Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010066
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6718010066.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen samosudkyňou JUDr. Marianou Philadelphyovou, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 09. mája 2018 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaného S. Q., J.. XX.XX.XXXX, stíhaného
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 138 písm. b) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. G., Y. XX, t.č. na neznámom mieste

j e v i n n ý , ž e

aj napriek tomu, že mu bola rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/233/2004-123 zo dňa
12.01.2005, právoplatným dňa 02.04.2005 uložená povinnosť prispievať zvýšeným výživným na mal.
S. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne počnúc dňom 01.01.2004 vždy do 15-

teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa H. S., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, si túto svoju
zákonnú povinnosť v mieste trvalého bydliska, okres Banská Bystrica, v meste Zvolen, okres Zvolen a
na iných miestach v období od 01.06.2004 do 09.05.2018 riadne a včas úmyselne neplnil, v dôsledku
čoho bolo oprávnenej v období od 01.05.2005 do 31.07.2012 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolenvyplácanénáhradnévýživné,pričomnebolpoberateľomdávkyvhmotnejnúdzianiinýchštátnych

sociálnych dávok, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal dávky v nezamestnanosti,
avšak na výživné nezaplatil ani pomernú čiastku, čím mu voči oprávneným
- H. S., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom Zvolen, W.. A.. M. Č.. XX, za obdobie od 01.06.2004
do 30.04.2005 a následne od 01.07.2008 do 09.05.2018 vznikol dlh na výživnom vo výške 4.281,51 €,
- ÚPSVaR Zvolen, J. Jiskru č. 6, Zvolen, za obdobie od 01.05.2005 do 30.06.2008 vznikol dlh na
výživnom vo výške 1.261,22 €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138
písm. b) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr.
zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov a 4 (štyroch) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu pre výkon

trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal pod č. 2Pv 423/17/6611 dňa 06.02.2018 obžalobu na
obv. S. Q. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s

poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Hlavné pojednávanie postupom podľa ustanovenia § 361 ods. 2 Tr. poriadku súd vykonal v neprítomnosti
obžalovaného,keďpovažovalvšetkypodmienkypretakýtopostupzasplnené.Súdnanávrhprokurátora
podaný v obžalobe opatrením sp. zn. 1T/4/2018 zo dňa 09.02.2018 rozhodol, že v prejednávanej trestnej

veci obv. S. Q. sa bude konať ako proti ušlému, nakoľko z podkladov zabezpečených počas prípravného
konania vyplýva, že na obvineného je v realizácii vydaný príkaz na zatknutie Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 4Tp/4/2005, avšak bez úspechu. Bola získaná informácia, že bol zamestnaný v Českej republike,
avšak pracovný pomer ukončil a nezanechal na seba žiadny kontakt. Účinok nemalo ani zverejnenie
pátrania v hromadných oznamovacích prostriedkoch. Obvinený sa v súčasnosti zdržiava na neznámom

mieste, zrejme v cudzine, čím je daný predpoklad, že sa vyhýba trestnému konaniu. Obvinenému
bol opatrením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0Tp/264/2017 zo dňa 14.09.2017 ustanovený obhajca,
ktorému bola riadne doručená obžaloba, ako aj predvolanie na hlavné pojednávanie /č.l. 221, 228/, ktoré
bolo tiež vyvesené na úradnej tabuli súdu.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku a zistil skutkový
stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkový stav je preukazovaný dôkazmi,
a to výpoveďami svedkov a čítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.

Ustanovený obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní namietal výšku dlhu na výživnom vo vzťahu

ku H. S. s poukazom na to, že v období od 01.05.2005 do 31.07.2012 jej bolo Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny vyplácané náhradné výživné.

Svedkyňa H. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že sa nevie presne vyjadriť k výške dlžného
výživného, vychádza z podanej obžaloby. Výšku vyplateného náhradného výživného spočítanú nemá.

Po celú dobu žalovaného obdobia neplatenia výživného potreby maloletého dieťaťa zabezpečovala ona,
musela sa zariadiť a pracovať tak, aby uživila dve deti, ktoré počas tohto obdobia netrpeli núdzou. Mal.
S. počas žalovaného obdobia nebol vôbec v kontakte s obžalovaným. V súčasnosti náhradné výživné
nepoberá, nespomína si odkedy. S obžalovaným nie je v kontakte a nevie uviesť, kde by sa mohol
nachádzať.

Matka dieťaťa H. S. si na hlavnom pojednávaní v prípade, že obžalovaný bude súdom uznaný za
vinného, uplatnila dlžné výživné, ktoré po zarátaní nezaplateného výživného za mesiace február a marec
2018 predstavovalo 4.248,32 €.

