Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207615
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714207615.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci žalobcov 1) Y. I., O..XX.X.XXXX,

V. U. XXX/XX, X., štátne občianstvo Slovenská republika 2) R. P.R., O.. X.X.XXXX, V. U. XXX/XXX,
X., štátne občianstvo Slovenská republika 3) Y. I., O..XX.X.XXXX, V. U. XXX/XX, X., štátne občianstvo
Slovenská republika 4) U. I., O..X.X.XXXX, V. U. XXX/XX, X., zastúpení L.. P. V., R. F. F. F., Š. XXX,
proti žalovaným 1) P. Ž., O..XX.XX.XXXX, V. U. XXX/XX, X., štátne občianstvo Slovenská republika 2)
T. P., R..F.., V., G. N. X/A, C.: XX XXX XXX, práv. zast. Beňo & partners, advokátska kancelária, s.r.o.,
Nám sv.Egídia 95, Poprad v konaní o ochranu osobnosti s návrhom na náhradu nemajetkovej ujmy s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a v 2./rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až v 4./
rade každému po 10.000,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov stranám n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 20.6.2014 domáhali, aby zaviazal žalovaných uhradiť im
spoločne a nerozdielne každému po 20.000,- eur. Zároveň si uplatnili náhradu trov konania. Žalobu v

písomnom podaní odôvodnili tým, že dňa 23.6.2011 na ceste č. 50, príjazdovej komunikácii k diaľnici
D1 v smere Brno - Olomouc došlo k dopravnej nehode - havárii osobného motorového vozidla značky
Volkswagen P. Š. P. XXXBN, pri ktorej zahynul Y. I., manžel žalobkyne v 1./rade a otec žalobcov v
2. a v 4./rade. Za túto dopravnú nehodu bol uznaný vinným vodič uvedeného motorového vozidla,
žalovaný v 1./rade. Vlastník motorového vozidla I. P. mal so žalovaným v 2./rade v čase nehody ako
poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Následkom dopravnej nehody smrťou manžela a otca rodiny došlo k

zásahu do osobnostných práv žalobcov tak, že bola narušená celistvosť ich rodiny a bolo zasiahnuté
do ich súkromného a rodinného života, pričom následky sú trvalé a neodstrániteľné. Medzi manželmi
existovalisilnécitovéväzbyzaloženénavzájomnejláske,dlhoročnomspolužitíaspoločnejvýchovedetí.
Žalobkyňa v 1./rade znáša stratu manžela veľmi ťažko a to aj z dôvodu, že zostala na ich výchovu sama.
Manžel v čase smrti nedovŕšil ani 31 rokov. Podieľal sa na starostlivosti a výchove detí, materiálnom
zabezpečení rodiny. Protiprávnym konaním žalovaného v 1./rade bola spôsobená tiež vážna citová
ujma deťom. Došlo k pretrhnutiu citových väzieb a žalobcovia stratili možnosť rozvíjať rodinný život

s otcom. Citová ujma je znásobená tým, že deti stratili otca vo veku maloletosti. Žalobca v 2./rade
napriek tomu, že manžel bol jeho osvojiteľom, mal k nemu vytvorené silné citové puto. Právo na
súkromie je zakotvené ako právo ústavné. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, života,
zdravia, súkromia, ktorého súčasťou je aj rodinný život. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvomvšeobecného osobnostného práva v prípade, keď došlo k zásahu do tohto práva, má možnosť využiť
právne prostriedky ochrany osobnosti. Žalovaný v 1./rade svojim protiprávnym konaním zasiahol do
práv žalobcov na ich súkromný a rodinný život ako súčasti ich osobnostného práva. Tým došlo k

trvalej a neodstrániteľnej ujme mladej rodiny, vychovávajúcej tri maloleté deti. Žiadna z morálnych foriem
zadosťučinenia nemôže ani teoreticky vzniknutú ujmu odčiniť. Primeranou sa javí náhrada nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ktorá by mala aspoň čiastočne kompenzovať utrpené pocity bolesti, zúfalstva a
šoku zo straty manžela a otca rodiny. Pri uplatnení výšky náhrady žalobcovia vychádzali zo závažnosti
vzniknutej nemajetkovej ujmy, veku maloletých, silného citového prepojenia ako aj hmotnej závislosti

