktoré obžalovaným odovzdal v poslaneckej
kancelárii U. boli určené E., ale P., ako sprostredkovateľ o úplatku vedel. Ďalej sa tam uvádza: H. U.
ho v minulom roku oslovil P. s tým, že mu vedel „pomôcť so stavbou" školy v W. nad U. , na ktorú bola
vypísaná súťaž. Podmienkou bolo, aby Hromada dal nejaké peniaze, ktoré vraj žiadal Mráz. Ďalej sa

tam uvádza: Podľa U. mal byť scenár celej akcie na konci, ktorej polícia zadržala obidvoch aktérov aj
s úplatkom v poslaneckom kufríku, iný. Nakoľko tieto tvrdenia nie sú tvrdenia samotných novín ale len
sprostredkované informácie, ktoré poskytol svedok Hromada v rámci trestného konania, ktoré sa viedlo
voči navrhovateľovi a G. P., súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 5. XX. 2004, uverejnený v denníku SME s
názvom: „Za kauzou úplatku pre P. je P., povedala súdu svedkyňa" za tvrdenie, podľa ktorého záznamy z

odpočúvania patria medzi dôkazy, svedčiace proti E. a za tvrdenie, podľa ktorého obžalovanému E. bol
odovzdaný pol milióna korún. V tomto článku sa nachádzajú tvrdenia: W. z odpočúvania telefónov patria
medzi dôkazy, svedčiace proti P. a E.. V tomto prípade sa síce jedná o tvrdenie samotných novín avšak
aj z konštatovania súdu v trestnej veci proti navrhovateľovi a G. P. vyplýva, že záznamy z odpočúvania
telefónupatriamedzidôkazy,ktorésvedčiaprotiP.oviaE..Ztohtodôvodusúdpotomnávrhnavrhovateľa

v tejto časti zamietol. E. sa v tomto článku uvádza: U. tvrdí, že pol milióna, ktoré obžalovanému odovzdal
koncom novembra minulého roka v poslaneckej kancelárii HZDS boli určené E. a že P. o úplatku vedel.
P. v tomto prípade sa jedná o sprostredkované tvrdenie svedka Hromadu v trestnej veci navrhovateľa
a G. P., pričom svedok takéto vyjadrenie poskytol, súd z tohto dôvodu v tejto časti návrh navrhovateľa
zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa XX. XX. XXXX v denníku J. pod
názvom: „Z. žiada pre P. rok". F. v petite svojho návrhu a to v ôsmom odstavci mimo iné uvádza: Na
záverečnú reči využil P. iba dvadsať minút, tvrdil, že je nevinný, že cieľom akcie bola jeho diskreditácia
a že nechcel kompromitovať E.. V skutočnosti však táto veta v novinovom článku znie: Na záverečnú
reč využil P. iba dvadsať minút, tvrdil, že je nevinný, že cieľom akcie bola jeho diskreditácia a že nechcel

kompromitovať E.. F. aj v tomto prípade však článok tak, ako je uvedený v petite návrhu navrhovateľa
nie je totožný s tým, ako článok v skutočnosti vyšiel v novinách a súd je návrhom navrhovateľa viazaný,
súd sám nemôže meniť znenie takéhoto článku, za ktoré sa žiadal navrhovateľ ospravedlniť a preto súd
návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený v denníku J. dňa XX. 5. XXXX s názvom:
„P. odsúdili na rok, E. súd oslobodil". V tomto článku v časti dôležité dátumy v petite svojho návrhu
navrhovateľ uviedol dátum X.august: U. už ako agent upozorňuje podozrivého P., že ho sleduje polícia
a že mu môže odpočúvať mobilný telefón. V samotnom článku je však uvedený dátum X.august: U. už
ako agent upozorňuje podozrivého P., že ho sleduje polícia a že mu môžu odpočúvať mobilný telefón. V

