Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Csp/25/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207680
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416207680.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Ž.
Y., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Ž.V. T. R., o zaplatenie 696,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 350,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 350,- eur od 21.2.2014 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 22.8.2016, domáhala proti žalovanej zaplatenia
696,- € s 5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 30.6.2013 do zaplatenia. Zároveň žiadala
nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa použila nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedla,ženazákladezmluvyoúverečísloXXXXXXXXXuzatvorenejdňa26.9.2012sožalovanou,
poskytla žalobkyňa ako veriteľ žalovanej úver vo výške 350,- €. Žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu
spolu s príslušným poplatkom vo výške 346,- €, t. j. spolu vo výške 696,- €. Žalovaná svoj dlh riadne a
včasnesplatila,porušiladojednaniapredmetnejzmluvyoúvereastratilavýhodusplátokadňa30.6.2013
sa jej dlh stal splatným. Žalobkyňa podala trestné oznámenie na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Žiar nad Hronom na žalovanú zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného

zákona. Okresný súd Žiar nad Hronom trestným rozkazom sp. zn. 2T 7/14 zo dňa 23.1.2014 uznal
žalovanú vinnou zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa
§ 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobkyňu ako poškodenú so svojim nárokom na náhradu
spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz v trestnej veci nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť dňa 20.2.2014.
2.2. Žalobkyňakžalobepripojilalistiny: fotokópiutrestnéhorozkazu,všeobecnépodmienkyposkytnutia
úveru a fotokópiu zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 26.9.2012, ktorú

uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ so žalovanou, vyplýva, že žalobkyňa poskytla ako veriteľ žalovanej
úver vo výške 350,- € v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaná sa zaviazala vrátiť túto sumu spolu s
príslušným poplatkom vo výške 346,- €, t. j. spolu vo výške 696,- € v 12-tich mesačných splátkach po58,- €, počnúc 3.11.2012. V zmluve je formulárovým spôsobom vyznačené (krížikom označená jedna z
predtlačených možností), že úver je poskytnutý dlžníkovi na „iný účel“.

3. Žalovaná zostala v konaní nečinná, nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

4. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 22Csp/25/21016-41 zo dňa 8.9.2017 tak, že žalobu vo
veci samej zamietol, a priznal žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa žalobkyňa odvolala, žiadala rozsudok okresného
súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním žalobkyňou a rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:

6.1. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobkyňa v žalobe v opise rozhodujúcich skutočností
uvádzala iba existenciu a základné náležitosti záväzkového zmluvného vzťahu strán sporu a poukázala
na právoplatný trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/7/2014 zo dňa 23.01.2014
vydaný v trestnom konaní, ktorým bola žalovaná uznaná za vinnú zo spáchania prečinu úverového

podvodu a žalobkyňa bola ako poškodená so svojím nárokom na náhradu škodu odkázaná na občianske
súdne konanie; fotokópiu tohto trestného rozkazu žalobkyňa k žalobe pripojila. Žiadne iné skutkové
tvrdenia umožňujúce riadne ustálenie skutkového stavu a jeho následnú právnu kvalifikáciu (napr.
tvrdenieoporušeníprávnejpovinnosti,ovznikuškodyaopríčinnejsúvislosti,alebotvrdeniaumožňujúce
identifikovať, že sa žalobkyňa domáha plnenia z platnej zmluvy) v žalobe ani v súdnom spise do

rozhodnutia súdu prvej inštancie nie sú uvedené. Následkom nedostatku skutkových tvrdení je absencia
správnych skutkových zistení v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá je kľúčová aj pre správne právne
posúdenie veci, vrátane aplikácie ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (ktorý je možné
ex offo aplikovať iba pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, nie zo zodpovednostného
právnehovzťahu).Nakoľkožalobkyňavodvolanívýslovneuviedla,žesadomáhanáhradyškody,úlohou

súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vykonať dokazovanie v prvom rade za účelom zistenia existencie
základných atribútov zodpovednostného právneho vzťahu a za účelom ustálenia výšky škody, pokiaľ
skutočne vznikla. Svoj záver súd prvej inštancie riadne zdôvodní.
6.2. Odvolací súd pripomenul, že ak je predmetom konania plnenie zo zodpovednostného právneho
vzťahu (náhrada škody), súd je viazaný len výrokom odsudzujúceho rozsudku o tom, že bol skutok

spáchaný a kto ho spáchal; ustálenie výšky škody v trestnom konaní je iba kvalifikačným znakom
trestného činu. Určenie skutočnej výšky škody predpokladá zistenie obsahu práv a povinností z úverovej
zmluvy a platnosti jej jednotlivých ustanovení, a to aj z hľadiska spotrebiteľského práva v prípade, ak
ide o spotrebiteľský právny vzťah, alebo o spotrebiteľský úver.
6.3. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

7.Podľa§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuakbolorozhodnutiezrušenéaakbolavecvrátenána
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou (fotokópia trestného rozkazu,
všeobecné podmienky poskytnutia úveru a fotokópia zmluvy o úvere). Vykonaným dokazovaním súd
zistil skutkový stav tak, ako ho popísala žalobkyňa v podanej žalobe (bod 2. odôvodnenia).

