Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/361/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111201364
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7111201364.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej, v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave,
Bajkalská č. 28, IČO: 35 763 469, zastúpeného JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Dolnom
Kubíne, J. Ťatliaka č. 8, proti žalovanému G.O. G., U.. XX.X.XXXX, naposledy bývajúcemu v L., L.. C.
Č.. XXX/X, o zaplatenie 883,56 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č. k. 15C/39/2012-140 zo dňa 8.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch, ktorým sa určila zmluvná podmienka v Zmluve o pripojení č.
2915269, 2915825 zo dňa 9.6.2008 v spojení s Dodatkom k zmluve týkajúca sa zmluvnej pokuty ako

neprijateľná a ktorým bola žaloba zamietnutá v časti o zaplatenie 663,88 eura s prísl. .

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým bol zaviazaný povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania vo výške 254,14 € na účet JUDr. Ambróza Motyku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e rozsudok v časti zamietavého výroku čo do sumy 219,68 € s prísl. a výrok o trovách konania
účastníkov a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súcu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal od

žalovaného zaplatenia 883,56 € s príslušenstvom titulom nezaplatenia ceny služieb verejnej mobilnej
rádiotelefónnej siete, resp. poplatkov za hovorné a mesačných poplatkov (219,68 €) a zmluvnej pokuty
(663,88 €). Určil, že zmluvná podmienka dohodnutá v Zmluve o pripojení č. 2915269, 2915825 zo dňa
9.6.2008 v spojení s Dodatkom k zmluve o pripojení, týkajúca sa zmluvnej pokuty vo výške 663,88
€ je neprijateľná a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Posledným výrokom zaviazal žalobcu
povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi (Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom v Prešove) trovy konania vo výške 254,14 € na účet právneho zástupcu tohto združenia.

2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 9.6.2008 uzavrel žalobca so žalovaným ako
fyzickou osobou Zmluvu o pripojení evidenčné č. 2915269, 2915825 s Dodatkom, na základe ktorej
poskytol žalovanému mobilný telefón Sony značky Ericsson K530i copper a mobilný telefón značky Sony
EricssonK530icopperaaktivovalslužbyposkytovaniatelefonickýchslužiebakoajslužburýchlyinternet.
Za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúru č. 7805120805 zo dňa 15 6.2008, splatnú 5.7.2008 v
celkovej sume v prepočte na eurá 219,68 €. Taktiež vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 7903515230 zo

dňa 15.4.2009, splatnou 5.5.2009 zmluvnú pokutu vo výške spolu 663,88 €.

3.Vecsúdprávneposúdilpodľa§43ods.1,§42ods.4písm.b)zákonač.610/2003Z.z.oelektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, podľa § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, § 52 a nasl. Občianskehozákonníka, podľa § 456, § 457, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka a použil ustanovenia o premlčaní
§ 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dňa 31.7.2008 žalobca odstúpil od všetkých zmlúv od pripojení uzavretých so žalovaným,

čím vznikol medzi účastníkmi konania právny režim bezdôvodného obohatenia a preto bolo potrebné
aplikovať na daný vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľské
zmluvy (§ 107 ods. 1). Za premlčaný teda považoval nárok na zaplatenie sumy 219,68 € za elektronické
služby s tým, že premlčacia dvojročná lehota uplynula dňom 31.7.2010.

4. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou (2 x po 331,94 €) súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvná
pokuta dojednaná v zmluve o pripojení č. 2915269 a č. 2915825 je neprimeranou sankciou. Z hľadiska
času si totiž žalobca nárokuje zmluvnú pokutu, pričom vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy a zmluvná pokuta patrí žalobcovi aj v prípade, ak nedôjde k
ukončeniu zmluvy o pripojení. V danom prípade žalovaný neuhradil služby vo výške 219,68 € a zmluvné
pokuty predstavujú sumu 663,88 €, čo je hrubý nepomer vysokej sankcie za nesplnenie povinností, ku

ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. V súlade s § 153 ods. 4 O.s.p. určil teda súd zmluvnú
podmienku v zmluve za neprijateľnú a to priamo vo výroku rozhodnutia. Keďže zo zmluvnej podmienky,
ktorá bola určená za neprijateľnú, nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť,
aj v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

5.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,účastníkomnáhradutrovkonanianepriznal,
lebo neúspešný žalobca na náhradu trov konania nemá právo a úspešnému žalovanému trovy konania
nevznikli.