článku je teda uvedený dátum 1. august a v petite návrhu dátum 3. august. E. navrhovateľ v petite svojho
návrhu uvádza ďalší dátum 4. máj: záverečné reči, pričom v článku je uvedený dátum 3. máj: záverečné
reči. Aj v tomto prípade navrhovateľ v petite svojho návrhu uviedol iný dátum ako je v skutočnosti v
článku. Ďalej navrhovateľ v petite svojho návrhu v časti výroky mimo iné uviedol: P.: „Po mojom zatknutí
prišiel pripravený mediálny ošiaľ, ktorý zatienil, ak keď al - P. vybuchla dvojičky". V článku v časti výroky

sa však nachádza vyjadrenie: P.: „Po mojom zatknutí prišiel pripravený mediálny ošiaľ, ktorý zatienil,
aj keď al - P. vybuchla dvojičky." H. navrhovateľ v petite svojho návrhu v tejto vete použil spojku ak v
článku sa nachádza spojka aj. Nakoľko navrhovateľ žiadal zverejniť v rozsudku celý článok a súd je
návrhomnavrhovateľaviazanýačlánoktak,akohonavrhovateľžiadalzverejniťvrozsudkuvskutočnosti
v novinách nebol zverejnený, návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa 6. 8. XXXX v denníku J. s názvom: „H. firmu
hlavného svedka v P. kauze" a to za tvrdenie, podľa ktorého preverovanie políciou U. spoločnosti Q. je
osobnou pomstou riaditeľa E., ktorý ho (U.) chce ničiť z pozície moci a za tvrdenie, podľa ktorého E.
zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra roku XXXX s polmiliónovým úplatkom a

to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali (P., E.) za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične
v W. nad U.. V samotnom článku sa potom nachádza vyjadrenia: „F. o tom neviem. H. to od vás prvý
krát. E. si, že je to osobná pomsta riaditeľa E.. B. ma ničiť z pozície moci", povedal včera prekvapený
Hromada. P. a E. zadržala polícia v poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX s pol miliónom
korún. H. vyšetrovateľov a prokuratúry to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali za hladký priebeh

zákazky na dostavbu telocvične v W. nad U.. H. sa týka tvrdenia, podľa ktorého preverovanie políciou U.
spoločnosti Q. je osobnou pomstou riaditeľa E., ktorý ho (U.) chce ničiť z pozície moci, v tomto prípade
sa jedná o sprostredkovanie vyjadrenia svedka U., ktorý vypovedal v trestnej veci proti navrhovateľovi a
proti G. P., pričom takéto vyjadrenie bolo citované a okrem toho súd takéto tvrdenie ani nepovažuje za
tvrdenie, ktoré by zasahovalo do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa, z týchto dôvodov súd

preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. H. sa týka ďalšieho tvrdenia, podľa ktorého E. zadržala
polícia v poslaneckej kancelárii U., koncom novembra roku XXXX s pol miliónom korún a to bol úplatok,
ktorý od podnikateľa U. žiadali (Karlin, E.) za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične v W. nad
U., vo vyjadrení článku ohľadne tohto tvrdenia sa uvádza pravdivá informácia, že P. a E. zadržala políciav poslaneckej kancelárii U. koncom novembra XXXX s pol miliónom korún. V tomto tvrdení sa neuvádza
žiadna skutočnosť, ktorá by mohla zasiahnuť do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti navrhovateľa. H.
v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. H. sa v článku ďalej uvádza, že podľa vyšetrovateľa

a prokuratúry to bol úplatok, ktorý od podnikateľa U. žiadali za hladký priebeh zákazky na dostavbu
telocvične v W. nad U., v tomto prípade sa jedná o sprostredkovanie informácií, ktoré vyplývajú z konaní
vyšetrovateľovaprokuratúryatojednakzuzneseniaozačatítrestnéhostíhania,ktorévydalvyšetrovateľ
ako aj z obžaloby, ktorú podal prokurátor ako aj z ďalších vyjadrení v rámci trestného konania s tým,
že tak vyšetrovateľ ako prokurátor takéto konanie považovali za spáchanie trestného činu prijímania