9. Súd mal preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, po
posúdení ktorej vyplýva, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským. Treba
však konštatovať, že uvedené právne posúdenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu nie je právne
významné pre rozhodnutie o žalobe, preto sa súd v odôvodnení rozhodnutia uvedenému posúdeniunebude viac venovať. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere konala podvodne a bola za tento trestný
čin odsúdená. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že trestný rozkaz č.k. 2T/7/2014 zo dňa 23.1.2014
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 20.2.2014. Z pripojeného trestného rozkazu je však zrejmé,

že o nároku na náhradu škody, ani jej časti v trestnom konaní rozhodnuté nebolo.

2. Na daný skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:

4.1. Podľa 420 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

4.2. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

4.3. Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

3. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,

keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch predpokladov; pri neexistencii čo i len jedného z
nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

4. Zmyslom zodpovednosti za škodu je, aby bola nahradená ujma vzniknutá následkom porušenia

právnej povinnosti alebo v dôsledku inej právom uznanej skutočnosti. Podľa § 420 Občianskeho
zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Ak škodu spôsobí
viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 OZ).

5. Definícia škody je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne

vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi; ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, škoda je
napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou
sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

6. Sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, tzn. že súd je viazaný žalobou s predmetom
konania, vymedzeným žalobcom; nárok je uplatnený v žalobe vymedzenými rozhodujúcimi skutkovými
okolnosťami a žalobným návrhom (petitom), pričom právna kvalifikácia nároku, aj keď je v žalobe
uvedená, nie je pre súd záväzná (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.07.2003, sp.zn.
25Cdo/1934/2001, publikovaný pod č. 78 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 2004).

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa ani v žalobe a ani vo svojich ďalších podaniach neuvádzala,
že by sa domáhala okrem skutočnej škody aj ušlého zisku, ktorý by akokoľvek špecifikovala. Hoci v
žalobe navrhla priznať sumu vo výške 696,- eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
696,- eur od 30.6.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania, z tohto (ani ďalších jej písomných podaní)

nevyplýva špecifikácia, ani vo vzťahu ku škode, ktorá jej mala vzniknúť - skutočnej škode, či zisku.

8. Niet pochýb o tom, že konanie žalovanej bolo úmyselné, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom
Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorým bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu
úverového podvodu a prečinu zanedbania povinnej výživy a odsúdená k úhrnnému trestu odňatia

slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom trestu v skúšobnej dobe v trvaní 30 mesiacov.

9. Ako bolo uvedené vyššie, škoda je ujma, ktorá nastala a prejavuje sa v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Skutočnou škodou je ujmaspočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo
nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

10. V prejednávanej veci jednoznačne bol preukázaný protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť
medziprotiprávnymúkonomaškodou,akoajzavineniežalovanejnavznikuškody.Výškaškodyakotaká
však predstavuje sumu 350,- eur, ktorú podľa úverovej zmluvy poskytla žalobkyňa dlžníkovi; t.j. o 350,-
eur bol zmenšený majetkový stav poškodenej, a teda reprezentuje majetkovú hodnotu, vynaložiteľnú na
uvedenie veci do pôvodného stavu. Súd nemá povinnosť ex offo skúmať vznik prípadného ušlého zisku,

keď túto skutočnosť v konaní žalobkyňa netvrdila ani nepožadovala.

11. Keďže mal súd v tomto prípade preukázané všetky zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti
za škodu (protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
aúmyselnézavineniežalovanej)rozhodolsúdonárokužalobkynenanáhraduškodytak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozhodnutia a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 350,- € a vo zvyšnej

časti súd žalobu zamietol.

12. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho jej okrem
povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v
zákonom stanovenej výške. Súd žalobkyni úroky z omeškania priznal len vo výške uvedenej v žalobe,

t.j. vo výške 5% ročne, zo sumy 350,- € odo dňa, kedy sa žalovaná preukázateľne dostala do omeškania
so zaplatením náhrady škody, t.j. deň po nadobudnutí vykonateľnosti trestného rozkazu, t.j. odo dňa
21.2.2014, a vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva bola žaloba zamietnutá.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa mala v
konaní nepatrný úspech (úspešná bola v rozsahu 50,29 % - súd jej priznal sumu 350,- eur z uplatnenej
sumy 696,- eur a neúspech 49,71 %), t.j. pomerom úspechu v rozsahu 0,58 %. Súd preto náhradu trov

nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.