žalobcov na zosnulom. Žalovaný v 1./rade nevyjadril hlbokú ľútosť nad stratou manžela a otca rodiny, ani
sa neospravedlnil. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry adekvátna peňažná náhrada vo výške 20.000,-
eur pre každého sa javí primeraná. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2./rade žalobcovia odvodili
z ustanovení o povinnom zmluvnom poistení. Pri výklade pojmu škoda pre účely zákona o povinnom
zmluvnom poistení treba vychádzať z chápania tohto pojmu v komunit
árnom práve. Predmetný zákon bol predmetom transpozície smerníc Európskej Únie, ktoré boli

nahradené v súčasnosti platnou smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.9.2009
o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia
povinností poistenia tejto zodpovednosti. Súdny dvor EÚ v rámci prejudiciálneho konania vo veci C
22/2012zaujalstanoviskoavýkladkuspornejotázke,podľaktorého ujmanazdraví,ktorámusíbyťkrytá
povinným poistením predstavuje akúkoľvek ujmu, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity,

čo zahŕňa tak fyzickú ako aj psychickú traumu, preto medzi škody, ktoré sa musia nahradiť z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v súlade s
právom Únie patrí aj nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu
upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. V zmysle uvedeného je potrebné vykladať
pojem škoda v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. o povinnom zmluvnom poistení eurokonformne, teda tak,

že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnostných práv pozostalých. Preto si
žalobcovia v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatnili právny nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy aj voči žalovanému v 2./rade ako poistiteľovi.
Na preukázanie svojich tvrdení predložili listinné dôkazy a to rozsudok Okresného súdu Poprad, zmluvu
o poistení zodpovednosti za škodu , uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016

a žiadali vypočuť k veci žalobcov. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 18.11.2014 zotrvali na svojich
predchádzajúcich tvrdeniach s tým, že rozsudok Súdneho Dvora C 22/12 je jasný nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o tom, že nárok pozostalých po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy
má byť krytý povinným zmluvným poistením. Na základe porovnania s ostatnými jazykovými verziami
rozsudku je zrejmé, že pojem zodpovednosť za škodu je v slovenskom preklade výroku použitý v

širšom zmysle, tzn. v zmysle pojmu občianskoprávna zodpovednosť. Potreba jednotného uplatňovania
a následne jednotného výkladu ustanovení práva Spoločenstva vylučuje, aby sa v prípade pochybností
posudzoval text ustanovenia v jednom z jeho znení izolovane, naopak, vyžaduje, aby sa tento text
vykladal a uplatňoval s prihliadnutím na znenia vyhotovené v ostatných úradných jazykoch. Závery
rozhodnutia NS 4Cdo 168/2009 s prihliadnutím k rozsudku C 22/2012 nie sú k dnešnému právnemu

stavu relevantné. Tak pojem škoda na zdraví ako aj nemajetková ujma predstavujú ujmu, ktorá má
nemajetkový charakter (ani v prípade poškodenia zdravia nejde o zásah do majetkovej sféry). Tento
názorvyjavilNSSRnapríkladvrozsudkusp.zn.3Cdo228/2012.Vdôsledkuvadytranspozíciesmernice
vznikla v slovenskom právnom poriadku medzera v zákona, ktorá má nielen teologickú, ale navyše aj
axiologickú povahu. Účelom dosiahnutia cieľa a zmyslu právnej úpravy je túto medzeru možné a nutné

preklenúť výkladom. Všetky komunitárne normy bez ohľadu na ich právnu silu musia mať prednosť
pred akoukoľvek vnútroštátnou normou. Súdny Dvor EÚ sformuloval a následne ďalšími rozhodnutiami
dotvoril tzv. imperatív eurokomforného výkladu vnútroštátneho práva, ktorým sa prejavuje tzv. nepriamy
účinok smerníc, a tento spočíva v povinnosti vnútroštátnych súdov vykladať vnútroštátne právo v čo
najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a účel smernice (C 106/89 a i.). Stačí, aby vnútroštátny