úplatku a inej nenáležitej výhody, súd v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko sa jedná o
sprostredkovanie informácii od vyšetrovateľa a prokuratúry, ktorí takéto vyjadrenie poskytli.
E. súd poukazuje, že navrhovateľ v petite svojho návrhu ohľadne článku zo dňa 6. 8. XXXX, ktorý vyšiel
v denníku J. uvádza, že vyšiel článok s názvom: „H. firmu hlavného svedka v P. kauze". V skutočnosti
v novinách však vyšiel článok s názvom: „H. firmu hlavného svedka v P. kauze". P. v tomto prípade je v
návrhu navrhovateľa nesprávne uvedený názov uvedeného článku, keďže ten v skutočnosti v novinách

vyšiel s iným názvom, súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol aj z uvedeného dôvodu.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený dňa XX. 2. XXXX v denníku J. s názvom:
„J.: H., nemáte byť na čo pyšní!", a to za tvrdenie, podľa ktorého E. zadržala polícia s pol miliónovým
úplatkom za hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične. F. v tomto prípade žiadal uverejniť celý

článok a ospravedlniť sa za tvrdenie, podľa ktorého E. zadržala polícia s pol miliónovým úplatkom za
hladký priebeh zákazky na dostavbu telocvične, avšak navrhovateľ do spisu nepripojil denník J. zo dňa
XX. 2. XXXX s týmto článkom. F. navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nebolo preukázané, že
takýto článok v novinách denníka J. zo dňa XX. 2. XXXX vyšiel, súd návrh navrhovateľa v tejto časti
zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok, uverejnený v denníku J. dňa XX. XX. XXXX s názvom:
„H. s P. trvá už 3 roky". F. v petite svojho návrhu, týkajúceho sa tohto článku v siedmom odstavci uvádza:
Prvé pojednávanie sa začalo v júli 2004. o necelý rok neskôr, v máji sudca Okresného súdu P.a odsúdil
na jeden rok nepodmienečne a pokutu XXX-tisíc korún a E. oslobodil. H. súdu P. žiadal od podnikateľa

v mene E. minimálne pol milióna korún za dostavbu telocvične v W. nad U.. V samotných novinách v
tomto odseku je uvedené: Prvé pojednávanie sa začalo v júli 2004. O necelý rok neskôr, v máji sudca
Okresnú súdu P. odsúdil na jeden rok nepodmienečne a pokutu 100-tisíc korún a E. oslobodil. H. súdu
Karlin žiadal od podnikateľa v mene E.a minimálne pol milióna korún za dostavbu telocvične v Žiari nad
Hronom. E. navrhovateľ v petite svojho návrhu ohľadom tohto článku v časti Vývoj prípadu je mimo iné

uvedené * november 2003 - Odpočúvanie stretnutie U. s P. v hoteli Lux. V skutočnosti v novinách v
tomto článku v časti Vývoj prípade je uvedené: * november 2003 - odpočúvané stretnutie Hromadu s P.
v hoteli Lux. F. aj v tomto prípade navrhovateľ žiadal uverejniť celý článok z novín, pričom tak, ako bol
napísaný navrhovateľom v podanom návrhu, nie je totožný s tým, ako vyšiel v novinách a keďže súd
je návrhom navrhovateľa viazaný a sám súd si nemôže takýto návrh upravovať, návrh navrhovateľa v

tejto časti zamietol.

F. sa ďalej domáhal ospravedlnenia sa za článok zo dňa XX. XX. 2008, uverejnený v denníku J. s
názvom: „Proces P. a E.a odročili". F. tak ako aj v prípade iných článkov aj tu uvádza v petite návrhu
článok, ktorý mal výjsť v uvedený deň v novinách. Navrhovateľ však opomenul do petitu svojho návrhu

uviesť prvý odsek tohto článku, ktorý znel: Znalci ani tentoraz jednoznačne nedokázali manipuláciu s
nahrávkami, odpočúvaním bývalých členov HZDS vo veci pol miliónového úplatku. Nakoľko článok tak,
ako ho navrhovateľ uviedol v petite svojho návrhu nie je totožný s článkom tak, ako bol uvedený v
novinách a súd je návrhom navrhovateľa viazaný, návrh navrhovateľa zamietol.