Svedkyňa Z.. F. Č., poverená zamestnankyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen na hlavnom

pojednávaní vypovedala, že žiadateľka H. S. poberala na mal. dieťa S. S. náhradné výživné od
01.05.2005 do 31.07.2012 vo výške 33,19 € mesačne. Od 01.08.2012 až do súčasnosti už ÚPSVaR
matke náhradné výživné nevypláca, pretože si nepodala novú žiadosť. ÚPSVaR si náhradu škody v
podobe vyplateného náhradného výživného neuplatňuje, pretože si ju už uplatnil v exekučnom konaní
a obžalovaného neevidujú ako dlžníka v evidencii napriek tomu, že od neho neboli poukázané žiadne

finančné prostriedky na úhradu vyplateného náhradného výživného. Do účinnosti zákona č. 201/2008
Z.z. o náhradnom výživnom úrad bol povinný v správnom konaní uložiť povinnej osobe povinnosť vrátiť
finančné prostriedky vyplatené z titulu náhradného výživného. Túto povinnosť od 01.07.2008 úrad nemá.
Úradu nie je známe, kde sa obžalovaný nachádza a vo vzťahu k jeho osobe exekučné konanie nie je
úspešné.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítaním
listinných dôkazov, a to rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/439/2002 zo dňa 27.01.2003 /
č.l. 75-77/, z ktorého vyplýva, že mal. S. S., nar. XX.XX.XXXX bol zverený do výchovy a opatery matke
a otec S. Q., nar. XX.XX.XXXX bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 200,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2003. Ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 5P/233/2004 zo dňa 12.01.2005 /č.l. 78-79/ bolo zistené, že obžalovaný bol zaviazaný prispievať
zvýšeným výživným na mal. S. S. sumou 1.000,- Sk mesačne počnúc dňom 01.01.2004 vždy do 15-teho
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2005. Ďalej sa súd

oboznámil s rozhodnutiami ÚPSVaR Zvolen /č.l. 80-88/, týkajúcimi sa vyplácania náhradného výživného
na mal. S. S., ako aj zaväzujúce obžalovaného na náhradu vyplateného náhradného výživného, s
upovedomením o začatí exekúcie /č.l. 89/, rodným listom dieťaťa a potvrdením o návšteve školy /č.l.
90-91/, tabuľkami plnenia vyživovacej povinnosti /č.l. 92-96, 205-209/, údajmi z registra obyvateľov /č.l.
97-102, 179-180/, príkazom na zatknutie OS ZV sp. zn. 4Tp/4/2005 /č.l. 107/, správami týkajúcimi sa

osobných a majetkových pomerov obžalovaného, a to správou z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou /č.l.
109-111/, správami OR PZ OPP Banská Bystrica, Správy katastra BB, Daňového úradu BB, Okresného
dopravného inšpektorátu BB, Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, ÚPSVaR Banská Bystrica,
Obvodného úradu BB, odbor živnostenského podnikania a odbor všeobecnej vnútornej správy /č.l.
112-120, 123-125, 128-135, 137-138, 144, 146-149, 155-159, 165-166, 168-172/, správou o povesti
Mestského úradu Banská Bystrica /č.l. 136, 173/, správou Obvodného úradu BB, odbor všeobecnej

vnútornej správy /č.l. 127/, správou z archívu ZVJS /č.l. 141/, správou VšZP /č.l. 143, 153/, výpisom z
evidencie priestupkov /č.l. 150, 174/, úradné záznamy /č.l. 175, 178/, fotokópie poštových poukazov /
č.l. 176-177/, odpis RT /č.l. 122, 181/. Zo strany ustanoveného obhajcu obžalovaného po ich prečítaní
námietky neboli, k listinným dôkazom sa nevyjadril.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy sa dopustí ten, kto sa najmenej
tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo
zaopatrovať iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Podľa ods. 3 písm. b) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov

sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania (po
dlhší čas).

Po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd
zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je rozvedený vo výroku tohto rozsudku.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním po objektívnej aj
subjektívnejstránkenaplnilzákonnéznakyskutkovejpodstatyprečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa
§ 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Tr. zákona, keďže v období od 01.06.2004 do 09.05.2018, t.j. po dlhší
čas, sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletému S. S., nar.

XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5P/439/2002 zo dňa 27.01.2003
zverený do osobnej starostlivosti matky H. S., pričom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5P/233/2004 zo dňa 12.01.2005, právoplatného dňa 02.04.2005, mal obžalovaný povinnosť
prispievať na výživu maloletého dieťaťa zvýšeným výživným v sume 1.000,- Sk (33,19 €) mesačne
od 01.01.2004 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa. Je potrebné uviesť,

že obžalovaný nebol v rozhodnom období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom
úrade práce, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani žiadne príspevky poskytované úradom práce. Do
30.08.2004 bol zamestnaný v pohrebníctve S., Bratislava. Súd mal teda preukázané, že obžalovaný
si svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi riadne a včas neplnil, keďže neuhrádzal výživné vo výške
stanovenej právoplatným rozhodnutím súdu.

V zmysle ustanovenia § 122 ods. 13 Tr. zákona, ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný,
aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok, čo však neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade
ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ

sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu. S poukazom na uvedené, súd upravil obdobie
neplnenia vyživovacej povinnosti obžalovaného až do rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. do dňa
09.05.2018. S poukazom na uvedené súd upravil aj dlžnú sumu výživného a to na sumu 4.281,51
€ voči oprávnenej matke dieťaťa H. S. za obdobie od 01.06.2004 do 30.04.2005 a od 01.07.2008
do 09.05.2018, pričom voči ÚPSVaR Zvolen má obžalovaný dlh z titulu vyplateného náhradného

výživného v období od 01.05.2005 do 30.06.2008 vo výške 1.261,22 €, keď súd vychádzal z vyčíslenia
dlžnéhovýživnéhozabezpečenéhovprípravnomkonaní,pričomjepotrebnéuviesť,žeobžalovanýsvoju
vyživovaciu povinnosť v žalovanom období neplnil ani sčasti.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie
trestov. Z týchto vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje
Trestný zákon, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery

a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 Tr. zákona. Závažnosť spáchaného činu spočíva v tom, že
obžalovaný narušil záujem štátu a spoločnosti chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana pred
neplnením si zákonom stanovenej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom.

Obžalovaný je podľa údajov z registra obyvateľov rozvedený, má dve deti, okrem mal. S. S. ešte plnoletú
dcéru. Nemá hlásený žiadny trvalý pobyt a zdržiava sa na neznámom mieste. Nie je evidovaný v

systéme Sociálnej poisťovne, nepoberá žiadnu dávku nimi vyplácanú. Nie je evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie.
Obžalovaný nemá žiadne záznamy o spáchaných priestupkoch. V minulosti bol trikrát súdne trestaný,
pri všetkých odsúdeniach vykonával aj nepodmienečný trest odňatia slobody, naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 5T/131/2010 zo dňa 06.09.2010, právoplatným

dňa 21.09.2010 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka.
Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovanému priťažovalo, že bol už za
trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m) Tr. zákona).

U obžalovaného pri prevahe priťažujúcich okolností bolo potrebné v súlade s § 34 ods. 4 a ods. 8 Tr.

zákona vychádzať zo zvýšenej dolnej hranice trestnej sadzby a súd mohol ukladať trest odňatia slobody
vo výmere od 2 rokov a 4 mesiacov do 5 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného posúdenia osoby obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný
nepodmienečnými trestami odňatia slobody, ako aj všetkých okolností prípadu, najmä s poukazom na

dĺžku trvania protiprávneho konania zo strany obžalovaného, ktorý svoju vyživovaciu povinnosť voči
svojmu synovi neplnil ani sčasti, tiež vzhľadom k následku jeho konania, súd dospel k záveru, že
na jeho prevýchovu a nápravu z titulu individuálnej ako aj generálnej prevencie je potrebné pôsobiť
represívne, pretože predchádzajúce odsúdenia nemali na obžalovaného prevýchovný vplyv. Súd preto
obžalovanému ako druh trestu ukladal trest odňatia slobody, a to nepodmienečný, vo výmere 2 roky

a 4 mesiace, čo je trest uložený na samej spodnej hranici v danom prípade sa aplikujúcej zákonom
upravenej trestnej sadzby. Pre výkon tohto trestu ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu obžalovaný
bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona). Takto
uložený trest súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný tak okolnostiam prípadu ako aj osobe

obžalovaného.

Súd dodáva, že napriek tomu, že H. S. na hlavnom pojednávaní predniesla žiadosť, aby v prípade,
že obžalovaný bude uznaný za vinného, mu bola uložená povinnosť dlh na výživnom jej uhradiť,
čo predniesla ako nárok na náhradu škody, súd jej požadovanú náhradu škody nemohol priznať

samostatným výrokom rozsudku, pretože u matky maloletého dieťaťa sa v danom trestnom konaní
nejedná o škodu spôsobenú trestným činom v pravom slova zmysle. V danom prípade sa jedná o
povinnosť obžalovaného vyplývajúcu zo zákona (nie povinnosť zmluvnú).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Zvolen do 15 dní

od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d, § 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.