súd mal možnosť výklad použiť, pričom je takto povinný aj výklad použiť, keď to povedie k dosiahnutiu
cieľov smernice. Európske právo neukladá povinnosť vnútroštátneho súdu za účelom dosiahnutia
účelu smernice vykladať vnútroštátnu normu „contra legen“. Ako príklad uviedli eurokomformnú definíciu
pojmu škoda uplatnenú v trestnom zákone, ktorá zahŕňa aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. V
ďalšompoukázalnavšeobecnéprincípyprávnejistoty,povinnosťsúduneaplikovaťvnútroštátnepravidlo

odporujúce právo EÚ. a ďalšiu judikatúru súdov Slovenskej republiky, okrem iného aj rozhodnutie
Ústavného súdu SR.2.Žalobkyňa v 1./rade na pojednávaní uviedla, že od uzavretia manželstva s Y. I. s týmto žila v
spoločnej domácnosti asi 15 rokov. Narodili sa im deti Y. R. U.. R. P. je jej synom a manžel sa ho podujal
vychovávať. V mieste bydliska bývali spolu s jej rodičmi. V kritickom období manžel pracoval v ČR spolu

so žalovaným v 1./rade ako zamestnanci jej otca, ktorý v tom čase podnikal v stavebníctve. Prácu
vykonávali v turnusoch. Žalovaný motorovým vozidlom vozil manžela a ďalších spolupracovníkov na
miesto výkonu práce. Kritického dňa sa v motorovom vozidle viezli iba oni dvaja. Spolužitie s manželom
bolo usporiadané, tento finančne zabezpečoval rodinu, staral sa o deti. V súčasnej dobe žije ako vdova
s rodičmi a deťmi. Po oznámení úmrtia manžela sa psychicky zrútila, s jeho odchodom sa nevie

vysporiadať. Od uvedenej udalosti sa lieči v neurologickej ambulancii U.. Y. V.. Syn Alexander kvôli
zmene finančnej situácie musel zanechať stredoškolské štúdium. So žalovaným v 1./rade nie je v
príbuzenskom vzťahu a tento jej neuhradil žiadnu škodu.

3.Žalobca v 2./rade uviedol, že žalobkyňa v 1./rade je jeho matkou. S biologickým otcom sa nestretáva.
Y. I. ho vychovával od jeho troch rokov. Pri výchove nerobil rozdiel v starostlivosti o neho a vlastnými

deťmi. Y. I. pokladal za otca. Mali spoločné záujmy. Menovaný ho podporoval. Štúdium v 4. ročníku
strednej školy prerušil, pretože toto sa stalo pre rodinu finančne náročným. Po prerušení štúdia začal
pracovať spoločne so starým otcom.

4.Žalobca v 4./rade uviedol, že v čase úmrtia otca mal 10 rokov, v čase smrti žil s rodičmi, súrodencami

a starými rodičmi v spoločnej domácnosti. Otec sa oňho staral, kupoval mu veci. Spoločne chodili na
výlety, zaujímal so o jeho štúdijné výsledky.

5.Žalovaný v 1./rade na pojednávaní uviedol, že v minulosti sa dlhšiu dobu zdržiaval v zahraničí.
Mimo trvalého bydliska nebol riadne prihlásený na žiadnej inej adrese. Nerozumie, z akého dôvodu

si žalobcovia voči nemu uplatňujú nárok na náhradu škody, pretože za skutok už bol riadne odsúdený
a rodičom žalobkyne v 1./rade uhrádza náhradu škody. V roku 2011 pracoval spolu s Y. I.. Ich
zamestnávateľom bola matka žalobkyne v 1./rade. Dňa 23.6.2011 po ukončení zmeny v nočných
hodinách už v čase osobného voľna ho I. P., vlastník motorového vozidla značky Volkswagen , odoslal
do Brna vyzdvihnúť na stanici Y. I.. Tento pokyn musel splniť vzhľadom k tomu, že mu ho dal v podstate

zamestnávateľ. Pri spiatočnej ceste zrejme dostal mikrospánok, vozidlo sa dostalo do šmyku a došlo k
nehode. V čase nehody nemal požitý alkohol. Žalobcovia si môžu uplatniť peniaze od matky žalobkyne,
ktorá ich zamestnávala. V súčasnej dobe uhrádza škodu I. P. za poškodené motorové vozidlo. Nemal
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