Navrhovateľ ďalej žiadal, aby odporca v I. rade ako vydavateľ denníka Pravda v rámci ospravedlnenia
vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými môže preukázať, že Ing. E. Mráz vypýtal, prevzal,
prebral úplatok, ktorý sa opisuje v jednotlivých článkoch. Ďalej žiadal, aby odporca v II. rade ako
vydavateľ denníka SME v rámci ospravedlnenia vyhlásil, že nedisponuje žiadnymi dôkazmi, ktorými
môže preukázať, že Ing. E. Mráz prebral úplatok, ktorý opisuje v jednotlivých článkoch. Súd návrh

navrhovateľa v tejto časti zamietol, nakoľko po uvážení súdu za články, u ktorých bol dôvod na
ospravedlnenie, súd určil odporcom v I. a v II. rade za vyjadrenia sa v týchto článkoch ospravedlniť a
pokiaľ by odporcovia disponovali dôkazmi, ktorými by preukázali, že navrhovateľ prebral, vypýtal, alebo
prevzal si úplatok, súd by bol návrh navrhovateľa zamietol v celej časti, pretože v takom prípade, kebybolo preukázané, že navrhovateľ si vypýtal, prevzal, resp. prebral úplatok by sa jednalo o pravdivé
tvrdenie a nebol by dôvod na ospravedlnenie. Takto súd považoval návrh na vyhlásenie, že odporca 1
a 2 nedisponujú takýmito dôkazmi za nadbytočné, vzhľadom k tomu čo súd skôr uviedol.

Súd pri určovaní, za ktorý článok sa majú odporcovia v I. a v II. rade navrhovateľovi ospravedlniť, tieto
články rozdelil do troch kategórií.
1. Sú to články, u ktorých navrhovateľ v petite svojho návrhu uviedol taký obsah článkov, ktorý sa
nestotožňuje s článkami, ktoré v skutočnosti v novinách vyšli, aj keď sa jedná zrejme o písacie chyby na
strane navrhovateľa, súd je návrhom navrhovateľa viazaný, sám takéto chyby opravovať nemôže. Na

tieto skutočnosti upozornil právny zástupca odporcu v I. rade už v svojom prvom písomnom vyjadrení a
navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby požiadal o zmenu návrhu.
2. Články, kde v článkoch boli sprostredkované informácie, ktoré poskytla polícia, vyšetrovateľ,
prokuratúra, súdy, ktoré vydali informácie, ktoré boli zverejnené na súdnych pojednávaniach a ktoré
vychádzajú jednak z uznesenia o začatí trestného stíhania, z podanej obžaloby, z rozsudkov súdu
alebo zo žiadosti Generálnej prokuratúry SR o vydanie súhlasu na trestné stíhanie a vzatie do väzby

poslanca Národnej rady E.. G. P.. Z. činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť
poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Súd má teda
za to, že uverejnením takýchto informácií v žalovaných článkoch bolo realizované právo na slobodu
slova a slobodu tlače, pričom odporcovia 1 a 2 vychádzali z informácií, ktoré zverejnili orgány činné v
trestnom konaní a boli zhodné s obsahom uznesení o začatí trestného stíhania, s podanou obžalobou,

ďalšími rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. V tomto prípade teda tlač len sledovala
legitímny cieľ kontroly a poukazovanie na závažný celospoločenský problém a to v kontexte podozrení,
ktoré tu existovali voči navrhovateľovi v uvedenom čase ako predstaviteľovi verejnej moci, keďže v tom
čase zastával funkciu riaditeľa Banskobystrického samosprávneho kraja. V tom čase bol navrhovateľ
predmetom záujmu viacerých médií s tým, že okrem denníkov Pravda a SME sa mu venovali aj