6. Vzhľadom k skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu (8.12.2015) súd prvej inštancie konal ako

s vedľajším účastníkom so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,
Nám. legionárov č. 5, ktorý vzniesol v konaní aj námietku premlčania nároku žalobcu za žalovaného,
priznal tomuto vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to trovy
právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb.

7. V zákonnej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b) a písm. f) O.s.p. Odvolateľ v
prvom rade namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní neskúmal, či žalovaného skutočne je možné
považovať za spotrebiteľa. S poukazom na všetky známe skutočnosti zo spisu totiž je nepochybné, že

žalovanýnapriektomu,žemuzasymbolické2€vrátaneDPHboliposkytnuténapoužívaniedvatelefóny
nemalej hodnoty, začal využívať služby, ktoré slobodne dohodol, avšak za tieto služby nezaplatil ani len
jednu faktúru. Je preto otázne, či podpisom a uzatvorením zmlúv o pripojení a ich dodatkov sa skutočne
chcel stať spotrebiteľom alebo len chcel získať drahé telefónne prístroje a čo najdlhšie telefonovať bez
toho, aby plánovať za poskytnuté služby zaplatiť.

8. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie považoval Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS za
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v tomto spore, napriek tomu, že toto združenie za
vedľajšieho účastníka považovať nemal a jeho úkony mali byť hodnotené ako neexistujúce, pretože
absentoval predchádzajúci súhlas účastníka, a to žalovaného, na strane ktorého toto združenie do

konania samo vstúpilo. Namietal, že na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie o premlčaní nároku
v súvislosti s cenou poskytovaných služieb vyúčtovanou faktúrou, nárok rozhodne premlčaný nie je.
Poukázal na to, že možnosť odstúpiť od zmluvy bola dohodnutá medzi účastníkmi i v zmluvách a
vyjadrená vo Všeobecných obchodných podmienkach a to v bode 15, 12, ktoré boli súčasťou zmlúv o
pripojení, t.j. že v prípade odstúpenia od zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou končí platnosť a účinnosť

zmluvy, zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej
strane. V prípade ak spoločnosť T - Mobile uvedie v tomto svojom oznámení o odstúpení od zmluvy
neskoršídeň,kuktorémumázmluvanazákladejejodstúpeniazaniknúť,zmluvazanikneažtýmtodňom,
čiže podmienka, ktorú vyžaduje ust. § 48 Občianskeho zákonníka, že žalobca od zmlúv môže odstúpiť
týmto bola splnená. Zmluvy ale neboli zrušené ex tunc ako sa domnieva nedôvodne súd, ale ex nunc,

ako to vyplýva nielen z uvedeného odstúpenia, ale aj zo znenia § 44 ods. 12 zákona o elektronických
komunikáciách, t.j., že odstúpením od zmluvy táto zaniká ex nunc. Preto súd prvej inštancie pochybil,
keď tento nárok považoval za premlčaný. Ďalej namietal záver súdu prvej inštancie vyjadrený v rozsudku
ohľadne neprijateľnosti zmluvnej podmienky v súvislosti s neprimeranosťou dohodnutých zmluvnýchpokút. Opätovne poukázal na to, že žalovaný získal mobilné telefóny za oveľa nižšie ceny, než bola
ich trhová hodnota v čase predaja, a to za symbolickú 1,- Sk za 1 telefón. Má za to, že zmluvné pokuty
by preto nemali byť posudzované z hľadiska práva spotrebiteľa, ale iba z hľadiska ust. § 544 až 545a