6.Žalovaný v 2./rade žiadal žalobu voči jeho osobe zamietnuť. Na podporu svojho stanoviska poukázal
na rozhodnutie NS SR zo dňa 31.3.2016 sp.zn. 3Cdo 301/2012 v obdobnej veci. Ustanovenie § 4
Zákona o povinnom zmluvnom poistení kryje nároky explicitne uvedené v citovanom ustanovení z
titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie iné prípadné nároky
vzniknuté z iného titulu. Pasívna legitimácia poisťovne v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy podľa

zákona o povinnom zmluvnom poistení nie je daná. Odlišný výklad nie je odôvodnený ani po rozhodnutí
Súdneho Dvora rozsudkom C 22/2012 vo veci M. B.. Dovolací súd dospel k záveru, že priamy
účinok (článok 1 ods.1 druhej smernice resp. článok 3 odsek 4) smernice č. 2009/103/ES o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinností
poistenia tejto zodpovednosti, ktorá nahradila prvú smernicu, druhú smernicu a tretiu smernicu, je

vylúčený. Do rozsahu povinného zmluvného krytia preto nespadajú nároky pozostalých príbuzných
po obetiach dopravnej nehody na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do ich
osobnostných práv. Slovenské právo neupravuje náhradu nemajetkovej ujmy spôsobené obetiam
usmrteným pri dopravných nehodách v rámci úpravy zodpovednosti poisteného za škodu v 6. časti
Občianskeho zákonníka, ale v prvej časti OZ. Pokiaľ by aj z uplatniteľných smerníc vyplývala povinnosť

Slovenskej republiky prevziať do svojho právneho poriadku pravidlo o zahrnutí náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch do rozsahu poistného krytia povinného zmluvného poistenia, prípadný nedostatok
takej transpozície nemôže pôsobiť v neprospech fyzickej alebo právnickej osoby spoliehajúcej sa na
záväznosť platných a účinných noriem vnútroštátneho právneho poriadku a to ani pri uplatnení tzv.
eurokonformného výkladu zákona č. 381/2001 Z. z. Smernica nedisponuje vlastnosťou priameho účinku

a pre svoju aplikáciu potrebuje prenos do právneho poriadku členského štátu. Motívom smernice je
vytvorenie platformy pre existenciu pravidiel spoločných pre všetky členské štáty. Eurokonformný výklad
pri nepriamom účinku smernice má svoje hranice, ktoré sú vymedzované rozhodovacou činnosťou
Súdneho Dvora. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho Dvora C 212/04 bod 110, podľa ktoréhoodvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho
práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity.
Nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legen vnútroštátneho práva (ďalej rozhodnutia C 105/03, C

12/08). Ustanovenie § 4 ods. 2 zák. o PZP vymedzuje rozsah poistného krytia taxatívnym výpočtom
prípadov, na ktoré sa poistné krytie vzťahuje. Toto vymedzenie je zhodné s právnou úpravou náhrady
škody obsiahnutou v ust. § 442 a nasl. OZ. Zákon odkazuje na nárok na náhradu škody, nie nemajetkovej
ujmy. Vo veci C 22/12 Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo písomné vyjadrenie, z ktorého je zjavné,
že Slovenská republika pri transponovaní smerníc nemala úmysel zahrnúť do rozsahu poistného krytia

nároky pozostalých osôb po obetiach dopravných nehôd na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Uvedený fakt potvrdzuje aj stanovisko Ministerstva financií zo dňa 31.5.2016.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil list Ministerstva financií, rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo
301/2012.

7.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán, vypočutím žalobcov v prvom,

druhom a štvrtom rade, oboznámením rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 16/2013, zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení, správy neurologickej ambulancie U.. Y. V., správy ministerstva financií,
oboznámením úmrtného listu Y. I. zistil nasledovný skutkový stav:

8.Podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 2./rade a I. P. predmetom poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bolo osobné motorové vozidlo značky Volkswagen
W.. Č.. P., rok výroby 2006. Dňa 20.7.2011 Mestský úrad obce Š. vystavil úmrtný list Y. I. s dátumom
úmrtia 23.6.2011 s miestom úmrtia Š. - N. C.. Z.. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. XT XX/
XXXX-XXX zo dňa 4.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť rovnakého dňa, súd schválil dohodu o vine
a treste uzavretú dňa 1.2.2013 na Okresnej prokuratúre Poprad a potvrdil, že obvinený P. Ž. je vinný

z prečinu usmrtenia na tom skutkovom základe, že dňa 23.6.2011 asi o 4.40 hod. na ceste č. 50 na
príjazdovej komunikácii k diaľnici Y. X. F. V. - D. viedol motorové vozidlo značky X., ev. č. P., pričom
v tiahlej ľavotočivej zákrute v dôsledku nesprávneho spôsobu jazdy a neprispôsobenia rýchlosti jazdy
svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a
iným okolnostiam, ktoré možno predvídať s vozidlom dostal šmyk, pri ktorom prerazil oceľové zvodidlá,

vyšiel mimo vozovku vpravo, kde sa s vozidlom viackrát prevrátil. Pri dopravnej nehode jeho spolujazdec
Y. I. vypadol z vozidla a utrpel poranenia, na následky ktorých na mieste dopravnej nehody zomrel.
Obvinenému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, trest zákazu činnosti a povinnosť zaplatiť
poškodenému I. P.R. škodu vo výške 9.830,- eur. Podľa potvrdenia U.. Y. V., neurologická ambulancia
Poprad, Y. I. bola prvýkrát vyšetrená na neurologickej ambulancii dňa 27.4.2011 a v ďalšom období

opakovane vyšetrené pre cephaleu. Bolo jej odporučené diabetologické vyšetrenie, endokrinologické
vyšetrenie, očné vyšetrenie a i. Dňa 31.5.2016 Ministerstvo financií oznámilo KS Prešov v konaní
vedenom týmto súdom pod.č. 6Co 230/2015, že ako tvorca a gestor zákona o povinnom zmluvnom
poistení nemá vedomosť o tom, že by existovali pochybnosti o tom, či Smernica EP a Rady 2009/103/
ES bola transponovaná v plnom rozsahu do právneho poriadku SR. Žiadny z relevanstných orgánov

EÚ či SR nikdy nespochybnil správnu a plnú implementáciu predmetnej smernice. MF zastáva právny
názor, že slovenská právna úprava dôsledne rozlišuje medzi právom na ochranu osobnosti a právom
na náhradu škody. Každý z inštitútov má samostatný predmet a režim ochrany.

Podľa Čl.19 ods. 1,2 Ústavy SR
Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na
ochranu mena.
Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/ EHS z 24. Apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami:
Každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že
zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je
pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto

opatrení.

Podľa čl. (22) SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2009/103/ES zo 16. septembra
2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontroleplnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci,
cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by
malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie

podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo
úroveň výšky odškodného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Podľa § 11 O.z., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 O.z.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie.
Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 15 O.z., po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jej osobnosti manželovi a
deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Podľa § 16 O.z., kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá

za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Podľa § 116 O.z., blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Podľa § 420 O.z.

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 O.z.
(1)Fyzickéaprávnickéosobyvykonávajúcedopravuzodpovedajúzaškoduvyvolanúosobitnoupovahou
tejto prevádzky.
(2)Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

Podľa § 441O.z., ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 4 zákona 381/2001 Z.z
(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa

písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

(3)Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpríslušnýmsubjektom
6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky
nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky,
dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je
povinný ich nahradiť týmto subjektom.

(4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa
odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v
čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.(5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského
štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych

predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo
na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu.

(6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho
štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného

členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na
ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

Podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z
(1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21)

(2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

Príloha k zákonu č. 381/2001 Z. z. - ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV
EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia
povinnosti poistenia tejto zodpovednosti (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 103,
2.5.1972.) v znení smernice Rady 72/430/EHS z 19. decembra 1972 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ,
kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 291, 28.12.1972.) a smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 (Mimoriadne

vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú.v. ES L 8, 11.1.1984.).
2. Druhá smernica Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 7; Ú.v. ES L 8, 11.1.1984.) v znení smernice Rady 90/232/EHS
zo 14. mája 1990 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 129, 19.5.1990.).