iné slovenské aj zahraničné printové a elektronické médiá, tiež rozhlas a televízia. Tieto skutočnosti
jednoznačne vyplývajú z mediálneho monitoringu, ktorý je súčasťou spisu. Preto súd za tieto tvrdenia
v článkoch návrh navrhovateľa zamietol.
3. Články, kde sa prezentoval názor, vyjadrenia, konštatovania novinárov jednak v denníku SME ako aj
v denníku Pravda. Z takýchto tvrdení potom vyplynulo, že navrhovateľ zobral úplatok, bol zadržaný pri

preberaní úplatku, bol mu odovzdaný pol miliónový úplatok, bol prichytený pri preberaní úplatku, bol mu
odovzdaný pol miliónový úplatok, boli mu odovzdané peniaze v obálke, bol prichytený priamo pri čine.
Tieto navodzujú u čitateľa presvedčenie, že naozaj navrhovateľ spáchal trestný čin a zobral úplatok.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka, uvedené v § 11 a v § 13 poskytujú ochranu proti neoprávneným
zásahom do osobnostných práv občanov. V § 11 Občianskeho zákonníka sa uvádza ich demonštratívny

výpočet. Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, uvedené na
adresu alebo v súvislosti s konkrétnou osobou bez ohľadu na to, že išlo o preberanie alebo rozširovanie
faktov, resp. informácií médiami za účelom informovania verejnosti. Ani v rámci plnenia úloh tlače
informovať verejnosť o veciach verejného záujmu nemôže dôjsť k ohrozeniu , prípadne k zásahu do
práv iných . Sloboda prejavu nie je neobmedzená a má svoje hranice aj v prípade, keď sa tlač zaoberá

otázkami verejného záujmu. K otázke konkurencie práva na ochranu osobnosti právom na informácie
zaručuje článok 26 ods. 1 Ústavy SR, súd poukazuje na to, že Slovenská republika bola 30. 6. 1993
prijatá do Rady Európy a vyhlásila, že sa s účinnosťou 1. 1. 2003 cíti viazaná okrem iného aj Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý bol uverejnený ako oznámenie pod číslom 209/1992
Zb.

Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR , Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Relevantná časť článku 10 Dohovoru znie:
1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať rozšírené
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov...
2. Výkon týchto slobôd pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť môže podliehať takým

formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnuté
v demokratickej spoločnosti v záujme...... ochrany povesti a iných práv.
Dohovor ako medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách podlieha výkladovým
pravidlám medzinárodného práva (článok 31 a 33 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve z 23.5. 1969) Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, týkajúcej sa slobody prejavu
vyplýva, že v prípade konfliktu základných práv, ktoré nemajú absolútnu povahu a môžu byť preto
obmedzené, súd v konaní vo veciach ochrany osobnosti musí dbať o to, aby svojim rozhodnutím

dosiahol spravodlivú rovnováhu medzi konkurujúcimi si základnými právami, medzi ktorými nemožno
vyvodiť žiadnu prioritu „in abstrakto", ale vzniknutý konflikt medzi nimi sa musí vyriešiť výlučne so
zreteľom na relatívnu závažnosť každého z týchto práv podľa konkrétnych okolností danej veci. Právo
na dobrú povesť sa v súčasnosti považuje za právo, chránené dohovorom ako súčasť súkromného
života.Trebapretozachovaťspravodlivúrovnováhumedziprávomnarešpektovaniasúkromnéhoživota,

garantovaného článkom 8 a právom na slobodu vyjadrované garantované článkom 10 Dohovoru. V
konaní vo veciach ochrany osobnosti musí súd preto pri posudzovaní primeranosti tvrdeného zvažovať
nielen tvrdenia a skutočnosti, uvádzané navrhovateľom na preukázanie porušení jeho práva na ochranu
osobnosti ale skutočnosti, ktoré sa týkajú výkonu základného práva na slobodu prejavu druhého
účastníka sporu. ESĽP vo svojich rozhodnutiach vychádza z toho, že štát a jeho orgány vrátane
súdov môžu zasiahnuť do výkonu chráneného práva alebo slobody len za súčasného splnenia troch