Občianskeho zákonníka. Odvolával sa pritom na judikatúru všeobecných súdov (uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30.5.2012, rozhodnutie NS SR č. 6Obo/25/2008
zo dňa 4.9.2008). Poukázal na to, že veriteľ má vždy právo na pokutu najmenej vo výške vzniknutej
škody (rozsudok NS ČR sp.zn. 32 Odo/1299/2006). Hodnota zabezpečovaného záväzku teda nie je
jedinoufunkciou,ktorúzmluvnápokutazabezpečujebeztoho,abyzmluvnápokutapredstavovalaciteľnú

hrozbu, klienti žalobcu voľne migrovali za tzv. symbolický poplatok. Pri plánovaní a zhotovovaní sietí
sa okrem iného skúma aj počet zákazníkov, predpokladaná intenzita hovorov a tiež predpoklad ich
zotrvania v zmluvnom vzťahu, teda je možné hovoriť aj o informačnej a prevenčnej funkcii zmluvnej
pokuty, ktorú tiež nemožno považovať za nedôležitú. Zmluvné pokuty boli so žalovaným dohodnuté
slobodne v dobe vysoko konkurenčného prostredia. Zásada pacta sun servanda tvorili už základ
rímskeho práva a táto zásada tvorí základ aj právneho systému Slovenskej republiky. Dodržiavanie či

nedodržiavanie zmluvných záväzkov a následná ich vymožiteľnosť zásadným spôsobom určuje kvalitu
života spoločnosti. Nerešpektovanie tejto zásady preto považuje žalobca v princípe aj za rozpor s
dobrými mravmi.

9. Podľa žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený, čím sa žalobcovi odňala

možnosť konať pred súdom. V rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. súd v odôvodnení rozsudku vôbec
nevysvetlil, prečo neakceptuje názor žalobcu, že žalovaného nie je možné považovať za spotrebiteľa.
Jednoducho automaticky považoval žalovaného za spotrebiteľa bez toho, aby vôbec skúmal špecifiká
tohto vzťahu spočívajúceho v tom, že zo správania žalovaného je evidentné, že nemal záujem stať sa
spotrebiteľom, ale chcel len lacno získať drahé zariadenia. Súd neodôvodnil ani to, prečo považoval

združenie na ochranu spotrebiteľa za vedľajšieho účastníka konania a vôľu hlavného účastníka
(žalovaného alebo jeho opatrovníka) zrejme neskúmal. Na záver odvolateľ uviedol, že aj ochrana
spotrebiteľa musí mať svoje medze, čo uvádza aj Najvyšší súd ČR v rozhodnutí spisovej značky
23Cdo/1207/2009. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, v prípade, ak by odvolací súd odvolaniu

nevyhovel a potvrdil rozhodnutie, žiadal, aby pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, pretože má za
to, že posúdenie otázky, či môže byť za spotrebiteľa považovaná osoba, ktorá síce formálne vykazuje
znaky spotrebiteľa, no v skutočnosti jej správanie vykazuje skôr známky podvodného správania, pretože
ide o otázku zásadného právneho významu s možným dopadom aj na iné obdobné spory pred súdmi
Slovenskej republiky.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania, podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní,
že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je čiastočne dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.
4. 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

14. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa ust. v§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm.

f/, § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p.. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o odvolacie dôvody uvedené
v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu,ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide
o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací

dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu,
ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a
pod.). Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením
ječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenísúdvyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnuprávnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody boli čiastočne

naplnené, ale okrem časti, v ktorej bola určená neprijateľná zmluvná podmienka upravujúca zaplatenie
zmluvných pokút a v ktorej bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie týchto zmluvných pokút.
Rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenej časti nemožno vytknúť, že by opomenul niektoré rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol
logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval

nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal
v tejto súvislosti dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy
hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver, ktorý je identický
so zaužívanou judikatúrou súdov Slovenskej republiky. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho
odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP). Ani ďalšie skutočnosti uvedené v
odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutéhovýrokurozsudkuvtejtočasti,pretoodvolacísúdrozsudoknapadnutýodvolanímakovecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na

odôvodnenie súdu prvej inštancie a dodáva:

16.Odvolacísúdsastotožňujesprávnymposúdenímsúduprvejinštancie,žezmluvy,ktoréboliuzavreté
medzi žalobcom a žalovaným sú svojím charakterom zmluvami spotrebiteľskými, pretože tak žalobca
ako dodávateľ, ako aj žalovaný ako spotrebiteľ, spĺňajú všetky podmienky, aby im bol udelený takýto

status a v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Akékoľvek špekulácie žalobcu o
tom, či možno žalovaného považovať za spotrebiteľa v tomto prípade nie sú namieste, lebo nepredložil
súdu žiaden dôkaz o tom, že by už pri uzatváraní týchto zmlúv žalovaný mal v úmysle konať podvodným
spôsobom, veď napokon nebol za to súdený ani odsúdený, či už v trestnom alebo priestupkovom