3. Druhá smernica Rady 88/357/EHS z 22. júna 1988 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení, týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia, na uľahčenie
účinného vykonávania slobody poskytovať služby a o zmene a doplnení smernice 73/239/EHS
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 172, 4.7.1988.) v znení smernice Rady 90/618/EHS
z 8. novembra 1990 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 330, 29.11.1990.), smernice

Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 228, 11.8.1992.).
4. Tretia smernica Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
(Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 1; Ú.v. ES L 129, 19.5.1990.).
5. Smernica 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych

predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (Štvrtá smernica
o poistení motorových vozidiel) (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 6/zv. 3; Ú.v. ES L 181, 20.7.2000.).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, ktorou samenia a dopĺňajú
smernice Rady 72/166/EHS, 84/5/EHS, 88/357/EHS a 90/232/EHS a smernica Európskeho parlamentu

a Rady 2000/26/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel (Ú.v.
EÚ L 149, 11.6. 2005.).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní
poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (prepracované znenie) (Ú. v. ES L 335, 17. 12. 2009) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/89/EÚ zo 16.novembra 2011 (Ú. v. EÚ L 326, 8. 12.

2011), v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/23/EÚ z 12. septembra 2012 (Ú. v. EÚ
L 249, 14. 9. 2012), v znení smernice Rady 2013/23/EÚ z 13. mája 2013 (Ú. v. L 158, 10. 6. 2013), v
znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 18.
12. 2013), v znení 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/51/EÚ zo 16. apríla 2014 (Ú. v.
EÚ L 153, 22.

5. 2014).

9.Podľa ROZSUDKU SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 24. októbra 2013 vo veci C-22/12, článok
3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členskýchštátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly
plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/
EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia

zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice
Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má

pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej
nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej.
10.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba je čo do základu dôvodná. Usmrtenie človeka je vážnym zásahom do súkromia a duševného
zdravia blízkych osôb a zakladá právo na náhradu škody na zdraví vo všetkých jej formách vrátane

nemajetkovej ujmy s priamym nárokom proti poisťovateľovi. Žalobcovia ako manželka, deti poručiteľa
a dieťa manželky, o ktoré sa poručiteľ staral a žilo s rodinou v spoločnej domácnosti , sú aktívne
legitimovaní na podanie žaloby. Smrť rodinného príslušníka fyzickej osoby a osoby blízkej, pri
dopravnej nehode, ktorú títo rodinní príslušníci nezavinili, je neoprávneným zásahom do práva fyzickej
osoby na súkromný a rodinný život. Súčasťou práva na ochranu súkromia chráneného ustanovením

§ 11 Občianskeho zákonníka je rodinný život spočívajúci v udržiavaní a rozvíjaní vzájomných
citových, morálnych a sociálnych väzieb medzi najbližšími osobami, a konanie, ktoré spôsobilo násilné
pretrhnutie týchto väzieb stratou člena rodiny, je konaním nesúcim znaky neoprávneného zásahu
do chránených osobnostných práv pozostalých členov rodiny. Toto konštatovanie vyplýva z ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu Slovenskej republiky . V rozsudku z 27. októbra 2010 sp. zn. 1Cdo 77/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky za správny označil záver súdov nižších stupňov, že do osobnostných
práv oprávnených osôb bolo zasiahnuté zavinením dopravnej nehody, pri ktorej zahynul ich blízky
príbuzný(synabrat),2.vrozsudkuzo17.februára2011sp.zn.5Cdo265/2009NajvyššísúdSlovenskej
republiky uviedol, že „ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy
vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich

dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. Takýmto protiprávnym
zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp. práva na rodinný život môže byť ďalšiemu účastníkovi
vzťahu spôsobená taká ujma, ktorá mu čiastočne alebo úplne bráni napĺňať jeho citové potreby, t.j.
nemajetková ujma postihujúca inú ako majetkovú sféru, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj
citová (emocionálna) sféra. Ak dôjde k smrti jedného z členov rodinného vzťahu, pozostalá osoba môže

utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a takisto aj spoločenstva (vzťahu)
s blízkou osobou“. Na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval, že „zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej
osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti“, 3. existencia neoprávneného zásahu do

práva na súkromie a rodinný život, ktorý bol spôsobený usmrtením blízkeho rodinného príslušníka pri
dopravnej nehode, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí z 20. apríla 2011
sp. zn. 4 Cdo 168/2009, 4. v rozsudku z 27, novembra 2012 sp. zn. 2Cdo 194/2011 Najvyšší súd
Slovenskej republiky, i keď primárne riešiac otázku premlčania práva na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch, konštatoval, že zavineným usmrtením chodca pri dopravnej nehode bolo zasiahnuté do

práva na súkromie a rodinný život jeho blízkej príbuznej. Na základe ustáleného skutkového stavu súd
má za to, že je daná pasívna legitimácia oboch žalovaných. Žalovaný v prvom rade zodpovedá za ujmu,
pretože ju sám spôsobil svojim protiprávnym konaním, čo nepochybne vyplýva z trestného rozsudku
Okresného súdu Poprad.
Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd,

ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Usmrtenie pri dopravnej nehode je najzávažnejším
dôsledkom takejto udalosti. Podľa ustálenej súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva
nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený
zásah do osobnostných práv. Aj táto zodpovednosť musí byť predmetom občianskoprávneho poistného
krytia. Pri opačnom výklade to môže znamenať značné majetkové riziko subjektov v doprave

zodpovedajúcich za takúto nemajetkovú ujmu, ktorá by v individuálnych prípadoch mohla viesť k ich
finančnému kolapsu. Mohla by znamenať aj neistotu pozostalých o reálnom poskytnutí prisúdenej
náhrady prípadne vôbec vymožiteľnosti. Preto je potrebné pojem škoda pre účely Zákona o povinnom
zmluvnom poistení, vychádzajúc tiež z rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-22/12 a príslušnýchnariadení a smerníc interpretovať rozširujúco tak, že doň patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy za
zásah do osobnostných práv pozostalých s právom pozostalých domáhať sa poistného krytia. Takýto
výklad je výkladom intra legem, nanajvýš rozširujúcim výkladom ust. § 4 Zákona č. 381/2001 Z. z. a

nie je možné ho pokladať za výklad contra legem či už v ponímaní Súdneho dvora Európskej Únie,
európskej legislatívy, Ústavy Slovenskej republiky alebo Slovenského právneho poriadku. Doslovný
gramatický výklad ust. § 4 zákona , na ktorý sa odvoláva žalovaný v druhom rade, nie je v danom
prípade náležitý. Rovnako právne nevýznamné je konštatovanie poisťovne, že zákonodarná iniciatíva ,
ktorá mala v novelizácii zákona o povinnom zmluvnom poistení zahrnúť likvidáciu aj nemajetkovej ujmy,

nebola završená prijatím zákona. Ak do Zákona o povinnom zmluvnom poistení boli prebraté smernice
Európskej Únie a Rady o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel,
ktoré predpisy používajú pojmy osobnej ujmy a škody na majetku, teda majetkovú aj nemajetkovú ujmu,
javí sa nelogickým, aby špeciálny právny predpis, do ktorého boli tieto európske normy inkorporované ,
dané pojmy definoval neprimerane zužujúco. Pretože Zákon o povinnom zmluvnom poistení ukladá
pod hrozbou sankcie povinnosť vodičovi, resp. prevádzkovateľovi motorového vozidla uzavrieť poistnú

zmluvu pre minimálnu výšku poistného krytia, stanoveného Európskou legislatívou, má legitímne
očakávanie, že v prípade vzniku poistnej udalosti všetky ujmy tak materiálnej povahy ako aj ujmy
vzniknuté pôsobením na telesnú a duchovnú integritu poškodených, budú odškodnené z povinného
zmluvného poistenia. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje rodinným príslušníkom obete dopravnej
nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada má byť krytá povinným zmluvným

poistením motorového vozidla. Tým je podľa názoru súdu daná pasívna legitimácia žalovaného v
druhom rade, u ktorého bol prevádzkovateľ motorového vozidla poistený.

11.K otázke posúdenia pasívnej legitimácie strán, eurokonformity výkladu noriem európskeho práva a
krytia nárokov pozostalých z povinného zmluvného poistenia súd odkazuje na ustálenú rozhodovaciu

prax súdu druhej inštancie, Krajského súdu Prešov v rozhodnutiach sp. zn. 6Co 230/2015 zo dňa
21.9.2016, sp. zn. 21Co/60/2015 zo dňa 31. marca 2016,20Co 183/2014 zo dňa 26.5.2015.