podmienok:
1. Zásahy ustanovené zákonom,
2. Zodpovedal niektorému legitímnemu cieľu ustanovenému v Dohovore
3. Je nevyhnutným v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho
existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane (spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými

prostriedkami a sledovaným cieľom.
Hromadné informačné prostriedky sú oprávnené prinášať informácie, týkajúce sa vecí prejednávaných
súdmi. Hromadné informačné prostriedky by mali o veciach informovať verejnosť tak, aby neposúvali
verejnosti názor na prejednávanú vec, čo by v konečnom dôsledku sťažilo činnosť súdu a navyše tak,
aby uverejňované informácie rešpektovali právo na súkromie účastníkov konania, ochranu verejného

poriadku a ostatné práva tretích osôb (rozsudok Sunday Times proti Spojené Kráľovstvo č. 1 z
26.4.1979).

Podľa názoru súdu navrhovateľ jednoznačne preukázal zníženie dôstojnosti, cti a vážnosti navrhovateľa
v spoločnosti. Navrhovateľ vo svojej výpovedi v konaní pred súdom presvedčivo objasnil, akú ujmu

utrpel vo svojej cti, v súkromnom živote ale aj v podnikaní. Je pochopiteľné, že nepreukázané tvrdenia
o korupčnom správaní pociťoval ako vážnu ujmu. Tie tvrdenia navrhovateľa, že išlo o osočujúce
výroky, ktoré vyvolali široký ohlas laickej verejnosti, verejnosti v tom smere, že ide o skorumpovaného
človeka potvrdili aj vypočutí svedkovia, ktorých navrhovateľ poznal, s ktorými navrhovateľ pracoval,
resp. členovia jeho rodiny. Súd pri takýchto článkoch teda mal za preukázaný záver, že došlo k

neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a odporcovia 1, 2 sú povinní sa za takéto
vyjadrenia v článkoch ospravedlniť. Súd tieto konkrétne tvrdenia v článkoch potom konkretizoval skôr
v odôvodnení tohto rozsudku.

Súd sa ďalej zaoberal návrhom navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy. V priebehu konania

odporcovia v I. a v II. rade vzniesli námietku premlčania, vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal návrh
na tunajší súd až dňa 9. 7.2010, ale väčšina článkov vyšla v novinách ešte pred dátumom 9. 7. 2007.
Súd má za to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných
prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právom majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje. V
prípade sporu na ochranu osobnosti, ktorý vznikol na základe uverejnenia článkov treba za deň v ktorý

bolo možné si uplatniť právo na ochranu osobnosti po prvý raz považovať deň vydania článku. Právo na
náhradunemajetkovejujmysapretopremlčujevdobe3rokovododňauverejneniapredmetnéhočlánku.
Pokiaľ teda v denníku Pravda boli uverejnené tvrdenia v článkoch zo dňa 26. 11. 2003 - 24. 2. 2006,
právo na náhradu nemajetkovej ujmy sa premlčalo a keďže odporca 1 vzniesol námietku premlčania,
súd nemohol navrhovateľovi priznať za tvrdenia v týchto článkoch náhradu nemajetkovej ujmy a preto

v tejto časti súd návrh navrhovateľa zamietol. To isté sa týka aj práv na náhradu nemajetkovej ujmy
za články, ktoré vyšli v denníku SME za obdobie od 26. 11. 2003 do 6. 8. 2005. Aj odporca v II. rade
vzniesol námietku premlčania, právo na náhradu nemajetkovej ujmy za tvrdenia v týchto článkoch sa
teda premlčalo a súd z rovnakého dôvodu teda zamietol aj návrh navrhovateľa na zaplatenie náhrady
nemajetkovejujmyzauvedenéčlánky.Navrhovateľsadomáhalospravedlneniasazačlánky,uverejnené