konaní. Taktiež neobstojí námietka žalobcu o tom, že sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní zaoberal
len jednou zmluvou, napriek tomu, že boli uzavreté dve samostatné zmluvy o pripojení, pretože tak vo
výroku tohto rozsudku, ale aj v odôvodnení sa evidentne spomína zmluva o pripojení tak číslo 29152/69,
ako aj č. 2915825, obe zo dňa 9.6.2008. V súvislosti so žiadaným pripustením dovolania v nastolenej
otázke žalobcom v odvolaní odvolací súd pripomína, že Civilný sporový poriadok upustil od prípustnosti

dovolania založenej rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

17. Z uznesenia NS SR č.k. 4Cdo/101/2016-183 zo dňa 24.5.2017 bolo odvolacím súdom zistené,
že bolo zrušené uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.9.2015 sp.zn. 3Co/804/2014 a vec
vrátená Okresnému súdu Košice na ďalšie konanie. Išlo o uznesenie, ktorým Krajský súd v Košiciach

ako odvolací súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 15C/39/2012-76 zo dňa 15.4.2014,
ktoré bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou tohto súdu a ktorým súd nepripustil, aby do konania
ako vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.
Zmenu vykonal tak, že do konania pripustil toto združenie, na čo proti uzneseniu odvolacieho súdu podal
dovolanie žalobca. Dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP, pretože

konanie bolo postihnuté vadou podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.. Prvotné uznesenie o nepripustení
Združenia ako vedľajšieho účastníka vydal na súde prvej inštancie vyšší súdny úradník, proti tomuto
uzneseniu podalo odvolanie Združenie a sudca súdu prvej inštancie uznesenie vyššieho súdneho
úradníka len zrušil. Najvyšší súd skonštatoval, že bol správny postup sudcu súdu prvej inštancie, ktorýo odvolaní, podanom proti rozhodnutiu, ktoré vydal vyšší súdny úradník rozhodol a to tak, že napadnuté
uznesenie zrušil, ale nebol správny následný procesný postup, keď o nepripustení alebo pripustení
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného nerozhodol on, ale predložil vec odvolaciemu

súdu. Odvolací súd bol povinný po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní vrátiť spis súdu prvej
inštancie ako nesprávne predložený s poukazom na to, že k rozhodnutiu sudcu o pripustení alebo
nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného doposiaľ nedošlo, pretože
sudca iba zrušil uznesenie a ďalej nerozhodoval. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu
prvej inštancie uznesením č.k. 15C/39/2012-193 zo dňa 29.9.2017 rozhodol že nepripúšťa, aby do

konania na strane žalovaného vstúpilo Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove a
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 3.11.2017. Odvolací súd preto podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP
zrušil výrok rozsudku súdu prevej inštancie, ktorým priznal Združeniu ako vedľajšiemu účastníkovi nárok
na náhradu trov konania proti žalobcovi, lebo dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali /Združenie
nebolo v konaní vedľajším účastníkom ani za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku/.

18. Napokon odvolací súd zrušil rozsudok v časti zamietavého výroku čo do sumy 219,68 € s prísl.
a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súcu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 389 ods. 1 písm.
a/,b/ CSP, § 391 ods. 1 CSP).V súvislosti s námietkou žalobcu v odvolaní, že nárok v súvislosti s
tzv. hovorným nie je premlčaný, pričom cituje Všeobecné podmienky bod 15, 12, ale aj ust. § 44
ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách odvolací súd je názoru, že súd prvej inštancie svojím

nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho právo na spravodlivý proces,
keď prihliadol na námietku premlčania, ktorej sa žalovaný nedovolal a uplatnil ju subjekt, ktorý v konaní
nebol účastníkom a nebol pripustený ani ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Tým je naplnený
aj dôvod zrušenia rozhodnutia uvedený v § 389 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli plnené procesné
podmienky.

19. Odvolací súd napokon zrušil aj súvisiaci výrok rozsudku o trovách konania účastníkov, o ktorom
nároku rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne
posúdiť nárok žalobcu na tzv. hovorné, rozhodnúť o ňom po aplikácii správneho zákonného ustanovenia
a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).