12.Súd neprihliadol, vychádzajúc z obrany žalovaného v druhom rade, k argumentácii vyslovenej v
odôvodneniach rozhodnutí NS SR sp.zn. 4 Cdo 168/2009 a 3Cdo 301/2012 uskutočniac výklad zákona

vosvetlerozhodnutíEurópskehosúdnehodvoravoveciB.,X.Y./C-277/12aprihliadnuc narozhodnutie
- Uznesenie Ústavného súdu SR č. III. ÚS 666/2016 - 36 zo dňa 11.10. 2016, ktoré na str. 23, 24
odôvodnenia zaujíma jednoznačné stanoviská k argumentácii Najvyššieho súdu vo vyššie citovaných
rozhodnutiach v neprospech sťažovateľa- poisťovne v obdobnej veci. Rovnako súd neprihliadol k obrane
žalovaného v prvom rade, že žalobkyňa si mala uplatniť náhradu škody od zamestnávateľa svojho

nebohého manžela. Ak má poškodený právo na náhradu škody voči rôznym osobám z rôznych právnych
titulov, je na poškodenom, z ktorého právneho titulu a voči komu si náhradu uplatní. V danom prípade
si poškodený uplatnil náhradu škody voči osobe, ktorá zavinila smrť manžela vychádzajúc z ustanovení
občianskoprávnej zodpovednosti a titul na uplatnenie nároku takto preukázala.

13.Primárnou funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je funkcia satisfakčná, teda primerane s ohľadom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu, optimálne a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok
neoprávneného zásahu. Nemajetková ujma vzniknutá porušením osobnostných práv sa vo všeobecnom
zmysle slova ani nedá odškodniť a jej rozsah nie je možné ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť. Namiesto
nej je možné len poskytnutie zadosťučinenia. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je

stanovené voľnou úvahou súdu . Súd pri úvahe o primeranosti tohto zadosťučinenia vychádza z celkovej
povahy aj z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu (intenzita, spôsob neoprávneného zásahu
k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, veku postihnutých osôb, následky). Výška
náhrady by však mala byť v súlade s požiadavkou spravodlivosti a zásadou proporcionality. Žalovaný
sa nedopustil úmysleného, ale iba nedbanlivostného konania na úseku dodržiavania pravidiel cestnej

premávky, majúceho za následok smrť inej osoby. Cudzie motorové vozidlo viedol na pokyn svojho
zamestnávateľa, priameho rodinného príbuzného žalobcov, v čase svojho osobného voľna. Vlastníkovi
motorového vozidla uhrádza náhradu škody spôsobenej na motorovom vozidle. Je nepochybné,
že žalobkyňa - manželka a deti, rovnako ako osoba, výchovu ktorej pozostalý zabezpečoval, mali
usporiadaný a blízky rodinný vzťah s nebohým. Mali spoločné plány tak na úseku chodu rodiny,

pracovných a voľnočasových aktivít. Jeho stratu nesú ťažko. Pri úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie
odčiniť vzniknutú ujmu, iba zabezpečiť jej zmiernenie. Odškodnenie by však nemalo predstavovať
neprimeranú finančnú náhradu a jeho cieľom nie je zabezpečenie náhrady príjmov alebo zdroja
obživy, ale sadisfakcia. Z predloženej lekárskej správy neurológa nevyplýva priamy príčinný vzťahmedzi udalosťou straty rodinného príslušníka a zdravotnými problémami, ktoré by mali s tým súvisieť.
Žalobkyňa vyhľadala lekársku pomoc pre nepriaznivý zdravotný stav ešte pred danou udalosťou a
je liečená na takto zistený nepriaznivý zdravotný stav naďalej. Stanovené diagnózy nepreukazujú

charakter psychických následkov. Pri priznaní nemajetkovej ujmy súd prihliadol tiež k rozhodovacej
činnosti súdov (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 292/2009), a pri stanovení primeranosti výšky
náhrady napr. na rozsudok Okresného súdu Poprad vo veci 12 C 36/2014, kde pozostalým, u ktorých sa
následky udalosti zásadne prejavili na zhoršení psychického stavu , bola priznaná suma po 12 500,- eur.

14.V prevyšujúcej časti preto žalobu zamietol ako nedôvodnú.

15.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP . Pretože každá zo strán mala úspech
v porovnateľnej časti, súd náhradu trov stranám nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.