v denníku SME zo dňa 12. 12. 2007 a 21. 11. 2008 s tým, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy za
tieto články sa síce nepremlčalo, lenže súd zamietol návrh navrhovateľa na ospravedlnenie sa odporcu
v II. rada za tvrdenia, uvedené v týchto článkoch a to z toho dôvodu, že navrhovateľ v petite svojho
návrhu žiadal uverejniť celé články, pričom obsah týchto článkov nie je totožný s obsahom článkov, ktorév skutočnosti v novinách boli zverejnené. Podobne aj pri článkoch, uverejnených denníkom Pravda sú
dva články a to zo dňa 3. 8. 2007 a 23. 7. 2009, u ktorých neuplynula 3 ročná premlčacia lehota. Súd však
zamietol návrh navrhovateľa na ospravedlnenie sa za tvrdenia, uverejnené v článku zo dňa 23. 7. 2009,

nakoľkovtomtočlánkuišloosprostredkovanieinformácií,ktoréopísalaGenerálnaprokuratúravžiadosti
o vydanie poslanca na trestné stíhanie. Pokiaľ teda súd zamietol návrh navrhovateľa na ospravedlnenie
sa odporcovi 1 a 2 za tvrdenia v tam uvádzaných článkoch, logicky súd nemohol navrhovateľovi za
tieto tvrdenia priznať ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy. Pokiaľ sa týka článku zo dňa 3. 8.
2007, uverejnený denníkom Pravda, tu súd zaviazal odporcu v I. rade ospravedlniť sa navrhovateľovi

za tvrdenia, podľa ktorých polícia zadržala Mráza s úplatkom a priamo pri bratí úplatku, zadržali šéfa
Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja Milana Mráza. V priebehu konania bolo preukázané,
že informácie, uverejňované o navrhovateľovi mali objektívnu spôsobilosť vyvolať nemajetkovú ujmu u
navrhovateľa, čo bolo jednoznačne preukázané aj výpoveďou navrhovateľa ako aj svedkov s tým, že
názor na navrhovateľa po vypuknutí tejto kauzy sa u mnohých ľudí zmenil a firma navrhovateľa mala
problémy aj pri svojej podnikateľskej činnosti, keďže takéto informácie negatívne vplývali aj na osoby,

ktoré podnikali s firmou navrhovateľa. Bolo však ďalej preukázané aj to, že uvedených informácií bolo
veľmi veľa počas dlhého časového obdobia, ktoré poskytovali rôzne médiá. V tomto prípade by súd
mohol priznať navrhovateľovi právo na náhradu nemajetkovej ujmy len za články v denníku Pravda,
zverejnené dňa 3. 8. 2007, 23. 7. 2009 a v denníku SME len za články, ktoré vyšli dňa 12. 12. 2007 a 21.
11. 2008, vzhľadom na skôr rozoberanú námietku premlčania. V priebehu celého súdneho konania však

nebolo preukázané, že by práve tieto 4 články vyvolali negatívny postoj verejnosti voči navrhovateľovi.
Žiadny zo svedkov, vypočúvaných v konaní potom nepotvrdil existenciu zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa, ktoré by mali byť údajne vyvolané odporcami 1 a 2 práve v súvislosti s týmito 4 článkami.

Z vykonaného dokazovania bolo potom ďalej preukázané, že väčšinu svedkov šokoval samotný fakt, že

navrhovateľ bol zadržaný a bol trestne stíhaný. O týchto skutočnostiach však informovali médiá hneď na
začiatku celej trestnej kauzy navrhovateľa a Gabriela Karlina. Pokiaľ v týchto článkoch boli uvedené aj
nepravdivé tvrdenia, za ktoré súd zaviazal odporcu 1 a 2 sa navrhovateľovi ospravedlniť, za tieto články
už nie je možné priznať právo na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko tu uplynula 3 ročná premlčacia
lehota tak, ako súd skôr uviedol. V konaní neboli uvedené žiadne dôkazy, ktorými by sa preukázalo,

že práve v príčinnej súvislosti so spomínanými 4 článkami došlo k zásahu do života navrhovateľa.
Navrhovateľ v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov súd potom zamietol návrh
navrhovateľa zo skôr uvedených dôvodov na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a to tak, že o trovách konania bude rozhodnuté

až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).